19. schôdza

Pán poslanec Bužo, reagovali ste viac menej na mňa vo vašom vystúpení.
Ďakujem, cením si vaše poznámky, ale myslím, že sme sa celkom neporozumeli. Ja som vyslovene povedal, že oceňujem prácu každého a aj prácu cirkví na poli inklúzie marginalizovaných komunít. Čo však kritizujem v tomto predloženom návrhu, je zmiešanie sociálnej práce a duchovnej, náboženskej práce. Ak cirkvi konajú nejakú prácu, už dnes prijímajú štátnu podporu na túto prácu, na svoju duchovenskú činnosť. Ak chcú konať sociálnu prácu, už dnes podľa zákona 308/1991 môžu zriaďovať zariadenia sociálnej služby. Hovorili ste o tom, že pochádzate z prostredia sociálnej práce. Sociálna práca je prísne regulovaná oblasť, a preto ak táto novela navrhuje, že cirkvi budú garantovať obsah tejto sociálnej práce, tak v tom vidím problém. Čiže je potrebné vyčistiť toto riešenie. Samozrejme, spoločnosť má oceniť prácu každého, kto prispieva k inklúzii akýchkoľvek vylúčených skupín, ale je potrebné to robiť legislatívne čisto, systémovo a nie takýmto zmiešavaním. Nehovoril som ani o tom, že by napríklad pastoračné univerzitné centrá zneužívali nejakým spôsobom zákon, ja som len poukázal na to, že touto novelou by sa ich zamestnanci stali zamestnancami vo verejnom záujme. A to neviem, či vôbec tie univerzitné pastoračné centrá samotné aj by chceli.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Bužo, ja oceňujem vaše vystúpenie, fakt naozaj veľmi, veľmi dobré. Vy ste povedali strašne veľa pravdy na tom všetkom a my sme minuli na tieto rómske komunity extrémne veľa peňazí a nemáme žiadny výsledok.
To je, to si musíme priznať, tam sme zlyhali všetci. My ako majorita, to je aj naša hanba.
Ja na druhej strane budem sa musieť s vami ešte rozprávať pri tom, pri tej podpore aj s predkladateľmi vlastne toho návrhu, že aby sme lepšie pochopili aj tie námietky, ktoré tu, ktoré tu vznikli a ak tam sú naozaj tie námietky relevantné, že sú tam nejaké strety, ktoré teraz neviem vyhodnotiť, tak treba to možno ešte prepracovať a urobiť nejak nanovo. Ale ešte raz, považujem to v zásade, ako ste to povedali, za jedinú cestu, ktorou sa vieme dostať z tej zamotanej situácie von.
Takže ešte raz oceňujem vaše vystúpenie, naozaj tlieskam mu.
Ďakujem veľmi pekne zaň. Môžete byť na seba hrdý.

Ja musím toto vystúpenie muža z terénu oceniť. Poznám ho aj spred jeho poslaneckej práce a presne viem, v čom sa pohyboval, presne medzi vylúčenými ľuďmi, medzi ľuďmi na okraji spoločnosti, medzi ľuďmi, ktorým sa nepodarilo v živote dostať ďalej pre rôzne príčiny. A toto je vrcholne verejný záujem a vôbec nie záujem tej danej cirkevnej skupiny. No nech to robia necirkevné, super. Lenže takí nie sú. A tu je presne, jasne a krásne vidno, aký zmysel má, aby veriaci ľudia, ktorí chápu evanjelium Ježiša Krista, že to je posolstvo pre zušľachtenie človeka, pre premenu človeka z niekoho, kto zahadzuje svoj život a poškodzuje ho a môže sa zmeniť na niečo úplne iné.
A takíto ľudia musia existovať, musia mať priestor v teréne a nemôže to byť nejak striktne oddelené, že toto je sociálny pracovník, toto je cirkevný pracovník a to by nemali robiť cirkevní pracovníci v teréne, ja s tým vôbec nesúhlasím. Naopak takíto ľudia musia existovať a potom budeme môcť hovoriť o reálnej zmene, a teda konkrétne aj v tej rómskej menšine na Slovensku, ktorá jednoznačne tie spoločenské problémy zažíva a potrebuje obrovskú pomoc. Ale robiť z toho nejaké striktné oddeľovanie tej práce. Absolútne nemôžem súhlasiť s tým pohľadom, že to nie je verejný záujem, ale že to je záujem tej danej cirkevnej skupiny. To by znamenalo, že chcú len získavať ľudí pre seba. Nie je to pravda, záleží im na zmene spoločnosti a záleží im na tom, aby ľudia v tých ťažkých prostrediach mohli objaviť nové životné obzory. Na to potrebujú ľudí, ktorí im v tom poradia, ktorí im pomôžu.
A, pán kolega Baláž, zase nejaké projekty sa podarili, napríklad rómske hliadky.
Pardon, nemôžem asi na pána Baláža reagovať. Ale ďakujem pánovi Bužovi za vystúpenie.

Ďakujem veľmi pekne.
Tie rómske hliadky, to by sme asi ďalej diskutovali, či to bolo úplne efektívne, ale dobre.
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Bužo, za ten najmä váš osobný, osobný vklad a osobnú činnosť. Ja práve to si myslím, že pokiaľ ostaneme len pri tej sociálnej práci, tak jednoducho to nebude efektívne, tak ako roky sme to videli. A preto vlastne aj vznikol tento pilotný projekt pastoračných centier a pastoračných pracovníkov, ktorí po krátkom pôsobení prinášal reálne, reálne výsledky. Samozrejme, môžme sa o tom rozprávať, akým spôsobom to ďalej napríklad upraviť, ak tam vidíme nejaký problém. Koniec koncov druhé čítanie na to máme, ale som presvedčená, že je to dobrá cesta, ako naozaj pomôcť reálne v rómskych komunitách, pretože bez, poviem to, tej formačnej činnosti jednoducho nedokážeme pomôcť, ja to nazvem, že komplexne. Že naozaj, vy ste to tak pekne povedali, že nestačí rozdávať nejaké zdravotnícky materiál alebo potraviny, oblečenie, že často sa niekedy naozaj tá pomoc zúži len na toto, že to, naozaj to musíme poňať veľmi, veľmi komplexne. A práve podľa mňa je veľmi dôležitá aj práca s rodinou ako s celkom a práve tu vidím ako najdôležitejší ten vklad tej pastoračnej alebo formačnej činnosti. Lebo pokiaľ nezačneme v rodinách, tak jednoducho to dlhodobo nebude mať efekt.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Hovoríte, samozrejme, že jasne že treba pomáhať komunitám, treba pomáhať komunitám, ktorí sú, rómskym komunitám. Ja musím povedať, že aj v našom meste bola rómska komunita, teda ešte je, ale k tomu sa vrátim.
Len viete, jedna vec je byť oduševnený a druhá vec je byť v takom deficite, ako sme teraz, 23,9 milióna eur.
Lebo na všetko treba finančné prostriedky, určite. Za Roberta Fica to bolo 2,8 a dneska sme 23,9 milióna eur, miliardy, pardon, a teraz mi je trošku ľúto, že, pán kolega, bol si aj vtedy asi v parlamente, že nikdy OĽANO takéto veci, viete, nepresadilo, je mi to veľmi ľúto. Že to nevadí, ale poviem vám, že vás volia väčšiny osád v Humennom, naozaj tri hlasy okrem všetkých, bolo OĽANO, takže oni vám veria. Nespochybňujem, že pastoračné centrum, lebo aj v Humennom je pastoračné centrum, že si dobre nevykonáva svoju prácu, ale sú aj komunitné centrá. A jedna vec je to zriadiť a druhá vec, aby to dostali takí ľudia, ktorí sa tomu budú venovať, lebo naozaj možno vy sa chcete tomu venovať, ale ja stále hovorím príklady, čo som zažila. V Humennom je komunitné centrum a ovládajú ho dvaja ľudia. Dvaja ľudia, zamestnali si tam sestru, rodinu a podobne a celú tú osadu rozdelili. Čiže aj to je veľmi dôležité, akí ľudia tam prídu. Presne si povedal, či sú oduševnení pracovať, alebo nie sú oduševnení pracovať. A máme v tomto zanedbanú, akože naozaj čo sa týka tých rómskych osád, máme tam čo doháňať a čo dobiehať, len musia si aj sami Rómovia povedať, že ak dostanú do rúk také nejaké nástroje, tak potom sa musia tí, ktorí sú ako vy, hej, teda aj starať, aby to zobrali do rúk tí správni ľudia.
Ďakujem.

Ďakujem za všetky reakcie.
Začnem pánom Prostredníkom. Pýtam sa a prečo nie? Prečo by cirkev nemala hovoriť tým pastoračným pracovníkom, aká náplň by mala vlastne byť. Lebo tá cirkev alebo tie organizácie, spoločenstvá, misie sú v tých osadách konkrétne. Oni poznajú tú problematiku nie z diaľky, ale zblízka. A mnohokrát dajme si otázku, či funguje tá sociálna práca a metódy sociálnej práce. Je tu niečo, čo roky nefunguje a prichádza tu niečo, čo je blízko tým ľuďom, čo pozná ich potreby a prečo by sme ich nemali počúvať.
Pán Baláž, ďakujem, určite som otvorený tomu, aby sme rozprávali o mnohých veciach. Sú projekty, ktoré aj fungujú, tak ako sme sa trošku začali baviť aj o MOPS-kách, ale to osobne môžme prebrať.
Braňo, tebe tak biblicky, amen, na to, čo si rozprával.
A, pani Holečková, ďakujem.
A, pani Vaľová, môžme tu na seba vyťahovať, kto čo neurobil, kto čo urobil, ja osobne viem, že Igor Matovič vyčlenil z rezervného fondu financie pre pastoráciu. A možno je to štartovný projekt, roky funguje na dobrovoľnej fáze, na báze teda, ale poďme ho možno pretaviť do niečoho, čo bude podporovať štát, čo si vezme štát za svoje a vyskúšajme to. Nie je tam až toľko financií, aby to zlikvidovalo štát, ale dopad, ktorý to prinesie pre komunity, ale aj pre štát, pre pracovný trh, pre vzdelávanie tých detí, tak bude merateľný až o pár rokov, ale potom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Podávam návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005, teda Trestný poriadok. Navrhovaná zmena Trestného poriadku sa týka úpravy postupu pri rozhodovaní o prerušení výkonu trestu odňatia slobody odsúdenému na základe návrhu ministra spravodlivosti. Cieľom tejto zmeny je zvýšiť transparentnosť a objektívnosť rozhodovacieho procesu, a zároveň posilniť princíp deľby moci medzi jednotlivými zložkami štátnej moci. Navrhovaná zmena zabezpečí, že rozhodnutie o prepustení osoby z výkonu trestu bude prijaté nezávislým súdom, čo zaručí objektívnosť a neprítomnosť politického vplyvu.
Zároveň sa hlásim, pán predsedajúci, aj do rozpravy.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane jeho určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v zmysle uvedeného rozhodnutia zastupujúceho predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Návrh zákona, ktorý predkladám a ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok, sleduje naozaj jediný úmysel a účel. Tým účelom a úmyslom je posilnenie princípov právneho štátu. Podľa súčasnej právnej úpravy má minister spravodlivosti možnosť navrhnúť prerušenie výkonu trestu odňatia slobody odsúdenému, pričom toto rozhodnutie môže byť prijaté bez nutnosti súdneho prieskumu. Táto právomoc ministra však môže viesť k subjektívnym rozhodnutiam. Týmto návrhom nesledujem obmedzenie právomocí ministra spravodlivosti alebo generálneho prokurátora, ktorý z dnes platného znenia § 380 ods. 4. Trestného poriadku vyplýva. Samozrejme, že na tento postup je možné pozerať z dvoch strán. A to zo strany uplatneného práva ministrom spravodlivosti resp. generálnym prokurátorom a na druhej strane či touto mnou navrhovanou úpravou uvedeného ustanovenia nedochádza k obmedzeniu práv vo výkone trestu. Zásadne nesúhlasím s tvrdením, že navrhovaná úprava obmedzuje právomoci ministra spravodlivosti, resp. generálneho prokurátora, prípadne že uvedenou úpravou tohto ustanovenia bude dochádzať k zamedzeniu prípadných justičných omylov. Tu chcem zdôrazniť, že aj v prípade uplatnenia právomoci tohto ustanovenia zo strany ministra spravodlivosti, resp. prokurátora generálneho, dochádza k rozhodnutiu o prerušení výkonu trestu. Za obdobie posledných ministrov spravodlivosti od roku 2019 došlo k prerušeniu výkonu trestu sedemkrát. Vo viacerých prípadoch šlo len o technické chyby, ale nie z poznania ministra spravodlivosti došlo k tejto náprave, ale z podnetu samotného väzneného.
Teda podľa môjho názoru neobstojí argument, že týmto mojím návrhom obmedzujem výkon právomocí ministra spravodlivosti, pretože sa ukázalo v minulosti, že slúžiaci minister spravodlivosti si to ani vlastne neuvedomoval, neriešil, pokiaľ sami odsúdení nedali podnet alebo napríklad súd, ktorý rozhodoval o výške trestu, kedy napríklad boli zle spočítané lehoty a boli napríklad dlhšie vo väzení.
Práve naopak, môj návrh ponecháva ministrovi spravodlivosti právo rozhodnúť o tomto postupe, ale zodpovednosť za to prenášam na príslušný súd. Rozumiem prípadom, kedy naozaj došlo k odstráneniu krivdy a nespravodlivosti vo vzťahu k odsúdeným. Môj návrh však sleduje úplne iný cieľ a ten sa ukázal v prípade postupu vo vzťahu k bývalému špeciálnemu prokurátorovi, a to pánovi Kováčikovi. Som si istá, že v prípade bývalého špeciálneho prokurátora neboli a nie sú dôvody na to, aby bol prepustený z výkonu trestu. Koniec koncov aj v druhom korupčnom prípade bol, aj keď zatiaľ teda neprávoplatne, odsúdený za korupciu. A presne toto je moment, kedy evidentne v rozpore so základnou logikou došlo zo strany ministra spravodlivosti rozhodnutie, ktorým sa vysmial do tváre spravodlivosti a očakávaniam spoločnosti, že bude hájiť princípy právneho štátu. Mojou snahou je primárne zamedziť, aby sa v budúcnosti stávali takéto prípady.
Na druhej strane, tento môj návrh v žiadnom prípade nesleduje obmedzenie práv odsúdených na prípadnú nápravu justičných omylov, tak ako sa to stalo aj v minulosti. Som si istá, že ak by môj návrh novely bol platný aj v čase, keď bývalí ministri využili svoje právo a podali mimoriadny opravný prostriedok, tak ako urobili a následne by uvedený návrh posudzoval príslušný súd, nerozhodol by inak, ako rozhodli bývalí ministri. Avšak ak by napríklad návrh ministra Suska na podmienečné prepustenie bývalého špeciálneho prokurátora posudzoval príslušný súd, s veľkou pravdepodobnosťou by rozhodol inak.
Zároveň chcem poukázať aj na to, že tento môj návrh nebude záťažou pre konajúce príslušné súdy. Či už z pohľadu rozvrhu práce a náporu veci na súdy, alebo rozsahu posudzovaných návrhov. Týmto dôvodom je, že od roku 2019 išlo o sedem prípadov, kedy bolo toto právo ministrom využité. Ja osobne si nemyslím, že sedem prípadov za päť rokov by spôsobilo nevykonanie týchto rozhodnutí v lehote 15 pracovných dní, zdôrazňujem pracovných dní, teda tri týždne. Navrhovaná zmena Trestného poriadku sa týka úpravy postupu pri rozhodovaní o prerušení výkonu trestu odňatia slobody odsúdenému na základe návrhu ministra spravodlivosti. Cieľom tejto zmeny je zvýšiť transparentnosť a objektívnosť rozhodovacieho procesu, a zároveň posilniť princíp deľby moci medzi jednotlivé zložky štátnej moci. Navrhovaná zmena zabezpečí, že rozhodnutie o prepustení osoby z výkonu trestu bude prijaté nezávislým súdom, čo zaručí objektívnosť a neprítomnosť politického vplyvu. Zmena prispeje k posilneniu právnej istoty tým, že všetky rozhodnutia o prepustení z výkonu trestu budú preverené nezávislou súdnou mocou, čo zníži riziko nesprávnych alebo neopodstatnených rozhodnutí. Odstránenie možnosti, aby takéto rozhodnutie prijímal výlučne minister spravodlivosti, zníži riziko zneužívania tejto právomoci a posilní dôveru verejnosti v spravodlivé rozhodovanie. Navrhuje sa doplniť Trestný poriadok tak, aby o každom návrhu ministra spravodlivosti na prepustenie osoby z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval nezávislý súd. Tento súdny proces by mal prebiehať v súlade so zásadami spravodlivého procesu a za účasti všetkých dotknutých strán. Táto zmena prispeje k posilneniu právneho štátu a ochrane základných práv a slobôd, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody. Pričom aj z pohľadu verejnosti táto bude vnímaná, toto rozhodovanie bude vnímané ako rozhodovanie, ktoré bude spravodlivejšie a transparentnejšie, čo môže len zvýšiť dôveru v justičný systém.
Navrhovaná zmena Trestného poriadku, ktorá zavádza povinnosť súdneho preskúmania rozhodnutí o prepustení z výkonu trestu na základe návrhu ministra spravodlivosti, je nevyhnutná pre posilnenie právneho štátu, ochranu práv odsúdených osôb a zlepšenie dôvery verejnosti v justičný systém. Tento krok je v súlade s modernými demokratickými princípmi a medzinárodnými štandardmi pre ľudské práva a spravodlivosť.
Nakoniec teda zhrniem, že súdnym posúdením rozhodnutia ministra spravodlivosti prepustiť osobu z väzby, je možné konštatovať, že takýto prístup prispieva k posilneniu princípov právneho štátu, ak je prijaté v súlade so zákonom a rešpektovaním základných práv jednotlivca. Princípy právneho štátu zahŕňajú dodržiavanie ústavnosti, právnych pravidiel, ochranu ľudských práv a slobôd, ako aj transparentnosť a zodpovednosť verejných orgánov.
Ak prepustenie z väzby je podložené spravodlivými a transparentnými dôvodmi, môže prispieť k zvýšeniu dôvery verejnosti v právny systém. Celkovo platí, že takéto rozhodnutie, ak je riadne odôvodnené, posilňuje princípy právneho štátu tým, že garantuje dodržiavanie práv jednotlivca, zabezpečuje primeranosť zásahov štátnych orgánov a podporuje rovnováhu medzi potrebou ochrany verejnosti a rešpektovaním individuálnych slobôd.
Na záver si dovolím dodať len to, že 17 sudcov rozhodlo o tom, že pán Kováčik je vinný, a teda sa aj v druhom prípade, zatiaľ teda neprávoplatne bol odsúdený a minister spravodlivosti sám rozhodol o prerušení jeho trestu. Preto, poviem to, tá poistka, ktorú navrhujem uviesť do života.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu novely Trestného zákona, ktorý predkladá pani poslankyňa Holečková a povedal, že tento návrh považujem za dobrý, odborný a kompetentný a mám v úmysle zaňho hlasovať, a rovnako tento návrh podporí aj poslanecký klub SaS. Keby tu mohla byť, tak pani poslankyňa Kolíková by tiež k tomu rada vystúpila, lebo tiež podporuje tento návrh. Napokon my máme na programe schôdze podobný návrh, ktorý drobne odlišným spôsobom, ale rieši ten istý problém a reaguje na ten istý podnet. A nepochybne nikto nespochybňuje právomoc či už generálneho prokurátora, alebo ministra spravodlivosti podávať dovolania. To, čo je predmetom sporu, je, či túto právomoc má sprevádzať aj právomoc, aby predstavitelia výkonnej moci, teda či už minister spravodlivosti, alebo generálny prokurátor mali v takomto prípade právo sami rozhodnúť o prerušení výkonu trestu.
Doteraz táto právomoc nebola vnímaná ako problematická, ale dôvod, prečo to tak nebolo, je, že táto právomoc nebola využívaná spôsobom, ktorý by vyvolával pochybnosti o tom, že ide o postup, ktorým de facto výkonná moc zasahuje do súdnej moci. A pán minister Susko využil tú právomoc spôsobom, ako jeho predchodcovia ju nevyužívali. Kým jeho predchodcovia využívali túto právomoc v situáciách, keď bolo zjavné, že napríklad bol zle vypočítaný trest, lebo boli zle spočítané tresty, alebo pri ukladaní trestu sa nebralo do úvahy, že ide o mladistvého, a teda mal mu byť uložený polovičný trest. Tak ak bolo zjavné, že niekto je vo výkone trestu v čase, ktorý by pri rešpektovaní zákona už nemal byť vo výkone trestu, lebo to presiahol, presiahol ten čas, kedy by v súlade so zákonom mohla byť uložená taká dĺžka trestu, tak ministri v minulosti, aj pani ministerka Kolíková, tú právomoc využili a prerušili výkon trestu zároveň s tým, ako podali dovolanie.
Pán minister Susko využil túto právomoc spôsobom, že namietal nie zle vypočítaný trest, nie nejakú technickú vec, ale namietal samotné rozhodnutie trestu o vine. Pričom o vine a treste majú rozhodovať súdy. A aj v tomto prípade budú rozhodovať súdy a nikto nespochybňuje, že minister Susko tak mohol konať, zákon mu to umožňuje.
Nikto nespochybňuje dokonca to, že pán minister Susko mohol podať dovolanie v prospech odsúdeného, aj keď je presvedčený o tom, že nemal mu byť, teda nemala by byť konštatovaná vina. Ale v takomto prípade je podľa môjho názoru bezprecedentným zásahom do právomoci súdu, ak zároveň pán minister využil svoju právomoc aj tým spôsobom, že prerušil výkon trestu. Napokon, toto jeho rozhodnutie vyvolalo obrovské pobúrenie verejnosti, pretože v prípade pána Kováčika ide o právoplatne odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora, ktorý bol odsúdený za korupčnú trestnú činnosť. Rozhodli o tom súdy vrátane odvolacieho súdu a to pobúrenie verejnosti viedlo k protestom. Protesty viedli k potrebe prekryť tie protesty, odviesť pozornosť, tak sa začalo obviňovanie pána vtedajšieho podpredsedu Národnej rady Šimečku, až to vyvrcholilo jeho včerajším odvolaním z funkcie.
Takže ide o právomoc, ktorá mala dôsledky až v podobe zmeny zloženia vedenia Národnej rady.
Ale teda späť k tomu návrhu. Návrh pani poslankyne Holečkovej, ani ten návrh, ktorý predkladá skupina poslancov z klubu SaS, ktorý teda pripravila pani poslankyňa Kolíková, ešte raz, nijako nespochybňuje právo ministra ani právo generálneho prokurátora podať dovolanie a spochybňuje, alebo resp. mení právo samostatne rozhodnúť o prerušení výkonu trestu, proti ktorému bolo podané dovolanie. Tu by som chcel poznamenať, že podobnú právnu úpravu majú aj v Českej republike, ktorou sa, predpokladám, pani poslankyňa Holečková inšpirovala, kde pred rozhodnutím o dovolaní môže predseda senátu najvyššieho súdu odložiť, alebo prerušiť výkon rozhodnutia, proti ktorému bolo podané dovolanie. Čiže tam je to v rukách súdnej moci, nie v rukách výkonnej moci a to je aj obsahom oboch návrhov. Áno, aj generálny prokurátor, aj minister spravodlivosti budú mať naďalej možnosť podať dovolanie. Budú mať možnosť podať návrh, aby bol prerušený výkon rozhodnutia alebo odložený výkon rozhodnutia, ale bude o tom rozhodovať súd. Teda ten, kto o tom, o tom rozhodovať má. Posilní sa tým kontrola a transparentnosť toho rozhodovania. Zabráni sa tým svojvôli, podobnej svojvôli a zneužitiu tej právomoci, akých sme boli svedkami pri rozhodnutí pána ministra Suska pri Dušanovi Kováčikovi. Tie rozdiely, ktoré sú medzi našimi návrhmi, sa týkajú toho, ktorý súd má o tom rozhodovať a v akom čase má o tom rozhodnúť, ak je tá situácia naliehavá.
Pani poslankyňa Holečková navrhuje, aby o tom rozhodoval dovolací súd. My navrhujeme, že sa s tým, môže o tom rozhodnúť aj prvostupňový, prvostupňový súd, a teda považovali by sme to za lepšie riešenie z hľadiska toho, že by to bolo rýchlejšie a takéto návrhy, ak pri návrhu označí ten, kto podáva ten návrh, čiže minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor, návrh za obzvlášť naliehavý, tak by mal o tom rozhodnúť prvostupňový súd bez odkladu najneskôr do 10 dní. Čiže u nás je tá lehota, v tom našom návrhu je tá lehota kratšia ako v návrhu pani poslankyne Holečkovej. A naozaj ak je tá situácia taká, že je úplne zjavné napríklad, že je zle vypočítaný trest, že je to každému, kto si prečíta zákon, že súd rozhodol nesprávne. Nie je to rozhodovanie o tom, že či zvážil všetky dôkazy a či, či mal inak rozhodnúť o vine, ale iba, iba povedzme o takejto technickej veci a príslušný odsúdený je vo výkone trestu už dlhšie, ako zákon pripúšťa. Tak áno, v takom prípade my navrhujeme kratšiu lehotu a navrhujeme, aby rozhodol prvostupňový súd.
Čiže myslím si, že to naše riešenie je trochu lepšie, ale rovnaký účel napĺňa aj ten návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Holečková.
Takže môžem len zopakovať, že poslanci z klubu SaS ten návrh podporia.
Ďakujem.