19. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Diskutujeme, máme rozpravu o začlenení umelého potratu do charty základných ľudských práv Európskej únie a je to zaujímavé, že diskutujeme o tom práve v dňoch, ktoré predchádzali a nasledujú aj Národnému pochodu za život, kde prišlo do Košíc kolo viac ako 40-tisíc ľudí, ktorým veľmi záležalo na to, aby povedali verejnosti a povedali aj nám, poslancom Národnej rady, prezidentovi, vláde, čo si myslia o tejto problematike. Takže diskutujeme o začlenení umelého potratu do charty základných ľudských práv Európskej únie, a je to pre nás na Slovensku myslím veľmi ťažká a citlivá téma, lebo umelé potraty sú v našej krajine legálne od roku 1957. To znamená, už 67 rokov a mnoho žien a rodín má no svoju veľmi citlivú skúsenosť s touto záležitosťou.
Ak hovoríme o práve na život, tak som presvedčený, že právo na život je základné ľudské právo a platí nepochybne aj pre nenarodené deti. Aj podľa našej ústavy, naša ústava hovorí, že každý má právo na život a ľudský život je hoden ochrany už pred narodením. Takže z princípu, ak právo na potrat, s princípu si myslím, že právo na potrat nemôže byť uznané za ľudské právo, lebo ide proti právu na život, ktoré aj našou ústavou je deklarované, že platí aj pre deti pred narodením. Pred 25-timi rokmi 1. júna 1999, niekoľko združení vyhlásilo Deklaráciu práv počatého dieťaťa, a mal som možnosť a česť byť jeden z tých signatárov tejto deklarácie. Je to dokument, ktorý predstavuje určitú víziu pre nenarodené deti. Víziu, že každé dieťa, každé počaté dieťa by malo mať právo narodiť sa, ale sú tam aj konkrétne veci z európskej aj z našej legislatívy a napríklad, neviem, či viete, že aj podľa našich právnych predpisov počaté dieťa má spôsobilosť na práva. Počaté dieťa aj podľa slovenského právneho poriadku má právo dediť. Podľa slovenského právneho poriadku podmienená spôsobilosť na práva počatého dieťaťa umožňuje, aby sa na počaté dieťa hľadelo ako na dediča po poručiteľovi, ktorý zomrel v čase od počatia až do narodenia dieťaťa.
Ďalej, podľa slovenského právneho poriadku, počaté dieťa má právo byť obdarované. Je to tiež podmienená spôsobilosť na práva počatého dieťaťa, ktorého umožňuje, aby sa na počaté dieťa hľadelo ako na obdarovaného od počatie po narodenie dieťaťa. Ďalej, počaté dieťa má právo na plnenie z poistnej udalosti, ktorou je smrť poisteného. Podľa slovenského právneho poriadku podmienená spôsobilosť na práva počatého dieťaťa umožňuje, aby sa na toto počaté dieťa hľadelo ako na príjemcu plnenia z poistnej udalosti, ktorou je smrť poisteného. Napríklad, životné poistenie otca. Toto všetko platí samozrejme, ak to dieťa sa narodí ako živé. Ak teda aj naše zákony počatému dieťaťu priznávajú práva, tak sme presvedčení, že počaté dieťa má aj právo narodiť sa, a preto ukončenie jeho života nemôže byť považované za ľudské právo. Preto budeme aj za klub KDH hlasovať za uznesenie poslanca Rastislava Krátkeho v reakcii na uznesenie Európskeho parlamentu o začlenení umelého potratu do charty základných ľudských práv.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. No, ja som už vystúpila v písomnej rozprave, tak by som len chcela narýchlo zhrnúť, že o čom sa tu vlastne bavíme, a síce, že pán navrhovateľ sa tu skrýva za princíp subsidiarity, ktorý sa opakujem, neuplatňuje na uznesenia, takže je to absolútne právny blud. Potom ďalší, ďalším takým vraj argumentom je, že ak by sme zaradili právo na interrupciu do charty základných ľudských práv, tak by lekári a lekárky prišli o možnosť výhrady vo svedomí, čo taktiež nie je pravda. Jediné, čo toto uznesenie hovorí je, že celé zariadenia si nemôžu uplatňovať výhradu vo svedomí, a to dúfam uznáte, je niečo veľmi logické, pretože výhrada vo svedomí má byť niečo, čo vychádza z presvedčenia človeka, a toto skutočne nechce nikto lekárom a lekárkam uprieť. Jedná sa tam len o to, že aj v súčasnosti aj na Slovensku sú zariadenia, celé zariadenia, kde nikto nevykonáva interrupciu a nie je to z presvedčenia tých lekárov a lekárok. Je to čisto kvôli tomu, že tieto zariadenia majú rôzne zmluvy s cirkvou a inými organizáciami a jednoducho odmietajú interrupcie vykonávať, čo núti ženy často sa presúvať v rámci regiónov a okrem teda samotnej ceny interrupcie sa tam teda pridávajú ešte aj ďalšie poplatky, ktoré si napríklad, pretože väčšinou interrupcie podstupujú ženy, ktoré už sú matkami niekoľkonásobnými, tak si jednoducho takúto interrupciu potom nemôžu dovoliť. Čiže toto je problém aj na Slovensku. Ale opakujem, nikto nechce zrušiť výhradu vo svedomí.
Ďalej, čo sa týka toho uznesenia Európskeho parlamentu, tak niekoľkokrát tu odznelo, že my vlastne len chceme, aby Slovensko nejako zastávalo ten svoj suverénny postoj k interrupciám, aby sa teda vyjadrilo proti takémuto vraj zásahu z Bruselu. To samotné uznesenie Európskeho parlamentu hovorí, že je to na členských štátoch. Čiže to uznesenie Európskeho parlamentu nejde proti našej suverenite. A prepáčte mi, budem teda stručná, nakoľko tieto základne pseudo argumenty si myslím, že už boli dostatočne zhodené zo stola. Nebudem sa vracať k tomu, že právo na interrupciu je ľudské právo, pretože je takto zaradené do niekoľkých medzinárodných dohovorov plus aj náš Ústavný súd v tom rozhodnutí, o ktorom som vám hovorila z roku 2007. Už z roku 2007 jednoznačne garantuje právo, ženy rozhodnúť sa, či sa stane alebo nie matkou. Čiže ešte aj naša ústava, náš Ústavný súd toto právo garantuje, tak ja už neviem, aký iný dôkaz by sme o tom chceli, že sa jedná o ľudské právo, a ten Ústavný súd to podľa mňa aj veľmi detailne vysvetľuje, že prečo sa takto rozhodol. Takže vás prosím, keď máte nejaké pochybnosti o tom, že či teda právo na interrupciu je alebo nie je základným ľudským právom, tak si prečítajte to odôvodnenie Ústavného súdu, ktoré je skutočne rozsiahle a veľmi dobre vysvetlené. Keď už teda neveríme medzinárodným alebo európskym mechanizmom na ochranu ľudských práv, tak ten náš Ústavný súd snáď nebudeme spochybňovať jeho dôveryhodnosť alebo jeho rozhodnutia.
Keď už toto bolo všetko povedané, tak mne sa teda žiada povedať jednu takú základnú vec, a síce, že už sa tu podľa mňa niečo cez päť hodín bavíme o uznesení, o uznesení. To ani nie je, že uznesenie o nejakom legislatívnom návrhu z dielne Európskej únie, to je o uznesení, o vyjadrení nejakej politickej vôle, nejakého politického názoru. A ja si teda myslím, že špeciálne v dnešnej dobe máme skutočne iné problémy na stole, ako baviť sa o niečom takom. A PESCO je veľmi často kritizované práve hnutím OĽANO alebo teda Klubom OĽANO a priatelia, že vraj sem vnáša nejaké ideologické vojny, kultúrno-etické a neviem čo všetko. Pritom toto uznesenie sem prinieslo práve hnutie OĽANO a vravím, my tu už päť hodín strácame čas debatou o interrupciách, ktorú iba skrývate pod vraj suverenitu, vraj princíp subsidiarity a hovorím, všetky tieto argumenty sme vám jasne vyvrátili. Ja si skutočne myslím, že v tomto pléne by sme sa momentálne mali zaoberať inými vecami ako uznesením o uznesení a inými vecami ako interrupciami, keď máme súčasný legislatívny rámec nadstavený tak, že myslím, že sa zhodneme v tejto sále, že minimálne, momentálne je dostačujúci. Takže skutočne, toto je obrovská strata času a minule, kolegyňa Jaurová povedala, že všetci raz ten deň "D" sa budeme spovedať pánovi, že ako sme využili, nevyužili náš čas, tak ja som presvedčená, že aj týchto päť hodín tam budeme mať niekde v tom zozname napísaných, že to bolo skutočne päť hodín, ktoré sme tu premárnili zbytočnou debatou.
A špeciálne sa teda obraciam na opozíciu, pretože ja si nemyslím, že na takýchto otázkach, a vravím na uznesení o uznesení by sme sa tu mali ako opozícia hádať, pretože potom sa koalícia len smeje. A skutočne to v ľuďoch vyvoláva ten pocit, že čo potom. Čo keď sa oni raz dostanú k vláde, tak sa budú hádať o takýchto hlúpostiach o uznesení o uznesení skutočne? Od toho tu sme? Prosím vás kolegovia, kolegyne, nesťažujme si tu situáciu, neukazujme ľuďom, že sú medzi nami takáto rozdiely. A to momentálne skutočne nie je podstatné.
A špeciálne by som chcela apelovať na kolegov a kolegyne z KDH, už niekoľkokrát sme sa stretli či už formálne, neformálne, vieme sa rozprávať, vieme nájsť zhodu. Poďme sa aj tento týždeň stretnúť. Poďme sa rozprávať o tom, ako pomôcť ženám zažívajúcim násilie. Poďme sa rozprávať o tom, ako pomôcť matkám samoživiteľkám, ako pomôcť aj tým ženám, ktoré sa, ktoré sa rozhodujú alebo teda ktoré váhajú nad interrupciou z ekonomických dôvodov. Poďme sa o tom rozprávať, ako zlepšiť ich situáciu, a ja verím, že nájdeme spoločné návrhy. Ale nerobme to takto. Nekritizujme sa tu, nehádajme sa tu, je to skutočne zbytočné. Ja verím tomu, že vieme ukázať ľuďom...
=====

... ktoré váhajú nad interrupciou z ekonomických dôvodov. Poďme sa o tom rozprávať ako zlepšiť ich situáciu a ja verím, že nájdeme spoločné návrhy, ale nerobme to takto, nekritizujme sa tu, nehádajme sa tu, je to skutočne zbytočné. Ja verím tomu, že vieme ukázať ľuďom, že na tých najpodstatnejších veciach sa vieme zhodnúť a že môžme ľuďom ponúknuť alternatívu k štvrtej vláde Roberta Fica. Ďakujem.

Ďakujem. Pani kolegyňa, minule som na vás reagovala, teraz opäť budem. Veľmi mi je ľúto, že hovoríte, že argumenty, ktoré tu padajú, sú takzvané pseudoargumenty. Ja si nemyslím, že ochrana života je nejaký pseudoargument, a že právo na interrupciu je už zakotvené ako ľudské právo. No ak by to tak bolo, potom asi by francúzsky parlament nežiadal niečo takéto a veľmi ma mrzí, že napádate aj princíp subsidiarity, pretože princíp subsidiarity pre tých, ktorí nevedia, o čo ide, je to, že drobné veci, ktoré si vieme riešiť sami, si riešime sami a o pomoc vyššie a o solidaritu a podobné žiadame, až keď si sami nevieme vyriešiť problém. Takže toľko k subsidiarite a ja si myslím, že tuná ten princíp subsidiarity má byť práve v tom, že my na Slovensku si povieme, že pre nás základné ľudské právo je právo na život nie právo na potrat. Od toho sa všetko odvíja a áno koalícia sa môže smiať, ak opozícia takéto veci rieši, ale ja a verím, že päť hodín by sme vedeli oveľa efektívnejšie využiť, ak by sme možno bez rozpravy boli zahlasovali za podporu tohto uznesenia a mohli sme teraz riešiť úplne iné ekonomické veci napríklad, ktoré by práve pomohli matkám v núdzi, ktoré by pomohli ženám, ktoré sa ocitli nečakane v situácii, že sú tehotné, mohli by sme napríklad rozprávať aj o tom, že keď sme tu schvaľovali novelu zákona o dotáciách, aby potom následne ministerstvo sociálnych vecí mohlo vypísať výzvu na podporu týraným ženám, teda zariadeniam, ktoré sa starajú o týrané ženy, že prečo práve došlo v dvoch prípadoch k nepodporeniu tohto, pretože tie dve organizácie okrem týraných žien sa starajú žiaľ aj o ženy alebo teda nie žiaľ, ale sa starajú aj o ženy, ktoré sa ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, interrupcia nie je správny pojem, interrupcia znamená, niečo prerušiť a prerušené, v prerušenom sa dá pokračovať. V tomto prípade sa pokračovať nedá, to je abort alebo potrat, keď už ideme do detailov. Či sa máme venovať iným veciam, pani kolegyňa, ani Ústavný súd by tu nebol, ani parlament by tu nebol, ani my by sme tu neboli, keby nebolo života. Najväčší, najväčšia hodnota pre ľudstvo je život a o tom, keď sa bavíme päť hodín, tak je to málo. Ak zachránime jediný ľudský život a bavili by sme sa tu aj stovky hodín, tak to stojí za, lebo ľudský život je nevyčísliteľný a ešte zareagujem na to, že tie výdobytky feminizmu, tie, tie stáročia boja žien za to, aby mali podobné práva alebo rovnaké práva ako muži, aby mali rovnako zaplatené, aby dostali rovnako starostlivosť, aby mali rovnaké volebné právo, to sú dobré veci, to sú veci, ktoré hovoria o tom, že sme ľudstvo a nebudeme robiť rozdiel medzi mužom a ženou a preto neexistuje téma, ktorá je čisto ženská alebo čisto mužská. Zaznelo tu niekoľkokrát, že nebavme sa o tom, to je ženský problém, nech si to vyriešia ženy. Ja sa voči tomu ohradzujem. Ja som zákonodarca zvolený ľuďmi a my spolu máme hľadať, empaticky navzájom sa počúvať a nachádzať najlepšie riešenia spolu muži a ženy. Toto nie je problém žien, toto je problém ľudstva a toto je téma ľudstva. Tak ako každá žena má rovnaké práva ako muž, tak neposielajte mužom preč z tejto sály vtedy, keď, keď sa hovorí o potratoch, lebo toto je vec, ktorá sa týka celého ľudstva, nám na živote záleží a budeme o tom diskutovať a budeme sa snažiť ochrániť každý jeden život a áno takým spôsobom, že začneme pomáhať ženám. V tomto sa určite zhodneme. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, hovorili ste o tom, že sú tu pseudoargumenty o subsidiarite a právny blud, že sa tá subsidiarita nevzťahuje na uznesenia. Áno právne sa nevzťahuje, ale fakticky to tak je a ľudia to tak vnímajú a chápu, že z Európskeho parlamentu z európskej úrovne sa nám niečo podáva, niečo sa nám tlačí a niečo musíme prijať. No a toto nešťastne prispieva k rozdeleniu spoločnosti. Našej spoločnosti. Zažili sme to aj pred rokom v parlamentných voľbách, zažívame to aj inde, že tiež to ťažké a kultúrno-etické témy sa zneužívajú a je to možno škoda. V tom súhlasím s vami, že možno netreba tomu venovať teraz príliš veľa času a zahlasovať o tom uznesení a ja budem veľmi zvedavý ako o tomto uznesení o uznesení Európskeho parlamentu zahlasujú kolegovia z koalície a ako sa k tomu postaví aj koalícia. Ako pre nás je to dôležitá vec a podobné uznesenie ako má Rastislav Krátky mal aj Milan Majerský, ktorý to potom z technických dôvodov stiahol. Ale súhlasím s vami, poďme spolu hľadať cestu, rozmýšľať ako pomôcť ženám, ako zlepšiť ich situáciu a nielen ženám aj ich partnerom, aj tým rodinám a ako vieme spoločne ukázať alternatívu k štvrtej vláde Roberta Fica, ktorá to totiž nerieši. Ďakujem.

Ďakujem za slovo a ďakujem aj za vaše faktické poznámky. Kolegyne, kolegovia. Ja by som sa najskôr chcela vrátiť k tej sémantike potrat verzus interrupcia. Potrat je niečo spontánne, čo sa žene udeje bez ohľadu n a to, že či to chce alebo nie. Toto je zdravotnícky termín interrupcia. Takže taký malý rozdiel. Čo sa týka tých pseudoargumentov. Ja som rozhodne nepovedala, že právo na život je pseudoargumentom. Ja som povedala, že princíp subsidiarity, za ktorý sa navrhovateľ skrýva, je pseudoargumentom a prosím vás, ja skutočne nemôžem prijať túto argumentáciu, že áno právne je to hlúposť, ale de facto to hlúposť nie je. No keď raz sa princíp subsidiarity aplikuje na legislatívne akty, teda na zákony, tak my sa nemôžme tváriť, že ho tu môžme, lebo sa nám to páči, aplikovať na uznesenia. Jednoducho nie. To je právny blud. Ja úplne súhlasím s tým, že bavme sa o práve na život, snažme sa zachrániť čo najviac ľudských životov, veď to je úplne legitímne a ja si myslím, že aj na to tu sme, ale tak sa bavme o všetkých tých deťoch napríklad, ktoré žijú v marginalizovaných komunitách, bavme sa o všetkých tých ľuďoch, ktorých môže zachrániť naše zdravotníctvo a žiaľ kvôli neschopnosti a kvôli ďalším veciam sa to jednoducho nedarí. Bavme sa o tom ako pomáhať ľuďom v tejto krajine, ale nebavme sa o tom, ako upierať ženám právo rozhodovať sa a to je zároveň aj moja posledná poznámka. Ja som rozhodne nepovedala, že všetkých mužov preč z tejto sály, keď sa bavíme o interrupciách. Ja som povedala len toľko, že my sme tu na to, poslanci aj poslankyne, aby sme nastavili nejaký právny rámec, ale tak, aby sa každá žena mohla rozhodnúť, aby do toho nebola nútená z ekonomických dôvodov, ale zároveň, aby mala tú slobodu, že keď sa rozhodne nestať sa matkou, tak aby jej to ten právny rámec garantoval bez toho, že príde o život alebo o svoje zdravie. To je všetko. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem začať najprv tak ústretovo, pretože nemám záujem viesť kultúrnu vojnu a ani som nikdy nechcel, aby táto diskusia do toho skĺzla a myslím si, že veď aj mne sa podarilo do toho neskĺznuť. Chcem začať ústretovo tak, že poviem, že áno, chcem sa aj ja rozprávať a diskutovať o tom, ako pomôcť matkám samoživiteľkám, ako zvyšovať ochranu detí, ako diskutovať, chcem, aby sa diskutovalo výhradne a vyslovene len na pôde tohto parlamentu o tom, že ako by sme mohli prispieť k tomu, že tie ženy, ktoré sa rozhodujú nad interrupciou z ekonomických dôvodov, tak aby sme im vyšli v ústrety a pomohli sa rozhodnúť tak, že to dieťatko si nechajú a že ten ekonomický dôvod im, jednoducho povedané, vyriešime. Áno toto súhlasím s týmto, o tomto chcem diskutovať a keď tá téma, tá diskusia príde, tak sa jej veľmi rád zúčastním a dobre sa na ňu pripravím, tak ako som sa pripravil na toto uznesenie. Je tak až prepáčte, ale musím to tak povedať, že drzé tvrdiť, že toto uznesenie nenapísané správne už len z toho titulu, že dve politické strany, respektíve hnutia mali rovnako obsahovo postavené to, o čom tu diskutujeme. Jedna strana bola KDH, tá to priniesla na výbor pre európske záležitosti, ja som to priniesol priamo do pléna. Čiže prečo je táto otázka veľmi dôležitá a prečo je dôležité o nej diskutovať a ten dôvod je veľmi jednoduchý, už som hovoril niekoľkokrát, zopakujem to znovu. Ten dôvod je taký, že je to veľmi citlivá kultúrno-etická téma a na pôde Európskeho parlamentu sú snahy zarámcovať túto tému, dokonca priniesť nové ľudské právo do Charty základných ľudských práv, čo by malo pre nás, pre Slovákov, pre náš parlamente, pre našu Národnú radu širokosiahlé následky. Krásne sa ukázalo to, ako sa nechceme chápať v tom, keď pani poslankyňa Jurík to drží v tom úzkom rámci, že bavíme sa len o uznesení, ktoré reaguje na nejaké uznesenie národného parlamentu. Čiže bavíme sa o mojom uznesení, ktoré reaguje na uznesenie Európskeho parlamentu. Tak toto je ten úplne kratučký úzky rámec, v ktorom ma samozrejme môžete chytať za slovo a môžete hovoriť o tom, čo chcete, ja zdôrazňujem ten široký pohľad, ten dôvod, pre ktorý som toto uznesenie doniesol a to ten, že pokiaľ sa dostane do Charty základných ľudských práv nové ľudské právo a myslím si, že právo na potrat nie je základné ľudské právo, že táto diskusia je úplne zbytočná, ale niekto to tu už navrhol, že to pokladá za ľudské práva, že to má byť v charte, tak v dôsledku tohto návrhu sa dejú dve veci. Prvá vec rozbiehajú sa procesy na Európskom parlamente a na európskej úrovni, ktoré ja hovorím, že nepoďme touto cestou, rovno ich zastavme, rovno sa vyjadrime. My predsa nemôžeme rušiť uznesenie Európskeho parlamentu. To neni ani mojou ambíciou, ani vám to nenavrhujem, uvedomujem si, že také niečo urobiť nemôžeme. To čo my môžeme urobiť, je, že môžme zaujať ako Slovenská republika postoj. Ten postoj sme už veľmi jasne zaujali aj v roku 2002, keď sme tu v tomto parlamente prijali deklaráciu, že kultúrno-etické témy, kultúrno-etické otázky si chceme riešiť a vyslovene a výlučne o nich rozhodovať jednoznačne suverénne len tu na pôde tohto parlamentu a nechceme, aby nám niekto iný do toho vstupoval. To je prvá vec, na ktorú nadväzujem a ktorú vyzývam vás poslancov, aby sme urobili, aby sme sa hneď od začiatku postavili a nedovolili tým, ktorí majú záujem presadzovať toto nové ľudské právo, aby okolo toho robili svoju ďalšiu agendu. Druhá vec, ktorú hovorím, je, že a to je vlastne a teraz to vysvetlím podrobnejšie, ešte skúsim uviesť aj konkrétny príklad, lebo to som asi neurobil predtým a tam sme sa nestretli, lebo mnohí to neporozumeli, že prečo hovorím, že my budeme ťahať ako poslanci za kratší povraz a kto budete hádzať ten dlhší. Tak v tom širšom rámci je predsa jasné, že sa bavíme o tom a to je gro toho uznesenia toho Európskeho parlamentu, že má vzniknúť nové ľudské právo, právo na potrat. Ak sa toto stane, ak by sa toto stalo, tak by o všetkých záležitostiach pokiaľ ide o žiadosti o interrupcie a o to, čo my máme. Takto že skúsim ešte jednoduchšie, že bude potom úplne jedno, čo my máme v našej domácej legislatíve, pretože ak sa stane nasledovný príklad, tak o tom nebudeme rozhodovať my poslanci, ale Súdny dvor Európskej únie o akom príklade hovorím. Predstavte si ženu, ktorá je alebo zistí, že je tehotná v šestnástom, pätnástom, štrnástom týždni tehotenstva. Príde do nemocnice, lekári jej odmietnu vykonať interrupciu a ona pôjde na súd a bude žiadať niekoľko vecí. Prvá vec. Predsa je to v Charte základných ľudských práv. Upreli ste moje ľudské právo, žiadam, aby ste mi ho umožnili naplniť. Po druhé, keďže ste mi ho upreli, cítim ujmu, chcem od vás odškodnenie a po tretie. Chcem, aby ste mi to, sa nielen za to, nielen zosúladili či zharmonizovali ...
===== žiadam, aby ste mi ho umožnili naplniť. Po druhé, keďže ste mi ho upreli, cítim ujmu, chcem od vás odškodnenie a po tretie, chcem, aby ste mi to, sa nielen za to, nielen zosúladili, či zharmonizovali právo, ktoré máme my na Slovensku s právom Európskej únie, ale aby ste mi aj umožnili takúto vec. Doteraz sme tu mali, že sú, že je výnimka z ochrany života do 12 týždňa, ja chcem mať po 14. týždeň, alebo som v 14., 15., chcem, aby ste mi to umožnili. Čo sa stane? Budeme o tom my rozhodovať ak poslanci, keď bude takéto ľudské právo platiť? Nebude, náš slovenský súd vo svojom rozhodovaní sa obrátil na Európsky súd, a teda v Luxemburgu, a ten dá výkladové stanovisko, vieme, že on veľmi rád dáva extenzívny výklad, hoc ako súd by to nemal robiť, ale existuje aj v diplomovej práci si to pozrite, akým spôsobom aj právnici študujú, ako rozširuje právo svojimi judikátmi a svojím rozhodovaním tento súd a povie, že áno. Po prvé, porušili ste ľudské právo, potom to je aj reakcia na pani poslankyňu, ktorá mi dávala otázku, alebo resp. reakciu na mňa, že no, však čo sa stane, však my si budeme môcť nejakým spôsobom upravovať to akým spôsobom uplatňujeme ľudské práva.
No, tak práve ona bola tá, ktorá kričala, keď tu koalícia prišla, ja som to tiež kritizoval, áno je to legitímne, pokiaľ ide o právomoc zhromažďovať sa, že takýmto spôsobom do toho nemali zasahovať. Ale presne to sa stane, budete kričať, že sa porušujú ľudské práva a budete kričať, aby to Európska únia riešila a budete kričať, že aby nám fondy pozastavili a bude z toho poprask. Ja som za dodržiavanie ľudských práv, som za dodržiavanie ľudských práv tak ako sú momentálne napísané, nepovažujem potrat za základné ľudské právo, ešte to vysvetlím aj prečo, nepoviem len svoj názor, prinesiem aj odôvodnenie, že prečo to nepovažujem, a toto by bol dôsledok toho, keby sa to uznesenie, ktoré máme v Európskom parlamente, dotiahlo do záveru, do konca. Dotiahol sa cieľ tých, ktorí ho predkladajú. Zároveň by sme platili tejto žene, o ktorej som hovoril, s istou pravdepodobnosťou odškodnenie a zároveň by sme museli upraviť domáce zákony, ktorá máme my tu, podľa judikátu súdu. Čiže ťažisko do rúk o rozhodovaní toho, že ako nakladať s interrupciami, v akej miere, by sa prenieslo na súdy. Nemali by sme to my, poslanci Národnej rady v rukách.
To je cieľom tohoto uznesenia v Európskom parlamente, to chcete urobiť, pretože viete, že neviete to presadiť ako legislatívu v jednotlivých krajinách Európskej únie a chcete to urobiť okľukou cez tzv. ľudské nové právo. Takže preto hovorím o tom, že podržme si my výlučne v našich rukách rozhodovanie o týchto veciach, nechajme zaznieť diskusiu o tom akým spôsobom to má byť upravené iba tu, my suverénne, jednoznačne o tom rozhodnime, my tu doma. Mňa by celkom zaujímalo, že použili ste taký termín, ja sa ospravedlňujem, jak to nepoviem úplne presne, ale že množstvo všelijakých medzinárodných dohovorov, kde je potrat uznané ako ľudské právo. Tak by som chcel, ja sa ospravedlňujem, nepočujem vás, ale že keby som, tak chcel by som počuť teda, že v ktorých, lebo toto by bol unikátne prvý dokument, v charte by to bolo prvýkrát uznané ako základné ľudské právo, nikde inde to neevidujem, neevidujem to v žiadnych medzinárodných zmluvách, neevidujem to v žiadnych iných deklaráciách o ľudských právach.
Dobre, ešte v záverečnom slove potom povie zvyšné. Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Krátky, vy ste veriaci? Lebo vy toľko klamete, že ja normálne cítim takú prenesenú hanbu za vás. Zavádzate, klamete, strašíte ľudí, že sa tu bude diať niečo, čo sa vôbec, ale že vôbec nebude diať. Mám aj druhú otázku, vy ste právnik? Lebo aj po právnej stránke to absolútne nesedí a hneď vám dám úplne taký najjednoduchší dôkaz, aký sa len dá. Hovoríte o ľudských právach, no očividne im vôbec nerozumiete, pretože to, čo ste tu hovorili, ako ste strašili, že teraz keď právo na interrupciu zavedieme do charty, tak nejaká žena si tu zmyslí v 15., 16., týždni, že ona chce ísť na interrupciu a že jej to nebude povolené a že potom dostaneme pokuty, že pôjdeme žalovať do Bruselu. Vy tak hnusne zavádzate, strašíte a klamete, nielen teda túto koalíciu, snažiac sa nejako ich donútiť k tomu, aby vám za to zahlasovali, ale aj ľudí, pretože mne teraz chodia maily od ľudí, ktorí sa zľakli týchto vašich zavádzaní. Tak prosím vás, už s tým konečne prestaňte! Čo sa týka ľudských práv, a to bude aj prípad práva na interrupciu v charte, bude to znamenať, že každý štát si bude môcť stanoviť svoj právny rámec. Opakujem, povedala som to tu desaťkrát, pre Slovensko sa nič nezmení. Jediné, čo bude, tak že v rámci členských štátov, žiadny členský štát nebude môcť absolútne zakázať právo na interrupciu. To je všetko. Čo sa týka týždňov, spôsobu vykonania, atď., tak to bude aj naďalej v kompetencii členských štátov. Takisto ako je to v prípade iných ľudských práv. Viete, pán poslanec Krátky, napr. také právo na súkromný a rodinný život, alebo právo na manželstvo. Vy máte skutočne pocit, že napr. na Slovensku máme manželstvá pre všetkých, tak ako je v niektorých iných krajinách? A taktiež by mohli istí ľudia, predsa keď im je odopreté právo na manželstvo, sťažovať sa na Európsky súdny dvor a nedeje sa to, lebo takto jednoducho ľudské práva nefungujú. Tak vás ešte raz prosím, prestaňte strašiť a klamať!

Ďakujem, pán predsedajúci. Je to nesmierne ťažká téma, o ktorej tu debatujeme, pozorne ju sledujem od jej začiatku. Vy ako predkladateľ, pán poslanec Krátky, mám dojem, že sa týmto uznesením, ktoré nám tu predkladáte, práve bránite diskusii, pretože ja tomu uzneseniu Európskeho parlamentu rozumiem tak, že ono otvára diskusiu pre členské štáty. Vytvára fórum na to, aby sme o tejto, naozaj ťažkej téme, o tomto konflikte dvoch životov, dvoch práv na život, debatovali a oberáte vlastne Slovensko o to, o tú príležitosť, aby mohlo vstúpiť do tejto diskusie. Ja si preto myslím, že to uznesenie Európskeho parlamentu je dobré a nechcem žiadnym spôsobom sa proti nemu stavať.
Dotknem sa ešte krátko inej témy, ktorá tu opakovane zaznievala, a to je výhrada vo svedomí, kde mnohí kritici uznesenia Európskeho parlamentu hovorili o tom, že toto uznesenie siaha na právo výhrady vo svedomí. Hovorí a v tomto kontexte, predovšetkým o tzv. kolektívnej výhrade vo svedomí, teda o práve inštitúcii odmietnuť vykonávať interrupcie. A ja si myslím, že toto je nesprávne, to je úplné nepochopenie konceptu výhrady vo svedomí. Svedomie je individuálna kategória. Svedomie má človek a nie inštitúcia, a preto ak niekto chce rozšíriť právo výhrady vo svedomí na inštitúciu, je to veľký omyl a je to nesprávne. Ďakujem.