Vážený pán, dúfam, že ešte dlho podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister.
Ďakujem kolegyni Vierke Kalmárovej za komplexné zhrnutie tohto predkladaného balíka školských zákonov. Samozrejme, že za celý klub prejavila tie základné naše stanoviská k predstavovaným zákonom. Ja sa budem dneska v podstate venovať len trom z nich.
V prvom rade sa vám chcem tiež srdečne poďakovať, pán minister, za to, že sa vám podarilo implementovať zmeny financovania materských škôl, a to nielen kvôli tomu, že to je dôležitý míľnik plánu obnovy a odolnosti, ktorý musí Slovenská republika splniť, ale aj kvôli tomu, že si uvedomujeme, že to bol naozaj veľmi náročný proces a vo vzťahu k tomu, že Slovensko má naozaj dlhoročné problémy s tým, aby niečo naozaj dobre, kvalitne implementovalo, a tak je to veľká výhra a za to vám patrí poďakovanie.
Zároveň musím povedať, že to pokladáme v Progresívnom Slovensku za veľmi pozitívnu zmenu, pretože nastavuje predvídateľnosť financovania. A myslím si, že mnohé materské školy sú rady, že konečne budú mať aj garanciu výšky príspevku na dieťa a že to budú v podstate rovnaké normatívy na území celého Slovenska, pretože tie rozdiely v niektorých obciach a mestách boli naozaj markantné.
Samozrejme, že sú tu ešte rôzne otázky, otázky napríklad typu, že či tie vyčlenené finančné prostriedky z rezortu ministerstva školstva budú postačujúce aj v nasledujúcom období. To ešte teda nevieme, lebo aj v doložke vplyvov sa počíta vlastne s rovnakou výškou na nasledujúce tri roky. A otázka znie, aká bude inflácia a nárast počtu detí. To všetko ešte uvidíme. A, samozrejme, ešte stále nepoznáme, aký bude normatív, ten konečný, na toho žiaka. Čiže myslím si, že mnohí riaditelia a zriaďovatelia ešte čakajú na práve tieto informácie. A je tam napríklad pre mňa sporná aj tá vec, že prečo súkromné školy nemajú, škôlky teda nemajú nárok na cestovné, podobne ako cirkevné školy, pretože osobne si myslím, že aj súkromné by sme mali motivovať k tomu, aby vyhľadávali deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, a môže to byť napríklad jedným z motivujúcich prvkov na to, aby využívali tento príspevok a mali takéto deti.
Samozrejme, že tie základné výtky tu už k tomu boli spomenuté, ako sa nám nepodarilo financovať alebo teda zmeniť aj financovanie ŠKD. Ja osobne to pokladám za určitú výhru ZMOS-u tiež, pretože im zoberieme naozaj z rozpočtov len to, čo im na vzdelávanie z podielových daní bolo aj vyčlenené, takže myslím si, že môžu byť spokojné. Ale veľkou výzvou do budúcna, z môjho pohľadu, bude ešte aj zmena financovania ŠKD, jedální a, samozrejme, ZUŠ-iek a centier voľného času.
Ja by som len chcela vám povedať taký joke, ktorý sa nám stal minulý týždeň. Dozvedela som sa, že v rámci jedného centra voľného času obec vyčlenila v rámci vzdelávania na jedného žiaka šesť eur na rok. Šesť eur na rok! Priemerné normatívy v centrách voľného času od roku 2013 veľmi klesli. Niekde sa pohybujú okolo výšky 20 eur, niekedy okolo výšky 100 eur na žiaka ročne, čo sa, samozrejme, nedá ufinancovať a ja už teraz mám správy, že je to naozaj likvidačné a že mnohé centrá voľného času nám zanikajú. Detailne sa možno budem tomu venovať niekedy inokedy, lebo času nie je dosť. A, samozrejme, že kolegyňa potom ešte bude neskôr rozprávať možno o ukrajinských deťoch.
A ja by som sa chcela vrátiť aj k oceneniu napríklad toho, ja sa veľmi teším ako montessori učiteľka, že budeme mať katalóg inovácií. Ja to pokladám za veľmi dobrý krok, takže toto by som chcela oceniť. A, samozrejme, oceňujem aj ten spôsob, akým pán minister odoláva tým homofóbnym tlakom Slovenskej národnej strany, takže to sa veľmi teším.
Chcela by som sa na chvíľu ale pristaviť pri dvojzmenných prevádzkach.
V rámci desegregačných opatrení je to výborný systémový krok. A to sa na tom asi všetci zhodneme, že kvalita vzdelávania v školských zariadeniach a školách, kde sa deti učia na dve zmeny, je teda nie veľmi dobrá kvalita. Takže z tohto pohľadu to pokladám za vynikajúce aj s tým, že tam je odložená účinnosť na to, aby tam, kde to ešte nie je zrealizované, vznikli aj nové budovy škôl. Avšak v hlave mi bliká aj alarm, pretože nový metodický výklad posudzovania tried a vplyvov, teda 3D princípov, ktorý vznikol na úrade splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ide ako keby úplne v opozite s dodržiavaním 3D princípov, ktoré musia byť rešpektované pri výstavbe týchto nových zariadení, nových školských zariadení. Tí a tie, ktoré z vás neviete, čo znamenajú 3D princípy, tak je to, samozrejme, degetoizácia, destigmatizácia a desegregácia. To znamená, že každá škola, každá budova, ktorá vznikne, musí byť vystavená tak, aby dodržiavala tento princíp desegregácie. To znamená, že ak by bola výstavba nejaká realizovaná v blízkosti osady, nemala by byť ministerstvom školstva povolená. Už v súčasnosti správa Amnesty International hovorí o tom, že, bohužiaľ, k tomuto nedodržiavaniu 3D princípov dochádza. A ja som sa teda nedozvedela ani v stredisku pre ľudské práva a ani u verejného ochrancu práv, že by vôbec niekto monitoroval, či tieto budovy, ktoré vznikajú na riešenie dvojzmennej prevádzky, teda dodržiavajú 3D princípy, alebo nie. To je pre mňa alarmujúce.
A druhá vec je, že práve táto spomínaná metodická príručka posudzovania 3D princípov, ktorá je aktualizovaná, zavádza tzv. zásadu primeranosti na základe objektívnych príčin. Tieto objektívne príčiny nie sú vôbec nejako špecifikované, ale v preklade to znamená, že z nejakých objektívnych príčin jednoducho môže byť tento 3D princíp uvoľnený. To znamená, že, ja neviem, v prípade napríklad národnostnej školy, ktorá by mohla byť objektívnou príčinou, môže byť 3D princíp uvoľnený a môže byť vystavaná škola aj v tesnej blízkosti osady.
Objektívnou príčinou môže byť aj to, že obec nemá dostatočne vhodné priestory, pozemky v strede obce alebo mesta a jediný vhodný pozemok, ktorý na výstavbu je, je iba v blízkosti osady a podobne. Čiže tieto objektívne príčiny, môže ich byť naozaj veľa, ale je to naozaj veľmi nebezpečný manévrovací priestor na to, ako obchádzať princípy 3D, ktoré sa, mimochodom, už aj teraz v značnej miere zrejme obchádzajú, ale keďže to nikto nemonitoruje, tak to ani nevieme.
Pani kolegyňa tu už spomínala veľmi dôležitú vec, a to sú národnostné školy. Ja som tento návrh kritizovala už hneď, ako ministerstvo školstva v júni medializovalo svoj zámer zriadiť pilotnú školu v Rakúsoch. Následne sa, samozrejme, na mňa vzniesla rôzna kritika za to, že som kritizovala. Pán minister dokonca mi odkázal na sociálnej sieti, že klamem a že si naháňam lacné politické body, ale to, že som mala pravdu, zrejme dokazuje aj ten fakt, aká legislatívna úprava vlastne momentálne prichádza do parlamentu.
V § 2 ods. ai totižto je jasne naznačené, že segregáciu, že za segregáciu nebudeme považovať národnostné školy a bývalé špeciálne školy. Čiže po novom školy pre deti so zdravotným znevýhodnením. Podľa mňa aj pri tých špeciálnych školách je to dosť na hrane a pri tých národnostných školách, áno, samozrejme, ja uznávam, že deti majú právo vzdelávať sa vo svojom materinskom jazyku a vážim si národnostné školy a národnostné školstvo. To nie je o tom. Tu však nehovoríme o maďarských a rusínskych deťoch, tu hovoríme o rómskych deťoch zo segregovaných osád. A v kontexte silného protirómskeho rasizmu na Slovensku, v kontexte geografickej segregácie, chudoby, v ktorej tieto deti žijú, je zriadenie národnostnej školy, ktorá je už segregovaná v tesnej blízkosti osady, naozaj alarmujúce a je úplne jasné, že tu nejde o najlepší záujem tohto dieťaťa.
Týmto zákonom, pán minister, bohužiaľ, ktorý predkladáte do parlamentu, naozaj vytvárate priestor na to, aby rómske národnostné školy húfne vznikali. A ja viem, aj vy ste to niekoľkokrát povedal, že nemáte zámer nejako húfne teraz otvárať segregované rómske národnostné školy, ale povedzte mi, môžete mi to ako zaručiť teraz, ako tu sedíte, že nejaký ďalší minister, ktorý príde po vás, takýto krok neurobí, ak k tomu má legislatívny základ, ktorý ste mu vy teraz umožnil? Okrem toho ja mám taký pocit, tak ako to už spomenula aj pani kolegyňa a ja som to niekoľkokrát vám aj vytkla aj v tlačovej konferencii, podľa mňa tu ide len o ďalší váš šalamúnsky kúsok, ale tentoraz nebojujete s homofóbiou, tentoraz legitimizujete protirómsky rasizmus na Slovensku. A je to spôsob, ako sa môžete vyhnúť pokute od Európskej komisie za pretrvávajúcu segregáciu. A ja naozaj chápem, prečo takýmto spôsobom rozmýšľate a prečo idete touto cestou, pretože riešiť desegregácie na Slovensku je teda naozaj veľmi náročná vec. Ja to poznám, dvadsať rokov chodím do rôznych škôl a som ľudskoprávnou aktivistkou dlho. Ročne bojujem za vzdelávanie v oblasti rómskych detí a zaoberala som sa aj problematikou postavenia rómskych žien. Čiže a aj sama ako Rómka bojujem s predsudkami a stereotypmi a rasizmom v školách. Stretla som sa s tým niekoľkokrát, keď učitelia, vedenie školy nedovolilo rómskym rodičom, aby vstúpili do školy, alebo keď deti nemohli jesť rómske s nerómskymi v jednej jedálni, alebo keď sa museli doučovať v pivničných priestoroch, alebo keď nemali teplú stravu, ale majoritné deti mali a podobne, keď si rodičia neželali, aby ich dieťa sedelo v lavici s rómskym dieťaťom napriek tomu, že nebolo z osady, podotýkam. A čo je najhoršie, s neskutočným rasizmom sa stretávam najmä na samosprávach, ktoré proste nechcú riešiť bytovú problematiku rómskych obyvateľov. My sami sme im niekoľkokrát ponúkali už vypracované projekty na to, aby urobili nejakú výstavbu, aby tam urobili kanalizáciu a podobne. Viete, čo sa stalo? Odmietli to!
Takže áno, ja chápem, že je to veľmi ťažká vec a pokiaľ nad vami visí žaloba z Európskej únie ako Damoklov meč, tak vy musíte rýchlo hľadať spôsoby, ako túto situáciu vyriešiť. No ale namiesto toho, aby ste implementovali záväzky z plánu obnovy a odolnosti, aby ste rokovali s týmito ľuďmi, aby ste hľadali spôsoby overených príkladov desegregácie zo zahraničia, najmä tam, kde už súd, Najvyšší súd potvrdil, že k tejto segregácii došlo, ako napríklad v Terni, tak vy miesto toho podáte dovolanie proti rozhodnutiu súdu za segregáciu v Terni, aby ste sa zbavili ako ministerstvo zodpovednosti. Tak toto neevokuje naozaj úprimný záujem o riešenie situácie desegregácie na Slovensku, ale naopak. Takže z môjho pohľadu, prepáčte, nemám pocit, že klamem ja, ale že skôr zavádzate vy!
A mimochodom, ak by bola pravda, že v Rakúsoch ide iba jeden pilotný prípad zmeny segregovanej školy na národnostnú, aj keď už sémanticky mi to nesedí, lebo pilotný znamená prvý, takže znamená, že to bude nasledovať aj ďalej, druhý, tretí a tak ďalej, ale aj keby to tak bolo, že by to bol jediný tento prípad, tak prečo tu predkladáte zákon, ktorý vytvára legislatívne podmienky na to, aby to ktokoľvek ďalší po vás mohol urobiť? Už aj to sa mi zdá trochu nelogické.
Chápem aj to, že ťažíte z toho, že verejná mienka je naklonená vám, pán minister. Táto téma nezaujíma médiá. Táto téma nezaujíma ani verejnosť. Práve naopak, tá verejnosť je vám tiež naklonená, pretože 60 % Slovákov si myslí, že rómske deti by sa mali vzdelávať oddelene. To je na margo len tých politických bodov, ktoré ste mi teda odkázal, že si ich naháňam, pretože ja asi jediné, čo vyslúžim za to, na ktorej strane stojím, len tak asi hejty na sociálnych sieťach, ale v každom prípade ja stojím na strane detí, ktoré budú vyrastať naďalej v segregovaných osadách. A vy stojíte na strane majority, ktorá si tú segregáciu želá, tak kto si potom naháňa lacné politické body? Ale mne je to jedno, že to tak je, lebo viete, pri pohľade na tie rómske deti mne je naozaj ťažko. Ja viem, aké dôsledky má život v chudobe, a viem aj to, že bez pomoci externého faktoru nás všetkých tu na Slovensku, nielen vás, ktorí tu sedíte, tak títo ľudia sa z tej chudoby nedostanú a aj tieto deti prežijú svoj život len v chudobe.
A mňa naozaj mrzí, že sa na tom podieľate, pán minister, a že dovolíte, aby vám naozaj radili ľudia, ktorí sa na chudobe Rómov dlhé roky priživujú a ktorým na osude týchto detí absolútne nezáleží. Ja verím, že, viem, že myslíte, že viem, že viete teda, koho myslím, kto je ten človek, kto vám radí, a viem, že to nie je nápad z vašej hlavy, a mrzí ma, že sa nepýtate aj ďalších odborníkov na tie názory, ako je napríklad Amnesty International, poradňa eduRoma, Rómske advokačné centrum, a že dokonca tvrdíte, že všetci s tým súhlasia, aj na tom rokovaní, na ktorom ste nás zavolal až potom, čo ste mediálne oznámil váš záver, bez toho, aby ste zvolal predtým, ako vôbec niečo takéto vymyslíte, že budete robiť. A pokiaľ viem, tak tam aj pán Hrica z Cesty von vám dal jasne najavo, že s takýmto zámerom nesúhlasí. Takže tá medializovaná informácia o tom, že vlastne všetci súhlasili a nikto nebol proti, tiež nie je tak celkom pravda.
Takže, vážení poslanci a vážené pani poslankyne, ak zahlasujete za tento predkladaný balík školského zákona, tak vedzte, že zahlasujete aj za premenovávanie segregovaných škôl za národnostné. Lebo taký dopad budú mať tieto predložené zákony a to znamená, že tieto deti už nebudeme môcť vlastne integrovať. Po novom totižto bude stačiť už len to, aby sa deti učili v materinskom jazyku a škola bude môcť byť premenovaná. Nieže jeden predmet v rómskom jazyku, ale stačí, že sa vôbec bude vyučovať rómsky jazyk, a už škola môže byť vyhlásená za národnostnú. A keďže ide o uplatňovanie práva vzdelávať sa v materinskom jazyku menšiny, tak takéto školy budú považované za nesegregované. Takže fajn a máme to vybavené, na Slovensku nemáme segregované školy.
Posvätíte zároveň ale aj zákon, ktorý bude v rozpore s legislatívou Európskej komisie. Ono sa totižto implementuje teraz do zákona Charta na ochranu menšinových jazykov, ale len prvý článok. Zaujíma ma, prečo sa tam neimplementuje napríklad aj ten druhý článok, ktorý hovorí o tom, že národnostná škola musí spĺňať tri základné podmienky, a to je, že musí mať rovnakú, porovnateľnú kvalitu vzdelávania ako ostatné školy, čo, mimochodom, ani teraz všetky národnostné školy nedosahujú, po druhé, že rodičia musia mať možnosť výberu a že v blízkosti by mala mať, v blízkosti, v dostatočnej blízkosti by mala mať rodina aj výber, teda aj bežnú školu, nielen národnostnú, a hlavne že táto iniciatíva musí vzniknúť z iniciatívy menšiny rodičov. Som si istá, že ten plán postupného premenovávania týchto škôl segregovaných na národnostné nevznikajú z iniciatívy rodičov a menšiny. A mimochodom, toto vy už dávno ale predsa viete, pretože vo vašej vlastnej príručke k desegregácii na str. 68 píšete, že takéto premenovávanie segregovaných škôl na národnostné bude terčom kritiky od Európskej komisie.
Takže to sú zásadné veci, ktoré by ste mali, páni poslanci a pani poslankyne, vedieť, keď za to zahlasujete. A keďže mám už len 43 sekúnd, tak naposledy veľmi rýchlo len poviem tretiu vec, že treba si uvedomiť, že tie rómske deti sa naďalej budú vzdelávať nekvalitne, pretože je pravdou, že nemáme pedagógov, ktorí by dokázali učiť v rómskom jazyku, že nemáme metodické príručky, že nemáme učebnice, že nemáme nastavené učebnice na vyučovanie slovenčiny ako druhého jazyka v kombinácii s rómskym jazykom, čiže ak by sme aj budovali kvalitnejšie školy, tak je to dlhodobý proces. Miesto toho by sme sa radšej mali sústrediť na to, aby sme podporovali vyučovanie v rómskom jazyku týchto detí ako podporný jazyk a... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
