88. schôdza

Peter, ja ti chcem poďakovať za tvoj speech, bol, bol fakt dobrý a vyčerpávajúci a myslím si, že hlavne potrebný, pretože my tu tak trošičku strácame historickú pamäť a zabúdame na veci, ktoré nepríjemne zasahujú do histórie nielen nášho národa, ale aj všetkých okolitých národov a všetkých národov, ktoré boli súčasťou druhej svetovej vojny. Mne je trápne, že pri tvojom speechi sa tu niektorí ľudia usmievajú, tak to je už fakt trápne, a je mi to, je mi z toho smutno. Popravde, však tí, ktorí tu sedíte, pravdepodobne viete, že sme sa vrátili s ďalšími tromi poslankyňami z cesty po Ukrajine, kde sme komunikovali na tému odvlečených detí do Ruska. Tých detí sú stotisíce. Stotisíce. Funguje to tam tak, že do 14 rokov deti dostávajú ruské občianstvo a menia im rodné, menia im dátumy narodenia, aby neboli dohľadateľné a odchádzajú do rodín. A tie deti nad 14 rokov idú do tzv. prevýchovných táborov. Tam z nich vyrábajú Rusov. A potom si spomeniem na tie námestia, takzvané mierové, kde presne takí ľudia, ktorí majú pocit, že Ukrajina vyhrá, s holubicami mieru organizujú pochody a velebia Putina, ale na dovolenky potom idú do Talianska, do Francúzska, ale do Ruska nie. Takže ja si myslím, že pripomínať si holokaust, ale aj rómsky holokaust, aj odvlečenie ľudí za druhej svetovej vojny je veľmi dôležité, pretože stále sa to deje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Šefčík s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem predkladateľom a ďakujem aj tebe, Peter, za toto vystúpenie. Sporadicky, by som povedal, sa toto v Národnej rade, táto téma objavuje a ja to chválim, je to dobré, že sa objavuje, pretože historickú pamäť netreba v týchto veciach určite vymazávať. Totiž tieto krivdy, ktoré sa tu páchali nielen na rómskom a židovskom obyvateľstve, aj na ďalších skupinách ľudí, sa tu neustále vracajú. Aj teraz čo vidíme, čo sa deje, aj moja predrečníčka o tom hovorila, je to veľmi-veľmi smutné, že nedokážeme ako spoločnosť, ako celok toto odsúdiť. Ty si v svojom, v svojej rozprave povedal, viackrát si sa pýtal: dokážete odsúdiť činy druhej svetovej vojny? Ja by som ťa poopravil, zločiny. Sú to zločiny, sú to zločiny volajúce do neba, keď nevinní ľudia sú odvlečení, keď sú deti odvlečené od svojich rodičov, ako sa to deje aj teraz na Ukrajine, a sú zavlečené do Ruska. Pretože fašizmus v rôznych podobách sme tu mali a dokonca máme aj teraz. Žiaľ, tí diktátori, tí zločinci histórie a súčasnosti by si mohli podať ruky. A všetci nad ich činmi roníme slzy, plačeme, upozorňujeme na to, žiaľ, vracia sa to.
Preto ešte raz ďakujem za pripomínanie toho, netreba tú historickú pamäť vymazávať.

Pán poslanec Benčík s faktickou poznámkou.

Ďakujem, Peter, že si spomenul rómsky holokaust, porajmos, a ďakujem za to, že si spomenul ľudí, ktorí doposiaľ sa hlásia k režimu, ktorý má podiel na tomto rómskom holokauste, ktorí velebia jeho predstaviteľov a ktorí majú vo svojich volebných programoch či v rozličných pútačoch napríklad aj takéto veci, ktoré tu prečítam: "Spravme poriadok s parazitmi v osadách. Slušní ľudia na Slovensku sú denno-denne okrádaní, znásilňovaní a vraždení cigánskymi extrémistami. Zavedieme policajné cvičenia v čiernych osadách. Cigánski extrémisti si dovoľujú čoraz viac. Aby nás neterorizovali a neokrádali cigánski extrémisti. Odstráňme zvýhodňovanie cigánskych príživníkov pred slušnými ľuďmi. Protest proti cigánskemu teroru. Odstráňme zvýhodňovanie cigánskych príživníkov. Radikálne riešenie cigánskeho problému." Alebo takýto sľub, že: "Pri riešení cigánskej otázky sa nemôžeme pýtať, čo s cigánskym problémom, ale musíme sa pýtať, čo s cigánmi. Riešenie je jednoduché, treba im dať prácu, takú prácu, ktorú aj napriek svojej neprispôsobivosti zvládnu, cigáni budú využití pri stavbe diaľnic, železníc, pri rekonštrukcii pamiatok, najmä hradov a zámkov. Taktiež môžu pracovať na poliach pri zbere úrody, samozrejme, pod prísnym dohľadom národnej stráže."
Ako veľmi to pripomína tie veci, ktoré tu boli kritizované z obdobia druhej svetovej vojny. A preto je veľmi smutné, že títo ľudia, ktorí sa sem dostali na kandidátke, Kotlebovej ľudovej strany, na kandidátke, ktorú vedie človek, ktorý je právoplatne odsúdený, hoci sú dnes v troch rôznych skupinkách a okrem nich je tu jedna sólistka, tu s nami sedí, a my musíme znášať ich prítomnosť.

S reakciou pán poslanec Pollák.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ja sa chcem ešte ospravedlniť ľuďom, ktorých možno pobúrilo moje oblečenie, ale žijeme naozaj historickú dobu a historická doba potrebuje mať aj svoje symboly. A chcem, aby aj plénum Národnej rady malo také tie svoje symboly. Keď sme tu mali na jednej strane ľudí vyznávajúcich činy alebo teda zločiny druhej svetovej vojny a nosili gardistické uniformy, dnes sa prezliekli do oblekov, do kravát, ale ja si myslím, že charaktery a chúťky jednoducho v tých ľuďoch zostali. A boli možno rovnako vzrušení aj z toho oblečenia môjho, ako tí vyznávači režimu, ktorí jednoducho tú dobu aj žili. Chceme, aby aj táto doba mala svoje symboly. Chcem symbolizovať v Národnej rade možno aj týmto oblečením druhy, činy alebo teda zločiny druhej svetovej vojny.
Áno, pani kolegyňa, niektorí sa tu uškŕňali a toto je vlastne vizitka, možno pohľad, pohľad na, na tieto závažné témy.
Ja ešte raz chcem veľmi pekne poďakovať hlavnému predkladateľovi, ktorý prišiel s týmto návrhom zákona. Je naozaj potrebné si aj skrz takýchto dní pamätať a odsúdiť možno zločiny druhej svetovej vojny, ale jednoducho cez tieto dni aj vzdelávať našu mládež, ktorá to vehementne potrebuje. Aj cez tieto dni môžme zasiať jednoducho do, do republiky možno nejakú nádej v to, že tá história sa jednoducho nebude opakovať. Lebo ak by tu boli naozaj tí vyznávači zločinov druhej svetovej vojny, tak ja by som si dobrovoľne to pyžamo možno už na druhýkrát dole nedal.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne. Dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne.
Teraz vystúpi ústne prihlásený pán poslanec Krúpa a poprosím poslancov Borguľu a Rašiho, ak ich nezaujíma diskusia, aby opustili rokovaciu sálu. Ďakujem, páni poslanci.

Ďakujem, pán podpredseda. Ak dovolíte, so záujmom som si prečítal tento návrh zákona a myslím, že sa nejaký čas poznáme a viete, kde stojím, aké mám hodnoty a ako vnímam tie historické krivdy, ktoré sa udiali. Historické krivdy voči všetkým.
A aj s tebou, pán kolega Pollák, sme si niečo odžili a prešli sme si aj rómske osady a prediskutovali sme o týchto témach a naozaj je tu niečo, čo som aj citlivo vnímal.
Ja som bol dokonca aj v Izraeli v Jeruzaleme. Mal som niekoľko takýchto historických skúseností. Najnovšie som teraz bol v Nových Zámkoch, kde som mal práve aj diskusiu s ukrajinskými deťmi, ktoré sú na Slovensku, a veľmi-veľmi to mnou pohlo, úprimne, mal som čo robiť, aby som si udržal slzy, aby, aby to nebolo na mne vidieť. Dokonca tam bolo aj jedno dievča, ktoré bolo že bez rodičov, samé, malo deväť rokov, hej? To sú strašné osudy, to sú strašné veci a človek sa s tým musí vedieť vysporiadať a, samozrejmé, že musí robiť všetko pre to, aby s tými krivdami a s tými neprávosťami bojoval, aby sa už buď nikdy nezopakovali, aby sme sa naozaj z tej histórie vedeli poučiť, aby sme nezišli znova na tú istú krivú cestu, ako sme v minulosti ix-krát urobili.
Máme rôznu históriu a áno, udiali sa krivdy, udiali sa krivdy aj v rámci Československa, v rámci Slovenského štátu a nie je podľa mňa ale štát historický vôbec vo svete, ktorý by nemal nejaké také tie čierne škvrny na svojej histórii, ktoré by spáchal. Ľudia sa vyvíjajú, menia, mení sa aj, menia sa aj režimy a tie skúsenosti sú také, aké sú a veľakrát sa tie štáty previnili. Otázka, samozrejme, potom stojí, ako je ten štát ochotný sa k týmto krivdám postaviť, či si je ochotný si ich priznať a ako ich chce odškodniť alebo aspoň sa ospravedlniť, alebo nájsť nejakú morálnu satisfakciu.
Priznám sa, že keď som ten zákon prvýkrát čítal, tak bol som tak trošku taký zmätený, lebo keď tak človek to tak číta, tak tam vidí všetko v kope. Všetko. A problém, ktorý ja vnímam v aktuálnej situácii, ktorú tu máme v parlamente, je tá, že veľa vecí, ktoré sa predkladá, nie sú častokrát odkonzultované s odborníkmi na danú oblasť, že častokrát ide o poslanecké iniciatívy, ktoré majú vo svojej podstate dobrý úmysel a idú aj z hĺbky srdca, aj absolútne tomu rozumiem a viem, čo chcete povedať a súhlasím s vami, len ja som to konzultoval, tento návrh zákona, aj s historikmi a dokonca aj s niektorými z ÚPN a poviem len toľko, že to, čo mi bolo napísané, aj sme tam konzultovali niektoré historické fakty, tak vyjadrovali sa kriticky voči tomuto návrhu.
V podstate to nazval jeden historik, že chaotické zneužívanie parlamentného chaosu spôsobuje chaos v slovenskej histórii. Pretože dávať dohromady osudy Židov, Maďarov, Nemcov, občanov odvlečených NKVD z územia Československej republiky takýmto spôsobom je niečo, čo z historického hľadiska ako odborníci, pre nich je to jednoducho miešanie jabĺk s hruškami. Pre nich to nie je niečo, čo by oni definovali ako v poriadku, tuto to môžme dať do jednej kopy.
Som si istý, že, až na jednu výnimku, zo zmienených skupín, ktoré tu spomíname, sa Československá federatívna republika, resp. aj samostatná Slovenská republika zaoberali vo viacerých aspektoch a primeraným a možným spôsobom sa snažili s touto otázkou vysporiadať, aj s tými neprávosťami, ktoré nastali, či už aj v kontexte teda druhej svetovej vojny, a v správe sa uvádza, že títo obyvatelia sa do dnešného dňa nedočkali žiadnej satisfakcie. A toto nie je pravda. To nie je pravda. Je to totižto tak, že minimálne vo viacerých prípadoch urobilo, vo vzťahu napríklad ku krutému zaobchádzaniu s osudmi Židov bolo veľa príležitostí a aktivít a vôbec rozhodnutí, či už ešte federatívnej republiky alebo Slovenskej národnej rady, ktoré sa buď za to ospravedlnili alebo sa dokonca aj platili reparácie aj židovským potomkom alebo potomkom Židov, ktorí boli odvlečení zo Slovenskej republiky.
Myslím si, že tu prvý slovenský národný parlament ešte v roku 1991, ktorý sa vlastne ospravedlnil týmto obetiam (reakcia z pléna), 90, tak, pardon, ´90, a v ´91 Nemcom, presne tak. Čiže jediná výnimka sú ľudia, ktorých prvá skupina opustila československé územie a tu dochádzame presne k tomu, čo je trošku úrazom tohto celého návrhu, čiže jediná výnimka sú ľudia, ktorých prvá skupina opustila československé územie dňa 12. apríla 1947. To je práve tá výmena obyvateľstva medzi Slovenskou republikou alebo teda Československou republikou vtedy a Maďarskou republikou. Ono v podstate sa vtedy riešila aj obnovená Československá republika a s veľmocami riešili otázku aj s veľmocami, ktoré kolaborovali teda s nacistickým Nemeckom a horthyovským Maďarskom, pri okupácii českých a slovenských území. Tí prví boli riešení odsunom a v druhom prípade veľmoci nariadili dotknutým štátom riešiť záležitosti dohodou o výmene obyvateľstva, t. j. maďarskí občania slovenského pôvodu boli vymenení za československých občanov maďarského pôvodu. Túto dohodu ratifikovali parlamenty oboch štátov, čiže Československej republiky a Maďarska, vstúpila do platnosti 12. apríla 1947 a bola, a začala byť aj realizovaná táto medzištátna dohoda, ktorá mala teda požehnanie aj víťazných mocností a štátov po druhej svetovej vojne, takže vo vzťahu k Maďarsku bolo obeťou Slovensko a agresorom bol náš sused. Myslím, že s tým sa všetci zhodneme. Viedenská arbitráž, vojna, a to nemusíme baviť sa o Maďarskej republike - Rád a podobné historické fakty, ktoré tu máme.
Dokonca mám rodinu, ktorá bola vysťahovaná z maďarskej Nyíregyházi na Slovensko a boli zase vymenení za maďarských občanov, dokonca ten pán bol aj veľvyslancom v Maďarskej republike. Takže tiež má svoje skúsenosti, a preto si myslím, že tento návrh, vo všetkom ostatnom súhlasím, v tejto veci, a práve ten dátum, ktorý ste si zvolili, je 12. apríl; 12. apríl; 12. apríla v roku 1947 vstúpila do platnosti práve táto dohoda. A ja vás chcem práve na tento dátum upozorniť.
My keď chceme uzákoniť ako pamätný deň 12. apríl, tak vlastne popierame alebo odsudzujeme dohodu, ktorú spravila Československá republika s Maďarskou republikou o výmene obyvateľstva. A ja sa pýtam, v koho záujme? Qui bono je ustanovenie tohto pamätného dňa?
Ja pevne verím, že pán kolega Pollák aj s pani kolegyňou Vaňovou prídu a prídu aj s takýmto pamätným dňom rómskeho holokaustu, perfektné. Nemám s tým žiadny problém. Tak už máme. Dokonca ho máme, predstavte si. Takže prečo ho chcete mať 12. apríla, keď ho máte 2. augusta? (Reakcie z pléna.) Áno. Tak ja sa pýtam prečo potom. Ale keď chcete prejsť, keby ste chceli teraz nejakú ďalšiu iniciatívu, čo sa týka rómskeho holokaustu, nech sa páči, ja ho podporím, päťkrát stlačím ten gombík. Úplne bez problémov. Ale prosím vás pekne, buďme opatrní, keď sa bavíme o 12. apríli ako pamätnom dni vyhosťovania. Berte do úvahy, aké to má konotácie.
Ďakujem veľmi pekne.

Uzatváram možnosť faktických. Jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Svrček.