15. schôdza

Ďakujem pekne. Príjemný deň prajem. Dovoľte mi, aby som predniesol návrh zákona pána ministra, ktorý je takisto Richard, ale Takáč, ktorý sa tiež nachádza na výjazdovom rokovaní vlády Slovenskej republiky a predmetný zákon je v gestorstve ministerstva financií a predkladá ho ale ja v zastúpení pána ministra pôdohospodárstva kvôli tomu, že jeho účelom je umožniť využitie finančných nástrojov financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a upraviť riadiace implementačné a kontrolné mechanizmy ich vykonávania.
Ten zákon reaguje na záchranu približne 295 mil. eur z Európskeho poľnohospodárskeho fondu a 102 mil. eur príslušného spolufinancovania zo štátneho rozpočtu, ktoré musia byť vyčerpané do roku 2024. Tak ako sme to použili aj v európskych fondoch koncom minulého obdobia, keď sme teda zdedili viac ako miliardu nedočerpaných eurofondov a presúvali sa tieto peniaze do finančných nástrojov alebo presúvali sa čiastočne aj na riešenie energetickej krízy, tak tento návrh na skrátené legislatívne konanie predkladá pán minister Takáč preto, lebo v týchto fondoch doteraz tento postup nebol možný a zároveň sa zavádza flexibilnejšia a rýchlejšia úprava vracania finančných prostriedkov z finančného nástroja v prípade zistenia nezrovnalostí a má možnosť teda zaviesť na každej úrovni implementácie finančných prostriedkov, má možnosť vrátiť tieto prostriedky, pri ktorých bola identifikovaná nezrovnalosť o úroveň vyššie a použiť znova subjektom, ktoré túto nezrovnalosť nespôsobili.
Takže ja vás v mene ministra Takáča, ktorý to žiada aj v mene ministra financií ako gestora, žiadam o podporou tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne. Skončil som.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 15. schôdze Národnej rady.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Spravodajská správa k vládnemu zákona o príspevkoch poskytovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a o zmene a o doplnení niektorých zákonov, tlač 310.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 310. Predkladám vám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené dámy, vážení páni, kolegyne a kolegovia, začnem a budem pokračovať v nedokončenej rozprave, ktorú som včera po dvadsiatich minútach nestihol dokončiť, čiže ostáva mi desať minút.
Toto je názorný príklad alebo ukážka toho, prečo sa takýto typ zákona nemá realizovať v skrátenom legislatívnom konaní. Ja som včera sa rozhodol, že budem vecne, argumentačne hovoriť tých 30 minút o konkrétnych jednotlivých navrhovaných ustanoveniach a vecne a argumentačne budem pôsobiť alebo hovoriť o ich nevhodnosti alebo škodlivosti pre slobodu zhromažďovania ako takú. Dopracoval som sa len k bodu 2, možno za časom bod 3 a takýmto štýlom sa jednoducho nedá vecne, argumentačne zdôvodňovať, navrhovať pozitívnejšie riešenia, alebo iné riešenia, ako sú práve v návrhu, o ktorom rokujeme. Preto je nevyhnutné takýto návrh zákona riešiť v normálnom legislatívnom konaní, kde je čas, priestor argumentačne hovoriť o tom, čo je pozitívne, čo je negatívne, ako by to malo byť, aby to vyhovovalo všetkým občanom v našej republike, ktorých politické základné právo zhromažďovať sa je vlastne kľúčové pre demokratickú spoločnosť. Takže dnešných už teraz len osem a pol minút využijem úplne iným štýlom a budem hovoriť vo všeobecnosti jednoznačne, aby som to stihol.
Čiže keď som si prečítal návrh súvisiaci s právom na slobodne sa zhromažďovať občanov a slobodne prejavovať svoj názor, ako bývalý policajt som nadobudol dojem tento. Ak by som bol policajný prezident a chcel by som zamedziť, zabezpečiť, aby nebolo organizované konkrétne, alebo ktorékoľvek zhromaždenie občanov, tak podľa tohto návrhu by som to vedel zabezpečiť. Vedel by som to zabezpečiť, lebo navrhované novely sú tak nejednoznačné, ich výklad umožňuje rôzne formy argumentácie, že by som to vedel v zmysle, ak tento zákon bude schválený, v zmysle schválenej právnej normy, čiže podľa zákona zamedziť zhromažďovaniu občanov v akejkoľvek forme, kdekoľvek, a to preto, že tie výrazy sú nejednoznačné, umožňujú rôzny výklad, začal som s tým včera hovoriť. Napríklad ak Policajný zbor získa informácie nasvedčujúce tomu, nasvedčujúce tomu, informácie je možné získať kedykoľvek, hockedy. Tu je veľmi potrebné poznamenať, že zákonodarca, alebo tí, ktorí tvorili túto novelu, zároveň zrejme tvorili aj novelu Trestného poriadku. Tam vedeli, keď to potrebovali a potrebovali to naozaj definovať niektoré pojmy a jednoznačne, napr. ako potrebovali znefunkčniť používanie osôb ako, ktorí sa všeobecne nazývajú kajúcnici, tak vedeli povedať jedno, že polícia musí mať, musí dokázať, keď váži spoločenské nebezpečnosti jednotlivých konaní, jednoznačne a preukázateľne. Takýto zvrat je tam použitý, jednoznačne a preukázateľne. V tomto návrhu sa hovorí, získa podozrenie. To je obrovský rozdiel, ak by a to takto nadefinovalo, že Policajný zbor musí jednoznačne a preukázateľne napísať tie dôvody, podľa ktorých je to zhromaždenie možné zakázať. Čiže toto je problém, jednoznačne preukázateľne.
Potom v ďalších bodoch, vlastne ktoré tri body rozširujú možnosť alebo povinnosť rovno zakázať zhromaždenie, obec môže zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenie spojené s konaním zhromaždenia, najmä obmedzenie práva na súkromie, obmedzenie pokojného užívania obydlia, obmedzenie dopravy alebo obmedzenie zásobovania boli v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva. So záujmom obyvateľstva, tu sa rozumie jedného, dvoch, troch, obytnej zóny, celého sídliska, čiže akého počtu obyvateľov, lebo samotná podstata zhromaždenia či už protestného, alebo v prospech niečoho, podstata toho celého je založená na tom, že tí, ktorí sa takto chcú prejavovať verejne, svoj názor, chcú tým zhromaždením vlastne vyvolať pozornosť tých, ktorí sa toho zhromaždenia nezúčastňujú. Čiže zhromaždenie vždy, účelom zhromaždenia je demonštrovať alebo prezentovať svoj názor tam, kde je to viac-menej pre iných možno obmedzujúce a tí to musia strpieť, lebo jednoducho ľudia majú voľnosť a možnosť prejaviť svoj názor aj s zhromaždením na tom mieste, aby to splnilo účel toho zhromaždenia.
Čiže podľa tohto vágne napísaného obmedzenia vždy môže dôjsť k obmedzeniu zásobovania, obmedzeniu dopravy, skoro vždy. Také zhromaždenie, ktoré by toto vôbec neobmedzovalo, by mohlo byť organizované niekde na lúke za mestom, ale tým pádom by nesplnilo svoj účel, že by nebolo tam, proti čomu sa vlastne demonštruje. To je hlavný účel všetkých zhromaždení.
Ďalej, že je zakázané zhromažďovať sa pred obydlím osôb, keď sa demonštruje voči ich funkcii, povolaniu alebo zamestnaniu. Áno, s tým by som vedel súhlasiť, ak sa demonštruje proti tomu, proti tej osobe, ktorá je problematická, proti ktorej sa demonštruje, tak v tomto prípade by sa nemalo demonštrovať pred jeho obydlím. Ale môže nastať prípad, že demonštrácia neni proti osobe, ale proti tomu samotnému obydliu, čiže ak tá osoba vo verejnej funkcii získala to obydlie netransparentným spôsobom, alebo to obydlie samo osebe je morálne, eticky nevhodné, nadrozmerné, alebo z akýchkoľvek dôvodov neprimerané, spochybnené občanmi, tak by mali mať právo demonštrovať pred týmto objektom, lebo demonštrujú, účel demonštrácie poukázať na ten objekt, a v tom prípade tú ťarchu tej demonštrácie by mal znášať ten, kto takéto obydlie hoc vo verejnej funkcii zabezpečil pre svoju rodinu. Čiže aj tá rodina si musí byť vedomá toho, že ak tu bývame v tomto luxusnom, neprimerane získanom možno obydlí, tak pravdepodobne, že sa to občanom nebude páčiť a nemôže im nikto zakázať, aby tam demonštrovali.
Čiže, čo sa, lebo problém je v tom, sám pán Gašpar včera povedal, že snažili sa upozorniť samosprávu, že demonštrácia môže byť riziková, môže urobiť problémy, možno nebudú mať sily a prostriedky, aby zabezpečili nerušený chod tej demonštrácie, avšak prišli k problému, že tá samospráva im nevyhovela a tú demonštráciu napriek tomu povolila. Alebo nieže povolila, nezakázala, lebo netreba to povoľovať, len zakázať, nezakázala. Čiže tu vidieť tú snahu, že sa snažili to zakázať, len platný zákon im to neumožňoval, museli sa spoliehať na tú samosprávu. Tak teraz, aby toto mohli obísť, tak doplnili tam, že ak tá samospráva napriek celkom vágnym podozreniam to nezakáže, tak dostane pokutu 16 500 euro. Čiže viac-menej nepriamo ju ako keby nútili buď to zakážeš, alebo dostaneš pokutu.
No a toto všetko je v rozpore s tým, čo som už tu povedal hneď v prvej časti môjho vystúpenia, že administratívne podmienky pre zhromažďovanie nesmú byť nastavené tak, že predstavujú skrytú prekážku pre slobodu zhromažďovania, skrytú prekážku. Tvrdíme, že to je v prospech, ale v podstate a podstata nám umožňuje presný opak. Tu existujú rozhodnutia Európskeho súdneho dvoru pre ľudské práva v konkrétnych prípadoch, včera som ich aj citoval, kde práve toto vytkol ten Európsky súdny dvor... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj vám, pán kolega, za váš príspevok. Ja teda nadviažem na to, čo ste hovorili v tejto druhej časti dnešnej, a síce, že ako bývalý policajný prezident ste si po prečítaní tohto zákona, teda že ste videli, že by ste na základe takto sformulovanej úpravy mohli, alebo teda dokázali takmer bez problémov zakázať akékoľvek zhromaždenie alebo podujatie a toto je jeden z, alebo teda ten hlavný problém tohto zákona, a včera sme sa o tom bavili aj s kolegami z koalície, a ja sa teda ospravedlňujem za ten poučný tón, ktorý som pri tom mala, ale to je ešte taká profesionálna deformácia z akademickej pôdy, ale skúsim to teda veľmi tak jednoducho a bez toho poučného tónu a obraciam sa na vás, teda kolegov z koalície, pri tom.
Tá formulácia dôvodov, pre ktoré musí, alebo môže obec zakázať zhromaždenie, je veľmi všeobecná, priam vágna. A keď k tomu pridáte aj tie možné pokuty pre obce, tak sa môže stať, že vlastne tieto obce budú využívať toto právo častejšie ako by mali, resp. niekedy aj zo strachu z tej pokuty jednoducho radšej zhromaždenie zakážu, pretože sa skutočne budú báť, že sa tam niečo stane a radšej teda preventívne zhromaždenie zrušia alebo teda nepovolia jeho, jeho výkon. To znamená, že táto právna úprava bude aplikovaná reštriktívnejšie ako je nevyhnutné. A práve nevyhnutnosť alebo teda podmienka nevyhnutnej miery je jednou zo základných podmienok toho, v akých prípadoch môžme obmedziť nejaké právo, ktoré je garantované v ústave. Čiže toto je jeden z tých hlavných bodov, ja si myslím, že pani bývalá ministerka Kolíková ešte viacej rozvedie určite tieto právne dô... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Jaroslav Spišiak.

Ďakujem za faktickú poznámku. Ešte by som na margo toho celého dopovedal, že teda môže sa stať, že tá obec napriek upozorneniam polície nezakáže, pokutu zaplatí len vtedy, keď nakoniec predsa len nastanú tie dôvody, kvôli ktorým to mala zakázať, alebo bude pokutovaných viac osôb za porušenie zákona o zhromažďovaní. Viac osôb, viete, to je zas také vágne, viac osôb, to je 10, 20, 30 osôb? Môže sa zdať veľa že 30 osôb, pri demonštrácii 200 osôb, ale pri demonštrácii 10-tisíc je 30 osôb len pomerne zanedbateľná časť. Čiže toto tiež nie je presne definované. Čo je to tých viac osôb pokutovať a kto, vlastne to je všetko.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, vážený pán minister, ja si dovolím na úvod ešte keď pred vystúpením ku jednotlivým konkrétnym ustanoveniam navrhovaného zákona, ktorý navrhuje táto koalícia pre riešenie bezpečnostnej situácie, ktorá mala nastať po mimoriadnej udalosti, ktorou je atentát na premiéra, možno taký všeobecnejší vstup, nakoniec aj samotný zákon má všeobecnú časť dôvodovej správy, ktorá vo veľkej miere je totožná ako odôvodnenie samotného návrhu na skrátené legislatívne konanie.
Tak si dovolím najprv s tým, že, a zopakujem to, tak ako som to povedala v úvodnom predchádzajúcom vystúpení k návrhu na skrátené legislatívne konanie, všetci naprieč celou spoločnosťou, či je to koalícia, opozícia, médiá, mimovládne organizácie, všetci sme odsúdili útok na premiéra ako odsúdeniahodný čin, ktorý je ohavný, ktorý sa nemal stať. Máme spoločne zhodu určite na tom, že v spoločnosti je obrovské napätie, spoločnosť je polarizovaná. A my rovnako máme záujem, tak ako koalícia, hľadať opatrenia a riešenia, aby sme túto polarizáciu naozaj zmiernili. Asi nie je možné, aby opozícia s koalíciou mala na všetko rovnaké názory, nakoniec sme demokratická spoločnosť, tak musíme mať na niektoré veci iné názory, ináč by sme tu mali jednu politickú stranu a to sme tu mali pred rokom ´89. Ale ten spôsob, ako je vedený ten politický konflikt medzi opozíciou a koalíciou, sa nám dostal naozaj niekam, kde je to neúnosné. Na tom, si myslím, že máme vzájomne zhodu. A to, čo považujem za obrovskú chybu, je, a mrzí ma tiež, že teraz pán minister pri návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní nepočúva poslancov. Nie je tu ani ten minister, ktorý predkladá návrh zákona, nie je, samozrejme, na mieste, ktoré náleží ministrovi navrhovateľovi, je v poslaneckej lavici, rieši s inými poslancami úplne iné veci a považujem aj toto za signál, že vlastne koalícia nemá záujem s nami sa vôbec rozprávať o opatreniach, ktoré majú pomôcť spoločnosti. Rovnako koalícia dala jasne najavo, že to nechce ani na základe iniciatívy nakoniec jej kandidáta na prezidenta a súčasného prezidenta Petra Pellegriniho. Veď koalícia odmietla ísť za spoločný stôl u bývalej prezidentky a súčasného prezidenta, kde sme sa mohli spoločne stretnúť za okrúhlym stolom a rozprávať sa o tom, prečo sme sa dostali do tohto naozaj kritického bodu napätia spoločnosti. Toto koalícia odmietla.
Koalícia tiež odmietla prizvať opozíciu do akéhokoľvek spoločenstva, v ktorom by sme sa spoločne pozreli na to, čo sa stalo 15. mája, aby sme mali jednoducho vhľad, čo sa stalo, aby sme sa dozvedeli, či sa dalo odvrátiť to, čo sa stalo 15. mája. Či skutočne napríklad aj bezpečnostné zložky vlastne konali ako mali. My nie sme nijakým spôsobom prizvaní k tomu, aby sme vedeli čokoľvek, čo súvisí aj s trestným stíhaním samotného atentátnika. Ja osobne sa len dozvedám aj v rámci tlačových alebo iných debát, naposledy včera v rámci duelu na TA3 s poslancami pánom Gašparom a s pánom Glückom, som sa dozvedela ďalšie nové skutočnosti, ktoré súvisia vlastne s týmto trestným stíhaním, pričom na samotné trestné stíhanie je predsa embargo zo strany generálneho prokurátora. Tak tu som sa dozvedela ďalšie skutočnosti, ktoré mi tu bolo predkladané, že čo všetko sa už predsa vie o samotnom atentátnikovi, o jeho motívoch a o osobách, ktoré proste súviseli s jeho rozhodnutím. Toto všetko vlastne ukazuje tú neúprimnosť, a musím to povedať naozaj, neúprimnosť zo strany koalície spoločne nájsť riešenia pre situáciu, kam sa dostala naša krajina.
A, bohužiaľ, musím povedať, že aj pán premiér prepásol príležitosť, prepásol príležitosť pomôcť tejto krajine, pomôcť Slovensku. Vo svojom prvom vystúpení, kde sme všetci čakali, čo povie nám všetkým, tak sme sa dočkali odpustenia voči atentátnikovi, ale na druhej strane ukázal terč na opozíciu, na médiá, že tie sú vinné vlastne predtým, ako by čokoľvek bolo vyšetrené, jednoducho ukázal rovno prstom na terč. A, bohužiaľ, niet pomaly dňa, aby koalícia neútočila ďalej na opozíciu, na médiá a tie označovala za tie, ktoré sú vinníkmi toho čo sa stalo 15. mája. A ja si dovolím to tu povedať znovu, tak ako som to povedala aj v návrhu na skrátené legislatívne konanie, treba naozaj nazývať veci pravým menom. Ak to neurobíme, nerobme to kvôli našej krajine, kvôli Slovensku, kvôli tomu, kam sme sa dostali, tak tieto všetky opatrenia, ktoré sú v tomto návrhu zákona, sú absolútne zbytočné. Ja dám bokom, že vidíme tam aj problém, samozrejme, s ústavou, je tam zásadný zásah do základných práv, práva zhromažďovať sa ako úplne kľúčové jadro demokracie, na ktorých jednoducho demokracia stojí, a zasiahnuť do neho musí byť naozaj veľmi citlivé a po riadnom, riadnom zvážení. Ja sa k tomu dostanem.
Ale to, čo mi tu naozaj chýba, je povedať veci pravým menom. A ja som pripravená sa ospravedlniť, ak som skutočne k niečomu prispela k tej polarizácii. Ale ja si pamätám výroky práve zo strany koalície, ktoré podnecovali priamo k násiliu. A ja si ich tu dovolím aj zopár citovať, pretože si myslím, že si to treba povedať, aby sme si úprimne povedali, kde sme a čo vlastne treba pre to spraviť, aby sme sa niekde posunuli. Lebo ja si nepamätám, že by zo strany súčasnej opozície niečo podobné zaznelo. A preto je naozaj úplne nieže nekorektné, ale jednoducho nepravdivé označovať opozíciu za tú, ktorá by spôsobila takto polarizovanú spoločnosť. A sú to naozaj výroky, ktoré zosta... ja nebudem hovoriť, kto to, kto tie výroky predniesol zo strany koalície, súčasnej koalície, to si môžte nakoniec sami vyhľadať, ale sú to skutočne výroky, ktoré sú podľa mňa odsúdeniahodné a pomáhali polarizácii spoločnosti. Tie výroky boli prednesené či už na verejných zhromaždeniach, alebo na tlačových besedách, to znamená, boli to výroky alebo v rámci sociálnych sietí, kde jednoducho bolo zjavne, ich cieľom bolo maximálne vyhrotiť emóciu u tých, ktorí sledovali či už dané zhromaždenie, boli jeho účasťou, alebo sledujú sociálne siete. Áno, vyvolať emóciu a vyvolať, bohužiaľ, veľmi silný hejt a presne to, kam sme sa proste v rámci spoločnosti dostali.
Tak ja si dovolím niektoré z tých výrokov. „Na vojne ma učili, facka mokrou rukou nie je urážka, ale vodoliečba, a tú Matovič potrebuje." „Pán redaktor, nemám teraz čas, aby som vás poučoval, ale teraz by ste si zaslúžili takú učiteľskú facku." „Navozíme sem desaťtisíc ľudí pred Národnú radu a z toho parlamentu zostane iba kopa kameňov." „Keby som pána Jurisa teraz chytil, tak ho zaškrtím." „Ak stretnem Hegera, tento rožok namažem maslom a mu ho vopchám do huby." „Na vlastnej koži pocítil, čoho sú niektoré politické prasce v médiách, v mimovládnom sektore a opozícii schopné." „Mohol by sem prísť Matovič? Veď by ste ho zbili čapicou." „Mohla by sem prísť tá americká panička Čaputová? Nemohla, lebo by ste jej dali najavo o čo ide." „Rež a rúbaj do krve, po Šimečkovej kotrbe."
Takéto žiadne výroky zo strany opozície nikdy nezazneli. Ja si nepamätám, že by opozícia proste používala takéto výroky podnecujúce k násiliu, nepamätám. A nie sú to všetky. „My tou lopatou asi budeme musieť búchať vládu po hlave. Zoberme palice, lopaty a poďme do Národnej rady, zoberme palice a lopaty a poďme na úrady vlády, zoberte lopaty a poďme, vybúchame to v tom parlamente. Ľudia by radi prišli." „Ako taký potkan sa postavila 24 hodín pred referendom a prečítala niečo, čo jej napísali na americkej ambasáde." Nebudem čítať mená, ale sú tu označené konkrétne mená novinára, sudcu: „Je obluda, je sudcovskou ozrutou."
Áno, toto je spôsob ako vyvolávať negatívnu emóciu, hejt a napätie. Toto podnecuje ľudí aj k násiliu. Ja sama to zažívam. A môžem povedať že dennodenne. Dennodenne práve zo strany koalície, súčasnej koalície, množstvo nepráv, ktoré zaznelo aj k mojej osobe, aj k úmrtiam vo väzniciach, ktoré mi je úprimne ľúto, som označovaná za vrahyňu, za osobu, ktorá mučí ľudí vo väzniciach. A áno, stretávam sa s tým aj v týchto dňoch, naposledy v nedeľu som bola na prechádzke s mamou, s mojou sedemročnou dcérou, so psom, ktorý je naozaj veľký, som ho musela silne držať, a bolo na mňa priamo útočené, hrubo verbálne, hrubo verbálne. Bolo úplne jedno, či som tam s mamou, s dcérou, sama, s tým, že som zodpovedná za zverstvá a áno, za to, že som zabila pána Lučanského. Pritom veľmi dobre viete všetci, všetci to veľmi dobre viete, že to bolo tragické úmrtie a nedokázala som tomu nijako ja zabrániť. Viete to veľmi dobre. Takže na rozdiel od vás, koalície, ja som urobila hneď krátko po tejto tragédii komisiu a som vás tam prizvala všetkých a dala som vám všetko k dispozícii, čo som mala.
Čo ste nám dali vy po atentáte k dispozícii? My nevieme nič, my nevieme nič ani z trestného stíhania, nevieme, či sa dalo zabrániť vlastne tomu, bohužiaľ, sčasti vlastne úspešnému atentátu. My to nevieme, nevieme to posúdiť. K ničomu ste nás neprizvali, ja som vás prizvala. Všetci, ktorí boli v komisii za všetky strany, aj pán Kotleba, aj pani Saková, aj pán Saloň mali ku všetkému, ku všetkým materiálom mali prístup. Ja som vám chcela dať aj pitvu, ktorá bola, ktorá bola veľmi dôležitá. Ja si myslím, že pre posúdenie, bohužiaľ, generálny prokurátor k tomu nedal súhlas. Mala som k tomu s ním veľa rozhovorov, nebol ochotný to dať k dispozícii. Práve preto, aby tie nepravdy neboli takto šírené. Dodnes v každej relácii, aj včera v relácii vlastne s pánom Gašparom, ktorý veľmi dobre vie, že to bolo tragické úmrtie, znovu zneužíval toto tragické úmrtie. Áno, útokom na mojou osobu.
Ak chcete zmier v spoločnosti, vy sami musíte k tomu urobiť nejaký krok. A v prvom rade ho musí urobiť premiér. Toto, čo ste priniesli, žiadny zmier v spoločnosti neprinesie. To, čo prinášate tu v tomto návrhu zákona, je policajný štát. Toto je naozaj to, k tomu chcete doviesť túto krajinu, k policajnému štátu. Rozširovať policajnú ochranu kade-tade, aby to dobre vyzeralo. Prosím vás, načo potrebuje každý predseda politickej strany v parlamente ochranu? Načo to potrebuje? Načo je to potrebné? Je to potrebné pre poslanca Glücka? Ja som s tým absolútne, ja to rešpektujem. Rozumiem, že neviem, či ešte stále ju má, a je to absolútne v poriadku, ak sa cíti ohrozený, je to úplne v poriadku. Je úplne v poriadku, že pán Šimečka má, samozrejme, v súčasnosti ochranu a nech ju má dovtedy, dokedy ju potrebuje. Pokiaľ viem, asi ju má dnes aj pán Gašpar. Je to absolútne v poriadku. Nie je predseda vašej, vašej strany, ale je to absolútne v poriadku. Proste ak sa tak cíti ohrozený, je dôležité, aby tú ochranu mal. A to dnes funguje, k tomu vôbec tento zákon nepotrebujeme.
Jednoducho tu už dnes máme k tomu opatrenia, aby minister vnútra spolu so svojím aparátom zabezpečil ochranu každému, ak ju nevyhnutne potrebuje, osobitnú ochranu. To aj pán poslanec Mikulec veľmi dobre vie ako minister vnútra. Jednoducho minister vnútra k tomu skutočne dnes všetky páky má. Tu je skôr iná otázka a iný problém v tomto návrhu zákona. Ak budeme naverímboha udeľovať teraz policajnú ochranu, prosím vás, kto ju bude zabezpečovať? Ja sa pamätám veľmi dobre na rozhovor s pánom ministrom vnútra Mikulcom, kedy za mňou prišiel ako ministerkou spravodlivosti, či je skutočne nevyhnutné, aby ja som mala ochranu, aj o tom bola debata, ako ministerka spravodlivosti a v takej miere. Či je potrebné, aby každý minister mal skutočne vodiča policajta, pretože to je tiež človek vlastne, ktorý je policajt a je to zo zložky na osobitnú ochranu osôb. A porovnávali sme spolu, aká je právna úprava v iných krajinách. Sme sa rozprávali o sudcoch, ktorí majú osobitnú ochranu zo zákona, či je to potrebné. Jednoducho takých ľudí, ako ich nezvesíme len tak zo stromu. Majú osobitný výcvik, aby to malo zmysel. Tak treba ju dávať naozaj tým, ktorí to potrebujú. A preto toto, čo navrhujete, naopak podľa mňa znižuje, znižuje kvalitu, ochranu pre tie osoby, ktoré to naozaj potrebujú.
Ja si myslím, že ak skutočne by mala záujem koalícia sa pohnúť ďalej, tak by v prvom rade naozaj dôsledne riešila všetky vyhrážky, ktorým čelíme, pretože tých vyhrážok je viac. Ja sama ich vidím, aj voči mojej osobe boli na sociálnej sieti vyhrážky, po pánovi premiérovi som na rade. Áno, je tam množstvo takýchto vyhrážok. Je dôležité, aby sa tomuto, ja sa domnievam, štát veľmi dôsledne, aby sa tomu venoval. Aby aj sám vyhľadával, nie aby sme my ho upozorňovali ako politici, ktorí také vyhrážky majú, ale aby ich sám štát naozaj vyhľadali, policajný útvar sa tomuto venoval. To si myslím, že je dôležité. Ja som na NAKE bola dať trestné oznámenie s ohľadom na listy, ktoré mi chodia domov. My ako poslanci nemáme zverejnenú adresu, ale mne chodia priamo domov listy s vyhrážkami. Veď dá sa to zistiť, ale to už znamená, že proste ten človek, samozrejme, k tomu vydá určité úsilie.
Ja som nepožiadala o ochranu napriek tomu, že mi vyhrážky chodia, dá sa povedať, je to na dennodennej báze, osobitne ak sa stretnem s poslancami koalície a znovu vyťahujú nepravdy ohľadom úmrtia generála Lučanského napríklad, alebo advokáta Krivočenka. Samozrejme vždy následne potom si môžem nájsť nové a nové vyhrážky, ktoré sú mi adresované. Niektoré naozaj aj veľmi vulgárne.
Takže ak chceme sa pohnúť ďalej, tak musíme, vážení páni poslanci a vážení pán minister za koalíciu, všetci sa musíme niekam posunúť ďalej vo svojich vlastných výrokoch.
A teraz si dovolím dať návrh, ktorý si myslím, že by naozaj tu prospel. Ja som ho už načrtla. Myslím si, že mal by byť útvar na Policajnom zbore, ktorý sa bude takýmto vyhrážkam venovať a ktorý bude hľadať aj preventívne opatrenia, aby k takýmto vyhrážkam nedochádzalo. Niektoré opatrenia môžu byť naozaj veľmi jednoduché, dokonca ani nemusia zasahovať do práv nikoho. Môžu to byť naozaj jednoduché opatrenia, ktoré nám napomôžu k tomu, aby aj v komentároch pod niektorými článkami neboli naozaj veľmi emocionálne, vypäté a pomaly až k násiliu navádzajúce výroky. Ja poviem iba taký príklad, ktorý, keď som sa vlastne trochu teraz o to zaujímala, tak som bola súčasťou jednej diskusie, kde bol spomenutý návrh, ako to riešili v jednej krajine, že jednoducho bolo dané pravidlo, že keď ste chceli prispieť v rámci diskusie pod článkom, tak ste museli zodpovedať dve otázky veľmi jednoduchého charakteru, ktorý zodpovie každý, kto vie čítať. Jednoducho išlo hlavne o to, aby tá emócia, ktorá môže byť veľmi silná po prečítaní článku, aby trošku odznela, aby nastúpila racionalita u človeka. A si to rozmyslel, či chcem naozaj toto povedať a takto. To znamená, jednoduché dve otázky, na ktoré vie každý odpovedať. Výsledkom bolo, že 90, o 90 % menej nenávistných príspevkov bolo pod článkom. Tak to ja len hovorím ako príklad, že jednoducho existuje množstvo opatrení, ktoré môžme si povedať, že zavedieme v krajine a nemusia znamenať ani žiadny zásah do nikoho práv, ktoré nám napomôžu tomu, aby nebola tak polarizovaná spoločnosť. A myslím si, že o tomto sa treba rozprávať, že ako sa môžme spolu posunúť ďalej.
Preto sa domnievam, že by bolo dobré, aby nejaká zložka toto mala na starosti. Jedna, ktorá sa bude týmto vyhrážkam venovať a bude navrhovať aj takéto preventívne opatrenia. Jednoducho tie vyhrážky, ktoré sú adresované nám a s tým úplne súhlasím aj s pánom ministrom obrany, ktorý tu bol, že vníma, že množstvo z nich, alebo neviem, či to povedal pán poslanec Gašpar, ale myslím, že to hovoril pán minister obrany, že väčšina tých vyhrážkach osobitne 15. máji je adresovaná poslancom. Určite aj vzhľadom na to, že sa vyjadrujeme k množstvu vecí. A takže zbierať tie vyhrážky, ktoré sú aj nám adresované a aby sa sústreďovali na nejakom mieste, by malo určite zmysel. Ja sa domnievam, že to sú organizované skupiny často, ktoré sú, samozrejme, jedným smerom alebo druhým smerom vyhrotené, či emóciami, či rôznou motiváciou. Ja teraz nepôjdem do detailov, či niekto je finančne motivovaný, alebo to robí z vlastného presvedčenia, ale jednoznačne to aj zrejmé proste z obsahu tých vyhrážok, že niektoré aj ako sa kopírujú, že proste niekde je tam za tým nejaká organizovaná práca.
A ja nechcem, aby vám, pani kolegyne, kolegovia z koalície, ja nechcem, ani aby vám chodili takéto emočné vyjadrenia, nechcem. Takisto ako nechcem, aby chodili nám, aby chodili novinárom, aby sa tu človek bál niečo povedať, že s niečím nesúhlasí. Veď toto nechceme. Ale tieto opatrenia, ktoré prinášate, tomuto fakt nepomôžu. Naozaj tomuto nepomôžu. Tu nepomôže, že keď teraz pokuta bude o niečo vyššia, alebo ešte budeme hroziť, že pôjdete do basy. A ešte to urobme naprieč vlastne pre akékoľvek priestupky. Tieto nepremyslené návrhy, ktorú môžu byť naozaj s dobrým úmyslom, nás naozaj neposunú ďalej.
A teraz k tým konkrétnym návrhom ešte v návrhu zákona. Navrhujete veľmi zásadne vstúpiť do práva zhromažďovať sa. Ja som to spomínala už v mojom slove k návrhu na skrátené legislatívne konania. Zákon o zhromažďovacom práve je pomerne veľmi stručný zákon a veľmi jednoduchý, veľmi jednoduchý. Bol prijatý vo veľkej eufórii v deväťdesiatych rokoch z toho, že sme demokratická spoločnosť. Z toho, že je namieste vypočuť si aj názory, s ktorými nesúhlasíme. Takisto ako vy nesúhlasíte s nami, my nemusíme súhlasiť s vami. A to je vlastne v niečom správne, dobré a je to tak zdravé. A treba nechať ľudí sa vyrozprávať a povedať si. Veď to nie sú len politicky organizované zhromaždenia, hej, to sú ľudia, ktorí proste s niečím sú nespokojní a chcú proste niekde vypustiť paru. Ale, ale často, často proste tie názory, ktoré sú komunikované a ktoré ukazujú na sile, tak, samozrejme, nám dávajú aj nejakú spätnú väzbu, čo sa v tej spoločnosti deje. Tak my absolútne súhlasíme s tým, že nie je namieste, aby zhromaždenie bolo nástrojom násilia. Ale veď tie posledné zhromaždenia, s ktorými koalícia nesúhlasila, že vôbec boli, tomu rozumiem, však išli proti, samozrejme, návrhom, ktoré koalícia prináša, neboli nijako násilné. Si skutočne porovnajte tie zhromaždenia, ktoré robila s tými, ktoré robila koalícia počas pandémie. Tak si ich porovnajte. Ja tie výrobky, ktoré som čítala, som čítala práve z tých zhromaždení, ktoré boli práve počas pandémie. A áno, boli, veľa z nich bolo od vášho lídra, od Roberta Fica. Ale na tých zhromaždeniach, ktoré sme robili my z dôvodu protestu voči vašim návrhom. Veď o tom sme v demokratickej spoločnosti, že môžem mať na niečo iný názor. Tak ľudia prišli a na uliciach vyjadrili svoj názor. Ale nikto z nás, nikto z nás nemal žiadny takýto, nijako ani v náznakoch podobný výrok, ani v náznakoch. My sme jednoducho skutočne našimi výrokmi nijako neprispeli k tomu, aby človeku čo len skrslo, že by mal použiť násilie.
Ja v niečom považujem vlastne za nepochopiteľné, že teraz koalícia prichádza takýmto spôsobom s návrhmi na zásah do zhromažďovacieho práva, lebo zhromaždenia sme všetky zvládli. Takisto ako vaše, takisto ako naše. Veď tam žiadny problém nebol. Veď tam žiadny problém nebol na tých zhromaždeniach. My sme pripravení sa rozprávať o tom, že či ešte niečo nezlepšiť. A ja osobne, ja som pripravená rozprávať sa aj, samozrejme, aj o protestoch v bezprostrednej blízkosti, hej, politikov alebo tých ľudí, voči ktorým to zhromaždenie je.
Osobitne sa pamätám na obdobie pandémie, kedy boli zhromaždenia pod oknami lekárov, ľudí, ktorí sa zasadzovali pre ochranné opatrenia. Veď to bolo naozaj nebezpečné. Ľudia boli vybičovaní tými emóciami a tým napätím. Samozrejme to bolo, bolo to veľmi ťažké pre všetkých. A ja úplne rešpektujem, že niekto nemusí súhlasiť s očkovaním s akýmkoľvek, s akýmkoľvek. Áno, možno sme niektoré veci mali komunikovať lepšie, absolútne súhlasím. Ale tí lekári, ktorí očkovali a ktorí boli presvedčení, že to očkovanie pomôže, tak nemôžu byť proste terče, nemôžu byť terče. Takže my súhlasíme s tým, že rozprávajme sa o tom, že či nemať takéto ustanovenia, ktoré by boli citlivejšie aj pre ochranu obydlia ľudí, voči ktorým to zhromaždenie, sme pripravení sa o tom rozprávať. Ale nie automaticky to zakázať.
A neexistuje teraz žiadny tlak. Prečo takýto zhon a stres? Prečo zajtra to tu musíme pomaly odhlasovať. Prečo nemôže byť tento návrh k zhromažďovaciemu právu v normálnom legislatívnom konaní, kde sa ľudia z vonku k tomu vyjadria, odborná verejnosť. Aj vy si to môžte lepšie premyslieť v rámci koalície. Veď niektorí z vás ten návrh ani nepoznajú. Niektorí z vás sa mňa pýtali, že, prosím vás, že čo to tam je, môžte nám povedať. Tak ja vám to rada zvestujem, samozrejme, ale to podľa mňa naozaj nie je v poriadku, lebo to je vážna právna úprava.
Ďalšia časť, ktorá, nebudem, nestihnem ani úplne všetko, ale ktorá by mala byť nadmieru citlivá, je dávať osobitný priestor pre Slovenskú informačnú službu. Ja som si pozrela aj dôvodu správu, no vlastne som sa dozvedela, že môže to aj teraz, keď treba, ale takto by sme to teda chceli, asi sa nám to viac páči, keby to tam ešte aj takto bolo. No toto podľa mňa naozaj nestačí na to, aby sme rozširovali priestor pre Slovenskú informačnú službu. Tak tomu by sme mali naozaj dobre rozumieť, prečo je to nevyhnutné, prečo jej nestačí ten priestor, ktorý má, a popritom spolupráca s Policajným zborom. Ja som na to neprišla, naozaj som na to neprišla, prečo je potrebné dávať takýto nový priestor pre vyhľadávaciu činnosť osobitnú pre Slovenskú informačnú službu, neprišla som na to.
Časť o platových pomeroch ústavných činiteľov. Ja som sa včera dozvedela v rámci duelu, a to sú niekedy dobré naozaj tieto verejné debaty s pánmi poslancami Glückom a Gašparom, že ja som to pomenovala darček pre pána premiéra, že vlastne je dôležité to mať teraz a tu, že vlastne veď je zrejmé, že to nie je žiadne bezpečnostné opatrenie, pretože chceme, tak som to pochopila za koalíciu, aby to bolo prijaté skôr, ako bude zapojený do plnej pracovnej činnosti pán premiér. Aby teda on nebol s tým spojený. No, som rada za tú úprimnosť, som rada za tú úprimnosť, ale toto naozaj nie je bezpečnostné opatrenie. A ja si myslím, že štát neslúži na rozdávanie darčekov, naozaj nie. Ak si myslíte, že je namieste, aby mali premiéri doživotnú rentu, tak sa o tom rozprávajme. Ale na toto naozaj treba normálnu, riadnu, veľkú diskusiu. Komu to treba, pre koho je to vhodné, za akých okolností, ako je to dôstojné. A podľa mňa je namieste sa aj rozprávať, že ak premiér, tak či každý, či skutočne tam má byť vymedzené obdobie dvoch plných funkčných období, pri ktorých je zrejmé, že to spadá proste len na premiéra Fica. Veď to je hrozné, prepáčte. Už na prvé prečítanie, keď si to uvedomíš, to je hrozné, že robíte jednoducho právnu úpravu pre pána premiéra. Že sa nehanbíte.
A áno, a je to potom nakoniec, čo ste si prilepšili ako ministri, aj pán premiér na platoch, hej, to. A vy ste tí, ktorí ste mali bilbordy, že ľudia majú drahé potraviny, že si uvedomujete tú ťaživú situáciu ľudí. Tak mi to príde aj proste aj z vašej strany nedôstojné to teraz urobiť takto. Ale ja považujem za úplnú legitímnu diskusiu sa o tom rozprávať. A rozumiem podstate toho návrhu. Ale naozaj nie teraz a nie takto. A je naozaj obludné, že to potrebujete takto rýchlo prijať a viete sami, že sa to nedá vlastne ani obhájiť.
Rovnako to platí, ja to, čo som povedala, aj pre tú doživotnú ochranu pre vymedzené osoby, k tomu treba normálnu, riadnu debatu, či toto je naozaj potrebné. Znamená to, samozrejme, osobitný ochranca, auto pre tie osoby, pre ktoré to tu vymedzujete, či je to predseda parlamentu, či je to, či je to premiér. A to jednoducho proste nesedí, aby ste sem prišli, toto hneď treba. A toto skutočne teraz nezlepší bezpečnostnú situáciu.
Na dôvažok to, že pridávate vlastne tu nový trestný čin a otvárate nový Trestný zákon. Ja viem, že si myslíte, že sme si na to všimli po tej obrovskej rozsiahlej novele Trestného zákona, čo vlastne je nový Trestný zákon, ale naozaj v skrátenom legislatívnom konaní proste sa nemôže prijímať hocičo a hocijako. To, čo navrhujete, je vlastne naozaj za priestupky, aby ľudia chodili do basy. Tak o tom, poprosím vás, keby sme mohli mať normálnu debatu. A ja sa domnievam, že toto keď každý z poslancov si uvedomí, aj koalícia nebude mať záujem za to zahlasovať. Nakoniec vám to aj jasne povedala Generálna prokuratúra, Súdna rada, Slovenská advokátska komora, že toto je proste hrubo cez čiaru o tom takto uvažovať.
Ja si dovolím uzavrieť tento môj vstup výzvou voči koalícii, aby stiahla tento návrh, aby nás prizvala k okrúhlemu stolu. My sme tu, sme pripravení. My chceme, aby nastal zmier v spoločnosti, naozajstný zmier. Aby sme nemali takého napätie, aby sme sa nebáli chodiť s rodinou do Horského parku, že tam budeme atakovaní kvôli výrokom ostatných politikov, ktoré sú podnecujúce aj k násiliu, s nepravdivými informáciami podnecujúce ľudí k silným, k silným emóciám. Poďme sa o tom spolu baviť a poďme spolu prijať opatrenia a robme to inak spoločne. Robme to slušne, robme to dôstojne. Ale tento návrh, ktorý ste priniesli, tento naozaj k tomu vôbec, ale vôbec nevedie. A nás neoklamete, ľudí neoklamete, že s týmto niečo vylepšíte. Áno, vylepšíte doživotnú rentu premiérovi. To je to, čo je zreteľné, že toto donesie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja s veľa vecami, čo pani poslankyňa povedala, musím len súhlasiť. A tiež by som zároveň z tohto miesta chcel vyzvať koalíciu, že poďme sa o tom rozprávať. Poďme urobiť tento váš zákon lepším zákonom. Ale určite nebudem súhlasiť s tým, že budeme obmedzovať základné ústavné práva zhromažďovania, že budeme obmedzovať zhromaždenia len kvôli tomu, že nie sú vhodné pre niekoho, alebo sú kritické voči koalícii, alebo sú kritické aj voči opozícii. Ja si nepamätám za posledné mesiace, keď boli tie zhromaždenia v rámci miest, keď sa rušila, keď sa rušil ÚŠP, že by z úst politikov, z opozičných politikov vyšla nadávka, urážka alebo nejaká veta, ktorá by vyjadrovala násilie. Ja si to vôbec nepamätám. Všetky tieto protesty, keď sa vyjadrovali politici, poslanci Národnej rady vtedy boli slušné. Ale áno, poukazovali na to, čo robí táto koalícia zle, chceli to ukázať tým obyvateľom. A určite súhlasím s tým, že to násilie, resp. tá zlá nálada v spoločnosti je veľmi, je veľmi na kritickom bode. A áno, s tým niečo musíme robiť. Lebo ja osobne poviem, že ono mi to aj povedal jeden poslanec, že, z tohto pléna, že sociálne siete sú dobrý sluha, ale zlý pán. Takže všetci by sme si mali dávať pozor, čo povieme, ako to ľudia zoberú a byť k sebe otvorení, féroví a áno, keď tá komunikácia tu je, nech je konštruktívna, ale nieže sa bud... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť, sľubovali ste v programovom vyhlásení vlády ľuďom. Myslíte si, že tento zákon niekomu zabezpečí bezpečný život? Ak áno, tak komu? A ako? Pretože ja v ňom teda žiadne záruky ani ochranu nevidím. A veľmi ma mrzí, že si väčšina politikov, aj tu sediacich poslancov, uvedomila, čo to znamená žiť v nebezpečí, až keď sa v ňom ocitli, resp. keď mali pocit, že v tom nebezpečí sú, po 15. máji. Ako ste sa cítili, keď zavraždili Jána a Martinu? Ako ste sa cítili pri teroristickom útoku na Zámockej? Vtedy sa nežilo na Slovensku v nebezpečí? Vtedy to nebolo potrebné riešiť? Ale vy, keď ste v tom nebezpečí, tak to môžete riešiť a mnohí z vás to tak aj spravili, pretože si zabezpečili ochranu a tak to má byť, však v poriadku, máme na to právo. Ale ja si myslím, že úlohou tejto vlády a aj nás v parlamente by malo byť zabezpečiť bezpečný život nielen pre nás, pre nás samých, ale aj pre ľudí. Pozrite sa na všetky tie ženy, ktoré zažívajú domáce násilie. Koľko návrhov ste nám odmietli. Odmietli ste zabezpečiť ochranu a pomoc pre tieto ženy. Pozrite sa na rómske deti, na ktoré pokrikujú rasistické nadávky z auta, keď idú pešo do školy. Pozrite sa na novinárov a novinárky, ktoré aj vládni predstavitelia všelijako označujú a následne ich ľudia osočujú na sociálnych sieťach a napádajú na uliciach. Na všetky tie osoby, ktoré sa chcú chytiť za ruku na ulici a nemôžu. A ja vôbec nerozporujem to, že 15. máj sa už nikdy nemôže, nesmie opakovať, alebo to, že napr. prezident má mať zabezpečený bezpečný domov, kde ho ni... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)