22. schôdza

Ďakujem pekne, Ondro, vo všetkom s tebou súhlasím a keďže návrh nám tu prečítala pani ministerka kultúry, chcela by som teda ešte teba doplniť v tom, že využívam na pripomenutie fakt, že mzdy v sektore kultúry a kreatívneho priemyslu sú 15 % pod úrovňou priemernej mzdy a tento faktor sa ešte zhorší, ak si pripomenieme, že kvalifikácia týchto osôb v sektore kultúry sú väčšinou, alebo vo veľkej miere vysokoškolsky vzdelaní ľudia druhého stupňa a to potom robí, a to si myslím, že by bolo veľmi fajn, keby pani ministerka kultúry počúvala, lebo to robí o 535 eur nižší plat priemerne ako osoby s rovnakým dosiahnutým vzdelaním v iných sektoroch. Myslím si, že to by mala riešiť pani ministerka prioritne. Pani ministerka kultúry tiež ignoruje výzvu na stretnutie so štrajkovým výborom Otvorenej kultúry, ktorý zahŕňa 4-tisíc ľudí, 400 organizácií, viac ako 157 miest na Slovensku, ktorí žiadajú okamžitú finančnú stabilizáciu sektora s dôrazom na zlepšenie finančného ohodnotenia pracujúcich a ich sociálneho zabezpečenia, a to naprieč škálou zriaďovaných a nezriaďovaných inštitúcií, jednotlivcov, jednotlivkýň, či už majú status zamestnancov, zamestnankýň alebo SZČO. Myslím si, že toto by mala pani ministerka urgentne riešiť.
Takže ďakujem ti, Ondro, že si nasvietil tento problém, problém financovania cirkví a teda aj to, čo sa nás týka v rámci ešte toho posledného nesplneného sľubu po novembri a teda pripomínam, že pani ministerka by mala riešiť prioritne platy a podmienky ľudí, za ktorých je v ministerstve, na ministerstve zodpovedná a tí v tejto chvíli majú o 535 eur ešte priemerne nižší plat, ako je priemer.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ďakujem, Dana, za túto pripomienku. Áno, ako som uviedol, sme vlastne v období, kedy od vlády očakávame znižovanie, šetrenie a nie zvyšovanie štátnych výdavkov, a je to o to vypuklejšie, keď sa pozrieme na tú situáciu, ktorú si teraz pripomenula ty, že v rezorte kultúry je množstvo ďalších oblastí, ktoré sú finančne podvýživené, a preto popri tých systémových problémoch, ktoré som sa snažil objasniť, je to aj skoro až neetické, aby takýmto spôsobom v tejto dobe sa navyšovali financie pre cirkvi.

Pán kolega, veľmi pekne ďakujem.
Pani Kleinert, vy ma stále upozorňujete, čo by som mala, čo by som nemala, nie sme v škôlke, takže vychovávať môžeme vlastné deti. Ja som veľmi pekne počúvala pána kolegu a v mnohých veciach s ním dokonca súhlasím a preto idem reagovať na to, čo ste vy teda rozprávali. Takže vy ste hovorili o rozporoch, všetky rozpory sú odstránené, pripomienky k tomuto návrhu boli stiahnuté z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Zmenu tohto zákona sme komunikovali s cirkvami, vy viete veľmi dobre, že naozaj tie platy sú také, ako ste teda aj vy zopakovali, je to tam 763 eur a dlhodobo sa tieto platy nenavyšovali. A hľadali sme napriek tomu, že je tu konsolidácia, nejaký vhodný model, aby tieto platy boli zvýšené, sám ste spomínali, že je to o 10 %, čiže 50 až 70 eur. Takže zmenu tohto zákona chceli najmä tie cirkvi, ktorých duchovní majú svoje rodiny, pretože rodiny týchto duchovných boli na totálnom minime. Vy ste evanjelik, tak viete asi, o čom hovorím.
Ide o výrazný ústupok najmä malým cirkvám, takže návrh je v prvom rade solidárny najmä k malým cirkvám. Problém bol ten, že platy sú nízke a minimálna mzda prudko rástla. Príspevok teda pokryje rast minimálnej mzdy a ostatné navyše si budú cirkvi už musieť hradiť samé. Vy ste spomínali komunistov, tak komunisti znárodnili ich majetok, reštrikcie tam boli úspešné na cca 80 %, a preto musí štát riešiť tento problém kompenzačným zákonom. Ak by sme išli do Európskej únie, tak podobný systém priamej podpory z rozpočtu majú viaceré krajiny, ktoré patria do Európskej únie, napríklad Belgicko. A Európska únia zastáva názor, že krajiny si, každá krajina Európskej únie si má tento problém vyriešiť sama.
Ďakujem.

Využijem ešte posledných pár sekúnd. Navrhujem termín hlasovania v stredu, t. j. zajtra dvadsiateho tretieho o jedenástej. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s riadením kótovanej spoločnosti.
Hlavným cieľom pri príprave návrhu zákona bola transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2381/2022 o zlepšení rodovej vyváženosti medzi riadiacimi pracovníkmi kótovaných spoločností a súvisiacich opatreniach, pričom smernica má stanovenú transpozičnú lehotu do 28. decembra 2024.
Zámerom smernice je najmä zlepšiť zastúpenie menej zastúpeného pohlavia, v tomto prípade žien, vo vrcholových orgánoch kótovaných spoločností na regulovanom trhu v rámci Európskej únie. Smernica ustanovuje opatrenia pre kótované spoločnosti z dôvodu, že tieto spoločnosti sú osobitne hospodársky významné a ovplyvňujúce trh ako celok. Kótované spoločnosti by mali pri menej zastúpe... pre menej zastúpené pohlavie, v praxi sú to v súčasnosti najmä ženy, dosiahnuť vyváženejšie zastúpenie medzi členmi predstavenstiev a dozorných rád v podmienkach Slovenskej republiky.
Verejný charakter kótovaných spoločností predstavuje relevantný dôvod k tomu, aby tieto spoločnosti boli vo verejnom záujme regulované v komparácii so súkromnými spoločnosťami vo väčšom rozsahu. Navrhovaná úprava sa preto nevzťahuje na mikropodniky, malé a stredné podniky.
V návrhu zákona sa upravujú v nadväznosti na požiadavky smernice prostriedky k dosiahnutiu týchto cieľov, ako napríklad opatrenia pre transparentný výber kandidátov na obsadenie pozícií vo vrcholových orgánoch kótovaných spoločností s pozitívnym uprednostnením kandidáta menej zastúpeného pohlavia za podmienok ustanovených v rámci návrhu zákona tak, aby bola zabezpečená faktická rovnosť pohlaví vo výberovom procese. Ďalej sa upravuje povinné podávanie správ, ukladanie sankcií za nesplnenie informačnej povinnosti vyplývajúcej zo smernice a ďalšie.
Explicitná a komplexná právna úprava konkrétnych požiadaviek, ktoré vyplývajú zo smernice, v platnom vnútroštátnom právnom poriadku absentuje. Slovenská republika v súčasnosti teda nemá vo vnútroštátnom právnom poriadku právnu úpravu, ktorá by stanovila záväzné normatívne pravidlá pre dosiahnutie vyváženého zastúpenia žien a mužov v kótovaných spoločnostiach, resp. v obchodných spoločnostiach vo všeobecnosti.
Nakoľko sa opatrenie stanovené smernicou, opatrenia nedajú dosiahnuť nelegislatívnymi aktami, došlo k potrebe vypracovania návrhu osobitného právneho predpisu, ktorý vám teraz predkladám. Je to čistá transpozícia. Chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Národná rada pridelila návrh, návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch.
Všetky uvedené výbory návrh zákona prerokovali a odporúčali ho schváliť. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Časť IV spoločnej správy obsahuje sedem pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona aj ako celok.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona, tlač 397a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 22. októbra 2024. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov, predkladala návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku, a výbor určil poslancov Čellára, Eliáša, Gašpara, Glücka, Gašparoviča a Lučanského za náhradníkov spravodajkyne.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, ja vás idem dnes tak možno netradične veľmi pochváliť, tak dúfam, že mi to neoplatíte tak ako včera minister vnútra, keď ho pochválil môj kolega a on potom naňho spustil takú spŕšku hejtu.
Začala by som takou anekdotou. Mne po voľbách prišlo tak pár správ od takých rôznych trolov na sociálnych sieťach o tom, že či sa nehanbím, že vlastne tu sedím vďaka kvótam a že ináč by som sa sem nikdy nedostala. A ja si myslím, že aj vďaka tomu, aké mechanizmy sme zaviedli v Progresívnom Slovensku a že máme vyvážené zastúpenie žien a mužov, máme tak veľmi aktívny klub a tie ženy skutočne dokazujú, že tu majú svoje miesto, a to nehovorím za seba, ale aj za všetky svoje kolegyne, a toto je, myslím, jeden z dôkazov o tom, že kvóty fungujú a že je to skutočne dobré opatrenie, ktoré prináša tie pozitívne aspekty nielen pre ženy, ale aj tu pre nás v pléne a potom vlastne aj pre celú spoločnosť, keď sú teda zavádzané niekde inde.
Hneď na začiatku by som chcela povedať, že kvóty nie sú takou tou pozitívnou diskrimináciou, za akú sa často pasujú alebo teda ako to ľudia nazývajú, ale sú vyrovnávacím dočasným opatrením. Dočasným, pretože vždy sú prijímané na nejaký čas, a koniec koncov to je aj cieľom tejto smernice, že tie kvóty, ktoré sa zavádzajú, tak by tu nemali byť navždy, ale iba kým sa nevyrovná nerovnosť, pretože o tomto presne kvóty sú. Sú teda, ako som povedala, vyrovnávacie opatrenie, a to znamená, že ich cieľom nie je zvýhodniť jedno pohlavie na úkor druhého, ale vyrovnať nerovnosť, ktorá tu vzniká na základe rôznych diskriminačných faktorov.
My sme tento zákon podporili už v prvom čítaní, a teda podporíme ho, samozrejme, aj v druhom, aj keď máme k nemu menšie výhrady, ale to už je naša taká klasika s pánom ministrom spravodlivosti, že sa asi úplne nezhodneme na tom, že ako úplne a presne transponovať smernice, ale dostanem sa k tomu. No, v prvom čítaní nás tu bolo prítomných 147, tento zákon podporilo 111 poslancov a poslankýň, štyria boli proti a 32 sa zdržalo. No a ja sa chcem prihovoriť práve tým tridsiatim šiestim, ktorí tento zákon z rôznych dôvodov nepodporili, ale zároveň aj teda časti z tých sto jedenástich, ktorí podporili, lebo museli, lebo ja viem, že ste zvyknutí, že občas musíte, ale ja by som skutočne chcela, aby ste boli presvedčení o tom, že toto podporiť chcete.
Tak veľmi v skratke, prečo vlastne máme na stole túto smernicu a prečo ju musíme transponovať. No, smernica Women on boards, alebo teda o ženách v riadiacich pozíciách, je kľúčovou súčasťou stratégie EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 a 2025. Prečo? Pretože cieľom je zlepšiť postavenie menej zastúpeného pohlavia, jedná sa teda v drvivej väčšine prípadov o ženy, ale môže to byť aj naopak, pretože môže sa stať, že budete mať spoločnosť, v ktorej bude to menej zastúpené pohlavie práve mužské pohlavie a vtedy sa tam, to bude tiež vlastne ten vyrovnávací mechanizmus aplikovať, takže nemusíte sa báť, rozhodne nebudete diskriminovaní, práve naopak, akonáhle tam bude tá nerovnosť, tak tá nerovnosť bude vďaka tejto smernici vyrovnaná.
Vrátim sa k tomu, prečo je to dôležité, ale najskôr taká veľmi stručná genéza tohto textu. Text už v roku 2012 schválil Európsky parlament a potom ho však Európska rada zablokovala. A toto je opäť ďalším dôkazom toho, že tu neprichádza zlý diktát z Bruselu, že toto nám nenariaďuje tá EÚ, ktorá už nevie, že čo so sebou, ale rozhodujú členské štáty. Aj to, že desať rokov bola tá smernica blokovaná, o tom rozhodli členské štáty, pretože s tým nesúhlasili. Časť z nich si myslela, že takéto mechanizmy, opatrenia by sme mali zavádzať bez povinných sankcií, ktoré sú teda súčasťou tejto smernice, druhá časť členských štátov, ktoré teda túto smernicu odmietali, mala za to, že by sa to malo riešiť čisto na národnej úrovni, ak je teda tá potreba.
Koncom roka 2021 však predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen aj za teda veľkej pomoci vtedajšieho francúzskeho predsedníctva Rady, pretože vo Francúzsku majú takýto zákon na národnej úrovni už dlho, dokonca majú veľmi podobné opatrenia aj na úrovni či už teda štátnych podnikov, ale aj štátnych inštitúcií a veľmi to pomáha, pretože skutočne sa im tam podarilo vlastne vyrovnať tú nerovnosť, ktorá dovtedy, dovtedy v týchto inštitúciách bola. No a teda Ursula von der Leyen spoločne s francúzskym predsedníctvom sa rozhodli, že idú opäť túto smernicu otvoriť a rokovať či už teda so stranami, ale aj, samozrejme, s členskými štátmi.
V novembri 2022 sa tak text podarilo definitívne odhlasovať a schválila ho väčšina krajín. Do platnosti vstúpil v decembri ´22. Máme teda, ako už aj pán minister spomínal, do decembra ´24 na to, aby sme túto smernicu transponovali.
Aká bola pozícia Slovenska? Je možno škoda, že tu teraz nie je pani minister... bývalá pani ministerka Kolíková. Tie informácie, ktoré ja mám, sú, že Slovensko sa nestavalo proti tejto smernici, nakoľko malo teda Slovensko vedomosť o tom, že sa bude týkať žiadnej alebo len veľmi málo spoločnosti. Takže tam nebol dôvod nejakým spôsobom voči nej protestovať. Ale toto sú info, ktoré mám, keď som teda ešte aj na tejto smernici pracovala, ale je možné, že sme sa zdržiavali alebo teda možno pán minister má detailnejšie informácie z vyjednávaní.
O čo sa táto smernica snaží? Smernica sa zameriava na rodovú vyváženosť na riadiacich pozíciách kótovaných spoločností. Do polovice roku 2026, konkrétne teda do júna, musí mať každá spoločnosť kótovaná na burze cenných papierov v Európskej únii aspoň 40 % nevýkonných riaditeliek alebo aspoň 33-percentné zastúpenie žien medzi výkonnými a nevýkonnými riaditeľmi. Jedná sa teda o kótované firmy. Táto smernica sa netýka, a ja by som teda poprosila aj niektorých predstaviteľov koalície, aby prestali ňou strašiť, netýka sa malých a stredných podnikov, dokonca ani veľkých podnikov, iba skutočne tých úplne najväčších. A teda ak sú moje informácie správne, pani štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti sa na ústavnoprávnom výbore vyjadrila tak, že u nás sa bude týkať len dvoch spoločností. No a teraz si poviete, kvôli dvom firmám tu ideme prijímať zákon. V Českej republike je to napríklad päť, samozrejme, že v tých väčších štátoch sa jedná o oveľa väčší počet firiem. Možno si aj poviete, že okej, zákon pre dve firmy ešte o kvótach, no, čo nemajú tie ženy na Slovensku iné starosti, iné problémy, ktoré by sme mali riešiť?
Často tu hovoríme, hlavne teda na našej pravej strane, o matkách samoživiteľkách, o násilí na ženách, ale aj o tom napríklad, že je veľký počet dievčat, mladých žien, ale aj matiek, ktoré si napríklad nemôžu dovoliť kúpiť menštruačné potreby, pretože na to jednoducho nemajú a nemôžu tak ísť do školy alebo do práce. No áno, tieto ženy skutočne majú iné starosti ako teda pozície v kótovaných spoločnostiach, a my by sme sa nimi mali zaoberať, mali by sme ich riešiť, to tu, žiaľ, však nerobíme, respektíve my sa snažíme a vy už viete, ako hlasujete. Ale táto smernica je napriek tomu dôležitá aj pre ostatné ženy a nielen pre tie, ktorých sa to dotkne konkrétne v tých firmách.
Aj samotná dôvodová správa uvádza, že kótované spoločnosti určujú normu pre širšie hospodárstvo a je možné očakávať, že ich zavedené postupy budú napodobňovať aj iné typy spoločností. Ja dúfam, že možno aj štát. Verejný charakter kótovaných spoločností predstavuje oprávnený dôvod k tomu, aby boli vo verejnom záujme regulované v komparácii so súkromnými spoločnosťami vo väčšom rozsahu. Inak povedané, môžu a musia ísť príkladom. Zároveň (rečníčka si odkašlala), pardon, sama smernica hovorí, že dosiahnutie rodovej rovnosti na pracovisku si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa aj podporu rodovo vyváženého rozhodovania v rámci spoločnosti na všetkých úrovniach, ako aj odstraňovanie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. Je to kľúčový predpoklad na zníženie chudoby medzi ženami. Zjednodušene, kritici by povedali, že ten vrchol ľadovca je nepodstatný alebo že ženy, ktoré toto presadzujú, tak chcú len moc alebo pozície, že iným ženám to nepomôže. No, to nie je pravda. Mali by sme sa určite zamerať na tie socioekonomické opatrenia, ktoré by teda odstránili nerovnosti a pomohli ženám, ale zároveň teda, ak chceme vytvárať rovnosť príležitostí, tak to musí ísť aj zhora. Bez žien vo vrcholových pozíciách to jednoducho nepôjde, pretože sa nezmenia ani pracovné podmienky pre tie ostatné ženy, neznížia platové rozdiely, nezníži chudoba a vôbec teda neodstránia rozdiely. A práve odstránenie rozdielov, ktoré momentálne sú v našej spoločnosti, je veľmi dôležité nielenže pre tie samotné ženy, ale pre celú spoločnosť a pre jej fungovanie.
Kde sa teraz momentálne nachádza EÚ, čo sa týka teda zastúpenia žien vo vrcholových pozíciách? Momentálne veľké európske spoločnosti majú v priemere 30 % nevýkonných riaditeliek, ale medzi krajinami sú veľké rozdiely. Napríklad najlepšie je na tom Taliansko – 50 %, Francúzsko už aj vďaka spomínaným opatreniam – 47 %, Holandsko, Belgicko, Španielsko po 43 %. Toto sú krajiny, kde už obdobné zákony existujú. Najhoršie je na tom Cyprus – 7 %, Estónsko – 12 %, Maďarsko – 13 %, no a Slovensko je v tých štatistikách tak v polovici – 30 %, európsky priemer. Zase sme priemerní a ja verím, že s týmto sa nechceme uspokojiť.
Ako by krajiny mali zabezpečiť implementáciu tejto smernice? Každá krajina by mala zaviesť sankcie, ktoré budú účinné, primerané a odrádzajúce, ako napríklad sú pokuty alebo zrušenie nominácií v prípade, že tie procesy, ktoré teda aj európska smernica zavádza a ktoré my transponujeme, prebehli v rozpore s tými pravidlami, ktoré sa zavádzajú. Spoločnosti, ktoré tieto ciele nemajú splnené, tak si musia stanoviť kvantitatívne ciele, upraviť proces výberu kandidátov a kandidátok, zabezpečiť nediskrimináciu a objektívny proces výberu. A také spoločnosti, ktoré by sa nechceli tejto, tejto smernici podvoliť, tak by nemali mať nárok na verejné zákazky. Taktiež, veľmi zjednodušene povedané, ak v týchto spoločnostiach budú dvaja kandidáti rovnako kvalifikovaní, tak tá spoločnosť si musí vybrať to menej zastúpené pohlavie, čiže ako som už aj hovorila, bude sa to aplikovať v prevažnej väčšine na ženy, lebo teda ženy sú v drvivej väčšine týchto firiem to menej zastúpené pohlavie, ale nie je vylúčené, že sa to bude aplikovať aj na mužov.
Spoločnosť, samozrejme, musí toto svoje rozhodnutie odôvodniť, prečo sú potrebné sankcie, a teda táto smernica ich zavádza. No, ony sú potrebné a tento návrh, a tu teda mám aj takú výčitku k pánovi ministrovi. Náš návrh tie sankcie nepokrýva dostatočne, pretože to, čo zavádzate, tak sú iba sankcie za nedodržanie povinnosti podať informáciu ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny zo strany tých firiem, že teda ako sa im darí spĺňať túto smernicu, ale nezavádzate žiadne sankcie, čo sa týka nesplnenia tých podmienok procesu a taktiež prípadne aj za nesplnenie cieľa.
Ak sa pozrieme na ten vývoj, ktorý sa v iných krajinách už teda dal zdokumentovať na základe dát, tak za posledných 20 rokov najväčší pokrok dosiahli práve tie krajiny, ktoré svoje firmy zaviazali a ktoré, samozrejme, tie svoje národné zákony obohatili aj o povinnosti a teda aj sankcie. Samozrejme, že by pomohli aj také takzvané mäkké alebo teda dobrovoľné kvóty, ale ich účinnosť závisí od ďalších faktorov vrátane teda, samozrejme, politického a kultúrneho prostredia. No a, samozrejme krajiny, ktoré nič neprijali, ako napríklad Slovensko, tak stagnovali.
Čo sa týka tých sankcií, tak smernica hovorí, že požiadavky súvisiace s výberom kandidátov na vymenovanie alebo voľbu na pozície riadiacich pracovníkov, povinnosť stanoviť kvantitatívny cieľ vo vzťahu k výkonným riadiacim pracovníkom a povinnosti podávať správy, a to je teda to, čo my v návrhu máme, ale ten zvyšok nie, by sa mali presadzovať účinnými, primeranými a odrádzajúcimi sankciami a členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli na tento účel k dispozícii právne alebo súdne postupy. Takéto sankcie by mohli zahŕňať pokuty alebo možnosť justičného orgánu zrušiť rozhodnutie o výbere riadiacich pracovníkov alebo ho vyhlásiť za neplatné. Zároveň bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne právo ukladaní sankcií, ak kótované spoločnosti uvedené povinnosti spĺňajú, a teda ak aj ten proces, aj tá povinnosť informácie je dodržaná, tak by sa im nemali ukladať sankcie za to, že napriek tomu nevedia dosiahnuť ten cieľ.
Ja by som aj z tohto miesta teda chcela pána ministra poprosiť, aby sa na ministerstve spravodlivosti ešte zamysleli nad tým, že ako tento zákon doplniť, či by bolo vhodné napríklad otvoriť antidiskriminačný zákon a doplniť ho nejakým spôsobom o tieto sankcie alebo ísť tou cestou, že ešte raz upraviť tento návrh zákona, ktorý tu dnes máme a ktorý predpokladám teda že schválime, ale však môžme ho opraviť o istý čas, pretože bola by som nerada, aby zase Európska komisia nám povedala, že máme zle transponovanú smernicu, pretože tá transpozícia je neúplná. A ja s vami, pán minister, súhlasím, že nie vždy sa robí tá transpozícia od slova do slova, to nie je cieľom, ale tu vyslovene ste opomenuli časť tých sankcií, ktoré sú skutočne veľmi dôležité preto, aby celý ten mechanizmus fungoval.
Vymenovanie žien za riadiace pracovníčky brzdí hneď niekoľko osobitných faktorov, ktoré možno prekonať nielen prostredníctvom takýchto záväzných pravidiel, ale aj prostredníctvom ďalších opatrení, ako sú napríklad vzdelávacie iniciatívy a rôzne podporné stimuly. Ako som už spomínala, tieto kvóty, ktoré smernica zavádza, sú jedným z vyrovnávacích mechanizmov, čiže ony nestačia. Ony teraz nezmenia či už situáciu v tých firmách, alebo situáciu v spoločnosti. Samozrejme, že ďalšie podporné a vyrovnávacie mechanizmy musia ísť ruka v ruke s týmito kvótami.
V prvom rade je napríklad zásadné zvýšiť na ekonomických školách a univerzitách informovanosť o prínose rodovej rovnosti v záujme zvyšovania konkurencieschopnosti spoločností a vôbec viesť dievčatá, mladé ženy k tomu, aby sa venovali tomuto odvetviu, pretože toto je veľmi často taká nieže argument, ale výhovorka, že veď my na tie pozície by sme aj chceli ženy, lenže je ich málo. A potom v tom výberovom procese jednoducho si nemáme z koho vybrať. No tak ešte raz opakujem, samotné kvóty to nevyriešia. Vyriešia to aj ďalšie podporné opatrenia, ktoré by sme teda mali prijať. A ja chápem, že to nie je transpozícia tej smernice, ale chcela som sa teda dotknúť toho, že toto samotné nestačí a musíme ísť ďalej.
Prečo? No, v Európskej únii je veľký počet vysokokvalifikovaných žien, ktorý sa neustále zvyšuje, o čom svedčí aj skutočnosť, že 60 % absolventov a absolventiek vysokých škôl sú ženy. Slovensko patrí v indexe rodovej rovnosti k najhorším štátom v Európe. Je skutočne na chvoste a v niektorých tých parametroch nás predbiehajú štáty ako Malta či Bulharsko, Rumunsko.
Na Slovensku ženy zarábajú o 350 eur menej ako muži. Menej často pracujú na plný pracovný úväzok a menej často sa aj dostávajú do riadiacich pozícií. To je v silnom kontraste s údajmi z posledného sčítania obyvateľstva, podľa ktorých má vysokoškolský titul o 150-tisíc pracujúcich žien viac ako mužov. Jedná sa o čísla 365-tisíc mužov v produktívnom veku a 508-tisíc žien. Čo je príčinou tohto? Možno ste už počuli taký termín sklenený strop, a to je vlastne taká neviditeľná, často neprekonateľná bariéra, ktorá bráni ženám v kariérnom postupe na vyššie pozície. Vidíte, keď si to predstavíte, že vlastne máte nad hlavou niečo, čo vám bráni ísť ďalej, tak úplne chápete aj to, čo som hovorila na začiatku, že kvóty neznevýhodňujú jedno pohlavie. Ony iba vyrovnávajú to, že odstraňujú vlastne ten sklenený strop.
Prečo je to opatrenie, ktoré zavádza teda táto smernica a ktoré aj my transponujeme, dôležité? No, dosiahnutie rodovej vyváženosti v týchto firmách má zásadný význam pre účinné využívanie existujúceho potenciálu žien, ako som hovorila, teda tých s vysokoškolským titulom je neúmerne viac ako mužov. To je, samozrejme, kľúčové aj pre riešenie demografických a hospodárskych výziev, ktorým Európska únia, ale aj samotné členské štáty vrátane Slovenska čelia. Nedostatočné zastúpenie žien vo vrcholných orgánoch je, naopak, samozrejme, premárnenou príležitosťou pre hospodárstvo členských štátov, čiže aj z ekonomického hľadiska je skutočne výhodné mať ženy v týchto riadiacich pozíciách. Práve využitím potenciálu ženských talentov v plnom rozsahu sa zlepší aj návratnosť investícií do vzdelávania, a to tak pre jednotlivcov, ako aj pre verejný sektor. Všeobecne sa uznáva, že prítomnosť žien vo vrcholných orgánoch zlepšuje správu a riadenie spoločností, pretože rôznorodejšie a kolektívnejšie zmýšľanie, ktoré zahŕňa aj širšiu škálu perspektív, posilňuje výkonnosť tímov a kvalitu rozhodovania. A toto nehovorím ja, môžte si povedať, že prišla tu z Progresívneho Slovenska feministka, tak jasné, že nebude hovoriť opak, že, že je to zlé, keď dosadíme ženy na tieto vrcholové pozície, ale hovoria to dáta a štúdie. Tieto štúdie ukazujú aj to, že rozmanitosť vedie k aktívnejšiemu obchodnému modelu, vyváženejším rozhodnutiam, posilneným odborným štandardom vo vrcholových orgánoch, ktoré lepšie odrážajú spoločenskú realitu a potreby spotrebiteľov, čiže skutočne je to výhodné aj pre tie samotné firmy. Podporuje sa tým aj inovácia.
Z týchto štúdií taktiež vyplýva, že existuje pozitívny vzťah medzi rodovou vyváženosťou na najvyššej úrovni riadenia a finančnou výkonnosťou a ziskovosťou spoločností, čiže opäť je to skutočne dobré pre tie spoločnosti a je potrebné im to aj vysvetliť a práve možno na príklade tých veľkých kótovaných spoločností sa potom aj tie menšie alebo stredné podniky rozhodnú pre takéto, takéto podporné opatrenia. Výsledkom takejto vyváženosti je dlhodobý udržateľný rast.
Čo sa týka takého väčšieho pohľadu, tak, samozrejme, keď budeme mať v riadiacich pozíciách kótovaných spoločností vyvážené zastúpenie, tak to posilňuje aj konkurencieschopnosť Európskej únie a samotných členských štátov a dodáva im to výhodu oproti tretím krajinám, ktoré takéto opatrenia nielenže nepoznajú, ale ich teda vehementne odmietajú niektoré. Je to taký povolený doping, ak chcete. Zvýšenie zastúpenia žien vo vrcholových pozíciách ovplyvňuje nielen ženy, ktoré sú vymenované do týchto orgánov, ale tiež pomôže do týchto spoločností prilákať ďalšie ženy, ženské talenty a zabezpečiť teda ženskú prítomnosť na všetkých úrovniach či už teda rozhodovania, alebo práce v týchto, v týchto firmách.
Aj preto bude mať takéto vyššie a vyvážené zastúpenie pozitívny vplyv na odstraňovanie rozdielov, zamestnanosti a tiež rozdielov v odmeňovaní. No ja by som vás, kolegyne, kolegovia, chcela z tohto miesta vyzvať k tomu, aby sme, keď už teda sa rozhodneme pomáhať ženám alebo odstraňovať nerovnosť, aby sme to nerobili selektívne, že toto sa nám páči a toto nie, tuto pomôžeme tehotným študentkám, ale tuto odmietneme kvóty. No, to jednoducho keď chceme vyrovnávať tú nerovnosť a keď chceme pomáhať ženám, tak to nie je tak á la carte, že teda toto si vyberiem, lebo toto sa mi páči, a toto, naopak, odmietnem. Ak chceme, aby sa tu 51 % spoločností, pretože ženy nie sú menšinou, ale, naopak, väčšinou v našej spoločnosti, aby sa tu mali lepšie, a to, že sa nemajú bohvieako, tak to nám dokazuje aj práve aj ten index rodovej rovnosti, ktorý teda ukazuje, že Slovensko je skutočne na chvoste vo viacerých oblastiach, tak ak im chceme pomáhať, tak aj toto je jedno z opatrení, ktoré by sme tu mali, myslím, bez akýchkoľvek výnimiek prijať. Ak to nechceme robiť, tak buďme k sebe úprimní a jednoducho povedzme aj tým ženám, ktoré nás sledujú a ktoré dúfajú, že už sa konečne tento parlament bude zaoberať aj ich problémami a prinesie nejaké riešenia, tak im jednoducho povedzme, že sa tým nemienime zaoberať a že každý má iba nejakú svoju nálepku a bude si pomáhať tej cieľovke, ktorej chce. Jednoducho buďme úprimní.
Ako som hovorila, tak mám aj také menšie výhrady k tomu... možno počkám, lebo... ďakujem. Mám aj menšie výhrady k tomu, ako ministerstvo spravodlivosti navrhuje transponovať túto smernicu a konkrétne teda už som hovorila o tých sankciách a verím, že pán minister spravodlivosti príde teda s opravou alebo s doplnením, pretože si myslím, že je to skutočne dôležité, aby táto smernica splnila svoj cieľ a bola efektívnym nástrojom. Zároveň teda s kolegyňou Plavákovou predkladáme aj vlastný pozmeňovák, pretože máme za to, že v niektorých častiach tá transpozícia nie je úplná a presná, ako by si práve ten princíp efektívnosti želal.
Ja by som vás chcela, pán minister, poprosiť aj o podporu nášho pozmeňováku, pretože myslím si, že teda aj moje vystúpenie bolo konštruktívne, a vravím, aj sme vás pochválili, lebo toto je dobrá vec, ktorú robíte, ktorú musíte robiť, ale ktorú robíte a skutočne sa tam jedná o veci, ktoré sú ľahko doplniteľné a ktoré zabezpečia to, že budeme mať tú smernicu transponovanú tak, ako to má byť. A ďakujem teda vopred aj koaličným poslancom a poslankyniam za podporu tohto pozmeňováku.
Ja by som ho teda teraz prečítala, ak dovolíte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím, zastavte čas pani poslankyni.

Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík a Lucie Plavákovej k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s riadením kótovanej spoločnosti (tlač 397).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s riadením kótovanej spoločnosti (tlač 397).
Bod 1. Navrhujeme doplnenie znenia zákona tak, aby bol v úplnom a presnom súlade s čl. 6 ods.1 preberanej smernice.
V § 5 ods. 1 v tretej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "nediskriminačným spôsobom".
Bod 2. Navrhujeme doplnenie znenia zákona tak, aby bol v úplnom a presnom súlade s čl. 6 ods. 3 preberanej smernice.
V § 5 ods. 4 písmeno a) znie:
"a) podmienkach procesu výberu a požadovaných kvalifikačných predpokladoch v procese výberu,".
Bod 3. Odôvodnenie: Navrhuje sa určiť Slovenské národné stredisko pre ľudské práva ako subjekt na účely propagácie, analýzy, monitorovania a podpory rodovej vyváženosti vo vrcholových orgánoch.
Podľa čl. 10 preberanej smernice členské štáty môžu na tento účel určiť napríklad subjekty v oblasti rovnosti, ktoré určili podľa čl. 20 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES. Predkladaný návrh túto povinnosť určiť subjekt opomenul.
Za § 8 sa vkladá § 8a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„8a
Podpora rodovej vyváženosti v kótovaných spoločnostiach
Oprávneným subjektom pre propagáciu, analýzy, monitorovanie a podporu rodovej vyváženosti vo vrcholových orgánoch je Slovenské národné stredisko pre ľudské práva."
Ďakujem. Skončila som. Ešte raz ďakujem vopred aj za podporu toho pozmeňujúceho návrhu.

Často tu hovoríme, hlavne teda na našej pravej strane, o matkách samoživiteľkách, o násilí na ženách, ale aj o tom napríklad, že je veľký počet dievčat, mladých žien, ale aj matiek, ktoré si napríklad nemôžu dovoliť kúpiť menštruačné potreby, pretože na to jednoducho nemajú a nemôžu tak ísť do školy alebo do práce. No áno, tieto ženy skutočne majú iné starosti ako teda pozície v kótovaných spoločnostiach, a my by sme sa nimi mali zaoberať, mali by sme ich riešiť, to tu, žiaľ, však nerobíme, respektíve my sa snažíme a vy už viete, ako hlasujete. Ale táto smernica je napriek tomu dôležitá aj pre ostatné ženy a nielen pre tie, ktorých sa to dotkne konkrétne v tých firmách.
Aj samotná dôvodová správa uvádza, že kótované spoločnosti určujú normu pre širšie hospodárstvo a je možné očakávať, že ich zavedené postupy budú napodobňovať aj iné typy spoločností. Ja dúfam, že možno aj štát. Verejný charakter kótovaných spoločností predstavuje oprávnený dôvod k tomu, aby boli vo verejnom záujme regulované v komparácii so súkromnými spoločnosťami vo väčšom rozsahu. Inak povedané, môžu a musia ísť príkladom. Zároveň (rečníčka si odkašlala), pardon, sama smernica hovorí, že dosiahnutie rodovej rovnosti na pracovisku si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa aj podporu rodovo vyváženého rozhodovania v rámci spoločnosti na všetkých úrovniach, ako aj odstraňovanie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. Je to kľúčový predpoklad na zníženie chudoby medzi ženami. Zjednodušene, kritici by povedali, že ten vrchol ľadovca je nepodstatný alebo že ženy, ktoré toto presadzujú, tak chcú len moc alebo pozície, že iným ženám to nepomôže. No, to nie je pravda. Mali by sme sa určite zamerať na tie socioekonomické opatrenia, ktoré by teda odstránili nerovnosti a pomohli ženám, ale zároveň teda, ak chceme vytvárať rovnosť príležitostí, tak to musí ísť aj zhora. Bez žien vo vrcholových pozíciách to jednoducho nepôjde, pretože sa nezmenia ani pracovné podmienky pre tie ostatné ženy, neznížia platové rozdiely, nezníži chudoba a vôbec teda neodstránia rozdiely. A práve odstránenie rozdielov, ktoré momentálne sú v našej spoločnosti, je veľmi dôležité nielenže pre tie samotné ženy, ale pre celú spoločnosť a pre jej fungovanie.
Kde sa teraz momentálne nachádza EÚ, čo sa týka teda zastúpenia žien vo vrcholových pozíciách? Momentálne veľké európske spoločnosti majú v priemere 30 % nevýkonných riaditeliek, ale medzi krajinami sú veľké rozdiely. Napríklad najlepšie je na tom Taliansko – 50 %, Francúzsko už aj vďaka spomínaným opatreniam – 47 %, Holandsko, Belgicko, Španielsko po 43 %. Toto sú krajiny, kde už obdobné zákony existujú. Najhoršie je na tom Cyprus – 7 %, Estónsko – 12 %, Maďarsko – 13 %, no a Slovensko je v tých štatistikách tak v polovici – 30 %, európsky priemer. Zase sme priemerní a ja verím, že s týmto sa nechceme uspokojiť.
Ako by krajiny mali zabezpečiť implementáciu tejto smernice? Každá krajina by mala zaviesť sankcie, ktoré budú účinné, primerané a odrádzajúce, ako napríklad sú pokuty alebo zrušenie nominácií v prípade, že tie procesy, ktoré teda aj európska smernica zavádza a ktoré my transponujeme, prebehli v rozpore s tými pravidlami, ktoré sa zavádzajú. Spoločnosti, ktoré tieto ciele nemajú splnené, tak si musia stanoviť kvantitatívne ciele, upraviť proces výberu kandidátov a kandidátok, zabezpečiť nediskrimináciu a objektívny proces výberu. A také spoločnosti, ktoré by sa nechceli tejto, tejto smernici podvoliť, tak by nemali mať nárok na verejné zákazky. Taktiež, veľmi zjednodušene povedané, ak v týchto spoločnostiach budú dvaja kandidáti rovnako kvalifikovaní, tak tá spoločnosť si musí vybrať to menej zastúpené pohlavie, čiže ako som už aj hovorila, bude sa to aplikovať v prevažnej väčšine na ženy, lebo teda ženy sú v drvivej väčšine týchto firiem to menej zastúpené pohlavie, ale nie je vylúčené, že sa to bude aplikovať aj na mužov.
Spoločnosť, samozrejme, musí toto svoje rozhodnutie odôvodniť, prečo sú potrebné sankcie, a teda táto smernica ich zavádza. No, ony sú potrebné a tento návrh, a tu teda mám aj takú výčitku k pánovi ministrovi. Náš návrh tie sankcie nepokrýva dostatočne, pretože to, čo zavádzate, tak sú iba sankcie za nedodržanie povinnosti podať informáciu ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny zo strany tých firiem, že teda ako sa im darí spĺňať túto smernicu, ale nezavádzate žiadne sankcie, čo sa týka nesplnenia tých podmienok procesu a taktiež prípadne aj za nesplnenie cieľa.
Ak sa pozrieme na ten vývoj, ktorý sa v iných krajinách už teda dal zdokumentovať na základe dát, tak za posledných 20 rokov najväčší pokrok dosiahli práve tie krajiny, ktoré svoje firmy zaviazali a ktoré, samozrejme, tie svoje národné zákony obohatili aj o povinnosti a teda aj sankcie. Samozrejme, že by pomohli aj také takzvané mäkké alebo teda dobrovoľné kvóty, ale ich účinnosť závisí od ďalších faktorov vrátane teda, samozrejme, politického a kultúrneho prostredia. No a, samozrejme krajiny, ktoré nič neprijali, ako napríklad Slovensko, tak stagnovali.
Čo sa týka tých sankcií, tak smernica hovorí, že požiadavky súvisiace s výberom kandidátov na vymenovanie alebo voľbu na pozície riadiacich pracovníkov, povinnosť stanoviť kvantitatívny cieľ vo vzťahu k výkonným riadiacim pracovníkom a povinnosti podávať správy, a to je teda to, čo my v návrhu máme, ale ten zvyšok nie, by sa mali presadzovať účinnými, primeranými a odrádzajúcimi sankciami a členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli na tento účel k dispozícii právne alebo súdne postupy. Takéto sankcie by mohli zahŕňať pokuty alebo možnosť justičného orgánu zrušiť rozhodnutie o výbere riadiacich pracovníkov alebo ho vyhlásiť za neplatné. Zároveň bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne právo ukladaní sankcií, ak kótované spoločnosti uvedené povinnosti spĺňajú, a teda ak aj ten proces, aj tá povinnosť informácie je dodržaná, tak by sa im nemali ukladať sankcie za to, že napriek tomu nevedia dosiahnuť ten cieľ.
Ja by som aj z tohto miesta teda chcela pána ministra poprosiť, aby sa na ministerstve spravodlivosti ešte zamysleli nad tým, že ako tento zákon doplniť, či by bolo vhodné napríklad otvoriť antidiskriminačný zákon a doplniť ho nejakým spôsobom o tieto sankcie alebo ísť tou cestou, že ešte raz upraviť tento návrh zákona, ktorý tu dnes máme a ktorý predpokladám teda že schválime, ale však môžme ho opraviť o istý čas, pretože bola by som nerada, aby zase Európska komisia nám povedala, že máme zle transponovanú smernicu, pretože tá transpozícia je neúplná. A ja s vami, pán minister, súhlasím, že nie vždy sa robí tá transpozícia od slova do slova, to nie je cieľom, ale tu vyslovene ste opomenuli časť tých sankcií, ktoré sú skutočne veľmi dôležité preto, aby celý ten mechanizmus fungoval.
Vymenovanie žien za riadiace pracovníčky brzdí hneď niekoľko osobitných faktorov, ktoré možno prekonať nielen prostredníctvom takýchto záväzných pravidiel, ale aj prostredníctvom ďalších opatrení, ako sú napríklad vzdelávacie iniciatívy a rôzne podporné stimuly. Ako som už spomínala, tieto kvóty, ktoré smernica zavádza, sú jedným z vyrovnávacích mechanizmov, čiže ony nestačia. Ony teraz nezmenia či už situáciu v tých firmách, alebo situáciu v spoločnosti. Samozrejme, že ďalšie podporné a vyrovnávacie mechanizmy musia ísť ruka v ruke s týmito kvótami.
V prvom rade je napríklad zásadné zvýšiť na ekonomických školách a univerzitách informovanosť o prínose rodovej rovnosti v záujme zvyšovania konkurencieschopnosti spoločností a vôbec viesť dievčatá, mladé ženy k tomu, aby sa venovali tomuto odvetviu, pretože toto je veľmi často taká nieže argument, ale výhovorka, že veď my na tie pozície by sme aj chceli ženy, lenže je ich málo. A potom v tom výberovom procese jednoducho si nemáme z koho vybrať. No tak ešte raz opakujem, samotné kvóty to nevyriešia. Vyriešia to aj ďalšie podporné opatrenia, ktoré by sme teda mali prijať. A ja chápem, že to nie je transpozícia tej smernice, ale chcela som sa teda dotknúť toho, že toto samotné nestačí a musíme ísť ďalej.
Prečo? No, v Európskej únii je veľký počet vysokokvalifikovaných žien, ktorý sa neustále zvyšuje, o čom svedčí aj skutočnosť, že 60 % absolventov a absolventiek vysokých škôl sú ženy. Slovensko patrí v indexe rodovej rovnosti k najhorším štátom v Európe. Je skutočne na chvoste a v niektorých tých parametroch nás predbiehajú štáty ako Malta či Bulharsko, Rumunsko.
Na Slovensku ženy zarábajú o 350 eur menej ako muži. Menej často pracujú na plný pracovný úväzok a menej často sa aj dostávajú do riadiacich pozícií. To je v silnom kontraste s údajmi z posledného sčítania obyvateľstva, podľa ktorých má vysokoškolský titul o 150-tisíc pracujúcich žien viac ako mužov. Jedná sa o čísla 365-tisíc mužov v produktívnom veku a 508-tisíc žien. Čo je príčinou tohto? Možno ste už počuli taký termín sklenený strop, a to je vlastne taká neviditeľná, často neprekonateľná bariéra, ktorá bráni ženám v kariérnom postupe na vyššie pozície. Vidíte, keď si to predstavíte, že vlastne máte nad hlavou niečo, čo vám bráni ísť ďalej, tak úplne chápete aj to, čo som hovorila na začiatku, že kvóty neznevýhodňujú jedno pohlavie. Ony iba vyrovnávajú to, že odstraňujú vlastne ten sklenený strop.
Prečo je to opatrenie, ktoré zavádza teda táto smernica a ktoré aj my transponujeme, dôležité? No, dosiahnutie rodovej vyváženosti v týchto firmách má zásadný význam pre účinné využívanie existujúceho potenciálu žien, ako som hovorila, teda tých s vysokoškolským titulom je neúmerne viac ako mužov. To je, samozrejme, kľúčové aj pre riešenie demografických a hospodárskych výziev, ktorým Európska únia, ale aj samotné členské štáty vrátane Slovenska čelia. Nedostatočné zastúpenie žien vo vrcholných orgánoch je, naopak, samozrejme, premárnenou príležitosťou pre hospodárstvo členských štátov, čiže aj z ekonomického hľadiska je skutočne výhodné mať ženy v týchto riadiacich pozíciách. Práve využitím potenciálu ženských talentov v plnom rozsahu sa zlepší aj návratnosť investícií do vzdelávania, a to tak pre jednotlivcov, ako aj pre verejný sektor. Všeobecne sa uznáva, že prítomnosť žien vo vrcholných orgánoch zlepšuje správu a riadenie spoločností, pretože rôznorodejšie a kolektívnejšie zmýšľanie, ktoré zahŕňa aj širšiu škálu perspektív, posilňuje výkonnosť tímov a kvalitu rozhodovania. A toto nehovorím ja, môžte si povedať, že prišla tu z Progresívneho Slovenska feministka, tak jasné, že nebude hovoriť opak, že, že je to zlé, keď dosadíme ženy na tieto vrcholové pozície, ale hovoria to dáta a štúdie. Tieto štúdie ukazujú aj to, že rozmanitosť vedie k aktívnejšiemu obchodnému modelu, vyváženejším rozhodnutiam, posilneným odborným štandardom vo vrcholových orgánoch, ktoré lepšie odrážajú spoločenskú realitu a potreby spotrebiteľov, čiže skutočne je to výhodné aj pre tie samotné firmy. Podporuje sa tým aj inovácia.
Z týchto štúdií taktiež vyplýva, že existuje pozitívny vzťah medzi rodovou vyváženosťou na najvyššej úrovni riadenia a finančnou výkonnosťou a ziskovosťou spoločností, čiže opäť je to skutočne dobré pre tie spoločnosti a je potrebné im to aj vysvetliť a práve možno na príklade tých veľkých kótovaných spoločností sa potom aj tie menšie alebo stredné podniky rozhodnú pre takéto, takéto podporné opatrenia. Výsledkom takejto vyváženosti je dlhodobý udržateľný rast.
Čo sa týka takého väčšieho pohľadu, tak, samozrejme, keď budeme mať v riadiacich pozíciách kótovaných spoločností vyvážené zastúpenie, tak to posilňuje aj konkurencieschopnosť Európskej únie a samotných členských štátov a dodáva im to výhodu oproti tretím krajinám, ktoré takéto opatrenia nielenže nepoznajú, ale ich teda vehementne odmietajú niektoré. Je to taký povolený doping, ak chcete. Zvýšenie zastúpenia žien vo vrcholových pozíciách ovplyvňuje nielen ženy, ktoré sú vymenované do týchto orgánov, ale tiež pomôže do týchto spoločností prilákať ďalšie ženy, ženské talenty a zabezpečiť teda ženskú prítomnosť na všetkých úrovniach či už teda rozhodovania, alebo práce v týchto, v týchto firmách.

Aj preto bude mať takéto vyššie a vyvážené zastúpenie pozitívny vplyv na odstraňovanie rozdielov, zamestnanosti a tiež rozdielov v odmeňovaní. No ja by som vás, kolegyne, kolegovia, chcela z tohto miesta vyzvať k tomu, aby sme, keď už teda sa rozhodneme pomáhať ženám alebo odstraňovať nerovnosť, aby sme to nerobili selektívne, že toto sa nám páči a toto nie, tuto pomôžeme tehotným študentkám, ale tuto odmietneme kvóty. No, to jednoducho keď chceme vyrovnávať tú nerovnosť a keď chceme pomáhať ženám, tak to nie je tak á la carte, že teda toto si vyberiem, lebo toto sa mi páči, a toto, naopak, odmietnem. Ak chceme, aby sa tu 51 % spoločností, pretože ženy nie sú menšinou, ale, naopak, väčšinou v našej spoločnosti, aby sa tu mali lepšie, a to, že sa nemajú bohvieako, tak to nám dokazuje aj práve aj ten index rodovej rovnosti, ktorý teda ukazuje, že Slovensko je skutočne na chvoste vo viacerých oblastiach, tak ak im chceme pomáhať, tak aj toto je jedno z opatrení, ktoré by sme tu mali, myslím, bez akýchkoľvek výnimiek prijať. Ak to nechceme robiť, tak buďme k sebe úprimní a jednoducho povedzme aj tým ženám, ktoré nás sledujú a ktoré dúfajú, že už sa konečne tento parlament bude zaoberať aj ich problémami a prinesie nejaké riešenia, tak im jednoducho povedzme, že sa tým nemienime zaoberať a že každý má iba nejakú svoju nálepku a bude si pomáhať tej cieľovke, ktorej chce. Jednoducho buďme úprimní.
Ako som hovorila, tak mám aj také menšie výhrady k tomu... možno počkám, lebo... ďakujem. Mám aj menšie výhrady k tomu, ako ministerstvo spravodlivosti navrhuje transponovať túto smernicu a konkrétne teda už som hovorila o tých sankciách a verím, že pán minister spravodlivosti príde teda s opravou alebo s doplnením, pretože si myslím, že je to skutočne dôležité, aby táto smernica splnila svoj cieľ a bola efektívnym nástrojom. Zároveň teda s kolegyňou Plavákovou predkladáme aj vlastný pozmeňovák, pretože máme za to, že v niektorých častiach tá transpozícia nie je úplná a presná, ako by si práve ten princíp efektívnosti želal.
Ja by som vás chcela, pán minister, poprosiť aj o podporu nášho pozmeňováku, pretože myslím si, že teda aj moje vystúpenie bolo konštruktívne, a vravím, aj sme vás pochválili, lebo toto je dobrá vec, ktorú robíte, ktorú musíte robiť, ale ktorú robíte a skutočne sa tam jedná o veci, ktoré sú ľahko doplniteľné a ktoré zabezpečia to, že budeme mať tú smernicu transponovanú tak, ako to má byť. A ďakujem teda vopred aj koaličným poslancom a poslankyniam za podporu tohto pozmeňováku.
Ja by som ho teda teraz prečítala, ak dovolíte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím, zastavte čas pani poslankyni.

Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík a Lucie Plavákovej k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s riadením kótovanej spoločnosti (tlač 397).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s riadením kótovanej spoločnosti (tlač 397).
Bod 1. Navrhujeme doplnenie znenia zákona tak, aby bol v úplnom a presnom súlade s čl. 6 ods.1 preberanej smernice.
V § 5 ods. 1 v tretej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "nediskriminačným spôsobom".
Bod 2. Navrhujeme doplnenie znenia zákona tak, aby bol v úplnom a presnom súlade s čl. 6 ods. 3 preberanej smernice.
V § 5 ods. 4 písmeno a) znie:
"a) podmienkach procesu výberu a požadovaných kvalifikačných predpokladoch v procese výberu,".
Bod 3. Odôvodnenie: Navrhuje sa určiť Slovenské národné stredisko pre ľudské práva ako subjekt na účely propagácie, analýzy, monitorovania a podpory rodovej vyváženosti vo vrcholových orgánoch.
Podľa čl. 10 preberanej smernice členské štáty môžu na tento účel určiť napríklad subjekty v oblasti rovnosti, ktoré určili podľa čl. 20 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES. Predkladaný návrh túto povinnosť určiť subjekt opomenul.
Za § 8 sa vkladá § 8a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„8a
Podpora rodovej vyváženosti v kótovaných spoločnostiach
Oprávneným subjektom pre propagáciu, analýzy, monitorovanie a podporu rodovej vyváženosti vo vrcholových orgánoch je Slovenské národné stredisko pre ľudské práva."
Ďakujem. Skončila som. Ešte raz ďakujem vopred aj za podporu toho pozmeňujúceho návrhu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, ďakujem za tento pomerne podrobný výklad toho, o čom tento návrh je a z čoho vychádza. Aj na úvod svojho vystúpenia ste sa vlastne poďakovali pánovi ministrovi, respektíve ste ho pochválili za tento návrh zákona a vaša pochvala súvisela s tým, že jeho návrh zákona vychádza zo smernice, ktorej cieľom je dosiahnuť rodovú rovnosť.
Asi sa zhodneme, že otázka rodovej rovnosti je typická agenda aj Progresívneho Slovenska, aj teda progresívnych politických strán. Inými slovami, minister spravodlivosti predkladá niečo, čo je plne v súlade s politickou agendou, ktorú reprezentuje aj Progresívne Slovensko. Považujem za dôležité to povedať preto, lebo politici vládnej koalície aj politickej strany, ktorá nominovala pána ministra spravodlivosti, sa často tvária ako najväčší bojovníci proti progresivizmu. Stačí si spomenúť na kampaň pred prezidentskými voľbami alebo parlamentnými voľbami, nebolo väčších bojovníkov proti progresivizmu, ako boli politici vládnej koalície aj strany SMER, ktorá pána ministra nominovala. Takže teraz už máme po kampaniach a vidíme, aké sú skutky, aké boli slová, a teda že minister spravodlivosti predkladá zákon, ktorý je typickou agendou progresívnych politických strán. Považoval som to za dôležité povedať.
Vy ste sa za to poďakovali svojím spôsobom, ja som to len takto podčiarkol a vysvetlil, ako ste to možno mysleli.