90. schôdza

Pán poslanec Milan Kuriak.

Ďakujem za slovo.
Pán Suja, snažil som sa vás pozorne počúvať, vašu rozpravu, ale vo vašej ukričanej rozprave som nič vecné a odborné nezachytil. Možno, možno sa budete snažiť aspoň, ja neviem, jednou vetou tam vsunúť odbornosť vo vašej faktickej poznámke, ale naozaj okrem, okrem kriku, zvyšovania hlasu som nič nepočul. A budete sa tu vyhradzovať voči predkladateľom tohto návrhu zákona. Mne stačí, že medzi hlavným, hlavnými predkladateľmi je Martin Fecko, ktorý určite viac rozumie tejto oblasti ako vy. Určite viac a nemusí, nemusí mať, ja neviem, poľovnícke trofeje v počte, alebo ani nemusí poľovať tak ako vy.
Jožo Pročko, Karol Kučera, čo viem, ja som sa zúčastnil niektorých stretnutí ohľadom tohto návrhu zákona, aby som sa s ním viacej oboznámil. Boli to stretnutia aj s pánom ministrom, aj s inými zástupcami ministerstva a čo viem z tých pár stretnutí, tak samotný exminister Vlčan nemal nejaký problém s týmto návrhom zákona, však ministerstvo pripravovalo vládny návrh, ale však došlo k dohode, že popri ňom bude predložený aj tento poslanecký návrh zákona, ktorý, nie som odborník na poľovníctvo, ale z toho vypočutého mi úplne stačí. A to neznamená, že či Karol Kučera, alebo Pročko že nie sú úplne odborníci v tejto oblasti. Ja sám, ja som bol spolupredkladateľom niekoľkých návrhov zákona, ale vždy, pod ktorý návrh zákona som sa podpísal, tak som chodil na stretnutia alebo som sa dovzdelávaval, študoval som si materiály. Vy ste pri koľkých návrhoch zákona a chcete po... (Prerušenia vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Miroslav Suja.

Ďakujem za slovo.
Ako som povedal, pán Kuriak je farizej, lebo bol viacejkrát ako predkladateľ zákona, ale keď hlavný predkladateľ odišiel, tak stadeto aj s ďalšími kolegami ušiel, lebo nedokázal ten zákon ani prečítať. Takže to je celý pán Kuriak.
Čo sa týka nejakých odborností, áno, zákony sa majú prijímať odborne a má byť za ne zobraná politická zodpovednosť, ale mali by byť prijímané odborne a, samozrejme, potom si musíme za ne brať politickú zodpovednosť. A čo sa týka plánu lovu, keď majú platiť za to tí poľovníci, kto schvaľuje plán lovu? No, orgán štátnej správy. Tak tu nehovorme, že politici si ne... či poľovníci si neplnia povinnosť, ak splnia plán lovu, keď ho nemajú vyšší, tak potom zlyhal vlastne štát, tak by to mal platiť štát.
A protikorupčnosť v DNA? Kyseľ, Bartošová a podobne, to ako chcete ma rozosmiať, pán, za chvíľu odchádzate, ale zabudol som teraz rýchlo, Šefčík? Šefčík. Pán poslanec Šefčík, prepáčte, ste tu skoro stále na rozdiel od ostatných vašich kolegov, vypadlo mi vaše meno. Protikorupčnosť v DNA? Bartošová, Kyseľ? 4,5-tisíc na jednu sviňu? Váš nominant OĽANO 4,5-tisíc na jednu sviňu a poľnohospodárom figu borovú? To ma chcete teraz rozosmiať. Protikorupčnosť v DNA? Tuto jedna vlaštovka, že niečo nahlásil, a vlastným ste si dávali. Však jako ja, ja žasnem, čo vy dokážete. A vy ste učiteľ? Takže škoda reči.
A teraz ešte, čo sa týka boja proti škodám zverou. V podhorských oblastiach najväčšie škody, v podhorských oblastiach najväčšie škody spôsobujú medvede. Tie medvede, ktoré chráni ďalší váš nominant, čo ste ho tu 3,5 roka mu držali chrbát, Budaj, čo hovorí, že sú vegetariáni. Presne tie. A som zvedavý, že ako ide vysvetľovať tú štúdiu za tie milióny. Vy hovoríte, že na medveďoch poľovníci zarábali, ale Budaj 16 miliónov dal na projekty. Tak kto na nich zarábal? Poľovníci, že ho dali streliť za 4-tisíc, alebo 16 milió.. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Tomáš Taraba.

Dámy a páni, rokujeme o zákone o poľovníctve a myslím si, že každý, kto toto sleduje, musí byť trochu šokovaný, lebo celá debata sa obmedzila na to, že či má byť, nemá byť povinné členstvo v komore. A ja si myslím, že pri pohľade na ten zákon podstata by mala byť úplne nejaká iná. Moja podstata, ktorú, ktorú riešim a s ktorou som konfrontovaný už vyše dvoch rokov, že v akom katastrofálnom stave sa nachádzajú slovenskí poľnohospodári, ktorí nevedia už sa, by som povedal, domôcť toho, že ako majú obstáť na trhu, ak na jednej strane im je likvidovaná úroda zverou, na druhej strane sa nevedia konkurencieschopne postaviť už len z toho princípu, že majú nižšie dotácie v rámci toho, že sme za zlých podmienok vstúpili do Európskej únie v tejto oblasti. No a výsledok vidíme na obchodných regáloch dneska. Čiže tovary, ktoré sme kedysi si vedeli, teda plodiny, ktoré sme si sami vedeli dopestovať, tak ich nepestujeme, to je realita, tie polia slovenské vyzerajú, ako vyzerajú, to je všetko repka olejná, ktorá z 80 % ide mimo Slovenska. Pridaná hodnota takmer nulová, preto to tu zo západu všetci preniesli, pretože na tých ich drahých poliach to je nerentabilné, to znamená, že si urobili proste zo Slovenska takýto zdroj lacnej suroviny, už na tom asi je horšie iba polia na Ukrajine.
Takže realita je taká, že dnes stojí otázka, že čo my chceme urobiť pre slovenských poľnohospodárov, samozrejme, bez toho, aby sme vyvolali zase nejaký konflikt s tými, ktorí naozaj sú zo srdca poľovníci a poľovať, poľovať chcú, pretože poľovníctvo je rovnako integrálnou súčasťou aj poľnohospodárstva. Strašne veľa poľnohospodárov, ktorých ja poznám, zároveň sú aj poľovníci a vôbec sa to nekoliduje. Myslím si, že táto debata trošku navádza ten dojem ako keby tá poľovnícka organizácia, poľovnícka komora naozaj len potvrdzovala, že je taká výrazná lobistická skupina, a teraz sa tu prekárame alebo pretláčame, že kto má väčšiu silu, alebo na koho majú menší alebo menší dosah, väčší dosah.
Musím povedať, ja som sa stretol s veľmi veľa radovými poľovníkmi. Môj taký prvý dojem je, pokiaľ ide o osobu pána Lebockého, že ťažko nájsť niekoho, kto má na tohoto človeka dobré meno alebo názor. Ja som ho teda nikdy nevidel, ale to, čo o ňom počúvam, tak by som radil komore, aby si asi tam vymenila v tomto vedenie. Ale na to nie sme my tu, aby sme tieto personálne veci riešili, ale áno, sme tu napríklad na to, aby keď sa nám nepáči forma kontroly alebo transparentnosti, tak máme na to silu, aby sme do tohoto vstúpili, a myslím si, že ako riešenie to vie byť.
To, čo pri tomto predkladanom návrhu zákona, ja som teda neni odborník ani poľovník, preto som taký zákon ani nepripravil, ani by som sa pod neho nepodpísal ako predkladateľ, ale dve veci, ktoré osobitne som teda pochopil, že sú tŕňom v oku poľovníkom, to je po prvé ručenie osobným majetkom za škody. A druhá vec, ktorá tam teda je, tá základná otázka, to je, to je otázka toho povinného členstva. Pre mňa, ja keď si teda predstavím poľovníka, tak možno máme dve také vízie, buď si predstavím nejakého oligarchu, ktorý sa na niekoľkých stoviek hektárov rozváža na nejakom drahom džípe a neloví zver, pretože to ma naučili poľovníci, že zver sa nestrieľa, ale loví. A tak teraz keď tu počúvam, všetci sú tu poľovníci, ale všetci ju strieľajú, takže zver sa loví, čo som sa ja naučil. No a myslím si, že ja mám teda, alebo mali by sme mať pred očami práve ten druhý typ poľovníka, to znamená toho, ktorý naozaj v tých lesoch a v tej prírode je, ktorý sa komplexne o tú zver aj stará a ktorý proste tam je prítomný.
Ja za posledné dva roky som osobitne teda tuná na západnom Slovensku bol veľa konfrontovaný či už s vinármi, či už s drobnými pestovateľmi, ktorí jednoducho majú, a to je realita, ktorí majú škody od 30 až do 60 % svojej, svojej úrody každý jeden rok. A majú to a majú to pravidelne a nielen na, to ešte by bol ten lepší prípad, keby to mali iba na plodinách, ale napríklad pri viniciach ide o totálne zlikvidovanie v podstate tej révy, kedy keď sa vám to stane dvakrát po sebe, tak môžete vyklčovať vinohrad, pretože sa to nevie, sa to nevie vzchopiť.
Keď sa pozriete tie malebné, čo si to tu rozprávame, tie malebné malokarpatské a podobne rajóny, tak si pozrite, jak to tam vyzerá. Tam máte problém nájsť už pomaly fungujúci vinohrad. Ak sa tam pôjdete, a to by mala byť možno povinná exkurzia, všetci, čo tu mudrujú, mali by tam ísť po šiestej-siedmej hodine večer a vidieť tie tisíce, normálne že tisíce premnožených srniek, ktoré sa tam proste špacírujú po tých vinohradoch. Vyzerá to tam ako v Normandii, pretože keď chcete mať nejakú úrodu, tak si tam musíte dať také opevnenia, také zátarasy, že si môžte vybrať dve veci, buď zhovadíte celú lokalitu, po druhé, buď tam miniete na tých plotoch toľko peňazí, že v živote na tom nebudete rentabilný, až vás to prestane baviť a jednoducho to necháte. A to je realita. Tam sú dneska stovky, stovky hektárov zanechané.
Druhá vec, ktorá je, že áno, bol som aj na Slovenskom pozemkovom fonde, aby sme povedali aj bé. Je tam strašne veľa potom neobrobených plôch, pretože SPF v minulosti poprenajímalo kadekomu plochy. Jediné, čo sa deje, že oni tam platia smiešne hektárové nájmy. A samozrejme, že potom je tam, v podstate sú tam len kríky. V tých kríkoch sa množí táto divá zver, následne, samozrejme, že potom sa len rozmnožujú a je jej tam ešte viac a tým pádom ten tlak na tie obrábané plochy jednoducho sú čoraz väčšie.
Takže nad touto debatou, že či má byť, nemá byť povinné členstvo v komore, čo mi je srdečne ukradnuté, by mala byť prvá debata, že teda kde my vidíme slovenské poľnohospodárstvo, ktoré teda by nás malo živiť. Aby sme si povedali nejaké čísla, tak Holanďania, ktorí majú približne rovnakú poľnohospodársku plochu, ako má Slovensko, dokážu každý jeden rok zadovážiť potraviny pre celý svoj národ a plus majú sto miliárd export v eurách, 100 miliárd, to je HDP Slovenskej republiky! Oni to robia len v poľnohospodárstve. My sme v strate 1,6 mld. To znamená, že my nedokážeme uživiť ani seba samých, to je realita. A preto tu nosíme rajčiny, paradajky nosíme zo Španielska. Preto to stojí 5 euro a viac kilo teraz, pretože mali tam problémy so zamestnanosťou, došiel tam mráz a podobne a jednoducho my zrazu si nevieme ani takéto veci dopestovať. Takže toto je proste realita.
Mňa, mne nie je jedno, v akom stave to poľnohospodárstvo je, a nie je mi jedno, keď počúvam, ako to klopú na dvere a jednoducho sa nevedia dopomôcť, domôcť sa toho, že aby sa táto vec zlepšila. A áno, títo drobní poľnohospodári z veľkej časti vinia poľovníkov, že buď nepoľujú, že si tu nabrali veľké plochy kadejakí oligarchovia, žiadna činnosť sa tam nedeje a jednoducho oni sú len štatisti. Takže s čím ja absolútne problém nemám v tom zákone, čo podporujem, aby napríklad od nejakej plochy mal právo v podstate na svojom pozemku vykonávať lov zveri ten, ktorý proste poľnohospodár je, aby v podstate buď bol, alebo mal právo byť automaticky prijatý, keď, samozrejme, splní podmienky, že narábanie so zbraňou a podobne, do komory. A toto sú v podstate veci, s ktorými absolútne by, myslím si, že problém nemal byť.
To, čo si myslím, zas na druhej strane ja priznám, ja som sa dnes ráno stretol s pánom Huliakom, ktorý je vo vedení poľovníckej komory. Považujem ho za absolútne človeka, ktorý je teda srdcom poľovník. Nepatrí do tej kategórie, ktorá by, ktorá by to brala ako nejaké, ako výsadu oligarchov alebo lobingu alebo podobne. A po vzájomnej debate si myslím, že, že netreba ešte v tejto fáze tlačiť na pílu po tej stránke, že obmedzíme teraz tú debatu len na tieto dve veci, že dobre, bude sa ručiť majetkom. Myslím si, že tie, tie mechanizmy a myslím, že to ste aj dali do toho pozmeňujúceho návrhu, že bude tam plánovaný nejaký, nejaký odstrel na prvý rok, keď sa nesplní, bude druhý, potom tretí. A potom je úplne legitímne sa pýtať, však dobre, keď nepoľujete, tak jednoducho choďte potom takto dovolenkovo si poľovať niekam do Afriky alebo podobne, keď to máme za záľubu, ale keď to proste nerobíte, tak neni dôvod aby ste, aby ste, aby ste tu vyblokovávali niekoho, kto poľovať chce, hej? To znamená, že to považujem, tento mechanizmus, za priechodný.
A druhá vec ale, čo aj vnímam, že aj vzhľadom na to, že sme tak blízko volieb a nemá tu teraz zmysel úplne pretláčať niečo, čo buď sa hneď bude meniť, alebo jednoducho o jeden, o dva hlasy to neprejde. Ja som dnes sa rozprával aj s predsedom parlamentu Kollárom a našli sme v podstate nejaké také, taký návrh, je teoretická možnosť, že SME RODINA by sa vedela pridať k tomuto zákonu s tým, že ich požiadavka, ako vieme, je, že to povinné členstvo v tej komore by nateraz malo byť zachované s tým, že... (reakcia z pléna), s tým, prosím? To znamená, že ak to naozaj neni len niečo personálne, ale ideme teraz riešiť systémovo, že aby sa pomohlo aj poľnohospodárom a na druhej strane aby sa nevylámali úplne silou-mocou dvere na druhej strane. Ak je problém s nejakou komorou, ak je problém s jej či kontrolou, alebo obsadením, nech sa páči, môžme sa o tomto baviť, veď to je úplne legitímne. Ale na druhej strane si myslím, že je dôležité, aby, ak ten zákon vie prejsť v podstate veľkou podporou alebo väčšou podporou, aby sme sa o to pokúsili, preto ten priestor považujem, že treba na to dať, a aj z tohto dôvodu ja teda navrhujem podľa § 73 ods. 3 písm. a), aby sa vrátil tento zákon na prepracovanie a vieme sa potom vrátiť k tomu po širšej debate v podstate ešte na budúcej schôdze, kedy sme úplne v pohode s časom s tým.
Ďakujem pekne.

Žiadna faktická poznámka, pán Taraba bol posledný vystupujúci v rozprave. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Štyria páni poslanci, uzatváram možnosť ústnej rozpravy. Prvá vystúpi pani poslankyňa Halgašová, potom Juraj Gyimesi, Jaro Karahuta a Jožo Pročko.
Pani poslankyňa, nech sa páči, máte čas.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení-né, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, no, pán kolega Taraba, myslím si, že teda to, čo ste povedali, tak ste povedali vlastne aj to, čo si myslím ja. Tento zákon a vôbec zákon o poľovníctve ako taký sa, žiaľ, predkladá takmer vždy na konci volebného obdobia, pretože je to veľmi ťažká téma a tým pádom to vychádza tak, že, že, že sa nedokáže nájsť zhoda a nedokáže sa jednoducho prijať či už novela, alebo nový zákon, pretože na konci minulého volebného obdobia bol predložený komplet nový zákon a rovnako to neprešlo, pretože už bol koniec volebného obdobia, žiaľ.
Áno, ja rovnako hovorím to, že v komore je asi veľký problém personálny vo vedení komory, ale nerozumiem, prečo si ho tam nedokážu poľovníci vyriešiť. A počúvam sťažnosti od poľovníkov, rovnako chodím medzi, medzi ľudí a medzi poľovníkov, rozprávam sa s nimi, počúvam sťažnosti na hospodárenie v Slovenskej poľovníckej komore, a to bol dôvod, prečo hneď na začiatku tohto volebného obdobia po teda ťažkých diskusiách som predložila návrh zákona a bol schválený, kde teda sme ustanovili povinnosť Slovenskej poľovníckej komore, ktorá teda predkladá ministerstvu pôdohospodárstva a financií prehľad o príjmoch a výdavkoch za predchádzajúci kalendárny rok do 31. 7. so stavom k 31. 12., teda aby, aby to ministerstvo malo prehľad o tom, ako, ako Slovenská poľovnícka komora hospodári. A teda súhlasím s tým, že jedným zo zásadných problémov slovenského lesného hospodárstva a najmä poľnohospodárstva je enormné a roky pretrvávajúce premnoženie zveri; ide najmä o daniele, diviaky a muflóny. A dôsledkom toho je skutočnosť, že zver vo svojom prirodzenom prostredí nemá dostatok potravy, spása úrodu z polí a vinohradov a spôsobuje nadmerné škody, a to aj v lese. A už mám dnes, opäť mi zaslali fotografie z vinohradov s komentárom: tak už nastúpili. Daniele už obžierajú tie výhonky a naozaj je to smutný pohľad. Škody sa odhadujú minimálne na 120 miliónov eur ročne. A tým zver okrem iného existenčne priamo ohrozuje farmárov a vinohradníkov, ktorí sú živiteľmi rodín, a nepriamo aj potravinovú sebestačnosť a ekologickú rovnováhu v krajine.
Nejde pritom len o škody na poľnohospodárskych porastoch a plodinách, tieto škody spôsobené premnoženou zverou v lese sú rovnako enormné a znemožňujú vypestovanie mladého lesa. Zanedbávanie povinnosti poľovníkov v počtoch odlovenej zveri a enormné premnoženie zveri je fakt, ktorý je nepochybný a túto skutočnosť uznáva aj štát, teda ministerstvo pôdohospodárstva, ako aj Slovenská poľovnícka komora. A už v roku 2016, presne 9. marca, bolo uzavreté memorandum o spolupráci medzi Slovenskou lesníckou komorou, Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou, Slovenskou poľovníckou komorou, kde bola explicitne konštatovaná premnoženosť poľovnej, predovšetkým raticovej a diviačej zveri. A napriek tomu, že existuje zhoda na povahe a rozsahu problému, nedošlo k prijatiu žiadnych efektívnych a praktických opatrení zameraných na zníženie stavu zveri, a tak výška škôd spôsobených zverou z roka na rok narastá. Otázka je, či sa vlastne chce poľovníkom loviť viac, či to nie je pohodlnosť, či to je nie je naozaj, nechcem hovoriť o trofejovom poľovníctve, ale naozaj ak by sa lovilo podľa plánu, tak potom zasa teda túto zver treba, treba spracovať. A ďalšia vec je, keď teda už chodíme medzi ľudí a rozprávame sa, tak sa mi dostala informácia, že jednoducho tie stavy zveri sú viac-menej, respektíve viac alebo menej vymyslené. Ale stavy narastajú a tie škody tiež narastajú. Situácia sa za 14 rokov, 14 rokov hovorím od prijatia zákona o poľovníctve v roku 2009, pretože zákon o poľovníctve pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona riešil odškodňovanie škôd spôsobených zverou a ten problém nebol taký vypuklý, čiže poľnohospodári, vinohradníci sú dneska v zúfalej situácii a jednoducho táto mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne riešenia, a preto navrhujeme nasledovné zmeny zákona o poľovníctve.
Stručne, je to celoročný lov tzv. nebonitovanej škodnej zveri, zveri spôsobujúcej škody na poľnohospodárskych plodinách a porastoch bez rozdielu veku, pohlavia, vekových tried a kritérií chovnosti, a to po celý deň, zrušenie rozhodnutia o poverení poľovníckej organizácie vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver, pokiaľ si nebude plniť svoje povinnosti, povolenie loviť prostredníctvom nočného videnia a tlmičov hluku výstrelu, povinnosť okresného úradu nariadiť zníženie stavov zveri, ak zistí, že zver je premnožená alebo ak spôsobuje neakceptovateľné škody, a oprávnenie majiteľov poľnohospodárskych pozemkov na ochranu svojich pozemkov využívaných na poľnohospodársku výrobu a úrody prostredníctvom osôb oprávnených vykonávať právo poľovníctva.
Takto v skratke a teraz mi dovoľte prečítať pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Halgašovej a Anny Zemanovej k návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, číslo parlamentnej tlače je 1386.
1. V čl. I bode 9 § 26 odsek 5 znie:
„(5) Užívateľ poľovného revíru je povinný v oblastiach s premnoženým stavom poľovnej zveri v spolupráci s okresným úradom znižovať stavy tejto zveri tak, aby nespôsobovala škodu na poľnohospodárskych porastoch alebo plodinách v rozsahu prevyšujúcom 3 % predpokladanej úrody alebo predpokladaného prírastku na príslušnej parcele alebo na lesných porastoch v rozsahu prevyšujúcom 3 % výmery príslušnej jednotky priestorového rozdelenia lesa. Pokiaľ sa nepreukáže počas obdobia dvoch po sebe nasledujúcich rokov, že užívateľ poľovného revíru plní povinnosti podľa prvej vety, v treťom roku je povinný nahradiť užívateľovi poľnohospodárskej pôdy alebo lesnej pôdy škodu, ktorá mu porušením povinnosti od jej vzniku vznikla. Okresný úrad v takom prípade zruší rozhodnutie podľa § 13 ods. 5 do 30 dní od uplynutia dvoch rokov podľa prvej vety."
2. V čl. I sa za bod 28 vkladajú nové body 29 a 30, ktoré znejú:
„29. V § 56 odsek 2 znie:
„(2) Okresný úrad môže rozhodnúť z dôvodov podľa odseku 1 o znížení počtu niektorého druhu zveri. Ak okresný úrad zistí alebo ak je preukázané, že zver spôsobila škody na poľnohospodárskych porastoch alebo plodinách v rozsahu prevyšujúcom 3 % predpokladanej úrody alebo predpokladaného prírastku na príslušnej parcele, alebo ak zistí alebo ak je preukázané, že zver je premnožená, je povinný bezodkladne nariadiť užívateľovi poľovného revíru znížiť počet zveri a určiť mu na to lehotu. Ak ide o zver, ktorá nemá v poľovnom revíri určené normované kmeňové stavy, okresný úrad je povinný nariadiť úplné zníženie počtu zveri bez ohľadu na počet, obdobie lovu, vek, vekové triedy, pohlavie a kritériá chovnosti. Ak je to potrebné, okresný úrad vykoná alebo zabezpečí vykonanie objektívneho sčítania zveri v poľovnom revíri, pričom súčasne určí aj metodiku sčítania zveri a umožní účasť vlastníkov a užívateľov poľovných pozemkov na sčítaní. Okresný úrad vykoná kontrolu nariadenia zníženia počtu zveri a ak je to potrebné, tak zníženie počtu zveri nariadi aj opakovane. Ak užívateľ poľovného revíru nerealizuje rozhodnutie, okresný úrad je povinný bezodkladne zabezpečiť zníženie počtu zveri na jeho náklady a určiť spôsob zníženia počtu zveri; za týmto účelom je okresný úrad oprávnený najmä poveriť vykonaním rozhodnutia osoby oprávnené na lov zveri alebo organizovať spoločnú poľovačku namiesto užívateľa poľovného revíru, pričom postupuje primerane podľa § 58. Výnosy za zver sa v tomto prípade po odpočítaní nákladov poukážu na osobitný účet užívateľa poľovného revíru, ktorý je užívateľ poľovného revíru povinný na tento účel zriadiť. Prostriedky na osobitnom účte je možné použiť výlučne na náhradu škôd spôsobených zverou."
30. Za § 57 sa vkladá § 57a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠57a
Škodná zver
Druhy zveri v poľovných revíroch, v ktorých nemá zver určené normované kmeňové stavy, možno loviť celoročne, po celý deň, bez ohľadu na vek, vekové triedy, pohlavie a kritériá chovnosti."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 29 vkladajú nové body 30 až 40, ktoré znejú:
„30. V § 65 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c).
Doterajšie písmená d) až n) sa označujú ako písmená c) až m).
31. V § 65 ods. 3 písm. d) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí v prípade použitia mieridiel a puškových ďalekohľadov vybavených hľadáčikom na streľbu v noci s elektronickým zväčšením obrazu alebo na prevrátenie obrazu a ďalších podobných zariadení umožňujúcich streľbu v noci, infrazameriavačov, noktovízorov, laserových zameriavačov, zameriavačov so zosilnením svetla a optických zameriavačov, ktoré sú prispôsobené na videnie v noci,".
32. V § 65 ods. 3 písm. j) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí v prípade podľa § 56 ods. 2 a § 57a.
33. V § 65 ods. 8 sa slová "a) až c) a k)" nahrádzajú slovami „a) až b) a j)".
34. V § 69 odsek 4 znie:
"(4) Škodu spôsobenú užívaním poľovného revíru počas doby lovu vlka dravého uhrádza užívateľ poľovného revíru, v ktorom bola škoda spôsobená, ak mohol loviť."
35. V § 69 ods. 5 sa na konci prvej vety bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak nie je uvedené inak.".
36. V § 69 ods. 7 v písm. a) sa vypúšťa: "na nepoľovných plochách alebo".
37. V § 69 ods. 7 v písm. e) sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí, ak ide o škodu spôsobenú zverou podľa § 57a."
38. Za § 69 sa vkladá § 69a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 69a
Osobitné ustanovenia o opatreniach na zabránenie vzniku škôd spôsobovaných zverou
"(1) Za účelom zabránenia vzniku škôd spôsobených zverou je vlastník alebo užívateľ poľovných pozemkov, vinice alebo sadu oprávnený uzavrieť písomnú zmluvu s oprávnenou osobou alebo s oprávnenými osobami na ochranu poľovných pozemkov, vinice a sadu pred zverou. Uzavretie zmluvy je vlastník alebo užívateľ poľovných pozemkov, vinice a sadu povinný oznámiť okresnému úradu a užívateľovi poľovného revíru.
(2) Za osobu oprávnenú na výkon poľovníctva sa považuje poľovnícka organizácia alebo osoba, ktorá je držiteľom poľovného lístka (ďalej len „oprávnená osoba"). Povolenie na lov sa nevyžaduje. Oprávnená osoba preukazuje oprávnenie loviť zmluvou podľa odseku 1.
(3) Oprávnená osoba je najmä oprávnená loviť zver na poľovnom pozemku, vo vinici a sade, ktorého ochranou je poverená, alebo na susedných pozemkoch, cez ktoré zver prechádza na poľovný pozemok, vinicu alebo sad, ktorého ochranou je poverená. Ak je vlastník alebo užívateľ poľovných pozemkov, vinice alebo sadu sám oprávnenou osobou, je oprávnený vykonávať tieto práva sám alebo spoločne s inou oprávnenou osobou; písomnou zmluvou podľa odseku 1 nie je povinný sa preukázať. Povolenie na lov na nepoľovných plochách sa nevyžaduje.
(4) Vlastník alebo užívateľ vinice alebo sadu podľa miestnych podmienok vykoná primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany života, zdravia a majetku pri love vo vinici alebo v sade.
(5) Oprávnená osoba oznámi užívateľovi poľovného revíru najneskôr deň vopred, kedy sa bude zdržovať v poľovnom revíri; v prípade nočnej poľovačky súčasne oznámi, kde a dokedy bude čakať na zver. Užívateľ poľovného revíru je povinný bezodkladne zapísať oprávnenú osobu do knihy návštev.
(6) Užívateľ poľovného revíru je povinný po oznámení podľa odseku 1 vydať oprávnenej osobe potrebný počet značiek na označenie a prepravu ulovenej a nájdenej zveri. Ak užívateľ poľovného revíru značky oprávnenej osobe nevydá, oprávnená osoba nie je povinná označiť ulovenú zver značkami a plniť s tým súvisiace povinnosti podľa tohto zákona.
(7) Oprávnená osoba je povinná bezodkladne oznámiť ulovenie zveri užívateľovi poľovného revíru, pričom je povinná uviesť druh a počet ulovenej zveri.
(8) Ulovená zver sa stáva vlastníctvom oprávnenej osoby, ustanovenie § 66 sa nepoužije.
(9) Oprávnená osoba je povinná do 15 dní od ulovenia zveri odviesť na účet užívateľa poľovného revíru za každý ulovený kus zveri peňažnú sumu vo výške 20 eur. Z tejto sumy je používateľ poľovného revíru oprávnený uhradiť vecné náklady na značky vydané oprávnenej osobe, zvyšok použije užívateľ poľovného revíru na náhradu škôd spôsobených zverou."
39. V § 70 odsek 1 znie:
"(1) Nárok na náhradu škody si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách na
a) poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do 30 dní odo dňa, keď škodu zistil, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla,
b) lesných porastoch, ak škody vznikli od 1. júla predchádzajúceho kalendárneho roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, v lehote 30 dní od uplynutia uvedeného obdobia."
40. V § 70 odsek 2 znie:
"(2) Súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody uvedie poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená na poľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase zberu, poškodený uvedie jej výšku do 30 dní po vykonaní zberu."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa za bod 34 vkladá nový bod 35, ktorý znie:
"35. V § 76 ods. 1 písm. i) sa čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak sa podľa tohto zákona nevyžadujú,".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a pekne poprosím o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu a zákona. Ďakujem.

Ďakujem. Dve faktické poznámky.
Pán poslanec Taraba.

Ďakujem. Vážená pani kolegyňa, pokiaľ ide o ten Malokarpatský región, tak podľa mňa tam už je to premnoženie tak extrémne, že pochybujem, že či je úplne že v sile iba tých miestnych poľovníkov, ktorí teda sú zároveň aj vinármi, možnosť dať do normálneho stavu tú zver. Keď sa pôjdete po polnoci prejsť čo i len cez Pezinskú Babu autom, to odporúčam, tak tam zažijete na každých možno dvoch-troch kilometroch také úkazy, ako čo je z tých španielskych nejakých dedín, kde vám idú stáda oviec cez cestu a musíte čakať, tak toto tam vyzerá s jeleňmi. A tie jelene jednoducho pasú potom celú, celú, v podstate celý chotár, takže čím tu viac o tom budeme mudrovať, tak tým jednoducho viac tých škôd tam bude. A podľa mňa jednoducho ja by som žiaden problém nemal s tým tam poslať armádu a jednoducho to celé vystrieľať tisícami, tisícami kusov, dať to do normálneho stavu, pretože, pretože ten nadstav je taký, že oni by museli, teraz ma nechytajte úplne za čísla, ale jednoducho tam je nejakých že 2 500 kusov nad, nad úroveň, čo sú len odhady, lebo však oni to s tými dronmi a podobne si večer mapujú, že ako to ide dole. Takže jednoducho sú lokality, podľa mňa treba priznať, že sa to tu totálne zanedbalo dlhé roky, čím neviním len teda poľovníkov, ale ten reálny stav a ak sa teda nemáme pozerať na to, že celá tá krajinotvorba len zaburinie a aj, lebo aj to poľnohospodárstvo, napríklad to vinárstvo tu má aj turistický charakter, na to je napojená gastronómia a podobne, tak jednoducho sú lokality, kde to bude treba jednoducho radikálne vyriešiť.