88. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, aj všetkým kolegom za ich reakcie, za ich faktické poznámky.
Dovoľte mi, možno na niektorých nebudem reagovať, pretože to nestihnem, ale pán kolega Pročko, Kučera, predsa ja som za viac hodín telesnej výchovy. Aj keď som učiteľ matematiky, fyziky a technickej výchovy, napriek tomu si myslím, že tri hodiny telesnej výchovy do týždňa pre žiakov základných a aj stredných škôl je to minimum. Hovorím, nech je viac tých hodín, ale aj pani poslankyni Tabák odkazujem, veď ja som tak isto za, len hľadáme spôsoby, ako, ako to spraviť, aby sa na jednej strane pomohlo, na druhej strane neublížilo.
Neviem, Karol, či je dobrý spôsob z jedného do druhého ročníka presúvať disponibilné hodiny, pretože v jednej, v jednom ročníku budú mať viac hodín do týždňa, v druhom potom menej, uberáme im.
No a, pán kolega Kuriak, zdá sa, že si vôbec nepochopil moju rozpravu, o čom som hovoril. Ja som nespochybňoval, že je pokrok aj na Orave a všade. Naopak, ja som povedal, že sa nemáme brániť pokroku a hovoril som len a len o tom, že aj počítače, aj tablety, aj mobily, všetko patrí k pokroku a hovorím, hľadajme mieru. Hľadajme mieru v technike a venovaní sa mobilom, ale hľadajme mieru aj v športe, v telesnej výchove a hovorím, tá miera na školách nie je dobrá.
Treba viac telesnej výchovy.

Ďakujem, pán predsedajúci. Tak áno, ešte sa k vám prihovorím takto, lebo viem, že niektorí možno tu neboli a chceli by reagovať na niektoré veci a niektoré veci by možno bolo ešte si zhrnúť a tak nejak precíznejšie možno explicitnejšie vysvetliť. Najčastejšie tu padal problém včera teda telocvične, resp. ten problém bol, aspoň tak ho uvádzal pán Gröhling, že ak to bude hodina navyše, tak ten problém nebude, ak bude tá hodina zaplatená, čiže tam ten problém nevidel s tými telocvičňami, ale ak sa zoberie disponibilná hodina, tak zrazu je problém telocvične ten najväčší. Takže to je také, také veľmi zaujímavé tvrdenie, ale chcel by som k tomu povedať toľko, Romana povedala tu takú vec, že - neviem, či tu je ešte, už tu nie je -, že treba každej škole dostavať telocvičňu. No tu vás asi trošku sklamem, že toto asi nebude vôbec možné, pretože my máme na Slovensku 750 škôl, kde je počet žiakov menej ako 75 na školu. To znamená, že na tej škole, na tých 750 školách máme menej ako štyri triedy. To znamená, že na týchto školách zrejme asi nie je moc efektívne tú telocvičňu postaviť a preto zrejme tam ani to stopercentné číslo nikdy nedosiahneme, ale áno, treba stavať telocvične na tých väčších školách, tam, kde ich nemajú, a tam to číslo je oveľa optimistickejšie, ako som včera povedal aj, že treba sa na to pozerať z pohľadu, koľko percent detí má prístup k telocvični, a to číslo je, 85 % detí dnes má prístup k telocvični.
Ešte poviem taký príklad. Trošku si dáme matematiku teraz, že ak máme desať škôl, hypoteticky, kde je v každej škole len jeden žiak, to znamená, že na desiatich školách je desať žiakov a tam chýba telocvičňa, na všetkých týchto desiatich školách, a ak máme desať škôl, kde v každej škole je sto žiakov, to znamená, dokopy máme tisíc tých žiakov na tých desiatich školách a tam tú telocvičňu máme, tak je hrozivé číslo, pohľad na vec, že, a veľmi nefér, zavádzajúce, že z dvadsiatich škôl na desiatich nie je telocvičňa a je to 50 %. Ale keď sa pozrieme na to z pohľadu toho, že koľko žiakov má prístup k telocvični, tak je to 99 %.
Čiže tento presne problém je aj na Slovensku. Tie štatistiky, ktoré tu hovoria a strašia s nimi pán exminister Gröhling stále, že 40 % škôl nemá telocvičňu, sú, až by som povedal, úplne že zavádzajúce, zneužívajúce, pretože ten pohľad druhý je, že, áno, kazia to tie malé školy, ktoré tam nikdy tú telocvičňu ani vystavať zrejme nebude efektívne a ten pohľad je taký, že na Slovensku 84,5 % detí má prístup k telocvični.
Navyše táto novela, ako bolo spomenuté, rieši povinnosť až od päť tried a viacej. To znamená, že my sme odbúrali tie malotriedky a paradoxne treba povedať, že na tých malotriedkach je pomerne dostatok tých detí, väčšinou sú to malé mestá, dedinky, kde tie deti nám sú, majú dostatok možno styku s prírodou, chodia do školy pešo a podobne, takže tam majú dostatok pohybu. Naozaj toto riešiť nemusíme, resp. sú aj nejaké projekty, napríklad videl som pekné projekty, ktoré mi ukazoval za školský šport na ministerstve školstva Paľo Smutný, kde sa dajú urobiť pekné, finančne nenáročné projekty napríklad na chodbách alebo aj na, v nejakej triede, ktorá sa zmení na posilňovňu alebo podobne. Takže dá sa to riešiť.
Nehovoriac o tom, že riešime vlastne, podávame pomocnú ruku aj tým väčším školám, kde tá telocvičňa chýba, a nehovoriac o tom, čo sme už spravili. Fond na podporu športu za posledné svoje dve výzvy podporil 21 projektov. Dvadsať jedna projektov nových na výstavbu telocviční. Z MIRRI bola tak isto výzva, kde ďalších osem veľkých naozaj telocviční, tam išli veľké dotácie, čiže to už máme pomaly 30 a momentálne každú chvíľu vyjde z eurofondov výzva, 50-miliónová výzva na dostavbu telocviční. Takže tu sa rieši naozaj ten problém rapídne, musím povedať. My na úrade splnomocnenca sme urobili aj štúdiu uskutočniteľnosti, ktorá je do roku 2027 a rieši tento problém na 90 %, ale tých sto nikdy nedosiahneme z tých dôvodov, čo som povedal. Čiže naozaj treba, vyzývame aj školy, samosprávy, aby si pripravovali projekty, lebo tých peňazí z eurofondov je dosť, vieme, len je problém ich vyčerpať. Takže tie projekty by bolo dobré, aby pripravené boli.
Čo sa týka toho materiálneho vybavenia, máme v pláne obnovy to isté. Máme eurofondy na to, aby sa dobudovali alebo materiálne vybavovali aj tie školské zariadenia, to znamená, že aj telocvične. Nehovoriac o tom, že aj cez ten projekt Tréneri v škole už išlo na dvesto škôl materiálne vybavenie pre tento program, takže tam už tie pomôcky sú. Vybavíme aj teraz metodickou príručkou všetky školy. Všetkých dvetisíc škôl dostane metodickú príručku, návody, ako sa to dá urobiť. Čiže hľadajme naozaj, že ako sa to dá spraviť.
No a chcel som povedať tých pár príkladov z praxe, je dobré si povedať naozaj, že či už to Nórsko bolo spomínané, Maďarsko, Francúzsko, tak Maďari tak isto, mali sme ich na konferencii, mali dve hodiny pred rokom 2010 a teda tým, že ich vyzvala vlastne tá, to uznesenie Európskeho parlamentu, tak naozaj asi sa tam mladí trošku skorej rozhýbali, jak u nás. Nám to trvá väčšinou trošku dlhšie, ale tam išli z dvoch hodín na päť rovno a teraz už neviem, jak sa volal ten pán, ktorý, ktorý bol pozvaný a nám to celé vyrozprával, ten príbeh, tak hovoril, že, že čo si myslíte, že my sme boli, mali sme všade telocvičňu? No nemali sme, že mali sme to personálne zabezpečenie? No nemali sme, ale pristúpili sme k takým opatreniam, ktoré to časom vylepšili, pustili si tam napríklad absolventov z posledného ročníka z vysokých škôl, aby mohli formou praxe vlastne už vyučovať. Bolo to jedno z riešení, hľadali tie riešenia, ako sa to dá, jednoducho a podobne, hej? Takže, takže dnes majú päť hodín, takisto Nórsko má päť hodín, ktoré keď si porovnáme s našimi deťmi, kde len pre 30 % detí to je jediný pohyb vôbec, tá telesná výchova, tak v Nórsku nielenže majú päť hodín telesnej, ale tam je 90 % detí, sa venuje nejakej zimnej športovej aktivite ešte navyše.
Takže asi preto aj sú dobrí lyžiari, že bežkári a podobne, nehovoriac o tom, že napredujú aj v tých letných športoch. Francúzi takisto majú tri hodiny telesnej a od septembra teraz, dvadsiateho minulého roka im pribudla, národný projekt 30 minút športu denne. To znamená, že Francúzi sú na tom úplne, by som povedal, najlepšie, čo sa týka časovej dotácie, tam je to cez päť hodín do týždňa a za tým projektom stojí takisto nejaká stovka úspešných športovcov. No a my, ako je veľmi smutné, že my sa tu zaoberáme jednou hodinou, prinavrátenia jednej hodiny navyše, ktorá tu bola, a hľadáme všelijaké spôsoby, ako sa to len nedá, ako je problém s cirkevnými školami a s disponibilnými hodinami a podobne, ale však ten problém sa naozaj dá vyriešiť, je to riešiteľná vec, len si nezatvárajme oči, že proste tri hodiny je nejaký problém, tá jedna hodina navyše jednoducho.
Takže tak ako nás k tomu vyzýva Európsky parlament od roku 2007, budem rád, keď teda túto myšlienku podporíme. Ešte potom možno v záverečnom slove by som povedal niečo.
Ďakujem.

Karol, ja sa ti chcem ešte raz srdečne poďakovať za tento predložený návrh zákona. Viem, že si dlho za to bojoval a mnohí z nás sa k tebe radi pridali, aj ja ako spolupredkladateľka tohto návrhu zákona. Spomínal si tu aj projekt Tréneri v škole, napríklad v Kežmarku funguje na dvoch základných školách. Aj moja dcéra sa zúčastňuje práve takýchto hodín a je úplne nadšená, lebo vlastne tie deti sa tam bavia, hýbu sa, usmievajú sa, tešia sa. Stále príde zo školy, tak mi povie, ako ich, čo mali nové a čo ich zase tréner Adam nové naučil, takže tento projekt je veľmi úspešný a ja verím, že bude pokračovať. A čo sa týka pohybu samotného, veď to je radosť. Ja skutočne nerozumiem tomu, ako niektorí ľudia tuná sa snažia stále nájsť nejaké dôvody, ako to nie je možné realizovať.
Ja keď si spomeniem, tak my, keď sme boli prváci, tak nás bolo v triede 32, 34, boli sme štyri triedy. Teraz sú deti po 20, 21, sú tri triedy, čiže aj ten počet žiakov napríklad v škole, kde ja som chodila, podstatne klesol, ale telocvične nepribudli a my sme to zvládli. Za našej éry sa to zvládlo, hýbali sme sa, chodili sme nielen do telocvične, ale aj vonku sa dá predsa cvičiť, hýbať sa. Vonku sa dá behať, športovať, dá sa ísť na prechádzky v rámci pohybu. Ja absolútne nevidím problém v tomto a verím, že nám to aj kolegovia z opozície, podľa toho, ako sa vyjadrovali, podporia a do budúcna tento projekt bude úspešný a možno práve aj vďaka tomu tu budeme mať nových nádejných športovcov, ktorí nás raz budú reprezentovať.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne.
Karol, ďakujem za tvoje vystúpenie. Zhrnul si tie výhody a pozitíva, ktoré prináša táto právna úprava. Ty si sa dotkol telocviční. Mňa zaujala presne táto časť tvojej rozpravy, že v niektorých regiónoch majú problém s telocvičňami, ale práve túto nevýhodu vedia využiť vo svoj prospech. Ja viem napríklad o jednej obci, však asi aj ty o nej vieš, Ždiar v popradskom okrese, a oni tú nevýhodu využívali v tom, že napríklad jednu tú hodinu, alebo časť tých hodín do týždňa vedeli využiť namiesto v tých interných vyučovaní na exteriér a majú napríklad lyžovanie, korčuľovanie, učia sa na bežkách a keď som videl aj ten rozhovor s tými deťmi a s tými žiakmi, tak si pochvaľovali presne takýto aktívny spôsob a takú lepšiu efektívnu výučbu, a preto akože toto mi je také divné, že tuto na Slovensku je taký paradox, že namiesto toho, aby sme hľadali možnosti, že ako využiť tieto hodiny na výučbu telesnej výchovy, tak stále tu niekto vystupuje, že ako sa to nedá. Tuto je živý príklad, ako sa to dá.
A čo sa týka aj tej európskej rezolúcie, toto je ďalší slovenský paradox, že v 2007, keď sa zaviedla táto rezolúcia, my sme to rok zrušili, tak my sa de facto vraciame o 15 rokov naspäť a stále tu niekto vystupuje, že prečo sa to nedá, že toto mi je absolútne nepochopiteľné. Čiže toto je vyslovene len taký malý krôčik k tomu, aby sme sa dostali do normálnosti, a potom možno v ďalšom volebnom období, keď tu prídu ďalší poslanci, tak už nech sú naštartovaní a nech idú ďalej, nech sme aktívnejší a možno aby sme sa dostali na tú európsku úroveň v tejto oblasti.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ja len chcem povedať jednu vec, Karol, ty si to tam naznačil, že netreba to nechať na žiakov, netreba to nechať na rodičov, netreba to nechať na, na riaditeľov, ktorí nechcú, lebo budú takí, ktorí nechcú. Samozrejme, budú tí, ktorí povedia, že nechcem mať hodinu telesnej výchovy. Riaditelia povedia, že no jednoducho nemáme podmienky, nemáme prostriedky. Budú takí, ktorí povedia, že no, tak moje dieťa choré, nebude tam chodiť cvičiť. Nie. Tu treba spraviť aj veľmi širokú osvetu, ale čo je dôležité, nenechať to na, na ľudí, ktorí nechcú. Treba to nechať na ľudí, ktorí chcú, a treba tým ľuďom dať podmienky. Toto je veľká možnosť, takže ja opakujem ešte raz, skvelé, a verím, že všetci za to zahlasujeme.

Ďakujem.
Karol, ty si hovoril vo svojej rozprave o tých telocvičniach a povedal si štatistiku, že 84,5 % žiakov má prístup k telocvični. Áno, treba povedať aj po pravde znova, že niektoré školy majú síce telocvične, ale tie im nestačia. Ale ani toto ja osobne nevnímam ako problém. Ako dobre, môžme si hovoriť, štatistiky sa dajú aj takto spraviť, aj takto, ale ešte raz, ja nedostatok telocviční nevnímam ako problém, ktorý by nás mal odradiť bojovať za viac hodín telesnej výchovy, preto ako tu bolo povedané, telesná výchova je predsa pohyb, a ten sa dá vykonávať aj mimo telocvične.
Ďalšia vec, ktorú si spomínal, znova si spomenul tie cirkevné školy a že vieme to riešiť. Ja som to spomenul vo svojej rozprave, ale nejde len o cirkevné školy. Mne ide o tie disponibilné hodiny. Ja by som bol rád, keby ich bolo čo najviac tých disponibilných hodín pre tie školy, aby si mohli robiť úväzky tí riaditelia aj podľa toho, akých majú učiteľov, aby čím viac hodín sa učilo kvalifikovane aj podľa toho, ako sa chcú profilovať.
No a na záver tejto faktickej dodám, že ja som ten, ktorý verí, že sa nájdu riešenia, aby sme tú tretiu hodinu do škôl prinavrátili. Čiže hľadajme spôsoby, ako sa to dá. Ja verím, že sa v druhom čítaní tie spôsoby nájdu a predovšetkým na ministerstve, ktoré to bude vykonávať.

Karol, ty si mi tou svojou tenisovou terminológiou, to poviem, trochu nahral aj na smeč a podľa toho, čo som tu aj počul, by som sa možno nebál v druhom čítaní rozprúdiť debatu aj o tom, aby to neboli len tri hodiny telesnej výchovy na základných školách, ale aj na stredných školách, tak ako sme to mali aj my niekedy, keď nás bolo dva až trikrát viac a dalo sa to zvládnuť. A veľmi dobre si pamätáš, keď sme začali, keď sme mali prvé zasadnutia nášho výboru, tak aj tá moja prvá veta bola vždy, že musíme zaviesť tri hodiny telesnej výchovy na stredných a základných školách. Bohužiaľ, tejto iniciatívy sa ministerstvo neuchopilo, tak sme sa jej museli uchopiť my, za čo aj tebe patrí teda veľká vďaka, ale je to smutné, že tí, ktorí mali za to najviac bojovať, tak tí bojovali proti tomu. A možno je to spôsobené trochu aj tým, že v tých iných štátoch a v okolitých štátoch, kde je tri, štyri, päť hodín telesnej výchovy, majú samostatné ministerstvo, samostatné ministerstvo športu alebo ministerstvo športu a cestovného ruchu a myslím si, že vtedy by sa nám to určite oveľa ľahšie presadzovalo, takže to je tiež taká otvorená otázka do budúcna.
Mne tiež obidve deti športujú po mojom vzore a sám vidím doma, aký to má vplyv na ich psychický, ale aj fyzické zdravie a sami si pamätáme ešte aj z tých škôl tie jednotlivé súťaže, ktoré sa nám vždy rátali, a na tie sme sa tešili, či medzi školami, alebo medzi okresmi, či vo futbale, či vo vybíjanej, ešte volejbale, basketbale, v atletike, a to sa ako keby trošku teraz strácalo aj tým, že ten počet hodín je taký, ako je.
Opakujem znova, že to nebude stáť štát ani jedno jediné euro, paradoxne to bude mať len dobrý vplyv na zdravotníctvo, odbremeníme trošku, myslím si, aj ten zdravotný systém a naozaj po tom vzore tých iných krajín, kde tie hodiny sú väčšie, kde majú štyri, päť hodín a tie výsledky sú oveľa lepšie ako u nás, tak by sme si mali brať pozitívny príklad.
Ďakujem.

Ďakujem, takže ja to, už len pár reakcií vlastne v tom záverečnom slove. Chcel by som naozaj všetkým veľmi pekne poďakovať. Myslím, že parlament je o tom, aby sa to tu vyrozprávalo, myslím, že dostatočne. Ani som si nemyslel, že k tretej hodine, k tej jednej hodine bude, bude naozaj taká veľká rozprava. Áno, ten, uznesenie Európskeho parlamentu, na ktoré sa odvolávame, hovorí aj o stredných školách, nielen o základných školách, ale preto si myslím, že je napísaný, je napísaná táto novela veľmi, veľmi citlivo, už by som povedal, citlivejšie sa ani nedá, z dvoch na tri hodiny, resp. prinavrátiť to, čo tu už bolo, a častokrát tu zaznelo, že naozaj tých hodín by malo byť oveľa viacej, čo nás aj tá rezolúcia k tomu vyzýva.
Takže chcel by som sa veľmi pekne poďakovať mojim kolegom, všetkým predkladateľom, najmä ktorí, ktorí ma povzbudzovali v tejto téme počas teda naozaj týchto troch rokov a takisto aj opozičným poslancom, ktorí, ktorí naozaj v tejto téme, si myslím, že boli takisto prínosom, veľa tu toho bolo povedané. No a si myslím, že môžem konštatovať, že táto téma spojila aj toto plénum v takom pozitívnom zmysle, že naozaj sme boli na jednej lodi chvíľku, teda pokiaľ pán exminister do toho nevletel s nejakou nafúknutou problematikou a robil z toho koniec sveta. Takže ešte raz by som chcel všetkých veľmi pekne poprosiť o podporu v prvom čítaní tohto návrhu a pevne verím, že tie nejaké drobné veci ešte doladíme tak, aby to mohlo byť pripravené vlastne aj na schválenie v druhom čítaní s nejakými pozmeňujúcimi návrhmi.
Ďakujem pekne.

Iba hlasovanie, v utorok o jedenástej. Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, hlavným predkladateľom zákona je predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák. Ja som spolupredkladateľom, ale keďže tu nemôže fyzicky byť, tak ma poprosil, aby tento zákon neprepadol, aby som ho v prvom čítaní uviedol ja. Ide v prvom čítaní o ideu zákona, v druhom čítaní tu už bude na mojom mieste stáť určite Milan Vetrák ako hlavný predkladateľ. A idea zákona je, že tento zákon reaguje na prax ohľadom plnenia vecí z plánu obnovy a odolnosti a dovoľte mi preto prečítať aspoň časť z dôvodovej správy v úvodnom slove.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 368/2021 Z. z. o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Slovenská republika sa Európskej komisii zaviazala vykonať Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a všetky potrebné kroky na zabezpečenie riadneho a včasného implementovania reforiem a investícií a splnenie míľnikov a cieľov, ktoré plán obnovy predpokladá. V prípade, ak Slovenská republika nesplní tieto záväzky, hrozí jej strata finančného príspevku alebo časti finančného príspevku z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Slovenskej republike je pritom z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vyčlenená alokácia v sume 6,3 miliardy eur.
Návrh zákona je reakciou na akútny vývoj a potrebu zabezpečiť bezproblémové a včasné plnenie úloh jednotlivých subjektov zapojených do vykonávania plánu obnovy. Navrhovaným zákonom sa rovnako majú prijať vhodné kroky na odvrátenie rizika vzniku značných hospodárskych škôd, ku ktorým môže dôjsť, ak by sa míľniky a ciele plánu obnovy neplnili v stanovenom rozsahu, kvalite a termíne. Návrh zákona zároveň reaguje na poznatky a skúsenosti z doterajšieho vykonávania plánu obnovy a reflektuje na potreby implementačnej praxe.
Pán podpredseda Národnej rady, ďakujem pekne, skončil som.