22. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som sa tiež pridal ku kolegom v tom, v tej prosbe, že by ten film o pánovi Dankovi mohol vzniknúť. Ja to teraz nemyslím ani ako nejako vtip, ani alebo anekdotu, ale podľa mňa by to bol ako taký naozaj že portrét tej doby. A pre mňa je to veľmi zaujímavé, lebo ja som teda pána Danka doteraz poznal len z médií, a to za posledný rok teda máme tu radosť a česť spolupracovať. A aj z tých našich rozhovorov o kultúre aj tu s pani ministerkou, aj tu s pánom Michelkom napríklad vyplynula jedna taká vec, ktorú ja cítim, že je veľmi vo vás, aj v tomto prejave to bolo cítiť, že vy si to fakt predstavujete, že keď vy vládnete, tak ako vy poviete, že to sú vaše peniaze, a vy ich miniete. Vy niekedy aj dokonca, som si všimol, že používate prvé číslo prvej osoby, keď hovoríte o verejných financiách, akože moje milióny, nie naše milióny, a čo je fajn, len a mne je to ľúto, že my sme sa aj o tom bavili minule, že vy ste boli taký prekvapený z toho, keď sme vám povedali, že keby naozaj systematicky nešli peniaze na tradičnú kultúru, tak my by sme s tým mali problém. Ja som si istý, že pani Jaurová alebo pani Kleinert, alebo hocikto z nás by mal pocit, že to je nespravodlivé. Ja keby som mal pocit, že idú peniaze len do Bratislavy a nejdú peniaze na východné Slovensko, napríklad na kultúru, akúkoľvek, tak by som mal s tým problém.
Ja si myslím, že to, o čo nám tu ide, je, aby sme ako budovali nejaký systém, v ktorom proste tie verejné prostriedky, ktoré sú naše spoločné, množné číslo tretej osoby, alebo druhej, alebo prvej, jednoducho naše prostriedky budeme spravodlivo míňať tak, aby jednoducho rozvíjali tú kultúru v celej tej šírke a tej kráse. A mne je to ľúto, kolegovia, že za, za ten rok sme nevedeli dospieť k tomu, že tá kritika, ktorá, ktorú my hovoríme, je o tom, nie o tom, že by, že by nám vadilo, vadila národná kultúra, konzervatívna kultúra, tradičná kultúra, ale tá, tá... ale to, že ten systém jednoducho sa rozpadáva na, na franforce a majú s tým problém ľudia z akéhokoľvek konca kultúry.
Tak snáď ďalší rok sa nám to podarí nejako pochopiť.
Ďakujem pekne, pán predseda.

Ďakujem.
Pán Andrej Danko, teraz budem hovoriť k rozprave k tomu, čo ste povedal, čo sa tu udialo zase. Vy ste mi povedali Jožko. Asi pol hodinku predtým ma predsedajúci vladyka Gašpar, lebo tak asi sa budeme oslovovať, keď pani ministerka zavedie tú staroslovienčinu, mi povedal, povedal, aby som bol kultúrny a neoslovoval pani ministerku, pani ministerku Martinka a ona ma predtým oslovila Martinka a aj teraz, takže prosím vás, dohodnite sa.
Vy keď mi poviete Jožko a pán Gašpar vás nedodžube, tak choďte za ním a povedzte mu, Tibor, veď buď spravodlivý, Tibor, veď ja som ten národný buditeľ, ktorý tu dáva česť. Takže ďakujem veľmi pekne, keď to spravíte.
No a hovoríte, že... (povedané so smiechom) je to z našej strany únavné. No viete, to je pravda. Ja nie som nacucaný ani na...na... naprcaný, ani nacecaný, ako to tam, keď, viete, ja vaše tie skomoleniny, čo rozprávate, v poriadku, však to sa môže stať každému, takže ja nie som nejako napojený na financie, ani som nikdy nebol. Ale proti tomu, čo robí pani ministerka budem bojovať vždy, tak ako som v ’96. bol priviazaný na ministerstve kultúry, keď nás bili policajti, vaši policajti, ktorí tam vtedy vládli, aby sme neprotestovali. To, čo robí pani ministerka, je odporné. Je to nechutné, rozpráva o arogancii a ja jej to vrátim, lebo naozaj arogantný je tu niekto iný.
No a vy rozprávate, že celá koalícia, celá koalícia podporuje Martinku. No, keď to robí tak ako Huliak, tak si predstavte, že pani Šimkovičová vás zradí, tak ako vás zradil Huliak. A on vás zradil. A ja viem, čo ste cítili pri srdiečku, keď vás zradil, takže nehovorte, že všetko a za všetkých dáte ruku do ohňa, lebo keď vás zradí Martinka, zrazu bude najhoršia ministerka na svete, tak ako vás, pán Danko, poznám. Je to tak? Je.

Ďakujem za slovo.
Ja len chcem upozorniť, že tu nemáme pani ministerku a ani nikoho z vlády. Tak neviem, ako sa s tým vysporiadame.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)

Pán podpredseda Danko, no ďakujeme k tomu priznaniu ohľadom mikrofónov. My sme to tušili, ale tak ako dobre je to takto počuť naživo. (Smiech v sále.)
A k vášmu vystúpeniu by som chcel povedať, že ľudia nekvíkajú, ľudia hovoria. A teda keď sa tu dožadujeme slušnosti, tak skúsme sa slušne vyjadrovať. A vy ste tu hovorili, že vaši koaliční kolegovia by nemali zbytočne predlžovať diskusiu, lebo tá diskusia je zbytočná. No škoda, že ste si nezobrali sám zo seba ponaučenie ešte predtým, ako ste pristúpili k mikrofónu, lebo aj vy ste tú diskusiu úplne zbytočne predĺžili. Nepovedali ste nič k veci, iba ste urážali opozíciu, pohoršovali ste sa nad tým, že niekto tu vnáša LGBTI témy do politiky, a pritom tým, kto vnáša LGBTI témy do politiky a zneužíva ich, ste práve vy. A opäť ste to predviedli aj vo svojom vystúpení. A zdá sa vám únavné, že tu diskutujeme o návrhu na vyslovenie nedôvery členke vlády. Ale to je práca poslancov, to je súčasťou práce poslancov a nemuseli sme o tom rokovať dnes. Stačilo by, ak v auguste, keby v auguste, keď sme dali ten návrh, bola o tom Národná rada rokovala, a už to mohlo byť prerokované. Nie my sme oddialili rokovanie o tomto bode, vy ste oddialili rokovanie o tomto bode. Tak sa teraz nepohoršujte nad tým, že si robíte svoju robotu, a zhodou okolností vy vediete schôdzu.
Keby ste neodvolali pána Šimečku z postu podpredsedu Národnej rady alebo keby ste rešpektovali koaličnú zmluvu a zvolili si predsedu Národnej rady, tak by ste sa mohli striedať piati. Je to opäť len vaša zodpovednosť, že sa tu striedate traja.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Ako ste povedali, ich vyjadrenia nemajú výpovednú hodnotu. Médiá a opozícia spoločne vytvárajú enormný tlak v spoločnosti a rozdeľujú celé Slovensko.
Koľkokrát sa v médiách hlavného prúdu dočítame niečo založené na faktoch, a nie na pocitoch na kohokoľvek z demokraticky zvolenej vlády? Spustili ste na pani ministerku kultúry hon na čarodejnice, vďaka ktorému prakticky stratila akékoľvek súkromie. Bojí sa o bezpečnosť svoju aj svojej rodiny, keďže ľudia naočkovaní vašimi klamstvami chodia pred jej dom. Kvôli odvolaniu dvoch ľudí alebo kvôli tomu, že sme si dovolili poukázať na pochybné čerpania a prideľovanie dotácií?
Skutočne sú toto dôvody, aby ste podporovali nenávisť a nepriamo vy sami ohrozovali život človeka, ženy, matky?
Rovnako absurdné je aj správanie okolo Zuzany Ťapákovej, novej riaditeľky Slovenského národného divadla, ktorá predtým medzi hercami bola považovaná a uznávaná. Po jej nominácii však na ňu tí istí herci spustili vlnu kritiky a označovali ju za nepriateľa len kvôli politickým súvislostiam jej vymenovania, odhliadnuc od jej celoživotnej práce v oblasti kultúry a médií. Správanie jasne ukazuje, že kritika nie je o kultúre, ale o obavách zo strany vplyvu a kontroly nad inštitúciami.
Ďakujem.

Vážené poslankyne, poslanci, pani ministerka, pán predsedajúci, dovoľte mi, vyjadriť sa za klub Progresívneho Slovenska. Asi to teda budem mať na dvakrát, keďže teda počas obednej pauzy si to prerušíme.
Ja musím povedať, že som si nikdy nemyslela, že keď budem mať raz 50 rokov, tak bude naša kultúra v takej strašidelnej situácii, v akej som teraz. A to som ešte aj zažila poslanecký prieskum v Slovenskej národnej galérii, čo bol pre mňa teda celkom formatívny zážitok.
Keď som mala 15 rokov, bola Nežná revolúcia, otvoril sa nám svet, konečne sme mohli cestovať a rozvíjať sa. Mohli sme a mnohí z nás to aj aktívne robili, posúvať hranice kvality umenia, mohli sme sa konečne aj naozajstne autenticky a profesionálne porovnávať či prezentovať Slovensko vo svete. Mohli sme a aj sme to mnohí robili vlastnou prácou, príkladom, energiou, či dokonca častokrát aj vlastnými financiami, komunikovať o Slovensku, o tom, čo u nás máme hodné podpory a zachovania, a rovnako tak o všetkom novom, ktoré vzniká a z pohľadu budúcnosti vlastne tradície tvorí. V mnohom nám štát vedel pomôcť, ale v mnohom aj veruže nie, či už neznalosťou prostredia, alebo neochotou, či nekompetentnosťou. Ale jedno však treba povedať, že niekam, aj keď pomaly, ako by to bolo dobré... aj pomalšie, ako by to bolo dobré pre našu konkurencieschopnosť, niekam sme sa posúvali. Fond na podporu umenia, ktorý vznikol za ministra Maďariča, za ministra SMER-u, pomohol rozvinúť kultúru a tradície v regiónoch, okrem reálnych skúseností nám to hovoria aj čísla.
Najviac podporených projektov za roky 2016 – 2023 bolo v Žilinskom a Banskobystrickom kraji. Nie je pravda, že by to bola Bratislava, nieže by som jej to nedopriala, ale skrátka fakty sú fakty.
Vznik Audiovizuálneho fondu doslova pomohol vstať z popola mečiarovcami zničenej oblasti filmu. Začali sa točiť pôvodné produkcie a konečne film vstával z kolien. Konečne sa dokončila aspoň tá jediná rekonštrukcia verejnej kultúrnej národnej a erbovej inštitúcie, Slovenskej národnej galérie, a to ešte aj s medzinárodným úspechom a aj domácim uznaním. Slovenské národné divadlo vykazovalo historické úspechy napr. v návštevnosti, finančne bolo stabilizované a jej vedeniu sa podarilo získať prostriedky z plánu obnovy na rekonštrukciu dielní. Skrátka, niečo sa dialo, nejak sme sa posúvali, a teda dokonca vznikla aj dlho očakávaná koncepcia a stratégia kultúry 2030, ktorú má pani ministerka niekde v šuflíku.
No ale liberálna demokracia je systém, ktorý umožní v demokratických voľbách prísť k vláde, k moci aj ľuďom profitujúcim iba z toho, že ich pozná signifikantné množstvo ľudí v médiách a je to vlastne úplne jedno cez aké zdroje. V prípade 4. vlády Roberta Fica, čiže v prípade tejto, sa k moci dostali nekompetentní ľudia, úplne mimo reality, prípadne vo vlastnom svete divokých konšpirácií alebo aj chladného cynizmu, ktorým manipulujú ľudí náchylných veriť už hocičomu, keďže sa im z vlád Roberta Fica žije čoraz ťažšie.
Aj preto sa po roku tejto vlády nachádzame v bode, kedy sa deje presne to, na čo sme upozorňovali. Nebude lepšie, bude horšie, bohužiaľ. No a tak tu stojím a musím prehlásiť, že vláda sa vykašlala na ľudí okrem pár svojich vyvolených. Vždy som si myslela, že programové vyhlásenie vlády má byť dôležitým dokumentom, na ktorom sa zodpovedne pracuje a ktorý sa má po schválení aj zodpovedne dodržiavať. Ale zodpovednosť je zjavne to posledné, čo vláda Roberta Fica zaujíma.
Nás v Progresívnom Slovensku však zodpovednosť definuje a programové vyhlásenie vlády berieme vážne. Kolegyňa Zora Jaurová tu už popísala dôvody odvolávania Martiny Šimkovičovej. Ja nám tu teraz rozoberiem programové vyhlásenie vlády a ukážem, ako si ministerka Šimkovičová s nikým nevoleným úradníkom Machalom a nad nimi Robert Fico, urobili z programového vyhlásenia vlády úplne úbohý zdrap papiera.
Minister Taraba nám tu pred chvíľou za vládu deklaroval, že, citujem: „Ministerka postupuje vo všetkých svojich krokoch úplne v súlade s programovým vyhlásením vlády.“ Rovnako tak ministerka kultúry pred chvíľou nám tu deklarovala, že základom je pre ňu programové vyhlásenie vlády. Čiže sami si tým potvrdili, že ministerka by mala byť odvolaná. A prečo? Pretože ministerka ide presne proti programovému vyhláseniu vlády.
PVV (skratka) má názov: „Lepšie, bezpečnejšie a pokojnejšie žiť“. Nežije sa nám ani lepšie pri Ficovej drahote, po znížení trestov ani bezpečnejšie. A s večným huckaním a pichaním do najtemnejších zákutí ľudských pudov premiéra Fica, ministerky Šimkovičovej, ktorú sme aj pred chvíľou počuli, aj vás, pán Danko, či iných členov vlády a koalície, sa nám nežije ani pokojnejšie. Či zachytili ste niekto opak? Ja som si istá, že nie.
Som si istá, že ani vy, voliči a voličky koalície, sa lepšie nenajete s pocitom radosti z pomsty, ktorú vykonáva ministerka Šimkovičová na ľuďoch z prostredia kultúry. Nejde to, nefunguje to. Pomsta proste nie je riešením. Pomstu vykonáva totiž aj na všetkých vás, ktorí ste možno na chvíľu uverili, že ničenie je cesta. Možno je, ale je to cesta do pekla. Nie je to cesta k lepšiemu životu, lepšej budúcnosti vás, vašich detí či vnúčat. Po roku vlády to vidíte určite aj vy celkom jasne.
Keďže sme pri odvolávaní ministerky kultúry, tak nasvietim časť programového vyhlásenia vlády o kultúre. Poďme sa teda pozrieť, k čomu sa ministerka zaviazala a čo v skutočnosti robí. Citujem programové vyhlásenie vlády:
„Pri príprave a uskutočnení systémových zmien a opatrení budeme pokračovať v dialógu s kultúrnou verejnosťou, zástupcami samosprávy, relevantnými subjektami verejného a súkromného sektora.“
V skutočnosti sa na ministerstve zamkli a rozhodujú sa, ako sa im za chce bez akéhokoľvek dialógu. Konkretizujem: nediskutujú s odborníkmi pri tak zásadných zmenách, ako je zrušenie verejnoprávnej televízie RTVS, vznik novej, Kunsthalle, zmeny vo Fonde na podporu umenia, Audiovizuálnom fonde. Nediskutovalo sa nič o zatvorení kaštieľa v Budmericiach, o výmene v SNG, v SND, návrhy zákonov dávajú ako poslanecké bez poctivej odbornej diskusie a tak ďalej a tak ďalej a má to následky. Má to následky také menšie, absurdné, ako napr. že krajčírky Národného divadla šijú kostýmy v kaviarni, obuvnícka výroba je v bufete, patinačná dielňa v zasadačke činohry.
A viete, prečo sa to stalo? Ministerka totiž prerušila kontinuitu nastavovania práce v divadle v čase veľkých zmien kvôli rekonštrukcii, zo dňa na deň odvolala riaditeľa bez akejkoľvek náhrady. Tá absurdita je neuveriteľná. Proste nikoho za neho nemala a divadlo bolo dlhé týždne bez vedenia, čo je v rozpore so zákonom, a to povolanie sa, samopovolanie sa pani ministerky za štatutárku, tak to už je len naozaj čerešnička na torte. Je to skrátka celá sieť súvisiacich vecí a áno, aj nové vedenie Národného divadlo to má celkom ťažké, lebo táto diskontinuita, ktorá tam bola práve pri sťahovaní dielní, má za následok práve to napríklad, že krajčírky šijú niekde v kaviarni divadla.
Ale ono to má následky aj úplne kľúčové. Vedeli ste, napríklad že potichu sa tu chystá najväčšia reorganizácia kultúrnych inštitúcií od vzniku Slovenskej republiky? Ministerstvo kultúry v tichosti, bez akejkoľvek diskusie, o ktorej hovorí programové vyhlásenie vlády, chystá zásadnú reorganizáciu zriaďovaných kultúrnych inštitúcií. Proces sa, samozrejme, pripravuje pod taktovkou generálneho riaditeľa služobného úradu ministerstva kultúry Lukáša Machalu. Pozdravujem. Plánovaná zmena sa má dotknúť 300 nehnuteľností, 2 000 zamestnancov, 1,3 mil. návštevníkov a zbierkových predmetov v hodnote minimálne 0,5 mld. eur. Reorganizácia počíta so zásahom do kompetencií miest a obcí a samospráv a zoštátnením vybraných zbierkotvorných inštitúcií. Výsledkom má byť zrušenie erbových inštitúcií, ako napr. Slovenské národné múzeum, ktoré bolo založené ešte v roku 1893, má to byť zrušenie SNG z roku 1948 alebo Pamiatkový úrad založený v roku 1951. Namiesto nich majú vzniknúť štyri dnes neexistujúce slovenské národné subjekty. Je toto normálne robiť potichu?
Programové vyhlásenie vlády nič nepíše o tom, že vláda bude robiť potichu a bez komunikácie s odbornou verejnosťou a samospráv. Tam je totižto napísaný presný opak. Ministerka nekomunikuje ani so zástupcami a zástupkyňami štrajkového výboru platformy Otvorená Kultúra!, o ktorých sa tu tak pohŕdavo a nepravdivo vyjadrovala, čo je tiež znakom toho, aký prístup má pani ministerka k ľuďom vo svojom sektore. V sektore, ktorému má naozaj slúžiť, a nie ho ovládať a kŕmiť niekoho.
Otvorená Kultúra! sa pol roka snaží s ministerkou stretnúť. Nie je to hocikto. Otvorená platforma, pani ministerka, zastrešuje 4-tisíc ľudí, 400 organizácií po celom Slovensku v takmer 160 mestách. Tí už dvakrát prišli na výbor pre kultúru a médiá a ten nebol cielene koalíciou otvorený, nehovoriac o tom, že ministerka Šimkovičová neprišla na výbor už štyrikrát a takúto ignoráciu parlamentu si naozaj nedovolí ani premiér Robert Fico, a to už je čo povedať. Ministerka tento svoj sľub o komunikácii zvysoka ignoruje a my poslanci a poslankyne Národnej rady, ktorým sa má vláda zodpovedať, čiže aj ministerka, sa dožadujeme informácií. Ministerka opakovane odmieta odpovedať na otázky, či už na výbore pre kultúru a médiá, kam nechodí, alebo nezákonne ignoruje aj naše otázky cez tzv. dvestojedenástku.
Ešte aj tú hymnu ministerka nespraví procesne poctivo. Nový aražmán hymny sa má zadať práve po komunikácii s odbornou obcou a k výročiu, ku ktorému to bude vhodné, nielen ako zákazka pre človeka z podobných zakonšpirovaných kruhov. A ako vyzerá zmluva? Ako vyzerá objednávka? Komu pôjdu tantiémy za každé hranie? Vieme o tom viac? Je toto komunikácia s odbornou obcou, alebo nie? Ja si myslím, že tá odpoveď je úplne jasná, že nie je.
Ďalšiu vetu idem citovať z programového vyhlásenia vlády: „Vláda zabezpečí, aby fungovala systémová a dlhodobá podpora všetkých foriem slovenskej ľudovej kultúry. Za týmto účelom vláda prehodnotí inštitucionálny rámec finančnej podpory slovenskej kultúry tak, aby sa podpora dostávala čo najširšiemu okruhu subjektov pôsobiacich v kultúre. Vláda sa bude angažovať, aby sa zlepšila systémová podpora a rozvoj miestnej a regionálnej kultúry. Zasadíme sa o vytvorenie verejného dotačného systému pre regionálne, kultúrne a spoločenské organizácie v úzkej spolupráci so samosprávami.“
Neviem, či pani ministerka vie, čo tam je napísané, ale každopádne výsledok je taký, že sa nič také neudialo a, naopak, dlhé roky funkčný fond pre umenie, bol dlhé týždne zmenami ochromený. Rada, kde je väčšina už dosadzovaná ministerstvom kultúry po zmenách návrhu zákona, dvakrát nezasadala a výzvy sú spomalené. Ale to už vedia aj ľudia na Slovensku, vedia to aj poslanci a poslankyne HLAS-u. Napríklad pán Malatinec už verejne aj vyhlasuje, že ľutuje, že hlasoval, ako hlasoval. A ja teda nechcem hovoriť, že my sme vám to hovorili, ale my sme vám to fakt hovorili.
Nevraviac o tom, že čísla hovoria jasne, a opäť opakujem a budem to hovoriť dokola, že najviac podporených projektov FPU bolo z Banskobystrického a Žilinského kraja. A sú to projekty naprieč spektrom kultúry od tradičných, napr. folklórnych podujatí cez moderné a inovatívne projekty až po napr. miestne malé knižnice. Teraz sme v marazme, v akom fond pre umenie nikdy v živote nebol. A už len toto je hodné odstúpenia ministerky kultúry, ktorá nevie zastať svoju základnú úlohu.
A ďalej citujem: „Vláda sa zasadí, aby existovala efektívna a účinná ochrana práv a dôstojnosti človeka pred klamlivými a dehonestujúcimi tvrdeniami vo verejnom priestore.“
Pred malou chvíľou tu v Národnej rade sme počuli klamlivé a dehonestujúce vyjadrenia priamo od, z úst ministerky. Čo to máme v realite? Rozoštvávanie, hanobenie menšín, zosmiešňovanie, rozdeľovanie ľudí falošnými, vymyslenými dilemami typu, či dať, mimochodom, na už hotovú strechu filharmónie alebo pre LGBTI+ ľudí? O otrasných opakovaných výrokoch napr. poslanca Huliaka, tu radšej ani nebudem v tomto priestore hovoriť.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a poslanci SNS opakovane útočia na pracujúcich v kultúre a umení, zastrašujú ich a vnášajú voči nim falošné obvinenia. Vyberajú si konkrétnych umelcov a umelkyne alebo projekty a tie sa v očiach verejnosti vykresľujú ako skazené, nehodnotné, nehodné podpory alebo útočia na kritikov a kritičky ministerstva a súčasnej vlády. Takže aj toto je v rozpore s programovým vyhlásením vlády.
Ďalšia veta, citujem: „Verejnoprávne médiá musia zabezpečovať nezávislú a objektívnu žurnalistiku. Zároveň musia podporovať kvalitnú pôvodnú slovenskú televíznu a rozhlasovú tvorbu. Za týmto účelom vláda presadí právny a ekonomický rámec rozdelenia Rozhlasu a televízie Slovenska na dve nezávislé verejnoprávne mediálne inštitúcie, Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas, prípadne zváži iné riešenie ako posilniť verejnoprávnosť RTVS.“
Dostali sme čo? Dostali sme Machalu, ktorý si zabezpečí, aby sme sem do Národnej rady dostali návrh zákona, ktorý mu špeciálne vydláždi cestu do Rady STVR. A to sa ešte nechal zvoliť ľuďmi, ktorí sú jeho kolegami alebo spriaznenými osobami zamestnanými priamo na ministerstve kultúry a v minulosti pôsobili v spoločných organizáciách. Zdá sa vám toto ako normálne? Bez konfliktu záujmov?
A teda k STVR. Ministerka, ktorú teraz odvolávame pre jej nekompetentnosť, nebola schopná ani v októbri dodať logo STVR, kde zmluva bola podpísaná 5. júla, aby bolo dodané na konci júna. Nie na konci júna nasledujúceho roku, aby ste si mysleli, ale ešte týždeň pred podpisom zmluvy. A my máme október a to logo je už reálne ako Colombova žena.
Verejnoprávnosť STVS už nie realitou. Máme novú štátnu televíziu, ktorú si ministerka pripravuje na obraz SNS. Podotýkam strany, ktorá v prieskumoch momentálne nedosahuje ani 3 % a vo voľbách ledva preliezla do parlamentu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dobre. Ďakujem pekne. Rada by som pokračovala v rozprave pri bode k odvolávaniu ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej.
V mojej prvej časti som hovorila o tom, že, bohužiaľ, ministerka Martina Šimkovičová si urobila z programového vyhlásenia vlády trošku tak trhací kalendár, resp. je jej úplne jedno, čo je v ňom napísané, pretože v zásade si robí, čo chce, a to, čo chce, je v úplnom rozpore s programovým vyhlásením vlády, takže na toto si tu teraz v mene, v mene Progresívneho Slovenska posviecujeme.
Dnes tu bol pán minister Taraba, ktorý v mene vlády povedal, teda že pani ministerka napĺňa do bodky programové vyhlásenie vlády. Rovnako tak k nemu sa prihlásila aj samotná ministerka, ale teda to, čo tu hovorím, je úplným, je dôkazom toho, že tu sa ide presne opačne.
A myslím si, že len to, že, že sa nenapĺňa programové vyhlásenie vlády, že sa ide proti nemu, že sa ide v zásade aj naozaj proti celému segmentu v kultúre, tak už to samotné je dôvod na to, aby bola ministerka kultúry odvolaná. Citovala som vždy programové vyhlásenie nejakú časť a potom k tomu dávam do kontextu reálnu situáciu. Venovala som sa štyrom bodom o komunikácii, o STVR, o účinnej ochrane práv a dôstojnosti človeka pred klamlivými dehonestujúcimi výrazmi, o zabezpečení systémovej podpory aj pre ľudovú kultúru a tak ďalej. To všetko sme si už tu jasne povedali, že je v presnom opaku, ako je programové vyhlásenie vlády.
Budem pokračovať citáciou ďalšej časti programového vyhlásenia a to hovorí, že „vláda bude dbať na to, aby podpora slovenskej audiovizuálnej kultúry bola na primerane kvalitatívnej aj kvantitatívnej úrovni.“
Neviem, teda čo tým myslela, že primeraná kvalitatívna a kvantitatívna úroveň. Každopádne vo výsledku ministerka s úradníkom Machalom a prisluhujúcimi poslancami, bohužiaľ, predkladajúcimi poslanecký návrh zákona zneužili funkčný fond, Audiovizuálny fond, ktorému sa za ostatné roky podarilo postaviť z kolien filmový priemysel. Zmenili ho pomerom síl, odobrali odborníkom a odborníčkam právo rozhodnúť o žiadostiach na filmy a po roku vládnutia teda nemáme pri nových filmoch ani kvalitu ani kvantitu, takže opäť raz sme tu v úplnom rozpore s programovým vyhlásením.
Ďalšia časť je, že programové vyhlásenia hovorí, že „vláda bude maximálne účelne a efektívne využívať finančné prostriedky z eurofondov v rámci Programu Slovensko a Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, ktorých cieľom je obnova kultúrnych pamiatok, s osobitným dôrazom na vytvorenie mechanizmu systematickej obnovy a správy hradov, zámkov a kaštieľov na Slovensku. Obnova kultúrnych pamiatok má popri význame zachovania kultúrneho dedičstva a podpory cestovného ruchu aj významný sociálny prvok a to vo forme sociálnych podnikov, ktoré zamestnávajú pri obnove kultúrneho dedičstva významnú časť príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít.“ Koniec citátu z programového vyhlásenia.
Ono by to bolo celé vlastne pekné, keby teda ministerka kultúry Martina Šimkovičová nerobila presný opak, pretože my tu vo výsledku máme ochromenú dotačnú výzvu Obnovme si svoj dom. V detaile to úplne presne popísala moja kolegyňa Zora Jaurová, a teda naozaj je to veľmi smutné počúvanie alebo čítanie.
Ono sa totižto ešte ani nikdy nestalo, že by sa nestihli dotácie sprocesovať v príslušnom roku, ale teda pri ministerke Šimkovičovej je aj toto možné. A ono už všetci poznáme tie urbánne legendy, o tom ako chce úradník Machala o každej jednej veci rozhodnúť a aké má na stole haldy stojacich vecí, pretože to jednoducho nie je v ľudských silách stihnúť, ale on chce mať všetko pod kontrolou.
No a okrem nezvratných škôd na kultúrnych pamiatkach nečinnosť ministerstva spôsobila aj výpadok príjmov remeselníkov realizujúcich obnovu pamiatok naozaj neraz v chudobných regiónoch Slovenska, kde sú pracovné príležitosti obmedzené, takže zase sme v úplnom rozpore s tým, čo vláda deklarovala v programovom vyhlásení vlády.
A to teda ešte nehovorím o tom, že ministerka ignorovala odporúčanie odbornej komisie a priradila projektom, ktoré patrili medzi najhoršie, najviac financií, napríklad kaštieľu Holíč, lebo je tam starosta zo SNS. Ono nevadí, že ony už granty dostali, a to dokonca na tak zle pripravený projekt, že podmyli základy a spadla tam nejaká juhovýchodná časť alebo veža, ale zároveň nepodporila najlepšie vyhodnotené projekty, ako je napríklad kaštieľ v Sokolovciach, ktorému sa rozpadáva strecha a každý jeden deň, kedy tam doňho naprší je vážnym ohrozením tejto vzácnej kultúrnej pamiatky.
Všetko, čo tu spomínam je jasným porušením a popretím programového vyhlásenia vlády, a teda ja sa pýtam, vážené poslankyne a poslanci, že, že ako to viete ignorovať, dokedy to chcete trpieť, toto?
Ďalším citátom z programového vyhlásenia vlády je, že „vláda uskutoční potrebné kroky na to, aby sa dosiahla efektívna práca orgánov pamiatkovej ochrany.“
Čiže ono to znamená zrušenie odboru ochrany pamiatok, ktorý je jediným špecializovaným odborným pracoviskom zameraným na tvorbu metodiky o ochrane pamiatok, hej? Že, že tá podstata, ten gro toho, toho pamiatkového úradu, ten odbor ochrany pamiatok, to zrušíme a to je vlastne akože ochrana, hej? No nesedí, že? Je, je to úplne nezmysel. Čiže odpoveď je jasná a zase to znamená iba jedno, že ministerka Šimkovičová ide úplne opačným smerom ako sa zaviazala v programovom vyhlásení, a teda aby som tú všetku deštrukciu a to všetko čo v súvislosti s programovým vyhlásením vlády stihla tak musím už naozaj stručne.
Tak skúsim, že napríklad, citujem: „Vláda vypracuje stratégiu podpory významných kultúrnych podujatí na Slovensku, ktoré sú dôležitým lákadlom pre domácich aj zahraničných návštevníkov. Významné kultúrne podujatia zabezpečujú okrem rozvoja kultúrnosti aj významný impulz pre cestovný ruch.“
No ale odpoveďou je, že túto úlohu ministerka nielenže nezvládla, ale prvý krát po 30 rokoch sa na Slovensku toto leto neuskutočnili Dni európskeho kultúrneho dedičstva, a to sa pritom samo ministerstvo kultúry k tejto udalosti prihlásilo. Čiže ďalšia vec je úplne preukázateľne nezvládnutá, o medzinárodnej hanbe asi nemusíme hovoriť, ale teda hlavne, že si pani ministerka tu podpisuje všelijaké memorandá v krajinách, kde chodí z môjho pohľadu na dovolenky, ale dobre. Môže mať pocit, že zvláda toho veľa. A ono teda tieto memorandá skutočne nestačia na dobrý výkon.
Ďalším citátom je, že „vláda zabezpečí stratégiu strednodobého a dlhodobého rozvoja kultúry vrátane vykonania pasportizácie umeleckých diel, ktoré sú v majetku Slovenskej republiky.“
Ono ináč tá pasportizácia je naozaj viac ako potrebná, a to teda nie len v súvislosti s tou tajne pripravovanou najväčšou reformou sektoru kultúry, pretože pri takýchto zmenách býva vždy kde-tu nejaké dielo navždy stratené. Ale mňa by napríklad zaujímalo aj, čo sa nachádza, ak, čo je zdieľaný obratom uzatvoreného kaštieľa Budmerice. Kde sú? Čo sa s nimi plánuje? Ani na toto nemáme odpoveď zatiaľ z ministerstva kultúry na našu otázku. Tak čakáme na ten súpis, pretože áno, pri tomto vedení ministerstva kultúry sa reálne bojíme o osud našich pamiatok či umeleckých diel.
Ďalším citátom je, že „vláda prijme nové štandardy v oblasti múzeí, galérie a knižníc z dôrazom na podporu kultúry a rozvoja cestovného ruchu...“ (rečníčka si odkašlala) ... ruchu, pardon.
Po roku ministerky môžeme, žiaľ, konštatovať, že tu máme akurát tak štandardy nekultúrnych vyhadzovov, nezmyselných riešení inštitúcií, napríklad Kunsthalle, ale aj štandardy vo forme novely zákona umožňujúcej nerobiť verejné vypočutia na riaditeľov, riaditeľky divadiel či galérií. No a to je fakt výkon. Vidíme to napríklad pri Bibiane. A mňa by napríklad pri Bibiane, stále ma to zaujíma, či bola fyzicky prítomná pani Flach počas jej výberového konania v lete. Ani na toto nemáme stále odpoveď a, samozrejme, nemáme odpoveď ani na iné otázky v rámci toho výberového konania, ale aj toto by ma zaujímalo.
Ďalší citát z PVV je: „Vláda preberie nad najvýznamnejšími výročiami a štátnymi sviatkami Slovenskej republiky oficiálnu záštitu a podporí ich dôstojný priebeh.“ A teda neviem, vláda je akože eventová agentúra? Ministerstvo kultúry je eventovka? Vláda má vytvárať podmienky na férové podnikanie, prácu, podporu prostredia. Vláda nemá zadávať zákazky kamošom alebo spriazneným firmám, ako to už vidíme pri niektorých akciách, ktoré sa udiali.
No a potom je tu ešte jeden dôležitý bod a ten je, že „vláda považuje za dôležité systémové zlepšenie sociálneho postavenia kultúrnych pracovníkov v spoločnosti s osobitným dôrazom na pracovníkov miestnej kultúry.“
A tu by som poprosila o vašu pozornosť, lebo realita je veľmi v rozpore s tým ako sa zaväzuje programové vyhlásenie vlády, a teda vláda v ňom, pretože Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky zneužilo konsolidáciu a nariadilo 10-percentné škrty v personálnych nákladoch zriaďovaných inštitúcií. Ono kvôli tomu môže prísť o prácu až 476 pracujúcich po celom Slovensku a štatutári a štatutárky erbových inštitúcií, ako napríklad Slovenská národná galéria, divadlo, múzeum, Pamiatkový úrad boli prepustení bez udania dôvodu. Ministerstvo ruší celé oddelenia analytických či odborných útvarov. Inštitúcie sú cielene, personálne a aj finančne oslabované. Ich odborná činnosť je paralyzovaná, pracovné podmienky v umení a kultúre sú neudržateľne nedôstojné. Ľudia pracujúci v kultúre, a to som už spomínala, majú dokonca o 15,8 % nižšie platy, ako je priemer v iných odvetviach národného hospodárstva, a ono toto číslo sa prehlbuje, pretože tu robí veľa ľudí z vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, takže ono to potom vychádza, že majú priemerne o 385 eur mesačne menej, ako je priemer v iných odvetviach. Ale toto je zjavne pani ministerke jedno, hlavne že oni majú navýšené platy. Dôležité je teda spomenúť aj spôsob, akým už rok ministerka a úradník Machala komunikujú o pracovníkoch a pracovníčkach v kultúre, pretože je to vlastne neuveriteľná vec, keď vedenie ministerstva nielenže neobhajuje ľudí svojho rezortu, ono ich aj neustále napáda, zhoršuje im pracovné podmienky, bezdôvodne ich vyhadzuje. Ale najmä Machala a Šimkovičová sa snažia Slovensku podsúvať, že v kultúre pracujú ľudia leniví či nacucnutí na nejaké fondy, že tu pracuje len nejaká kaviareň a mne to celé je naozaj veľmi ťažko vyslovovať, pretože každý súdny človek, ktorý sa v prostredí kultúry hýbe, vie, že opak je pravdou. Podmienky nie sú ani náhodou ľahké, odmeny sú nízke, práca nestabilná, pracovníci a pracovníčky v kultúre pracujú od nevidím do nevidím, nepoznajúc presnú pracovnú dobu. Toto presne svedčí o tom, ako ministerka nemá absolútne prehľad o tom, čo sa deje v rezorte kultúry. Odporúčam každému vypočuť si dnes jej vyhlásenie k tomuto odvolávaniu. V podstate je to jasne podčiarknuté, prečo sa naozaj nikdy nemala stať ministerkou. Ja, za mňa to bola jednoznačná odpoveď. Ona jednoducho nemá tento rezort ani rada a ani mu nerozumie, čo je teda dosť divoká kombinácia.
Ono celé toto napádanie ľudí v kultúre a také to veľmi pohŕdavé rozprávanie o nich a celé také to štvanie v spoločnosti dospelo až do bodu, že dokonca Konfederácia odborových zväzov, musí nahlas hovoriť, že pracovníci v kultúre sú rovnako ťažko pracujúci ako iní pracujúci v iných odvetviach, pretože taká je pravda. Už aj za takúto dehonestáciu ľudí zo sektoru jej zverenému, za poštvávanie ľudí proti sebe by mala byť ministerka Šimkovičová odvolaná. Mne osobne bolo z toho veľmi smutno, keď som ju dnes počula rozprávať o ľudí v kultúre.
Výpočet dôvodov na odvolanie ministerky Šimkovičovej je až obludne siahodlhý. Podrobne nimi prešla moja kolegyňa Zora Jaurová. Ja som sa za klub Progresívneho Slovenska venovala aspoň stručne k objasneniu, akú nulovú váhu má pre ministerku Šimkovičovú vlastné programové vyhlásenie vlády. Keď vám naozaj na tomto záleží na tejto téme, naozaj si porovnajte, čo sa deje a čo je napísané v programovom vyhlásení vlády.
A preto my v Progresívnom Slovensku budeme hlasovať za odvolanie ministerky kultúry Šimkovičovej a apelujeme na každého a každú jednu z vás poslankýň a poslancov koalície, ktorým naozaj úprimne záleží na našej kultúre a my vieme, že sú medzi vami takí, aby ste rovnako prispeli k jej odvolaniu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci a ďakujem tebe, drahá Dana, aj so Zorou ste dnes podali naozaj holistický vhľad do toho pre celú verejnosť, v akom stave je ministerstvo kultúry.
V minulých rokoch sme mali ministerku kultúry, ktorú sme prezývali aj Colombova žena. Vedeli sme že Natália Milanová existuje, ale nebolo ju akosi vidno. A tak sme si aj nejak priali, aby ministerku kultúry bolo viac vidieť. Neviem, či sme si dobre priali, až takto viditeľnú ministerku kultúry. Pani Šimkovičová keď na Markíze moderovala Televízne noviny, tak bola v správach dvakrát-trikrát do týždňa a jej sa teda prianie splnilo. Teraz je v správach každý deň. Niekedy aj celý deň.
Prianie sa splnilo aj Lukášovi Machalovi, ktorý z pozície generálneho tajomníka služobného úradu sa teraz môže mstiť všetkým, kto jemu alebo jeho kamošom kedykoľvek spôsobili akékoľvek bobo, malinký.
Ministerstvo kultúry plní dokonca priania, ako sme počuli, aj o dostupnom bývaní. Riaditeľ Slovenskej národnej galérie býva zadarmo priamo v galérii, sen. Oskar Rózsa si tiež splní prianie, lebo dlhé roky chcel zmeniť štátnu hymnu. Jemu sa to tiež vyplní, navyše za každé jedno hranie novej verzie štátnej hymny môže dostávať vyplatené tantiémy. A to naozaj nebude málo, keďže v zákone o STVR je povinné hranie hymny vždy o polnoci každý deň na všetkých programových službách. Perfektné! Tomu sa v rádiovom slangu hovorí, že áčková rotácia.
Skrátka, keď to tak počúvame dnes pri tejto príležitosti odvolávania Martiny Šimkovičovej z postu ministerky kultúry, tak aktuálne vedenie ministerstva kultúry je ministerstvom splnených prianí alebo ministerstvom, kde sa plnia sny, strašidelné sny. A keď už sa nám teda blíži ten Halloween (povedané so smiechom), a ja vlastne neviem, či to ešte môžem povedať, či to nebude čoskoro zakázané povedať, slovo Halloween.

Pán poslanec Dubovický.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci.
Dana, to, čo si všetko povedala, so všetkým sa vieme my tu celá opozícia stotožniť. Mňa len mrzí stále to, že sa nevie s tým stotožniť strana SMER v takomto prípade, lebo práve bývalý minister Maďarič bol osoba, ktorá postavila kultúru na nohy. Roky rokúce, bol to najdlhšie, opravte ma, ak sa mýlim, kolegovia zo SMER-u, ale bol to najdlhšie pôsobiaci minister v Slovenskej republike. To znamená, že práve minister za SMER pán Maďarič vytvoril tú kultúru takú, aká je. A že vy zo SMER-u ste si povedali, že chcete si ju zničiť len kvôli trojpercentnej strane, je mi smutno.
A dovoľte mi, a budem citovať pána bývalého ministra Maďariča na pani ministerku, čo povedal nedávno v jednej diskusii: „Nemala by spravovať kultúru, nakoľko sa tam nehodí svojím zmýšľaním, ale ani vzdelaním, ani skúsenosťami, tam proste nepatrí.“ To je bývalý minister kultúry za stranu SMER-u.
Takže vy idete momentálne to, čo sa udialo, to ste vybudovali, to čo ako-tak fungovalo dobre, idete si proste zahodiť a koniec. Alebo budete teraz tvrdiť to, že celé roky riadené ministerstvo SMER-om bolo zle riadené? Všetky projekty, ktoré boli vytvorené, boli zle vytvorené? Toto mi idete povedať teraz kolegovia zo SMER-u?
Ja si myslím, že jedno jediné ministerstvo, ktoré jakž-takž fungovalo dobre, bolo pod ministrom Maďaričom. A vy ste to všetko zahodili preč. A po vás bude potopa a potom budeme to všetko naprávať my.
Ďakujem.