22. schôdza

Ďakujem, Oskar, za taký krátky, ale ucelený pohľad na tento, na tento zákon. Sme v druhom čítaní. Ja by som chcel v krátkosti zareagovať na tie benefity, ktoré si spomínal.
No, ja nie som veľkým zástancom, úprimne, benefitov. V niektorých oblastiach by sme sa vedeli možno pozrieť na nárok alebo definovanie nároku, povedať, čo je nárok a čo nie je nárok. U zubárov podľa mňa je tu tá možnosť, mali by sme byť určitým spôsobom odvážni, pretože ak je to zadefinované ako benefit, tak je to také celé trošku benevolentné, poisťovne k tomu môžu pristupovať rôzne a každý volá ten benefit inak. Nemáme zadefinované, čo konkrétne má pacient za tento benefit dostať. Napríklad ak sa povie, že je benefit bielenie zubov, tak nie je striktne zadefinované, že koľko to bielenie zubov má byť, či to má byť 30 minút, 15 minút, ako kvalitne to má byť urobené, hlavne že sa to nejakým spôsobom rýchlo urobí. Poistenci si myslia, že super, starajú sa o svoj chrup, o svoje zdravie, ale len napríklad prehliadkou alebo čistením zubov ešte nikto nekazivé zuby nemal. Musí sa pravidelne starať o zubnú hygienu sám, to je rozhodujúce.
Čiže tie poisťovne využívali benefity ako v rámci konkurenčného boja, aby prilákali pre seba klientov, aby sa prepoistili. Nemyslím si, že je to dlhodobo správne a vhodné riešenie. Ešte raz zopakujem, ja by som skôr išiel cestou naozaj možno nebáť sa začať možno v tej zubnej oblasti cestou nároku definovania, na čo má poistenec nárok a na čo nie. A potom v tom nároku jasne zadefinovať, akú kvalitu máme očakávať od toho-ktorého vyšetrenia alebo zákroku.
No a od pána ministra dúfame, že teda nový generálny riaditeľ bude veľmi skoro a predstaví plán.

Ďakujem za poznámku. Peťo, ja súhlasím s týmto, myslím si, že by sme mali smerovať k tomu, aby sme tu mali nejaký nárok zadefinovaný. Ja dokonca to, že cez nejaké benefity ideme sanovať, a tým som sa, to som sa práve chcel, na to som chcel poukázať v tom mojom príspevku, že tie benefity tu slúžili na to, že ony sanovali to, ako tu nesystémovo máme rozmáhajúce sa poplatky, ale zároveň to bola nejaká sanácia pre tých pacientov, že vedeli, že dajme tomu, ja neviem, 100 eur budú mať na tie zuby, čo si dneska nemôžu dovoliť. Výsledkom je teda, že buď zaplatia vyššie doplatky, alebo k tomu lekárovi nepôjdu, a teda tá prevencia bude akože upadať.
No a ja som práve na to chcel ukázať, že zároveň to sanovalo nejakú vec, ale sanovalo ju to nesystémovo. A práve preto si myslím, že aj rok po voľbách, vzhľadom na to, čo tu prichádza – zvýšená dépeháčka, transakčné dane a podobne –, o to dôležitejšie je, aby kým nabehnú všetky tieto zdražovania od januára, sme tu mali veľmi jasne zadefinované už aj nejaké akože poplatkové pravidlá a povedali, že čo je akceptovateľné, čo nie je akceptovateľné, mali by sme zavedené nejaké sociálne ochrany, tak to robia západné štáty, že aj keď zadefinujú, samozrejme, nejakú, nejaké penzum toho, že čo je akceptovateľné, čo nie je akceptovateľné, tak zároveň zavádzajú aj nejaké sociálne ochrany, lebo naozaj sa to nemôže dotýka tých najslabších, ktorí si to nemôžu dovoliť. Zároveň je to, má to regionálne špecifiká, má to špecifiká rôzne ambulancie, nemocnice a podobne, doplatky za lieky. Však to by sme vedeli riešiť.
Čiže ďakujem veľmi pekne a ja verím teda, že dočkáme sa nejakej legislatívy aj, ktorá bude regulovať samotné tie navyšujúce poplatky.

Ďakujem pekne.
Dámy a páni, nebudem dlho zdržiavať, ja sa pridám k predrečníkom, ale keďže táto téma alebo témy, ktoré sú riešené v tomto návrhu zákona, tak trošku aj osobne prežívam, tak by som sa k tomu chcel vyjadriť.
Teraz v zásade pán minister s týmto zákonom nemá nič spoločné, to zdedil. Je to in memoriam Zuzana Dolinková. Škoda, že s tým neprišla skôr, že to trvalo rok, kým sme dostali do toho, že tu máme tieto zákony. Nejde o žiadnu reformu, hej, to si povedzme na rovinu. Je to štandardná údržba legislatívy, ktorá mala nastať minimálne o pol roka skôr. Sú to vylepšenia, aplikačná prax, donesené problémy, ktoré, na ktoré všelibárskto upozorňoval. Nemá to žiadnu politickú príchuť, ľavú, pravú. Myslím si, že je tu dokonca zhoda skrz opozičné spektrum, že nie je dôvod toto nepodporiť. Je to štandardná údržba, údržba legislatívy. Opakujem, mrzí ma, že teda neprišla skôr.
Témy, ktoré sa tu riešia, považujem za zmysluplné. Jednu z nich sme otvorili my ako strana Sloboda a Solidarita ešte vlani pred voľbami, a to je skutočnosť, že v našom centrálnom registri poistencov máme niekoľko tisíc mŕtvych ľudí, mŕtvych duší. Ľudí, ktorí nežijú, ale figurujú, ako keby žili. Ja tvrdím, že ich je minimálne 2 800. Podľa mojich analýz ich môže byť takmer 7-tisíc. Ľudí, ktorých vykazujú zdravotné poisťovne ako svojich poistencov a dostávajú na nich peniaze, ale v skutočnosti tí ľudia nežijú. Ako je toto možné v 21. storočí, ako môžme takéto niečo pripustiť, nechápem. Ale v okamihu, keď som objavil v centrálnom registri poistencov, a to si môžete otvoriť na portáli ÚDZS, tam zadáte rodné číslo a vám povie, či ten človek žije, alebo nežije a keď žije, v ktorej je poisťovni. Keď tam zadáte, ja vám dám za hrsť rodných čísiel, ktoré som pokus-omyl zistil, tak zistíte, že tam máme človeka, ktorý má 132 rokov. Meno, priezvisko, 132 rokov a je poistený vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Drvivá väčšina tých viac ako storočných ľudí sú poistení vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Pripisujem to tomu, že pred 30 rokmi, keď bola ešte národná poisťovňa, tak sa tam šuflíkovali vidlami nejaké papiere, niekto niečo prepísal a nikto to za tých 30 rokov nekontroloval. Prešla transformácia poisťovní na akciovky, stále sa to ťahalo v tých registroch a nebol nástroj na to, ako sa zbaviť ľudí, o ktorých vieme, že už asi ich nikdy v živote nenájdeme, ale nie je možné ich len tak ľahko škrtnúť z toho centrálneho registra. Minimálne 2,5 milióna eur každý rok išlo neoprávnene Všeobecnej zdravotnej poisťovni za to, že vykazovala tzv. mŕtve duše.
Som veľmi rád teda, pán minister, že v tomto návrhu zákona sa táto problematika ide nejako riešiť, že ak s tým pacientom päť rokov nebol žiaden kontakt, nikto o ňom nič nevie, tak ho z toho registra škrtneme, aby nám nekazil tie čísla. Lebo my, ešte raz opakujem, niekoľko tisíc ľudí, to sú že väčšie dediny, menšie mestá neexistujúcich ľudí máme v našom systéme. A to je len teda vrchol pyramídy neporiadku v našom zdravotníctve.
Oceňujem aj prehliadky, dobrá vec, teda prehliadky, zjednodušenie administrácie okolo prehliadky mŕtvych.
Oceňujem vylepšovanie prerozdeľováku, prerozdeľovací mechanizmus zabezpečuje, aby peniaze medzi zdravotnými poisťovňami boli prerozdelené tak, aby zodpovedali riziku jednotlivých poistencov tých-ktorých poisťovní. Ja to považujem za zlepšenie toho parametru. Ten parameter je že nadmerné prepoistenia. Sú takí tí často poisťovňu meniaci poistenci, najčastejšie to býva v MRK komunitách, tak aby sme akýmsi spôsobom odradili poisťovne od týchto, prepoisťovania týchto poistencov, tak bude to mať vplyv na prerozdelenie peňazí medzi zdravotnými poisťovňami. Opäť kvitujem.
No a poslednú tému, ktorú by som chcel nejako poznamenať alebo k nej sa vyjadriť, je, sú tí ľudia bez domova. Zaviedli sme do legislatívy pojem dlžník na zdravotnom poistení a dlžníkom sme upreli časť zdravotnej starostlivosti.
Ak dlžíš na zdravotnom poistení, tak nemáš nárok na plánovanú starostlivosť a nejaké cindrlátka v zdravotnom poistení, až nakoniec to došlo tak, že nemáš nárok vlastne na nič iné iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť a všetko ostatné nad neodkladnú starostlivosť by si si mal hradiť sám, aby sme donútili dlžníka minimálne vstúpiť do rokovania so zdravotnou poisťovňou ohľadom uhrádzania dlžného poistného.
Do tejto situácie sa často dostávali nielen ľudia bez domova, ale aj povedzme živnostníci, ľudia, ktorí sa zabudli odhlásiť z nášho systému pred tým, než odišli niekde brigádovať do Anglicka alebo kde a podobne, a potom, keď sa vrátili, tak zistili, že už ten dlh je taký veľký, že už sa s ním nevedia vysporiadať. Mohlo to viesť k podliečovaniu pacientov, k tomu, že neužívali svoju pravidelnú dlhodobú liečbu, k poddiagnostikovaniu pacientov. Keď, a je to aj v materiáli k tomu zákonu uvedené, keď organizácia Depaul robila analýzu nad bezdomovcami, tak zistila, že štyrikrát častejšie sa vyskytujú na urgentných príjmoch. Priemerná cena hospitalizácie oproti väčšinovej populácii pri ľuďoch bez domova je takmer štvornásobná. A teda je otázka, že či na tom niečo ušetríme, keď im tú zdravotnú starostlivosť uprieme, a či by nebolo možno lacnejšie im tú starostlivosť radšej dať a hľadať iný spôsob ako z dlžníkov urobiť platičov. Ako z neplatičov urobiť platičov. Táto otázka tu nie je riešená v tomto zákone. Je to taká výzva možno aj na nového pána ministra, že dobre, buďme solidárni s ľuďmi, lebo zdá sa, že to bude asi výhodnejšie pre nás všetkých, aj s tými ľuďmi, ktorí si nevedia zaplatiť zdravotnú starostlivosť, sú dlžníkmi, ale poďme hľadať spôsob, ako ich, z nich urobiť platičov. Pre významnú časť totiž tých ľudí, ktorí tie dlhy tam nemali z dôvodu toho, že sú ľudia bez domova, ale že naozaj boli živnostníci napr. samostatne zárobkovo, teda samostatne si platiaci poistenie, tak keď narazili na to, že pri, v zdravotnom zariadení im povedali, že je neplatič a kým si nevyrovná dlhy alebo aspoň neuzavrie splátkový kalendár so zdravotnou poisťovňou, tak nedostane ani len tieto lieky, tak to často viedlo k tomu, že si to išli na tú pobočku vybaviť, dohodli si splátkový kalendár a viedlo to k disciplíne tých poistencov. V okamihu, keď za neplatičstvo nebude žiadna sankcia, tak to môže nejakých ľudí motivovať k tomu neplatičstvu. Čiže tu treba hľadať nejakú vyváženú, vyvážený systém, aby sme s vaničkou nevyliali aj dieťa, teda aby sme zabezpečili platobnú disciplínu poistencov.
Každopádne, podčiarknuté, sčítané, ide o zákon, ktorý robí štandardnú údržbu legislatívy. Osobne vítam veci, ktoré sú v ňom napísané, a minimálne v prvom čítaní aj klub strany Sloboda a Solidarita hodlá podporiť tento návrh zákona, pán minister, a budeme sa modliť a držať si palce, aby sa v druhom čítaní nevyrojilo príliš veľa podivných pozmeňovákov.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec, ja chcem nadviazať na vás, lebo my sme v našom kraji veľmi podobnú situáciu riešili práve s ľuďmi bez domova. Bol problém s ich ošetrením. My sme tam spolupracovali s katolíckou charitou, ktorá sa teda venuje práci s ľuďmi bez domova a musím povedať, že my sme, poviem to tak, že plátali tie vzniknuté problémy a hľadali sme nejaké riešenie. Vyšli nám v ústrety niekoľkí lekári, ktorí sa, poviem to, že dobrovoľne prihlásili, že sú ochotní ošetrovať týchto, týchto klientov s tým, že vlastne sociálni pracovníci z charity ich, poviem to, že pripravili na to vyšetrenie, čo znamená, že urobili nejakú tú základnú hygienu a tak, a teda prišli k lekárovi. Ozvali sa nám niekoľkí špecialisti, ktorí sa zapojili do takejto pomoci. Nie je to, samozrejme, systémové riešenie, ale chcem povedať, že naozaj v teréne sa s tým stretáme, že je to obrovský, obrovský problém.
A ešte spomeniem jednu kategóriu, a to sú ťažko ošetriteľní pacienti, prevažne deti so zdravotným znevýhodnením, napríklad s Downovým syndrómom, u ktorých tiež vlastne je veľký problém s tým, že kde ich ošetriť, že vlastne dostupnosť. Čiže ak by sme vedeli aj v tejto oblasti, pán minister, urobiť nejaké systémové kroky, možno zmapovať nejakú tú základnú sieť, kto dokáže poskytovať, aby sa to k ľuďom dostalo, určite by im to veľmi pomohlo a veľmi by to ocenili.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja by som sa chcel, Tomáš, vrátiť ešte k tomu, čo si spomínal ohľadom e-prehliadok mŕtvych tiel. Samozrejme, tiež vítam, že prehliadky, to znamená elektronizácia celého procesu, je fajn. Ale chcel by som tiež poznamenať, že je to taká oblasť, ktorú, ktorá je tak v tieni, nie je tomu venovaná pozornosť, pretože pitva ako taká u nás nie je súčasťou zdravotnej starostlivosti a týka sa to teda úradu pre dohľad a on má akýsi, nazvem to monopol, čo sa týka teda týchto, týchto aj prehliadok, aj potom pitiev.
Ja som sa tejto problematike trošku tiež venoval a mňa tak vždy prekvapí, akým spôsobom sme to zadefinovali my na Slovensku, že prehliadajúci lekár musí spĺňať určité predpoklady, ktoré stanoví Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V iných krajinách je to väčšinou tak, že je to povinnosť každého jedného lekára, každého jedného lekára, ktorý skončí medicínu, tak má povinnosť vedieť urobiť prehliadku mŕtveho. Samozrejme, sú tu potom špecifiká, ak ide o násilný trestný čin, alebo ak ide o cudzie zavinenie, tam, samozrejme, má prísť špecialista, súdny lekár. U nás súdni lekári prehliadajú úplne bežné úmrtia doma. Nie celkom som s tým spokojný.
Rovnako aj v tomto zákone sa hovorí, dokonca úrad pre dohľad chce, aby každé ústavné zariadenie dokonca dávalo zoznam lekárov, ktorí prehliadajú mŕtvoly v rámci nemocníc. To mi príde opäť ako zbytočná administratíva, ktorú musia robiť. A celkovo ja mám pocit, ako keby sme túto problematiku tak veľmi skomplikovali a ako keby sme sa niečoho obávali, hoci je to skutočne z môjho pohľadu povinnosť každého lekára urobiť prehliadku mŕtvej, mŕtvej osoby.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Tak od konca, najprv k Peťovi. Ja som veľký zástanca profesionalizácie prehliadok mŕtvych. Práve skutočnosť, že prehliadky mŕtvych v minulosti robil ktokoľvek, tak viedla k tomu, že tie listy o prehliadke mŕtveho neboli vyplnené jednoznačným spôsobom, nie konzistentne, tie dáta neboli porovnateľné a keď robil, svojho času v rámci nejakého projektu sa robila analýza kvality výkazov v listoch o prehliadke mŕtveho, tak sa zistilo, že asi 20 % diagnóz v tých listoch o prehliadke mŕtveho bolo úplne zlých. To znamená, že všetky naše štatistiky, ktoré máme postavené na tom, že prečo ľudia zomierajú, ako boli presné iba na 80 %. Preto stále hovoríme, že máme obrovskú úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia, no len preto, lebo ten obhliadajúci lekár, nepoznajúc zdravotnú dokumentáciu, nepoznajúc kontext, napísal, že mu prestalo tĺcť srdce a to už je teda kardiovaskulárna príčina, prečo ten človek zomrel. Čiže ja vítam tú profesionalizáciu, kde sa dá štandardizovať tá prehliadka mŕtveho, čiže len teda v tomto ti oponujem, Peťo.
No a, pani kolegyňa Bajo Holečková, áno, toto je že králičia nora, do ktorej môžeme vbehnúť a dlho budeme v nej blúdiť. Ako krajský lekár to teraz hovorím, že v Bratislave, kde máme teda tu ten problém, problém ľudí bez domova pomerne najvypuklejší, tu nemáme o nich žiadnu konzistentnú, systematickú starostlivosť. Všetky cirkevno neviem aké sú len podenkové veci, pretože platobný mechanizmus je, že kapitácia, len ťažko ja môžem kapitovať človeka bez domova, ktorý nemá ani len občiansky preukaz, a nemám jasno, že do ktorej zdravotnej poisťovne patrí, toto si vyžaduje nejaký iný typ riešenia, ideálne v spolupráci so samosprávami.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, účelom tohto návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je zavedenie nového spôsobu definovania verejnej optimálnej siete poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti poskytovanej v špecializovanej ambulancii ako reakcia na potrebu zvýšiť odolnosť a pripravenosť ambulantného sektora a jeho posilnenie vzhľadom na očakávaný dopad starnutia populácie a následne rastúci dopyt po zdravotnej starostlivosti v špecializovaných ambulanciách.
Navrhuje sa zavedenie príznaku verejne dostupnej ambulancie vo verejnej sieti poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti, poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti poskytovanej v špecializovanej ambulancii do registra povolení, ktorého cieľom je zohľadňovať účel, ktorý ambulancia plní v systéme zdravotnej starostlivosti, a zvýšiť transparentnosť cesty pacienta.
Zároveň sa navrhujú úpravy v súvislosti s obmedzovacími prostriedkami s elektronickou dočasnou pracovnou neschopnosťou, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe, a tiež sa zavádza nový typ starostlivosti, komunitná starostlivosť, kompletná starostlivosť a prierezová starostlivosť s cieľom rozšíriť komplexnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti s prihliadnutím najmä na duševné zdravie. Okrem vyššie uvedených úprav sa realizujú potreby aplikačnej praxe, odbúrava sa byrokracia, dochádza k zjednocovaniu pojmov, čím sa precizuje celá zdravotnícka legislatíva.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

23.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 571, 517, pardon.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vyplývajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada vo všeobecnej rozprave sa uzniesla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi za klub Kresťanskodemokratického hnutia povedať v prvom čítaní naše pripomienky, resp. naše stanoviská ku predkladanému zákonu.
Na začiatok by som povedal asi tak politicky, že konečne, konečne po roku prichádza vláda so zákonom, ktorý čiastočne aspoň systematicky začína upravovať niektoré veci, ktoré v slovenskom zdravotníctve nie sú dobré. A za to chcem vyjadriť pochvalu, to je určite pozitívna vec, že prichádzate s takouto zmenou, ktorá prináša pozitíva.
Rovnako ale by som chcel poznamenať, že ako každá veľmi komplexná novela, a toto je veľmi komplexná novela, to je naozaj veľmi veľa rôznych, rôznych doplnkov ku rôznym zákonom, ku rôznym témam, tak je relatívne neprehľadná a potom to môže spôsobovať aj v niektorých oblastiach naozaj možno ešte väčší chaos, aký momentálne máme. Čiže toto vnímam trošku negatívne ako veľmi veľa prílepkov, ktoré ku tak dôležitému zákonu a myslím si, že hlavnou témou celého tohto zákona je verejná optimálna sieť špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ale k tomu sa priliepa strašne veľa vecí a dovoľte mi teraz niektoré z nich tak trochu vyakcentovať.
Čo treba ešte raz teda oceniť, oceniť by som chcel v prvom rade vyčlenenie verejnej optimálnej siete, to, po čom volajú dlhodobo už špecialisti v ambulantnej starostlivosti, aby sme jasným spôsobom zadefinovali v určitom regióne, ako má vyzerať optimálna sieť špecialistov v rôznych odboroch. To hodnotím veľmi pozitívne, hoci ešte stále nevieme, na základe akých kritérií dôjde ku takémuto stanoveniu, pretože ten všeobecne záväzný právny predpis ešte stále nie je pripravený alebo nie je definitívny, čiže na to si musíme počkať, ale minimálne tá snaha urobiť verejnú optimálnu sieť je, je dobrá a tú chceme podporiť.
Rovnako chcem pozitívne sa vyjadriť aj k tomu, že konečne dochádza ku rozdeleniu ambulancií na tzv. verejne dostupné a potom špecializované ambulancie. Práve si môžeme odháknuť jednu vec, ktorá bola aj v našom programe pre zdravotníctvo KDH, pretože presne túto časť sme mali aj my v našom programe. Hovorili sme, že je naozaj rozdiel, ak máte ambulanciu, kde môžu prichádzať pacienti bez problémov a so svojimi problémami, ako verejne dostupná ambulancia a potom ambulancie, ktoré slúžia predovšetkým ako brána do nemocníc, to znamená pacienti pred nejakým zákrokom prídu na vyšetrenie, resp. po zákroku idú opäť do ambulancie na ďalšie vyšetrenie, alebo prídu s odstupom času na ďalšie vyšetrenie. Je to predsa len rozdiel, takáto ambulancia a ambulancia, ktorá je verejne prístupná, kde sa viete ako pacienti prihlásiť. Čiže toto rozdelenie spôsobí lepšie, lepšie rozdelenie a následne aj potom presnejšie počítanie, koľko verejne dostupných ambulancií v určitom regióne sa tu nachádza, pretože sa tu diali skutočne veci, že tieto nemocničné ambulancie sa plietli s ambulanciami, ktoré boli na periférii mimo nemocníc, a tým pádom z toho bol neporiadok. Poisťovne vykazovali, že majú plnú sieť, hoci tá sieť nebola naplnená, len bola naplnená takýmito ambulanciami, ktoré slúžili skôr nemocniciam. Čiže za toto jednoznačne pochvala, chválim, je to veľmi dobrý krok.
V tejto novele sa niečo hovorí aj o tzv. primárnej špecializovanej gynekologickej ambulancii. Dobre, vieme si to aj takto zadefinovať, toto je takisto v podstate v poriadku. Čo trochu, z čoho sa trochu obávam, je, že celkovo ten systém, ako je nastavený v tej novele, je taký, taký relatívne voľný, že teda, aspoň keď som to dobre pochopil, tak špecialista alebo lekár sa môže rozhodnúť, či bude mať verejne dostupnú ambulanciu na budúci rok, alebo nie. Môže mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou, alebo nie, môže mať len jednu zdravotnú poisťovňu, alebo nie. Čiže ak si porovnáme napr. iné systémy, tak väčšinou je to systém, ktorý je platený z verejného zdravotného poistenia, čiže ak nejaká entita, či to už je vúcka, alebo to je nejaký zväz lekárov, ako to je trebárs v nemecky hovoriacich krajinách, alebo niekto stanoví, že toto je potrebná ambulancia v našom regióne, tak je potrebná a keď sa nájde lekár, ktorý je ochotný rešpektovať podmienky, ktoré mu či už ten zväzok lekárov, alebo vúcka dá, tak jednoducho túto ambulanciu dostane, nemusí každý rok bojovať o nejakú zmluvu s poisťovňou, automaticky dostáva zmluvu s poisťovňou na celé obdobie až do dovŕšenia dôchodkového veku; samozrejme, ak sa nič nestane, ak prestane pracovať kvalitne a tak ďalej, tak tam sú určité mechanizmy, ako to odstrániť, ale u nás, ako vnímam túto reformu, tak v podstate nechávame tú voľnosť, čiže aj keď bude stanovená táto ambulancia, že je potrebná v regióne, že je verejne dostupná, tak stále dávame jednak možnosť poisťovni sa rozhodnúť, či danú poisťovňu, dané, danú ambulanciu zazmluvní, alebo nie, a tu môžu nastať určité problémy v rámci, v rámci starostlivosti. Čiže máte tu pekne zadefinované, aké rôzne, aké rôzne formy môžu byť, môže byť zmluvná a verejne dostupná, nezmluvná verejne dostupná a tak ďalej, nebudem to ďalej rozvádzať. Z môjho pohľadu bolo by lepšie, ak by sme vytvorili určitú sieť, stanovili jasné podmienky, ak chceš vstúpiť do tejto siete a ak chceš benefitovať z povinného zdravotného poistenia, tak musíš spĺňať tieto parametre a za oplátku, na oplátku dostaneš garanciu dlhodobej zmluvy. Ale dobre, máme trochu inú predstavu.
Čo sa týka pozitív, ktoré ešte ďalej tu vnímam, je, že sa posilňujú kompetencie vyšších územných celkov, čiže vyšší územný celok, ktorý je teraz relatívne pasívny a viac-menej môže udeliť len licenciu, tak v súčasnosti je trochu viac vťahovaný do deja a bude môcť cez Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou povedať, že ako chce definovať verejnú optimálnu sieť. Môže dokonca požiadať teda o navýšenie počtu niektorých špecializovaných ambulancií alebo, naopak, redukciu. Neviem, či opäť je to šťastné robiť tak na ročnej báze, pretože my by sme mali vytvoriť nejaký systém, ktorý funguje, a potom ho len dotvárať naozaj, ak, ak sú nejaké problémy a takýmto spôsobom, keď bude tvárny každý rok, tak sa nám to nemusí podariť.
Čo sa týka, čo sa týka ďalšej veľmi pozitívnej veci, ktorú chcem, ktorú chcem zdôrazniť, je zvyšovanie transparentnosti, to sa mi veľmi pozdáva, napríklad že v ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytovatelia majú povinnosť zverejňovať výročnú správu o hospodárení, údaje o počte zdravotníkov v nemocniciach. Toto sú veci, ktoré sú naozaj veľmi dôležité pre transparentnosť, a chválim opäť predkladateľov, že na takéto veci pamätajú. To znamená ďalšia, ďalšia pozitívna vec, zoznam zdravotných výkonov, má byť jasne zadefinované, aké je trvanie výkonu, aké je ohodnotenie bodu, čiže opäť je to spresnenie toho, ako sa má vytvárať cenotvorba napr. v ambulanciách, opäť hodnotím pozitívne. A zároveň aj viacero bodov, ktoré, ktoré prinášajú zlepšovanie kvality, či už ide o napr. klinický, klinický audit trebárs diagnostickej radiačnej, a radiačnej, rádiológie napríklad, čo sa týka mamografií napríklad, že musia spĺňať kritériá.
Pozitívne hodnotím aj to, že sa zavádza pojem administratívny pracovník, to, že vypadáva podľa tohto návrhu, vypadáva sonografia prsníka medzi 20. až 40. rokom života, tu sme boli aj s kolegami z výboru na takom stretnutí Ružový október, kde práve pacientska organizácia sama od seba prišla s tým, že sonografia prsníka u žien medzi 20. až 40. rokom života nedáva zmysel, naopak, len zaťažuje ženy, posielajú ich s falošne pozitívnymi výsledkami na mamografické vyšetrenia, tých nie je dostatok, niektoré mamografické centrá nie sú certifikované, opäť tá kvalita je otázna a tak ďalej, má to, spôsobuje to nadbytočné vyšetrenia a vyšetrenia v zlej kvalite, čiže opäť pozitívny krok.
Rovnako sa v tomto materiáli nachádza, nachádzajú aj zmeny, čo sa týka mamografie, že má byť dostupná od 45. do 75. roku, to znamená, sa posúva tá hranica od... teraz je stále daná medzi 50. a 69. rokom, teraz sa posúva o desať rokov, otázka je, ako to budú zvládať naše mamografické centrá, ale okej, ten trend ísť s dobou, ísť s modernými, modernými predstavami a medicínou založenou na dôkazoch je pozitívny, takže...
A mám tu vypísaných ešte viacero vecí, ale myslím, že sa nepatrí opozičnému poslancovi tuná viac ako polovicu času všetko len chváliť (povedané s pobavením), takže prejdem aj k tým veciam, ktoré sú pre mňa skôr kritické a kde vidím ja naozaj aj otázniky. Tie otázky, myslím si, že bude asi viac času na výbore, lebo niektoré veci nie sú mi jasne známe alebo nerozumiem, ako to predkladateľ myslel, tie preskočím a budem sa venovať teda v tej druhej časti môjho vystúpenia skôr tým veciam, ktoré vnímam kriticky, resp. s obavami.
Ten asi najdôležitejší bod, ktorý by som chcel zdôrazniť, je, že neviem z akého dôvodu, že sme takí majstri všetko sťažovať, resp. nerobiť jednoduchším, ale komplikovať. My proste sme majstrami komplikovanosti, komplikujeme si, či už optimálna sieť nemocníc sa skomplikovala tak, že je veľmi komplikovaná, máme rôzne kategorizačné komisie, ktoré nejakým spôsobom kategorizujú a každý rok sa k tej kategorizácii vracajú a máme ich strašne veľa. Máme tu rôzne druhy zdravotnej starostlivosti, kde je veľmi ťažké rozlíšiť, ku ktorej alebo čo to vlastne znamená, tá-ktorá zdravotná starostlivosť, no a táto novela zákona prichádza s ďalšími témami, ktoré sú že obrovským rozšírením vlastne toho portfólia, ktoré už teraz máme. No a niekedy mi to pripadá tak, ako keby sme naozaj my už tu mali zvládnutý ten základný manažment, ten základný zdravotný systém a ideme vylepšovať a robiť také tie kudrlinky, aby to bolo ešte skvelé, fantastické, perfektné, ale, bohužiaľ, asi vás sklamem, ten zdravotný systém taký vôbec nie je. My by sme sa mali primárne zamerať na tú základnú kostru, aby tá fungovala, aby tá bola jasne oddelená, a potom sa môžme venovať aj nejakým takým, takým zaujímavým veciam, ako napríklad, a teraz sa dostávam k tej prvej veci, ako napríklad tzv. prierezová starostlivosť.
Čo to znamená tá prierezová starostlivosť? No, pýtal som sa, hľadal som zahraničný ekvivalent, je dosť náročné to nájsť, že čo to tá prierezová zdravotná starostlivosť je alebo starostlivosť. Píše sa tu v odôvodnení, že je to nezdravotnícka odborná preventívna starostlivosť poskytovaná nezdravotníckymi pracovníkmi v jej prirodzenom prostredí v nezdravotníckych zariadeniach. Prečo je to v zdravotníckom zákone, je pre mňa celkom otázne. Aký je účel? Účel, ktorý sa píše v tom, v tom návrhu, je rozvoj osobnosti, vzdelávania, výchovy, zvyšovania samostatnosti, možnosť považovať za, môže to sa považovať za súčasť prevencie. No áno, dobre, fajn, len zase, sme už naozaj tak skvelo na tom, že ideme dávať takú nejakú nadstavbu nad to, čo vlastne tu teraz je? Ja mám obavu, že keď niečo také tuná zavedieme, ako je napr. tá prierezová zdravotná starostlivosť, tak celý systém ešte viac skomplikujeme a ešte viac zneprehľadníme, že čo to vlastne je. My tu máme problém rozdiferencovať, čo je dlhodobá následná paliatívna starostlivosť. S tým máme obrovský problém a my tu ešte zavádzame ďalšie pojmy. Zavádzame pojem prierezová, komplexná, komunitná, neviem aká, všelijaká, no tých pojmov je viac jak hviezd na nebi a nevyznáme sa v tom. Proste ten zákon prináša strašne veľa vecí a ja za každou jednou takouto vecou, neurazte sa, vidím PhD profesorky, ktoré, ktoré potrebujú nejakým spôsobom naštartovať nejaký svoj, svoj koníček alebo vec, ktorej sa venujú na fakultách ošetrovateľstva alebo inde, ale, ale prinesie to naozaj benefit tomu systému, prinesie to naozaj benefit našim pacientom? Veľmi som skeptický, lebo viete, to je taký problém už, ako som spomínal, v tej dlhodobej paliatívnej nám končia pacienti, ktorí vôbec nie sú hospicoví, nám končia vlastne v hospicoch, lebo buď nemajú kde ísť, alebo si ich to jednoducho niekto zaplatí, lebo je to jednoduchšie, jak sa hľadať, jak hľadať nejaké zariadenie sociálnych služieb. A ani v tom nemáme jasno, aké sú jasné hranice medzi jednotlivými oblasťami zdravotnej starostlivosti, čiže zavádzať ďalšiu, ďalšiu prierezovú je pre mňa, pre mňa naozaj, že keď zvládneme ten základ, potom sa môžme baviť aj o týchto ďalších veciach. Nechcem povedať, že to nie je dôležité, áno, je to dôležité, ale, ale neskôr, to je nadstavba.
No, čo sa týka, čo sa týka teda ďalších vecí, dobre, odborní zástupcovia, licencie, som si tuná napísal, že ach jaj, to sme celí my, my tu všetko licencujeme, máme takých odborných garantov, hentakých odborných garantov, len robiť nemá kto, ale dobre, toto teraz neriešime, to je v podstate súčasť slovenského folklóru.
Intervenčné tímy, okej, počas pandémie, v poriadku.
Chcel by som sa venovať anestéziologickým ambulanciám, hej, to je tiež napísané, že teda majú vzniknúť anestéziologické ambulancie. No s týmto ja osobne ako anestéziológ mám určitý problém, pretože jednak neviem, či si predkladateľ uvedomuje, že týmto vyháňame anestéziológov z našich nemocníc, pretože ak budú mať možnosť robenia vlastných ambulancií, budú to robiť veľmi radi.
Pôjdu do jednodňovej chirurgie, pôjdu k zubárom, pôjdu kade-tade, len nebudú v našich nemocniciach. A táto diskusia tu už viackrát bola. Aj za mnou ako štátnym tajomníkom boli párkrát anestéziológovia, moji kolegovia, ktorí chceli, aby som presadil to, aby mali ambulanciu. Ale teraz si rozmyslite, ja pochádzam, teda pracoval som v tom systéme, ktorý funguje. Normálne je predanestéziologické vyšetrenie v zahraničí teda doménou anestéziológov. U nás ešte chceme, lebo sme krajina, kde si to môžeme dovoliť, hovorím sarkasticky, všeobecného lekára, alebo ešte internistu, ktorý sa na pacienta pozrie, a anestéziológ potom hodí pečiatku, že dobre, dostaneš narkózu do chrbta. V iných krajinách to tak nie je. Ten anestéziológ je zodpovedný za zhodnotenie zdravotného stavu a rozhodne teda, akú narkózu dostane. Ale deje sa to vždy v tej nemocnici, kde sa daný lekár, ehm, daný pacient bude operovať. To znamená, ak je to raz v Banskej Bystrici, keď vidím pána Baláža, tak to je v Banskej Bystrici, pretože anestéziológovia v Banskej Bystrici poznajú špecifiká nemocnice, vedia, čo potrebujú, a jednoducho je to pre nich dôležité. Ak dovolíme robiť ambulancie anestéziológom kade-tade, že pôjde na predoperačné vyšetrenie do Spišskej Novej Vsi a hoci ide na transplantáciu pečene, teraz zámerne preháňam, tak to nebude dobre fungovať. Samozrejme, že každý, anestéziológovia sa cítia ukrátení. Opäť, Slovensko – svetový unikát, sme dovolili všetkým lekárom paralelné úväzky, každý si urobí ambulanciu, chodí, odpisuje si autá a všetko, dobre, ale dáva toto zmysel? Naozaj toto pomáha pacientom? Obávam sa, obávam sa, že nie.
Čo sa týka, čo sa týka ďalších vecí, ktorých som sa chcel dotknúť.
Skríningy. Dobre, tie skríningy hovoríme, že áno, sú potrebné, prevencia, veď o tom sa asi budeme rozprávať aj pri tom našom návrhu, ktorý dávame, ale ja som za zmysluplnú prevenciu. Musí vychádzať v prvom rade z evidencie, to znamená z dôkazov, mňa nikto iný nepresvedčí, že Slovensko je špecifikum, že my tu máme chorľavejších ľudí, alebo že psychomotorický vývin dieťaťa na Slovensku a v Nemecku je rozdielny. Nie je. Nie je. Toto sú veci, ktoré proste musia dávať hlavu, pätu a musia vychádzať z nejakej evidencie. Čiže aj tie skríningy. V situácii, kedy máme málo lekárov, nedostatok zdrojov, treba to robiť veľmi citlivo, naozaj vážiť, ktorý skríning dáva zmysel a ktorý nie a v ktorej skupine, v ktorej populácii je dôležitý. Takže opäť, nie som proti skríningom, nechápte ma zle, len každú jednu vec, ktorú budeme robiť a zvlášť prichádzame s novými skríningami, hoci nemáme dobre zvládnuté tie, ktoré teraz tu sú. Máme obrovský problém s výberom informácií, nefungujú nám registre, nevieme presne, ktorý skríning nám ako zaberá a aký pozitívny efekt má na našich pacientov, a v tejto situácii ešte, opäť, nedostatočného systému, ideme robiť ďalšie skríningové opatrenia. Pozor, zdá sa mi to dosť, dosť riskantný krok.
Čo sa týka ďalších vecí, čo sa týka ďalších vecí, nepáči sa mi, a to hovorím otvorene, celá tá stať, že zdravotná poisťovňa má robiť akési poradenstvo, nejaké poradenstvo o zdraví, programy zdravia, životospráve, životnom štýle. Má to ísť z nejakého tohoto fondu zdravia, ktorý sme dali, no to sú také, také, také, také ľahké peniaze, ktoré sa dajú všelijako použiť na hocičo. Pod tým sa dá pou... robiť preventívkové vlaky, vymýšľať nejaké rôzne školenia, osvetu šíriť a tak ďalej. Za tým sa môže skrývať naozaj kadečo.
No a keď sme v stave, pán minister, a však vy ste ekonóm, že ideme škrabať pomaly každé euro, lebo ho nemáme, no tak si treba uvedomiť, že na takéto výmysly a múdrosti nemáme, jednoducho nemáme, a treba si povedať, že čo je podstatné a čo nie. Čiže celá tá stať, ktorá sa tu hovorí, ako že zdravotná poisťovňa, čo ona všetko chce robiť a jak chce riešiť zdravie a tak ďalej, tak ja ju vnímam dosť kriticky a naozaj veľmi rezervovane.
Čo vidím rovnako, zdravotné poisťovne majú robiť nejaké programy riadenia chorôb. Fond zdravia, zvyšovanie angažovanosti pacienta. No, to sú, to sú, to sú krásne, ľúbivé reči, to naozaj sa dobre počúva, je to, je to, je to príjemná téma, ktorá sa dá naozaj aj mediálne dobre predať, ktorá naozaj rezonuje v spoločnosti, veď všetci chceme byť zdraví. Ale tu treba nastavovať mentalitu ľudí inak, hej, a neviem, či to vedia tieto zdravotné poisťovne urobiť. Lebo naozaj človek si niekedy pripadá ako Alenka v ríši divov. Niekto ide na preventívnu prehliadku, vyjde od lekára, raz za dva roky si dá odobrať krv, s ním sa pekne porozpráva a potom si zafajčí, zoberie jeden Red bull a zapije tú cigaretu Red bullom. No tak, viete, alebo keď chodíte na preventívne prehliadky k zubárovi, no tak darmo, že budete chodiť raz alebo dvakrát na preventívnu prehliadku, no ale keď si neumývate pravidelne zuby, no tak zubnú hygienu nebudete mať lepšiu. Čiže toto sú veci, ktoré by sme mali my racionálne zvážiť, a myslím si, že tento, táto časť v tomto, v tomto návrhu nie je dobre vyprecizovaná.
No a ešte poslednú vec, ktorú by som chcel jednoznačne tuná uviesť, je oblasť záchra... oblasť sociálnej, sociálna oblasť, pretože v zariadeniach sociálnych služieb, v zariadeniach sociálnych služieb, ako viete, sú klienti, ktorí majú aj ošetrovateľské potreby. V súčasnej legislatíve je to, je tá limitácia zhruba na 10-tisíc lôžok a aby sme sa lepšie rozumeli, niektoré hlavne DOS-ky, to znamená, to sú zariadenia, kde ležia chronickí pacienti, dlhodobí pacienti, hlavne potrebujú opatrovateľskú starostlivosť, ale niektorí z nich potrebujú aj ošetrovateľskú starostlivosť. A táto ošetrovateľská starostlivosť, ktorá sa vykonáva v zariadeniach sociálnych služieb, má byť hradená z verejného zdravotného poistenia. Fajn. Doteraz tam bola limitácia 10-tisíc lôžok, v predkladacej správe sa hovorí niečo o tom, že potreba je až 23-tisíc lôžok. Áno, že demografickou zmenou tá potreba tu narastá. Aj s tým sa dá, tomu sa dá rozumieť a chápem, ale toto je veľké riziko, aj čo sa týka finančného krytia, na ktoré sa podľa mňa v tomto návrhu nemyslelo, pretože v súčasnosti platí po navýšení zhruba paušál, ktorý je 6,60 eur na hlavu a deň takéhoto klienta, ktorý potrebuje aj ošetrovateľskú zdravotnú, ošetrovateľskú starostlivosť. No ale viete, niekedy je veľmi ťažké rozlíšiť, kde je hranica medzi ošetrovateľskou a opatrovateľskou starostlivosťou, aká je intenzita tej ošetrovateľskej starostlivosti. Práve v zákone, ktorý ešte definovala aj Andrea Škripeková, ja som chvíľku tomu pomáhal, sme trvali na tom, aby sa ošetrovateľská starostlivosť zadefinovala, či je tam intenzita ošetrovateľskej starostlivosti nízka, stredná, vysoká. Pretože je naozaj niekedy, predsa nemôžme niekoho, kto je diabetik povedzme a potrebuje pravidelne aplikáciu inzulínu, brať ako ošetrovateľskú starostlivosť, na ktorú potrebujeme zdravotnú sestru, keď v domácom prostredí by tento inzulín mohla pichať aj normálne osoba, teda príbuzný daného pacienta. Čiže treba sa naozaj zamyslieť nad tým, či je tá vysoká intenzita ošetrovateľskej starostlivosti a práve týmto pacientom tam poskytnúť peniaze zo zdravotného poistenia.
A na oplátku to, čo sa teraz nedeje, ale možno, pán minister, si to zoberiete ako jednu z úloh, je, že my sme chceli, aby na oplátku Sociálna poisťovňa dávala niečo aj do zdravotníctva. Pretože napríklad kamenné hospice, to nie je len zdravotná starostlivosť, ktorá sa tam deje, ale je to aj sociálna starostlivosť. To sú ľudia, ktorí nemajú kde inde zomierať, zomierajú ťažko a toto by mala byť, časť tejto starostlivosti by mala byť hradená aj zo Sociálnej poisťovne a rovnako napríklad tie podporné tímy, kde by mali byť aj ľudia zo sociálnej oblasti, by mali byť hradené opäť aj z tohto druhého piliera. V ideálnom prípade, samozrejme, by zdravotníctvo a sociálna oblasť mali byť spolu, pretože je to integrálna súčasť, v budúcnosti sa tomu pravdepodobne nevyhneme a takto to dáva najväčší zmysel. Nedá sa to striktne oddeľovať, že dotiaľto je zdravotné a tuto už je sociálne, vždy je to nejaký mix a kombinácia. Čiže tu dávam veľký výkričník a apelujem aj na predkladateľov, že dajte si pozor, že či toto naozaj aj z finančného hľadiska máte dobre zrátané, lebo tie náklady môžu byť naozaj aj niekoľko, 50 – 60 miliónov plus, ak by sa teda tie limity v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré potrebujú paušálne ošetrovanie, výrazne zvýšili.
No a potom sú tu, samozrejme, ešte niektoré veci, ktoré by som ja na záver vypichol, ako sú napríklad podporné tímy. Viete, tie podporné tímy sa tiahnu naprieč celým týmto dlhým, dlhým zákonom a sú rôzne. Niekde sú podporné tímy v nemocniciach tak, ako sme ich pôvodne chceli zadefinovať, že to sú podporné tímy zložené zo sociálneho pracovníka, z psychológa, z kňaza, z ľudí, ktorí sa starajú o to, aby ústavná zdravotná starostlivosť bola čo najefektívnejšia, najkratšia, aby sa už na začiatku, keď sa pacient dostane do nemocnice, vedelo, čo s ním ďalej, kam sa ocitne po skončení hospitalizácie. Toto mali byť tie podporné tímy, mali byť pre, aj pre príbuzných, ktorí mali byť podporovaní týmito špeciálnymi multiprofesionálnymi tímami. No a tu v tomto dokumente sú to raz takéto tímy, ktoré sme mysleli, a potom sú to, sa tu píše, že podporný tím, to je hocikto, to je aj niekto, kto prekonal rovnaké ochorenie a tiež môže patriť do podporného tímu. Tak to sú také veci, ktoré vo mne vyvolávajú obavy, že čo to vlastne, akože čo chceme s tým podporným tímom. Čiže určite treba docizelovať aj tú nomenklatúru a názvy, ktoré tu sú.
Mám tri minúty, nechcem vás už ďalej zdržiavať. Chcem to zhrnúť ešte raz. Myslím si, že toto dielo, dielo, ktoré pripravila pravdepodobne, ešte pripravil tím pod pani ministerkou Dolinkovou, má veľa pozitív, určite, niektoré sme z nich pomenovali, vieme ich podporiť, niektoré veci tu sú vyslovene že veľmi otázne, ktoré môžu spôsobiť ešte väčší chaos v našom systéme a ktoré by sme očakávali, že sa vycizelujú, vypreci... budú precíznejšie pripravené. A potom máme ešte viacero otázok, ktoré potom budeme pánovi ministrovi, keď sa zorientuje trochu viac v celom tom zdravotníctve, to mu vôbec nezávidím, tak budeme mu to teda na výbore prednášať a predkladať, čo chceme ešte ďalej s ním prebrať.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Myslím, že to kolega Stachura celkom dobre zhodnotil. Ja sa chcem vrátiť, to ma vyprovokovalo, tie anestéziologické ambulancie, lebo chcem, aby to tu zaznelo teda. Ja som sa o tomto veľa debatoval, tá debata tu už bola dlhodobo. Tu si treba uvedomiť, že keď tie ambulancie nemáme, tí pacienti musia tú nemocnicu navštevovať a keď sú operovaní niekde v centre, musia prísť z iných krajov, proste sa nám predlžuje hospitalizácia, resp. ich náklady na cesty.
Anestéziologické ambulancie budú mať výhodu v tom, že budú zazmluvnené poisťovňami len na tie výkony, ktoré majú byť, tak si nemyslím, že by tam mal nejaký veľký nárast existovať. Takže ja som na tejto strane podporovateľ toho, len, samozrejme, treba ustriehnuť tie náklady z hľadiska, z hľadiska toho, týchto, ich výkonu tej anestéziologickej ambulancie. Ale v zásade ďakujem za to, to bolo celkom priaznivé zhodnotenie, ja ešte v ústnej rozprave vystúpim k pár bodom.
Ďakujem.