22. schôdza

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, dámy a páni, najskôr by som rád uviedol v tomto svojom príspevku kontext, v ktorom prichádza novela z dielne, vládny návrh zákona, ktorý novelizuje viacero zákonov týkajúcich sa školstva, tak ako to predstavil pán minister.
Ten kontext je takýto. Hovorme najskôr o manažmente škôl, už som to v tejto sieni prednášal podrobnejšie, tak teraz to len pomenujem. Manažment škôl, to znamená riadenie, personálno-logistické zabezpečenie na úrovni školy je takmer rovnaký ako pred 50 rokmi. To znamená riaditeľka, dve zástupkyne, tie sú napoly učiteľky, tajomníčka a tak ďalej. Zmena je v tom, že sa v posledných rokoch znížila miera týždenného úväzku riaditeľov škôl. Nad úrovňou škôl, pozrime sa na to, aké je riadenie školstva, teda celej sústavy škôl. Prirodzene je to ministerstvo školstva, ktoré je garantom, správcom siete, ktoré vlastne zadáva úlohy cez štátny vzdelávací program pre všetky školy, ktoré bez výnimky ho musia plniť a sú v sieti bez ohľadu na zriaďovateľa, s deklarovaným rovnakým postavením.
Potom sú to prirodzene zriaďovatelia, ktorí majú zodpovednosti vymedzené zákonom 596 a ktorým sa jednotlivé školy a vedenia zodpovedajú. Zriaďovatelia sú veľmi rôznorodí od vyšších územných celkov až po jednotlivé fyzické osoby.
Potom sú to samosprávy, ktoré sú v takej dvojrole aj ako zriaďovatelia, aj ako kľúčová, silná časť verejnej správy v Slovenskej republike, ktorá v svojej územnej pôsobnosti ovplyvňuje politiku a podmienky vzdelávania, jednoducho existenciu a podmienky škôl a školských zariadení.
A potom sú to ďalšie orgány štátnej správy, ktorým sa školy zodpovedajú.
Za posledných tridsať rokov sa znásobili, znásobili úlohy školy a neposilnil sa výrazne ich manažment na úrovni škôl, ani na úrovni samospráv alebo štátu. Nedávno som vypracoval takú analýzu, ktorá porovnávala legislatívu v roku 1989, funkcionalitu a úlohu škôl a legislatívu v roku 2024, funkcionalitu a úlohu škôl. Jednoducho platí, čo som povedal, bolo by to viac ako 30 minút, vymenovať to jednotlivo, materiál som ochotný dať k dispozícii. Znásobili sa úlohy školy, zredukovali sa jej možnosti.
Čo teda pribudlo, nech som konkrétny. Školy od roku 2028 vytvárajú svoj vlastný, školský, vzdelávací program, o čom pred desiatkami rokov ani nechyrovali, lebo ho mali predpísaný odborníkmi z pedagogického ústavu. Školy dnes musia si zabezpečovať a určovať učebné zdroje a učebnice. Toto všetko, čo hovorím, nie je kritika, to je opis. My sme radi, všetci, ktorí pracujeme v školstve, že tu nie je stav spred roku 1989, kedy sme zažívali etatizmus, štátny dirigizmus a mali sme všetko predpísané a dané. Sme dobrovoľne prijali revolúciou Nežnou v ´89. zodpovednosť za svoje životy a zverené kompetencie.
Opisujem teda ďalej. Samozrejme, okolo roku 1989 neexistoval internet, nechyrovali ľudia o digitalizácii, s čím je spojené množstvo úloh funkcionalít a potrieb, ktoré školy majú. Keď, ktorí ste trošku starší, tak iste viete porovnať aj na vlastnom živote, nepotrebujete byť starší, viete si to navnímať, ste vzdelaní ľudia, že svet dnes a pár desiatok rokov dozadu je absolútne iný. Ten dnešný svet je oveľa dynamickejší, pribudli v ňom nové povolania, nové potreby zručnosti, všetko sa zrýchlilo. Sú to nové zadania a očakávania od spoločnosti. Koľkokrát ste počuli, že Slovensko potrebuje pridať, že Slovensko potrebuje prejsť, prepáčte za ten výraz, z montážnych hál na hospodárstvo s vyššou pridanou hodnotou, ak naozaj chceme zvýšiť kvalitu života a životnú úroveň našich obyvateľov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kolegov z KDH, aby počúvali kolegu.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
Slovensko má byť a musí byť konkurencieschopné, ak chce splniť tieto svoje strategické ciele. No a napokon sa školy dnes potýkajú s komplikovanými, životnými situáciami, aké, čo sa týka rodín alebo zákonných zástupcov rodičov, sme znovu pár desiatkami rokov ani nepoznali, alebo si nevedeli predstaviť. Okrem toho sú tu aj také najnovšie aktuálne úlohy základných škôl, zvrátiť trend zhoršovania výsledkov v medzinárodných porovnaniach napríklad. Prechod na nové kurikulum, to je obrovská vec, nový štátny vzdelávací program, ktorý som mal tú česť finalizovať, podpísať a vydať veľkou novelou školského zákona v roku 2023, je obrovskou výzvou, a tá prináša so sebou riziká. Aké sú riziká? Že dopadne tá reforma tak ako pokusy alebo tzv. reformy predtým, že ak sa nám nepodarí využiť ten kapitál odhodlania a dôvery zdravého jadra školstva, ľudí, ktorí vedia učiť, vedia dosahovať výsledky, na ktoré môže byť táto republika hrdá a ktorí sú konkurencieschopní dokonca v medzinárodnom meradle, tak môžeme zlomiť palicu nielen nad školstvom, ale nad budúcnosťou tejto krajiny a nad tými cieľmi, ktoré som vyššie menoval. Takže teraz sme v kľúčových rokoch implementácie tejto obrovskej príležitosti, pre ktorú nie je ľahké získať 70, vyše 70-tisíc zamestnancov v školstve.
Ďalšia nadväzujúca úloha je inklúzia. V tej veľkej novele, o ktorej som hovoril, sme prijali aj systém podporných opatrení. Roky dozadu toto všetko, podporné opatrenia boli na individuálnom postoji jednotlivých pedagógov alebo odborných zamestnancov.
===== 10-2
Ako sa kto postavil k životnej situácii, individualite žiaka, vtedy sme to volali individuálnym pedagogickým prístupom, tak si to sám vyhodnotil, tak to sám realizoval od úplnej ľahostajnosti až pre obrovské zapálenie pre osud dieťaťa. Dnes sme to pomenovali, systematizovali, pripravili. No a znovu je to niečo, čo ma napĺňa až dojatím a úctou, keď učitelia alebo ich stavovské organizácie v čase prijímania tejto novely na seba túto úlohu prijali. Im to znáročnilo prácu, zvýšilo povinnosti, nepridalo ani cent k platu.
S týmto súvisejú ďalšie veci a nadväzujúce úlohy. To znamená, transformovaná sieť zariadení prevencie a poradenstva, regionálne centrá podpory učiteľov, ktoré, ako viete, ktorí sa zaujímate o školstvo, sú budované zdola, žijú z ochoty pedagógov škôl a takých, poviem, osvietených zriaďovateľov deliť sa o vlastné know-how, ponúkať to v záujme tejto republiky. Takže v podstate pomáhajú tomu, čo v iných sektoroch je nevídané, čo by ste mohli nazvať konkurenčnými školami alebo konkurenčnými subjektami. Znovu je to obrovský kapitál dobrej vôle. A, samozrejme, práca na príprave učebníc, učebných zdrojov, odhodlanie ísť do toho aj bez toho, že by boli sfinalizované. No a ďalšou výzvou je práca na reforme stredoškolského vzdelávania, ktorá, dúfam, započala a ktorá musí nadväzovať na reformu základného školstva a kde musíme odstrániť tú medzeru medzi základným a stredným školstvom, aby o sebe tieto sústavy vedeli a podobne medzi stredným a vysokým školstvom.
Teraz k niektorým konkrétnym bodom predloženého vládneho návrhu zákona. Oceňujem a rozumiem prechodu materských škôl spod originálnych kompetencií do prenesených kompetencií. Tu sa chcem však pristaviť. Tento krok považujem za jednoducho polovičatý. Polovičatý preto, lebo tie materské školy neprešli aj s tým, čo tie školy potrebujú pre svoju riadnu funkčnosť, t. j. aj s jedálňami do týchto prenesených kompetencií a viem, že z pozície samospráv sú k tomu rôzne postoje. Sú starostovia, sú zástupcovia ZMOS-u, ktorí rozumejú tomu, že je treba zjednodušiť, zefektívniť financovanie škôl a školských zariadení tak, aby bolo konzistentné, aby keď materská škola potrebuje jedáleň, keď základná škola nemôže existovať bez školského klubu detí, aby jednoducho tie finančné zdroje, ich manažment boli zjednotené, aby sme nemali na školách dve kategórie zamestnancov.
Prečo sa nepodarila dohoda so samosprávami na lepšom, komplexnejšom riešení? Nuž dôvodom sú ako vždy financie. Ja rozumiem tomu, v akej náročnej situácii samosprávy sú. KDH je známe tým, že veľmi si vážime a tlačíme na princíp subsidiarity zo strany Európskej únie voči členským štátom v kompetenciách, ktoré nikdy neboli Európskej únii dané za strany štátu voči samosprávam, zo strany samospráv voči ďalším partnerom, zriaďovateľom, občanom. Toto je náš postoj. Preto nie sme na strane jedných alebo druhých, sme na strane Slovenska, žiakov, budúcnosti tejto krajiny a súčasnosti. Čo to znamená v praxi? Že nechceme, aby financovanie samospráv bolo také biedne, že si musia, prepáčte, pomáhať so zdrojmi určenými na školstvo, pretože to je rovnako hrubo podfinancované, keď sa porovnáme len s okolitými krajinami. Pripomínam, že s HDP na školstvo vydávame 4,6 %, kým okolité krajiny vydávajú 5,1 %. Takže chceme dohodu, komplexné riešenie so samosprávami, no nie na ich úkor.
Oceňujem, že v zákone sa objavilo povinné vzdelávanie pre Ukrajincov a cudzincov. Je to niečo, čo sme dlžní ako ľudia so svedomím pomôcť tým, pre ktorých, ktorí by sa stali stratenou generáciou, ak by sme rezignovali na ich aj prirodzené ľudské práva. A my sme niekedy jediní, ktorí pomôcť môžeme a keď ste jediný, tak musíte. Avšak v tejto novele okrem systémových zmien, o ktorých som hovoril, ktoré by zabezpečili zmenu tej situácie, ktorú som opisoval, niekoľkokrát som už o tých zmenách hovoril, ktoré boli potrebné. Niečo také, čo podľa mňa je aj v súlade s múdrou konsolidáciou, aby, poviem len jeden príklad kvôli času, aby tritisíc päťsto škôl nemuselo objavovať koleso, riešiť individuálne svoje právne, projektové, personálne, ekonomické a neviem, aké úlohy, ktoré škola dneska riešiť musí, aby namiesto 3 500 riešiteľov sme mali osem silných riešiteľov, ktorí budú proklientsky nastavení v svojej územnej pôsobnosti. Hovorím o regionálnych úradoch školskej správy, ktoré dneska sú tak slabé, že nedokážu doručiť niekedy ani presnú informáciu z ministerstva zriaďovateľom. Nie je to ich chyba, je to jednoducho ich súčasná kondícia a výbava.
Nuž ešte k niektorým konkrétnym bodom predloženej novely, ktoré považujem teda za chybné a ktoré treba upraviť, alebo ktoré sú nedostatočne vyriešené. Spomínal aj pán minister, že novela rieši vzdelávanie, ktoré je nad rámec školského vzdelávacieho programu a katalógu inovácií. Pôvodný návrh zákona bol vo veľmi slabej podobe. Tam bola len podmienka prerokovať v pedagogickej rade a v rade školy. Tu sa ukázal pozitívny zmysel komunikácie a rokovania o týchto veciach. Dočkali sme sa vo výbore postupných úprav, avšak finálnu úpravu nepovažujem za dostatočnú. Vysvetlím na pôvodnom zámere katalógu inovácií vo vzdelávaní. Bol som trochu pri tom a nie je zaujímavá, ani dôležitá moja predstava, len ukážem alternatívu. Katalóg inovácií vo vzdelávaní, tak ako som ho ja chápal a na začiatku spoluvytváral, mal združovať tie školy, o ktorých som hovoril, tých zriaďovateľov, ktorí dokážu robiť svoju prácu úplne najlepšie. To znamená, že naozaj dosahujú tie výsledky, ktoré chceme dopriať všetkým deťom v tejto krajine. No a bol mienený tak, že títo ľudia sú pripravení, títo majstri svojho remesla sú pripravení sa deliť o svoje know-how s inými učiteľmi, s inými manažérmi, s inými zriaďovateľmi. Dnešný katalóg inovácií vo vzdelávaní však ponúka alebo bude ponúkať priamo vzdelávanie detí, to znamená že nie týmito zamestnancami školy, ale niekým iným, kto nemusí byť pre tú školu dostatočne identifikovaný alebo zrozumiteľný v tej svojej ponuke. No preto prednesiem na konci aj tohto, v tejto rozprave pozmeňujúce návrhy. Budú dva, ktorými chceme prispieť, zlepšiť, odstrániť nedostatky, zlepšiť školstvo, urobiť ho efektívnejším a vylepšiť aj tento návrh zákona.
Iným príkladom je v ustanoveniach § 18 o vydávanie odpisu z dokladov o získanom vzdelaní. Tak tento návrh vládneho zákona obsahoval body, ktoré súviseli s kontroverznou zmenou pohlavia ako dôvodom na odpis dokladu o získanom vzdelaní. Tak je úplne jasné, že toto nie je miesto, kde sa takáto kontroverzná téma rieši, ako je školský zákon. Preto aj tu prichádzame s úpravou, pretože sú odôvodnené a oprávnené prípady, kedy si človek mení meno a priezvisko a tam jednoducho chceme, aby to nebolo retroaktívne, aby keď sa vydá tento odpis, tak podobne ako to majú ženy, keď sa vydajú, alebo muži keď si zmenia priezvisko, tak sa uvádza aj teda pôvodné rodné meno, aby bol súlad s katalógovým listom, s celou pedagogickou dokumentáciou, z ktorej vychádza tento odpis. Oceňujem, že sa v zákone presadil zákaz mobilov. Priatelia, v tejto sále sedia štyria ľudia, ktorí sme sa stretávali v takej povedzme aj priateľskej atmosfére na predvolebných diskusiách a debatách a traja z nich hovorili, že zákaz je prisilné slovo, že je treba proste vysvetľovať deťom, argumentovať a tak ich dobrovoľne presvedčiť. Samotná Aliancia stredoškolákov povedala, že toto predsa od nás nemôžte chcieť, od dvanásťročných detí, trinásť, štrnásť, že oni by dospeli k takémuto čomusi. Pomôžte nám, ich lídri chápali, že to je správna vec a som rád, že sa myšlienka, ktorú som vtedy presadzoval, dostala do zákona a ďakujem za to pánu ministrovi. Tiež aj za to zjednodušenie prijímacieho konania na stredné školy. Samozrejme, nie je úlohou opozičnej strany riešiť systémové zmeny, nemáme na to potrebnú politickú moc, hoci sme pripravení o tých zmenách hovoriť a tak prispievať ako konštruktívna opozícia upozorňovaním na chyby a predkladaním lepších riešení. Robiť si svoju prácu, pre ktorú sme prijali svoje mandáty v Národnej rade. A v tomto prípade sme pripravení zlepšovať podmienky pre vzdelávanie a jeho výsledky, čo naozaj je v strategickom záujme Slovenskej republiky. Preto predkladám dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré riešia nedostatky a navrhujú niektoré špecifické zlepšenia. Zároveň avizujem, že v prípade neakceptovania týchto pozmeňujúcich návrhov KDH nemôže podporiť tento vládny návrh zákona.
Teraz dovoľte, aby som veľmi stručne prešiel cez zdôvodnenia jednotlivých bodov.
Prvý pozmeňujúci návrh zákona, ktorý podávam spolu s kolegom Martinom Šmilňákom, navrhuje tieto zmeny. Ešte ho necitujem zatiaľ, len chcem zdôvodniť. Chceme, aby pri opakovanom zistení, budem hovoriť len meritórne, pri opakovanom zistení Štátnej školskej inšpekcie o tom, že riaditeľ školy nekonal, alebo nedokázal zabezpečiť nápravu, aby nebol obligatórne odvolaný svojím zriaďovateľom, a to pri teda zisteniach, ktoré sa týkali sociálno-patologických javov. Vkladáme úpravu, že musí ísť naozaj o závažné sociálno-patologické javy, ktoré by tento riaditeľ na svojej škole ignoroval. Mali sme o tom debatu aj vo výbore, kde ja som tvrdil, že nemáme v školskom zákone, ani v 596-ke, ani v 245-ke definované tie socio-patologické javy. Niektoré sú vymenované v smernici o šikane, čo je podzákonná norma, ale nemáme ich definované v zákone a z princípu sémantiky a logiky vyplýva, že socio-patologickým javom je naozaj opakované klamstvo, manipulatívne správanie alebo poškodzovanie drobného majetku. Takéto nešváry sa, žiaľ, v dnešnej dobe na škole, nedá sa im úplne na 100 % zabrániť a ten riaditeľ môže byť pri všetkej snahe bezmocný toto, tomuto zabrániť. A preto sa obávame, že by takáto úprava mohla byť účelovo použitá proti človeku, ktorý sa snaží robiť všetko pre svoju školu. Napokon to slovo "závažné" nie je neuchopiteľné a nie je nejakým nóvum v legislatíve. V Zákonníku práce, ktorý je úplne že lex specialis pre tieto pracovné vzťahy, tak sa "závažné" používa pri porušení pracovnej disciplíny buď vo význame závažné porušenie, alebo menej závažné porušenie disciplíny, takže sa s tým aj v náročnejších prípadoch krajina vie vysporiadať.
Potom chceme oslobodiť na žiadosť hlavnej školskej inšpektorky Štátnu školskú inšpekciu od povinnosti delegovať svojho člena do rady školy pri výberovom konaní na riaditeľa. Minulý rok ich bolo 660 a pribudli Štátnej školskej inšpekcii nové úlohy kontrolovať oprávnenosť či neoprávnenosť neposkytnutia podporného opatrenia zo strany riaditeľov škôl, čo je obrovská nová agenda, ktorá pribudla, s tým, že sa v rámci konsolidačného balíčka redukuje Štátna školská inšpekcia na rozpočte alebo teda na zamestnancoch o 10 %. Opakujem, je to na žiadosť Štátnej školskej inšpekcie a ide nám o to, aby si ona vykonávala svoju úlohu kvalitne, tak ako to od nej chceme.
Potom to je logická úprava, ktorú navrhujeme, aby pri zaraďovaní do siete alebo v zmenách sietí, spojím to, sú to dva body, kedy vzniká buď elokované pracovisko, alebo nová základná škola.

10-3
V zákone stojí, že príslušná obec sa vyjadruje k tomu, či, aké je stanovisko, sa vyjadruje, či súhlasí, alebo nesúhlasí, nie je to danie súhlasu alebo nesúhlasu, je to vyjadrenie, je to názor, ako ona vidí potrebu a zmysel vzniku tej školy. Ale pri ŠKD už je to zaradenie podmienené súhlasom. Tak si predstavte, že môže nastať situácia, že ministerstvo školstva zaradí do siete škôl základnú školu, ale nebude môcť zaradiť jej školský klub detí, lebo s tým obec nebude súhlasiť. To je de facto nástroj, ako znemožniť funkčnosť tejto základnej školy, čo je proste neúmyselná nedôslednosť. Potom je tu jedno jednoduché zlepšenie. V prípade, že nejaké elokované pracovisko, ktoré už narastie tak, že vyžaduje samostatné vedenie, aby mohlo bez byrokratickej záťaže sa stať samostatnou školou.
Ďalšia vec, čo tiež považujem za chybu, zrejme neúmyselnú, nepatrične v jednom paragrafe, ktoré sa týka sankcií, je udelené, sa udeľuje sankcia ako v rámci paragrafu o správnych deliktoch, sa udeľuje pokuta zodpovednému zamestnancovi, teda fyzickej osobe. Ktorí rozumiete tomuto správnemu procesu, tak viete, že správne konanie o deliktoch nie je možné udeliť sankciu fyzickej osobe, ale iba osobe právnickej, zodpovednej teda za tú skutkovú podstatu. S tým, že tam vidím aj vecný problém, pretože ten človek na tej škole, to môže byť napríklad vedúci predmetovej komisie telesnej výchovy, nemusí byť schopný tú oprávnenú námietku inšpekcie, že majú malú telocvičňu alebo malú gymnastickú sálu, túto vec riešiť. To je potom úloha školy alebo zriaďovateľa.
No napokon už spomínaný § 18, kde sa hovorí o teda doklade, o odpise z dokladu o získanom vzdelaní, tak okrem toho, že vypúšťame písmená, ktoré hovoria o zmene pohlavia, čo absolútne nepatrí, je to kontroverzné, do školského zákona, ani to nechceme riešiť na tomto mieste, tak zároveň opravujeme aj znenie písm. g), kde vypúšťame, aby sa tak stalo napríklad na základe iného dokladu vydaného príslušným orgánom iného štátu preukazujúci zmenu mena a priezviska. Nie je tu špecifikované vôbec akého štátu. To znamená štátu, kde môže platiť úplne iná nekompatibilná jurisdikcia so Slovenskou republikou. Takže tiež to považujeme za chybné ustanovenie.
V druhom pozmeňujúcom návrhu máme, ktorý predkladám spolu s pánom poslancom Richardom Vašečkom, máme iba jeden bod a ten sa týka § 7 školského zákona, ktorý chceme doplniť dvomi odsekmi, tak aby sme zabezpečili výsostné právo rodičov mať vedomosť a kontrolu nad výchovou a vzdelávaním aj v rámci školského vzdelávacieho programu, ktoré sa týka formovania intímneho života a sexuálneho správania detí a mládeže. Dôvodom, a teda takejto výchovy a vzdelania musí predchádzať vždy informovaný súhlas zákonných zástupcov. Ten informovaný súhlas je v našom návrhu zákona popísaný, bude vám prečítaný a je napísaný tak, aby minimálne zaťažil školu, aby bol maximálne efektívne komunikovateľný, aby neobťažoval školu, aby sa týkal len toho, čo je skutočnou kompetenciou školy. Vo vládnom návrhu zákona sa hovorí iba o informovanom súhlase nad rámec školského vzdelávacieho programu a nad rámec katalógu o katalógu inováciách vo vzdelávaní, pričom vládny návrh zákona nešpecifikuje, v akých oblastiach sa ten informovaný súhlas týka.
Ja si myslím, že je zbytočné, aby rodičia museli odsúhlasiť, cenzurovať to, či sa bude realizovať nejaká výchovnovzdelávacia aktivita napríklad v oblasti 3D tlačiarní alebo nejakých nových technológii napríklad umelej inteligencie, niečoho z priestorových informácií, z geoportálov a tak ďalej. Veci, ktoré sú v živote, ktoré predbiehajú štátne kurikulum a na ktoré si treba pozvať niekedy do školy odborníkov.
Takže máme za to, že po jednej stránke vládny návrh zákona nedostatočne reflektuje právo rodičov dané Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom o ľudských právach dieťaťa, základných právach, ďalej Chartou základných práv Európskej únie, tak ako to chceme posilniť explicitnejšie z KDH aj v ústave.
A na druhej strane vyžaduje odobrenie informovaným súhlasom aj v oblastiach, ktoré vôbec nespadajú do kompetencie rodičov, pretože tam sú na výsosť odborníci pedagógovia.
No ešte jeden dôvod, prečo chceme, aby v oblasti formovania intímneho života, sexuálneho správania detí a mládeže vždy bola informácia podaná rodičom a ich možnosť, ich právo odsúhlasiť alebo neodsúhlasiť takúto výchovno-vzdelávaciu aktivitu. Dôvod je najmä o informovanosti. Všetci sa zhodneme, že je to veľmi chúlostivá a mimoriadne citlivá téma. Mnohí rodičia naozaj o tom nevedia rozprávať so svojimi deťmi. Mnohí učitelia biológie dokonca hovoria, že s tým majú problém alebo etickej výchovy, alebo aj náboženskej výchovy.
A preto je dôležité, aby sa obidve strany, aj škola, aj rodina pokúsili a tento zákon, táto úprava im to pomôže zjednotiť, lebo tu musia pôsobiť jednotne. Rodičia musia vedieť, že čo sa bude diať v tej škole a tak isto aby mohli podporiť toto vzdelávanie z domu, a zároveň aby nebola porušená ich kompetencia.
Tak čo sa týka môjho príspevku v rozprave, tak som na konci a teraz chcem predniesť tie dva pozmeňujúce návrhy. Tak, prosím, zastavte čas... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Zastavme čas.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého, Martina Šmilňáka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400.
1. V čl. III, bod 7 v § 3 ods. 7 písm. g) sa za slovo "neriešil” vkladá slovo "závažné”.
2. V článku III sa za doterajší bod 7 vkladá nový bod 9, ktorý znie:
"9. V § 4 ods. 3 prvej vete sa vypúšťajú slová "a Štátnu školskú inšpekciu” a v druhej vete sa slová "úrad, Štátnu školskú inšpekciu” nahrádzajú slovom: "úrad".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V článku III, bod 55 v § 16 ods. 1 písm. k) bod 1 sa slová "ak ide o materské školy a základné školy” nahrádzajú slovami "ak ide o materské školy, základné školy a školské kluby detí, ktoré sú súčasťou týchto základných škôl,” a v § 16 ods. 1 písm. l) sa slová "školské zariadenia pre deti, žiakov a poslucháčov do 15 rokov veku” nahrádzajú slovami "školské zariadenia pre deti, žiakov a poslucháčov do 15 rokov veku okrem školských klubov detí”.
4.V článku III sa za doterajší bod 57 vkladá nový bod 58, ktorý znie:
"58. § 16 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
"(12) Ministerstvo môže, najmä v prípade, ak zriadenie školy alebo školského zariadenia nepredstavuje zvýšené nároky na štátny rozpočet, na základe návrhu zriaďovateľa zaradiť elokované pracovisko, zriaďované podľa tohto zákona, do siete škôl ako samostatnú školu alebo školské zariadenie.”
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
5. V článku III, bod 64 v § 18 ods. 7 písm. k) bod 1 sa slová "ktoré bude súčasťou materskej školy alebo základnej školy” nahrádzajú slovami "ktoré bude súčasťou materskej školy, základnej školy alebo ak ide o školský klub detí pri elokovanom pracovisku základnej školy,” a v § 18 ods. 7 písm. I) sa slová "alebo školského zariadenia pre deti, žiakov a poslucháčov do 15 rokov veku,” nahrádzajú slovami "alebo školského zariadenia pre deti, žiakov a poslucháčov do 15 rokov veku okrem školských klubov detí”.
6. V článku III, bod 92 v § 37a ods. 2 sa slová "pokutu zodpovednému zamestnancovi, ktorý neodstránil” nahrádzajú slovami "pokutu zodpovednej osobe, ktorá neodstránila”.
7. V článku V, bod 23 v § 18 v ods. 12, písmená e), f) sa vypúšťajú a v písmene g) sa vypúšťajú slová "alebo iný doklad vydaný príslušným orgánom iného štátu preukazujúci zmenu mena alebo zmenu priezviska".
Doterajšie písmeno g) sa označí ako písmeno e).
Tu končí pozmeňujúci návrh č. 1 a idem predniesť pozmeňujúci návrh číslo 2.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého, Richarda Vašečku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400.
1. V článku V, bod 14 znie:
"14. § 7 sa dopĺňa odsekmi 11 a 12, ktoré znejú:
"(11) Výchove a vzdelávaniu v rámci školského vzdelávacieho programu, ktoré sa týka formovania intímneho života a sexuálneho správania detí a mládeže, predchádza informovaný súhlas zákonných zástupcov žiakov.
(12) Informovaný súhlas podľa odseku 11 obsahuje údaje poskytnuté školou aspoň 3 vyučovacie dni pred zamýšľanou výchovno-vzdelávacou aktivitou v štruktúre:
a) meno a priezvisko osoby, realizujúcej predmetnú výchovno-vzdelávaciu aktivitu,
b) názov právnickej osoby, v mene ktorej vykonáva svoju činnosť osoba z bodu a),
c) dátum, miesto a časový rozsah výchovno-vzdelávacej aktivity,
d) stručný obsah, formu a ciel' výchovno-vzdelávacej aktivity,
e) poučenie, že dieťa alebo žiak sa zúčastní predmetnej aktivity, pokiaľ jeho zákonný zástupca nevyjadrí svoj nesúhlas s účasťou svojho dieťaťa na danej výchovnovzdelávacej aktivite; ak sa zákonný zástupca do určeného termínu školou určeným spôsobom nevyjadrí, má sa za to, že prejavil súhlas s účasťou svojho dieťaťa na danej výchovno-vzdelávacej aktivite."."
Pán predsedajúci, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vidím, že stále sme ostali ľudia, ktorí sa naozaj školstvu dlhodobo venujú, ktorí mu rozumejú. Preto by som chcel niektoré veci povedať aj takto verejne. Ony už odzneli na klube, ale aj trošku zarámcovať tú diskusiu do ďalšieho. Je to vážny problém, prechod financií, ktoré sú z materských škôl na, teda zo samosprávy na štát a treba poďakovať pánovi ministrovi, aj teda vyzdvihnúť tú otvorenú diskusiu, ktorú mal so samosprávami, lebo to narážalo na obrovský odpor a tie rokovania sa rodili ťažko.

12-2
Ten kompromis, ktorý je s tým, že neprechádzajú kluby a jedálne, ja osobne považujem za zlý, ale zlý zo strany samosprávy, zo strany ZMOS-u. Ja neviem ,čo ZMOS viedlo k tomu, že trval na tejto veci. Žiaľ, aj ja ako člen ZMOS-u som sa musel podvoliť rozhodnutiu väčšiny, ale sám osobne sa s tým nestotožňujem. Podľa mňa sa to malo urobiť celé a naraz, ale čo s tým. Vravím, kompromis bol zložitý a ťažký.
A druhá vec ale, ktorú by som chcel povedať a ktorá odznela aj na klube a chcel by som to aj tak do budúcej diskusie povedať. Prestaňme rozprávať o tom, že samosprávy berú peniaze z originálnych kompetencií zo školstva a používajú na niečo iné. To bolo možno v minulosti, možno niekoľko rokov dozadu, ale ja teda som primátor, myslím, pätnásty rok a rovnaké obdobie som aj predseda regionálneho ZMOS-u a poviem vám rovno, že situácia je úplne opačná. Pravidelne každoročne idú desiatky, stovky tisíc eur z iných rozpočtových kapitol miest a obcí do originálnych kompetencií školstva, pretože jednoducho tie financie nepostačovali. Ja nepoznám, za náš regionálny ZMOS môžem povedať, ani jednu jedinú obec, ktorá by brala peniaze... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem pánovi poslancovi Horeckému za jeho vystúpenie. Vyjadrím sa k tomu pozmeňujúcemu návrhu, keďže sme ho podávali spoločne, návrh poslancov Horeckého a Vašečku. Chcem povedať, že sa vieme zhodnúť na takejto veci a je to pre mňa prirodzené, že Kresťanská únia a Kresťanskodemokratické hnutie majú v tomto rovnaký záujem o dobro detí a ich rodičov. A chcem len povedať jednoduchú vec, toto nie je niečo negatívne, ktoré je proti niečomu, ktoré niekomu v niečom bráni, niečo zakazuje. Je to apel na to, aby rodičia boli informovaní, preto sa to volá informovaný súhlas, aby vedeli, čo ich deti preberajú v škole a nie je to výraz nedôvery, tak ako žiaden informovaný súhlas či v zdravotníctve, alebo v školstve, alebo kdekoľvek inde nie je výrazom nedôvery, ale je práve výrazom komunikácie, ktoré je založené na informovanosti. Samozrejme, že rodičia majú právo byť informovaní a je to veľmi dobré a podporuje to spoluprácu medzi školou a rodičmi, aby pri tak citlivých témach ako je ľudská intimita a sexuálne správanie, aby rodičia vedeli, že ich deti takúto vzdelávaciu aktivitu v škole mali a mohli sa s nimi o tom porozprávať. Myslím si, že to bude aj dobrá motivácia práve pre rodičov, ktorí nie celkom vedia, ako s tým, ako o týchto veciach hovoriť s deťmi. Tak práve to, keď dostanú k dispozícii informáciu alebo aj materiály, že takéto niečo je v škole, môže to byť priestor na to, aby aj doma sa o tom porozprávali, čo je najprirodzenejšie prostredie pre formovanie intimity dieťaťa, mladého človeka.
Ďakujem.

Ďakujem pekne obidvom pánom za vyjadrenia.
Pán kolega Janas, vďaka za vaše priame vyjadrenie vášho osobného postoja, ktorý si vážim. Ubezpečujem vás, že KDH by nikdy nepodporovalo niečo také, ako je akýsi spor alebo "názorová vojna" medzi štátom a samosprávami. Som to aj zdôraznil, sme za subsidiaritu a myslíme si, že samosprávy sú najbližšie k občanovi a sú silný partner. A my vnímame prenesené kompetencie v tom zmysle, že ak štát má nejakú politiku, napr. skoré zaškolenie detí, dáva povedzme platové podmienky, tak keď štát niečo upravuje, prikazuje, tak by to mal garantovať. Práve touto úpravou nám ide o to, aby samosprávy nemuseli doplácať. A naozaj je pravda, oceňujem, že ste to aj povedali, že boli v rôznych situáciách. Niekedy máme o tom bohaté skúsenosti, nedostávali ani tých predtým 88 %, nieto ešte 100 % toho, čo dávajú na svoje školy a zariadenia. A teraz to nejdem spätne hodnotiť, len jednoducho verím, že sa zhodneme v tom, že treba v tom urobiť poriadok, urobiť to efektívne, prehľadne, tak aby peniaze slúžili na to, na čo majú byť, a aby samosprávy mohli sa sústrediť na to, čo chcú. Nikto vás tým napokon ani nezbavuje vašej zriaďovateľskej pôsobnosti, ktorá je v tomto prípade nenahraditeľná. Samozrejme, neznižujem tým zriaďovateľskú spôsobnosť cirkvi alebo súkromných osôb, teda právnických alebo fyzických. Každopádne najväčším zriaďovateľom škôl a školských zariadení na Slovensku sú samosprávy. Preto v tejto veci musíme hľadať zhodu a dohodu. Ďakujem, že ste sa vyjadrili, že tým smerom ideme.
Richard, ďakujem veľmi pekne za zhodu vo výsostnom na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení poslanci, už v prvom čítaní k sérii ďalších šiestich novelizovaných zákonov, ktoré sa menia v súvislosti so zmenou zákona 597/2003 o financovaní regionálneho školstva, som urobila krátky exkurz do zmien z hierarchie ich významu a to len preto, aby bolo jasné, ktoré zmeny boli podstatné a ktoré boli možno kozmetické. Vtedy som jasne povedala, že kľúčovou bola zmena financovania predprimárneho vzdelávania. Myslím si, že materským školám a celej spoločnosti veľmi dobre padlo, že štát deklaroval, aký význam pre neho má predprimárne vzdelávanie, a že týmto krokom garantuje jeho udržateľnosť a rozvoj. S týmto súvisia aj ďalšie zmeny, ktoré sú v absolútnom poriadku. Tie zmeny boli prijímané aj väčšinovou časťou odbornej verejnosti a napokon to bol aj dôvod, prečo sa tento cieľ stal súčasťou plánu obnovy a odolnosti.
Medzi prvým a druhým čítaním však v iných častiach predložených zmien ministerstvo školstva prostredníctvom vládnych poslancov predložilo pozmeňujúci návrh, pričom niektoré jeho časti naozaj vylepšujú pôvodný návrh, teda vládny návrh. Ide napr. o to, že príspevok na podporné opatrenia sa má poskytovať nielen žiakom, ale aj deťom. Upravil sa, optimalizoval sa mzdový a prevádzkový normatív v závislosti od veľkosti materskej školy. Ďalšie dobré veci, pozitívne veci sa týkali vytvárania podmienok pre zabezpečenie a vymožiteľnosť povinného vzdelávania pre deti odídencov z Ukrajiny, precizovali sa niektoré procesy spojené s prijímaním žiakov na stredné školy a tak ďalej. Ale keď sme pri samotnom zákone 597 o financovaní regionálneho školstva, je na škodu veci, že ministerstvo školstva ani vo vládnom návrhu a ani vládni poslanci vo svojom návrhu nevyužili príležitosť preukázať, že štát má rovnaký prístup ku všetkým deťom a žiakom bez ohľadu na to, do akého variantu neštátnej školy chodia. V súčasnosti platí, že pokiaľ v obci nie je zriadená materská škola alebo základná škola, alebo škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a v obci nie je vlaková doprava, alebo je aj vlaková, aj autobusová doprava a v obciach, v ktorých je len autobusová doprava, tak zákonní zástupcovia majú nárok na preplatenie dopravného iba do školy v obci, s ktorou má daná obec zriadený spoločný školský obvod alebo do najbližšej cirkevnej školy. Ale deti, ktoré sa rozhodnú, resp. ich rodičia sa rozhodnú, že deti sa budú vzdelávať, ak v obci nie je základná škola, v súkromnej škole, tak takúto podporu nedostanú.
Vzniká úplne paradoxná situácia, že ak je v obci vlakové spojenie, ale aj základná škola a materská škola, rodičia, ktorí sa rozhodnú vzdelávať svoje dieťa v inej škole, v inej obci, majú dopravu zadarmo, nech chodia kamkoľvek. Majú školu, majú dopravu zadarmo, lebo je tam vlak. Ale pokiaľ v obci nie je žiadna škola, tak to dopravné dostanú preplácané len tí, ktorí idú do verejných škôl a cirkevných škôl. Nie je to úplne v poriadku podľa môjho názoru.
Nemôžem nespomenúť svojou povahou pozitívne opatrenie, mimochodom, je takisto záväzkom v pláne obnovy a odolnosti a tým je nastavenie systému včasného varovania pred predčasným ukončením školskej dochádzky. Ide o systém, nech si o jeho nastavení a jeho logike myslíme čokoľvek, ale tento systém má na základe jasných kritérií identifikovať takých žiakov, ktorí smerujú k predčasnému ukončeniu školskej dochádzky. Ide o veľmi vážny problém, lebo Slovenská republika patrí k mála krajinám, možnože je aj jediná krajina, kde počet takýchto žiakov stúpa a nie klesá. Táto skupina žiakov, ktorá je identifikovaná v rámci tohto systému, má následne nárok na podporné opatrenia, pričom najčastejšie ide o doučovanie. Ale paradoxne je však vznik varovného systému, ktorý má pôsobiť preventívne, kým nie je neskoro, tak paradoxne došlo k zmene katalógu podporných opatrení, kde žiak čeliaci tomuto riziku, sa k podpore nedostane.
V predchádzajúcej verzii mal žiak z rizikovej skupiny nárok na doučovanie v rozsahu 40 hodín a po nedávnej zmene iba na 16 hodín. Neviem si predstaviť, že by išlo o postačujúci počet, ak má žiak hlbšie vzdelávacie problémy vo viacerých predmetoch. Zároveň z katalógu vypadli niektoré skupiny žiakov, ktoré mali nárok na doučovanie. Napríklad sa už netýka tých, ktorým sa výrazne a náhle zhoršil prospech o dva stupne napriek tomu, že do školy chodil. Takže keď sa z dvojkára teraz stane štvorkár, podporné opatrenie mu nepatrí a budeme čakať, kým na vysvedčení nebude mať nedostatočnú. Čiže táto novela síce zavádza systém včasného varovania, ktorý má zabezpečiť včasnú intervenciu, ale nemáme dostatočný rozsah podporných opatrení a nie je určený pre všetky cieľové skupiny. Tým podľa môjho názoru ten systém stráca na sile a význame.
Špeciálne sa chcem krátko dotknúť zákazu používania elektronických komunikačných prostriedkov. Na začiatok chcem povedať, že sa hlboko stotožňujem s potrebou regulácie, a dokonca som mala pripravený vlastný návrh, ak by s ním ministerstvo neprišlo. Napriek tomu v návrhu vidím jeden problém a tým je nevytvorenie právneho rámca pre reguláciu v stredných školách. Mnohé stredné školy vo svojich školských poriadkoch používanie týchto zariadení regulujú, čo neznamená, že ich striktne zakazujú, ale určujú pravidlá. A v prípade porušenia týchto pravidiel dočasne žiakom tento prostriedok odoberú. Zatiaľ čo predložená novela rieši túto možnosť u žiakov do veku 15 rokov, starších žiakov sa netýka. Ale v tom prípade pedagogický zamestnanec nemôže staršiemu žiakovi odobrať toto zariadenie, lebo obmedzil by jeho vlastnícke právo a to je možné v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky urobiť iba na základe zmocnenia zákona.
Čiže toto je spolu s návrhom na úpravu dopravného ďalšia súčasť pozmeňujúceho návrhu, ktoré Progresívne Slovensko predloží.
V pôvodnom vládnom návrhu bol z pohľadu ľudsko-právnych organizácií, ale aj časti poslancov Progresívneho Slovenska problém, ktorý tam čiastočne aj ostal napriek tomu, že sa ho vládni poslanci snažili zjemniť, aj ho zjemnili, resp. utlmiť, snažili sa utlmiť obavy tej časti verejnosti, ktorá vidí nebezpečenstvo v časovom súbehu medzi realizáciou pilotného projektu rómskej školy, rómskej národnostnej školy v Rakúsoch a novelou školského zákona, v ktorej sa uvádza, že národnostné školy sa nepovažujú za segregované školy.
Ja osobne mám z tejto veci veľmi zmiešané pocity. Z jednej strany na definícii národnostnej školy v zákone nevidím nič zlé a dokonca považujem za nadbytočné v zákone uvádzať, že tieto školy nie sú segregované.

18-2
Hovorím to preto, lebo to platí samo osebe na základe medzinárodných dokumentov, že v prípade národnostných škôl je to takto. Problém vidím v tom, že ako keby existovala akási nádej alebo úvaha o tom, že ak sa rómska škola stane národnostnou, tak už ju nebudeme považovať za segregovanú. Neberiem úplne argumentáciu, že keď Rómovia získali status samostatného etnika a keďže existujú národnostné školy aj pre iné etniká, napríklad pre občanov, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti, tak analogicky sa bude postupovať aj v prípade Rómov. Ja som presvedčená, že nemožno hľadať ekvivalent medzi národnostnou školou s vyučovacím jazykom maďarským, do ktorej chodia deti z prevažne štandardného sociálneho prostredia a školou, do ktorej chodia deti väčšinou alebo výlučne z marginalizovaných rómskych komunít. Táto druhá skupina žiakov sa vzdeláva v segregovaných podmienkach najmä preto, že ich kultúrne, ekonomické a sociálne charakteristiky sú diametrálne odlišné od majoritného obyvateľstva a potom až táto odlišnosť vytvára rasové predsudky. A prečo som presvedčená, že rómska škola, ktorá získa štatút národnostnej školy bude naďalej školou segregovanou? No je to preto, lebo naďalej ostane školou, kde sa budú vzdelávať výlučne deti zo sociálne vylúčených komunít. A je pritom jasné, že iba etnicky a sociálne zmiešaná škola je priestorom, ktoré je oveľa vhodnejšie pre nadobúdanie ľudského kapitálu. Ide o to, že ľudský kapitál závisí od množstva vzťahov s ľuďmi iného pôvodu, inej kultúry, iného sociálneho postavenia a čím je pestrosť kontaktov väčšia, tým je viac človek ako nositeľ týchto kontaktov schopnejší integrovať sa do spoločnosti. Ľudský kapitál priamo ovplyvňuje schopnosť jednotlivcov prijímať zmeny v socioekonomickom prostredí. Ale deti, ktoré sú vzdelávané segregovane a sú výlučne v kontakte s ľuďmi zo sociálne vylúčeného spoločenstva, túto prispôsobivosť nemajú. A takto sa konzervuje rozdelená spoločnosť. Preto si myslím, že to k desegregácii neprispeje. Ja rozumiem, že ide o veľmi komplexný problém, keď hovoríme o priestore, v ktorom žijú výlučne ľudia s takýmto socioekonomickým statusom. Ja rozumiem, že môže existovať problém umiestniť ich do iného prostredia, to rozumiem a rozumiem aj to, že prvou a počiatočnou šancou, čo môže teda ministerstvo školstva urobiť, lebo je to nadrezortný problém, je zvýšiť kvalitu vzdelávania. S tým ja súhlasím. Len potom trochu ma mätie ten prívlastok národnostná škola v znení zákona, že nie je segregovaná, lebo ona bude aj naďalej.
Samostatnú skupinu zmien vo vládnej novele reprezentuje tá, s ktorou bol na samom začiatku malý problém, ale po následnom pozmeňujúcom návrhu vládnych poslancov vznikol problém značného rozsahu, ktorý bol teda popravde povedané neskôr zmiernený ingerenciou pána ministra. A to naozaj kvitujem a zaslúži si to ocenenie. Vládny návrh zákona v pôvodnom návrhu stanovil pravidlá, za ktorých bude možné sprístupniť žiakom obsah vzdelávania, ktorý je nad rámec školského vzdelávacieho programu a katalógu inovácií. Tie pôvodné pravidlá niesli v sebe dve posolstvá. Prvým bolo, že ak je nejaký obsah súčasťou štátneho vzdelávacieho alebo školského vzdelávacieho programu a katalógu inovácií, tak tento obsah nepodlieha vôli rodičov, či má, alebo nemá byť deťom sprístupnený. Jednoducho bude. A to považujem za správne.
Pôvodný vládny návrh ďalej deklaroval, že ak obsah nad rámec prerokuje, to podčiarkujem to slovo prerokuje, pedagogická rada a súčasne rada školy, informovaný súhlas sa od rodičov nebude vyžadovať. A v prípade, že by neplatila táto prvá podmienka, prichádzala do úvahy požiadavka na udelenie súhlasu rodičov. Túto úpravu som síce považovala za nadbytočnú, lebo podstatné je, či každý prvok výchovy a vzdelávania je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania, tak ako ich uvádza školský zákon, a zároveň, či je naplnené právo rodiča, tak ako ho definuje § 144 ods. 6 školského zákona, podľa ktorého tento rodič má právo, aby sa v rámci výchovy a vzdelávania poskytovali deťom a žiakom informácie a vedomosti vecne správne, mnohostranne a v súlade so súčasným poznaním sveta. Mimochodom, ani vládny návrh, ani koaličné poslanecké návrhy, lebo už hovorím o dvoch, podmienku súladu obsahu takéhoto nového obsahu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania neuvádzajú. Čiže aj to bude súčasťou pozmeňujúceho návrhu.
Podľa poslaneckého koaličného návrhu sa nadrámcové vzdelávanie malo uskutočniť, to bol ten prvý návrh, uskutočniť iba vtedy, ak s ním bude súhlasiť pedagogická rada, čiže už nie prerokúvať, ale súhlasiť, a rada školy, a zároveň, ak zákonní zástupcovia s takýmto obsahom nevyjadria nesúhlas. Čo je nesmierne zaujímavé, dostala sa tam vtedy ešte jedna podmienka a tou je vyžadovanie súhlasu všetkých zástupcov rodičov v rade školy.
A teraz keď si predstavíme tú situáciu, že rada školy na základnej škole má zvyčajne jedenásť žiakov, z toho štyria sú rodičia, stačilo by, aby nevyjadril súhlas ktorýkoľvek z rodičov a nie preto, že by nesúhlasil, ale z nejakých objektívnych dôvodov, môže byť chorý, môže byť, ja neviem, na služobnej ceste a tak ďalej. Tak táto podmienka sa ani nedá naplniť.
No a tá druhá podmienka teda bola viazaná na informovaný súhlas. Našťastie podmienka súhlasu všetkých členov rady za rodičov bola z pozmeňovacieho návrhu vyňatá, v čom ja osobne nevidím žiadny problém. Nie je problém v informovaní rodičov. Tak ako sa im poskytuje informácia o školskom vzdelávacom programe, rozhodne by mali dostať informáciu aj o tom, čo bude obsahom vzdelávania a kto ho bude uskutočňovať pri nadrámcovom vzdelávaní. Ale v čom zase vidím problém celej tejto motanice, ktorá nastala okolo tejto témy. Podľa môjho názoru tento návrh spôsobí interpretačné problémy, lebo rôzne skupiny budú mať rôzne názory na to, čo je súčasťou školského vzdelávacieho programu a inovácií a čo už nie je. A do celého toho procesu sa zapoja nejaké inštitúcie, ktoré majú právo takéto veci hodnotiť. Školy sa budú musieť vysporadúvať so zbytočnými administratívnymi a organizačnými krokmi. To napokon vo výbore priznal aj pán minister. Deťom tých rodičov, ktorí so vzdelávaním nebudú súhlasiť, bude škola zabezpečovať náhradný program. Tento návrh je aj vyjadrením nedôvery v odborníkov, ktorými sú pedagogickí zamestnanci a vedenie škôl. Zo zákona, zo zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve vyplýva, že riaditeľ nesie vrcholovú zodpovednosť za celú kvalitu výchovy a vzdelávania. To znamená, že je prvý so svojím tímom, ktorý by mal overiť, overiť to, či obsah vzdelávacej aktivity je vecne správny, mnohostranný a v súlade s princípmi a cieľmi.
Zo širšieho pohľadu tento návrh podľa môjho názoru prispieva nejakým spôsobom ku kríze demokracie. Každá kríza demokracie sa začína vyjadrovaním nedôvery v inštitúcie a škola inštitúciou je. Ako keby z tohto návrhu implicitne vyplývalo, že školu považujeme za miesto, kde sa môže predpokladať ohrozovanie mravnej výchovy detí, deformovanie ich osobností a prezentovanie nejakých šarlatánskych výmyslov. Ale takto to nie je. To ja by som sa tých škôl v tomto prípade zastala.
Na záver teda chcem povedať, že samotné jadro predloženého materiálu, ktorým je novela 597, podporujem v plnom rozsahu. Aj keď ako som spomínala, bolo možné niektoré veci vylepšiť. Mnohé zmeny v tých ďalších novelách sú pozitívne. Ale aj v rámci tých pozitívnych zmien sa ďalšími normami trochu devalvuje celkový charakter predloženého materiálu. Sú tam aj také zmeny, ktoré vzbudzujú alebo taká zmena, ktorá vzbudzuje oprávnené obavy z jej zneužitia, a to sú tie národnostné školy, rómske. Alebo sú nadbytočné a budú komplikovať život škôl, a to je tento informovaný súhlas.
Toto hodnotenie z mojej strany nemá úplne politický charakter, skôr by som si osobovala povedať, že išlo skôr o odborný pohľad na vec. 99 % zmien sú zmenami pozitívnymi a zlomok z nich môže vzbudzovať obavy. Nie je to však zásadný dôvod, aby sme ignorovali všetko, čo je v návrhu správne, dobré a užitočné. Progresívne Slovensko sa pri hlasovaní na konci dňa zariadi podľa toho, aké ďalšie pozmeňovacie návrhy budú, alebo nebudú prijaté. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, takto nejak ja si predstavujem diskusiu k novelám jednotlivých zákonov. Napriek istým rozdielnym postojom si vieme veľmi slušne, odborne a kompetentne povedať to, čo povedať k jednotlivým témam naozaj chceme. Pri každej rozsiahlejšej novele školských zákonov sa príslušný minister musí vybaviť obrovskou dávkou trpezlivosti. A to preto, že musí intenzívne rokovať so všetkými zainteresovanými stranami. Máme tu profesné a stavovské organizácie v školstve, ktoré sa vždy vyjadrujú k zmenám, ktoré sa v jednotlivých zákonoch alebo legislatíve dejú. Máme tu zamestnávateľov, máme tu širšiu odbornú alebo laickú verejnosť a nakoniec máme tu aj iné skupiny, ktoré pociťujú sa k predmetnej novele zákona vyjadriť, či už ide o odborové združenie, či už ide možno o niektoré cirkvi, náboženské zoskupenia a podobne. Ja sa vo svojom vystúpení nezameriam na tie témy, ktoré a už to tu bolo dnes povedané, možno ich považovať za okrajové, ale skúsim sa zamerať na tie témy, ktoré ja považujem za kľúčové v tejto právnej úprave. A tou kľúčovou zmenou je zmena vo financovaní predprimárneho vzdelávania. To je naozaj kľúčová zmena, ktoré určite nebolo jednoduché so samosprávou vyrokovať, pretože ona znamená zmenu financovania predprimárneho vzdelávania aj s dopadom na finančné rozpočty samospráv tým, že sa mení percento podielu na výnose dane z príjmov fyzických osôb. Toto nie je jednoduchá vec. 20-2
Iste aj kolegovia z opozície povedali, že je to pozitívna zmena, ale nie je úplne dotiahnutá do konca, nakoľko ešte nie sú tam zahrnuté školské kluby detí alebo jedálne a tak ďalej. Ale ja si myslím, že je to dobre nastúpená cesta, po ktorej sa dá ísť a v budúcnosti pokračovať aj v rámci zmien vo financovaní ďalších, ďalších školských zariadení.
Druhou takou zásadnou zmenou je optimalizácia siete stredných škôl aj s ohľadom na podmienky absolventov na trhu práce. Osobitne s uplatnením na trhu práce a s tým, čo najmä v odbornom vzdelávaní od absolventov považujú zamestnávatelia. Bude sa to musieť čoraz viacej previazať s regionálnou stratégiou výchovy a vzdelávania a k tejto optimalizácii je nevyhnutné pristúpiť. Posilňuje sa úloha štátnej školskej inšpekcie v oblasti riešenia sociálno-patologických javov, v oblasti šikany a ďalších problémov, ktoré dnes trápia naše školy a školské zariadenia. Zjednodušuje sa proces prijímania žiakov na stredné školy. Tá administratíva alebo ten nárast tej byrokracie sa výrazne odbúrava. No a, samozrejme, a to tu dnes ešte nepadlo, posilňuje sa zaradenie detí a žiakov, odídencov z Ukrajiny do vzdelávacieho procesu. To je mimoriadne dôležitá téma. V predvolebných diskusiách toto bola téma, možno niekde by som ju dal do úrovne prvej päťky tém v oblasti školstva a toto dnes sa aj vďaka tejto novele podarí alebo podarí výraznejším spôsobom vylepšiť. Tých tém, samozrejme, tých tém, samozrejme, je viac, ktoré obsahuje tento balík legislatívnych zmien, pretože sa dotýka financovania materských škôl, základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. To znamená, že sa novelizuje nielen zákon 597 o ich financovaní, ale aj všetky nadväzujúce, nadväzujúce zákony, aj vrátane teda zákona o výchove a vzdelávaní, ktorý my pracovne teda nazývame školský zákon.
Chcem sa poďakovať pánovi ministrovi a jeho tímu za to, že sa mu podarilo vyrokovať aj ďalšie prostriedky, finančné prostriedky pre školstvo pre rok 2025, osobitne práve na zmiernenie toho dopadu tých zmien financovania materských škôl. Tých, ten balík 54 miliónov eur, ktoré pôjde, je určite dobrým kompenzačným nástrojom pre ten prvý rok zavedenia tejto zmeny. Lebo možnože až s odstupom jedného, asi pravdepodobne až dvoch rokov budeme vidieť, či sme úplne optimálne nastavili to percento zmeny dane vo výnose z príjmov fyzických osôb. To táto debata, predpokladám, so samosprávou bude ešte v nasledujúcich mesiacoch pokračovať.
Čo sa týka tých stredných škôl, stanovenia žiakov, maximálneho počtu žiakov na jednotlivé študijné odbory alebo učebné odbory, chcem sa poďakovať, že na konci dňa vznikla dohoda aj so združením samosprávnych krajov. Tú ja považujem za kľúčovú v tejto norme, pretože asi bez tejto dohody by sme ťažko mohli hovoriť o tej optimalizácii siete škôl a školských zariadení a rozumiem, že prečo sa do nej ministerstvo školstva púšťa ako centrálny alebo ústredný orgán štátnej správy, ale aj s ohľadom na to, že tá kompetencia zriaďovateľská patrí tejto územnej samospráve, regionálnej samospráve. Som rád, že na konci dňa ešte v rámci aj školského výboru došlo, došlo k tejto dohode. Musím povedať za stranu SMER - Slovenská sociálna demokracia, že sme pripravení podporiť predmetný, predmetnú novelu zákona, tak ako je uvedené vrátane teda časti spoločnej správy, prípadne aj ďalšie pozmeňovacie návrhy, ktoré tu dnes v pléne odznejú.
Ešte by som sa dotkol niektorých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú aj z dielne opozičných, opozičných kolegov. Samozrejme, dostať niečo do vládneho zákona nie je úplne jednoduché. Pán exminister Horecký, kolega poslanec hovoril o tom, že predkladal nejakú túto rozsiahlejšiu novelu v roku 2023 a že, samozrejme, musel rokovať so všetkými poslaneckými klubmi, aby teda na konci dňa ten zákon jemu prešiel. A vždy aj my z vtedajšej opozície sme prichádzali so zmenami, doplnkami do jeho návrhu, návrhu zákona a tiež veľmi ťažko sa tam dostávali niektoré náležitosti, ktoré sme my v danej chvíli považovali za podstatné pre tú novelu alebo dôležité pre tú novelu. Aj uznal, že sú opodstatnené, ale vlastne takáto je dohoda, takto je nastavený, takto bol nastavený jeho vládny návrh, návrh zákona.
Preto si myslím, že úplne netreba hodiť do koša aj tieto opozičné, opozičné návrhy a môžeme o nich aj v budúcnosti diskutovať, pokiaľ budú podané konštruktívne a pokiaľ budú oni vylepšovať ten právny stav, ktorý dnes poznáme, alebo ktorý táto zmena do budúcnosti prinesie. Ďakujem pekne za pozornosť.

Berieme vaše ospravedlnenie, Andrej, však vieme, ste človek, potrebujete aj potreby. Ste len traja, nestíhate.
Pán docent, pán docent, pán docent, pán profesor, pán poslanec odchádza preč? Nie? Dobre. Chcem na vás reagovať, pretože neviem, či si pamätáte, sme sa fotili v 2023 pri prerokovávaní zákona tu dole. Pamätáte si to? Pamätáte si to? Tam sme sa fotili vpredu. Vy ste tu boli jediný, jediný ste, pravda je, vidíte, aj Hazucha potvrdil, pán Hazucha, pardon. Vy ste tu boli jediný z opozície vtedy, ktorý ste zostali do konca a naozaj ste jediný korektne, naozaj korektne rokovali o zákone, ktorý sme predkladali my o tomto istom zákone, takže absolútne s vami súhlasím, že to bolo korektné. Len viete, aké to má byť korektné, keď vy naozaj sa tak aj správate, ale keď sa tu predkladajú zákony, ktoré ničia právo na Slovensku, keď sa tu predkladajú zákony, v ktorých nás lynčujete, ktorým nám, ktorým beriete ľuďom dane. Takže ja len reagujem na to, že toto je akože korektné rokovanie. Ja si myslím, že každý normálny človek chce pomôcť deťom, chce pomôcť školstvu, aby naše školstvo naozaj dosahovalo úroveň. Aby naše deti nechodili študovať do zahraničia, ale zostávali tu.
Takže absolútne s vami súhlasím v tom, že aj vtedy ste korektne tam stáli a zostali ste vy jediný tu do konca, žiaľbohu, nie, vaši kolegovia nie. Takže ja vám chcem poďakovať za to, že ste aj vtedy korektne rokovali o tomto zákone. Ďakujem veľmi pekne.