12. schôdza

Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, vážený pán podpredseda Národnej rady, takmer predseda, a kolegyne, kolegovia, na úvod by som chcel teda osloviť pani poslankyňu Števulovú, lebo teda ja som nejako asi nepochopil to, čo hovorila, alebo som to prepočul, alebo som tu nebol, ale ja teda žasnem, že čo to, čo to ona vlastne narozprávala a ako sa stotožnila s kritikou predchádzajúcej garnitúry a teda aj vlastne s dôvodmi na odvolanie členov Súdnej rady, podľa toho, čo tu počúvam od koaličných poslancov. Tak ak teda uzná za vhodné a vystúpi a vysvetlí vo faktickej poznámke, že ako to bolo, tak budem jej povďačný, lebo som naozaj trochu, trochu zmätený.
A pokúsim sa nie úplne opakovať to, čo tu už zaznelo od predrečníkov, asi sa mi to úplne, úplne nepodarí, a odpichnem sa od toho, čo pán spravodajca Gašpar hovoril o tom, že akoby to bola nejaká schizofrénia, že na jednej strane hovoríme, že stačí strata dôvery a na druhej strane hovoríme, že máte konkretizovať dôvody. Ja myslím si, že je mimo sporu, že mohli ste to urobiť tak, ako vám hovorila pani poslankyňa Kolíková, že by ste povedali, že nedôverujete, chcete si tam dať svojich ľudí, títo ľudia nie sú vaši ľudia, nemáte ku nim dôveru, tak ich idete, idete vymeniť. Nevravím, že by sa to nestretlo s kritikou, samozrejme, že dotknutí členovia Súdnej rady by sa mohli cítiť urazení, lebo nevedeli by, voči čomu sa majú brániť, ale, ale tá právna úprava, ktorá dnes je aj v ústave, aj v zákone, vám to, vám to umožňuje.
Mohli ste ísť touto cestou, ale nešli ste touto cestou, chceli ste tam uviesť nejaké dôvody, čo ja nevravím, že je zlé, lebo tak keď idete niekoho odvolávať, tak áno, môžete, môžete uviesť dôvody, ale potom by bolo korektné uviesť dôvody, ktoré sedia, to znamená, že zodpovedajú realite a sú vyčerpávajúce. A vy tam argumentujete v tom odôvodnení, že na niečo nezareagovali, k niečomu sa nevyjadrili, ale v podstate teda rozmenené na drobné je to, že mali na nejakú vec iný právny názor ako vy. Čo teda ja neviem, či toto má byť, má byť dôvod odvolania, lebo mnohokrát sa stane, že keď niekoho niekam nominujete, tak potom keď on koná nezávisle, tak má iný právny názor ako ten, kto ho, ten, kto ho niekam nominoval. Výborným príkladom sú ústavní sudcovia, ktorých, našťastie, nemožno, nemožno odvolávať, ktorí mnohokrát konajú inak, ako by zodpovedalo predstavám tých, ktorí ich tam navrhli, alebo ktorých, ktorí im dali, dali svoj hlas.
Čiže buď absencia dôvery, tá strata dôvery to sa mi naozaj nezdá, nezdá vhodný termín, lebo strata dôvery by mala znamenať, že vy ste im kedysi dôverovali a už im nedôverujete, ale ja teda neviem, či teda bolo nejaké obdobie, keď poslanci SMER-u alebo teda konkrétne poslanci, ktorí sú podpísaní pod tým návrhom, prechovávali dôveru k Jánovi Mazákovi alebo k Andrejovi Majerníkovi a teraz tú dôveru, dôveru stratili. Myslím, že to tak nebolo. Ale teda absencia dôvery možno by bolo, by bolo lepšie.
A teda ak máte nejaké dôvody, tak, a chcete pomenovať, lenže nechcete postupovať tak, ako hovorila pani poslankyňa Kolíková, že môžete postupovať, že, povedať, že nedôverujeme im, bodka, chceme si tam dať svojich ľudí, bodka, tak je korektné potom uviesť aj všetky dôvody, lebo ja mám taký pocit déja vu, že ako keď sme tú novelu Trestného zákona, mafiánsky balíček prejednávali, tak vy ste tie dôvody, a teda teraz narážam na pána poslanca Gašpara, niekoľko dní ste nám hovorili, že ja vám prečítam tie dôvody, ja vám prečítam tie uznesenia Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva a nakoniec ste nám ich prečítali o tretej v noci pred hlasovaním. Tak a teraz opäť pán poslanec Gašpar tu teraz niečo, niečo začal hovoriť a potom povedal, že ja to poviem vo vystúpení, ale však tie veci, ak ich máte, tak majú byť, majú byť uvedené v tom odôvodnení, pokiaľ považujete za dôležité, aby ste, aby ste tie dôvody pomenovali. A nie vo vystúpení. A keď vo vystúpení, dobre, vo vystúpení, tak v nejakom úvodnom vystúpení. Však aj navrhovateľ, aj spravodajca sa môžu kedykoľvek prihlásiť do rozpravy a povedať to. Ale teraz je už písomná rozprava na konci, neviem, či sa niekto prihlási, prihlási do rozpravy, či to poviete v záverečnom slove, alebo to poviete, alebo to poviete, že sa prihlásite do rozpravy, keď už bude končiť ústna rozprava, alebo aj keď to poviete teraz, že sa teraz, teraz prihlásite, tak málokto asi bude pripravený kvalifikovane reagovať na tie dôvody. Lebo ak máte tie dôvody a viete ich pomenovať, tak naozaj by bolo korektné, aby sme ich prebrali na ústavnoprávnom výbore v prítomnosti pána Mazáka a pána Majerníka a mohli sme si, mohli sme si ich vyjasniť, mohli sme si my získať informácie o nich, pripraviť sa na diskusiu. A dobre, mohla, mohla to byť argumentačná, argumentačná súťaž alebo porovnanie, porovnanie argumentov, z ktorého by si diváci a poslucháči mohli odniesť záver, že kto má pravdu, alebo kto je bližšie k pravde, či tie argumenty sú v poriadku, alebo nie sú v poriadku.
A takto postupovať je podľa môjho názoru nekorektné a naozaj to pôsobí tak, že dodatočne sa vymýšľajú nejaké dôvody, ako sme tu zažili na ústavnoprávnom, ústavnoprávnom výbore. A teda možno toto bude označené za moralizovanie, ale ja v tom nevidím žiadne, žiadne moralizovanie, jednoducho ak niečo navrhujem a je jedno, či je to návrh zákona, alebo idem navrhnúť odvolanie niekoho, niekoho z funkcie a chcem uviesť dôvody, aj keď ich uviesť nemusím, tak je podľa môjho názoru korektné voči tomu, komu ten návrh adresujem, že tie dôvody pomenujem a pomenujem ich tam, kde ich mám pomenovať, teda v dôvodovej správe, prípadne v nejakom úvodnom slove alebo v odôvodnení.
A druhá vec, na ktorú by som sa chcel asi aj teda spýtať, ale pochybujem, že dostanem odpoveď, je, že ako sa vysporiadávate s tým argumentom, že idete podľa novej právnej úpravy odvolávať členov Súdnej rady, ktorí sa dostali do funkcií v čase, keď platila stará právna úprava, ktorá takýto postup neumožňovala. Je to v podstate retroaktívne uplatnenie tej právnej úpravy, ktorá bola, bola presadená koncom roku 2020 a ja sa teraz od nej nedištancujem, ja som bol poslancom vtedy, ja som za ňu, za ňu hlasoval. Som stotožnený s tým, čo hovorila pani poslankyňa Kolíková, vtedy ministerka spravodlivosti, ktorá s tým, s tým prišla, že je legitímne, aby aj zákonodarná moc, aj výkonná moc, teda vláda aj prezident, mali zastúpenie v Súdnej rade, aj sudcovia a takýmto spôsobom sa tvoril, tvoril ten, ten orgán. Len máme nejaké pravidlá, keď sa podľa tých pravidiel ustanovovali do funkcií ľudia, tak v zásade sa má na nich nahliadať podľa, podľa toho, kedy boli ustanovení do funkcií, respektíve podľa pravidiel, ktoré platili vtedy. Áno, môžete povedať, však veď dobre, my ich odvoláme, oni nech sa obrátia na Ústavný súd a Ústavný súd nám povie, povie, ako to je. To je nepochybne pravda, že ak odvoláte a ak sa oni obrátia, myslím, že prinajmenšom pán Mazák avizoval, že sa obráti na Ústavný súd, tak dostaneme nejaké autoritatívne rozhodnutie zo strany Ústavného súdu, že ako to teda je. Ale teda predpokladám, že keď prichádzate s takýmto návrhom, tak ste vysporiadaní aj s touto otázkou a máte nejaké argumenty, prečo môžete takto postupovať, že môžete odvolávať podľa novej právnej úpravy ľudí, ktorí boli ustanovení do svojich funkcií členov Súdnej rady v čase, keď táto úprava ešte neplatila a keď aj podľa toho, ako rozhodoval Ústavný súd, by ste takto postupovať nemohli alebo nemali.
A tretia, posledná vec, ktorú chcem povedať, je, že aj kontext, kontext je dôležitý, lebo keby sme boli v nejakej zabehnutej štandardizovanej demokracii, kde sa striedajú pokojne vládne garnitúry a zmení sa parlament, zmení sa vláda, zmení sa prezident, tak zmenia svojich nominantov v Súdnej rade, no tak možno by to nevyvolávalo až toľko otázok a také diskusie a boli by sme, boli by sme na to zvyknutí. Ale tu sme naozaj v situácii, keď sa súčasná vládna garnitúra snaží spochybniť právny štát, snaží sa zasahovať do justície, snaží sa útočiť na sudcov, ktorí si dovolia rozhodovať inak, ako táto vládna garnitúra očakáva. V minulosti takto útočili na vyšetrovateľov, na prokurátorov, ktorí si konali svoju, konali svoju robotu. Teraz sa stávajú predmetom útokom, útokov aj sudcovia, tak je ťažké odmyslieť si od toho kontextu, keď počúvame Roberta Fica, premiéra tejto krajiny, ako spolu s advokátmi obvinených či obžalovaných politikov a ľudí blízkych politikom útočí na konkrétnych sudcov a žiada vyvodzovanie, vyvodzovanie nejakej disciplinárnej zodpovednosti. On z pozície, z pozície politika.
Alebo sa nečudujte, že tu otázky vyvoláva, ak SNS príde s tým, že jej kandidátom do Súdnej rady je Štefan Harabin. Lebo Štefan Harabin nie je len tak niekto. Štefan Harabin už za vlády SMER-u, za vlády Roberta Fica bol ministrom spravodlivosti. Štefan Harabin za vlády Roberta Fica sa stal predsedom Najvyššieho súdu aj predsedom Súdnej rady. Štefan Harabin zásadným spôsobom a negatívne ovplyvnil stav justície. Čiže to nie je len nejaká špekulácia, že nejaký novinár niečo napísal. Váš koaličný partner Slovenská národná strana prišla s tým, že toto je jej kandidát do Súdnej rady a už máme skúsenosť, že Štefan Harabin zastával významné pozície v slovenskej justícii, tak je úplne legitímne sa na to pýtať, že či naozaj Štefan Harabin je ten, ktorého chcete do Súdnej rady. Vy hovoríte, že je to, že je to predčasné, veď uvidíme, koho navrhne, či to Slovenská národná strana naozaj len tak hovorila a nejako to zobchoduje alebo vymení za niečo, ale obava, že Štefan Harabin by sa mohol stať členom Súdnej rady je namieste a je namieste sa to pýtať, tak to by možno bola, bola moja ďalšia otázka, že či, či teda vaše vrtenie hlavou znamená že nie, také niečo neprichádza do úvahy, alebo len nechcete o tom teraz hovoriť.
Čiže zhrniem dôvody, ktoré, ktoré uvádzate pre odvolanie Jána Mazáka a Andreja Majerníka z funkcie členov Súdnej rady, podľa môjho názoru nesedia a radšej ste nemali uviesť žiadne dôvody ako tie, ktoré ste, ktoré ste uviedli. A keď ste sa už rozhodli uvádzať dôvody, tak ste ich korektne mali pomenovať na začiatku, mali ste ich napísať do toho odôvodnenia, aby sme mohli o nich diskutovať na ústavnoprávnom výbore aj v prítomnosti členov Súdnej rady, aj poslanci, aby sme mohli o nich diskutovať aj v pléne. A teda budem rád, ak uznáte za vhodné odpovedať mi na tie otázky, ktoré som položil v rámci svojho vystúpenia.
Ďakujem.

Ďakujem ti, Ondrej, reagujem teda na tú časť tvojho príspevku, kde si ma vyzval, aby som uviedla na pravú mieru výroky, ktoré tu boli dezinterpretované. Aj keď ja si myslím, že každý, kto počúval našu rozpravu a vie kriticky myslieť a chápať, čo bolo povedané, by si mal vyvodiť svoje vlastné závery. Ale pre záznam by som ešte raz rada povedala, že som uvádzala rozdiel medzi legitímnou kritikou a polemikou ohľadne právnych názorov na niektoré aspekty riešenia covidovej krízy, konkrétne štátnu karanténu, čo bolo neskôr potvrdené aj Ústavným súdom, a rozdiel medzi týmto, kde môžeme odborne spolu nesúhlasiť, ale nie je to dôvodom na to, aby sme niekoho lynčovali, šikanovali alebo odvolávali, a spôsobom, ktorým teraz odvolávame členov Súdnej rady, kedy máme na papieri nejaké dôvody, ktoré nesedia, boli vyvrátené a zároveň sa bavíme o množstve ďalších dôvodov, ktoré v tom návrhu na odvolanie neboli pomenované.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja som tiež chcela nadviazať na tú výzvu k tomu vysvetleniu, ako sme to mali vo vzťahu ku kritike počas pandemického obdobia, lebo pán poslanec Glück sa mi zdal nejaký prekvapený. Ale napríklad ja som teda dosť intenzívne sa venovala predpisom, ktoré boli prijímané počas pandémie a celkom jasne som pomenovávala problémy, ktoré tam vidíme z právneho hľadiska alebo ústavnoprávneho. Je to verejne dohľadateľné a myslím si, že je to dôkaz toho, že my naozaj pristupujeme vo vzťahu k posudzovaniu otázok zabezpečenia právneho štátu a základných demokratických princípov naozaj rovnako. Takisto ako sme kritizovali skrátené legislatívne konania vtedy, tak ich kritizujeme aj teraz. A teda už ich tu máte 27, ak som dobre počítala, čo je veľký problém.
Čiže my naozaj sa snažíme tie princípy uplatňovať všeobecne, pretože nám ide naozaj o to, aby boli zabezpečené a garantované základné princípy právneho štátu. Čo teda vo vašom prípade je skôr využívané takým alibistickým spôsobom, že keď sa vám to hodí. Rovnako ako ľudské práva a teda porušovanie základných práv a slobôd spomeniete len keď sa vám to hodí, keď sa to týka vás a ľudí, ktorí sú vo väzení, vám blízki alebo priamo vás osobne, ale porušovania základných práv a slobôd iných ľudí, to vás teda vôbec netrápi.
Čiže chcela by som zdôrazniť, že naozaj treba k tomu, skúste k tomu pristupovať generálne a uplatňovať všetky tieto princípy vo vzťahu ku všetkým ľuďom, ktorí na Slovensku žijú, a aj vo vzťahu k právnemu štátu sa správať zodpovedne a nielen vtedy, keď vy si potrebujete odôvodniť nejaké svoje vlastné záujmy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani kolegyne, nie, nie, nezachytil som to, ale všetka česť, ak je tomu tak, a myslím, že sa to týkalo všetkých ľudí vtedy, čo ste kritizovali, takže nejaké selektívne, nejaká výčitka vo vzťahu k nejakej selektívnosti asi nie je namieste.
A, pán kolega Dostál, opäť v dobrom, z vašej strany to musím opäť aj ja teraz, aby to nehovoril stále pán Gašpar, že je to istým spôsobom moralizácia, keďže podľa práva žiadne dôvody byť uvedené nemusia a je to z toho dôvodu, ako ste aj vy uviedli, pretože sám ste za tento zákon hlasovali.
No a s otázkou ústavnosti, ktorú ste nám vo vašom prejave verejne dávali, na ňu ste si aj sami odpovedali, keď ste na závere povedali, že jedine Ústavný súd sa môže s touto otázkou vysporiadať. Čiže na to ste si odpovedali sami.
A ešte ma zaujala taká nejaká časť vášho vstupu, ktorá sa týkala akejsi kultúry a demokracie, a že keby sme tu mali normálnu kultúru demokracie, kedy sa striedajú jedna vláda za druhou atď., atď., tak ona tu bola, ja si ju asi nepamätám, od deväťdesiatych rokov sa tu striedali vlády od Mečiarových cez Dzurindove po Ficove, Radičovej, Ficove až po Matoviča, ale vaša vláda bola prvá, ktorá začala zatvárať svojich politických oponentov. Vaša vláda bola prvá, ktorá jednoducho nevedela uniesť politický súboj inak než tým, že sa snažila pozatvárať čelných politických predstaviteľov strany SMER, takže toľko asi ku kultúre demokracie.
Ďakujem.

Ďakujem, Ondro, za tvoje vystúpenie. Treba to jednoducho zhodnotiť tak, ako to je. V podstate sa jedná o to, že táto vládna garnitúra sa rozhodla si nominovať svoje vlastné nomenklatúrne kádre. Tie dôvody na odvolanie pána Mazáka, alebo už kohokoľvek, sú v podstate vedľajšie. Veď aj tie dôvody, ktoré boli uvedené, zistili, že aha, v niektorých veciach to nie je dostatočné, lebo to nesedí, tak odrazu začali dopĺňať nové dôvody, čím dokázali, že vlastne o tie dôvody vôbec nejde. Chceli to len nejakým spôsobom zahrať, že akože nejaké reálne dôvody na to sú a jednoducho si ich dovymýšľali a vymýšľajú si ďalšie. Dôvod na nominovanie týchto nomenklatúrnych kádrov je jednoznačný, je jednoduchý, je jasný, a to je to, že chcú tam mať vlastných ľudí, na ktorých sa budú vedieť spoľahnúť, ktorí budú konať, samozrejme, v ich záujme. A samozrejme aj v prípade potreby Súdna rada vie šikanovať sudcov. Čo sa v tej situácii, v ktorej sa momentálne nachádzame, môže hodiť, pretože vidíme, je to evidentné, že táto vládna garnitúra spustila útok na súdnu moc. A toto je jeden z tých, z tých častí, z tých, z tých puzzle, ktorými takto sa to skladá a takýmto spôsobom budú postupovať ďalej, pokiaľ sa im nepodarí aj súdnu moc si podmaniť, tak ako si to oni predstavujú podľa vlastného, vlastnej predstavy. Takže všetky tie dôvody sú naozaj vedľajšie a nezaujímajú ich.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Dostál, no, to je taký začarovaný kruh s tým, či dôvody budú, nebudú, mali byť, či sú v návrhu dostatočné, nie sú v návrhu dostatočné, či sa dá k nim vyjadriť, nedá sa k ním vyjadriť. Zákon predsa, ktorý ste aj v prijímali, hovorí úplne jasne. Neurčuje to, či tie dôvody tam majú byť. Nakoniec vaša kolegyňa, sedí tu opäť, poslankyňa Kolíková hovorí jednoznačne, že stačí uvádzať strata dôvery, aby sme tých členov verejne nelynčovali. Ale vy sa neviete ani dohodnúť, či tých, tie dôvody teda majú byť uvedené, alebo nemajú byť uvedené, a keď ich už aj uvádzame, tak ich ignorujete. Pred chvíľou povedal predrečník pán Krúpa, že sa chystá nejaké, nejaké útoky na sudcov a, neviem, aj ešte aká, rozbíjanie justi... však si prečítajte dôvody na odvolanie pána Mazáka, čo on robil vo vzťahu k sudcovskej verejnosti, a ja ich budem konkrétne čítať. Vy ste k tomu vlastne vytvorili situáciu, že je to potrebné tu prečítať. Možnože ani jemu samému sa to nebude ľúbiť, ale jednoducho to tu budeme musieť povedať. A opäť tá argumentácia, že vy ste sa na to nemohli pripraviť. Si ešte raz prečítajte Právne listy, tam máte všetky dôvody uvedené. Mali ste rozhodnutia Ústavného súdu v súvislosti s Trestným zákonom, vy ste ich nevideli. Mali sme tu ústavné rozhodnutia k sudcovi Klimentovi, vaša kolegyňa vo verejnej diskusii mi povedala, že ona ich nepozná. Tak to sa ťažko argumentuje. To je vážne problém vás presvedčiť, keď už priložíte, doložím papier, rozhodnutie Ústavného súdu, a vy tvrdíte, že ho nevidíte, to je...
A ešte k tej, k tej, rýchla, krátka reakcia k tomu vystúpenie o tretej v noci pri Trestnom zákone, to môžem asi opakovať dookola, že nie ja som ovplyvnil čas, kedy prišlo na rad moje vystúpenie, a že to boli okolnosti rokovania a veľmi rád by som tieto veci zopakoval v doobedňajších hodinách pred všetkými médiami a pred verejnosťou, aby si to ešte raz vypočula.

Ďakujem za faktické, začnem od konca.
Pán poslanec Gašpar, vôbec to nie je začarovaný kruh. Jednoducho mohli ste dať návrh aj bez toho, aby ste uviedli akékoľvek dôvody. Ale keď ste tie dôvody uviedli, no tak ste ich mali uviesť korektne, mali ste uviesť dôvody, ktoré zodpovedajú realite, za ktorý, za ktorými si stojíte, a hlavne mali ste ich uviesť na začiatku. Nieže vy sa teraz v rámci ústnej rozpravy prihlásite a budete, budete čítať niečo, o čom vy si myslíte, že všetci vedia, že všetci, všetci musia vedieť, prečo si vy myslíte, že treba odvolať buď pána Mazáka alebo pána Majerníka, to som zvedavý, aké dôvody vo vzťahu k pánu Majerníkovi budete uvádzať a či tým niečo zacitujete.
Pán poslanec Glück, no ja neviem, čo je na tom moralizácia. No podľa práva žiadať dôvody uvedené byť nemusia, nemusia, ale keď ich uvádzate, tak očakávame, že ich uvediete korektne a že ich, že ich uvediete, tie dôvody, ktoré naozaj si myslíte, že sú dôvody pre odvolanie. Nieže vy máte niečo v hlave, tak buď máte niečo v hlave a neuvediete žiadne dôvody, poviete iba, nemáme dôveru, alebo potom keď poviete nejaké dôvody, tak je podľa mňa korektné všetky tie dôvody uviesť.
Ústavnosť, áno, jasne, nakoniec rozhodne Ústavný súd, že či, keď sa zmenila právna úprava, môžete podľa novely právnej úpravy odvolať členov Súdnej rady, ktorí boli ustanovení za členov, za členov Súdnej rady podľa tej predchádzajúcej súdnej úpravy. Ale keď sa chystáte niečo urobiť, tak predpokladám, že to nerobíte, že no my nevieme, či to je ústavné, alebo nie je to ústavné, ale tak veď uvidíme, skúsime to. Tak asi korektné by bolo, že máte presvedčenie, že je to v súlade s ústavou a máte na to nejaké argumenty.
A to, že nikdy neboli stíhaní predstavitelia bývalej moci, no tak boli rozviazané konečne ruky orgánom činn... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, k tomu, ja som sa snažil aj trošku v tej faktickej na to upozorniť a vzbudilo to tak, teda akože o čom rozprávate, podľa mňa je to úplne legitímne rozprávať, že čo bude náhrada, lebo keby oni došli svoj mandát, tak je to úplne v poriadku. Ale vy ich sťahujete zo svojho mandátu a už vo vzduchu visia nejaké mená a je, myslím si, že legitímne sa o tom čiastočne porozprávať, že čo vlastne, alebo akú dobu to vlastne žijeme a aké mená visia vo vzduchu, že by mohli nahradiť týchto nehodných dvoch bývalých už, alebo za chvíľku bývalých členov Súdnej rady.
Skúsim aj niečo k tomu, ale ja z tej diskusie, aj z toho, čo som si teda vypočul a čo ma na tom zaujalo, už neviem, kde presne, kto to písomne napísal (ruch v sále), počkám, kým sa dorozprávajú, aby som nerušil. Že bolo tu spomenuté to slovo „svedomito", a to ma tak trošku vyrušilo, alebo zarazilo, hej, že tá formulácia pri dôvodoch, dôvodoch odvolávania, svedomitosť. Ako sa vlastne taká svedomitosť posudzuje. Ja som ešte zažil SZM, zažil, a zažil som také, že tam to slovíčko malo taký rôzny výklad a používalo sa v rôznych kontextoch, hej, že kedy, kto je ako svedomitý, ako si plní svedomito úlohy, ktoré zadala proste organizácia SZM a ako zbiera či šrot alebo starý papier, šípky a proste boli pochybnosti o svedomitosti, muselo proste sa pykať. Tak mne tá formulácia, naozaj ten jazyk mi nesedí a neviem si ho celkom vysvetliť. Mne to trošku pripomína takú situáciu, že neodbočím, ale ono to s tým súvisí.
Ja som bol odsúdený, že sa mám ospravedlniť nebohému pánovi Burianovi za to, že som ho nazval, že bol krstným otcom nebankoviek a úžerníkov, za čím si stojím, a som bol odsúdený okresným súdom, že sa mám úprimne ospravedlniť. Normálne to bolo v rozsudku, že úprimne. A teraz som tak nad tým rozmýšľal, že ako sa to vlastne dokazuje, tá úprimnosť, že kto to posúdi. Viete, lebo súd ma zaviazal a ja teda som chcel rešpektovať to rozhodnutie súdu, ale som sa teda, mi prišlo, že teda ja sa ospravedlním a čo keď on povie, že to nebolo úprimné. A teraz, že kto nám rozsúdi, že kde bola pravda. Naozaj mi to prišlo také pitoreskné a ono to vzišlo z toho, že tá chúďa, tá okresná sudkyňa bola taká vyplašená z toho Buriana, smeráka vtedy, že ona by tam napísala aj, že, ja neviem, že ma majú ukrižovať na Námestí SNP. Keby to niekto, ten právny zástupca pána Buriana povedal, že toto chcú, že taký trest, tak ona povie, áno, taký trest si zaslúži. Tak až nakoniec krajský súd zmenil ten rozsudok, že iba ospravedlniť som sa mal a Ústavný súd to zrušil, tak len akože na také dovysvetlenie.
Čiže som na to citlivý, hej, že ako niekto, alebo kto potom posúdil, že nevykonávali si svedomito a že čo je, v čom, v čom teda, v čom sa to, tie parametre toho posúdenia svedomitosti, hej. To môže mať naozaj veľmi rôzny výklad a ide z toho určitá obava, hej, že či my ideme do takej doby, kde budeme posudzovať svedomitosť. Ale možno hej, lebo keď tuná nominanti, šéf poľnohospodárskeho výboru povie, že v osemdesiatych rokoch boli hviezdne okamžiky slovenského poľnohospodárstva, či ja už neviem, ktorých to povedal, ale za komunistov, to povie šéf poľnohospodárskeho výboru, tak potom sa nečudujem, že sa nám mení ten jazyk, že naozaj budeme tu posudzovať svedomitosť. Nerobíš svedomito, pôjdeš preč. Kto to posúdi. Nesedelo mi to tam.
A späť k tomu Harabinovi. Ak sa to meno objavuje, tak mi dovoľte uviesť, že nebláznite už, fakt nebláznite. Už tu bláznite dosť. Rozdávate to, čo ste nezarobili, idete rúbať, čo ste nezasadili, nominácie tu nepoznajú konca kraja. Úplné šialenosti tu stvárate a to chcete doraziť tým Harabinom? To naozaj niekde teraz prebiehajú nejaké zákulisné politické rokovania, že za čo kedy HLAS ustúpi SNS, aby teda ten nominant Harabin prešiel. To naozaj nás idete teraz na to pomaly pripravovať, že nakoniec politická dohoda bude a my ju budeme akceptovať? Zdá sa, že sila, sila SNS je veľká, hej, že sa vedia potratiť všelijaké veci a tak, tak bude asi, aj sila sa bude dokazovať na Harabinovi, hej. A bude to vojna ľudí, hej, že kto si koho presadí. A my si máme, my si máme naozaj zvyknúť na to, že človek ako Harabin bude členom Súdnej rady? To naozaj?
V Poprade v osemdesiatom šiestom, pán Gašpar, v Poprave v osemdesiatom šiestom katolíckeho kňaza odsúdili na základe výpovede choromyseľnej ženy, ktorú zneužili, lebo mu nevedeli našiť nejaké marenie dozoru nad cirkvami, lebo to už sa nedalo, lebo Gorbačov, perestrojka, tak mu našili že podvod. Choromyseľná žena, chudák, povedala, že on ju ovplyvnil, opantal jak Ho Či Min. Však to bolo v nejakej tej výpovedi, Ho Či Min vo Vietname, na základe toho ho poslal, poslal do basy. Bol sirota, keď ešte, myslím, že písal, že či môže neskôr nastúpiť na výkon trestu, ani to mu nedovolili. Trpel, hrozne trpel, z toho, čo viem, v tej, v tej väznici, tie okolnosti boli preňho desivé. Toho človeka to zlomilo a zomrel mladý, myslím, že mladý, 40-ročný, alebo koľko, medzi bezdomovcami v Prahe. Však to je reálny príbeh. Ja si nevymýšľam. Nechcem úplne, že aby som nechytil, to je reálny príbeh, to je dohľadateľná vec. V osemdesiatom šiestom niekto odsúdi katolíckeho kňaza? Nebláznite, už naozaj nebláznite. To video, kde som to hovoril, má 800-tisíc videní, tak asi to tých ľudí ešte celkom zaujíma, že čo tu, čo sa tu robí. Tuto idete pristúpiť na nejakú politickú dohodu, že nakoniec ho SNS pretlačí.
Toto som chcel povedať, už mi to končí, že ide taký zvláštny pocit z toho celého, neviem, kde je tomu presne koniec, hej. Ale tie jednotlivé čriepky, ktoré vyskladávajú tú mozaiku, je naozaj desivá.
Dneska sa dozvieme, že šéfom, pre pána kráľa, šéf služobného úradu, to je dvojka-trojka na ministerstve, Machala povie, že teda, že on neni úplne, že skade on má vedieť, že či je Zem guľatá, lebo však nebol vo vesmíre. Rozumiete? To ste vy, to ste vy, to je vaša vláda. To ste vy, pán Gašpar, to ste aj vy. Lebo vy viete povedať, tohto ja sa nechcem zúčastniť. Vy viete povedať niekde na koaličnej rade, nebláznite, toho Machalu dajte dole, čo to, už ste rozum potratili? Nie, vy to nepoviete, vy budete tu takto prikyvovať hlavou, viete o tom prípade v Poprade, budete tu prikyvovať hlavou a budete čakať na výsledok koaličnej rady, kedy HLAS povie, pustite mu tam toho Harabina, dostali sme za to neviem čo. A my budeme mať Harabina v Súdnej, v Súdnej rade. Toho Harabina, ktorého tu sledujeme, ako nám tu kandiduje, ako nám tu vytvára nejakú realitu, ako prostý ľud hecuje a stimuluje im amygdalu, hej, tak aby mu to hádzali. Takým nechutným spôsobom, jak len nechutným spôsobom to môže len a len Harabin robiť. Si máme zvykať na toho človeka? Áno, je úplne legitímne o tom rozprávať pri odvolávaní dvoch členov Súdnej rady za nesvedomitosť, hej, rozprávať o Harabinovi, ktorý asi bude svedomitý (povedané s pobavením), to neni tých zadaných poľnohospodárskych, hospo... úloh, ktoré bude, ktoré bude dostávať.
Áno, treba už teraz to spomínať a ja dúfam, že možno aj moje, ale celkovo tá atmosféra v spoločnosti, aleže ľudia sa nejako vám vzoprú alebo zavolajú, napíšu, zamailujú, že nebláznite, naozaj nebláznite ako. Neťahajte, neťahajte z toho sveta, kde je Harabin, neťahajte ho do toho sveta, kde sa ešte o niečom rozhoduje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán Hlina, ja som trošku aj zhrozený, lebo vy ste bývalý predseda KDH a myslím si, že rozprávať o mŕtvych by sa malo asi len v dobrom. Ale to už viete, to už viete vy. Akýkoľvek ste mohli mať vzťah s pánom Burianom, ja to nejdem komentovať. A rovnako smutný príbeh, o ktorom ste hovorili, z Popradu, ktorý takisto nikto nerozporuje a skonštatovali ste tam jednu vetu, že na základe výpovede nejakej bláznivej ženy niekto skončil vo väzení. Ale čakám stále na to, kedy odsúdite aj to, že na Slovensku medzi 2020 až 2023 sedeli ľudia vo väzbách, niektorí tam aj zomreli, tiež na základe výpovedí veľmi zvláštnych ľudí. Takže skúste byť trošku objektívny aj tomto, pán Hlina.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za tento príspevok a ja si myslím, že si treba naozaj klásť otázku, že keď koalícia prichádza s menom Štefan Harabin, a to meno nebolo vylúčené, veď nikto z koalície nepovedal, že toto neprichádza do úvahy. Naopak, toto meno priniesol koaličný partner, váš, a nikto z vás nepovedal, tadiaľto nejde vlak, vôbec nie, nechávate to tak, voľne, aby sme sa s tým vžili, že toto je, proste prichádza do úvahy, pán minister Taraba sa usmieva. No je to váš nominant, ktorého, o ktorom uvažujete do Súdnej rady. A je to človek, s ktorým je spojená šikana, pomsta nepohodlných sudcov, aj ten príbeh, ktorý tu spomenul pán poslanec. A vy idete teraz odvolať členov Súdnej rady, tvrdíte, že pre nesvedomitý výkon im zverených právomocí a idete tam dať Štefana Harabina, o ktorom teda asi predpokladáte, že toto je ten, ktorý vám zabezpečí ten svedomitý výkon zverených právomocí. Tak to je tak absurdné, to je absurdné. A asi sa to, asi je to pravdepodobné, že ten Štefan Harabin príde, lebo nás na to pripravujete. Takže ja si myslím, treba si naozaj dobre pripomínať to obdobie, keď bol Štefan Harabin ministrom spravodlivosti, predsedom Súdnej rady, predsedom Najvyššieho súdu, nepustil kontrolu na Najvyšší súd, odmeňovanie sudcov na Najvyššom súde bolo netransparentné, boli vybraní sudcovia, ktorí dostávali obrovské odmeny, ktoré prevyšovali ich mesačné platy, o ktorých rozhodoval Štefan Harabin na základe jemu vlastných kritérií, ktoré neboli nikdy známe, prečo jedni sudcovia dostali obrovské odmeny a iní žiadne. Tak jediným spôsobom, ako zabezpečiť aj tú transparentnosť, bolo zrušiť odmeny, úplne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)