22. schôdza

22.10.2024 - 7.11.2024
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

24.10.2024 o 10:38 hod.

Mgr. art. M.A., ArtD.

Veronika Remišová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 10:38

Veronika Remišová
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, pán minister školstva, predstavili ste návrh zákonov, ktoré ste nazvali nežnou revolúciou v školstve, ale chceme však upozorniť, že niektoré zmeny, navrhované zmeny v balíku zákonov nie sú nežné, nie sú nežné voči rodičom, pretože zvyšujú hornú hranicu poplatkov, ktoré rodičia môžu platiť v škôlkach a zvyšujú ju radikálne. Budem o tom hovoriť neskôr. A nie sú nežné ani voči školskej samospráve. Voči tomu, ako školy sú manažované a riadené, nakoľko tento balík, tento balík zákonov vytvára nástroje na vyvíjanie politického tlaku na nepohodlných riaditeľov škôl. Vždy totiž platilo, vždy totiž platilo, že do výberových konaní v školách a celkove do riadenia škôl by nemala vstupovať politika. Škola musí ostať slobodnou, bezpečnou a nepolitickou zónou duchovného a intelektuálneho rozvoja detí a mladých ľudí.
Pán minister vnáša do riadenia škôl dva, podľa môjho názoru, nebezpečné a ľahko zneužiteľné nástroje. Prvým je doplnenie nesystémového dôvodu na odvolanie a vylúčenie riaditeľa. Voľba riaditeľa školy podľa aktuálne právnej úpravy prebieha tak, že riaditeľa vymenúva zriaďovateľ na návrh rady školy a na základe výsledkov výberového konania. Rada školy pri tom z kandidátov na post riaditeľa po novom musí vylúčiť riaditeľa, ktorý bol odvolaný na návrh hlavného školského inšpektora. Podľa vládneho návrhu zákona sa totiž sprísňuje postih pre takého riaditeľa školy, ktorý bol odvolaný na základe návrhu hlavného školského inšpektora, a to v podobe, že riaditeľ nebude môcť kandidovať ani v nasledujúcich troch rokoch. Vládny návrh zákona v tomto ohľade je nesystémový a diskriminačný, pretože proti návrhu hlavného inšpektora sa riaditeľ nemôže odvolať, nemôže podať námietku a v zásade na tri roky je penalizovaný. Nemôže sa zúčastniť žiadneho výberového konania na riaditeľa.
A hlavný problém v tomto zákone spočíva v tom, že zatiaľ čo sa osoba, ktorá je právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo osoba, ktorá bola odvolaná z dôvodu porušenia zákona o rozpočtových pravidlách, sa bude môcť výberového konania zúčastniť. Osoba, ktorá je odvolaná z dôvodu nedodržania materiálno-technického a priestorového zabezpečenia a povedzme si to na rovinu, že každá, v každej veľkej škole sa nájdu pochybenia, ktoré sa týkajú materiálno-technického zabezpečenia, tak výberového konania na pozíciu riaditeľa sa nebude môcť zúčastniť po dobu troch rokoch. Vládny návrh v tomto smere buď postráda logiku, alebo rieši neexistujúci problém. Bola by som rada, keby aj možno pán minister sa vyjadril, prečo takýto nový dôvod na odvolanie riaditeľa pridal, sa pridal do zákona. Minister cez hlavného inšpektora, ktorý spadá pod ministra, ktorého minister aj menuje, teda môže účelovou šikanou zamedziť akémukoľvek politicky nepohodlnému riaditeľovi na tri roky možnosť zúčastniť sa na výberových konaniach. Ja nehovorím, že pán súčasný minister to má v úmysle, takto sa zbavovať riaditeľov škôl, ale vidíme, aké postavy sa dnes pohybujú vo vládnej koalícii, ostatne aj vy z HLAS-u ich niekedy kritizujete.
A ak by bola ministrom, poviem, obdoba pána Kotlára alebo inej osoby podobného razenia, dá sa očakávať masívne zneužívanie tejto právomoci. A v tomto zmysle dávame aj pozmeňujúci návrh. A len teda doplním, že predstavte si, že hlavný inšpektor teda dá návrh na odvolanie na základe závažných nedostatkov, ktoré ale nie sú riadne definované, materiálno-technického zabezpečenia a hovorím, za materiálno-technické zabezpečenie je zodpovedný zriaďovateľ školy, nie riaditeľ. Raz keď nemá dostatok peňazí, tak sa môže na hlavu postaviť, ale v tej škole nespraví nič, keď nemá dostatočný rozpočet. Tak môže zabrániť tomuto riaditeľovi kandidovať na funkciu až po dobu troch rokov.
Druhým problémom, na ktorý chceme upozorniť, je drastické zvýšenie pokút za materiálno-technické nedostatky, ktoré, ktorú opäť môže udeliť hlavný inšpektor a opakujem, túto pokutu môže udeliť opakovane. Pôvodná pokuta za nedostatky bola 331,50 eur a ak by ju pán minister, ak by ste ju zdvihli o infláciu, tak by sme vôbec neprotestovali, ale v novele sa zvýšila z 331 eur na 3-tisíc eur pre zamestnanca, ktorý bol zodpovedný za odstránenie zistených nedostatkov. A opakujem, táto pokuta sa môže, 3-tisíc eur sa môže udeľovať opakovane.
Všetci vieme, že ohodnotenie zamestnancov v školstve je stále mizerné. Tento rok im reálne mzdy v dôsledku inflácie ešte klesnú, zvyšujú sa masívne životné náklady. Škrtá sa daňový bonus pre rodičov, ktorí majú deti. Zvyšuje sa DPH na 23 %, a preto považujeme už za dostatočne odstrašujúcu pokutu, ktorá bola definovaná v pôvodnom návrhu – 331 eur, keďže táto pokuta môže byť udeľovaná opakovane.
Ja som sa rozprávala aj s viacerými riaditeľmi škôl, mnohí z nich sa sťažujú, že v súčasnosti nemajú ani prostriedky, respektíve z vlastných zdrojov musia dofinancovávať napríklad, napríklad asistentov, kedy nedostávajú, nedostávajú peniaze, ktoré im pokrývajú náklady na asistentov v školách a takáto pokuta opäť, ak by hlavný inšpektor, povedzme že mal zlý úmysel a šikanózne ju udeľoval každý mesiac, 3-tisíc eur, tak môže byť pre školu, pre riaditeľa likvidačná.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

24.10.2024 o 10:38 hod.

Mgr. art. M.A., ArtD.

Veronika Remišová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:38

Jozef Pročko
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
(vymazať rámček)
Skryt prepis

24.10.2024 o 10:38 hod.

Mgr.

Jozef Pročko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:44

Andrej Danko
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
S faktickou pani poslankyňa Kalmárová.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

24.10.2024 o 10:44 hod.

JUDr.

Andrej Danko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:44

Veronika Remišová
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
vymazať rámček
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

24.10.2024 o 10:44 hod.

Mgr. art. M.A., ArtD.

Veronika Remišová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:53

Viera Kalmárová
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ja by som nechcela polemizovať s pani poslankyňou Remišovou, len by som pridala vysvetlenie k tej prvej časti jej príspevku. Keďže niečo tuším o tom, ako je táto oblasť, ktorá je dôsledkom konania alebo uplatnenia kompetencie hlavného školského inšpektora, upravená v zákone. Tento návrh, tá blokácia na tri roky v prípade odvolaného riaditeľa zúčastniť sa výberového konania je zmäkčením súčasného stavu. V § 3 ods. 1 zákona 596 sa jasne uvádza, že doposiaľ odvolaný riaditeľ nikdy nemal šancu vyhrať výberové konanie a stať sa riaditeľom. Takto tam upravené je. A toto je zmäkčenie. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka, nie je úplne pravda, že nie sú definované dôvody pre odvolanie riaditeľa. Sú, sú uvedené v §13 ods. 15,16,17, kde je napísané, čo sa považuje za závažné dôvody, na základe ktorých možno buď školu vyradiť zo siete, alebo odvolať riaditeľa. A pokiaľ ide o zabezpečenie materiálno-technických podmienok, je tam poznámka, že povinných materiálnych podmienok. To je to minimum, na základe ktorého možno dosiahnuť profil absolventa školy. A pokiaľ škola nie je schopná dosahovať alebo vyprofilovať svojho absolventa v zmysle požiadaviek, tak je vôbec otázka, či by mala existovať, nie že či by ju mal riadiť nejaký človek.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

24.10.2024 o 10:53 hod.

PaedDr.

Viera Kalmárová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:55

Jozef Pročko
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem. Hneď v úvode si povedala, Veronika, že tento zákon vytvára politický tlak na nepohodlných riaditeľov. Tak ono v podstate v každom jednom zákone a v každej jednej predkladanej veci tu v pléne vládna koalícia sa snaží nepohodlných kohokoľvek, či už sú to policajti, či sú to učitelia, či sú to zdravotníci, či je to niekto fungujúci v nejakom štátnom sektore, nepohodlného ho odstrániť. Vieš, to, že zvyšujú poplatky, ktoré môžu udeľovať, ktoré môže udeľovať inšpektor, ono je to veľmi krásny príklad, bol aj tu.
A možno budeš počuť od niekoho tuná, že sú stanovené podmienky. No len vieš o tých podmienkach rozhoduje presne buď ten inšpektor, ktorého dosadí vládna moc a krásny príklad je to, že Mišo Šipoš tu nič neporušil, žiaden rokovací poriadok, ale predsedajúci Gašpar povedal, že: "Ja som to tak vyhodnotil."
Tak keď inšpektor vyhodnotí, že ja som to tak vyhodnotil, tak pokutu udelí, ako on chce.
Dnes aj Milan Vetrák hovoril na tlačovke o tom, čo si hovorila dnes ty, že naozaj zvyšujú poplatok v škôlkach z 22 na 321 eur. To je tá sociálna politika sociálnej vlády Roberta Fica! Priatelia, počuli ste? Ak ste nepočuli, tak ešte raz, z 22 eur zvyšujú poplatok na 321 eur pre mladé rodiny, ktoré si dávajú deti do škôl, ale majú plnú pusu o tom, že ideme pomáhať mladým ľuďom, mladým rodinám, veď základ je naša rodina, mladá rodina. A idú im zvýšiť poplatok v škôlkach z 22 na 321 eur. Toto je naozaj odporné a nechutné.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

24.10.2024 o 10:55 hod.

Mgr.

Jozef Pročko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:58

Richard Vašečka
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcem poďakovať pani poslankyni Remišovej za to, že upozornila na viaceré veci. Niektoré z nich sú veľmi konkrétne a praktické a dotýkajú sa rodín s deťmi, čo je pre nás také gro, na ktoré sa sústredíme, aby sme boli prorodinní. To znamená, že treba uvažovať naozaj veľmi citlivo o dopadoch na rodiny s deťmi. A pri rodinách s malými deťmi, ktoré teda navštevujú materskú školu, tak je to ešte citlivejšie, ten príjem a tie veci súvisiace so súladom rodinného a pracovného života. Takže ďakujem ti, že strážiš takéto veci.
A ešte by som sa pozastavil pri jednom bode, o ktorom chcem hovoriť aj ja vo svojej rozprave, keď sa dostanem na rad. A to je práve to, že cez spoločnú správu, cez návrh na výbore sa dostala do návrhu zákona náboženská neutralita alebo princíp náboženskej neutrality. A viete, ono je asi lepšie hovoriť o náboženskej slobode. To znamená, že nikoho nenútime, aby vyznával nejaké náboženstvo a nikomu nebránime, aby ho vyznával. Náboženská neutralita v istom zmysle má svoje opodstatnenie a rozumieme tomu konceptu, ale naozaj potom vznikajú z toho rôzne spory, aj keď vieme, že sú tu nejaké ďalšie zákony alebo ďalšie ustanovenia aj školského zákona, aj ústavy, aj zmluva s Vatikánom, ale myslím si, že je dobré vyňať to na samostatné hlasovanie. Ja by som hlasoval proti tomu bodu, lebo si nemyslím, že je potrebné ho dávať do znenia tohto zákona.
Takže ďakujem pani poslankyni, že na to upozornila.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

24.10.2024 o 10:58 hod.

Mgr.

Richard Vašečka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:59

Veronika Remišová
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
vymazať 32.
Ďakujem vám veľmi pekne, kolegovia, ja odpoviem pani poslankyni Kalmárovej.
Pani poslankyňa, vy ste boli hlavnou školskou inšpektorkou a ja som vašu prácu oceňovala, pretože ste ju urobili férovo, urobili ste ju poctivo a dokonca aj na školskom výbore, ktorého som bola členkou, tak naozaj viackrát som ocenila váš taký férový prístup a snahu o zlepšovanie v školách.
Zároveň si však dovoľujem podotknúť, že tieto vaše slová vychádzajú z pohľadu školského inšpektora, ktorým ste bola vy a robili ste to, opakujem, veľmi poctivo a veľmi tak v prospech, v prospech žiakov a rodičov. Na druhej strane som sa rozprávala s množstvom riaditeľov pred tým, ako sme podali tento pozmeňujúci návrh, ktorý v tomto novom dôvode, ktorý v podstate je pridaný do zákona ako nový dôvod na odvolanie, jednak na odvolanie, ale aj na zakázanie riaditeľovi, aby sa mohol zúčastniť výberového konania nasledujúce tri roky a naozaj opakujem, je to nesystémový návrh, pretože ak máte riaditeľa, ktorý bol odsúdený za úmyselný trestný čin, tak ten sa v podstate v treťom kole výberového konania môže zúčastniť. Ale riaditeľ, ktorý bol, na ktorého dal hlavný školský inšpektor návrh na odvolanie, tak sa výberového konania zúčastniť nemôže. A pokiaľ, samozrejme, by boli na poste hlavného školského inšpektora ľudia ako vy, tak verím, že takéto ustanovenie sa nezneužívalo, ani by sa, ani by nehrozilo, že sa bude zneužívať. Ak však na poste hlavného školského inšpektora alebo na poste ministra bude niekto, kto bude chcieť šikanovať nepohodlných riaditeľov škôl, tak práve toto ustanovenie môže byť nástrojom na šikanu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

24.10.2024 o 10:59 hod.

Mgr. art. M.A., ArtD.

Veronika Remišová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:01

Ingrid Kosová
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, asi viacerí z vás, ktorí sme tu a poznáte oblasť školstva, sa zhodneme na tom, že v oblasti vzdelávania na Slovensku vládne dlhodobý trend, a tým je inkluzívne vzdelávanie. Znamená to, že naším cieľom by v prvom rade malo byť, aby všetky deti bez rozdielu či už ide o zdravotné znevýhodnenie detí, alebo jazykovú bariéru, menšinovú príslušnosť či rôzne problémy s učením, mali rovnakú príležitosť dostať sa ku kvalitnému vzdelávaniu. Ja sa preto vo svojej rozprave budem zameriavať na oblasť inkluzívneho vzdelávania, resp. na to, čo tento zákon prináša a pre oblasť inkluzívneho vzdelávania, keďže sa hlásime k jeho napĺňaniu, pretože je nielen dôležité to, čo zákon obsahuje, ale aj aký má dopad na reálnu prax v našich školách. Samozrejme, prostredníctvom tejto rozpravy potom čiastočne prednesiem aj dôvody, prečo dávame určité pozmeňovacie návrhy, časť z nich už prezentovala moja kolegyňa pani Viera Kalmárová.
Takže čo predkladaná novela napríklad prináša pre deti cudzincov? Už to tu bolo spomenuté asi viackrát, že teda novela navrhuje zavedenie povinnej školskej dochádzky pre deti odídencov z Ukrajiny, ale okrem toho obsahuje aj odstránenie povinnosti ovládania slovenského jazyka pre pedagogických odborníkov, dobrovoľníkov a dobrovoľníčky z Ukrajiny, čo teda pokladáme za veľmi pozitívne.
Na druhej strane však je potrebné povedať, že tam nerieši ten základný rozpor pri vzdelávaní pre cudzincov, a to ten, že povinná školská dochádza je viazaná na trvalý pobyt dieťaťa alebo resp. cudzinca, a my veľmi dobre vieme, že nie všetci cudzinci majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, takže nie úplne sa tento problém vyriešil.
A myslím si, že to, či ukrajinské deti sa dostanú do našich slovenských škôl alebo nie, a či ich dokážeme všetkých zaškoliť, ukáže len prax, ale my už dnes vieme, že nemáme dostatok kapacít najmä v Bratislavskom kraji a tieto deti sú teda nútené byť vzdelávané v domácom prostredí. Okrem toho asi pred týždňom alebo dvoma bol medializovaný aj prípad dvoch pätnásťročných až sedemnásťročných chlapcov v Sečovciach, ktorí, bohužiaľ, tu nemajú na území Slovenska svojich rodičov, bývajú v internáte, a títo prišli o príspevky na bývanie a, samozrejme, o vreckové, čo spôsobilo, že na ich ubytovanie, stravu a dokonca aj oblečenie sa musia skladať vychovávajúci učitelia a plus dokonca spolužiaci. Takže myslím si, že stále v tejto oblasti teda máme závažné problémy a táto novela až tak úplne na všetky tieto problémy, samozrejme, nereaguje.
Druhou oblasťou je napríklad otázka, čo prináša táto novela deťom so zdravotným znevýhodnením. A tu, bohužiaľ, musím povedať, že takmer vôbec nič okrem toho, že sa zmení názov špeciálnych škôl na školy pre deti so zdravotným znevýhodnením. Mohli by sme povedať, že pre tieto deti sme už v minulosti pripravili podporné opatrenia. Kolegyňa Kalmárová už zbežne hovorila, aké problémy nás čakajú v budúcom roku a keď prestanú byť tieto podporné opatrenia financované v roku 2027 z plánu obnovy a odolnosti, tak myslím si, že potom nastane až ten reálny problém, kedy v praxi nebudeme vedieť teda deťom poskytnúť to, čo potrebujú. Okrem toho máme veľký nedostatok personálu v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov, nemáme asistentov, chýba nám metodická podpora a pre týchto ľudí máme nedostatok psychológov. To všetko sú už známe veci, ktoré tu neustále opakujeme a, bohužiaľ, ani tento zákon na to nereaguje. Ale výsledkom je, že máme deti alebo resp. školy vymýšľajú rôzne stratégie, ako neprijímať tieto deti. Jedným z argumentov je napríklad aj ten fakt, že školy nemajú vybudované bezbariérové prístupy, čo, samozrejme, nie je výhovorka, ale je to fakt a tu by sme teda mali myslieť aj na to, že jeden z míľnikov v pláne obnovy a odolnosti je budovanie bezbariérových prístupov do školy, takže dúfam, že sa k tomuto ministerstvo školstva už konečne podujme.
Tretia oblasť, čo predkladaná novela prináša deťom so špecifickými problémami. Opäť musím konštatovať, že, bohužiaľ, je toho veľmi málo. Tiež by sme mohli hovoriť o podporných opatreniach, ktorých, samozrejme, nemáme dostatok na našich školách. A v tejto oblasti by som mohla ale spomenúť napríklad už aj ten systém včasného varovania, ktorý novela prijíma, resp. zavedie do praxe. Pravdou je však, že nikto zatiaľ nemá reálnu predstavu, ako to bude fungovať, pretože jedna vec je identifikovať tieto deti a niekde ich administratívne zapísať, čo spôsobí len väčšiu administratívnu záťaž, ale druhá vec je týmto deťom poskytnúť aj nejaké podporné opatrenia, na ktoré nemáme dostatok finančných prostriedkov. Takže znova, pre prax je aj toto opatrenie nie tak uplatniteľné, asi ako by sme chceli alebo ako by si to situácia v týchto školách vyžadovala.
Čo predkladaná novela prináša deťom z menšín? V tejto oblasti prináša teda zmenu § 2, kde sa zavádza nová definícia národnostných škôl. Pán minister sa niekoľkokrát vyjadril, že ide o sťaženie vzniku národnostných škôl.
Tu môžme polemizovať, pretože kým predtým platila definícia, ktorá hovorila o tom, že stačí, keď v národnostnej škole alebo v škole je teda vyučovaný jeden predmet v jazyku národnostnej menšiny, tak ju môžeme považovať za národnostnú. Teraz je tam klauzula, že týmto jedným predmetom musí byť jazyk v národnostnej menšine. Takže keď si to porovnáte, v podstate ide o jeden predmet za jeden predmet, len je bližšie špecifikovaný a konkretizovaný, ale v konečnom dôsledku je to jeden predmet. Ak mal pán minister na mysli to, že je to ťažšie kvôli tomu, že napríklad v prípade rómskeho jazyka nemáme dostatok učiteľov, nemáme metodiky a nemáme učebnice rómskeho jazyka, tak potom áno, v tom prípade je to ťažšie, ale len v tomto prípade.
S touto predloženou novelou, ako pani Kalmárová spomínala, sme mali problém najmä kvôli avizovanej pilotnej národnostnej škole v Rakúsoch a mali sme teda oprávnené obavy, že ak vyhlásime, že národnostné školy nie sú segregované, tak môže teraz alebo neskôr v budúcnosti dôjsť k preklasifikovaniu všetkých segregovaných škôl na území Slovenskej republiky a bez súhlasu rodičov, čo je teda veľmi závažným porušením dohovoru UNESCO, ktorý jasne špecifikuje, za akých podmienok môžme špecifikovať národnostnú školu ako národnostnú.
Tá argumentácia toho, že no dobre, ale ak pokladáme rómsku národnostnú školu za segregovanú, tak potom môžme povedať, že aj maďarské, rusínske alebo školy pre nadaných sú segregáciou. To teda nie je celkom pravda. Tak ja hovorím, že áno, aj v týchto prípadoch ide o segregáciu. Len je veľký rozdiel v tom, či táto segregácia, resp. oddelené vzdelávanie má dopad negatívny alebo pozitívny na vývoj dieťaťa, resp. či je v najlepšom záujme dieťaťa oddeliť ho od väčšinovej populácie. Pretože napríklad v prípade, ja neviem, škôl pre nadané deti je jasné, že ak ich oddelíme, tak výsledkom bude možno nejaká vyššia vzdelanostná úroveň týchto detí. Je to polemické, ale môže byť. Alebo v prípade napríklad súkromných základných škôl, kde chodia deti, ja neviem, zo solventnejších domácností alebo kde sa deti vyvíjajú viac-menej skôr v emocionálnej inteligencii ako v kognitívnej. Môže to byť nejaký záujem slobodného výberu dieťaťa, ktorý má pozitívny dopad na tieto deti, aj keď je toto vzdelávanie oddelené. Ale keď už hovoríme napríklad o deťoch, ktoré sú oddeľované na základe sociálneho hendikepu do špeciálnych škôl, alebo ak hovoríme o vytváraní národnostných škôl zo segregovaných škôl, kde sa bude kumulovať chudoba a táto segregácia tam bude ešte viacej konzervovaná bez možnosti integrácie, tak ja neviem, či ide o najlepší záujem dieťaťa. Podľa môjho názoru určite nie.
A ako som spomínala, je veľmi dôležité a podstatné, a to sme teda hovorili aj v prvom čítaní, aby keď už preberáme tento dohovor UNESCO, ktorý klasifikuje vznik národnostných škôl, tak aby tam boli definované aj kritériá jeho vzniku. A vtedy som spomínala aj ten fakt, že môže takéto preklasifikovávanie národnostných škôl najmä v prípade rómskych byť terčom kritiky zo vzťahu k Európskej únii. A keď sa bližšie pozrieme na tie konkrétne kritériá, ktoré zavádzame v našom pozmeňovacom návrhu, ako by mohli byť napríklad klasifikované alebo komentované súdom pre... Európskym súdom pre ľudské práva, tak je jasné, že by to mohlo byť terčom kritiky. A som veľmi rada, že ministerstvo školstva tieto pripomienky aj zakceptovalo a § 2 upravilo práve o tieto kritériá. Napriek tomu si myslím, že v prípade zotrvávania tej myšlienky alebo zámeru zriadiť pilotnú školu, rómsku v Rakúsoch to môže byť naďalej terčom kritiky zo strany EÚ a hneď vysvetlím prečo.
Prvým základným kritériom je, že národnostná škola musí vzniknúť zo želania rodičov alebo národnostnej menšiny. Tento nápad v prípade Rakús ale prichádza zhora a cez memorandum medzi obcou, ministerstvom a univerzitou.
Ja dávam do pozornosti však v tomto prípade rozsudok D.H. verzus Česká republika, kde Európsky súd pre ľudské práva konštatuje, že ani rodičia v mene svojho dieťaťa nemôžu sa vzdať práva nebyť rasovo diskriminovaní, čo je v rozpore s verejným záujmom. Alebo napríklad prípad segregácie v maďarskom meste Győr, kde Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval, že rodičia pri výbere školy nemali všetky relevantné informácie, a teda túto školu je potrebné považovať za segregovanú. Alebo prípad Hajdúhadház, menšinové vzdelávanie nebolo dobrovoľnou voľbou rodičov, a preto segregáciu nie je možné ospravedlniť. To znamená, že aj v prípade napríklad podpísania informovaného súhlasu v prípade Českej republiky alebo v prípade menšinového vzdelávania v prípade Maďarskej republiky tým, že rodičia nemali dostatok informácií o dôsledkoch tohto vzdelávania na vývin ich detí, tak toto vzdelávanie nemožno považovať za nesegregované.
Druhá základná podmienka je, že rodičia musia mať možnosť výberu umiestniť svoje dieťa aj v bežnej základnej škole. Som si vedomá toho, že nie v každej oblasti máme dostatočnú vzdialenosť, blízkosť nejakej inej, bežnej základnej školy, napríklad v prípade Rakús to taktiež nie je. A tu napríklad Európska komisia proti rasizmu a intolerancii konštatuje, že v prípade, že rodičia v dôsledku extrémnej chudoby nemajú možnosť presťahovať sa do blízkosti bežnej školy alebo ich výber je touto chudobou ovplyvnený, je zrejmá zodpovednosť štátnych orgánov za udržiavanie tejto situácie, pretože im nedokázali zaistiť prístup k nesegregovanému vzdelávaniu a bývaniu.
Alebo dávam do pozornosti prípad segregácie v maďarskom meste Győr, kde Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval, že sociálny status rodičom neumožnil posielať deti do vzdialenejších integrovaných škôl, a preto školy zriadené v blízkosti osád sú segregované.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

24.10.2024 o 11:01 hod.

Ing. Bc. PhD.

Ingrid Kosová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:14

Ingrid Kosová
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
34-2
Tretia základná podmienka je, že kvalita vzdelávania v školách, ktoré sú segregované alebo oddelené, alebo sú národnostné, musí dosahovať bežný vzdelávací štandard. Je už jasné zo všetkých výskumov, že kvalita vzdelávania v segregovaných školách nie je porovnateľná s kvalitou v integrovaných školách a o tom má rezort aj presné informácie. A tu dávam do pozornosti napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu USA verzus Brown, kedy súd odmietol argument, že segregácia je prípustná, ak škola zabezpečí rovnako kvalitné vzdelávanie ako v bežnej integrovanej škole. Súd zdôraznil, že bez ohľadu na to, ako rovnocenné by bolo vzdelávanie, vzdelávanie v segregovaných menšinových školách prináša deťom pocit podradenosti a stigmy, ktoré je bariérou ich plnohodnotného rozvoja.
Rovnako tak prípad segregácie v maďarskom meste Győr, kde súd konštatoval, že segregácia je protizákonná, aj keď kvalita vzdelávania je rovnaká. Alebo v prípade Oršuš a ďalší verzus Chorvátsko Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval, že nedostatočná znalosť vyučovacieho jazyka nemôže byť jediným kritériom, na základe ktorého by mali byť deti oddelené od detí majority. Ide o priamu diskrimináciu na základe menšinového jazyka.
Takže keď dáme do korelácie tieto rozsudky a s tým naším, resp. vaším zámerom zavedenia pilotnej školy rómskej v Rakúsoch, je jasné, že ak by prišiel nejaký podnet na Európsky súd pre ľudské práva, tá by musela v rámci svojej judikatúry rozhodnúť, že táto škola bude protiprávna a určite segregovaná.
Uznávam, že v niektorých prípadoch, tam najmä v obciach, kde je vysoký počet detí z marginalizovaného prostredia, je segregácia naozaj veľmi závažným a komplexným problémom, v tom sa asi všetci zhodneme, určite sa to nejaká vyriešiť za jeden-dva roky alebo jedno volebné obdobie, a je veľmi dôležité ale nerezignovať. Vytvorením národnostných škôl v takýchto oblastiach rezignujeme, pretože už tieto deti odsudzujeme naozaj na konzerváciu segregácie. Poďme teda budovať niečo úplne iné, napríklad najprv zvyšovaním kvality vzdelávania a zároveň aj kvality bývania, zároveň možnosťou nejakého sociálneho podnikania pre týchto ľudí, aby sme zvyšovali ich životnú úroveň, to je cesta. Nesúhlasím s tým ale, že cestou nie je napríklad ani možnosť autobusovania v niektorých prípadoch. Je pravdou, že je potrebné posudzovať tieto situácie podľa špecifických vlastností toho-ktorého regiónu alebo tej-ktorej školy, ale nie v každom prípade to nie je možné. Pretože som tu už viacejkrát počula, že autobusovanie teda nie je tá najvhodnejšia možnosť napriek tomu, že tu máme štúdiu z Rady Európy a máme na to finančné prostriedky z Európskej únie. Ako príklad dávam napríklad Muránsku Dlhú Lúku, kde najbližšia škola bežná v meste Revúca je vzdialená len päť kilometrov, išlo by o autobusovanie dvanástich detí, ktoré by sme kľudne s prehľadom mohli do troch základných škôl rozmiestniť v rámci tohto mesta. Problémom ale však je, že na to, aby sme dokázali desegregovať, potrebujeme mať odvahu. A v dôsledku tej nálady a toho odporu vlastne na tej regionálnej úrovni desegregovať rómske deti medzi bežné deti, medzi bežnú populáciu je jedinou možnosťou, aby príkaz k desegregácii prišiel zhora.
V tomto kontexte naozaj musím oceniť aj včerajší brífing ministerstva školstva, ktorý ma veľmi príjemne prekvapil a myslím si, že na tomto brífingu, pán minister, zaznelo veľmi veľa kľúčových informácií, jednou z nich bolo napríklad aj prijatie toho vedomia si, že nie v každej obci ide o nemožnosť zo strany škôl segregovať, ale že ten problém je na úrovni samospráv alebo majoritného obyvateľstva, ktoré jednoducho nechce prijať rómske deti. Sám ste povedal ale, že je to možné. Je možné diskutovať s nimi, je možné konzultovať a prehovárať ich možno a zároveň je tu aj pár dobrých príkladov praxe. Nemáme teraz veľa času, aby som o tom komplexnejšie hovorila, ale je to napríklad príklad Zvolena, kde došlo k reforme spádových oblastí alebo v Žiline, kde zrušili segregovanú školu a tieto deti distribuujú do zvyšných škôl.
Takže summa summarum, ak by som mala niečo vyčítať ešte tejto novele, tak sa tam nič nenachádza, pretože jediné, čo momentálne môžem vyčítať pánovi ministerstvu (správne "ministrovi", pozn. red.), je to, že tvrdohlavo zotrváva na tom, aby škola v Rakúsoch bola naďalej považovaná za národnostnú. Zároveň by som ale chcela povedať, že inklúzia by mala byť väčšou prioritou tohto štátu. Nemala by byť chrumkavá len na papieri a či už ide o rómske deti, alebo ide o deti so zdravotným znevýhodnením, mali by sme sa držať toho, že najdôležitejšie je spoločné vzdelávanie všetkých detí dokopy, tak aby sa vzájomne obohacovali, pretože z toho bude mať prospech nielen rómska komunita, ale určite aj majoritná spoločnosť. Držme sa teda trendov, ku ktorým sme sa zaviazali a, prosím, neotáčajme sa.
Keďže mi už dochádza čas, tak by som ešte rada teda prečítala náš pozmeňujúci návrh, poprosím o zastavenie času.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl, školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
V čl. I bod 26 znie:
„26. V § 4aa ods. 1 sa slová „materskej školy zriadenej obcou, štátnej” nahrádzajú slovom „verejnej” a za slová „zriaďovateľa cirkevnej materskej školy” sa vkladá čiarka a slová „súkromnej školy alebo zriaďovateľa súkromnej materskej školy"."
V čl. I sa za bod 26 vkladajú nové body 27 až 31 (správne "33", pozn. red.), ktoré znejú:
„27. V § 4aa ods. 3 úvodná veta znie: „Zákonný zástupca dieťaťa verejnej materskej školy, cirkevnej materskej školy alebo súkromnej materskej školy, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, a zákonný zástupca žiaka verejnej školy, cirkevnej školy alebo súkromnej školy majú právo na úhradu cestovných nákladov na dopravu dieťaťa alebo žiaka podľa odseku 2 z obce jeho trvalého pobytu do”.
28. V § 4aa ods. 3 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:
„d) najbližšej súkromnej základnej školy a späť, ak v obci, v ktorej má žiak trvalý pobyt, nie je zriadená základná škola,”.
Doterajšie písmená d) až k) sa označujú ako písmená e) až l).
29. V § 4aa ods. 3 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:
„f) najbližšej súkromnej materskej školy a späť, ak v obci, v ktorej má dieťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, trvalý pobyt, nie je zriadená materská škola,”.
Doterajšie písmená f) až l) sa označujú ako písmená g) až m).”.
30. V § 4aa ods. 3 písm. k) sa slová „a), c), e) a g)” nahrádzajú slovami „a), c), d), g) a i)".
31. V § 4aa ods. 3 písm. l) sa slová sa slová „b), d), f) a h)” nahrádzajú slovami „b, e), f), h) a j)”.
32. V § 4aa ods. 4 sa slová „písm. g)” nahrádzajú slovami „písm. i)”.
33. V § 4aa ods. 5 sa slová „písm. h)” nahrádzajú slovami „písm. j)”.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
V čl. I bod 35 znie:
„35. V § 6 ods. 1 sa slová „§ 4aa až 4e” nahrádzajú slovami „§ 4aa až 4af a § 4b až 4e”.
V čl. I sa za bod 35 vkladá nový bod 36, ktorý znie:
„36. V § 6a ods. 1 sa slová „§ 4ab až 4e” nahrádzajú slovami „§ 4aa až 4af a § 4b až 4e”."
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie nebudem čítať, lebo ho už pani Kalmárová v rozprave spomínala.
V čl. III sa za bod 36 vkladá nový bod 37, ktorý znie:
„37. V § 8 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e) dodržanie princípu inklúzie a zákazu segregácie podľa osobitného predpisu.35aa)
Poznámka pod čiarou k odkazu 35aa znie:
35aa) § 3 písm. f) zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.”
Ostatné novelizačné body v čl. III sa primerane prečíslujú.
Nový bod 37 nadobúda účinnosť 1. januára 2025, čo sa primerane premietne do článku upravujúceho účinnosť.
V čl. III bode 38 sa v § 8 za odsek 6 dopĺňa odsek 7, ktorý znie:
„(7) Ak je ohrozené plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov na území obce alebo bol školský obvod určený bez zohľadnenia skutočností podľa odseku 1, školský obvod základnej školy určí regionálny úrad školskej správy v sídle kraja. Regionálny úrad školskej správy v sídle kraja pri rozhodovaní o školskom obvode základnej školy zohľadní skutočnosti podľa odseku 1.”
V nadväznosti na doplnenie nového odseku 7 sa primerane upraví úvodná veta novelizačného bodu. (Rečníčka si odkašľala.) Pardon.
V čl. III 39. bode sa § 8a ods. 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e) dodržanie princípu inklúzie a zákazu segregácie podľa osobitného predpisu.35aa)"
V čl. III v bode 96 sa § 36hn dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Obce prispôsobia školské obvody základných škôl určené podľa doterajších predpisov tak, aby od školského roka 2026/2027 zohľadňovali skutočnosti uvedené v § 8 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2025. Obce prispôsobia určenie spádových materských škôl tak, aby od školského roka 2026/2027 zohľadňovali skutočnosti uvedené v § 8a ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2025. Príspevok na dopravu patriaci žiakovi, ktorý plní povinnú školskú dochádzku na prvom stupni základnej školy alebo na druhom stupni základnej školy v školskom obvode určenom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024, zostáva zachovaný aj v nasledujúcich ročníkoch žiaka príslušného stupňa na tejto základnej škole.”
Odôvodnenie: Navrhujeme do zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o znení a doplnení neskorších zákonov doplniť podmienky, ktoré musí obec pri zriaďovaní školských obvodov a spádových materských školách zohľadniť a ktoré zohľadňujú aplikovateľné princípy výchovy a vzdelávania podľa školského zákona, ku ktorému sa zákon č. 596/2003 Z. z. viaže. Zákon rieši situáciu, kedy nie sú zohľadnené podmienky podľa § 8 ods. 1 iba v prípade zriadenia spoločného obvodu. Navrhujeme preto doplniť aj toto ustanovenie a dať právomoc rozhodnúť regionálnemu úradu školskej správy v sídle kraja. Zároveň navrhujeme podmienku zákazu segregácie doplniť aj do § 8a ods. 2. Prechodné ustanovenie zavádza povinnosť obciam pri stanovovaní školských obvodov zohľadniť všetky skutočnosti v § 8 ods. 1, určiť spádové materské školy podľa podmienok v § 8a ods. 2, a zavádza rovnaké podmienky už pre existujúce školské obvody a spoločné školské obvody.
9. V čl. 4. bode v § 2 písmene ab) časť vety za bodkočiarkou znie:
„pri uskutočňovaní výchovy a vzdelávania v rámci národnostného školstva musia byť súčasne splnené tieto podmienky:
1. vytváranie národnostného školstva vychádza z vôle rodičov alebo iných zákonných zástupcov detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám,
2. dieťa alebo žiak sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese na základe požiadavky rodiča alebo zákonného zástupcu dieťaťa alebo žiaka, pričom dostupnosť výchovno-vzdelávacieho procesu v škole alebo školskom zariadení mimo systému národnostného školstva sa zaručuje,
3. uskutočňovanie výchovno-vzdelávacieho procesu zodpovedá kvalite a úrovni vzdelávania, ktoré sa uskutočňuje na rovnakých stupňoch vzdelávania a výchovy v školách a školských zariadeniach mimo systému národnostného školstva,
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

24.10.2024 o 11:14 hod.

Ing. Bc. PhD.

Ingrid Kosová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video