15. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona, tlač 240.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyne vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem a otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa ako prvá prihlásila navrhovateľka, pani poslankyňa Lucia Plaváková, ktorej týmto dávam slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ako som už uviedla v mojom úvodnom slove, navrhovaná zmena zákona o mene a priezvisku a ďalších súvisiacich predpisov sa zameriava na odstránenie praktických problémov a znevýhodnení, ktoré vyplývajú priamo z praxe. Teda ide o problémy, s ktorými sa ľudia, a obzvlášť aj ženy, stretávajú v prípade, ak si chcú upraviť priezvisko.
Návrh sme teda pripravovali na základe skúsenosti ľudí a ktorým sa snažíme takýmto spôsobom pomôcť.
Uvediem teda štyri okruhy, ktorých sa dotýka tento náš návrh zákona.
Prvým je možnosť vlastne úpravy priezviska pre deti nezosobášených párov. Nezosobášené páry musia svojim deťom vybrať iba jedno priezvisko, a teda musia sa rozhodnúť, či po mame, alebo po otcovi. A nezosobášení rodičia by po zmene zákona, teda na základe nášho návrhu, mohli určiť pre ich dieťa priezvisko, ktoré bude zložené z obidvoch priezvisk, teda z priezvisk obidvoch rodičov. Vzhľadom na narastajúci počet detí, ktoré sa rodia rodičom, ktorí nie sú zosobášení, v podstate súčasná právna úprava nereflektuje vývoj spoločenský a situáciu, v ktorej žijeme a v ktorej sa nachádzame. Vývoj pomeru detí narodených v manželskom zväzku a mimo neho krátko uvediem. Tento pomer bol v roku 1996, teda deti narodené v manželstve verzus deti narodené mimo manželstva približne 13 ku 2. V roku 2022 sa tento pomer významne zmenil na 3 ku 2. Čiže je úplne zjavné, že tá situácia spoločenská sa mení a vyvíja a my by sme ako najvyšší zákonodarný zbor mali vedieť na to reflektovať.
Druhou oblasťou je možnosť zvoliť si spoločné priezvisko zložené z obidvoch priezvisk osôb uzatvárajúcich manželstvo, a to pre obidve osoby uzatvárajúce manželstvo.
Podľa súčasnej právnej úpravy si vlastne iba jeden z páru môže zvoliť priezvisko tak, že si ponechá aj svoje pôvodné a pridá si to, ktoré majú spoločné. My chceme umožniť ľuďom, aby si mohli obidvaja z partnerského zväzku, teda obidvaja manželia zvoliť priezvisko spoločné, ktoré bude zložené z obidvoch tých priezvisk.
Ono je to vlastne aj paradoxné, teda zvláštne, absurdné, že sa to v súčasnej dobe nedá, pretože ľudia sa vlastne o tom dozvedajú v možnosti, keď už pristupujú k manželstvu a keď pred touto voľbou stoja a vtedy zistia, že vlastne to ani nie je možné. Čiže opäť to vychádza z praxe a z vôle ľudí, akým spôsobom si chcú svoje priezvisko upraviť a chcú mať túto možnosť. Všetko, čo navrhujeme a upravujeme, je vlastne len o tom, dať ľuďom viacej možností, viacej slobody sa rozhodnúť podľa toho, ako vidia svoju vlastnú identitu, ktorá je tvorená práve aj priezviskom.
Dnes si teda manžel nemôže zobrať druhé priezvisko po manželke napríklad a štandardne teda si manželka ponecháva to pôvodné a pripája si aj spoločné. Po našej zmene by si mohli obidvaja teda vytvoriť to spoločné priezvisko zložené z obidvoch ich priezvisk.
Tým tretím okruhom je možnosť mať ženské priezvisko bez koncovky slovenského prechyľovania pre všetky ženy, ktoré si to želajú, a to bez ohľadu na ich národnosť a potrebu jej deklarácie. Ženy dnes síce môžu mať priezvisko bez koncovky -ová, ale v zásade musia na matrike prehlásiť, že sú inej národnosti, čo teda považujeme za neprijateľné, pretože v prípade, ak sa žena rozhodne mať priezvisko bez -ová, tak by sme nemali tomu vytvárať nejaké nadbytočné podmienky a už vôbec nie ako keby nútiť tie ženy k tomu, aby prehlásili nejakú inú národnosť, lebo to sa v praxi deje. Tie ženy, ktoré to priezvisko chcú mať bez -ová, tak potom si zvolia inú národnosť, ktorú uvedú teda v záznamoch. A keď sa nad tým zamyslíme, tak to je úplne absurdné, pretože ten, ten cieľ, ktorý chcú dosiahnuť, sa v podstate takýmto spôsobom deje v zásade s istým obchádzaním zákonov, ku ktorým sú aj motivované vlastne na matrike. Čiže zmenou by sme len zosúladili to, čo sa v praxi deje a odstránili úplne zbytočnú podmienku, ktorá dnes v zákone je ustanovená.
A tým štvrtým okruhom je situácia, ktorá sa týka párov, ktorí uzatvárajú manželstvo alebo registrované partnerstvo v zahraničí, kde teda počas toho právneho aktu si zvolia tiež spoločné priezvisko a toto nie je možné v istých prípadoch, v prípade manželstva sa to týka párov rovnakého pohlavia, v prípade registrovaného partnerstva všetkých párov, nemôžu si vlastne to spoločné priezvisko preniesť aj do slovenského registra, pretože im to nie je umožnené.
My chceme umožniť osobám, ktoré uzatvorili manželstvo alebo iný riadne osvedčený vzťah v súlade s právnym poriadkom iného štátu, zosúladiť si priezvisko prijaté pri uzatvorení manželstva alebo iného riadne osvedčeného vzťahu, väčšinou je to teda registrované partnerstvo, s priezviskom evidovaným matrikou na Slovensku.
Súčasná právna úprava vlastne vytvára nežiaduci stav, kedy slovenskí občania, ktorí uzatvorili manželstvo v prípade párov rovnakého pohlavia, ako som už spomínala alebo registrované partnerstvo v prípade párov rovnakého aj odlišného pohlavia, majú dve odlišné identity s dvomi odlišnými priezviskami v rôznych krajinách.
To samo osebe je naozaj niečo, čo by sme nemali nejakým spôsobom podporovať. Majú teda jednu identitu v krajine, v ktorej zväzok uzavreli vrátane všetkých dokladov a potrebných záznamov v dokumentáciách a druhú na Slovensku, kde majú to pôvodné priezvisko, ktoré si takýmto spôsobom nevedia a nemôžu zmeniť.
Nemožnosť zosúladiť si priezvisko, je vo svojej podstate zásahom do práva na súkromie, ktoré teda patrí medzi základné práva a slobody, a takýto zásah nemá žiadne legitímne odôvodnenie.
Ako som už v úvode uviedla, týmito štyrmi zmenami, ktoré prinášame, by sme odstránili praktické problémy a prekážky, ktorým dnes ľudia čelia a s ktorými sa na nás aj obracajú dlhodobo, dlhé roky. A aj v týchto dňoch, ako som, Jožo, spomínala, sme, keď sme náš návrh komunikovali, tak prichádza ďalšia a ďalšia odozva od ľudí, ktorí presne sa stretli s týmito prekážkami, ktoré sa my snažíme naším návrhom odstrániť.
A teraz je na vás, drahí kolegovia a kolegyne, či im pomôžete.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Štyri faktické poznámky.
Ako prvá pani poslankyňa Števulová, nech sa páči.

Ďakujem.
Ďakujem, Lucia, za toto vystúpenie a ako spolupredkladateľka tohto návrhu sa plne stotožňujem s ním, samozrejme, aj s dôvodmi, ktoré si uviedla. A chcem povedať, že naozaj v súčasnosti v 21. storočí by sme mali vyjsť v ústrety už zmenenej tej spoločenskej situácie, kedy tie rodiny reálne vyzerajú inak, ako keď bol tvorený tento zákon a boli tvorené pravidlá toho, akým spôsobom sa v prípade rôznorodých párov to meno a priezvisko upravuje a ako sa upravuje pri deťoch. To je jedna vec.
Druhá vec, osobitne dôležité mi to príde naozaj pri manželstvách alebo partnerstvách queer ľudí uzavretých v zahraničí, kedy teda nie je, alebo kladieme neustále vlastne tie administratívne prekážky týmto párom v podstate na akomkoľvek úseku ich života úplne vlastne neodôvodnene z nejakých ideologických príčin alebo prosto len preto, že sa nám nechce meniť legislatívu.
A ja by som chcela povedať, že včera som bola na takej diskusii s mladými ľuďmi z celého sveta, ktorí sem prišli na jednu letnú školu a tí mladí ľudia, samozrejme, vyrastajú, prichádzajú z rôznych prostredí a mnoho z nich sa ma práve pýtalo na tú tému queer-párov aj queer-utečencov z Ukrajiny a podobne a veľmi tak negatívne hodnotili a vedeli teda aj o útoku na Zámockej a podobne, o tej situácii na Slovensku. A mne to bolo také trápne, že vlastne som sa až hanbila, že im vlastne nemôžem povedať nič dobré o Slovensku napriek tomu, že by som chcela, ale prosto v tejto téme nič v podstate priaznivé a pozitívne sa povedať nedá.
A aspoň tento návrh zákona by odstránil jednu praktickú prekážku aj pre hetero, aj pre iné páry, takže aj teda pre deti, tak si myslím, že to je taká nekontroverzná zmena, ktorá by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Pán poslanec Dubéci, ktorého v tejto chvíli nevidím v sále.
Takže, pani poslankyňa Plevíková, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja mám vlastne moju faktickú poznámku rozdelenú v troch bodoch.
Prvá je, že v ústave je v otázke manželstva ešte stále nastavená na muža a ženu a ústava je základný zákon štátu, a to by malo byť rešpektované teda. U nás je v zmysle ústavy a zákona iba manželstvo, kedy dochádza k zmene priezvisk a registrované partnerstvo ani iný zväzok osôb rovnakého pohlavia zákonom uznaný nie je. Týmto spôsobom by, naopak, mohla vzniknúť určitá pochybnosť, či je v súlade s ústavou a zákonmi postup zmeny priezviska osôb, hoci ich status uznaný v Slovenskej republike nie je.
Ďalšia taká vec, sa chcem spýtať vlastne na vašu prvú navrhovanú úpravu, ako by to vlastne prebiehalo pri vydaji a teda, že keď ja budem mať dve priezviská a manžel tiež, ako sa to bude zosúlaďovať, že či tam vlastne budú nejakým určitým spôsobom teda štyri priezviská.
A posledná vec, hovorili ste teda, že máme právnu úpravu, ktorá upravuje zmenu koncovky. Môj názor je, že ako jedna z mála špecifických krajín, ktoré majú ženskú koncovku, je to naša identita, tak to chápem, história a korene Slovenska. Otázkou je, prečo sa musíme silou-mocou scudzovať, a teda začať podobať úplne že na iné krajiny a nenechať si to, v podstate to svoje, to slovenské.
A tiež si nemyslím, že toto je to, čo ženy vôbec veľmi urgentne trápi.
Takže môj názor je, že aktuálna právna úprava úplne postačuje a ďakujem za zodpovedanie otázok mojich prípadných.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Prostredník, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja chcem vyjadriť podporu pre tento návrh, novelu. Zo svojej praxe ako sobášiaci v mene registrovanej cirkvi viem uviesť množstvo príkladov, kedy naozaj páry, ktoré sa uchádzali o sobáš, narážali na túto prekážku a obchádzali to presne tým spôsobom, ako to pani predkladateľka uviedla. Takže je naozaj najvyšší čas, aby sa to zmenilo.
Pokiaľ ide o nejakú tradíciu prechyľovania, nazdávam sa, že nie vždy to tak bolo, pohľad do starých matrík na našom území jasne hovorí o tom, že priezviská sa nie vždy prechyľovali pri ženách.
A pokiaľ ide o, vôbec o práva, právo, ktoré upravuje vstup do manželstva, myslím si, že naozaj je potrebné, aby sme hovorili o zásadnejších zmenách, modernizačných zmenách tohoto práva. Opäť budem hovoriť zo skúseností, jeden príklad, kedy nevesta bola Slovenska, ženích občan Spojených štátov amerických. Naše úrady vyžadovali od tohto občana Spojených štátov amerických, aby doniesol hodnoverný dôkaz o tom, že v Spojených štátoch nemá uzavreté iné manželstvo. No a Spojené štáty mu takýto, takýto doklad nevedeli vydať. Tak skončilo to tak, že potom to manželstvo uzatvorili nakoniec v Spojených štátoch amerických.
Takže je tu množstvo všelijakých ďalších súvislostí, ktoré vyžadujú zmenu.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pani poslankyňa Plaváková s reakciou na faktické.