15. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené dámy a páni, vážený pán, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh novely zákona, ktorý sa týka Zákonníka práce a hovorí o tom, že by sme chceli zaviesť tzv. odstupňovanú výpovednú lehotu pre zdravotníkov.
Prečo predkladáme túto novelu a čo ňou sledujeme? Čo sa týka odstupňovanej, odstupňovanej výpovednej lehoty zo strany zamestnávateľa, tak je to vec, ktorá by mala byť novum, pretože v súčasnosti podľa Zákonníka práce platí odstupňovaná výpovedná lehota zo strany zamestnávateľa a zo strany zamestnanca takáto odstupňovaná výpovedná lehota nie je. To znamená máme, ak zamestnanec podá výpoveď, tak je jednotná výpovedná lehota dva mesiace zo strany zamestnávateľa. Ak zamestnávateľ podá výpoveď, tak je odstupňovaná výpovedná lehota podľa dĺžky pracovného pomeru, jeden, dva a tri mesiace.
Čo sme, sledujeme týmto, touto zmenou, chceme zmeniť, aby aj zo strany zamestnanca, to znamená, ak podá zamestnanec výpoveď, aby táto výpovedná lehota nebola fixná dva mesiace, ale aby bola odstupňovaná podľa odpracovaných rokov, to znamená, ak je zamestnanec zamestnaný u jedného zamestnávateľa do piatich rokov, tak navrhujeme, aby ostala nezmenená dva mesiace, v prípade, že bude u jedného zamestnávateľa zamestnaný do desiatich rokov, tak navrhujem, aby bola výpovedná lehota štyri mesiace a v prípade, že je zamestnaný u jedného zamestnávateľa dlhšie ako desať rokov, aby bola výpovedná lehota šesť mesiacov.
V mojom návrhu novely zákona adresujem túto odstupňovanú výpovednú lehotu len zdravotníkom a vysvetlím, prečo som sa rozhodol práve pre túto pracovnú skupinu. Zdravotníctvo totiž nie je klasicky, klasické, klasické zamestnanie v zmysle, že vykonávate svoju pracovnú činnosť a nezávisí od toho, koľko rokov ste odpracovali, je to prakticky aj pre zamestnávateľa jedno. V zdravotníctve sú zdravotníci, teda lekári, zdravotné sestry, pôrodné asistentky, povinné sa sústavne vzdelávať, je to aj v zákone a je to podmienka na to, aby mohli vykonávať svoju činnosť pracovnú. A tým, že sa pravidelne vzdelávajú, majú sústavnú povinnosť teda sa vzdelávať, tak nadobúdajú určité zručnosti, znalosti, ktoré ich stá... ktoré, ktorými sa stávajú exkluzívnejší pre zamestnávateľa. To znamená, ak vyštudujete medicínu, tak po piatich rokoch prakticky musíte pracovať ešte stále pod niekým, musíte byť pod dozorom atestovaného lekára. Po piatich rokoch ak splníte podmienky atestovanej, atestácie a urobíte atestačnú skúšku, tak môžete začať pracovať samostatne a potom sa napríklad lekári, ale aj sestry ďalej vzdelávajú, majú špecializačné štúdiá, niektorí majú ďalšie subšpecializácie a každou jednou subšpecializáciou sa stávajú exkluzívnejší pre svojho zamestnávateľa. To znamená, ak je povedzme chirurg, ktorý má pätnásťročnú prax, ktorý má nielen atestáciu z chirurgie, ale má atestáciu možno aj z viscerálnej chirurgie, možno má atestáciu z onkochirurgie a dokáže sa špecializovať dokonca na konkrétny orgán, napríklad vie operovať podžalúdkovú žľazu, teda pankreas, tak aj v rámci tímu je jedinečný, je to odborník, ktorého sa veľmi ťažko dá nahradiť. No a takýmto spôsobom potom ak podá on výpoveď, tak môže dôjsť k ohrozeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti či už na jeho oddelení, alebo aj v určitom regióne, ak sa rozhodne odísť do inej nemocnice.
No a práve preto, a tu mierime tento náš návrh novely zákona, ktorým chceme zabezpečiť to, aby tá zdravotná starostlivosť bola poskytovaná kontinuálne, aby nedochádzalo k rôznym diskrepanciám, aby bola zabezpečená pre občanov v regióne v konkrétnej nemocnici stabilne. To znamená, ešte raz, ak to, ak to, ak to zopakujem, v prípade, že takýto povedzme lekár, ako som spomenul, špecialista, odborník, ktorý má pätnásťročnú prax u jedného zamestnávateľa, tak pokiaľ on podá výpoveď, v súčasnosti je to, sú to len dva mesiace a po dvoch mesiacoch môže odísť. V prípade, že by platila táto novela zákona, tak by na tomto mieste podľa zákona musel ostať až do šiestich mesiacov a na základe toho alebo počas tohto obdobia by zamestnávateľ si mohol nájsť adekvátnu náhradu. Nájsť náhradu za vysokošpecializovaného odborníka do dvoch mesiacov je veľmi náročný proces a preto práve takouto, takýmto spôsobom by sme vedeli zamestnávateľom uľahčiť alebo umožniť, aby si našli tohto experta v tejto dobe.
Budem ešte argumentovať troma základnými vecami, prečo je z môjho pohľadu to veľmi dôležité v rámci zdravotníctva. (Reakcie z pléna.) No. (Reakcie z pléna.) No tak teraz čo teda? My sme sa pýtali, že či teda (reakcie z pléna), no, neviem, môžem pokračovať, alebo? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
No, situácia je taká, že môžte pokračovať, ale vlastne vám zachránil kožu pán poslanec Ján Richter, lebo teraz je to podľa pravidiel, lebo je zo sociálneho výboru a tým chcel naznačiť, že vlastne kolegovia z opozície by si toto mali strážiť. Ale je pravda, zrejme sa dohodli, že takto budeme pokračovať, takže nech sa páči, pokračujte.

Stachura, Peter, poslanec NR SR
Dobre. Tak, dobre, aby sme to dokončili a chcel by som ešte raz (reakcia z pléna), chcel by som ešte raz ako poznamenať, prečo, prečo je tento, táto novela zákona nevyhnutná, z môjho pohľadu veľmi dôležitá. Sú to také tri aspekty.
Prvý aspekt je, že máme už historickú skúsenosť s tým, že odchádzajú niektoré celé oddelenia z jednej nemocnice do druhej. Nedávno spomínaný príklad nemocnice na Antolskej, kde pod pánom docentom Kuželom chcelo odísť dokopy 22 odborníkov, špecialistov, sestier, lekárov, ktorí chceli odísť do inej nemocnice. Čiže o dva mesiace sa mohli zbaliť a o dva mesiace by boli na inom mieste, čo môže spôsobiť, samozrejme, pre Univerzitnú nemocnicu Bratislava závažné problémy, aj čo sa týka plynulosti poskytovania zdravotnej starostlivosti. To je teda ten jeden aspekt a nie je to nič výnimočné, v roku 2017 bol presne takýto prípad z CINRE, to znamená rádiodiagnostika, takisto zbalilo sa celé oddelenie z Národného ústavu srdcových chorôb, prešlo o Medissima vtedy a bol tu takisto obrovský problém, kam majú byť smerovaní pacienti, dokonca niektorí na to doplatili aj svojím zdravím. Bola tuná medializovaná mladá pacientka, ktorá nedostala včas adekvátnu liečbu práve kvôli tomuto, kvôli tomuto problému. To znamená, že je tuná ďalší, ďalší dôležitý aspekt, prechod teda jednotlivých oddelení z jedného do druhého. Po dvoch mesiacoch nie sú viazaní ničím. Keby bol v platnosti tento návrh novely zákona, tak by to bolo odstupňované, nemohlo by odísť celé oddelenie ako jeden muž z jedného miesta na druhý.
Ďalší dôležitý aspekt je, že sme tu už mali dve kolá hromadných výpovedí lekárov, mali sme tu rok 2011, kde lekári hromadne podali výpovede, takmer, takmer tritisíc lekárov bolo vo výpovediach a opäť, tým, že mohli podať naraz všetci, lebo máme dvojmesačnú výpovednú lehotu, tak prakticky mali veľmi silnú pozíciu vyjednávaciu a videli sme, ako to dopadlo, že niekoľko nemocníc muselo mať až núdzový stav, museli tu byť pozývaní aj lekári z iných krajín, aby sme vôbec zvládli tento stav. V roku 2011 možno ešte táto situácia bola akceptovateľná, pretože tie platy lekárov boli veľmi nízke. V roku 2022 sa táto situácia zopakovala. Bol tu opäť jeden masívny štrajk, dvetisíc lekárov podalo hromadné výpovede, opäť vďaka tomu, že máme dvojmesačnú výpovednú lehotu a opäť mali požiadavky nielen teda finančné, ale mali aj požiadavky, čo sa týka ďalších bodov, ktoré ale, žiaľ, musím skonštatovať, že okrem toho finančného bodu, že sa došlo k navýšeniu, navýšeniu platov lekárov a sestier, tak tie ostatné body ostali niekde plávať na vode, resp. sa neuskutočnili.
Čiže opäť, v prípade, že by sme chceli zamedziť v budúcnosti takýmto hromadným výpovediam, ktoré traumatizovali našu spoločnosť, musíme si uvedomiť, že naozaj bolo to traumatizujúce a tá sila výpovedí lekárov je veľmi silná. Prakticky lekári dokážu takýmto spôsobom, lekárski odborári presadiť veľmi veľa vecí. Práve proti tomuto je namierený takisto tento návrh, aby sa takéto veci v budúcnosti nediali.
No a ten posledný aspekt, ktorý som chcel tiež spomenúť, je, že sa tu vytvára aj určitá, určitá špirála, platová špirála. Tí lekári, či už sú to, či už sú to napríklad primári alebo vysoko špecializovaní experti, ktorí majú to penzum vedomostí, tak majú veľkú silu, aj čo sa týka zamestnávateľa. Môžu si žiadať navýšenie mzdy, pretože inak odídu ďalej a je to riziko, ohrozenie práve toho oddelenia možno, kde sú ešte neatestovaní lekári. Ak im odíde ich primár, vysoko kvalitný lekár, tak je problém aj s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, aj s výučbou vlastne týchto, týchto mladých lekárov.
Čiže proti týmto veciam je namierený, táto novela, novela, novela Zákonníka práce, a čo by sme chceli ešte raz zdôrazniť, čo sa týka dohody, tá nie je nijakým spôsobom obmedzená. To znamená, všetci zdravotníci môžu kedykoľvek vlastne sa so zamestnávateľom dohodnúť, pokiaľ ide o nejakú závažnú situáciu alebo teda zmenu napríklad rodinného stavu alebo že sa, že odchádzajú nie tak, zamestnávateľ by mal možnosť sa, samozrejme, prirodzene so zamestnancom dohodnúť, ale v prípade práve takýchto, nazvem to buď špekulácií, vynucovacích prostriedkov ako sú hromadné výpovede, výpovede celého oddelenia a tak ďalej, tak tam by bola viazanosť práve touto výpovednou lehotou.
Myslím si, že je to dôležitý krok a nie je to výkrik do tmy, nie je to výkrik alebo výmysel pána Stachuru, je to vec, ktorá je bežná, legitímna v iných krajinách sveta, konkrétne napríklad v Nemecku je presne takáto výpovedná lehota, ktorá je odstupňovaná podľa rokov, ktoré odpracoval zdravotník u jedného zamestnávateľa, a podobne, ako to navrhujem ja, je odstupňovaná od jedného mesiaca až po šesť, dokonca i vždy ku kvartálu, začiatku ďalšieho kvartálu, čiže v najhoršom variante dokonca môže byť až 9 mesiacov. No a nikto neprotestuje, nikto nehovorí, že sú lekári v Nemecku, v Rakúsku vazali, alebo že ich tu ide niekto obmedzovať na slobode, že sa im idú upierať práva. Nie. A práve v týchto krajinách nevidíme žiadne hromadné protesty, hromadné výpovede lekárov, nevidíme nátlakové akcie takéhoto typu.
A každopádne by som chcel ešte ale raz poznamenať, že tie hromadné výpovede mali, samozrejme, aj svoje ratio, lekári reagovali na ten veľmi zlý stav v našom zdravotníctve, čiže toto právo im, samozrejme, nechcem upierať, ale treba sa vždy zamyslieť aj nad tým, čo spôsobí tento, tento stav, takéto hromadné výpovede pre našich občanov, ako vlastne na to budú reagovať a či nedôjde naozaj k ohrozeniu ich zdravia. A tu si myslím, že práve preto je dôležité, aby sme takýto, takúto novelu zabezpečili.
Čiže toto je zdôvodnenie a prosím kolegov o akceptovanie môjho návrhu. Uvidíme, ako dopadne hlasovanie.
Ďakujem pekne. Skončil som.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Potreba skráteného legislatívneho konania o tomto vládnom návrhu zákona je odôvodnená značnými hospodárskymi škodami hroziacimi v dôsledku konania o porušení zmlúv č. 2024/2042, ktoré Európska komisia začala proti Slovenskej republike z dôvodu nesplnenia povinnosti uložených v čl. 49, 51 a 52 aktu o digitálnych službách.
V zmysle aktu bolo povinnosťou členských štátov EÚ do 17. februára 2024 určiť jeden alebo viac príslušných orgánov zodpovedných za dohľad nad poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb a uplatňovanie tohto nariadenia. V podmienkach Slovenskej republiky bol na základe odborných diskusií zvolený model určenia jedného príslušného orgánu, a to Rady pre mediálne služby, ktorá bude zároveň koordinátorom digitálnych služieb.
Keďže sa legislatívny proces do stanoveného dátumu nepodarilo ukončiť, Európska komisia 24. apríla 2024 zaslala Slovenskej republike formálne oznámenie vydané v súlade s článkom 258 zmluvy o fungovaní Európskej únie a vyzvala Slovenskú republiku, aby doručila svoje pripomienky k uvedenej veci. Sankcia uložená Súdnym dvorom sa môže skladať z paušálnej pokuty, ktorá má sankcionovať pokračovanie porušenia, a z denného penále, ktoré má motivovať dotknutý členský štát, aby porušovanie ukončil čo najskôr po vynesení rozsudku. Ak nedôjde k schváleniu návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, čím sa zabezpečí implementácia nariadenia, hrozí, že Slovenskej republike bude uložená peňažná sankcia, ktorá Slovenskej republike spôsobí značné hospodárske škody, a to v minimálnej výške 694-tisíc, respektíve násobky tejto sumy, denné penále môžu byť uložené v rozpätí 1 080 eur až 120-tisíc eur.
Okrem toho, keďže Slovenská republika nevie vykonávať dohľad nad aktom o digitálnych službách, nie je zabezpečená dostatočná ochrana jej obyvateľov pred nezákonným obsahom šíreným v rámci online platforiem a cez iných poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb, čím sú okrem ich ľudských práv a slobôd, či bezpečnosti ohrozené aj ich hospodárske záujmy.
Je tiež nevyhnutné podotknúť, že návrh zákona za koordinátora digitálnych služieb navrhuje určiť Radu pre mediálne služby, ktorá sa na úlohy spojené s výkonom povinností dohľadu podľa aktu o digitálnych službách, pripravuje už od roku 2022. Kancelária Rady už v súčasnosti využíva existujúce právomoci a pomáha odstraňovať obsah, ktorý predstavuje potencionálne nelegálny obsah, alebo porušuje podmienky používania týchto platforiem.
Bez kompetencií koordinátora digitálnych služieb však nie je možné vytvoriť ekosystém, ktorý by efektívne zabraňoval výskytu nebezpečného obsahu online. Práve akt o digitálnych službách môže výrazne posilniť postavenie Rady pre mediálne služby v rámci už existujúcich exkluzívnych eskalačných kanálov s online platformami, na rýchle odstraňovanie potencionálneho a nezákonného obsahu a zlepší koordináciu medzi členskými štátmi, napríklad umožní koordinátorovi spustenie krízového protokolu v prípade útokov na verejných činiteľov.
V tejto súvislosti sa striktne ohradzujem voči medializovaným informáciám, že Európska komisia rieši ministerkino, teda moje, meškanie. Tieto informácie sú účelové a zavádzajúce. Faktom je, že Európska komisia začala voči Slovenskej republike konanie z dôvodu neplnenia povinností vyplývajúcich z nariadenia, ktoré bolo prijaté už 19. októbra 2022.
Tie si nesplnili predchádzajúce vlády Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora, kedy rezort kultúry viedli pani Milanová a pani Hroncová.
Novela zákona o mediálnych službách, ktorou sa mal implementovať akt o digitálnych službách do slovenského právneho poriadku, bola predložená ako poslanecký návrh zákona ešte za minulej vlády, konkrétne ju predkladali Dominik Drdula a Mirolav Kollár. Do Národnej rady Slovenskej republiky bol zákon doručený 14. apríla 2023, pričom bol prerokovaný na 94. schôdzi, dňa 15. júna 2023. Avšak poslanci predmetný návrh zákona v prvom čítaní neschválili a parlament v rokovaní o návrhu zákona nepokračoval. V zmysle platného rokovacieho poriadku platí, že ak Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci je možné podať najskôr šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona.
Z uvedeného jasne vyplýva, že status quo, a teda za začaté konanie Európskou komisiou, nesú plnú zodpovednosť vlády Eduarda Hegera, Ľudovíta Ódora a exministerky Milanovej a Hroncovej.
Ministerstvo kultúry teda konalo v tejto veci hneď, ako to bolo možné s ohľadom na vyššie uvedenú šesťmesačnú lehotu, ale aj s ohľadom na dôležitosť predkladanej právnej úpravy bolo žiadúce, aby sa k nej mohla vyjadriť aj odborná verejnosť a ministerstvo po neúspechu poslaneckého návrhu uprednostnilo riadny legislatívny proces, ktorý spustil začatím medzirezortného pripomienkového konania. Po ukončení medzirezortného pripomienkového konania bol materiál na moju žiadosť zaradený v marci na rokovanie legislatívnej rady vlády, z nej vyplynulo niekoľko zásadných pripomienok, ktoré bol rezort ako predkladateľ povinný zapracovať. Následne sa ním opätovne zaoberala legislatívna rada vlády v máji a materiál bol zaradený na rokovanie vlády. Schválený bol 22. mája 2024 a spolu s návrhom na skrátené legislatívne konanie.
Preto si vás teraz dovolím požiadať, aby ste podporili môj návrh zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu na výbore pre kultúru a médiá. Predseda Národnej rady pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na prerokovanie výboru pre kultúru a médiá. Výbor pre kultúru a médiá návrh prerokoval na 10. schôdzi a odporúčal Národnej rade návrh vlády na skrátené legislatívne konanie schváliť. Týmto uznesením zároveň výbor poveril, aby som pri rokovaní v tomto, o tomto návrhu plnil úlohy spravodajcu a informoval o výsledku rokovania výboru pre kultúru a médiá a určil poslancov Dušana Jarjabka, Jána Mažgúta, Ľubicu Laššákovú a Romana Malatinca za náhradníkov spravodajcu.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, to, čo teraz, dnes ráno prerokúvame, je ďalšie skrátené legislatívne konanie, ktoré sa týka implementácie nariadenia o digitálnych službách, ako povedala pani ministerka a konkrétne určenia národnej autority pre kontrolu digitálneho priestoru. Ako sme počuli pred chvíľou, to skrátené legislatívne konanie je zdôvodnené konaním o porušení práva Európskej únie, ktoré proti nám Európska komisia už v tomto čase vedie. Ja budem viacej hovoriť o obsahu toho zákona, aj o tom, čo vlastne implementujeme týmto zákonom v samotnej rozprave o zákone. Táto prvá rozprava sa týka toho, či skrátené legislatívne konanie v tomto prípade je oprávnené a na mieste. A čo sa týka toho Digital Services Act alebo toho nariadenia o digitálnych službách, ktoré máme týmto spôsobom implementovať, tak to bolo prijaté, ako správne pani ministerka podotkla, európskymi inštitúciami už v októbri 2022. A to, čo je dôležité povedať, je, že toto nariadenie je zásadnou reguláciou digitálneho priestoru v rámci Európskej únie. Naozaj je to prvá legislatíva tohto typu, ktorá reguluje digitálny priestor a je to veľmi dôležitý zákon, ktorým sa Európska únia snaží vysporiadať s novým vývojom v digitálnom priestore.
Tá základná filozofia tohto zákona je to, že čo je vlastne nezákonné offline, malo by byť nezákonné aj online a vďaka tomuto princípu Európska únia zavádza celoeurópsky dohľad nad digitálnym priestorom. To znamená, že tento zákon sa týka sociálnych sietí, trhovísk, digitálnych vyhľadávačov, obchodných a rezervačných platforiem a tak ďalej, a tak ďalej. Čiže je to pomerne veľmi široká regulácia, ktorá musí mať nejakého národného koordinátora a národnú autoritu, ktorá túto reguláciu vykonáva. Nuž a teda toto nariadenie bolo prijaté v októbri 2022 a odvtedy, a dokonca už aj krátko predtým, lebo, samozrejme, že to trvalo nejaký čas, kým sa tieto právne úpravy vyjednávali na úrovni Európskej únie, sa Rada pre mediálne služby na Slovensku pripravuje na funkciu národného koordinátora, ktorý mal byť podľa tohto nariadenia v každom členskom štáte určený do 17. februára tohto roku. Ako sme tu už počuli, v minulom volebnom období bol tento zákon pre mňa osobne úplne nepochopiteľne predložený ako poslanecký návrh do tejto snemovne, čo určite nie je dobrá prax, nie je to zákon, ktorý sa mal takto predkladať do Národnej rady. A zrejme to bol jeden z dôvodov, prečo nebol ani v Národnej rade schválený a následne teda plynula tá šesťmesačná lehota, počas ktorej sa o ňom nemohlo rokovať a tá uplynula v júni 2023, kedy na Slovensku sme mali úradnícku vládu, ktorá nemohla predkladať zákony do parlamentu, takže tento zákon nemohla predložiť.
No ale tu sa dostávame k tomu, čo je, čo je vlastne podstatou problému, prečo považujem skrátené legislatívne konanie za, za neoprávnené a neodôvodnené, pretože pani ministerka kultúry Šimkovičová naozaj našla tento zákon na stole v deň svojho nástupu, a napriek tomu, že teda sme tu počuli rôzne dôvody, tak ja stále nerozumiem tomu, prečo ho vláda nepredložila skôr. Pretože táto vláda nastúpila v októbri 2023 a zákon predložila do medzirezortného pripomienkového konania až 19. januára 2024. Nerozumiem tomu, ako ste chceli od 19. januára stihnúť celý proces do 17. februára, kedy bola lehota, kedy už ten koordinátor musel byť určený.
A my dnes máme na stole ten infringement a ja by som vám chcela poradiť, že skonzultujte si tých ľudí, ktorí vám pripravujú tie podklady, lebo, lebo to, čo ste tu povedali, sú hrubé dezinformácie. Vy ste pred chvíľou povedali, že Európska komisia vedie toto konanie o porušení práv EÚ od októbra 2022. V októbri 2022 bol schválený ten zákon v Európskom parlamente, to znamená, že nemôže predsa odvtedy viesť Európska komisia konanie o porušení práv EÚ. Toto vedie konkrétne od 24. apríla tohto roku, ten infringement bol, vlastne sa začal 24. apríla tohto roku a vedie ho proti vašej vláde, nie proti vláde Eduarda Hegera, ani proti vláde, ani proti úradníckej vláde.
A ja naozaj nerozumiem tomu, prečo to muselo zájsť až sem, pretože my sme tu už mali všelijaké skrátené legislatívne konania, odkedy teda ja pôsobím v tomto parlamente a mnohé z nich boli veľmi sporné. Ale toto je prvé skrátené legislatívne konanie, ktoré je výlučne spôsobené nečinnosťou terajšej vlády a neschopnosťou ministerstva kultúry dodržať termíny, respektíve predložiť Národnej rade zákon, ktorý mal byť dávno pripravený. A naozaj si nemyslím, ani tak nečítam rokovací poriadok, že neschopnosť vlády je dôvodom na skrátené legislatívne konanie.
A ako som už povedala a predpokladám, že v tom budeme spolu súhlasiť, že ide o naozaj veľmi dôležitý zákon, ktorý si zaslúži riadne legislatívne konanie, ale my riešime skrátené legislatívne konanie, pretože voči nám Komisia vedie, vedie infringement kvôli nečinnosti vlády.
Ja sa teda naozaj pýtam, že či je to skrátené legislatívne konanie také akútne, a či si nemôžme v tejto chvíli dovoliť prijať ten zákon normálnym legislatívnym konaním, pýtali sme sa to aj na výbore, pýtal sa to aj kolega Hajko.
A k tejto otázke ma vedie aj skutočnosť, že asi nebude to skrátené legislatívne konanie také akútne, keďže v čase, keď ste ho tu mali prezentovať, tak ste boli namiesto toho na dovolenke, čo mne sa osobne zdá, že je, už toto samotné by malo byť dôvodom na to, aby ste stiahli to skrátené legislatívne konanie a naozaj dali tento zákon do riadneho legislatívneho konania. Podľa informácií, ktoré sme aj dostali na výbore od pána štátneho tajomníka, je možné stihnúť aj riadne legislatívne konanie, je ho možné stihnúť do nejakého septembrového termínu, myslím si, že v tejto chvíli sa nič nestane, keď teraz prebehne prvé čítanie a na septembrovej schôdzi druhé čítanie.
A preto by som teda za poslanecký klub Progresívneho Slovenska chcela navrhnúť nepokračovať v rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní a predložiť tento zákon riadnym legislatívnym procesom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tá situácia s počtom skrátených legislatívnych konaní je naozaj už alarmujúca. Mali sme tu, myslím, že 42 vládnych návrhov zákonov, z toho len 17 bolo v riadnom legislatívnom procese a 25 zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. To je takmer 60 % zákonov, ktoré predkladá vláda, ide v skrátenom legislatívnom konaní.
Tak neviem, už by sa nám to všetkým tu v tejto miestnosti, aj na tej koaličnej strane malo zdať dosť zvláštne, pretože to prekonáva počty skrátených legislatívnych konaní ešte aj z pandemického obdobia, kde teda tiež môžeme polemizovať o tom, ktoré z nich boli vôbec potrebné, ale ešte aj to vláda dokázala prekonať.
A tento prípad je z tých všetkých, ktoré sme tu mali určite jeden z najbizarnejších, pretože naozaj to, prečo tu máme toto skrátené legislatívne konanie, je v dôsledku nekonania ministerky kultúry. To je ten dôvod, prečo nám hrozia momentálne tie hospodárske škody, ktorými odôvodňujete skrátené legislatívne konanie.
Čiže ja sa pripájam k tej výzve, aby sme nepokračovali v tomto procese v skrátenom legislatívnom konaní, aby naozaj tu prebehlo riadne prvé čítanie a následne druhé čítanie môže prebehnúť na septembrovej schôdzi.
Pretože tak sa aspoň trochu priblížime normálnym procesom, ktoré by sme tu mali v parlamente zachovávať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Naozaj súhlasím s vami, že neexistujú žiadne dôvody na skrátené legislatívne konanie, vystúpim aj v rozprave, ale musím povedať, že jeden obrovský fakt, prečo to tak nie je, je, že pani ministerka si ide na dovolenku, pani ministerka sa oblečie do trička nejakého jachtárskeho klubu a robí tam reklamu. A pani ministerka nepríde na rokovanie parlamentu, ale v čase, v čase, keď má pracovať pre Slovákov, lebo Slovenská národná strana pracuje pre Slovákov, Slovenská národná strana je strana, ktorá Slovákom robí len dobre. No dobre im robí, keď si dajú plavočky a idú na jachtičku namiesto toho, aby rokovali tu v parlamente.
Absolútne s vami súhlasím, pani Jaurová, že vôbec, vôbec nie je dôvod na to, aby to bolo v skrátenom legislatívnom konaní. Pani ministerka si ide na dovolenčičku na jachtičku v tričku, opaľuje sa tam krásne a tvrdí, že je to ohrozenie národa.
No dúfam, že ste neplávali v mori, lebo vraj tam pláva nejaká veľryba, pani ministerka, tak nabudúce, keď pôjdete na dovolenku, tak neskáčte do vodičky dobre.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja budem veľmi stručná a nechcem, aby to vyznelo teda ako nejaká nevyžiadaná rada pani ministerke, ale rozhodne infringement procedures nikdy nemôžu byť len tak odôvodnením skráteného legislatívneho konania, pretože vy tam máte možnosť s komisiou jednať a diskutovať. A myslím, že komisia aj podľa všetkých tých infringement, ktoré sa už diali, je vždy naklonená tomu, diskutovať s vládou a nie je tam problém, ak je potrebné odložiť tú implementáciu, ktorá mešká o nejaký ten mesiac.
Takže ak nechcete porušovať takýmto spôsobom zákon, že tu budeme robiť niečo v skrátenom legislatívnom konaní, keď na to tie dôvody skutočne nie sú, tak jednoducho stačí vám iba toto stiahnuť a diskutovať s Komisiou.
A verím, že nebudú mať žiadny problém s vami diskutovať.
Ďakujem.

Áno, ďakujem kolegom, ďakujem kolegyni Jurík, že pripomenula túto dôležitú vec. Áno, presne takto funguje ten proces konaní o porušení práv EÚ. To znamená, že už samotný fakt, že bol začatý legislatívny proces, je častokrát dôvodom na to, aby sa ten proces pozastavil a neskôr úplne zvrátil. Čiže možno namiesto predkladania skrátených legislatívnych konaní treba poslať ľudí do Bruselu a ja by som ešte raz chcela zdôrazniť to, čo som povedala aj v rozprave, že, že naozaj si, pani ministerka, opravte tie termíny, lebo vy to hovoríte aj do médií o tom, kedy začalo toto konanie. A okrem toho, že to proste nie je pravda, tak vy sa tým aj trocha strápňujete a strápňujete ten úrad, ktorý zastávate, lebo, lebo my všetci rozumieme tomu, prečo je ten zákon dôležitý a prečo už dávno ten národný koordinátor mal byť určený. Len používajme v tejto debate ako keby naozaj reálne fakty, reálne dátumy a v konečnom dôsledku na konci schválime všetci zákon, ktorý považujeme za dôležitý.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, milí kolegovia, máme tu na stole predložený návrh zákona o skrátenom konaní k zákonu o mediálnych službách. Už tu odznelo viacero informácií, ja by som teraz vystúpil za klub KDH, aký názor má na toto skrátené legislatívne konanie. Nebudem sa venovať zákonu, o tom budeme hovoriť, keď bude na to príležitosť pri prerokúvaní samého zákona. Padali tu otázky termínov, áno, Slovensko, to podstatné je asi, čo sa týka o vzťahu k Európskej únii a k Európskej komisii, že Slovensko malo mať už vo februári zastúpenie v Európskom výbore pre mediálne služby. Je to mimoriadne dôležitý zákon, týka sa, veľa tu rozprávame v poslednom čase o tom, o médiách, a to sa skutočne týka médií, ale aj tých médií, ktoré presahujú hranice tohto štátu, a dokonca aj hranice Európskej únie. Je to veľmi dôležitý zákon a táto regulácia vyzerá to tak, že je veľmi, tiež veľmi, veľmi dôležitá.
Keď sme rokovali na výbore o tomto zákone, priznám sa, že tie dôvody, ktoré som tam počul, ma viedli k tomu, aby sme pristúpili na skrátené legislatívne konanie. Pretože opakujem, už vo februári malo byť Slovensko súčasťou toho veľkého tímu, ktorý rozhoduje o týchto veciach v Bruseli, a nielen to, ale pochopiteľne treba riešiť situáciu aj na Slovensku. Budeme o tom hovoriť potom, aj tie kompetencie sú dôležité, čo si budeme riešiť sami doma a čo sa bude riešiť v Bruseli. Pochopiteľne, že ten princíp subsidiarity musí ostať zachovaný, to znamená, všetko, čo si vieme vyriešiť doma, tak si musíme vyriešiť najskôr doma.
Nie som zástanca toho, aby sme so všetkým utekali do Bruselu.
Opakujem, chápal som dôvody na skrátené legislatívne konanie. Štátny tajomník Bernaťák nám na výbore povedal, že ak zákon nebude platiť, presne si to pamätám, 12. septembra, tak Slovensku, Slovensku budú hroziť škody, pokuta vo výške 700-tisíc eur. Pani ministerka tu hovorila niečo pod 700-tisíc eur, ale zhruba ide o túto sumu. Samozrejme, že každá pokuta, ktorú má Slovensko zaplatiť, padá na plecia všetkých občanov tohto štátu, a preto musíme konať tak, aby, aby neboli postihovaní občania tohto štátu za nečinnosť, prieťahy, a tak ďalej.
Ale musím jedným dychom povedať, že tak ako som tu minulý týždeň sedel, a tak ako podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha zháňal ministerku, kde je, aby predložila návrh na skrátené legislatívne konanie, tak mi to prišlo až také komické. Na jednej strane počúvame apely na kultúrnom výbore, že rýchlo, rýchlo, a potom, keď príde na rokovanie, tak zrazu nám tu chýba ten, čo má ten zákon predložiť. A priznám sa, že sa ma to dosť dotklo, a tým pádom aj zvažujeme, alebo som zvažoval, a tak rozmýšľame aj v našom klube, že či je skutočne v tomto prípade dôvod na skrátené legislatívne konanie, keď nedáva punc tomu skrátenému samotné ministerstvo. Samo ministerstvo nedáva punc, keďže tu chýba ministerka. Takže prikláňam sa k tomu názoru, že poďme do riadneho legislatívneho konania, poďme rokovať o tomto zákone, poďme rokovať o tom zákone v riadnom legislatívnom konaní. Je tam síce pár dní, ako vieme, poznáme program našej schôdze, je tam možno pár dní, že toho 12. septembra by sme, by sme presiahli, ale, ale predsa len poďme o tom riadne rokovať. Ja, podľa informácií, ktoré mám, tak ten zákon už bol na stole, vláda mohla konať oveľa rýchlejšie. Mali sme tu plno prípadov, včera, včera, zo včerajška prichádza ďalší. Máme skrátené, návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o odovzdaní pozemkov pod verejnými stavbami samosprávam. O tomto sa hovorí už veľmi dlho a zrazu príde vláda na rokovanie, výjazdové rokovanie v Rimavskej Sobote, príde s tým, že treba to rýchlo, rýchlo riešiť. No prečo to treba rýchlo riešiť, keď sa to roky neriešilo?
A opäť garantujem vám všetkým, že príde, príde sem návrh priamo z vlády, a ešte na tejto schôdzi budeme rokovať o tom skrátenom konaní, len aby sa to rýchlo, rýchlo spravilo, aby jednoducho vláda ukázala, že ako sa zaujíma o samosprávy.
Takže my sme v tomto momente už proti skrátenému legislatívnemu konaniu a poviem ešte jednu myšlienku, ja o tom uvažujem už roky. Ja som fakt uvažoval o hmotnej zodpovednosti politikov. Ak skutočne niekto svojím konaním a môže to byť aj minister, spôsobí, že tomuto štátu hrozia škody, malo by sa to nejakým spôsobom zohľadniť. Najmä ak je, ak vidíme takýto prístup, ak takýto prístup k legislatívnemu konaniu, že predkladateľ sám nepríde na rokovanie snemovne, nepríde, teraz nebudem hovoriť o dôvodoch, to tu už zaznelo. Nebudem sa v tom rýpať ďalej, ale ak nepríde, tak on vlastne svojím spôsobom nesie za to zodpovednosť. A o tomto som uvažoval aj v prípade populistických sociálnych zákonov.
Ako veľmi ľahko sa rozdáva zo spoločnej kasy, veľmi ľahko. Je to z nás, z peňazí nás všetkých, všetkých daňových poplatníkov, ale ja by som, veľmi ťažko sa potom tie peniaze, samozrejme, naháňajú. V tomto prípade je situácia už taká, že skutočne máme problém, aby sme sa nedostali ako štát do krachu.
Aj v tomto prípade pri rozdávaní nejakých sociálnych benefitov by som zvažoval, že by minister opačne, prispel aj zo svojho platu nejakým tisícinou promile, alebo čo. Aby bolo jasné, že keď o tom, o takýchto veciach, takéto veci predkladá, ktoré sú páčivé, ľúbivé pre obyvateľov, takže myslí to ozaj úprimne, že im to ozaj dopraje, a nech dá aj z vlastného vrecka nejakým spôsobom. A to isté platí aj pri zohľadňovaní pokút, ktoré platí tento štát.
Mal by minister, ak je odôvodnený dôvod, niesť určitú zodpovednosť.
Takže na záver poviem, klub KDH je proti skrátenému legislatívnemu konaniu v tomto prípade a navrhujeme, aby sa o tomto zákone rokovalo riadnym spôsobom, myslíme si, že by sa to dalo do septembra stihnúť.

Ďakujem, pán presedajúci.
Tuná po týchto vystúpeniach je možné konštatovať, že opozícia znovu a opätovne potvrdila, že jej jedinou politikou je, čím horšie, tým lepšie. Jej jedinou politikou je škodiť Slovenskej republike, všetci si veľmi dobre pamätáme, ako chodili žalovať do Bruselu, ako sa snažili urobiť všetko pre to, aby Slovenská republika bola postihnutá, samozrejme, najmä finančne, čo by jej v tejto situácii, v akej sa po predchádzajúcich vládach nachádza, veľmi uškodilo.
To, že teraz my naprávame chybu predchádzajúcich vlád od začiatku tohto volebného obdobia, je jednoducho fakt. Klamstvom a lžou tu bolo tvrdené, že na stole bol pripravený návrh a že sme ho nepredložili, že ministerstvo s tým nič nerobilo. Pani poslankyňa sa veľmi v tomto mýli a dúfam teda, že sa len mýli, a že to nebolo schválne tvrdené.
Čiže keby sme ho mali, keby ho ministerstvo malo, určite by ho predložilo, čiže muselo sa s týmto celým vysporiadať a pripraviť úplne nový zákon.
To, že KDH nepodporí skrátené konanie a bude riskovať aj to, že by sme dostali veľmi vysokú pokutu, už ma absolútne vôbec neprekvapuje, lebo tých škôd, ktoré narobilo za celú svoju existenciu Slovenskej republiky je mimoriadne veľa.
Ďakujem. (Potlesk.)