19. schôdza

Pán kolega Braňo Škripek so zápalom rozprával a trošku v tom jeho, v tom jeho príhovore alebo v rozprave možno zaniklo, zanikol ten apel na vládnu koalíciu, na vás, zákonodarci, na nás všetkých, aby sme rovnako ako sa z verejných prostriedkov podporujú organizácie pro-choice, aby sme rovnako podporovali aj organizácie pro-life. Sú to organizácie, ktoré pomáhajú tehotným matkám so všetkými ich problémami tak, aby sa dieťa mohlo narodiť.
To, aby sa dieťa mohlo narodiť, je v záujme nás všetkých, či sme konzervatívni, liberálni, sociálni, progresívni. Všetci mi dáte za pravdu, že je omnoho lepšie, aby sa život narodil ako by sme ho mali stratiť. Preto ešte raz apelujeme na vládu a na nás všetkých zákonodarcov, na vás všetkých, vytvorme právne prostredie tak, aby sme ešte vo väčšej miere podporovali predovšetkým pro-life organizácie, ktoré zachraňujú desiatky a stovky detí, ktoré by sa inak nenarodili. Každé jedno narodené dieťa je požehnanie, je veľmi dôležité pre našu spoločnosť, aby ďalej fungovala, aby zachovala kontinuitu, aby dokázala ekonomicky prežiť, aby sa mohli postarať o seniorov, ktorí pomaličky starnú. Podporme pro-life organizácie.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
Udeľujem slovo pani poslankyni Kosovej, nech sa páči

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja som najprv, priznám sa, nechcela reagovať, ale keďže ste ma, pán Škripek, niekoľkokrát oslovil, tak to považujem za potrebné a ubezpečujem vás, že Progresívne Slovensko, najmä progresívne ženy budú vždy a za každú cenu brániť ženy, budú ich podporovať, napríklad aj tie ženy, ktoré žijú v násilných vzťahoch so svojimi partnermi, ktorí si myslia, že ženu vlastnia a môžu rozhodovať o ich živote a rozhodovať za nich, a takisto budú stáť aj na strane tých žien, ktoré sa chcú slobodne a samostatne rozhodnúť.
To však nevylučuje to, že by sme neboli na strane života. A my si vážime ľudský život a vážime si aj budúcnosť a chceme pre svoje deti tú najlepšiu budúcnosť. Ale viete, ja keď som sa vtedy rozhodovala, či si nechám svoje vlastné dieťa, tak viete, čo som si najviac vážila? To, že mi nikto neprikazoval, že si ho musím nechať, ani mi nikto nezakazoval, že môžem ísť na interrupciu. Toto je to slobodné právo rozhodnúť sa, pretože aj my ženy máme svoju dôstojnosť, máme svoju integritu. A verte mi, že keď niečo zakážete, tak to neznamená, že tie ženy, ktorým zakážete ísť na interrupciu, tak zrazu budú to dieťa milovať, zrazu nebudú mať ekonomické problémy, zrazu si budú vážiť život tak, ako si ho vážia všetci ostatní, tak budú vidieť nejaké svetlo na konci tunela, že budú šťastné. Nie je to tak.
Takže áno, sadnime si, poďme sa rozprávať o tom, ako týmto ženám pomáhať, ale, preboha, len nič nezakazujme. Vytvorme im podmienky na to, aby sa mohli slobodne rozhodnúť. To je dôležité. Nič viac, nič menej. A preto som povedala, nerobte z nás niečo, čo nie sme. Nám záleží na budúcnosti a záleží nám na tom, aby sme sa mohli slobodne rozhodnúť. A ja by som bola veľmi rada, keby prišiel ten čas, že nebudú o nás rozhodovať muži.

V reakcii na faktické vystúpi pán poslanec Škripek.
Máte slovo.

Ďakujem. Kolegovia, ďakujem za vyjadrenia.
Martin Šmilňák, ďakujem, že si zdôraznil to, že tu, opäť, my chceme zdôrazňovať predovšetkým to, že máme pomáhať organizáciám, ktoré pomáhajú ženám.
To spojím s vami, pani Kosová. Ďakujem za reakciu a ďakujem, že to viete pekne podať bez, trošku to bolo silné, že my sme vás označili za vrahyne, lebo to tak nie je. Tak to som rád, že zaznela takáto veta od vás, že progresívne ženy sú za život a chcú podporovať ženy, ktoré majú, takéto ťažké veci prežívajú, a vy ste mala slobodu, že vám nikto nič neprikazoval. Tak za prvé, nie muži tu budú prikazovať, aj ženy schvaľujú takú vec, že nechceme právo na potrat a nechceme, aby to bolo stále viacej zľahčované.
A, naopak, vyzývame predsa na podporovanie ľudí, žien, ktoré sú v takýchto ťažkostiach, aké ste vy popisovali. Ponúklo vám dosť, mali ste dosť možností? Bolo za vami dosť organizácií, ktoré by vám pomohli jak so psychológom, tak s financiami, tak s ubytovaním, proste všemožným spôsobom? A toto chceme dosiahnuť.
Ale ja musím zdôrazniť pre slovenskú verejnosť jednu dôležitú vec. To práve Progresívne Slovensko má vo svojej kultúrnej časti programu, vo svojom programe volebnom, že oni chcú utajené potraty pre dievčatá od 16 rokov, aby to nevedeli ani ich rodičia, ani okolie, aby to nevedel nikto. A toto vôbec nie je niečo, čo je ani progresívne, ani dobré. To na čo chceme nabádať mladých ľudí, aby urobili utajené potraty? Prečo? Čo je na tom to pro-life? Čo je na tomto dobré pre našu krajinu? Veď to spôsobí len ťažkosti psychické, fyzické. Tie dievčatá utajené žijú spôsobom života, ktorý je sexuálne promiskuitný, alebo náhodičkou sa to stalo, lebo skúšajú niečo, a potom majú následky a my im máme dovoliť utajiť svoje potraty? Tak to nie. Utajené potra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Toto bolo posledné vystúpenie pána poslanca prihláseného ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno, nech sa páči, dávam mu slovo.

Ďakujem ešte raz.
Teda záverečné slovo, možnosť je ho mať. To je to, čo si vážim, že môžme tu o tom diskutovať. Ešte krátky dôvetok, veď práve preto aj ja vystupujem, aby sme o tom hovorili, pán kolega, nie že by som túto diskusiu nechcel, ale gro môjho snaženia sa je vlastne povedať to, že potrat ako základné ľudské právo nie je legitímna požiadavka. To je kľúčový obsah uznesenia Európskeho parlamentu, ktorý ja namietam a voči ktorému chcem, aby sme sa ohradili.
A zároveň hovorím, že kedykoľvek bude diskusia na túto tému, tak chcem, aby náš parlament, naša Národná rada mala všetky kompetencie v plnom rozsahu o tom rozhodnúť a stanoviť právny rámec. Ja som uviedol aj príklad v rozprave, za ktorý som si vyslúžil osobné počastovanie, ale nepočul som, teda že ten príklad by bol zlý alebo že teda niečo také by, že to sa určite nemôže stať, akože za tým príkladom si stojím a budem si za ním stáť aj ho budem ďalej vysvetľovať, keď to bude ďalej potrebné.
Nuž zástancovia potratov sa vždy a na všetkých fórach snažia svoje videnie sveta podložiť a argumentovať tým, že potrat je základné ľudské právo, a snažia sa o ňom hovoriť ako o práve. Téma interrupcií je veľmi citlivá téma, a preto by sa podľa mňa malo vždy začať s tým, že sa pomenuje, čo interrupcia je, a treba povedať nasledovné – interrupcia je ukončenie tehotenstva, ktoré má za následok smrť nenarodeného človeka. Systém ľudských práv existuje na ochranu práv ľudí, najmä najslabších. Právo na život je prvé právo. Zakotvenie potratu ako ľudského práva nerozširuje rozsah práv, podvracia samotný koncept.
Dovoľte mi ešte na záver citovať z deklarácie ku ktorej sme sa prihlásili aj my Slováci, Slovenská republika, ratifikovali sme ju. Ide o Dohovor o právach dieťaťa. Dovolím si citovať z preambuly tohto dohovoru:
„Majúc na mysli, že ako je uvedené v Deklarácii práv dieťaťa prijatej Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 20. novembra 1959, dieťa pre svoju telesnú a duševnú nezrelosť potrebuje osobitné záruky, starostlivosť a zodpovedajúcu právnu ochranu pred narodením aj po ňom.“ Koniec citácie Dohovoru o právach dieťaťa.
Ja sa prihováram za to, aby ste podporili moje uznesenie, aby ste odmietli snahy, ktoré sú na Európskom parlamente a v jeho štruktúrach, o to, aby sa toto nové ľudské právo, právo na potrat dostalo do Charty základných ľudských práv, čím vlastne vyjadríte aj to, že sa stotožňujete s názorom, že o týchto otázkach by mal rozhodovať len náš slovenský parlament. To je cieľom môjho uznesenia, tak vám ho predkladám a žiadam vás o podporu za zahlasovanie tohto uznesenia.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem navrhovateľovi. Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Nie. Konštatujem... Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Bittó Cigánikovej a pána Szalaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, tlač 347.
Prosím pána poslanca Szalaya, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Oskara Dvořáka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
S faktickými poznámkami boli prihlásené, boli prihlásení dvaja poslanci. Pani poslankyňa Bittó Cigániková? Pýtam sa, či je v sále. Nie. Stráca poradie. Pán poslanec Dostál? Konštatujem, ani on nie je v sále, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovať?
Áno, nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Bittó Cigánikovej a Tomáša Szalaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 347.)

Tak, krásny deň. Je škoda, že máme túto rozpravu rozbitú. Vlastne koľko to už je? Od stredy minulého týždňa do utorka tohto, čiže to je šesť dní. Rozumiem, že už si nemusíte pamätať, o čom sme sa tu vtedy rozprávali, o čom mali byť tie faktické poznámky. Keďže som sa s kolegom Dostálom rozprával o pripomienke pána poslanca Majerského k tomuto návrhu zákona, že ide údajne dokonca o protiústavný návrh, tak by som rád chcel tlmočiť slová Ondreja Dostála, že protiústavným rozhodne nie je, keď zdravotným sestrám zrušíme povinnosť zbierať kredity.
O čom tento zákon je? Zhrniem tu najdôležitejšiu vec, zdravotnícki pracovníci musia v rámci sústavného celoživotného vzdelávania zbierať kredity za vzdelávanie. Často sú tieto vzdelávacie podujatia čistými formalitami, ktoré vyberajú... Tu máte kartičku, pán kolega. (Rečník podal prihlasovaciu kartu z rečníckeho pultu predrečníkovi.) ... čistými formalitami, ktoré vyberajú peniaze od zdravotníckych pracovníkov, žerú im čas, ale nedávajú im žiadnu pridanú hodnotu v podobe nejakej, nejakú pridanú hodnotu v podobe skutočne užitočných poznatkov. Neraz je to niečo na úrovni, a teraz ospravedlňujem sa, že to zjednodušujem a možno to bude vyzerať vtipne, ale ono to tak je, že vylúštite sudoku, nejakú krížovku, tajničku a za dostanete kredity. Myslím si, že to treba riešiť skrz naskrz všetkými zdravotníckymi povolaniami vrátane lekárskych.
Ale to najdôležitejšie, čo považujeme aj s kolegyňou Janou Bittó Cigánikovou, je odľahčiť zdravotným sestrám. Sestrám, ktorým teraz vlády ide v rámci konsolidácie škrtať peniaze, sestrám, ktoré sú často doma samoživiteľky, ktoré si nemajú priestor ukradnúť čas na to, aby absolvovali nejakú konferenciu a zbierali kredity účasťou na konferenciách. Neraz sa to potom riešilo online kurzami, ktoré sú rovnako formálne ako tie tajničky a krížovky, ktoré majú vylúštiť, aby získali kredity, aby mohli ďalej vykonávať svoje povolenie. Príjmy z tohto celého cirkusu má okrem toho prevádzkovateľa toho vzdelávania aj príslušná komora, teda Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek.
Pokiaľ nemáme dôkazy o tom, že to vzdelávanie je naozaj pre tie sestry prínosné, a tým pádom prínosné pre pacientov, o ktorých sa tieto sestry starajú, tak sa na to radšej vykašlime. Neťahajme z tých, z tých sestier peniaze, nepripravujme ich o čas, ktorý môžu stráviť so svojimi blízkymi, a podporujme vzdelávanie, ktoré naozaj pomôže zdravotníkom a ktoré naozaj pomôže pacientom. To znamená, nechajme to na zamestnávateľov. Zamestnávateľ vie, aké má mať zručnosti, skúsenosti, vedomosti, a je motiváciou zamestnávateľa mať šikovné sestry. Nie je to motiváciou komory ani vzdelávacej inštitúcie. Je to v prvom rade motiváciou zamestnávateľa. A to že nehovorím o niečom čo je science fiction, tak chcem povedať, že v susednej Českej republike, na ktorú sa veľmi často pozeráme po príklady, inšpirácie a podobne, bol kreditový systém sústavného vzdelávania nelekárskych zdravotníckych pracovníkov, teda vrátane sestier a pôrodných asistentiek, zrušený od 1. septembra 2017.
Teda už sedem rokov sa v Českej republike nezbierajú kredity pre sestry, sedem rokov. Čo sa za tých sedem rokov stalo? Začali zomierať ľudia v Čechách na uliciach? Prudko sa znížila kvalita poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti? Nie, prax ukázala, že nedošlo k zhoršeniu kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti. Naopak, došlo k zníženiu byrokratickej záťaže. Byrokratická záťaž je niečo, čo majú teraz zdravotníci naozaj plné zuby. K zníženiu nákladov na sústavné vzdelávanie, zefektívneniu tohto systému. Tá Česká republika je nám blízka, pozrime sa pre inšpiráciu a naozaj pripúšťam, že ak sa naozaj pozrieme z nadhľadu, tak by som možno mohli zvážiť aj, že či v lekárskych povolaniach neurobíme zmenu a neznížime alebo nezmeníme ten spôsob sústavného vzdelávania lekárov. Ale v tomto prípade, v konkrétnom návrhu, ktorý máte pred sebou, nám ide o to, aby sme odľahčili predovšetkým sestrám. To znamená, je to návrh na zrušenie povinnosti zbierať kredity pre sestry a presunutie tejto povinnosti na zamestnávateľa.
Toľko som chcel povedať.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.

Ďakujem navrhovateľovi.
Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie, konštatujem. Prerušujem rokovanie o tom bode programu.
Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Jany Bittó Cigánikovej, Tomáša Szalaya a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona má tlač 348, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 348... asi a).
Dávam slovo poslankyni Jane Bittó Cigánikovej, ale ktorá tu nie je, zastupuje navrhovateľa pán poslanec Tomáš Szalay, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Bittó Cigánikovej, Tomáša Szalaya a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, tlač 348.)