19. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Pani kolegyňa, nejdem obhajovať tento zákon, ale ja žijem v regióne, ktorý je vlastne, dá sa povedať, všade okolo nás v druhom stupni chránenej prírody. A ja som práve aj tento problém riešil, keď rybárom na Oravskej priehrade zhabali autá a policajti chceli odviesť dôchodcov do cely predbežného zadržania na 48 hodín, ale to nerobili ochranári, ale to urobila environmentálna polícia. Environmentálna polícia zavolala ochranárov, ochranári im len vytýčili územie, či sú, v ktorom stupni chráneného územia sú. A tu chcem povedať, že keby aj v jednotke sa to stalo, že napríklad, lebo ani v prvom stupni nemôžu jazdiť štvorkolky, snežné skútre, lebo tam na to platí Trestný zákon. To znamená, že aj teraz, keď tu sa niečo prijme, takže podľa Trestného zákona stále polícia môže potrestať týchto motoristov, štvorkolkárov, na snežných skútroch, motorkách, keď sa budú pohybovať v prvom stupni.
Ale určite ja by som privítal, keby niektoré tie stupne boli preradené napríklad z dvojky do jednotky, aby nám sa tam ľahšie žilo, i keď, samozrejme, ja prírodu mám rád, ale napríklad aj spomeniem Oravský hrad. Tam je bralo, je v štvrtom stupni chráneného územia. Potrebujeme ho preradiť do tretieho stupňa, aby sme mohli náletové dreviny odstrániť, aby sme to bralo zachránili, a je problém preradiť zo štvorky na trojku toto bralo.
A ešte mám chvíľku, spomeniem tých aj dobrovoľných strážcov. Ja som za ochranu prírody, ale nemôže to tak fungovať, že riaditelia nemajú žiadnu informáciu, kde sa pohybujú títo dobrovoľní strážcovia prírody. Vôbec nevedia o nich, lebo nemajú celoslovenskú pôsobnosť. A čo je veľmi zlé, že napríklad pokuta je, keď vojdú do nejakého územia, je 60 euro a títo dobrovoľní strážcovia dávajú dokonca aj 300 euro poku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Rokujeme o návrhu, ktorý by sa dal pracovne označiť ako lex Kuffa, a nielen preto by asi bolo vhodnejšie, keby s takým návrhom prišiel rezort životného prostredia, aby teda bolo jasné, že o čo ide a o koho ide, ale aj z hľadiska, z hľadiska toho legislatívneho procesu. A je teda zaujímavé, že opäť s takýmto niečím prichádza skupina poslancov za Slovenskú národnú stranu.
Pred malou chvíľou sme diskutovali o iných návrhoch zákonov z dielne poslancov Slovenskej národnej strany, ktorí ešte v januári predložili päť návrhov zákonov, ktoré sa týkali oblasti kultúry a na ktorých okrem vecného obsahu opozícia aj kultúrna obec od začiatku kritizovali, že má ísť o vládne návrhy zákonov, ku ktorým je riadne medzirezortné pripomienkové konanie, ku ktorým má možnosť vyjadriť sa, vyjadriť sa verejnosť. Tam navyše boli v druhom čítaní pridávané rozsiahle pozmeňujúce návrhy, a tak sme dospeli k tomu, že po tom, čo už tri tie návrhy zákonov boli schválené v minulosti, tak teraz tie posledné dva, predkladateľ pán Michelko povedal, že už stačilo, už nebude postupovať tým spôsobom, že sa tam budú dávať rozsiahle pozmeňujúce, pozmeňujúce návrhy, tak sme sa tu tak nádejali na nejaké zvýšenie politickej kultúry. No a teraz tu máme opäť návrh zákona, ktorý bude mať, jednak je účelový, dobre, to je jedna vec, ale bude mať ďalekosiahle, ďalekosiahle dopady a opäť nie je daný do legislatívneho procesu štandardnou legislatívnou formou. Čo by sa stalo, keby s takýmto návrhom prišlo ministerstvo, okrem toho teda, že by to lex Kuffa viac bilo do očí ako takto?

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Kolegyňa, ja by som sa ti naozaj chcela veľmi pekne poďakovať za tvoj vysoko odborný príspevok a som veľmi rada, že nastavuješ ministrovi aj strane SNS zrkadlo, pretože oni teda okrem tej kultúry chcú devastovať aj našu prírodu. A myslím, že to je naozaj oblasť, na ktorú by sme mali, alebo teda sme na ňu všetci hrdí, a keď si necháme zdevastovať prírodu, tak už nám toho potom asi moc nezostane. A je smutné, že strana SNS predkladá do parlamentu neustále takéto rôzne doslova šialenosti. Ale tak na druhej strane však vidíme, predpokladám teda, že voliči a voličky im pomaly teda im to zrátavajú v tých prieskumoch.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ďakujem pánovi poslancovi Garajovi, že sa teda vyjadril za tých mnohých navrhovateľov jeden, keď už tu nie je pán Huliak. Ale teda obávam sa, že vy ste neadresovali v skutočnosti tie námietky, ktoré ja som počas toho tridsaťminútového vystúpenia uviedla. V podstate ste spolovice znova prečítali dôvodovú správu a pri tej argumentácii ste nevyužili žiadne dáta alebo zdroje, proste čokoľvek, čoho by sa dalo chytiť. Čiže, žiaľ, nie je veľmi k čomu sa vyjadrovať a ja dúfam, že pokiaľ sa napríklad tento zákon dostane na výbor alebo do ďalších čítaní, čo bude síce, žiaľ, ale že tie argumenty aj budete mať a budete disponovať aj nejakými zdrojmi a dátami.
Ostatným ďakujem pekne za príspevky aj za tie podnetné príspevky a k tým by som sa možno vyjadrila. Ja sa jednoznačne stotožňujem s tým, že treba citlivo vážiť medzi súkromným záujmom, záujmom štátu, jednoznačne. Jednoznačne a to sa nerobí tým, že sa narýchlo prijímajú nekvalitné návrhy zákonov. Určite treba riešiť alebo teda prijímať aj také zmeny, ktoré reflektujú na konkrétne životné situácie, jednoznačne. Ja hovorím, že teda toto je zákon, ktorý je na objednávku a do toho účelovo rieši možno nejaký jeden typ životných situácií, pričom nám v skutočnosti vyrába ďalšie problémy, takže to treba riešiť komplexne. To táto novela to komplexne určite nerieši.
Dalo by sa povedať aj k tomu, k tej dobrovoľnej stráži prírody. Zase, treba asi konkrétne hovoriť, lebo z informácií, ktoré ja mám, tak tam v skutočnosti existuje informačný systém, vďaka ktorému je vedieť, oni si tam nahlasujú svoje služby a ten orgán ochrany prírody má v skutočnosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v piatok trinásteho, vonku armagedon, niečo k tomu povedať. Vyčerpávajúci a dobrý príspevok kolegyne, mojej predrečníčky. Nedá mi, aby som ja niektoré postrehy k tomu nepovedal.
Skôr taký ešte k úvodu, že možno čo by sme mohli sa javiť ako malá nádej, i keď to je fakt s veľkou dávkou irónie, že aj SNS má svoje dno, hej? Lebo toto, prísne vzaté, kľudne alebo malo prísť od Tarabu z ministerstva ako ministerský návrh, ale zdá sa, že to tam niekde prejednali, hej, v tých straníckych orgánoch a zistili, že to už asi by bolo veľa, hej, tak sa dohodli, teda Andrej Danko aj s pánom kolegom Garajom, aj pani Kramplovou a ešte neviem kto všetko to predkladá, že teda nedáme to cez ministerský, lebo je tak aj oštara s tým pripomienkovým konaním, ale dáme to ako poslanecký. Takže zdá sa, že aj SNS má nejakú, nejakú politickú kultúru alebo cíti, že niečo sa celkom nehodí. Ale my si to tu zvykáme, že vlastne, že čo chodí z ministerstva životného prostredia a ten rezort patrí Slovenskej národnej strane, to sú naozaj zvláštne paradoxy, že lebo to tak sa hovorí, že národ a máme si chrániť to, čo sme dostali, hej, chráň nám dedičstvo otcov, Pane. A neviem, či sa chráni to dedičstvo otcov tým, že umožníme jazdiť tými štvorkolkami. Tomu som si fakt nie celkom istý, budem potrebovať k tomu nejaké dovysvetlenie, lebo nejak mi to tam celkom nevychádza, hej, že vzhľadom aj na to, že keď vieme, ako svet ide.
A naozaj je svojím spôsobom aj tá symbolika v tom, že dnes je ten piatok trinásteho a vonku je, čo je, a niečo sa deje. A už aj tí najväčší ignoranti pripúšťajú, že niečo sa deje, niečo sa s tou prírodou deje, že nezvyčajné javy. A tu ešte spomeniem to, čo som sa včera snažil spomenúť, sú krajiny, ktoré sa s tým vysporiadavajú, a ja teraz nehodnotím z politického spôsobu spoločenského zriadenia, to vôbec nie, ale keďže tam chodím dlhé-dlhé roky, poznám to, ako to tam funguje, a však sa vysporiadava napríklad s klimatickou krízou taká Čína, hej? Čína sa vysporiada, alebo Peking, Peking išlo zafúkať z Gobi, lebo tam fúkal ten prach a vyzeralo to tam bledo desať, dvadsať rokov dozadu, hej? A nakoniec sa rozhodli, že teda že idú niečo s tým urobiť, mali tých možností viacej ako komunisticky riadená krajina, vedeli to urobiť rýchlejšie. A ja vám poviem praktickú skúsenosť, bol som tam pred mesiacom týždeň, z toho týždňa dva dni pršalo. Bol som tam minulý týždeň tiež týždeň a z toho týždňa tri dni pršalo. Predtým som chodieval do Číny dlhé roky a tam vlastne pol roka nepršalo, trištvrte roka nepršalo. Tá klíma bola, priamo v Pekingu bola svojím spôsobom desivá. Teraz v tom Pekingu trčí z každého metra pomaly strom na chodníku. Keď sme chodili, teraz sme chodili mimo Peking a pomaly, keď idete z mimo Pekingu do toho mesta, tak máte pocit, že idete hlbokým lesom. Naozaj vysadili, čo sa dalo, pochopili, že teda že niečo na tom bude, že tie stromy majú nejakú funkciu, nejakú vodozádržnú, sťahovaciu, proste niekto dá tomu nejakú možno mystickú funkciu, že to sťahuje tie mraky. Každý nech si dá k tomu aj, aj, aj, neviem, aj takú éterickú, alebo jak sa to povie, hej, že aj nie celkom vedecky podloženú, ale aj vedecky podložené to je, že to funguje, že príroda má svoj zmysel, lesy a ich ochrana má svoj zmysel. A zdá sa, že ten Peking nezafúka to Gobi.
A čo my robíme tu pod gesciou Slovenskej národnej strany, chráň nám naše dedičstvo otcov, Pane, hej? Tak my proste rúbeme, rúbeme a rúbeme. Minister Taraba úplne bez hanby sem prišiel s zjednodušením výrubu v intravilánoch. Celý svet, Peking, komunisti sadia, sadia, sadia. Celý vyspelý svet, teraz som dočítal knižku Horúčava, odporúčam, kde vlastne sa to analyzuje vedecky, to nie sú žiadne čáry-máry, hej, vedecky analyzuje, že čo to bude spôsobovať. A jedno z tých riešení je, áno, že teda pokúsiť sa zalesniť čo najviac, hej? Možno niekto povie, že absurdné, ale funkčné veci, že natierať fasády nabielo. Ale viac sa akcentuje to, že zalesniť, dostať tam to, hej, lebo v tom tieni to, znova, to nie sú čáry-máry-fuk, to sú vedecky dokázané veci. Svet ide týmto smerom. Zachovaj nám dedičstvo, Pane, pod gesciou Slovenskej národnej strany, ide presne opačným smerom. Rúbte, čo to dá, nech je to lacnejšie, hej, Bratislavčanom to tu idú vyrúbať všetko a keďže to mali za to platiť, tak aby sa ušetrilo, tak národniari pomohli aj tým najväčším, ktorí to ani nepotrebujú, aj tým pomohli ušetriť milióny eur.
Takže je to taký čistý alebo taký zvláštny protipohyb, ktorý mne nedáva logiku. Naozaj mi nedáva logiku, že prečo ideme opačne. Prečo keď sa vytvoril nejaký systém aj tej ochrany prírody, tak teraz už niekomu vadí. Ja teda nepoznám úplne, mňa raz stretol nejaký ochranca prírody na Štefáničke a myslím, že som nič neporušil, ale viem, že, niečo sme sa tam rozprávali. Ale viete, keď si niekto dá tú prácu, že mu na tom záleží, že sa vyberie na tú Štefáničku, že proste viete, možno je tam nejaký človek aj, ktorý chce šikanovať niekoho, ja neviem, možno z tých, neviem 800, alebo koľko ich je, možno je niekto, kto je problematický, ale však na to určite, verím, že sú mechanizmy. Ale poväčšine, ja verím, že sú to ľudia, ktorí majú to srdce, že to riešia kvôli tomu, že im záleží na tej prírode. A viete, že teraz to upraviť, že môžte to robiť iba na svojom, mi príde také trošku zvláštne. Hej, buď na svojom, alebo na tom, kde vám to dovolia, ak som si to čítal správne. Len viete, my pri tom uhorskom pozemkovom práve, ktoré máme, to je vlastne, je to, že vlastne tento fliačik môžu vlastniť, alebo nejaký fliačik zeme niekde môže vlastniť 15 ľudí, hej? To je to naše peklo, ktoré nás tu prenasleduje, hej, že to uhorské dedičné právo je problém aj v poľnohospodárstve, ale aj v tomto. Čiže v zásade je to nevykonateľné, v zásade neviete sa dopracovať k tomu, že viete to robiť v zmysle toho, ako to navrhujete. Čiže to v zásade nebudete môcť robiť. A o to vám ide, pán Garaj? (Rečník sa obrátil na navrhovateľa.) Nie?
Viete, lebo naozaj, ak je nejakých iks sto ľudí, ktorí proste si dajú tú prácu, dajú si batôžtek ráno, Májku a dva rožky doňho a idú dávať pozor, či turisti nevyhadzujú plastové fľašky do potoka, ja by som dal pred nimi klobúk dole. Ja by som vôbec ich nemal teda, že ideme ich obťažovať alebo že ideme ich nejak šikanovať. Takže nevidím v tom nejakú logiku. Hej, lebo teda tú národniarsku, že v čom je tá národniarska logika teraz v tomto? Asi budete, možno mi to vysvetlíte. To je ten prvý, tá prvá časť toho, že čo tento návrh zákona rieši. V úvodzovkách, hej? Čiže riešite to, že chcete zrušiť dobrovoľnú stráž prírody. Mne nevadia. Ja neviem, predpokladám, že aj veľa kolegom, a neviem, či sa aj niekto pýtal aj ľudí, hej, že či im vadia, alebo či vy sa nepotrebujete pýtať ľudí, ale vadia Huliakovi a niekomu a Kuffovcom, tak to zrušíme. Ale myslím si, že takto by sa zákony predkladať nemali.
Potom chcete, druhý okruh je, že teda upraviť, aby sa teda dalo, viete, jak sa hovorí, že aj do obývačky. To bol, myslím, nejaký Roda, podnikateľ v poľnohospodárstve, ktorý parkoval Ferrari v obývačke v Michalovciach niekde. Viete, že zoberte si, akú zvláštnu dobu my tu žijeme, že my sme tu mali naozaj tieto úkazy podnikateľské, že bol nejaký podnikateľ v poľnohospodárstve, nejakým spôsobom prepojený s tým Vadalom aj s tou Troškovou a to bola nejaká, nejakým spôsobom nejaký klika, a on sa teda tam chválil pred tými ľuďmi aj Michalovciam, že jak on teda, aj to niekde bolo vo fotkách, že s tým jeho Ferrari až do obývačky. Sú takí ľudia, ja viem že sú takí ľudia, ktorí až do obývačky. Aj tie huby by chceli zbierať že z okna auta. Viete, že keby, ideálne by bolo, že do auto na korbu a ideálne len otvorím dvere a vytrhnem. A zdá sa, že idete im pomôcť, hej, že teda aby sa dostali čo najbližšie. A znova, zachovaj nám dedičstvo otcov, Pane. Že ako presne to súvisí s tým, že im to chceme zachovať, hej, že teda dovolíme, aby v lete na štvorkolkách, v zime na skútri. Ja viem, že to láka, ja viem, že to láka. Viete, že taký ten skúter a to proste, ja viem, že sú, láka to ísť vyskúšať. Neviem, nevidím v tom logiku, ale asi vy budete vedieť (rečník sa obrátil na predkladateľa), predpokladám, že mi potom dovysvetlíte.
Z toho, čo som si zbežne pozrel aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Dodo Hlina, veľmi pekne ďakujem za tvoje vystúpenie. Áno, tá osobná skúsenosť je veľmi dôležitá. Ja už len poviem, že skutočne existuje štatistika, kde Čína je krajina, ktorá za posledné roky dokázala najviac zazeleniť, vysadiť svoje územie. Som veľmi rád, že to tu padlo tak, že si to fakt videl na vlastné oči. No a ja si myslím, že mali by sme sa dokázať učiť od tých, ktorí dokázali vyriešiť svoje problémy, a myslím si, že toto je úplne jasné, že stromy teda nielenže čistia ovzdušie, že zmierňujú klímu, tým pádom bojujú proti otepľovaniu. Zároveň do svojich tiel deponujú, alebo do svojich pletí deponujú oxid uhličitý. Zároveň proste ľuďom zlepšujú aj fyzické, aj mentálne zdravie. Proste majú samé, samé pozitíva. No a inak stromy majú aj vodozádržnú funkciu a myslím si, že tu je ten paradox doby a tu je vlastne to, čo možno za pár dní aj uvidíme, že minister Taraba, ktorý teda dnes stojí v čele opatrení proti povodni, je to presne ten istý minister, ktorý umožnil alebo zabezpečil, že sa Slovensko bude dať spolovice vyrúbať a tak vlastne to, čo najviac bráni tým povodniam, tá vodozádržná schopnosť lesa, tak tú vlastne ide rušiť. Ale teda dnes je, hrdinsky stojí v tom, že on ochráni Slovensko pred povodňami. No, paradoxy doby.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, ja ešte k bodu desať v dôvodovej správe, pretože tam ma zaujalo to, že píše sa tam, že v súčasnosti je územná pôsobnosť členov dobrovoľnej stráže prírody spravidla nastavená na pomerne rozsiahle územia, napríklad na celé kompetenčné územia správ chránených krajinných oblastí, prípadne na celé územie Slovenskej republiky. Čiže je to nastavené pomerne že jednoducho, prehľadne, efektívne, zjavne to funguje. Čo robí ten návrh, je to, že navrhované znenie územnú kompetenciu dobrovoľnej stráže prírody stanovuje na pozemky v ich vlastníctve, v správe, nájme alebo v obhospodarovaní, alebo na iných pozemkoch po písomnej dohode s ich vlastníkom, správcom, nájomcom alebo obhospodarovateľom. Čiže komplikujeme celú tú situáciu a znefunkčňujeme to funkčné, čo ako-tak funguje a je normálne a je prospešné pre túto krajinu. A na záver k tomu celému bodu desať dodávate, že navrhovaným znením zákona dôjde k racionalizácii výkonu činnosti dobrovoľnej stráže prírody. No ja som ešte sa nestretol s príkladom, alebo s prípadom, kedy totálne skomplikovanie celej veci viedlo k racionalizácii akéhokoľvek výkonu. Takže, neuveriteľné naozaj!
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, ani mne nevadia dobrovoľní strážcovia prírody, ale musia byť jasné pravidlá. Ja som tiež dobrovoľník, často sa pohybujem v prírode, hlavne pri hľadaní nezvestných osôb, ale tiež si nemôžeme dovoliť robiť, čo chceme. Hej, že proste tie jasné pravidlá môžu byť. Musia byť. A určite dobre poznáš cestu na Flajšovej, to je vlastne Oravská Lesná, Zázrivá. Určite si išiel aj tadiaľ možno viackrát. Keď ťa chytia ochranári, ti dajú pokutu maximálne 60 eur a dobrovoľník, keď ťa chytí, dá ti 300 euro. Hej, proste jasné pravidlá tam nie sú. Preto treba urobiť s týmto určite poriadok a hlavne tí riaditelia tých chránených území musia vedieť, akí sú tam dobrovoľníci, akú činnosť vykonávajú, koľko ich tam je. Lebo oni majú celoslovenskú pôsobnosť. To znamená, že niekto fakt sa rozhodne, z Bratislavy s tým batôžkom pôjde s tou treskou, alebo neviem čo si to mal, s tými paštétami, niekde na Oravu alebo na Spiš a začne tam vyberať pokuty bez toho, aby ten riaditeľ o tom vedel. To tiež podľa mňa nie je normálne.
Ďakujem.

Opäť aj v príspevku pána poslanca Hlinu zaznelo alebo vyplynulo z neho, že je potrebné nejako nastaviť tie pravidlá aj nastaviť ten vzťah medzi ochranou prírody a ochranou súkromného záujmu alebo súkromného vlastníctva, alebo iných záujmov ako verejného záujmu na ochrane prírody. A nikto, samozrejme, nebude, nebude tvrdiť, že žiadny iný záujem ako záujem na ochrane prírode neexistuje. Ale ak, ako sa to má urobiť, ako sa má k tomu dospieť. Lebo to nie je, nie je úplne jednoduchá vec. A teda ak sa majú, majú tie pravidlá nastaviť dobre, tak je tam potrebné vyvažovať rôzne záujmy. Záujmy súkromných vlastníkov, záujmy ochrany prírody, záujmy ľudí, ktorí tam, ktorí tam žijú a pohybujú sa. A na to máme tie štandardné legislatívne nástroje, ako je napríklad medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré sa robí k vládnym návrhom zákonov, respektíve k návrhom zákonov, ktoré pripraví ministerstvo, pokiaľ ide o komplexnejšie alebo teda zásadnejšie zmeny a komplikovanejšie zmeny. A v tomto prípade sa domnievam, že takisto sa malo tým postupovať. Toto je tu taký evergreen v parlamente, že koaliční poslanci predkladajú svoje vlastné návrhy. Samozrejme, že majú právo, právo legislatívnej iniciatívy, len v niektorých prípadoch je to obchádzanie toho riadneho legislatívneho procesu a vyhnutie sa verejnej diskusii alebo prinajmenšom jej obmedzenie a zúženie na pôdu, na pôdu parlamentu, čo si myslím, že nie je dobré ani v tomto prípade.

Predpokladám, že tam môžu byť nejaké problémy, ale nie som si celkom istý, že ako to rieši tento návrh zákona, to čo spomínal kolega pán Janckulík, hej, že je nejaká dualita v tom, že ako vysokú kto pokutu dáva. Lebo to mám pocit, že tento návrh zákona nerieši. Tak viete, že ak toto bol problém, tak to malo riešiť. A keď to nerieši, tak... Čiže, dobre, ak je nejaký problém, postup by mal byť taký, ako spomínal aj kolega pán Dostál. Nie všetky, ale niektoré a obzvlášť keď je potrebné veľmi opatrne merať, by mali ísť nejakým pripomienkovým konaním, hej?
Od toho slúžia, slúžia tie návrhy, ktoré proste predkladá vláda alebo ministerstvo prostredníctvom vlády, kde vlastne, áno, sa k tomu zodpovedne pristupuje a vyvažujú sa tie záujmy. Tuná sa to obišlo a znova sa to môže stať z toho to, že nakoniec sa budeme čudovať, že čo vlastne sme schválili, lebo, áno, asi naozaj zracionalizujeme tú činnosť tej dobrovoľnej stráže tým, že ju vlastne zlikvidujeme. Viete, vlastne tým, že vlastne nebude čo chrániť, tak vlastne to je tá najvyššia miera racionalizácie. To je tak racionálne, že vlastne ju ani netreba. Neviem, to je tak, možno by to stálo za nejakú hlbšiu úvahu, je piatok, možno pri poháriku, ale, lebo snažím sa vstúpiť do takej snsáckej duše, čo teda sa tým myslelo, hej, že ako to zracionalizovať.
Takže áno, vyzerá, že tam je veľa nedostatkov a rozprávame o niečom, čo sa nevie brániť. Viete, my o tej prírode veľa, tá, chúďa, ten strom sa nevie brániť, tie kroviny sa nevedia brániť, my všetci ich chceme chrániť, ale nakoniec to vyzerá bledo, hej? Keď sa pozriete, jak vyzerá tá krajina, čo sme tu nagazdovali s ňou po tých rokoch, tak to vyzerá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)