20. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, ja by som s vami skutočne súhlasil skoro vo všetkom, keby ste namiesto slova Šimečka použili v tom vašom kontexte meno Fico, ďakujem.

Neviem, čo je tu taký rozruch, však rokujeme do rána, nie? Sme si tak odhlasovali, tak tak budeme postupovať.
Ja podobne ako pani poslankyňa Šrobová chcem povedať iba tri veci, teda v písomnej časti rozpravy iba tri veci.
Po prvé, celý ten návrh je postavený na vode, je to čistá fabulácia. A pán podpredseda Gašpar v úvodnom slove hovoril o tom, že fakty, fakty, fakty a je to veľmi zvláštny spôsob práce s faktami, lebo faktom nepochybne je, že v Centrálnom registri vecí zmlúv sú nejaké zmluvy s mimovládnymi organizáciami, v ktorých pôsobia príbuzní pána Michala Šimečku, ktoré hovoria o poskytnutí finančnej podpory. Rovnako je fakt, že Michal Šimečka pôsobí už niekoľko rokov vo verejnom živote a pán poslanec Gašpar a všetci alebo podpredseda Národnej rady Gašpar, pardon, a všetci, ktorí ten návrh podporujú, z toho vyvodzujú hodnotiaci úsudok, že to súvisí, že pán Šimečka to mohol nejako ovplyvniť a že by mohol byť v konflikte záujmov. Ako? To sme sa nedozvedeli, za celý deň sme sa to nedozvedeli. Je to niečo na spôsob toho, že Zem existuje, fakt. Keď sa pozrieme na zemi, po zemi, okolo seba, tak takým bežným okom sa nám zdá, že tá Zem je taká plochá, ak tam práve nie sú hory, tak to vyzerá, že je to ploché, no a niekto z toho odvodí hodnotiaci úsudok, že Zem je plochá, je to zároveň úplný nezmysel. Aby som to demonštroval na niečom, čo pán podpredseda Gašpar v tom úvodnom vstupe, na ktorý sa nedalo reagovať, povedal, tak on vytkol opozícii, že vy ste odvolávali Blahu, pána podpredsedu Blahu, lebo zvesil obraz prezidentky, ktorá vzišla z prostredia Progresívneho Slovenska. No opäť je to taký zvláštny spôsob práce s faktami, že áno, opozícia navrhla odvolávať pána Blahu z funkcie podpredsedu Národnej rady, áno, zvesil v tom slávnom videu obraz prezidentky, nuž ale realita je taká, že neiniciovalo to Progresívne Slovensko, iniciovalo to KDH a zamlčanie je, že dôvod nebol primárne to zvesenie portrétu prezidentky, ale jeho nahradenie obrazom komunistického vraha Che Guevaru a odnesenie vlajky Európskej únie. A tak je to aj s celou údajnou kauzou Michala Šimečku a jeho príbuzných a dotácií z verejných zdrojov. Áno, naozaj je fakt, že organizácie, v ktorých pôsobia príbuzní Michala Šimečku, dostali dotácie z verejných zdrojov, je fakt, že Michal Šimečka pôsobí vo verejnom živote, ale čo vy z toho vyvodzujete? Finančné príspevky získali vyššie uvedené subjekty v čase, kedy mal Michal Šimečka ako predseda politickej strany Progresívne Slovensko priamy, nie nepriamy, priamy vplyv na rozhodovacie procesy pri prideľovaní konkrétnych štátnych dotácií. Aký priamy vplyv mal Michal Šimečka na rozhodovacie procesy pri prideľovaní konkrétnych štátnych dotácií? No žiadny. Aký priamy? Ani nepriamy.
Alebo vyššie uvedené skutočnosti predstavujú vážne riziko konfliktu záujmov, ktoré by mohli ovplyvniť nestrannosť a transparentnosť pri výkone jeho funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ako? Ako to, že dostali tie organizácie nejaké dotácie, môže ovplyvniť pôsobenie podpredsedu Národnej rady, ktorý je tam za najsilnejšiu opozičnú stranu. Slovami pána poslanca Hargaša: "Čo s tým má ten Michal Šimečka?" No skúste mi to vysvetliť, viem, že už sa ponáhľate domov, ale teda, lebo ja tomu naozaj nerozumiem, nerozumiem, ako to mohol ovplyvniť, ako to mohol ovplyvniť z pozície politika, neskôr predsedu opozičnej strany, ktorá mala jedného poslanca, opozičného poslanca v parlamente. Ako? Nijako.
Alebo tá konštrukcia, s ktorou prišla pani poslankyňa Plevíková, že vlastne všetky tie protesty boli na ochranu finančných záujmov rodiny Šimečkovcov. Teda nie, že by ľudia boli naozaj pobúrení tým, čo pán minister Susko urobil s Dušanom Kováčikom, teraz sa nejdem púšťať do terminologických nuáns, či prerušil výkon, alebo prepustil, alebo čo pani ministerka Šimkovičová urobila s pánom Drličkom a s pani Kusou, tí ľudia zrejme nie sú príčetní, len jednoducho pán Šimečka im povie, že choďte do ulíc, lebo treba chrániť záujmy mojej rodiny, povie im to inak a ľudia tam idú.
Čiže hodnotiaci úsudok, ktorý je hlavným argumentom pre návrh na odvolanie Michala Šimečku nijako, nijako nesúvisí s faktami, ktoré ten hodnotiaci úsudok spomína. Dáte na kopu jeden fakt, druhý fakt a potom vyslovíte nejaké tvrdenie o tom, že to súvisí, bez toho, aby ste akokoľvek preukázali, že tie fakty, ktoré nikto nespochybňuje, nejako súvisia, je to úplne vyfabulované, čistá voda.
Druhá vec, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je ten audit na ministerstve spravodlivosti o údajných závažných podozreniach z nezákonného postupu a ovplyvňovania procesu prideľovania štátnych dotácií, tam myslím, že pani poslankyňa Mesterová jasne vysvetlila, že zavádzate, že si účelovo vyberáte z toho auditu, lebo to nie je celý audit, to je iba nejaká správa, čiastočná, nie je to hotové. Hovoríte, vytrhávate si veci, ktoré sa vám hodia ako na tých tlačovkách, kde ste citovali prepisy z nahrávok, ktoré ste si účelovo vytrhli, zmanipulovali, posunuli význam.
Máte v tom bohatú prax, uznávam. Takýmto spôsobom ste pripravili aj celý ten návrh.
Ale chcem povedať ešte jednu vec na margo toho auditu. V roku 2022 som necelý polrok pôsobil ako štátny tajomník na ministerstve spravodlivosti. Drvivá väčšina ľudí, ktorých som tam stretol, boli slušní ľudia a kompetentní odborníci, ktorí si poctivo robili svoju prácu a išlo im o vec a o verejný záujem. Bol to pre mňa vtedy trochu taký kultúrny šok. Lebo som tam prišiel po rokoch pôsobenia v parlamente, kde som zažíval hrubosť, nekompetentnosť, politickú účelovosť, klamstvá, zavádzanie, politické hry. No a jedným z tých slušných, kompetentných a poctivých ľudí, ktorých som tam stretol, bol riaditeľ odboru ľudských práv Marián Filčík. A na základe tých pár mesiacov si dovolím tvrdiť, že neverím, že by Marián Filčík niečo vedome zmanipuloval, zneužil svoju pozíciu, niekoho zvýhodnil, alebo znevýhodnil. Mohol spraviť nejakú chybu, to nevylučujem, to sa nikdy nedá vylúčiť, ale určite nič nemanipuloval a nikomu nič nedohadzoval. Marián Filčík je slušný a poctivý človek a je hanba, že jeho meno špiníte v rámci politického boja proti opozícii. Chcem sa tu na tomto mieste zastať Mariána Filčíka a všetkých slušných štátnych zamestnancov, ktorí si poctivo robia svoju robotu a ktorých súčasná moc zaťahuje do svojich politických hier, prípadne ich bezdôvodne odvoláva z funkcií, či vyhadzuje rovno z práce a ešte ich aj uráža a verejne o nich klame.
Tretia, posledná vec, ktorú chcem povedať, je že, je také zaujímavé, až príznačné, že celý tento návrh má aj hlboko symbolický charakter a symbolický rozmer. Je to prejavom rozvratu demokracie. Už viac ako dve desaťročia je v tejto krajine súčasťou parlamentarizmu, parlamentnej demokracie, že jedno, najmenej jedno z miest podpredsedov parlamentu patrí opozícii a v rámci opozície patrí najsilnejšej opozičnej strane a tomu kandidátovi, ktorého navrhne tá najsilnejšia opozičná strana.
Bol tu pokus odvolať pána Figeľa v roku 2015 za podobných okolností, opäť bolo treba niečo prekryť, nebolo to dotiahnuté do konca, ak to teraz dotiahnete do konca, tak to bude návrat do Mečiarovských čias.
Ale priplietli sa vám do toho aj ďalšie motívy, neviem, či to je vedomé, podvedomé alebo len tak mimochodom, ale tiež sa mi to zdá príznačné. Na Michala Šimečku útočíte cez mimovládky a cez médiá, je to útok na občiansku spoločnosť a útok na médiá, lebo občianska spoločnosť aj médiá vám ležia hlboko v žalúdku. A zároveň je to aj útok na november ´89. lebo Milan Šimečka, aj Martin Šimečka, teda starý otec a otec Michala Šimečku boli disidenti, boli prenasledovaní a postihovaní komunistickým režimom, boli to ľudia, ktorí sa stavali na odpor komunistickému režimu, boli to ľudia, ktorí zohrali dôležitú úlohu v novembri ´89. Keď sa tu vyťahuje komunistická minulosť Milana Šimečku, je to smiešne a veľmi dobre to vo svojom skvelom vystúpení vysvetlil František Mikloško.
Nadáciu Milana Šimečku tiež založili ľudia novembra ´89 a Šimečkovi priatelia, je to jedna z najstarších a najdlhšie pôsobiacich mimovládnych organizácií, ktorá robila a robí kopu dobrej práce. A ja som mal možnosť s nadáciou Milana Šimečku v 90-tich rokoch spolupracovať napríklad na tom projekte Oral History, ktorý spomenul František Mikloško. Ale Šimečkova nadácia robí kopu inej dobrej práce napríklad s Rómami v ochrane ľudských práv. A zdá sa mi až také príznačné, že mierite na predsedu opozičnej strany a len tak mimochodom zasiahnete aj občiansku spoločnosť, aj médiá, aj odkaz novembra ´89.
A chcem sa teda na tomto mieste zastať nadácie Milana Šimečku a všetkých mimovládnych organizácií, ktoré robia užitočnú činnosť, prospešnú pre celú spoločnosť, chcem sa zastať Denníka N a všetkých slobodných médií, ktoré si plnia svoju povinnosť a poskytujú vládnej moci kritickú spätnú väzbu. A robia to bez ohľadu na to, či sa premiér volá Robert Fico alebo Igor Matovič. Jeden aj druhý sa za to na tie médiá hnevajú, ale to je ich úloha, to majú robiť.
A ešte nad rámec toho mám silnú osobnú potrebu zastať sa rodinných príslušníkov Michala Šimečku, najmä jeho mamy Marty Šimečkovej, ktorú poznám a jeho partnerky Soni Ferienčíkovej, ktorú vôbec nepoznám, ale obe sú nechutným spôsobom zaťahované do politického boja. Rodinní príslušníci verejných funkcionárov, samozrejme, nemajú imunitu na to, aby podliehali verejnej kritike.
Ak verejný funkcionár dohodí nejaký kšeft svojmu príbuznému, tak má byť o tom verejná debata, má byť za to kritizovaný a aj keď je to žena, tak sa má o tom, o tom hovoriť, to neznamená, že ženy nemôžu byť kritizované.
Ale toto nie je ten prípad, toto je situácia, keď sú ženy ohadzované blatom len preto, že sú príbuzné opozičného politika, pre nič iné. Nič zlé ani jedna, ani druhá nespravili. A deje sa to účelovo a nechutným spôsobom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Dneska som mal veľmi podnetný deň na rozdiel od kolegu. Pán Dostál tomu dal úplne že zlatý klinec programu. Dozvedeli sme sa, že keď dávate peniaze na vedu v štátnej inštitúcii, alebo chránite naše lesy linkou na recyklovaný nábytok, alebo tlačíte knihy, alebo liečite ľudí, alebo sa staráte o telesne postihnutých, tak tie dezoláty dole hlavou kolísaní.
Akonáhle vnášate demagógiu prostredníctvom mimovládok, platíte si politickú stranu, ktorá vnáša sem dekadentný liberálny progresivizmus, magoríte naše deti LGBT agendou a sedemdesiatimi dvomi rodmi a nakoniec vás trasie holých, upotených v spodnom prádle pri tyči a vezmete za to 150-tisíc euro, tak toto je v poriadku.
Tak vám chcem povedať, že takto skončil aj Rím.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ondrej, ďakujem pekne aj za to zhrnutie toho, čo tu bolo teraz spomínané. Spomínal si pána Filčíka z ministerstva, zastal si sa naozaj tých pracovníkov, ktorí si odvádzajú dobrú robotu a dovolím si povedať, že naozaj to robia čestne a zodpovedne s plným vedomím toho, že sa pod to podpíšu a budú za to niesť aj zodpovednosť.
Z tohto celého mi vychádza, že keď niekto iný na nich chce ukázať prstom, tak ako keby povedal, že podľa seba súdim teba. A myslí si, že keď ja kradnem, alebo nejakým spôsobom zneužívam dotácie, tak to musia takisto robiť aj druhí. Napokon aj v dnešnej rozprave sme sa dozvedeli, že dotácie tu zobralo prakticky pol parlamentu.
Takisto sme sa dozvedeli, že samotný audit, na ktorom je toto odvolávanie postavené, do dnešného dňa nie je ani len dokončený a že Michal Šimečka je vlastne odvolávaný nie za tieto dotácie, ale za to, že organizoval protesty. Takže v konečnom dôsledku naozaj ide o akúsi politickú pomstu, ale akoby klasik povedal, toto mi nejako nevychádza. Pretože ak Michal Šimečka bude odvolaný, tak bude iba za martýra a pokiaľ odvolaný nebude, tak za hrdinu.

Ďakujem obom kolegom za reakcie.
Pán poslanec Huliak, no nejdem vám váš subjektívny vkus hodnotiť, ale teda obidvaja tu nie sme, tak ako pri Fonde na podporu umenia, tu nie sme my dvaja na to, aby sme rozhodovali, že ktorá dotácia má byť poskytnutá, alebo čo sa nám páči, čo sa nám nepáči. To je potom, sme v takej polohe, ako keď pán poslanec Michelko tu hovoril, že aké odpornosti a nechutnosti podporil Fondu na podporu umenia a čítal tu z nejakej knihy a potom o dva dni vysvitlo, že tú knihu vydalo vydavateľstvo, ktorému on šéfoval. Ale teda vy ste narážali na to, čo zverejnil pán poslanec Dubéci. Ale pán poslanec Dubéci predsa nevynášal nijaké hodnotiace úsudky, on nehovoril, že tie peniaze, ktoré rôznymi formami sa dostali k rôznym firmám a organizáciám, v ktorých pôsobia príbuzní poslancov vládnej koalície, že to boli zle vynaložené, že tam bola nejaká korupcia, on nič také nepovedal. To ste si tam možno vy počuli, ale on nič také nepovedal. On iba skonštatoval, že aj firmy a organizácie, v ktorých pôsobia príbuzní poslancov vládnej koalície, dostávajú verejné zdroje. A ak to, že firma alebo organizácia, v ktorej pôsobí príbuzný politika alebo človeka, ktorý je vo verejnom živote, dostane verejné zdroje, je dôvodom na to, aby sme tvrdili, že je to konflikt záujmov a že ten politik by mal odísť zo svojej funkcie, no tak potom to je tá logika, ktorú vy používate na pána Šimečku. Iba o tom bol ten zoznam pána Dubéciho.
A, pán poslanec Galek, no áno, odvolávajú Michala Šimečku, lebo organizoval protesty. To je ten dôvod. Ako tie protesty mohli zachrániť údajné finančné záujmy rodiny Šimečkovcov, to tiež nemá žiadnu logiku, lebo nijako. (Potlesk.)

Milé kolegyne, kolegovia, ja sa vám musím poďakovať, že ste vydržali tak dlho a aj z koalície, že vás je tu toľko a že môžme o niečom spolu rozprávať, aj keď nemusíme spolu súhlasiť, ale ja si to veľmi vážim, aj ten váš čas všetkých, čo ste tu. A ak sa vás niektorých dotknem, tak prijmite to láskavo ako príspevok do diskusie.
Vážení přátelé, áno, ja si na rozdiel od niektorých kolegov myslím, že áno, že existujú dôvody, dokonca viacej dôvodov na odvolanie podpredsedu parlamentu. Ja si to úprimne myslím. Ak napríklad tak vysokopostavený ústavný činiteľ, napríklad si robí srandu z prezidenta republiky, napríklad zvesí jeho obraz a vymení ho za nejakého revolucionára, ale nielen to, ale že vyzýva ľudí, aby hanili prezidenta tejto krajiny alebo prezidentku tejto krajiny verejne, predstavte si, že by nejaký starosta alebo nejaký verejný činiteľ na miestnej alebo nejakej úrovni, alebo učiteľ v škole toto spravil. Nám v každej triede visí obraz prezidenta, my sme ich menili teraz z pani Čaputovej na pána Pellegriniho, ale je to prezident republiky, tak sa správame s úctou.
Včera tu bolo také malé dievčatko a pýtalo sa na vlajky, že prečo tu máme aj tú modrú s hviezdičkami. No preto, lebo tak rozhodli obyvatelia v referende a my sme sa stali súčasťou Európskej únie, za čo sme vďační.
A keď vysoký ústavný činiteľ týmto pohrdne, nieže len pohrdne, ale vo svojej kancelárii, ktorá je verejným priestorom, a keď dáva takýto signál, tak je to verejné pohoršenie, ktoré urobí obrovské morálne škody.
Vy ste, pán Huliak, hovoríte o tom, že niekto tu przní morálku, ale keď vysiela jeden z najvyšších ústavných činiteľov takýto signál do verejnosti, tak už neviem, čo viacej môže, môže dávať zlý príklad deťom, ale aj dospelým, ako sa majú správať k slovenskej štátnosti, k symbolom a tak ďalej.
Ja si úprimne myslím, že dôvodom na odvolanie vysokého ústavného činiteľa je, keď napríklad spôsobí nejaký priestupok alebo dopravnú nehodu a ujde z miesta činu. A keby neboli olejové stopy, tak to možno ani nikto nezistí, ale dokáže využiť svoju politickú moc, aby sa to tak rýchlo zahladilo, že o pár týždňov potom si zoberie vládny špeciál s partiou a idú na futbal do Nemecka, lebo môžem.
A toto je aký signál pre našu mládež, pre naše Slovensko, keď takto sa správa vysoký verejný činiteľ?
Ak toto nie je príklad papalášizmu a zneužívania moci, tak už potom neviem, čo. Ten človek je presvedčený o tom, že sa mi nič nemôže stať. Ja si môžem robiť, čo chcem. Nebudem fúkať, až po pätnástich hodinách.
A pre mňa je toto dôvod na odvolanie takého vysokého ústavného činiteľa.
Alebo tak hrubé zneužitie politickej sily, vy máte obrovskú politickú silu, máte moc, môžte si zmeniť zákony, lebo vás je dosť a s tou silou, ktorú legitímne máte, lebo vás zvolili obyvatelia, je aj zodpovednosť. A keď vysoký ústavný činiteľ povedzme súčasný podpredseda parlamentu, keď dokáže túto politickú moc použiť tak, že zmení povedzme Trestný zákon, trestné poriadky a sám seba vyviní spod obvinení. A dokonca sa mu podarí, pretože má takú silnú politickú váhu a podarí sa mu za šéfa Slovenskej informačnej služby pretlačiť svojho syna.
To je, toto je z môjho pohľadu zneužitie politickej moci a keď naznačuje tento človek, že jeho kolega má nejakú politickú výhodu, lebo, lebo niečo má spoločné jeho príbuzný s denníkom a o čo väčšia váha politickej sily a politickej moci je na jeho strane a na druhej strane vyčítame, za pár týždňov jeho kolega, jeden, jeden z našich podpredsedov, keď o pár týždňov, čo zdemoluje, čo zdemoluje semafor, tak vytkne svojmu druhému kolegovi, že jeho, jeho životná partnerka alebo manželka alebo družka, že tancuje okolo tyče. Veď ja si myslím, že ten jeho čin vojde do histórie slovenského parlamentarizmu ako, ako, prepáčte mi, ako kapitánsky tanec okolo tyče.
S ufujazdením a s olejovou škvrnou až po svoju garáž. A podľa mňa toto sú, fakt toto sú dôvody na odvolanie podpredsedu parlamentu. Úprimne si to myslím.
Jeden, jeden veľmi múdry človek, s ktorým sme mali možnosť sa stretnúť, veľmi silné stretnutie, hovoril o tom, že čo je to politický boj a kde to prerastie v politickú nenávisť. A ja som o tom rozmýšľal a našiel som taký príklad, analógiu v živote. Ako telocvikár som bol svedkom takejto udalosti, chlapci hrali futbal. Chlapci, puberťáci hrajú zápalisto a niekedy aj sú tam fauly a však to poznáte, dodnes máme také duše, chlapi. Ale jeden, jeden, jeden taký, taký veľmi zapálený chalan, menší chlapec ho obral o loptu. A išiel, nahral, tá druhá partia dala gól, ten silnejší chalan, ktorý bol tak silno zapálený do tej hry, tak prestal sa sústrediť na hru, ale rozbehol sa za tým chalanom, za tým menším a naháňal ho po ihrisku a ani rozhodca, ani učiteľ ho nedokázali zastaviť, zastavili sa až v nemocnici. On ho musel chytiť, musel ho dobehnúť a tak ho skopol, že to skončilo zlomenou nohou.
A to je rozdiel medzi, medzi hrou a medzi nenávisťou. Toto ja pokladám ako, alebo toto by som chcel dať ako za príklad, že v politickej hre my si môžme hocičo povedať, keď si to povieme v úcte, v rešpekte, tak je to v poriadku a určite nikto z nás nemá patent na rozum a ja sa veľmi rád mýlim a ešte radšej vtedy, keď ma opraví a silou argumentov ma presvedčí. Ale musíme, tú hranicu nesmieme prekročiť. Môžme hrať zápalito, ale nemôže to prerásť do nenávisti.
Mal som učiteľku, kolegyňu a ako riaditeľ, tak riešil som všelijaké možné veci a musel som riešiť aj to, že prišiel exekučný príkaz a my sme tej učiteľke museli začať strhávať z platu peniaze. A niekto by mi povedal, vyhoď ju z roboty, lebo má exekúciu. Bolo to preto, že niekto iný z rodiny niečo vyviedol a neplatil, tak potom exekúcia siahla na plat ten učiteľky. Povedzte, mal som ju vyhodiť za to? A ešte mi povedali, to je cirkevná škola, takej sa treba zbaviť, lebo tam sú nejaké problémy v rodine. Môže ona za to, že jej manžel alebo, alebo nejaký iný príbuzný niečo vyparatil a teraz jej súd sťahuje exekúciu? Podľa mňa nemôže.
Dneska som tu počul od pána kolegu Gašpara, od pána podpredsedu Gašpara, nechcem znižovať vašu váhu teraz, som počul veľa o faktoch a o hodnotiacich úsudkoch. Tak pri úsudku, keď ste hovorili o jednom zo svojich kolegov, tak ste povedali, že on sa kriticky vyjadril k prezidentke. To sa kriticky vyjadril. To bolo také láskavé z vašej strany. Ale, ale v prípade vášho hodnotiaceho úsudku ste povedali, že nie sú, nie sú relevantné fakty, ktoré by usvedčili toho, koho idete odvolávať, že on sám v niečom pochybil. Že on zneužil nejaké peniaze, sa obohatil, alebo nejakým iným spôsobom spreneveril sa tej svojej funkcii alebo nejakému Občianskemu zákonníku alebo, alebo verejne pohoršoval alebo čo.
Máme, máme za ten rok, čo ho poznáme z poslaneckých lavíc, máme nejakú výhradu, ako viedol schôdze napríklad? Alebo vieme mu dokázať, že niečo on zle urobil?
A vrátim sa k tomu, čo som povedal, páni, ja sa jednej veci obávam a preto som tu ostal doteraz, lebo to považujem za dôležité povedať. Podľa mňa toto je dôležitý moment slovenskej histórie. A prečo? Preto lebo dnes ideme odvolávať niekoho na základe hodnotiaceho úsudku, ktorý spojíme s nejakými faktami, ktoré sa ho priamo netýkajú. Ako keby ste išli vyhadzovať niekoho z roboty za to, že jeho manžel alebo manželka alebo dedo alebo babka niečo urobili, alebo povedali, alebo. Ak toto prijmeme, ešte raz to zopakujem, vážení kolegovia, ušijeme si na seba bič a otvoríme dvere jednému škaredému precedensu. Toto sa bude môcť do budúcna použiť proti hocikomu z nás, lebo, ako povedal kolega, za päťdesiat rokov tu nebudeme my, nebude tu možno PS alebo SMER alebo KDH, to nevieme predpokladať, ale tento precedens sa bude môcť v budúcnosti, lebo vlády sa vymenia, použiť proti hocikomu z vás alebo z vašich budúcich kolegov.
A otázka dneska neznie tak, že či má, alebo nemá byť odvolaný. Otázka znie tak, že či tento precedens my pustíme do dejín Národnej rady. A ja vás chcem pred tým vystríhať. Ja sa s pánom podpredsedom nepoznám osobne, tak ako sa nepoznám ani, ani s ďalšími. Som tu čerstváčik, nováčik, ešte sa veľa musím učiť a nechám sa poučiť aj od vás. Ale v tomto momente mám husiu kožu, lebo sa bojím, že robíme niečo zlé.
A preto vás láskavo prosím, aj keď, aj keď sa vám to možno nepáči, že kádeháčik tak príliš láskavo rozpráva, ale ja to rozprávam s úctou. Prehodnoťte to a nechcem vám povedať tú frázu, že zíďte z kratšej cesty a tak, ja vôbec si nedovolím vás poúčať, ale budete sa rozhodovať pri, pri konečnom hlasovaní, zvážte tento argument, že či fakt je na to dôvod. Ja vás o to prosím.
Mal som ešte taký bonmot na konci. Chcel som povedať, že budem s vami hlasovať za ten váš návrh, ak tam zmeníte meno, ale nepoviem to, aby som si to s vami nerozhádzal, nebudem na to akcentovať, lebo chcem, aby ste, aby ste zobrali do úvahy aj možnosť b), že sa na to odvolávanie vykašleme, pôjdeme domov a začneme možno na budúci, na budúci deň znova a možno s trošku lepšími vzťahmi.
A ďakujem, že ste vydržali takmer do polnoci. Všetko dobré prajem.
Dobrú noc. (Potlesk.)

Pán kolega, prosím vás, tiež k vám budem sa to snažiť hovoriť milo a láskavo a ste povedali, že sa veľmi rád mýlite, a ja vám musím povedať, že ste sa fakt aj mýlili a je to zvláštne, že ste sa mýlili, pretože to tu už bolo neraz vysvetlené, aj panie poslankyne z Progresívneho Slovenska to dali na pravú mieru, pretože ste konštatovali, že Tibor Gašpar mal mať tak silnú politickú moc, aby zmenil Trestný zákon, aby mu mohli byť následne zrušené obvinenia. Ale to je to klamstvo, za ktoré sa, dúfam, aj ospravedlníte, pretože ak boli Tiborovi Gašparovi zrušené nejaké jeho trestné veci, či už v štádiu obžaloby, alebo obvinenia, boli zrušené počas účinnej právnej úpravy trestných kódexov z roku 2005.
A ešte jedna vec, to len tak na okraj, že neviem, či ste hovoril ten príbeh, že ste nevyhodili zo školy nejakú pani kolegyňu, ktorá mala exekučný titul a museli jej byť strhávané zrážky zo mzdy. No veď fajn. A keby ste ju vyhodili, tak by ste, bohužiaľ, porušili Zákonník práce. Čiže som veľmi rád, že ste ju nevyhodili, lebo inak by ste porušili Zákonník práce a ak by sa to dalo na súd, tak by určite rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
Takže dúfam, že sa ospravedlníte a dúfam, že som vám to hovoril s úctou, lebo fakt vám to hovorím slušne a s úctou.
Ďakujem pekne.