12. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, kolegyne, kolegovia, predkladaný návrh vážnym a zavrhnutiahodným spôsobom útočí na organizovanú občiansku spoločnosť. Mimovládne neziskové organizácie ako súčasť organizovanej občianskej spoločnosti sú chrbtovou kosťou demokracie. Sloboda združovať sa je jedným z hlavných atribútov demokracie. Označovanie ľudí, ktorí si uplatňujú túto slobodu, že sú to spolupracovníci zahraničia a vytváranie možností, aby politická moc, v tomto prípade minister, svojím rozhodnutím mohol rozpustiť občianske združenie, je vážnym zásahom do tejto slobody. Občianske združenia rozvíjajú u ľudí záujem o dianie v spoločnosti. Dávajú im konkrétne nástroje, ako meniť, ako zlepšovať našu spoločnosť a dnes túto slobodu na Slovensku využívajú milióny našich spoluobčanov a spoluobčianok. Asi niet mesta a dediny na Slovensku, kde by dnes nefungovalo nejaké občianske združenie.
Vznik a rozvoj organizovanej občianskej spoločnosti však nie je len výdobytkom demokracie. Prvky organizovanej občianskej spoločnosti nachádzame dávno predtým, čo dnes vnímame ako modernú liberálnu demokraciu. A tak chcem hovoriť v tej prvej časti svojho vystúpenia o tom, ako spolková činnosť stála pri zrode slovenského národa v dobe národného prebudenia. Bola to spolková činnosť, teda obdoba dnešnej organizovanej občianskej spoločnosti, ktorá slúžila na šírenie osvety a národnej hrdosti. Spomeniem len niektoré, Tatry, Živena, Slovenský literárny spolok založený v roku 1862, Slovenský muzeálny spolok 1864, Gazdovský spolok v Sobotišti z roku 1863, Kníhtlačiarsky účastinný spolok v Martine založený v roku 1857. V mnohých mestách existovali čitateľské spolky, spevácke spolky, divadelné spolky. Výsledkom spolkovej činnosti boli neskôr mestské a miestne knižnice, ktoré sa stali lokálnymi centrami kultúrneho, literárneho a vedeckého života. Áno, tieto spolky robili to, čo vtedajšia uhorská štátna moc pre obyvateľov Slovenska nerobila, nechcela robiť. Chápala to ako ohrozenie svojej vtedajšej politiky. Bez týchto spolkov, teda toho, čo dnes nazývame občianske združenia, by nebolo dnešného Slovenska.
Spolková činnosť sa potom rozvíjala aj po vzniku Československa, aby sa po nástupe totality stala jedným z prvých terčov komunistického režimu. Áno, spoločným znakom totalitných režimov je strach z organizovanej občianskej spoločnosti a snaha ju buď zlikvidovať úplne, alebo ju mať pod absolútnou kontrolou. To je to, o čo sa snaží aj tento predkladaný návrh.
Sloboda združovať sa je jednou z najvzácnejších slobôd, ktoré sme ako spoločnosť získali po novembri 1989. Nadväzujeme ňou na samotnú podstatu toho, za čo vďačíme, že sme národom a rozvíjame ňou to, čo je dnes definičným rámcom modernej demokratickej spoločnosti. A tak sa pýtam, nie je to paradox, že dnes so zákonom namiereným proti občianskym združeniam, proti základom našej, nášho národného povedomia prichádza práve Slovenská národná strana? Snažím sa pochopiť, aký zámer stojí za týmto návrhom. Aká je pridaná hodnota toho, že verejnosť bude v názvoch mimovládnych neziskových organizácií čítať, že tá či oná organizácia v danom kalendárnom roku prijala viac ako päťtisíc eur zo zahraničia? Aký to bude mať zmysel? Jediným vysvetlením je naplnenie nebezpečných vyhrážok a vyjadrení predstaviteľov koalície na adresu mimovládnych organizácií. Boli sme ich svedkami počas predvolebnej kampane a počúvame ich aj teraz. Tento návrh zákona treba chápať v tomto kontexte, v kontexte tých vyjadrení, ktoré predstavitelia vládnej koalície vysielali v minulosti a mimovládne organizácie označujú za akýchsi škodlivých agentov zahraničia aj ďalej.
Navrhovatelia v dôvodovej správe venujú veľa priestoru transparentnosti. Áno, transparentnosť je celkom iste ušľachtilý cieľ, ale vysvetlite mi, prosím, ako s požiadavkou transparentnosti súvisí zavedenie povinnosti používať označenie organizácia so zahraničnou podporou. V dôvodovej správe to navrhovatelia vôbec nevysvetľujú. Ono sa to totiž ani inak vysvetliť nedá než tak, že navrhovatelia pokladajú prijatie podpory zo zahraničia za niečo zlé, ohrozujúce spoločnosť. To totižto hovorili v kampani a hovoria to na všelijakých temných kanáloch internetu svojim voličom aj teraz a otravujú tým celú spoločnosť. A čudujem sa, že navrhovatelia sú teraz takí zbabelí, že pravdu o svojej motivácii pre tento zákon ani neuvedú v dôvodovej správe a odrazu sa hrajú na veľkých obhajcov transparentnosti.
Ak prijímanie podpory zo zahraničia navrhovatelia považujú za hrozbu, rád by som im niečo pripomenul. Slovensko je súčasťou Európskej únie a to, že sme súčasťou Európskej únie, je zvrchované rozhodnutie občanov a občianok Slovenskej republiky. Vstúpili sme do spoločenstva štátov, ktoré sa hlásia k spoločným hodnotám a v rozvíjaní týchto hodnôt sa vzájomne podporujú. Vytváranie atmosféry podozrenia, že je vzájomná finančná podpora občianskej spoločnosti medzi členmi tohto európskeho spoločenstva niečo nebezpečné, ohrozujúce našu zvrchovanosť, nie je ničím iným ako nebezpečným pokusom o vytrhnutie Slovenska z tohto európskeho spoločenstva hodnôt. Ak sa občianske združenia majú cítiť vinné za to, že prijímajú podporu zo zahraničia a pripínať si kvôli tomu verejné označenie k svojmu menu, bude to v mnohých prípadoch viesť k obmedzeniu ich činnosti. A bude to mať aj ďalší dopad. Navrhovatelia tým vlastne vysielajú signál dovnútra organizovanej spoločnosti, ktorým hovoria, že aj naše podobné správanie sa, keď my iným poskytujeme pomoc, keď naše občianske združenia pomáhajú iným v zahraničí, nie je dobré, že ani my by sme nemali posielať naše peniaze do zahraničia. A to je absurdný dôsledok celého tohoto prístupu.
Dlhé roky som pracoval v prostredí cirkvi. Áno, vyprovokovali ste nás k tomu, že máme hovoriť o našom životnom príbehu, lebo tu opakovane počúvame poznámky znevažujúce, že sme v živote nič nedokázali ako poslanci, poslankyne Progresívneho Slovenska. Ja som teda pracoval takmer celý svoj život v prostredí cirkvi a na univerzite. A niekoľko rokov som viedol Ekumenickú radu cirkví. Toto združenie sa pokojne mohlo zaregistrovať aj ako občianske združenie. Ale bolo zriadené podľa zákona o náboženskej slobode a teda prísne vzaté sa tento predkladaný návrh na túto organizáciu cirkví nevzťahuje.
Ale chcem povedať jednu vec, medzi rokmi 2002 a 2007 sme mali okrem iných aj dva programy, ktoré na záver svojho vystúpenia chcem priblížiť. Ten prvý sa volal Okrúhly stôl. Ročne sme vo vtedajšej mene v slovenských korunách prijímali prevažne z Nemecka, ale aj z ostatných krajín Európskej únie okolo 6 mil. slovenských korún. A tie sme potom prerozdeľovali najrôznejším subjektom, cirkvám, ale aj občianskym združeniam. A podporovali sme najmä vzdelávanie k dobrovoľníctvu, organizačný rozvoj. Vtedy napríklad vznikali v prostredí evanjelickej cirkvi evanjelická diakonia a stáli ako keby na začiatku a potrebovali poradiť s tým, ako vybudovať dobrú, silnú, fungujúcu organizáciu. Toto sme podporovali z týchto zahraničných peňazí. Podporovali sme sociálne projekty a mnoho ďalších.
Ten druhý program, ktorý chcem zmieniť, sa venoval humanitárnej a rozvojovej práci, a to je to, čo som povedal prv. Už vtedy sme mysleli na to, že aj my sa musíme zaujímať o to, ako žijú ľudia za našimi hranicami a že aj my musíme byť dobrými agentmi zmeny v zahraničí. A preto sme vychovávali ľudí k tomu, aby sa zaujímali o rozvojovú a humanitárnu prácu a priamo sme aj podporovali situácie, alebo zasahovali sme v situáciách, v krízových situáciách humanitárnym spôsobom. Pre mňa je to jeden z najlepších príkladov toho, ako finančná podpora organizovanej občianskej spoločnosti zo zahraničia nielen pomáha ušľachtilým cieľom tu u nás doma, ale zároveň motivuje a buduje v našej spoločnosti záujem a povedomie o tom, že našou úlohou je tiež pomáhať v zahraničí.
Ak dnes niekto útočí na občianske združenia len preto, že majú príjem zo zahraničia, prejavuje tým nielen svoje autoritárske a totalitné sklony, ničí zároveň toto krehké povedomie nášho európskeho spoločenstva ako spoločenstva hodnôt založeného na slobode a vzájomnom rešpekte. Stigmatizácia, teda označovanie jednotlivcov a skupín ľudí ako škodlivých pre zvyšok spoločenstva, nikdy neposunula spoločnosť ďalej. Naopak, stigmatizácia bola vždy začiatkom tých najhrozivejších kapitol ľudstva, pogromov a genocíd. A, žiaľ, aj dnes vyvoláva napätia, ktoré často vyústia do fyzických útokov. Koľko nepriateľov ešte potrebujete, koľko terčov chcete ešte nalepiť iným na chrbát?
Vážení navrhovatelia, stiahnite tento návrh. Je proti hodnotám vašej vlastnej strany, ku ktorej sa aspoň tým menom hlásite. Proti tradícii spolkov, ktoré formovali slovenský národ, a je aj proti hodnotám modernej demokratickej spoločnosti, ktorá môže byť slobodnou a funkčnou len vtedy, ak sa skladá z funkčnej a slobodnej organizovanej spoločnosti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. A som veľmi vďačná za tento naozaj aj vecný, ale zároveň dôrazný príspevok od kolegu Prostredníka a za to, že tu znovu a znovu odznieva, že áno, organizovaná občianska spoločnosť, čiže občianske združenia či mimovládky sú pilierom demokracie, sú to jedným zo základných práv, aby sa občania mohli združovať a pracovať na tom, čo považujú za dôležité, či sú to ich susedské záhrady, alebo je to práva nejakej skupiny, skupiny v spoločnosti a útok na ne je nejakým autoritárskym sklonom. A znovu tu odznieva, že počúvame zo strany koalície, a teda hlavne od predkladateľov zo SNS, vidíme to v tej dôvodovej správe, že vraj ide o transparentnosť. Ale vybratie si čisto, že zahraničné zdroje teraz označíme za niečo horšie a tie musia tam mať nálepku, to nie je o transparentnosti. Transparentnosť je o tom, že sa prizná, odkiaľ je to financovanie a na čo sa používa. A to funguje už dnes, ako to aj dnes, včera spomenula aj kolegyňa Kosová. Už dneska je nutné viesť účtovníctvo pri, obzvlášť pri tých väčších grantoch, ktoré často chodia zo zahraničia, tam sú neskutočne prísne podmienky na to, že ako sa, ako sa vyúčtovávajú. Ide o to, že vy chcete niekomu dať ten terč na chrbát, vy chcete niekomu dať nálepku, pritom nie je žiaden objektívny dôvod, prečo by tie zahraničné zdroje mali byť, mali byť horšie ako tie domáce. A hlavne tak potom keď už toto chcete robiť, tak aspoň posilnite tie domáce zdroje, tak investujte štátne peniaze do podpory mimovládok, ale vy im aj beriete domáce zdroje, aj im budete komplikovať zháňanie tých zahraničných... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Už to tu zaznelo, že predkladatelia tohto návrhu sa inšpirovali v Maďarsku. Neviem, či zaznelo, že inšpirácia mohla prísť aj z Ruska, pretože aj tam podobný zákon majú. Pre predstaviteľov týchto krajín je nezávislý občiansky sektor, samozrejme, veľkou prekážkou pri ich nedemokratických krokoch. Tento zákon preto nemožno vnímať inak ako ďalší útok na mimovládny sektor zo strany koalície, ktorý už je niekoľký v poradí. Len pripomínam, že v maďarskom zákone proti mimovládkam ešte v roku 2020 prebehlo aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, že je v rozpore s právom Únie. Koalícia tak naďalej pokračuje v krokoch, ktoré nás môžu pripraviť o eurofondy a peniaze z plánu obnovy. Z vlastných zdrojov nemáme šancu tieto prípadné výdavky a investičné príležitosti pokryť.
Za organizácie so zahraničnou podporou by museli byť označované aj mimovládne organizácie, ktoré pomáhajú tým najzraniteľnejším na Slovensku, ako napríklad katolícka charita, Úsmev ako dar, Liga proti rakovine a mnohé iné, ktoré robia nezastupiteľnú prácu za tento štát, a práve týchto organizácií, ktoré túto prácu robia, sa tieto zmeny dotknú takisto a bojím sa, že najviac. Takže veľmi ťažko sa mi hľadá v spleti vašich argumentov nejaký pádny, ktorý by vysvetlil, prečo chcete poškodiť organizáciám, ktoré suplujú štát v toľkých smeroch.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ondrej, spomínal si veľmi trefne, že túto koalíciu vedie k predloženiu takéhoto zákona, samozrejme, strach z občianskeho sektora, pretože práve občiansky sektor je ten, ktorý nastavuje zrkadlo vláde a kritizuje aj kroky, ktoré robia, a oni to nepotrebujú. Od začiatku ale toho, ako vládne táto koalícia, je zrejmé, že to nie je len strach, ale aj pomsta a oni začali naozaj s veľkou ohováračskou kampaňou, ktorá negatívne ovplyvnila celú verejnú mienku, polarizuje spoločnosť a množstvo ľudí je už dnes presvedčených o tom, že mimovládny sektor je najväčšie zlo.
Lenže nie je to len ohováračská kampaň, ale sú to normálne že strategické postupy tejto vlády, výsledkom ktorých je napríklad aj zrušenie dotácie ministerstva spravodlivosti v oblasti ľudských práv, kde sa oháňajú transparentnosťou a podobne a kde hovoria, že ministerstvo spravodlivosti má záujem poskytnúť prostriedky len tým organizáciám, ktoré si to zaslúžia, avšak na základe procesu, ktorý bude kontrolovateľný, ako keby už dnes nebol, zavádzajú verejnosť klamlivými informáciami.
Hovorí to už aj programové vyhlásenie vlády, ktoré hovorí, že nemôžeme akceptovať, aby politicky zamerané subjekty často financované zo zahraničia netransparentne ovplyvňovali demokratickú politickú súťaž. A to je to vlastne, čo im naozaj vadí a čo potvrdili aj pán Gašpar a Michelko vo svojich faktických poznámkach, pretože oni nemôžu dopustiť, aby ktokoľvek kritizoval kroky tejto vlády. To je ten problém. Vadí im strašne napríklad Transparency International, ktorý hovorí o tom, akým spôsobom využívajú finančné prostriedky vo svojej kampani. Alebo Zastavme korupciu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem ti, Ondrej, že si pekne zhrnul 30 rokov budovania demokracie na Slovensku a aj to, ako sa zaslúžili k tomu a pričinili mimovládne organizácie. Ja verím, že tieto argumenty by si mohli prevziať aj poslanci koalície, keďže pre nich je stále problém, keď argumentujú napríklad ženy okolo 30 rokov.
Ako tu všetci už hovoríme, mimovládne organizácie často suplujú štát tam, kde zlyháva. Fungujú pre tých najzraniteľnejších v našej spoločnosti a naša spoločnosť je len taká silná, aká silná je tá najslabšia jej časť. Čiže zákon, ktorý sa skrýva za transparentnosť, chce len pokračovať v oslabovaní našej spoločnosti v politizovaní inštitúcií a v polarizácii našej spoločnosti. A toto je, bohužiaľ, len ďalšia, ďalšia časť série deštrukcie tohto štátu v podaní vládnej koalície, ktorá úplne zapadá do toho kontextu, ktorý tu už pol roka máme.
Ak, podľa môjho názoru, ak chceme posilniť dôveru v mimovládne organizácie ľudí, ľuďmi na Slovensku, mohli by sme my politici začať od seba, neútočiť na ne, neohovárať a práveže ich podporovať v ich činnosti. Ja si myslím, že by to veľmi ocenili aj vaši voliči, ktorí sú možno často účastníkmi takisto takýchto organizácií.
Ďakujem.

Ondrej, mne sa veľmi páčil tvoj príspevok v tom, ako si celú túto tému poňal aj z toho uhla, že či by sa nám páčilo, keby slovenskú humanitárnu a rozvojovú pomoc v zahraničí tie prijímajúce krajiny označovali tie organizácie, ktoré v zahraničí podporujeme my, ako organizácie so zahraničnou pomocou a chceli by takýmto spôsobom na tie domáce organizácie útočiť. Naozaj podľa mňa veľmi dobrý príklad, vôbec mne to nenapadlo, ale máš pravdu. Si predstavujem, ako všetky tie dobré projekty, ktoré naša humanitárna a rozvojová pomoc rozvíjala alebo rozvíja v krajinách ako Afganistan, Irak, Sudán a podobne, budú zrazu tamojšou vládnou mocou označované ako projekty a organizácie podporované zahraničnou pomocou. To by naozaj bola krásna vizitka a verím tomu, že by sa nám to nepáčilo.
A pri tejto príležitosti, ja to strašne nerada robím, veľmi nerada porovnávam, používam také prívlastky, že sú ako Taliban a podobne, ale keďže naši kolegovia a kolegyne z SNS sú už imúnni voči tomu, keď ich prirovnávame k nedemokratickým vládam v Rusku alebo, alebo k tomu orbánistanu, tak si dovolím uviesť jeden príklad, že rovnako ako u nás chceme ostrakizovať mimovládne organizácie preto, lebo prijímajú pomoc zo zahraničia, hlavne keď sa nám to nepáči, lebo sú príliš kritické, tak si spomeňme, že veľmi podobný cieľ, aj keď iným prostriedkom, dosiahlo teroristické hnutie Taliban, ktoré ovláda Afganistan a chce ženy vykázať z akéhokoľvek verejného priestoru, zaviedlo tam rodový aparteid, tak im prosto zakázal robiť pre všetky domáce aj zahraničné mimovládne organizácie, ktoré sú tam podporované, a tým efektívne dosiahli, že tí ľudia nemajú žiadny prístup k tej humanitárnej pomoci. Tak nebuďte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som veľmi rada rozprávala o faktoch, lebo to, čo sa tu rozpráva, sú také všeobecné veci.
Pán kolega, vy ste povedal, že dôsledky prístupu, čo bude mať tento zákon. No dôsledkom prístupu tohto zákona je, že mnohé občianske združenia boli využité na politický boj. Ja sa najprv zamyslím nad ekonomikou. Rozprávate o tom, že ako priznajú peniaze zo zahraničia. No nepriznajú, pretože vy ak máte peniaze, ktoré sú združené od občanov, daňový úrad vám nemôže prísť ani na kontrolu. Daňový úrad vám kontroluje iba peniaze, ktoré sú zo štátu. A v tom je ten rozdiel. A to občianske združenie môže povedať teda a môže to priznať, alebo nemusí vo výročnej správe. A ďalšia vec je, že ak by sme išli týmto ekonomickým smerom, tak práve tam by mohla zakročiť Európska únia.
A vrátim sa k tým občianskym združeniam a k tomu politickému boju, lebo ja som ho zažila, ja som živý svedok, ja vám hneď porozprávam. Občianske združenie alebo iniciatíva Za slušné Slovensko. Odkiaľ brali peniaze? Čo robili? Aké barikády robili? Však to bolo občianske združenie pre politický boj. Všetci skončili v politike.
Poďme INEKO, tu sedel pán Jurzyca z SaS, ktorý ho založil. Ja keď som bola primátorka a som sa mala stať v ekonomike skokanom roka, tak zrazu som nebola a keď som im napísala list, že ako je to možné, lebo som bola za SMER, tak mi napísali, že tento rok zmenili, zmenili pravidlá vyhodnocovania miest a obcí.
Poďme k, ako ste tu povedali, Zastavme korupciu. Už o vás niekto natočil film? O mne natočil film Zastavme korupciu, nič tam nie je o korupcii. Viete, čo tam je? Že občania majú strach. Imaginárna vec, mali strach tí, ktorí nepracovali, a hlavne oligarcha, ktorý, sa pozrite, čo robí dneska v Humennom a jeho syn je u Lipšica v strane. Čo vy mi tu idete rozprávať? Čo tu rozprávate tie bláboly? Toto sú veci, ktoré sú praktické a zo života, a preto tie prístupy, ktoré ste zvolili niektorí politici cez občianske združenia, boj proti iným politickým stranám, dneska majú tento dôsledok alebo tento následok. Určite tí, ktorí robia dobré veci pre ľudí, ktorí naozaj pomáhajú chorým a ženám... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Predkladatelia aj jeho podporovatelia absolútne nechápu pointu a podstatu fungovania občianskej spoločnosti, ale aj fungovania občianskych združení, mimovládnych organizácií. Fungovanie a vôbec práca týchto občianskych združení, mimovládnych organizácií sú Slovensku a Slovákom absolútne vlastné a historicky najviac využívané. Práve strana, ktorá sa odvoláva na tú svoju dlhú históriu, sa obracia proti takým spolkom, ktoré, a združenia, ktoré zakladali naši buditelia, ktorí naozaj že robili rôznu osvetu, písali samizdaty, snažili sa vydávať noviny a robili rôzne zbierky doma, v zahraničí, aby takýmto spôsobom mohli ďalej pracovať a robiť tú osvetu v tom slovenskom národe, ktorý bol takto pod tlakom maďarizácie. Nehovorím len politické aktivity, ktoré, samozrejme, vtedy boli a boli úplne bežné, ale aj iné aktivity, ako napríklad Spolok miernosti alebo Modrý kríž, ktoré bojovali proti alkoholizmu na Slovensku. Čiže kopec takýchto aktivít bolo aj v 19. storočí vlastné a úplne prirodzené a bolo úplne prirodzené aj pre tých buditeľov, ktorí potom išli aj do politického boja za ten slovenský národ.
A ja si myslím, že keď na to sa títo naši buditelia pozerajú z hrobu, ako napríklad taký Dula alebo Pauliny-Tóth, tak sa obracajú v hrobe, pretože vy nie ste a nemôžete sa porovnávať s takýmito ľuďmi a nemali by ste ani niesť názov tejto strany.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, Ondrej, za tvoj príspevok. Som rád, že si poukázal na tie veci, ktoré sa teda, aké je nebezpečné označovať mimovládne organizácie takýmto spôsobom. A okrem toho ešte možno nebezpečnejším nástrojom, ktorý tento návrh zavádza, je možnosť rozpustenia mimovládnej organizácie, ktoré však je naformulované tak, že sa bude môcť robiť, ak bude tento návrh schválený, arbitrárne, svojvoľne. A obe tieto veci majú za cieľ vytvoriť nepriateľské, hostilné prostredie pre mimovládne organizácie na Slovensku. Cieľom je znechutiť ich, vystrašiť a najmä tie, ktoré sa tejto vláde nepáčia, nepáči sa im ich činnosť, ale na to nemajú právo, ani keď majú v parlamente väčšinu. Namiesto toho, aby ich vnímali ako partnerov, ktorých aj kritika môže niekam posúvať a dávať jej nejaké hranice, tak oni, samozrejme, toto nechcú, pretože oni si chcú robiť, čo sa im zachce, aby mohli vládnuť čo najdlhšie a využívať svoje papalášske možnosti a rôzne rozpočty a fondy, ktoré tiež chcú ovládnuť. No ale tieto ciele nie sú len nedemokratické, ale sú aj v rozpore s princípmi právneho štátu a ja som presvedčený, že sú aj hrubo protiústavné. A preto vyzývam koalíciu, aby tento nebezpečný a škodlivý návrh stiahla.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Ondrej, že si poukázal na hodnoty, ktoré tento návrh ohrozuje. Sloboda združovať sa, organizovať sa, angažovať sa pre spoločnosť je jedným z kľúčových výdobytkov demokracie a slobody. Veľmi si prajem, aby občianska spoločnosť odolala tomuto zákernému útoku proti ich právu združovať sa slobodne. Tento zákon je namierený proti občianskym združeniam a v žiadnom prípade to nie je žiadna snaha o transparentnosť. Podľa vás je transparentnosť iba nálepkovanie označením zahraničný agent. Fuj. Je to podhadzovanie mimovládnych organizácií a ich predstaviteľov rozvášnenému davu, ktorý ich bude ďalej ostrakizovať a nazývať zahraničnými agentmi či americkými agentmi. Takto podnecujete verbálne a iné nenávistné prejavy voči týmto organizáciám. Je to nechutné a odsúdeniahodné. Naozaj s týmto prestaňte a zastavte to, kým je čas, kým nevyprovokujete svojich sledovateľov k nenávistným činom voči občianskym iniciatívam a ich predstaviteľom. Naozaj je najvyšší čas s týmto prestať.
Ďakujem.