19. schôdza

Ďakujem.
Pani kolegyňa, minule som na vás reagovala, teraz opäť budem. Veľmi mi je ľúto, že hovoríte, že argumenty, ktoré tu padajú, sú tzv. pseudoargumenty.
Ja si nemyslím, že ochrana života je nejaký pseudoargument a že právo na interrupciu je už zakotvené ako ľudské právo. No ak by to tak bolo, potom asi by francúzsky parlament nežiadal niečo takéto.
A veľmi ma mrzí, že napádate aj princíp subsidiarity, pretože princíp subsidiarity pre tých, ktorí nevedia, o čo ide, je to, že drobné veci, ktoré si vieme riešiť sami, si riešime sami, a o pomoc vyššie a o solidaritu a podobné žiadame, až keď si sami nevieme vyriešiť problém, takže toľko k subsidiarite. A ja si myslím, že tuná ten princíp subsidiarity má byť práve v tom, že my na Slovensku si povieme, že pre nás základné ľudské právo je právo na život, nie právo na potrat. Od toho sa všetko odvíja a áno, koalícia sa môže smiať, ak opozícia takéto veci rieši, ale ja... a verím, že päť hodín by sme vedeli oveľa efektívnejšie využiť, ak by sme možno bez rozpravy boli zahlasovali za podporu tohto uznesenia, a mohli sme teraz riešiť úplne iné, ekonomické veci napríklad, ktoré by práve pomohli matkám v núdzi, ktoré by pomohli ženám, ktoré sa ocitli nečakane v situácii, že sú tehotné, mohli by sme napríklad rozprávať aj o tom, že keď sme tu schvaľovali novelu zákona o dotáciách, aby potom následne ministerstvo sociálnych vecí mohlo vypísať výzvu na podporu týraným ženám, teda zariadeniam, ktoré sa starajú o týrané ženy, že prečo práve došlo v dvoch prípadoch k nepodporeniu tohto, pretože tie dve organizácie okrem týraných žien sa, žiaľ... sa starajú, žiaľ, aj o ženy, alebo teda nie žiaľ, ale sa starajú aj o ženy, ktoré sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Ďalší v poradí, pán poslanec Šmilňák, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, interrupcia nie je správny pojem, interrupcia znamená niečo prerušiť a prerušené, v prerušenom sa dá pokračovať. V tomto prípade sa pokračovať nedá, to je abort alebo potrat, keď už ideme do detailov.
Či sa máme venovať iným veciam, pani kolegyňa, ani Ústavný súd by tu nebol, ani parlament by tu nebol, ani my by sme tu neboli, keby nebolo života. Najväčší, najväčšia hodnota pre ľudstvo je život, a o tom keď sa bavíme päť hodín, tak je to málo. Ak zachránime jediný ľudský život a bavili by sme sa tu aj stovky hodín, tak to stojí za, lebo ľudský život je nevyčísliteľný.
A ešte zareagujem na to, že tie výdobytky feminizmu, tie, tie stáročia boja žien za to, aby mali podobné práva alebo rovnaké práva ako muži, aby mali rovnako zaplatené, aby dostali rovnako starostlivosť, aby mali rovnaké volebné právo, to sú dobré veci, to sú veci, ktoré hovoria o tom, že sme ľudstvo a nebudeme robiť rozdiel medzi mužom a ženou, a preto neexistuje téma, ktorá je čisto ženská alebo čisto mužská. Zaznelo tu niekoľkokrát, že nebavme sa o tom, to je ženský problém, nech si to vyriešia ženy. Ja sa voči tomu ohradzujem. Ja som zákonodarca zvolený ľuďmi a my spolu máme hľadať, empaticky navzájom sa počúvať a nachádzať najlepšie riešenia, spolu muži a ženy. Toto nie je problém žien, toto je problém ľudstva a toto je téma ľudstva.
Tak ako každá žena má rovnaké práva ako muž, tak neposielajte mužom preč z tejto sály vtedy, keď, keď sa hovorí o potratoch, lebo toto je vec, ktorá sa týka celého ľudstva, nám na živote záleží a budeme o tom diskutovať a budeme sa snažiť ochrániť každý jeden život a áno, takým spôsobom, že začneme pomáhať ženám. V tomto sa určite zhodneme.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
Ďalší v poradí s faktickou, pán poslanec Čaučík, máte slovo.

Áno, ďakujem pekne.
Pani kolegyňa, hovorili ste o tom, že sú tu pseudoargumenty o subsidiarite a právny blud, že sa tá subsidiarita nevzťahuje na uznesenia. Áno, právne sa nevzťahuje, ale fakticky to tak je a ľudia to tak vnímajú a chápu, že z Európskeho parlamentu, že z tej európskej úrovne sa nám niečo podáva, niečo sa nám tlačí a niečo musíme prijať.
No a toto nešťastne prispieva k rozdeleniu spoločnosti, našej spoločnosti. Zažili sme to aj pred rokom v parlamentných voľbách, zažívame to aj inde, že tiež sú to ťažké a kultúrno-etické témy sa zneužívajú a je to možno škoda. V tom súhlasím s vami, že možno netreba tomu venovať teraz príliš veľa času a zahlasovať o tom uznesení, a ja budem veľmi zvedavý, ako o tomto uznesení o uznesení Európskeho parlamentu zahlasujú kolegovia z koalície a ako sa k tomu postaví aj koalícia. Ako pre nás je to dôležitá vec a podobné uznesenie, ako má Rastislav Krátky, mal aj Milan Majerský, ktorý to potom z technických dôvodov stiahol.
Ale súhlasím s vami, poďme spolu hľadať cestu, rozmýšľať, ako pomôcť ženám, ako zlepšiť ich situáciu, a nielen ženám, aj ich partnerom, aj tým rodinám, a ako vieme spoločne ukázať alternatívu k štvrtej vláde Roberta Fica, ktorá toto tiež nerieši.
Ďakujem.

V reakcii ešte, pani poslankyňa Jurík, máte slovo.

Ďakujem za slovo a ďakujem aj za vaše faktické poznámky.
Kolegyne, kolegovia, ja by som sa najskôr chcela vrátiť k tej sémantike potrat verzus interrupcia. Potrat je niečo spontánne, čo sa žene udeje bez ohľadu na to, že či to chce, alebo nie. Toto je zdravotnícky termín interrupcia, takže taký malý rozdiel.
Čo sa týka tých pseudoargumentov. Ja som rozhodne nepovedala, že právo na život je pseudoargumentom. Ja som povedala, že princíp subsidiarity, za ktorý sa navrhovateľ skrýva, je pseudoargumentom, a prosím vás, ja skutočne nemôžem prijať túto argumentáciu, že áno, právne je to hlúposť, ale de facto to hlúposť nie je. No keď raz sa princíp subsidiarity aplikuje na legislatívne akty, teda na zákony, tak my sa nemôžme tváriť, že ho tu môžme, lebo sa nám to páči, aplikovať na uznesenia. Jednoducho nie. To je právny blud.
Ja úplne súhlasím s tým, že bavme sa o práve na život, snažme sa zachrániť čo najviac ľudských životov, veď to je úplne legitímne a ja si myslím, že aj na to tu sme, ale tak sa bavme o všetkých tých deťoch napríklad, ktoré žijú v marginalizovaných komunitách, bavme sa o všetkých tých ľuďoch, ktorých môže zachrániť naše zdravotníctvo a, žiaľ, kvôli neschopnosti a kvôli ďalším veciam sa to jednoducho nedarí.
Bavme sa o tom, ako pomáhať ľuďom v tejto krajine, ale nebavme sa o tom, ako upierať ženám právo rozhodovať sa. A to je zároveň aj moja posledná poznámka. Ja som rozhodne nepovedala, že všetkých mužov preč z tejto sály, keď sa bavíme o interrupciách. Ja som povedala len toľko, že my sme tu na to, poslanci aj poslankyne, aby sme nastavili nejaký právny rámec, ale tak, aby sa každá žena mohla rozhodnúť, aby do toho nebola nútená z ekonomických dôvodov, ale zároveň, aby mala tú slobodu, že keď sa rozhodne nestať sa matkou, tak aby jej to ten právny rámec garantoval bez toho, že príde o život alebo o svoje zdravie. To je všetko.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ďalší v poradí do ústnej rozpravy bol prihlásený pán poslanec Škripek. Nie je v sále, konštatujem, že stráca poradie. Už stratené poradie má teraz pani poslankyňa Plaváková. Opäť konštatujem, že nie je v sále, takže stráca možnosť vystúpiť v rozprave. A chcete teraz hneď vystúpiť, ešte pred pánom poslancom? Dobre, takže prihlásil sa o slovo navrhovateľ.
Pán poslanec Krátky, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcem začať najprv tak ústretovo, pretože nemám záujem viesť kultúrnu vojnu a ani som nikdy nechcel, aby táto diskusia do toho skĺzla, a myslím si, že veď aj mne sa podarilo do toho neskĺznuť. Chcem začať ústretovo tak, že poviem, že áno, chcem sa aj ja rozprávať a diskutovať o tom, ako pomôcť matkám samoživiteľkám, ako zvyšovať ochranu detí, ako diskutovať, chcem, aby sa diskutovalo výhradne a vyslovene len na pôde tohto parlamentu o tom, že ako by sme mohli prispieť k tomu, že tie ženy, ktoré sa rozhodujú nad interrupciou z ekonomických dôvodov, tak aby sme im vyšli v ústrety a pomohli sa rozhodnúť tak, že to dieťatko si nechajú a že ten ekonomický dôvod im, jednoducho povedané, vyriešime. Áno, toto súhlasím s týmto, o tomto chcem diskutovať, a keď tá téma, tá diskusia príde, tak sa jej veľmi rád zúčastním a dobre sa na ňu pripravím, tak ako som sa pripravil na toto uznesenie.
Je také až, prepáčte, ale musím to tak povedať, že drzé tvrdiť, že toto uznesenie nenapísané správne už len z toho titulu, že dve politické strany, resp. hnutia mali rovnako obsahovo postavené to, o čom tu diskutujeme. Jedna strana bola KDH, tá to priniesla na výbor pre európske záležitosti, ja som to priniesol priamo do pléna. Čiže prečo je táto otázka veľmi dôležitá a prečo je dôležité o nej diskutovať, a ten dôvod je veľmi jednoduchý, už som hovoril niekoľkokrát, zopakujem to znovu.
Ten dôvod je taký, že je to veľmi citlivá kultúrno-etická téma a na pôde Európskeho parlamentu sú snahy zarámcovať túto tému, dokonca priniesť nové ľudské právo do Charty základných ľudských práv, čo by malo pre nás, pre Slovákov, pre náš parlament, pre našu Národnú radu širokosiahle následky. Krásne sa ukázalo to, ako sa nechceme chápať v tom, keď pani poslankyňa Jurík to drží v tom úzkom rámci, že bavíme sa len o uznesení, ktoré reaguje na nejaké uznesenie národného parlamentu. Čiže bavíme sa o mojom uznesení, ktoré reaguje na uznesenie Európskeho parlamentu. Tak toto je ten úplne kratučký, úzky rámec, v ktorom ma, samozrejme, môžete chytať za slovo a môžete hovoriť o tom, čo chcete, ja zdôrazňujem ten široký pohľad, ten dôvod, pre ktorý som toto uznesenie doniesol, a to ten, že pokiaľ sa dostane do Charty základných ľudských práv nové ľudské právo, a myslím si, že právo na potrat nie je základné ľudské právo, že táto diskusia je úplne zbytočná, ale niekto to tu už navrhol, že to pokladá za ľudské práva, že to má byť v charte, tak v dôsledku tohto návrhu sa dejú dve veci.
Prvá vec, rozbiehajú sa procesy na Európskom parlamente a na európskej úrovni, ktoré, ja hovorím, že nepoďme touto cestou, rovno ich zastavme, rovno sa vyjadrime. My predsa nemôžeme rušiť uznesenie Európskeho parlamentu. To neni ani mojou ambíciou, ani vám to nenavrhujem, uvedomujem si, že také niečo urobiť nemôžeme. To, čo my môžeme urobiť, je, že môžme zaujať ako Slovenská republika postoj. Ten postoj sme už veľmi jasne zaujali aj v roku 2002, keď sme tu v tomto parlamente prijali deklaráciu, že kultúrno-etické témy, kultúrno-etické otázky si chceme riešiť a vyslovene a výlučne o nich rozhodovať jednoznačne suverénne len tu na pôde tohto parlamentu a nechceme, aby nám niekto iný do toho vstupoval. To je prvá vec, na ktorú nadväzujem a ktorú vyzývam vás poslancov, aby sme urobili, aby sme sa hneď od začiatku postavili a nedovolili tým, ktorí majú záujem presadzovať toto nové ľudské právo, aby okolo toho robili svoju ďalšiu agendu.
Druhá vec, ktorú hovorím, je, že, a to je vlastne a teraz to vysvetlím podrobnejšie, ešte skúsim uviesť aj konkrétny príklad, lebo to som asi neurobil predtým a tam sme sa nestretli, lebo mnohí to neporozumeli, že prečo hovorím, že my budeme ťahať ako poslanci za kratší povraz a kde... kto bude ťahať za ten dlhší. Tak v tom širšom rámci je predsa jasné, že sa bavíme o tom, a to je gro toho uznesenia toho Európskeho parlamentu, že má vzniknúť nové ľudské právo, právo na potrat. Ak sa toto stane, ak by sa toto stalo, tak by o všetkých záležitostiach, pokiaľ ide o žiadosti o interrupcie a o to, čo my máme v legi... Takto, že, skúsim ešte jednoduchšie, že bude potom úplne jedno, čo my máme v našej domácej legislatíve, pretože ak sa stane nasledovný príklad, tak o tom nebudeme rozhodovať my poslanci, ale Súdny dvor Európskej únie. O akom príklade hovorím?
Predstavte si ženu, ktorá je alebo zistí, že je tehotná v 16., 15., 14. týždni tehotenstva. Príde do nemocnice, lekári jej odmietnu vykonať interrupciu a ona pôjde na súd a bude žiadať niekoľko vecí. Prvá vec. Predsa je to v Charte základných ľudských práv, upreli ste moje ľudské právo, žiadam, aby ste mi ho umožnili naplniť. Po druhé, keďže ste mi ho upreli, cítim ujmu, chcem od vás odškodnenie. A po tretie chcem, aby ste mi to, sa nielen za to, nielen zosúladili či zharmonizovali právo, ktoré máme my na Slovensku, s právom Európskej únie, ale aby ste mi aj umožnili takúto vec. Doteraz sme tu mali, že sú, že je výnimka z ochrany života do 12. týždňa, ja chcem mať po 14. týždeň, alebo som v 14., 15., chcem, aby ste mi to umožnili. Čo sa stane? Budeme o tom my rozhodovať ak poslanci, keď bude takéto ľudské právo platiť? Nebude. Náš slovenský súd vo svojom rozhodovaní sa obrátil na Európsky súd, a teda v Luxemburgu, a ten dá výkladové stanovisko, vieme, že on veľmi rád dáva extenzívny výklad, hoc ako súd by to nemal robiť, ale existuje, aj v diplomovej práci si to pozrite, akým spôsobom aj právnici študujú, ako rozširuje právo svojimi judikátmi a svojím rozhodovaním tento súd, a povie, že áno.
Po prvé porušili ste ľudské právo, potom to je aj reakcia na pani poslankyňu, ktorá mi dávala otázku, alebo resp. reakciu na mňa, že no, však čo sa stane, však my si budeme môcť nejakým spôsobom upravovať to, akým spôsobom uplatňujeme ľudské práva.
No, tak práve ona bola tá, ktorá kričala, keď tu koalícia prišla, ja som to tiež kritizoval, áno, je to legitímne, pokiaľ ide o právomoc zhromažďovať sa, že takýmto spôsobom do toho nemali zasahovať.
Ale presne to sa stane, budete kričať, že sa porušujú ľudské práva, a budete kričať, aby to Európska únia riešila a budete kričať, že aby nám fondy pozastavili, a bude z toho poprask. Ja som za dodržiavanie ľudských práv, som za dodržiavanie ľudských práv, tak ako sú momentálne napísané, nepovažujem potrat za základné ľudské právo, ešte to vysvetlím aj prečo, nepoviem len svoj názor, prinesiem aj odôvodnenie, že prečo to nepovažujem, a toto by bol dôsledok toho, keby sa to uznesenie, ktoré máme v Európskom parlamente, dotiahlo do záveru, do konca. Dotiahol sa cieľ tých, ktorí ho predkladajú. Zároveň by sme platili tejto žene, o ktorej som hovoril, s vysokou pravdepodobnosťou odškodnenie, a zároveň by sme museli upraviť domáce zákony, ktoré máme my tu, podľa judikátu súdu. Čiže ťažisko do rúk o rozhodovaní toho, že ako nakladať s interrupciami, v akej miere, by sa prenieslo na súdy. Nemali by sme to my poslanci Národnej rady v rukách.
To je cieľom tohoto uznesenia v Európskom parlamente, to chcete urobiť, pretože viete, že neviete to presadiť ako legislatívu v jednotlivých krajinách Európskej únie, a chcete to urobiť okľukou cez tzv. ľudské nové právo, takže preto hovorím o tom, že podržme si my výlučne v našich rukách rozhodovanie o týchto veciach, nechajme zaznieť diskusiu o tom, akým spôsobom to má byť upravené iba tu, my suverénne, jednoznačne o tom rozhodnime, my tu doma.
Mňa by celkom zaujímalo, že použili ste taký termín, ja sa ospravedlňujem, jak to nepoviem úplne presne, ale že množstvo všelijakých medzinárodných dohovorov, kde je potrat uznané ako ľudské právo. Tak by som chcel... (Reakcia z pléna.) Ja sa ospravedlňujem, nepočujem vás. Ale že keby som, tak chcel by som počuť teda, že v ktorých, lebo toto by bol unikátne prvý dokument, v charte by to bolo prvýkrát uznané ako základné ľudské právo, nikde inde to neevidujem, neevidujem to v žiadnych medzinárodných zmluvách, neevidujem to v žiadnych iných deklaráciách o ľudských právach. (Krátka pauza.) Dobre, ešte v záverečnom slove potom poviem zvyšné.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem navrhovateľovi. Na jeho vystúpenie evidujem tri faktické poznámky.
Takže prvá, pani poslankyňa Jurík.