90. schôdza

Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som nastúpila do Slovenskej televízie, čiže do súčasti RTVS, v roku 1988, to znamená ešte pred revolúciou. Od toho roku 1988 dodnes prešla tá televízia aj so mnou obrovský kus cesty a nie som si istá, či vždy bola tá cesta okej. Ja chápem, o čom tu všetci hovoríte, ale vy ste ľudia, ktorí to vidíte iba zvonka a nevidíte úplne všetko, čo sa deje vo vnútri toho celého mraveniska, ktoré sa volá RTVS.
Neustále sa tu bavíme iba o televízii, ale musím pripomenúť a znova pripomínam, že sa bavíme aj o Slovenskom rozhlase, lebo to celé je RTVS. My ako keby sme zabúdali na to, že tu máme aj niečo iné okrem televízie, že tu máme aj tú rozhlasovú časť a že je rovnako dôležitá ako tá televízna.
Koncesie. Marián Viskupič hovoril, že teda že je rád, že sa to nedalo, potom sa to dalo. No tak bola to súčasť dohody za zahlasovanie za, za rozpočet, no tak to je. Bolo treba to teda nejakým spôsobom riešiť, tak sa to vyriešilo takto. Ja som za, aby si nechápal zle, že som nejak proti, nie, som za.
Keď sme tesne po revolúcii, ľudia, ktorí sme v podstate tú revolúciu v tej telke robili, odišli tesne po revolúcii na pozvanie Barbary Coudenhove-Kalergi a pána Zilka, čo bol vtedajší primátor Viedne, do ORF na skusy, tak sme zistili, že tá situácia, ktorá bola vtedy, v tom čase v ORF, je úplne totožná k dnešnej situácii v RTVS. To znamená, že kto je vo vláde, ten vedie. Vôbec sa mi to nepáči, musím vám povedať, a ten boj o to odpolitizovanie tej RTVS-ky, ktorý tu neustále a nepretržite vedieme, neviem, či si mnohí uvedomujú, aký je dôležitý. Keď som sa na vypočutí ľudí, ktorí sa hlásili do Rady RTVS pýtala na to, že čo si myslia, aká je hlavná úloha, úloha RTVS, tak som dostala rôzne odpovede na jednu jedinú otázku a vtedy som si spomenula vlastne, že vlastne nikto si neuvedomuje, že čo je tá najdôležitejšia úloha. Oni ani nevedeli, že najdôležitejšia úloha RTVS je informovať národ, celú krajinu v čase mobilizácie, v čase tajfúnov, v čase záplav. Ich to ani nenapadlo, hej? Toto je to, čo by mala tá RTVS-ka plniť ako hlavné poslanie, pretože Markíza nikde nemá napísané, že musí informovať o nejakej vojne, o nejakom útoku. Je to súkromná televízia, môže si vysielať, čo chce. To, že je to, všetky tie ostatné vysielania sú zbulvarizované len taký fukot, to už sa ani nebudem baviť o tom, lebo to je úplne zbytočné. To už vidíte sami aj na tom, že vylezú von so správou bez toho, aby dotknutej osoby sa opýtali, že čo si o tom myslí alebo čo chce povedať, alebo aký je jej pohľad z druhej strany. To už sa dneska nenosí, aby sme sa pozerali na veci z dvoch strán, ale toto je tá RTVS-ka povinná robiť, či sa to tej televízii alebo tým redaktorom samotným páči, alebo nepáči, toto tá televízia, verejnoprávna televízia robiť musí.
Rozdiel vtedy, v tom čase, keď ja som bola v tom ORF, medzi ORF a BBC bol markantný, markantný. Dnes sa tie rozdiely medzi ORF a medzi BBC naozaj zotreli a ORF je odpolitizovaná, funguje štandardným spôsobom verejnoprávnej televízie. Toto je to, kam by som bola veľmi rada ešte naozaj, kým neotrčím kopytá, kam by sa mohla tá televízia aj ten rozhlas, čiže tie naše verejnoprávne médiá, reálne dostať.
Mám za to, že tento návrh zákona robí ako keby obrovský krok vpred v tejto, v tomto mojom poslaní, v mojej túžbe naozaj dostať tú RTVS aspoň na úroveň BBC. Teraz sa budeme baviť a chcem sa baviť o tom, aký veľký dlh ale voči televízii máme. A to si treba uvedomiť. Za celú tú dobu, čo som bola v RTVS-ke, skutočne sme prechádzali rôznymi obdobiami. Však keď si zoberiete, tak len tých riaditeľov tam bolo, ja neviem, asi 15 alebo 17. To už, ja už som si ani nepamätala, svojho času sa menil riaditeľ každý rok pomaly a už sme ani nevedeli, kto nám velí. A tak ako, tak ako prebiehali tie zmeny na riaditeľských postoch, tak sme my strácali prehľad o tom, čo sa v tej telke deje, čo sa nedeje. Keď ja som odchádzala naposledy z RTVS-ky, tak som dostala odpoveď od pána Búzu, že detská tvorba nie je v centre záujmu verejnoprávnej televízie. To takéto veci sa tam diali. Hej, ako kto iný by mal robiť detskú tvorbu, ak nie verejnoprávna televízia, že? Kto by mal inak vychovávať deti, ak nie verejnoprávna televízia?
Postrácali sme kopu vecí. Stratili sme vzdelávacie programy a to dosť masovo. To, že sa v poslednej dobe navracajú, je len veľké plus aktuálneho vedenia a ja sa naozaj teším. To, že my sme napríklad zrušili detskú redakciu v čase, keď česká verejnoprávna televízia spustila celý detský kanál, to vám len hovorí o tom, v akom nepomere sme tu boli a ako to tu fungovalo a ako to tu funguje.
Chcem hovoriť o investičnom dlhu, ktorý voči RTVS-ke naozaj celú dobu máme. Pretože tá RTVS-ka, tak ako tu už bolo povedané, bola naozaj celú dobu tak poddimenzovaná, že, že, že bola rada, že vôbec funguje, funguje program bez toho, aby sme mali peniaze na obnovenie technológií, techniky a tak ďalej. Ten svet v technológii beží tak rýchlo dopredu, že my by sme ich fakt nestihli už, ani keby nám šli oproti. Jednoducho pozrite sa, ako sú technologicky a technicky vybavené akékoľvek iné televízie, dokonca aj televízie v okolí. Stačí sa pozrieť do Čiech a zistíte, že nám chýbajú jednokamerové vozy a že nám chýbajú kamery pre regionálne vysielanie, že nám chýbajú prenosové vozy a všetky prenosové vozy si musíme požičiavať. A to hovorím, to hovorím len tak z brucha, všetko, čo si pamätám, čo dlhodobo, dlhodobo absentuje a dlhodobo chýba. Tá televízia veľakrát fungovala ako dojná krava pre rôzne producentské spoločnosti, ktoré ju práve cez zmluvy so štátom vydojili, koľko to išlo, tie nadhodnotené rozpočty, ktoré sa objavovali a schvaľovali v RTVS-ke, to tiež teda bol, bol úžas. Pritom RTVS-ka mala naozaj veľmi veľa veľmi dobrých a veľmi kvalitných dramaturgov, veľmi kvalitných redaktorov, ktorí boli v internom pomere, ale časom jednoducho každý riaditeľ prišiel, niekoho vyhodil, a tak sa to scvrklo na to, že sme nakoniec začali rozdávať peniaze, peniaze súkromným spoločnostiam a skutočne v mnohom nadhodnoteným.
Ja som vďačná aj za pozmeňovací návrh, s ktorým teda prišla SaS-ka, a bavíme sa o 0,17, o navýšení z 0,15 na 0,17 a ja to vidím ako možnosť skutočne pomôcť práve v tomto dlhu, ktorý máme, v tom technologickom dlhu, ktorý máme v tej RTVS-ke.
Musím ešte povedať, že ten technologický dlh máme aj voči online vysielaniu, ktoré v podstate takmer vôbec nemáme a nemáme ho preto, že jednoducho naňho nemáme peniaze. Všetky ostatné verejnoprávne médiá v okolitých krajinách ho majú. RTVS-ka ho nemá a to je to, čo potrebujeme dobudovať.
Nemám viac času, ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Monika, všetko, čo si povedala o tej televízii, o jej vývoji, alebo teda skoro všetko, s tým, samozrejme, sa dá súhlasiť, hej, aj s tou situáciou, ktorá v tej RTVS je, samozrejme áno. My sa ale teraz nebavme o tej RTVS, či sme s ňou spokojní, alebo s ňou spokojní nie sme, tá situácia v RTVS je v súčasnosti taká, aká je. Zrušením koncesionárskych poplatkov televízia prišla o nejakých 76 miliónov zhruba, ale to nie je všetko. Vy všetci tí, ktorí ste hlasovali, vy ste vlastne tú RTVS zničili doslova a do písmena. Spravili ste jedným kliknutím z verejnoprávnej televízie štátnu a teraz neviete, ako z toho von. To je ten problém aj tohto zákona. Tu si nikto neuvedomuje napríklad aj to, že tie koncesionárske poplatky ako trošku, ako aj dopĺňali finančne tie tri fondy, ktoré ste sa stále snažili zrušiť. To je ten literárny, výtvarný a hudobný. Z televízie z hľadiska fondovej činnosti, fondového zákona išlo, išlo na podporu týchto fondov zhruba 800-tisíc, cca, na všetky, hej? Bola taká dohoda, že tá televízia to platila z koncesionárskych poplatkov. Ja sa pýtam, z čoho to tá televízia bude platiť teraz, keď to v zákone stále platí. Ale toto vy vôbec neriešite. Toto je pre vás šumifuk. Tu vás jeden Sulík zo SaS-ky vydieral, proste ste chceli rozpočet, tak ste sa obetovali, zrušili ste koncesionárske poplatky, tým nám vznikla grča peňazí, 76 miliónov, ktorú neviete, ako máte nahradiť. Toto, čo tuná navrhujete, môže byť a nemusí, to vám nezaručí žiadna vláda, že to tak bude. A keď to tak nebude, čo budete robiť? Budete sa súdiť s vládou?
Proste vy ste tú televíziu zničili, to si treba povedať a okrem toho toto, čo tuná dávate, nejaké zníženie kontroly, práve naopak, bavme sa o štátnej televízii a keď je to štátna televízia, o to musí byť tá kontrola v tej televízii silnejšia. O tomto sa bavme, nie o tom ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani kolegyňa, plne súhlasím, že ak RTVS má mať funkciu nejakej verejnoprávnej televízie, tak musí zamestnávať nejakú vlastnú, vlastných ľudí, vytvárať vlastnú, vlastnú tvorbu pod vlastnou značkou, veď to bola tá, tá pridaná hodnota, to bolo to know how. Ak má verejnoprávna televízia byť nejaký prietokový ohrievač len pre zmluvy s inými eseročkami, tak sa pýtam, komu načo toto je potom. A keď sa dnes pozrieme, veď to je normálne polokomerčná televízia, ktorá sa nadháňa s tými najkomerčnejšími,pričom ich poslanie má byť úplne nejaké iné. Kde sú, kde sú seriály, ako natáčali o štúrovcoch a podobne, proste nič, to je jedna vypriahnutá, to je dneska inštitúcia, ktorá nemá žiadnu dramaturgiu, žiadnu tvorbu, jednoducho keď by ste nepozerali na logo, tak neviete, či nepozeráte komerčnú televíziu, alebo niečo normálne.
Takže ako v poriadku, ak ideme budovať štátnu televíziu, ak ideme dať finančné zdroje, no tak ale to nemôže byť, že tu ideme len navýšiť ten prietokový ohrievač pre iné eseročky. Proste buď sa to vráti tam, kde to bolo, alebo jednoducho potom nám úplne, aleže totálne stačí jeden kanál, vôbec nám netreba tri. A jednoducho, jednoducho buď to bude mať nejaké, nejakú výpovednú hodnotu, nejakú tvorbu, nejaké know how, alebo jednoducho toto dnes je proste hanba. To nemá nič ani so štátnou, ani s verejnoprávnou inštitúciou, to nedáva spoločnosti žiadnu pridanú hodnotu.
Ďakujem.

No, počúvame tu, Monika, aj v tvojej rozprave, naozaj si vystúpila s faktickými vecami a počúvame tu o tom, aké je to zlé, ako je tá RTVS-ka na figu, aké je to strašné zanedbané. No, ja si myslím, že naozaj v súčasnosti tá RTVS ide úplne iným smerom, ako išla, a keď chce stíhať, keď chce stíhať krok so súkromnými televíziami, tak musíme investovať.
Chcem povedať jednu vec, že veľmi je dôležité, aby naozaj štát našiel peniaze pre tú, pre tú televíziu, to je veľmi dôležité. A tie peniaze sa dajú nájsť. Tie peniaze sú preto, aby naozaj tá televízia mala tú úlohu, ktorú má mať, a ja s tebou, Monika, nesúhlasím, že to je len tá úloha informovať. Ale to je presne to, že vyrába detské programy, vyrábať programy, tak ako tu bolo spomenuté, o Štúrovi, vyrábať zábavu, informovať, aby to bola verejná televízia.
Ja som rád, že sa zrušili koncesionárske poplatky, ale presne to je o tom, že tu niekto príde, spraví si faktickú poznámočku, ako je to na figu, aké je to zlé, ako ste to, ako to nefunguje, ako sme my zrušili televíziu. Celý čas tu ten človek nebol, prišiel, spravil faktickú poznámku, zase nakadil na, na, na toto, čo sa tu deje. No o tomto to celé je. Oni toto robia a budú to robiť. Oni nepochvália to, že aj ich voliči chceli zrušiť koncesionárske poplatky, že nechceli, nie, nie, nie.
Ja si myslím, že aj tento zákon je dobrý a vždy sa nájdu v štáte peniaze na to, aby verejnoprávna televízia fungovala, aby fungovala. A nie to, že prídem, obkecám tu všetko, všetko zhovadím, na všetko poviem, že to je zlé, že to je na figu, ale spoluprácu, spoluprácu nedám žiadnu. Tak keď chcete, aby ste mali verejnoprávnu televíziu, tak spolupracujte!

No, na rozdiel od pána poslanca Jarjabka ja si nemyslím, že poďme sa baviť o štátnej televízii, bavme sa o verejnoprávnej televízii, lebo akonáhle budeme zase závislí a zavesení na trakoch, trakoch štátu, tak, tak to tiež nebude okej. Treba si uvedomiť, že kultúra a kreatívny priemysel vyrába 2 % HDP do štátneho rozpočtu, to je štát... to je rozpočet ministerstva obrany na celý rok, áno? Čiže v podstate z kultúry a z kreatívneho priemyslu len vraciame tam, kam to, kam to patrí a kam to má ísť. Takže ja by som bola rada, keby si to naozaj všetci uvedomili.
Jozef, ďakujem za, za tvoju, tvoju poznámku. Naozaj potrebujeme, potrebujeme technicky vyzbrojiť tú telku, máme športový kanál a všetky prenosáky na všetky športy si požičiavame, to má, akú logiku to má? Čiže to je o tom. A hovorila som aj o iných, iných programoch, hovorila som aj o tých, o tých vzdelávacích programoch, ktoré mi naozaj chýbajú, hovorila som o detských programoch. Mohla by som rozvíjať ten program ešte do aleluja, ale nemyslím si, že to má logiku.
A zároveň chcem ešte povedať, že súhlasím s pani ministerkou, že podpora Milanovho Vetrákovho návrhu by mala opodstatnenie, mala by logiku. Takže toľko len k Slovenskej televízii a k Slovenskému rozhlasu, čiže dokopy RTVS.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja by som vás chcela veľmi pekne poprosiť, pre mňa je financovanie RTVS veľmi dôležité z pozície poverenej ministerky kultúry, ale myslím si, že by malo byť rovnako dôležité pre každého jedného človeka, ktorý sedí v tejto sále, preto by som vás takto na záver chcela veľmi pekne poprosiť, aby ste pri hlasovaní konali zodpovedne a rozumne.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Kolegyne, kolegovia, ja by som na záver si dovolil tri veci. Chcel by som zareagovať na poznámku, resp. na tému, ktorú otvoril pán poslanec Halák a reagovala na ňu pani ministerka, čo sa týka umeleckých fondov.
Pre mňa sa táto téma delí na dve časti. Áno, je pravda, že procesne musíme nájsť riešenie financovania dnes v parlamente v druhom čítaní pozmeňujúcim návrhom, ak na to bude existovať vôľa a spolupráca, a to chcem zdôrazniť, nás s ministerstvom kultúry a ministerstvom financií, inak to riešenie nenájdeme. To znamená, že chcel by som vyzvať, aby od momentu schválenia, prípadného schválenia tohto návrhu zákona v prvom čítaní, kým sa dostaneme v druhom čítaní do výboru ktoréhokoľvek, ale najmä predpokladám gestorského, teda pre, výboru pre kultúru a médiá, aby sme v tejto konštelácii riešenie hľadali.
Tá druhá časť sa týka toho, že musíme si povedať, ako tieto fondy fungujú, čo zverejňujú, aké informácie dávajú k dispozícii tým, ktorí ich pravdepodobne budú financovať, to znamená, ľuďom, pretože inú možnosť v tejto chvíli nemáme. A ja by som bol za to, aby sme tie pravidlá nakladania s týmito prostriedkami v jednotlivých fondoch, ktoré sa, samozrejme, líšia, pretože ich závislosť od tých tzv. 2 % a od bývalého odštepu od koncesionárskych poplatkov je veľmi rôzny. To znamená, pozrieť sa v prípade jednotlivých fondov na to, akým spôsobom fungujú, ale zjednotili pravidlá toho, čo majú zverejňovať a ako môžu narábať s prostriedkami, ktoré takto dostanú od občanov prostredníctvom štátneho rozpočtu. To je prvá vec.
Druhá vec, ja by som tak isto chcel poprosiť kolegov, rozumiem tomu, že existujú politické výhrady k procesu, akým sme mohli k takémuto návrhu dospieť, ja ich rešpektujem. Zároveň platí, že bol tu nejaký návrh, ktorý sa odohral v čase od zrušenia koncesionárskych poplatkov dodnes, dnes je tu iný a ja by som chcel iba veľmi pekne poprosiť, keby sme s otvorenými očami sa pozreli na návrh, ktorý je pred nami, a zvážili, či jeho výhody nie sú oveľa väčšie ako potenciálne nevýhody, ktoré môže so sebou prinášať.
A poslednú vec, budeme o tomto návrhu zákona hlasovať dnes o jedenástej.
Ďakujem vám všetkým veľmi pekne.

3. V § 26 odseky 3 a 4 znejú:
„(3) Pri vodných stavbách má orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu podľa osobitného predpisu 33). Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na vydanie rozhodnutia o povolení vodnej stavby a overenia projektu stavby vykonáva kolaudáciu podľa osobitného predpisu. 34)
(4) Povolenie orgánu štátnej vodnej správy na uskutočnenie alebo zmenu vodnej stavby je súčasne rozhodnutím o povolení stavby 35). Vodnú stavbu je možné užívať na základe kolaudačného osvedčenia stavby. 36) Podmienkou vydania rozhodnutia o povolení stavby pre prevádzkovo súvisiaci verejný vodovod 32a) alebo prevádzkovo súvisiacu verejnú
kanalizáciu 32b) je písomná zmluva podľa osobitného predpisu.32c) Podmienkou vydania kolaudačného osvedčenia stavby pre verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu je písomná zmluva podľa osobitného predpisu. 32d)".
Poznámky pod čiarou k odkazom 33, 34, 35 a 36 znejú:
33) § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 201/2022 Z. z.
34) § 44 zákona č. 201/2022 Z. z.
35) § 38 zákona č. 201/2022 Z. z.
36) § 46 zákona č. 201/2022 Z. z.".
4. Poznámka pod čiarou k odkazu 32 znie:
„32) § 38 zákona č. 201/2022 Z. z."
5. V § 26 ods. 5 sa slová „a prevádzke" nahrádzajú slovami „a užívaní".
5. Poznámka pod čiarou k odkazu 37 znie:
„37) Zákon č. 282/2015 Z. z."
6. V § 26 ods. 8 druhá veta znie:
„K vodnej stavbe povolenej podľa predchádzajúcej vety sa vymedzuje pásmo ochrany vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie podľa osobitného predpisu 37a) v súlade so schváleným územným plánom a záväzným stanoviskom obce 37bb). Vodná stavba a pásmo ochrany vodnej stavby podľa tohto odseku a
povinnosti s nimi súvisiace 37a) sú vecné bremená spojené s vlastníctvom pozemku."
Poznámka pod čiarou k odkazu 37bb znie:
37bb) § 24 zákona č. 200/2022 Z. z."
7. V § 27 odsek 5 znie:
„(5) Súhlas podľa odseku 1 písm. a) až d) a g), je súčasťou doložky súladu podľa osobitných predpisov 37bc)."
Poznámka pod čiarou k odkazu 37bc znie:
,,37) § 40 zákona č. 201/2022 Z. z."
8. V § 28 odsek 1 znie:
„(1) Orgán štátnej vodnej správy vydá vyjadrenie k návrhu stavebného zámeru stavby 37cc) alebo zmeny stavby, či je predpokladaná stavba alebo zmena stavby možná z hľadiska ochrany vodných pomerov a za akých podmienok ju možno uskutočniť a užívať. Vo vyjadrení môže vyžadovať posúdenie projektu stavby. 37 bc)"
Poznámky pod čiarou k odkazom 37bc, 37cc znejú:
,,37cc) §36 zákona č. 201/2022 Z. z.
37bc) § 40 zákona č. 201/2022 Z. z."
9. Poznámka pod čiarou k odkazu 39a znie:
„39a) zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní."
10. V § 36 ods. 2 štvrtá veta znie:
„(2) Použitie individuálneho systému alebo iného primeraného systému v povolení pri vodotesných žumpách a pri malých čistiarňach odpadových vôd odôvodní povoľujúci orgán štátnej správy."
11. V § 52 ods. 1 sa vypúšťajú písmena j) a k). Doterajšie písmeno l) sa označuje ako písmeno j).
12. V § 56 ods. 5 sa slová „vydaním stavebného povolenia na vodnú stavbu" nahrádzajú slovami „vydaním rozhodnutia o povolení vodnej stavby".
13. V § 73 ods. 2 sa slová „stavebným povolením," nahrádzajú slovami „rozhodnutím o povolení stavby" a slová „stavebného zákona" sa nahrádzajú slovami „zákona o výstavbe".
14. V § 73 ods. 4 sa vypúšťa táto veta: "Súčasťou oznámenia je aj zastavovací plán z projektovej dokumentácie."
15. V § 73 ods. 18 druhá veta znie: „Vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy podľa § 28 tohto zákona sa považuje za záväzné stanovisko. 66b)
Poznámka pod čiarou k odkazu 66a) a 66b) znie:
„66a) § 31 ods. 7 zákona č. 201/2022 Z. z.
66b) § 36 zákona č. 201/2022 Z. z."
16. V § 73 ods. 18 tretej vete sa nad slovom „orgánom" odkaz „66aa)'' nahrádza odkazom „66a)''.
19. V § 73 ods. 21 znie:
„(21) Záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 k navrhovanej činnosti je podkladom v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ak si navrhovaná činnosť nevyžaduje
konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 a povolenie výnimky podľa § 16a ods. 10 sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v konaní o stavebnom zámere 66bb) alebo činnosti 66aa) ."
Poznámky pod čiarou k odkazu 66bb a 66aa znejú:
„66bb) § 37 zákona č. 201/2022 Z. z.
66aa) Zákon č. 44/1988 Zb. a zákon č. 51/1988 Zb."
20. Poznámka pod čiarou k odkazu 67 znie:
„67) Zákon č. 201/2022 Z. z."
21. Za § 80g sa vkladá § 80h, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠80h
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2024
(1) Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2024 sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(2) Na konania orgánu štátnej vodnej správy ako špeciálneho stavebného úradu sa vzťahujú prechodné ustanovenia uvádzané v § 65 zákona č. 201/2022 Z. z."."
2. V čl. IV bodoch 2, 5, 42 v § 39a ods. 1 sa slová „podľa § 18 ods. 2 písm. a) alebo b)" nahrádzajú slovami „podľa § 18 ods. 2".
3. V čl. IV bode 2 § 1 ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo zisťovacie konanie podľa § 18 ods. 2 písm. a) alebo b)".
4. V čl. IV bod 2 umiestniť v § 3 nové písmeno w).
5. V čl. IV bod 2 nahradiť pojem „integrované konanie" pojmom „posudzovanie vplyvov v prípade stavby".
6. V čl. IV bode 5 sa § 2 písmeno f) nahrádza novým znením: „f) rozhodnúť o povolení činnosti alebo jej zmeny, ktorá je zároveň stavbou podľa osobitného predpisu. 2c)".
Poznámka pod čiarou 2c) znie:
„2c) Zákon č. 201/2022 Z. z."
7. V čl. IV sa za bod 14 vkladá nový bod 15, ktorý znie:
„15. V § 18 odsek 3 znie:
„(3) Zmenou povolenej navrhovanej činnosti je aj ukončenie navrhovanej činnosti spojené s likvidáciou, sanáciou, rekultiváciou alebo s viac ako jednou z týchto činností. Ukončenie navrhovanej činnosti podľa prvej vety je samostatným predmetom posudzovania vplyvov alebo zisťovacieho konania len vtedy, ak nebolo súčasťou posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti."."
8. V čl. IV bod 42 v § 39a ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak navrhovateľ v návrhu nenavrhne inak."
9. V čl. IV bod 42 v § 39a ods. 4 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak je to potrebné."
10. V čl. IV bod 42 v § 39a odseky 10 a 11 znejú:
„(10) Ak ide o integrované konanie, na účely posudzovania vplyvov podľa § 18 ods. 1 sa použijú nasledovné osobitosti:
a) integrované konanie začína dňom doručenia správy o hodnotení činnosti podľa § 31 ods. 1,
b) správa o hodnotení činnosti podľa § 31 ods. 1 obsahuje aj návrh stavebného zámeru, horný index 34aa) vypracovaný pre návrh optimálneho variantu podľa kapitoly V prílohy č. 11 tohto zákona, ktorý je výsledkom hodnotenia,
c) nemožno postupovať podľa § 32 ods. 1,
d) príslušný orgán územného plánovania vydáva záväzné stanovisko k súladu stavebného zámeru so záväznou časťou príslušnej územnoplánovacej dokumentácie,
e) navrhovateľ doručí do 60 dní od uplynutia poslednej lehoty podľa odseku 9 alebo § 34 alebo § 35 príslušnému orgánu správu o výsledku prerokovania stavebného zámeru, horný index 34ac), a je povinný prerokovať neakceptované pripomienky v lehote 20 dní postupom podľa osobitného predpisu, horný index34 ae),
f) navrhovateľ doručí do 20 dní od uplynutia lehoty podľa písmena e) príslušnému orgánu žiadosť o vydanie rozhodnutia o povolení stavby a správu o prerokovaní návrhu stavebného zámeru, horný index 34ab),
g) ak zo správy o prerokovaní návrhu stavebného zámeru vyplývajú rozpory, príslušný orgán o nich rozhodne v rámci záverečného stanoviska postupom podľa osobitného predpisu, horný index 34af),
h) súčasťou záverečného stanoviska, v ktorom príslušný orgán určí, že súhlasí s realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
1. je aj povolenie stavby, pričom toto povolenie je podmienené súhlasným záväzným stanoviskom príslušného orgánu územného plánovania, ak tak ustanovuje osobitný predpis,
2. sú aj podmienky realizácie navrhovanej činnosti alebo jej zmeny.
i) záverečné stanovisko príslušný orgán v lehote 30 dní od dňa doručenia žiadosti o vydanie rozhodnutia o povolení stavby alebo prerokovania rozporov s vecne príslušným nadriadeným orgánom štátnej správy podľa písmena g).
(11) Ak ide o integrované konanie, na účely zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2 sa použijú nasledovné osobitosti:
a) integrované konanie začína predložením zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti podľa § 29 ods. 1,
b) súčasťou zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti podľa § 29 ods. 1 je aj návrh stavebného zámeru,
c) príslušný orgán územného plánovania vydáva záväzné stanovisko k súladu stavebného zámeru so záväznou časťou príslušnej územnoplánovacej dokumentácie,
d) navrhovateľ doručí do 30 dní od uplynutia poslednej lehoty podľa odseku 9 alebo § 23 ods. 4 alebo § 29 ods. 9 príslušnému orgánu správu o výsledku prerokovania stavebného zámeru, horný index 34ac), a je povinný prerokovať neakceptované pripomienky v lehote 20 dní postupom podľa osobitného predpisu, horný index 34ae)
e) navrhovateľ doručí do 20 dní od uplynutia lehoty podľa písmena d) príslušnému orgánu žiadosť o vydanie rozhodnutia o povolení stavby a správu o prerokovaní návrhu stavebného zámeru, horný index 34ab)
f) ak zo správy o prerokovaní návrhu stavebného zámeru vyplývajú rozpory, príslušný orgán o nich rozhodne v rámci rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní postupom podľa osobitného predpisu, horný index 34af)
g) súčasťou rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, v ktorom príslušný orgán určí, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena sa nebude posudzovať podľa tohto zákona
1. je aj povolenie stavby, pričom toto povolenie je podmienené súhlasným záväzným stanoviskom príslušného orgánu územného plánovania, ak tak ustanovuje osobitný predpis,
2. vo výrokovej časti sú aj podmienky realizácie navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ak je to potrebné,
h) rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní vydáva príslušný orgán v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o vydanie rozhodnutia o povolení stavby alebo prerokovania rozporov s vecne príslušným nadriadeným orgánom štátnej správy podľa písmena f).".
Poznámky pod čiarou k odkazom 34ae) a 34af) znejú:
"^34ae) § 36 ods. 6 zákona č. 201/2022 Z. z.
^34af) § 37 zákona č. 201/2022 Z. z."
11. V čl. IV sa bod 42 § 39a nahrádza § 39a až § 39d, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠39a
Osobitosti posudzovania vplyvov v prípade stavby
(1) Ak je súčasťou projektu alebo zmeny projektu stavba, postupuje príslušný orgán po predložení správy o hodnotení podľa § 31 až 37, ak tento zákon neustanovuje v § 39a až 39d inak.
(2) Ak navrhovateľ požiada príslušný orgán, aby sa neuplatnil postup podľa odseku 1, v § 39a až 39d sa nepoužijú. Žiadosť podľa predchádzajúcej vety musí byt' predložená najneskôr pri predložení správy o hodnotení projektu; na neskôr predloženú žiadosť príslušný orgán neprihliada.
(3) Navrhovateľ predloží spolu so správou o hodnotení aj návrh stavebného zámeru podľa osobitného predpisu v lehote podľa § 31 ods. 6. Návrh stavebného zámeru musí byť spracovaný tak, aby bol v súlade s určeným rozsahom hodnotenia." (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím o otvorenie rozpravy.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nezdržím vás dlho, možno tak dve-tri minútky, kým prečítam kratučký pozmeňovák. Ako vás všetkých poznám, vo väčšej či menšej miere každý sa snažíte odstraňovať nespravodlivosť, ak zistíte, že sa nejaká stala. Dlhé roky máme v Bratislave pri materských školách tiež istú formu nespravodlivosti a tá spočíva v tom, že jednoducho mestské časti, ktoré zriaďujú materské školy, nedostávajú peniaze od štátu tak, ako ich dostávajú iní zriaďovatelia vo všetkých ostatných obciach a mestách na Slovensku vrátane súkromných a cirkevných škôl, čo bola zmena, ktorú sme spravili pred niečo vyše dvomi rokmi.
Môj pozmeňujúci návrh a jeho zámerom je to, aby podobne ako je to v súkromných a cirkevných školách, keď hlavné mesto v Bratislave dostane od štátu peniaze na materské školy, aby rovnako ako pri súkromných a cirkevných školách bolo povinné uzavrieť zmluvu s mestskými časťami Bratislavy o tom, v akej výške tie peniaze na materské školy pôjdu. Ja len dodám, že v Bratislave a konkrétne v mestských častiach bratislavských je hlavným dôvodom, prečo sa zvyšovali poplatky v materských školách, táto nespravodlivosť. Akonáhle túto nespravodlivosť v zákone odstránime, všetky, všetci rodičia v Bratislave v jednotlivých mestských častiach nebudú musieť platiť za materské škôlky, pokiaľ teda sa samospráva inak nerozhodne.
Ja teraz prečítam teda tento krátky pozmeňujúci návrh, ktorého podrobnejšie odôvodnenie máte uvedené písomne a rozposlané v poslaneckých laviciach.
Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka a Ľuboša Krajčíra a Petra Cmoreja k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, skrátene školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je to tlač 1467.
Tento vládny návrh zákona sa mení a dopĺňa takto:
V čl. II sa za bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie:
"9. V § 6 ods. 12 písm. b) sa za slovami "zriaďovateľovi súkromnej materskej školy", odkaz 30b, spojka "a" nahrádza čiarkou a za slová "zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia" sa vkladajú slová "a v hlavnom meste Slovenskej republiky v Bratislave zriaďovateľovi materskej školy, ak je zriaďovateľom mestská časť"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. septembra 2023, čo sa premietne aj do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti zákona.
Rád by som vás všetkých naozaj požiadal aj poprosil o podporu pre tento pozmeňujúci návrh, ak chcete odstrániť nespravodlivosť, ktorá sa roky deje v Bratislave, a pomôcť rodičom a ich deťom, aby nemuseli doplácať na škôlky.
Ďakujem pekne.