30. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Začnem trochu netradične, pán minister, ospravedlňuje sa za, za hlasovanie, lebo som povedal niečo iné, čiže je to dohoda klubov a ja som slušný človek a za svojim slovom si stojím, čiže ospravedlňujem sa, že som povedal, že budem hlasovať za skrátené legislatívne konanie, dohoda poslaneckých klubov bola iná, čiže prijmite moje ospravedlnenie. To je na margo toho ako sme hlasovali.
No a teraz, poďme k zákonu. Čiže ako som to vravel aj v tej prvej rozprave, to skrátené legislatívne konanie, ja by som ho podporil, lebo si myslím, že je dôležité, aby naozaj prešlo, aby bolo a naozaj je to dôležitá vec. Mala prísť skôr, ale dnes už naozaj inú situáciu, inú možnosť ani nemáme. To treba otvorene povedať, že dnes už inú možnosť nemáme, každý na vašom mieste by jednoducho tú situáciu riešil takto. To, čo tomu predchádzalo som aj vravel v skrátenom legislatívnom konaní, keď som tu vystupoval, že tieto veci vôbec tu nemuseli, tieto veci tu vôbec nemuseli nastať, mohli sme sa o nich baviť skôr, mohli sme prijať, mohli ste prijať naše pozmeňujúce návrhy. Mohli ste kľudne prijať viac našich návrhov. Keďže sa ale stále v zdravotníctve hráme na koalíciu, opozíciu a tí, ktorí sú proti a ktorí sú za, ja si myslím, že zdravotníctvu, že absolútne nepomáhame. Lebo myslím, že každá opozičná strana, ktorá tu je, má svojich odborníkov v radoch v zdravotníctve, tak sú ľudia, ktorí sa naozaj, že zdravotníctvu venujú roky, majú, si myslím, že dobré nápady a majú tie nápady veľmi dobré riešenia pre zdravotníctvo, lebo my len oddiaľujeme tie problémy. Povedali sme to aj vašej kolegyni pani ministerke Dolinkovej, že tieto problémy, ktoré ona nerieši, budete riešiť vy a budú ich, bohužiaľ, riešiť ďalší a ešte oveľa horšie. Oveľa, oveľa horšie, lebo to všetko to, čo sa teraz na nás bude sypať, bude naozaj mať obrovský problém.
Čo sa týka zákona, ktorý vlastne teraz je už v prvom čítaní, sú tam veci, ktoré naozaj budeme podporovať, a to je naozaj, že kriminalizácia zdravotníkov. Jednoducho musia z toho byť vypustená, ako sme vraveli aj vtedy, toto vôbec, táto situácia nemala nastať. My sme sa nemali dostať ani do štádia, že sme tu vôbec hlasovali o tom, že ideme kriminalizovať zdravotníkov za to, že dávajú výpovede. Vraveli sme vám to tiež vtedy, že je to zlá cesta a budete musieť z tej cesty z kratšej zísť dole. Naozaj máme na Slovensku veľmi silné odbory, čo sa týka lekárskych odborov, ale ja si tiež nemyslím, že toto má byť nejaký diktát, že my sa, my to chceme tak a inak to ani nebude. Takto nemôže fungovať systém, že my niečo chceme tak a inak to nebude, a vy s tým nebudete súhlasiť. Ja nemám vo veľa veciach, nemyslím si, že vo veľa veciach, ktoré prešli predtým v memorande alebo ktoré sa nedodržiavali, že sa nejako výrazne, alebo by som povedal, že celkovo zlepšila zdravotná starostlivosť. Ja sa bavím s pacientami, bavím sa s kolegami z nemocníc a je to naozaj že z roka na rok horšie. Naozaj je to z roka na rok horšie a my nemáme na to ani konkrétne dáta. My dneska nevieme namerať, že či sa o tých pacientov staráme lepšie, či operujeme viacej, my jednoducho nevieme robiť s dátami, ktoré tu jednoducho nemáme ani k dispozícii. My nemôžeme riadiť, riadiť zdravotníctvo bez dát. Toto je, pán minister, aj akože hovorím, že veď sám vidíte, že ste tu štyri mesiace, ste tu štyri mesiace a toto je naozaj že, toto je naozaj že problém, keď nebudeme mať dáta, nebudeme vedieť, ako nám reálne zdravotníctvo funguje.
Preto som aj keď sme sa bavili o tom skrátenom legislatívnom konaní chcel opýtať, že ako ste vlastne mysleli tých 37,5 hodiny tam, že je, dali ste tam možnosť, lebo je to úplne iný zákon, ako ste prijali na vláde, dali ste tam slovíčko že možno. Vraveli ste mi, že vlastne je to, môže sa to vysvetliť tak, že časť slovenských nemocníc to bude musieť dodržiavať vaším príkazom, čiže štátne nemocnice to dodržiavať budú musieť a neštátne to nebudú musieť robiť a bude to v takom režime. Čiže neviem, čo bolo zámerom odborárov, ale ja si myslím, že oni chceli pritlačiť aj to, že by to mali robiť aj súkromné nemocnice, keď a myslím, že cieľom bolo zamerať sa na súkromné nemocnice, aby tu niektoré veci dodržiavali a zlepšili podmienky lekárom v nemocniciach súkromných. Nestalo sa tak, lebo možno slovíčko možno znamená, že to niekto bude a nebude dodržiavať. Neviem, neviem, či to je správna cesta, preto vravím, že mali sme k tomu pripravený pozmeňovák, ale keďže tam je slovíčko možno. (Reakcia navrhovateľa.) Áno, ja rozumiem tomu, ale ja zato nemôžem, že súkromný sektor funguje tak, ako funguje, ale hovorím, máte tam to slovíčko možno, čiže tým pádom ten zákon alebo ten návrh toho zákona v podstate nič nevyriešil, nič ani nerieši ani nebude, ani, ani nič nevyrieši.
S čím ale mám problém, máme celkovo problém, je ten personálny normatív. To by ste aj ľudia, ktorí sa trošku zdravotníctvu nevenujete, je, že máme naozaj na oddeleniach nejaké personálne normatívy. Niečo iné na internom oddelení, niečo iné na chirurgii a máme tam daný počet zdravotníckych pracovníkov, ktorí tam majú na jednotlivých smenách byť. Každý o tom hovorí, že sa to počíta inak, niekto to hovorí, že sa to vraj má počítať na počet lôžok, niekto hovorí, že sa to má počítať na počet pacientov a máme tie normatívy v podstate už asi cca 18 rokov staré. Osemnásť rokov staré, aj keď sa niektoré časti menili, ale máme ich 18 rokov staré, hej? A ja sa ešte raz z tohto miesta pýtam, pán minister, že odborári to chcú dať do zákona a my to máme vo vyhláške, ktorá je dneska, je možnosť kontrovať, môžete si ju meniť podľa potreby a podľa mňa by sme ju mali upgradnuť, lebo aj situácia v medicíne sa mení, a výrazným spôsobom sa mení. Na niektorých oddeleniach jednoducho už nepotrebujú takýto personál, nepotrebujú takýto personál, ani toľko ľudí a nepotrebujú ani toľko lekárov, lebo sa robotizuje, prichádzajú nové spôsoby, nové, nové metódy, ale my ideme stále podľa starého. Čiže ja som za, veď urobme tú zmenu, ale najprv si urobme audit a poďme sa baviť s odborníkmi jednotlivých oddelení, ktorých máme na Slovensku, či urológia, gastro, to je jedno, vyberte si, akého chcete odborníka, hlavne odborníkov a poďme sa o tom baviť, že chceme zmeniť personálny normatív na urológii, na gynekológii, na traumatológii, to je jedno kde, také sú dneska postupy na svete a takto prichádza k tomu svet, lebo svet sa pripravuje na zdravotnícku krízu, lebo celý svet má problémy so zdravotnými sestrami. Nehrajme sa, že my na Slovensku sme ojedinelá krajina, celý svet má problémy v slovenskom zdravotníctve, zdravotníctve so sestrami. Nebavme sa stále o lekároch, bavme sa, že máme problém so sestrami. Lebo oddelenia sa už nezatvárajú kvôli lekárom, ale zatvárajú sa kvôli sestrám, a zatvárať sa kvôli sestrám aj naďalej budú, lebo jednoducho nám ich chýba cez 15-tisíc a bude nám ich naozaj pribúdať. Vezmime si, že dneska je priemerný vek sestry 50 a viac rokov. Tá sestra v tej nočnej službe je sama alebo tam je poprípade so sanitárkou a stará sa o 15 pacientov alebo o 20 pacientov, podľa toho, ako má. Má naozaj veľmi ťažkú prácu. Ale my sa stále posledné štyri mesiace bavíme len o lekároch, ale lekári nie sú problém. Ja nehovorím o vás. Ja hovorím, že lekári, dnes ich máme stabilizačne, máme, máme ich stabilizovaných. A ja som rád, že sa prijalo vtedy to memorandum, že sa zvýšili platy a že tí lekári dnes zostávajú. Ale musíme hovoriť o sestrách. Musíme hovoriť o nich, lebo bez nich nám hocijaká ambulancia, hocijaká nemocnica skolabuje. Sestry sú dnes kľúčové, jedno z najdôležitejších povolaní na Slovensku. Jedno z najdôležitejších a top povolaní, ktoré dneska musíme o ňom hovoriť. Ja som sa dneska bavil so zástupca, zástupkyňami sestier a tie mi povedali, že oni si nevedia reálne predstaviť, že čo, čo keď sa to prejde v zákone, veď my dnes nevieme garantovať že tú sestričku na tom oddelení. Kto bude vlastne zodpovedať za tú, za tú sestričku, ktorá bude sa a mali tam byť dve. Riaditeľ, primár, vrchná sestra, keď to bude v zákone. Nie. Poďme opačne, poďme sa baviť o tom, ako to urobiť normálne, ľudským spôsobom. Urobme si audity, urobme si nové opatrenia, odborné usmernenia, ktoré nám majú určite zlepšiť zdravotnú starostlivosť a povedzme si, že tuná nemusí byť toľko sestier, tu nemusí byť toľko lekárov, namiesto tejto zdravotnej sestry tam môže byť praktická sestra a poďme niektorých ľudí takto nahrádzať. A v dobrom to hovorím, lebo je dôležité, že by tam ten personál bol, aby sa postaral. Ale ak my dnes nevieme do niektorých nemocníc dostať že žiadny zdravotnícky personál, že žiadny, tak aká je tam tá bezpečnosť pacienta? Lebo ten pacient tam potom v noci príde a oňho sa nemá kto postarať. Lekár je na telefóne poprípade, sestrička tam je sama, má 25 pacientov, ako ďalej? Toto nie je správna cesta, lebo tá bezpečnosť, aj tá bezpečnosť musíme o nej hovoriť. Musíme hovoriť o týchto veciach.
Čiže ja preto hovorím, že nie som za personálne normatívy, aby boli v zákone. Máme ich vo vyhláške, vieme ich kedykoľvek meniť a naozaj to nie je tak, že vy sa rozhodnete na ministerstve, že zmeníte personálny normatív a zajtra je zmenený. Veď to má nejaký postup. Keď to bude v zákone, bude to nepružné, si myslím, nebude to fungovať, nebude to podľa mňa správne, lebo budete potrebovať poslancov, jak presne vravel aj kolega Szalay, tu zase budú prílepky ku tým zákonom, že tu bude 700-tisíc pozmeňovákov ku nejakému pozmeňováku ďalšiemu. Čiže načo to je dobré? Ministerstvo riadiť zdravotníctvo, sú tam odborníci, ktorí majú byť zodpovední za to, ako to vyzerá. Máme odborné spoločnosti, ktoré majú povedať, áno, myslím si, že na danom oddelení nemusí byť toľko sestier, môže tam byť praktická sestra. Myslím si, že na danom oddelení nemusia byť toľko chirurgov, lebo tam máme, operujeme robotom alebo iným spôsobom. A to všetko si ale pripravme a potom sa o tom poďme baviť. Nie, že dnes ideme silou mocou nátlakom zmeniť a dať do zákona, hlavne dať do zákona personálny normatív. S tým absolútne nesúhlasíme, a preto, hovorím, budeme mať pozmeňovák, aby toto z toho vypadlo, lebo naozaj v tom zákone máte veľmi veľa dobrých vecí, s 98 % vecami súhlasíme. A ja si zas myslím, že odborári odviedli aj kus dobrej roboty, lebo o niektorých veciach by sa nerozprávalo, nerozprávalo by sa, keby, keby nebol nátlak. Ale ja si nemyslím, že to má byť taký nátlak, že všetci teraz budeme ticho, ako nám tu bolo odkázané, a nemáme tu robiť našu robotu. My sme poslanci Národnej rady a venujme sa zdravotníctvu a máme tu zlepšovať slovenské zdravotníctvo a nikto nám tu nebude zakazovať, čo máme a čo nemáme hovoriť.
Čiže ešte raz, za nás je dôležité povedať to, že nesúhlasíme s personálnym normatívom, budeme žiadať, aby to stamaď vypadlo, ale za ostatné veci sme za. Sú tam dobré veci a poďme sa baviť o ďalších, ja som za, pán minister, aby naozaj toto tuná sa upokojilo a poďme riešiť veci, lebo tých problémov sa nám za tie štyri mesiace vám nakopilo veľmi veľa a sa nerozpráva teraz momentálne o nich, rozpráva sa len o tom, že či lekári dajú výpoveď alebo nedajú lekári výpovede. Ja budem rád, keď lekári nedajú výpovede, ostanú pracovať a budú pomáhať zlepšovať slovenské zdravotníctvo, ale nielen lekári, aj sestry, sanitári, záchranári, lebo to nie je celok, je že lekár je samostatný celok. Nie, my sme všetci jeden kolektív, jeden tím ľudí, ktorý naozaj má tu byť pre pacienta. Na konci dňa všetkých nás, čo tu sme, 150 poslancov, má byť spokojný pacient. Spokojný pacient tu má byť na konci dňa. Lebo my sa stále bavíme, že či budú mať lekári toľko peňazí, sestry toľko. Nie, pacient má byť spokojný. Pacient tu platí dane, pacient, pacientových peňazí idú z odvodov, oni sa starajú o túto krajinu, tak sa začnime tomu venovať. Nechali sme to zdravotníctvo zájsť do takého štádia. Predchádzajúce vlády sa tomu zdravotníctvu, že absolútne nevenovali. Spravil sa z toho klondajk, ale toto musí skončiť. Zdravotníctvo má obrovské problémy, ale nemôžeme sa tu vyhrážať jedným, druhým, tretím, štvrtým, že takto to nebude fungovať. Keď všetkým ide o vec, tak si za ten stôl sadnime, rozprávajme sa o tom, a hľadajme riešenia, ktoré podporí aj opozícia. Ja som za, veď my sa vieme o tom baviť. Ja myslím, že aj kolegovia z ostatných strán sa vedia baviť o normálnych veciach, ktoré budeme podporovať. Lebo naozaj to zdravotníctvo už nemá čas. Naozaj ono už nemá čas. My tie sestry dneska nenaklonujeme. Sestry nám jednoducho do systému a do takto zlého systému nebudú chodiť. Päťdesiatpäť, robili sme si analýzu, 50 % sestier, ktoré končia strednú zdravotnícku školu, ide preč zo systému. Ide preč celkovo zo zdravotníctva. Prečo to tak je? Lebo nemajú podmienky. Majú podmienky lepšie v zahraničí, toto je to, čo sme mali tu rozprávať dnes. O tom sme sa tu dneska mali baviť.
Takže, ako som vravel na začiatku, máme pripravené pozmeňováky, budeme ich o nich hovoriť a ak nám neprejdú, nebudeme hlasovať za tento zákon.
Ďakujem pekne, pán minister.

Ďakujem, kolegovi Majerskému, veľmi pekné vystúpenie, s ktorým sa úplne stotožňujem, a ma priviedlo k spomienke a myšlienke, že som bol teraz nedávno v nemocnici Trstená, čo je teda regionálna nemocnica patriaca pod Žilinský samosprávny kraj. S námestníkom sme si nemocnicu prešli, nemocnica funguje, je v čiernych číslach, no a pýtam sa, ako to vyzerá so s tou stratifikáciou, že teda mali by budovať dlhé lôžka, teda na dlhodobú starostlivosť, doliečovacie lôžka, aby tam mohli prípadne pacienti z Martina alebo zo Žiliny z tých akútnych lôžok byť presunutí. No a odpoveď bola, že my tieto lôžka v nemocnici zatvárame namiesto toho, aby ich vytvárali, oni tieto lôžka zatvárajú. Prečo ich zatvárajú, pretože to nie je atraktívne poskytovať, pretože nie sme do tohto typu starostlivosti v programovej vyhláške nedali žiadne peniaze, nie je to atraktívne pre zdravotníckych pracovníkov tam pracovať. Myslím si, že programová vyhláška je zlá, lebo nepodporuje to, čo od zdravotníctva chceme, aby vznikali dlhé lôžka, a to, čo predpisuje normatív, bude viesť k zatváraniu ďalších oddelení v týchto regionálnych nemocniciach, pretože cieľom normatívov nie je bezpečnosť pacientov. Pacient je len živý štít tohto celého protestu odborárov. Živý štít, ktorým sa síce na prvý pohľad tí odborári chránia a argumentujú, ale na konci dňa na toto ten pacient, ten živý štít, doplatí, pretože cieľom bude zatvorenie malých nemocníc.

No dobre. Kolegyne, kolegovia, budem sa snažiť stručne, nakoniec mnoho bolo povedaného, niektoré veci zopakujem, ale skúsim ísť do konkrétnosti, aby sme sa pochopili, čo tu robíme, aj keď teda všetci máme skúsenosť, že tu hádžeme hrach na stenu, ale tak nech máme dôkaz, že my sme vám to hovorili. Ako teraz môže Tomáš vykrikovať, že pred piatimi mesiacmi ja som vám hovoril, že nešahajte tým lekárom na platy a aha ho, a hovoril si vtedy, budeme tu stáť o pár mesiacov a bude to drahšie a nič z toho pacient nebude mať, a aha ho. Tak máš to nahraté, tak aj ja chcem mať nahraté.
Čiže poďme na to, že samotné telo zákona, o čom pojednáva, je to v podstate šesť bodov. S dvoma by som úplne súhlasila a to poviem rovno na úvod, nie je to vôbec tak, že je to celé zle. Je tam zverejňovanie DRG dát, je tam zrušenie minimálnej situácie, to sú veci, ktoré veľmi pomôžu. Samotné to DRG je ako veľmi zlomové, veľmi podstatné, je to, je to dobré opatrenie, dobrý návrh, je to tam vo viacerých situáciách. Ironické na tom je, že lozáci si myslia, že to štátnym nemocniciam pomôže, ale však oni pochopia, v podstate ukáže sa realita, ale to je len dobre, lebo keď sa ukáže realita, môžme jej potom aj reálne čeliť. Čiže úplne, úplne schvaľujem, ale poďme na tie problematické body.
Asi to najzásadnejšie, čo sme tu všetci viackrát počuli, je materiálno-technické zabezpečenie v zákone. Čiže bavíme sa o tom, ako má ktorá nemocnica, ambulancia, oddelenie vyzerať a koľko tam má byť personálu. A problém začína byť v dvoch úrovniach, jednak to, že máme to teraz teda v nejakej podzákonnej norme a nedodržiava sa to. Čiže existuje to, je to platné, je sa na čo odvolávať, ale nedodržiava sa to preto, lebo nechodia kontroly, alebo len veľmi málo, ale nechodia z logických dôvodov. Keby totiž chodili, tak zavrieme rad radom všetky nemocnice a nemá kto liečiť. Tuto lozáci teda dúfajú, že zavrú sa tie malé regionálne a tie štátne zostanú a toto je dôvod, prečo to tam tlačia. Skutočnosť je ale taká, ja v tých štátnych pracujem, aj tam to teda, samozrejme, nefunguje, ako by malo a, okej, keď aj máme pre zamestnanosť v niektorých prípadoch lekárov, tak zase máme nedostatok sestier, alebo prípadne nemáme dostatočne kvalitné technické vybavenie, takže myslím si, že tuto by som nebola tak na istom. No ale hlavné je, že teda máme to v nejakej zákonnej, podzákladnej norme. V zákone je napísané, aby sa nekradlo alebo aby sa nedávali úplatky a opýtajte sa Imreczeho, no. Do zákonu môžte napísať, ale výsledok je, že my potrebujeme, aby sa to v reále robilo, hej.
Čiže jedna rovina je, že môžte si to napísať, kam chcete, môžme napísať do zákona, že zakazujeme gravitáciu, ale aj tak, keď sa potknete, tak sa udrete, hej, lebo proste my si to môžme napísať, ale aj tak sa to bude diať. Druhá rovina je naozaj to, čo hovoril veľmi dobre z KDH kolega Majerský Feri, hovoril o tom pokroku v medicíne. A ja teraz poviem ako za medicínu, za lekárov len príklady, čo ma napadli. Laparoskopické operácie, robotická chirurgia, digitálna rádiológia, ktorá sa teda posúva, to sú extrémne časové úspory, kde vlastne ten lekár môže sa venovať v rovnakom čase oveľa väčšiemu počtu pacientov a teda nesedí materálno alebo, alebo skôr to personálne pridelenie z roku 2008, lebo od 2008 do ´25 sa veľmi, veľmi zmenilo, veľmi zmenila medicína, ale viem hovoriť konkrétne o tom, ako sa to zmenilo v ošetrovateľstve, hej, a teraz možno nie vo všetkých nemocniciach, ale v mnohých áno. A pýtajme sa, že či naozaj toto chceme dostať do zákona, lebo, kolegovia, ste tu so mnou, pán minister takisto vie veľmi dobre, ako je ťažké niečo potom neatraktívne z toho zákona dostať. A my teraz povieme, že má byť nejaký daný počet lekárov, sestier na taký a taký počet pacientov a vysvetľujte potom ľuďom v tejto snemovni, že ideme znížiť počet sestier alebo počet lekárov na pacienta. No už vidím, ako to prejde. A to budete musieť robiť pri každej jednej zmene. Má to dobrý dôvod, prečo je to v podzákonnej norme, lebo netreba tuto čeliť takému populizmu.
Pozrime sa napríklad na lieky, som si napísala. Hej, že dnes máme tie automatické podávania liekov. Ja čo som tak sa zamyslela naozaj predtým, keď, a je to v mnohých štátnych nemocniciach ešte stále tak dnes, aj v mnohých neštátnych regionálnych, aby som bola férová, sestra si musí nájsť dokumentáciu, nájsť lieky, prípadne namiešať, overiť, je tam trojité overenie, rozniesť a tak ďalej. Teraz existujú automatické v podstate podávačky liekov, kde to nahodíte do systému, vypľuje vám to, hotovo. Je tam naozaj úspora 50 % času, znamená to, že ja ako sestra za rovnaký čas ošetrím o polovicu viac pacientov. Elektronická dokumentácia, v roku 2008 sa nám nesnívalo o tom, že opäť, nie je to všade, v niektorých nemocniciach vy nahodíte toho pacienta, jak príde do nemocnice, nahodíte ho do systému a na oddeleniach my si už iba klikneme, netreba ho znova a znova nahadzovať, pozerať do dokumentácie, vypisovať, ten pacient tam jednoducho je. Opäť ja si myslím, že ja o 50 %, určite o 50 % viac pacientov vybavím vďaka elektronizácii, ako to vedeli sestry v roku 2008.
Monitorovanie vitálnych funkcií, kedysi nebolo také, že automaticky ja napojím pacienta a monitorujem všetko možné, ešte ma aj upozorní na to, keď je nejaký problém. Museli sme chodiť pekne po oddelení a v pravidelných intervaloch všetko merať, keď ešte niečo nesedelo, tak ešte častejšie. Tuto sa naozaj dá ušetriť, no minimálne päť, desať minút to trvá u pacienta, kým všetko odmeriam, na oddelení, ja neviem, no tak keď mám šesť pacientov, tak ušetrím hodinu denne, kde sa môžem venovať inému pacientovi.
Ďalší príklad polohovanie pacienta, kde teraz máme automatické postele v niektorých prípadoch, čiže nemusím, ja neviem, tri-päť minút určite trvá to polohovanie, opäť tento čas môžem venovať iným. Ďalší príklad objednávanie konzultácií. Kedysi sme museli a niekde to tak je, ale niekde je to už inak, museli ste zdvihnúť telefón, obvolávať, konzultovať, musel prísť lekár fyzicky, vyšetriť, zapísať, vytlačiť, nechať na oddelení a dnes je možné automaticky, že zadáte elektronicky nejakú konzultáciu, dokonca aj cez videohovor, nemusíte kontaktovať toho človeka. Keď vás vyšetrí, napíše u seba v ordinácii správu, vy to máte na počítači, nemusíte na to čakať. Ako fakt, no 30 minút na pacienta minimálne ušetrených na vybavovanie, v tom posune.
Pamätám si, ako študentku ma učili ešte v prvom ročníku, prváci majú také šťastie, že skladajú také tie gázové štvorce, no hovoria, takto sme to robili kedysi, lebo neboli tie sáčky, že odtrhnete sterilný sáčok a môžte rovno použiť, to museli sestry tam sedieť pekne v roku 2008, väčšinou mladé študentky alebo nejaké praktikantky, alebo tie nové sestry a pekne skladali štvorček za štvorčekom, potom to išlo do sterilky, to boli že hodiny roboty každý deň, ktoré dnes tá sestra už nemusí robiť, lebo dnes to už je zabezpečené inak. Takisto postele, sú nemocnice, kde nemusíte umývať posteľ. Vy ju zoberiete tak, ako je, so všetkým, pacientovi, do sterilky, hotovo, vrátia vám ju. Trištvrte hodina času, pol hodina času ušetrené. A teraz si predstavte, to som vám hovorila len pár príkladov, čo ma napadlo, týchto prípadov v medicíne aj v ošetrovateľstve sú že desiatky.
A teraz si zoberte, že my máme ešte teda z časov, keď tieto vymoženosti neboli, nastavený nejaký personálny normatív, my to tu teraz dáme do zákona, a potom mi ukážte toho frajera poslanca, hlavne z tých populistov, čo tu sedia, čo povie ľuďom, že áno, ja si myslím, že sestier má byť na pacienta menej. No už to vidím. Takže to budeme mať pekne v tom zákone akože navždy. A ešte sa tu budú predbiehať kolegovia, že kto je ten väčší frajer a kto dá toho personálu a podobne viacej. To je tak strašne nebezpečné v tejto populistickej krajine, že toto jednoducho niekto, kto rozumie tomu, ako to chodí, tak toto akože veľkým ťažkým srdcom podporí.
Čiže okrem toho, čo kolegovia hovorili, konkrétne príklady toho, ako sa posunula medicína, ako sa posunulo ošetrovateľstvo, hodiny časových úspor, kde sa môžte venovať viacerým pacientom, a preto tváriť sa, že dnes sme v rovnakej dobe a že dnes máme prijať normatívy na personál z roku 2008, to môže, to je naozaj smiešna požiadavka a nemá túto požiadavku niekto, kto myslí so zdravotníctvom dobre, a teraz nemyslím pána ministra.
Takisto je zaujímavá, a pre mňa najväčší problém, úprimne hovorím, zvýšenie tá dvojička, že zvýšenie platov lekárov, okej, a zároveň zníženie časového fondu. A to kde sme, prosím vás? Miesto toho, aby my sme povedali, že dobre, fajn, však kto v tejto krajine má byť bohatý, keď nie niekto, kto nám vie zachrániť dieťa, manžela, manželku, matku a tak ďalej, jasné, to majú byť bohatí ľudia, v poriadku. Ale tak zase pozor, keď sa ideme baviť o tom, že dávame viac peňazí komukoľvek, tak čo za to? Niečo za niečo. Ja tu nevidím žiadne, čo za to. Ja tu vidím, že čo za to znamená, že tak my vám teda, tak, vážení občania, dajte nám vyššie platy a za odmenu nám znížte časový fond. A úplne pikoška, keď mi tuto pán minister alebo Visolajský z LOZ-u idú rozprávať, jak to nič nebude stáť. Tak ja už neviem teda, ale môžete mi, prosím vás, niekto vysvetliť, lebo mne vychádza, že nič to nebude stáť iba v prípade, že lekári ani dnes v tej nemocnici nie sú, keď majú byť, a to predsa neni možné, nie? To si povedzme, to by nerobili.
Takže potom sú len dve možnosti, ak ideme skrátiť pracovný čas lekárov zo 40 hodín na 37,5 týždenne, si niekto povie, že avšak, prepáčte, týždenne, ja si to stále mýlim. Je to polhodina denne, dva a pol hodiny týždenne, 10 hodín mesačne, hej. Čiže ak toto skrátime, tento pracovný čas lekárovi, tak, prosím vás pekne, logicky, tak buď bude chýbať tých 10 hodín, lebo odíde z tej nemocnice a teda ten pacient má o 10 hodín pracovného času menej, alebo tam zostane a potom má nárok na platbu navyše, na príplatok, lebo je tam mimo svojho pracovného času. A toto celé teraz, keď som si prerátala, takže čo to bude pacienta stáť. Tak týka sa to, prosím pekne, podľa tej dôvodovej správy, 3 189 pacientov, ak sa bavíme len o štátnych nemocniciach, kde teda štát, ako je jemu vlastné, rozkázal svojim, že my ideme pacientom pomáhať, takže pekne to podpíšte s tými lekármi a tam už pekne napríklad Univerzitná nemocnica Bratislava, najväčšia nemocnica, najväčší dlžník, čo sa týka sociálnych, zdravotných odvodov, obrovský dlžník, opakujúci sa, ktorý má naozaj vo svojom čele riaditeľa, ktorý je naprieč volebnými obdobiami a snažil sa o nejakú efektivitu v tých financiách a upozorňoval na to, že pozor, stúpajú nám veľmi náklady na zdravotníkov, na personál, na platy a klesá nám lôžkový fond, teda nie lôžkový fond, ale pacienti, teda obsadenosť lôžok. Čiže inými slovami, nemocnica produkuje menej práce, ale dostávajú zamestnanci zaplatené viac. Upozorňoval na to opakovane. A teraz vlastne, čo sme mu spravili. Vláda, keďže je to opäť štátna nemocnica, dostala politický príkaz, vláda teda zabezpečí a odhlasuje si úplne dobrovoľne, že, no dobre, tak ešte im teda znížme časový fond na 37,5 hodiny. V preklade to znamená, že buď za rok ten pacient, tí pacienti budú mať o 382-tisíc hodín menej, ak som dobre rátala, že teda 3 189 lekárov krát 10 hodín mesačne a teda tých 12 mesiacov, tak naozaj to vychádza 382-tisíc hodín mesačne s tým, prepáčte, ročne, s tým, že my si to preložme, 382-tisíc ľudí na Slovensku nedostane hodinu starostlivosti svojho lekára, za ktorú si platí. To fakt znamená že žiadne dopady? Alebo, alebo finančne, keď si to vyjadrím. Tak keď som rátala, že bavíme sa približne o 40 eurách na hodinu v tých príplatkoch, teda ak tam zostane ten lekár a musíme ho zaplatiť, tak je to približne 400 euro mesačne navyše. Však nech to má, ale netvárme sa, že to nič nestojí, lebo ak dobre rátam, tak 400 euro, keď tých 3 189 lekárov krát 12 mesiacov, 15,3 mil., a to, prosím pekne, nie sme na konci. To odborári sa teraz hádžu o zem, lebo pán minister odmietol dať do zákona, že sa to má týkať všetkých, aj súkromných nemocníc, to akože neviem, ako by sme spravili. Ale už tá požiadavka, že tak zvýšte nám platy a my chceme robiť menej a nielen v štátnych, ale teda úplne vo všetkých nemocniciam, tak akože vo výsledku by to znamenalo, že 917-tisíc hodín alebo 36,691 mil. eur.
A teraz nám niekto povie a príde a povie vám, to nemá náklady. No tak mi vysvetlite, keď niekto má menej robiť, ako to môže nemať náklady žiadne. Tak buď to má nejaké časové, alebo finančné. Ak to náklady nemá, opakujem, znamená to, že, o čom sa často hovorí, že ten lekár je evidovaný, že je v práci, ale jednoducho tam nie je. Tak áno, potom to základy nemá, ale pýtajme sa, že či toto chceme legalizovať a odobrovať, alebo s tým chceme bojovať. Nehovoriac o tom, že keď sa bavíme o nadčasoch a o príplatkoch za služby nad rámec, tak jednoducho tam je už zo svojej podstaty tá mzda vyššia hodinová, lebo proste tam má, neplatí sa to zo základnej mzdy alebo z priemernej mzdy a tá je sama o sebe o 20 % vyššia a za nadčasy dostávajú 25 % navyše. Čiže je tam výrazne vyššia, vyšší dopad ako len na samotné, na samotné tieto hodiny. No, čiže toto je pre mňa najväčší problém. Je to pre mňa nepochopiteľné, že sme sa sem dostali. Nepochopiteľné z toho dôvodu, a tu niekedy mi je aj vás trochu ľúto, pán minister, v tom zmysle, že vy ste na tom začiatku nebol. Na tom začiatku naozaj sa urobila obrovská chyba, že potrebujeme postaviť ministerstvo športu. Tuto Danko, aby bol spokojný, tak šup, zoberieme to zdravotníkom. No a samozrejme, keď máte takúto veľmi kolísavú väčšinu, tak, alebo aj niekedy miestami nemáte, tak samozrejme, že odborári to využijú, ako to urobili aj v minulosti opakovane a vy ste im dali do ruky nástroj, aby takto jednoducho mohli tlačiť a teraz ste, áno, v nezávideniahodnej situácii, ale ako vláda, nie vy osobne, ale ako vláda, ste si to spôsobili sami, ale čo robíte vy osobne, vy ustupujete a dávate to sem do zákona s dôsledkami, ktoré sú katastrofálne do budúcna. Katastrofálne pre toho pacienta a najhoršie na tom je, že vy to dobre viete. Váš predseda zdravotníckeho výboru, výborný lekár, príčetný človek, Vlado Baláž povie úplne, samozrejme, že to povie, že toto odborárom priamo na výbore, kde sa to nahráva, povie, toto, do čoho ste nás dotlačili, je katastrofa pre Slovensko. Ale pozor, odborári nie sú volení občanmi. My sme tu volení občanmi, my ich zastupujeme, každý svojho voliča a my teraz ideme takéto kraviny poschvaľovať.
No, prosím vás pekne, fakt sa tu medzi vami nenájde jeden-dvaja, to by stačilo, ktorí si povedia, dobre, tak schváľme to tie DRG, schváľme zverejňovanie dát. Pre mňa za mňa, aj to rozdelenie do tých skupín podľa DRG, úplná kravina, programová vyhláška celá, ale vydržím to. Okej, schváľte si toto, ale tie najtoxickejšie veci, a to znamená MTZ-ko v zákone a znamená to, samozrejme, zvýšenie platu súčasne so znížením časového fondu, toto jednoducho odmietnite. A nech sa ukážu potom tí lekári. Povedzte áno, časti požiadaviek sme vyhoveli, lebo sú oprávnené, nech sa páči, tu sú, tie sme schválili. Ale keď sa chcú lekári hádzať o zem preto, lebo im odmietame zvýšiť plat za zníženie produktivity, alebo že odmietame v podstate do zákona uzákoniť také veci, ktoré zavrú slovenské nemocnice v regiónoch a ten pacient sa nedostane, tak nech sa na mňa nikto nehnevá, tak aspoň ukážu, čo sú zač, lebo ja tu na to nie som, aby som poslúchala nejakého Visolajského z LOZ-u, ale som tu na to, aby som zabezpečila zdravotnú starostlivosť tých ľudí, a vy, pán minister, takisto.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vynikajúce vystúpenie, Janka. Áno, pacient na prvom mieste, to máte aj v programovom vyhlásení vlády a v tejto chvíli mám pocit, že na prvom mieste sú odborári, dlho-dlho nikto a potom ešte raz odborári a potom všetci ostatní. Som si našiel, Janka, k tvojmu vystúpeniu, keď hovoríš, že ja som to pred piatimi mesiacmi hovoril, áno, 19. 9., myslím, že sme mali tlačovú besedu, strana Sloboda a Solidarita, kde sme hovorili o tom, že ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková jednoducho musí odísť a k všetkým bodom dôvodom na odvolanie pani ministerky, ktoré sme podpísali spolu s kolegami z Progresívneho Slovenska aj z Kresťanskodemokratického hnutia, sme pridali ešte jeden, a to je konsolidácia 260 mil. na úkor zdravotníctva. Upozornili sme, že toto je dôvod, ktorý povedie ku kolapsu zdravotníctva, lebo pani Dolinková sa bez boja vzdala v rámci konsolidácie 260 mil. eur, citujem: „Teraz oznámil Ladislav Kamenický zdražovanie, zvyšovanie DPH a má tú drzosť oznámiť lekárom a sestrám, či by im nevadilo, že to zvyšovanie platov, ktoré majú, ktoré mali vtedy podľa zákona, nebude také rýchle, ako bolo dohodnuté, pritom on sebe ten svoj plat zvýšil." Vyzvali sme, aby ste tú konsolidáciu neschvaľovali. Vy ste, ako si povedali, opozičný hlas do neba nepríde, ako psí hlas do neba nepríde a urobili ste si to natruc podľa svojho a teraz všetci žneme výsledok tohto absolútne nezodpovedného a babráckeho kroku. A to, čo by bolo od vás férové, je, keby ste priznali túto chybu, keby ste povedali, že, joj, vtedy sme urobili chybu, že sme to urobili spôsobom, že sme konsolidovali na úkor zdravotníkov.

A aby ste v tom neboli sami, aby ste sa necítili, že je to nemožné, tak ja musím povedať, že vláda Matoviča, ktorej sme boli súčasťou, a potom neskôr Eduarda Hegera, ktorej sme síce súčasťou neboli, ale mnohé zákony sme podporili, urobila chybu, keď podpísala memorandu, kde napríklad bolo napísané, že keď bude nemocnica v mínuse, keď bude nejaká nemocnica v strate, tak sa to bude, a vláda na to nedá dosť peňazí, tak sa to bude riešiť takým spôsobom, že tým nemocniciam, ktoré v strate nie sú, sa zoberú peniaze. Prosím pekne, tak toto je v memorande. Okrem iného je to tam v podstate celé o tom, aby štátne zdravotníctvo, aby štátne nemocnice, aby všetci ostatní sanovali ich dlhy, čo ja chápem, že môže mať niekto takéto videnie sveta, ale nikto nemôže veriť, že je to správne, že je to v poriadku a tými zakotvenými toho materiálno-technického zabezpečenia z praveku ešte z roku 2008 a toho znižovania počtu hodín pre lekárov v čase, keď ich máme málo a nedostatok, a v čase, keď im zvyšujeme mzdy, to jednoducho smeruje k tomu, aby sme tú neefektivitu, ktorú máme v štátnych nemocniciach, tak miesto, aby sme sme ju zlepšovali, tak my ešte ideme tlačiť aj ostatných, aby to tu zostalo dlho a ideálne plošne. A potom asi budeme spokojní, keď už teda posledný zhasne.
Čiže, Tomáš, si mi nahral ešte toto som chcela doplniť, že čo bolo v tom memorande a doplniť, že teda nie je v tom vláda, táto vláda v celom vinná, lebo začalo toto memorandum, bola to chyba opakovaná, rovnako bola predošlá vláda pod tlakom, rovnako bola Radičovej vláda kedysi pod tlakom, vždy je to tak. Ale, Bože, veď už nájdime v sebe odvahu povedať aspoň na niektoré tie požiadavky, že ale veď čo ste sa zbláznili? Toto bude katastrofa pre ľudí. Opakujem, my sme tu pre ľudí, nie pre odborárov, ktorých nikto nevolil.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi takto na záver po dlhšom čase si užiť a zaslúžiť tie peniaze, ktoré beriem za svoj mandát. Vyzerá to, že dlhšie tu nebudem (povedané s pobavením), tak by som si to chcel odrobiť, lebo neviem jak to vlastne teraz bude, alebo nadrobiť, že kedy vlastne budeme rokovať, lebo vyzerá, že nebudeme rokovať, lebo neviete nazbierať väčšinu, tak, tak teda si dopredu trochu niečo poviem. Ale myslím si, že budem vedieť byť aj vecný k tomu, o čom sa rozprávame, a možno vsuniem do toho možno menej odborný, ale taký možno citovejší a taký trošku zo srdca pohľad laika.
Hovorí sa, že to nejaká, taká nadácia vyhlásila, že existuje sedem matematických problémov sveta, ale že všetci to nejak volajú a vyhlásili dokonca, že za vyriešenie každého z nich dajú milión dolárov, keď vyrieši niekto z tých siedmich, doteraz sa vyriešila iba Poincarého domnienka, a mimochodom to vyriešil nejaký Rus, ktorý si aj odmietol zobrať tie peniaze, a proste ale tým, že sa uvoľnilo to jedno miesto, tak možno by stálo za to sa skúsiť dohodnúť s tou nadáciou, že či by namiesto tej vyriešenej Poincarého domnienky by sme tam neskúsili vložiť novú otázku a tiež by bola hodná za milión tých dolárov, že ako je to vlastne tá slovenská zdravotnícka rovnica. Naozaj tá rovnica hovorí, že čím viac do neho dáš, tým viac to pýta. Viete, že v tom slovenskom zdravotníctve sa hmota tratí. Proste podľa mňa by to, možno keby sme im sa tak nejak zozbierali a ešte to tak múdro vysvetlili tej nadácii, už som zabudol, ako sa volá, že či by nás tam nedali ako siedmu otázku a možno by to vyriešili za nás. Lebo my sa tu s tým boríme, boríme a nevieme prísť na to, že kde je vlastne problém.
Ono tých problémov je, samozrejme, vždycky viac, ale napríklad mňa v tomto celkom zaujalo aj to, že kto sa okolo tohto nášho zdravotníctva motá, akým spôsobom a pri niektorých prípadoch by sme mohli povedať aj, že čo je zdrojom bohatstva niekoho, alebo na čom postavil ten kameň. Niekto postavil kameň svojho bohatstva na tom, že narazil na kameň ropy, niekto našiel hrudu zlata, niekto vymyslel, ja neviem, Facebook a tuná sú ľudia, ktorí vlastne vošli do slovenského zdravotníctva, hej. A vlastne naozaj, že vyzerá to, že základom úspechu Penty je slovenské zdravotníctvo. A to mňa teda nejakým spôsobom neteší. Tí chlapci sú draví, tí chlapci sú chytrí, silní, idú tam, kde ich regulátor pustí. Regulátor v tomto prípade je štát. Oni idú tam, čo chcú jeho akcionári. Hnevať sa na nich, nehnevať sa? Viete, je to možno úloha pre niekoho iného dať im parametre, v akých sa môžu hýbať. Nikto z týchto ľudí, ani Agel, ani Penta, to nie sú altruisti. Oni viete, že teda, že zarobil som, mám hrču peňazí a idem teda zadarmo liečiť staré babky v Medzilaborciach, aby viete, nie. Tak nie je štipka altruizmu v tom, tam je proste tvrdá ekonomika, celé je to tvrdá ekonomika. To ma trošku na tom zaráža, že prečo vlastne slovenské zdravotníctvo je takto ekonomicky výnosné. Mi to poslanec Bartek vysvetľoval v jednej diskusii, že nikde na svete sa na zdravotníctve nezarába. Ja vravím možno, jedine na Slovensku. Dokonca na slovenskom zdravotníctve niektorí nieže dokážu zarobiť, čo prísne vzaté nemusí byť zlé, lebo však to častokrát je aj prirodzené, ale zbohatnúť. Viete, ale ja by som odporúčal, že keď chceš zbohatnúť ťaž ropu, vymysli Facebook, ale nemali by sme my vytvárať nejaké predpoklady na systém, že slovenské zdravotníctvo sa stane klondajkom. Mňa to trošku na tom mrzí. Mňa napríklad mrzí aj to, že alebo že tá nelogičnosť toho systému, hej. A to znova socialista Bartek povedal, tam sa rozkrikoval, rozhadzoval ručičkami, že neviem čo všetko možné a tri dni predtým zahlasoval na župe, že vlastne idú prenajať, čo je vlastne skrytá forma privatizácie, svoje župné nemocnice, niekomu, kto teda už je predom vybraný, len sa o tom nehovorí. A možno by mohla byť taká podotázka do tých siedmich, že prečo vlastne chce niekto niečo, čo vytvára dlhy? Viete, ja podnikám, odkedy sa dalo. Prísne vzaté sa priznám, ešte sa nedalo, už som podnikal, ale to bol komunizmus. Ale dobre, že nebere mi to hlavy, nebere mi hlava, že prečo sa niekto vrhá do niečoho, čo vlastne sa nedá robiť racionálne, lebo to z podstaty veci vytvára dlhy. Tomu ja proste nerozumiem. Tak keď sa dá, tak to robme. A to je možno to, čo vravel Tomáš, že my nemáme kultúru, lebo vyhral Habsburg a nie protestanti. To bola dobrá poznámka, že máme vzťah, proste častokrát nevidíme, nepočujem, nechceme počuť, však niečo zostane aj pre nás, hej. Že my naozaj, my nevieme spravovať veci, ktoré nie sú naše, nevieme nájsť tuná niekoho, kto to spravuje čestne, férovo, tak ako za ten plat. Prečo tam prídu ľudia, ktorí to berú ako čaro miesta a chvíle, hej, šancu storočia pre celé generácie, že teraz som tu, teraz je ten čas, pardon, si uchmatnúť. (Rečník odišiel od rečníckeho pultu.) Dal by som to aj tak, desať rokov dozadu by som to dal aj odzadu, ale už teraz som predsa len, kognitívne funkcie vekom sa znižujú (povedané v pobavením), to je úplne prirodzená daň za vek.
Takže naozaj tá podotázka za ten milión by mohla byť, hej, že prečo to vlastne niektorí tí ľudia chcú a čo sme to vlastne tu my vytvorili, aký systém sme my vlastne vytvorili v tejto krajine, keď niekto aj v tom zdravotníctve. Tá hmota sa naozaj v tom zdravotníctve tratí a pre niekoho sa zdravotníctvo stalo lupom. Aj ja som videl také nahrávky všelijaké chodili, teraz už že vraj nemôžu chodiť, niekde sa ten lup aj delil, hej. Takže možno keby som išiel po nejakej takej, by som povedal, že základnej, bazálnej logike, ktorú ja sa snažím hľadať vo veciach, ono poväčšine veci nie sú až také zložité, poväčšine ich vývoj robí zložitým, ale v prapodstate sú jednoduché. Ak ten systém z toho zdravotníctva funguje z toho, čo sa vyberie cez tie poisťovne, tak tá otázka teda, že koľko vyberú, koľko odíde a naozaj že kam. Kam vlastne to, čo sa vyberie, kam odíde? Aká je štruktúra tých výdajov? Koľko z tých výdajov sa sprostredkovane pretočí na Benku do Lomnice? Viete, ja nikomu nezávidím, fakt to už, dobre tak keď to hovorím, tak ako keby som sa z toho vyviňoval, ale chcem to len zdôrazniť, naozaj mi nedáva logiku, že proste ľudia, ktorí dokážu robiť zdravotníctve, asi úspešne, vykúpia celého Benku, celého Hallu, potom mne nič nezostane. Ja mám tiež rád Benku, ale nie, to som nechcel povedať.
Viete, niečo na tom systéme mi nesedí, že či naozaj tá štruktúra tých výdajov prísne vzaté ide tam, kam majú ísť. Viete, že podiel tých výdajov na to, čo sme vybrali, a v tom zdravotníctve kto tvorí, kto tvorí výkon toho zdravotníctva? Viete, že výkon toho zdravotníctva netvoria tí finančáci, čo sedia na siedmom poschodí v presklenných kanceláriách, nie? Podľa mňa výkon toho zdravotníctva robí ten lekár, ktorý sedí a pýta sa toho pacienta, no a čo vás bolí, babka? Viete, že to je podľa mňa, lebo výkony napríklad v stavebníctve máte, výkon máte aj, musíte nakúpiť podiel na tých, štruktúre toho, čo vytvoríte, je vysoký aj v nákladoch, v materiále a potom v tej práci. A podľa mňa v zdravotníctve sa maximalizuje ten výkon do tých, do toho personálu, do tých ľudí, do toho softvéru, nie do hardvéru. Čiže aká je štruktúra výdajov tých, skúmal to niekto, že koľko z toho ide na tie mzdy? Lebo ja by som tým ľuďom nezávidel, že idú peniaze na mzdy. Lebo podľa mňa oni ten výkon tvoria. Výkon toho zdravotníctva netvorí, netvorí tá žiarovka, lebo niekde to musí robiť, ale pomer, pomer tých nákladov, tej štruktúry tých výdajov by mal byť pretočený na to, že na tie mzdy by malo ísť najviac. A ide? Ide? Určite? Nestráca sa to niekde v systéme na Benku, na Fullu, na Hallu? Určite, ale určite ide najviac, ale ide rádovo najviac? Lebo keby to bolo stavebníctvo, v stavebníctve tvoríte výkon, jedno ako železiari hovoria, kilo železa proste hodinovka, koľko zvaríš, toľko si vypýtaš. Čiže podiel materiálu k cene práce je jedna k jednej. V stavebníctve tak, ale v zdravotníctve to podľa mňa nemôže byť tak, že koľko dáte na mzdy, tak toľko dáte do hardweru, do svietenia, do kúrenia, na lieky. To podľa mňa, ale možno sa mýlim, nechám si to vysvetliť, lebo tie, ten podiel by mal byť vyšší. Ako moja teta povedala, ktorá niekedy sa trápila, robila psychoterapeutku a tiež bola prekvapená, boli jej opravovať komín a vypýtali si toľko za ten komín, že ona povedala, že, Dodko môj zlatý, to neurochirurg nebere toľko, čo tí kominári tu teraz vybrali. Viete, že čiže naozaj, že robíme tú štruktúru tých výdavkov naozaj tak, ako máme? Lebo keď ich budeme tak robiť, mám pocit, že by tí odborári mohli byť kľudnejší.
Budem pomaly končiť, skončím tým, čo som na začiatku avizoval možno s takým citovejších, srdcovejšou skutočnosťou. Ja som zdravotníctvo neštudoval, ani som sa nikde nepasoval, ja som tu počúval. Koniec koncov úloha poslanca je počúvať a robiť si názor. Nemusí to vyštudovať, aby o tom mohol rozhodovať, ale mal by mať schopnosť nasať tie informácie, vyhodnotiť a na základe sa toho nejakým spôsobom rozhodnúť. Čiže to som tu robil, som poctivo počúval kolegov a tá osobná vsuvka je, že ja som teda nevyštudoval, ale aspoň dcéru som vychoval, hej. Ja som teda, ja som rád, ináč nie je to jednoduché, najjednoduchšia vec na svete vychovať z dcéry lekárku. Teraz mi končí medicínu, hej, že teším sa. Každý rodič sa teší, keď dieťa proste sa podarí, chce robiť detskú psychiatriu. A to je, pán minister, ja vás teda prísne vzaté chránim, lebo manželka povedala, že vám ide napísať list, tak ja ju predbehnem, lebo (povedané s pobavením) to by ste len videli. Takže ja vám teraz poviem, že čo tiež proste v celom tom systéme tých kameňov máme tam strašný neporiadok, máme tak strašný neporiadok. Odhliadnuc od toho, že ja nebudem teraz vravieť, že tie mzdové veci, hej, že ten pomer. U nás chlapci, ktorí robia sadrokartón, zarobia viac, rádovo viac ako moja dcéra, keď nastúpi za lekárku, hej, a študovala to šesť rokov a ešte sa neviem koľko bude atestovať, ale dobre. Však nie je to len o peniazoch, ale tiež by sme mali vedieť, že čoho podiel, za čo dostávaš odmenu, či vieš robiť sadrokartón, alebo či vieš niekoho, niekomu liečiť dušu. Ale to už asi nevieme.
Ale tá otázka bola, že ja som mal tú predstavu aj z toho počúvania, že teda lekári sa vyhrážajú, odchádzajú. Ja som myslel, že skončí medicínu a zoberú ju tam, kde prvé, kde zaklope, ju zoberú. A nie, v Bratislave je na detskej psychiatrii dvadsať lôžok. A viete, ja sa aj pýtam, že, pán minister, aj to je podľa mňa úloha ministerstva, ale aj nás politikov, že predikovať, byť predvídaví, rozumieť tomu, že my predikujeme? Viete jak sa hovorí, že v 19. storočí bola pandémia zápal pľúc, v 20. storočí rakovina, v 21. viete čo bude pandémia? Psychosomatické ochorenia, choroby zo stresu. Ako je naše zdravotníctvo na to pripravené? Ako my predikujeme tie skutočnosti? Ako my na tom pracujeme? Viete, máme v Bratislave dvadsať lôžok na detskej psychiatrii. Neviem potom, a kde sa potratili tie peniaze? Podľa mňa sme ich mali mať. Keď toľké milióny len počujem, že také milióny, stámilióny, oddlženie, neviem čo, Benka, Fulla a dvadsať lôžok v Bratislave. Naozaj mi to príde hrozne málo. Čo to sa nezarába na tej psychiatrii, že pre tie poisťovne to nie je zaujímavé? Ja neviem to posúdiť. Možno je nejaký že strojový výkon lepší, hej. Ale viete, bude to problém. Aj ten chlapec v Spišskej Starej Vsi prepadol cez to sito, aj ten chlapec v tej Spišskej Starej Vsi prepadol cez to sito. Keby sme ho boli zachytili, keby ho niekto bol zachytil, možno by sa tá tragédia nebola stala. Tragédia sa stala a my preberáme zodpovednosť aj za to, čo sa stalo. To necháme aj tie deti trpieť, že budeme sa tváriť, že nevidíme, nepočujeme? Ten problém bude obrovský, to je pandémia, pandémia týchto dní. Pripravujeme sa na to? Čiastočne?
Budem končiť s tým, že naozaj to som chcel. Ja som chcel z dcéry vychovať lekára a nie takého človeka, ktorý sa dokáže vcítiť, empatia a nie obchodníka. Viete, že ktorý nájde systém a bude dokázať v ňom vedieť plávať. Viete, že bude teda ten systém. Nie, od lekára by sme mali očakávať, že bude lekárom, že bude riešiť vcítenie sa do problému, obzvlášť keď bude robiť psychiatriu. Ale aj ten obvoďák podľa mňa tiež potrebuje byť empatický k tomu človeku a nemá riešiť zatekajúci strop.
Pán minister, viete, že my máme, vy ste zle položili tie základné kamene. Tie základné kamene sa položili zle a tie problémy sa len naťahujú tým, že sa tie základné kamene. Nebojte sa, začnete hýbať so základnými kameňmi. Skúste poposúvať základné kamene. Skúste povedať ľuďom, že nie za rok, nie zbohatnúť. stačí zarobiť, keď chce niekto zbohatnúť, nech ide ťažiť ropu. Tá podstata, s tou hýbte a, jak povedala Matka Tereza, si dovolím tak veľkým človekom skončiť moje vystúpenie, že nie je problém nakŕmiť chudobných, problém je nakŕmiť bohatých. A viete, že či ten problém slovenského zdravotníctva nie je celkom aj v tom niekde schovaný, že my tam vlastne máme ľudí, ktorí si zvykli na určitý štandard, na určitý systém a ono sa ťažko zo systému odchádza. Hej, že ťažko sa odchádza, keď ono keď si zvyknete, už sa potom ťažko odchádza.
Takže to som vás chcel, pán minister, poprosiť, že skúste hýbať tými základnými kameňmi, lebo keď nebudete hýbať, o rok sme tu zas. A o rok a ďalší rok sme tu zas. A zas budú plášte lietať, zas budú odborári. Viete, že my budeme len sa tváriť, že riešime a nevyriešime, pokiaľ nepohneme s tými základnými kameňmi. Aby sme my skutočne povedali, že čo vlastne máme očakávanie od slovenského zdravotníctva. Či chceme, aby slovenské zdravotníctvo liečilo ľudí, alebo slovenské zdravotníctvo vytvorilo systém, ako niekto dokáže zbohatnúť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, Lojzo, za, nielen za vystúpenie, ale aj za výchovu tvojej dcéry. Je to teda naozaj každý jeden takýto rodič a takéto šikovné dieťa je niečo, čo naozaj na Slovensku potrebujeme. Ale bez ohľadu na to ja napríklad nesúhlasím s tým, a to sa o mne vie, že by som malo považovať, alebo že sa považuje zarábať v zdravotníctve za niečo zlé. Keď sa pozrieme na rok 2023, tak napríklad zdravotné poisťovne, o ktorých sa tu väčšinou bavíme a na ktoré politici všetko hádžu, mali vlastne v porovnaní so svojimi ziskami nejakého necelého pol percenta zisk so svojimi držbami. Ale napríklad všeobecní lekári mali podľa teda údajov až 27 % svojich tržieb mali zisk, špecialisti 17 % a teraz sa ešte, nechcem sa pozrieť na nejaké farmafirmy, tu som gúglila nejaké medzinárodné spoločnosti, ktoré tu majú farma spoločnosti, ktoré tu majú že 38 % zisk, 23 % zisk.
A teraz ja sa chcem opýtať, že fakt je to zlé? Fakt je zlé keď mi niekto zachráni dieťa, manžela, kohokoľvek, tak je zlé, že za to mu zaplatím? Ja mu za to s radosťou zaplatím, však nech to má a je mi úplne jedno, či je to farmafirma, či je to poisťovňa, či je to lekár, či je to sestra, či je to dovozca, je mi to jedno. Toto problém nie je. Problém je, a to ste veľmi správne poznamenal, že niektorí dokážu v rovnakom systéme produkovať nejaké hodnoty, dokonca lepšie a zároveň mať zisk, a niektorí nedokážu ani tak dobre hodnoty produkovať a zároveň sú v brutálnych stratách. A je úplne jedno, či je štátne, súkromné, aké to je. Problém je toto. Lebo konkrétne si spomínal Pentu, Agel v našich končinách, tak úspechom Penty, Agelu je najmä neúspech manažovania štátnych nemocníc ako konkurenta, lebo tej konkurencie je tu mála. A o to sa my dlhé roky pokúšame aj tu volaním po tom, aby, preboha živého, už sa neustupovalo, sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Doplním, že súkromníkov v slovenskom zdravotníctve sú tisícky. Každý súkromný ambulantný lekár dokáže takýmto spôsobom počítať a dosahovať zisk, netreba sa im vyhrážať, vďaka nim to slovenské zdravotníctvo funguje.
Chcem nadviazať, Alojz, na tvoje slová o predikcii, že kam sa to zdravotníctvo uberá. Wayne Gretzky kedysi povedal, preto je takým úspešným hokejistom, pretože nekorčuľuje tam, kde puk je, ale tam, kde puk bude. A my, bohužiaľ, hasíme požiare tam, kde sú, a nesústredíme sa na to, kde sa ten svet bude uberať, 21. storočie je storočím, v ktorom nám vládne pandémia chronických chorôb, vrátane tých duševných, a je potrebné do tohto budúceho zdravotníctva pre 21. storočie vtiahnuť pacienta, ktorý sa značnou mierou aj svojím vlastným životným štýlom, správaním a stravovaním podieľa na tejto pandémii chronických chorôb. Potrebujeme inú paradigmu poskytovania zdravotníctva, nie tú, ktorá nám tu vládla v 20. storočí, ale naozaj s tým nič nerobíme. Prečo detská psychiatria nie je stredobodom záujmu? Pretože hovoril som o programovej vyhláške, o cieľom a nástrojoch, my sme nesformulovali cieľ, my sme nesformulovali potrebu detskej psychiatrie, a preto detská psychiatria nerozkvitá. My sme sformulovali len nástroje, kam pôjde koľko peňazí, nezaujímame sa o to aký bude cieľ.
No a ešte si tam hovoril niečo o Habsburgovcoch. Obávam sa, že ostatní nevedeli, o čom je reč. Tak len toľko, že najúspešnejšie systémy v Európe, zdravotné systémy v Európe sú v krajinách, kde vládne protestantské náboženstvo. Sú to škandinávske krajiny, je to Holandsko, je to Dánsko. V tých katolíckych krajinách, kde vyhrala protireformácia, ako napríklad aj na Slovensku, sa, žiaľ, zdravotníctvam príliš nedarí.

Ďakujem, pán kolega. Ja sa len chcem prihovoriť za rozšírenie tej matematickej olympiády, ktorú ste spomínali. Lebo ak by sa niekomu teda podarilo vyriešiť to, že prečo ak do zdravotníctva dáme viac, tak stále viac pýta, tak potom mám ďalšiu náhradnú matematickú hádanku, taký hlavolam, že celé týždne tu počúvame o tom, že 79 je viac ako 71, to je jedna rovnica, a potom sa nám tu občas ukazuje, že 75 je menej ako 76. A tieto dva vesmíry tu nejak koexistujú a mne to stále nejde do hlavy, že ako tá matika sa tu nejak tak, dochádza tu k takému ohnutiu časopriestoru matematickému. Tak dávam to ako podnet na ďalšie riešenie do tejto olympiády, že ako je to možné, že väčšina, ktorá je viac ako 76, niekedy je 75. Na rozmýšľanie.

Ja sa opriem o výrok, ktorý povedal kolega Hlina, a to, že o rok tu budeme zase sedieť takto a diskutovať o mzdách v zdravotníctve. Ja si myslím, že to bude aj skôr. Len uvediem pár čísiel, ktoré vydala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Len pre zvýšenie miezd zdravotníkov oproti konsolidácii, ako sa počítalo, bude stáť tento rok štát 300 mil. eur. Keď si k tomu pripočítate ďalších 300 mil. eur, ktoré bude stáť energetická pomoc, podľa mňa to bude ešte viac stáť, pretože sa nám budú zvyšovať dovozové ceny plynu, to máme 600 mil. eur. Potom si zoberte Sociálnu poisťovňu, ktorá bude tento rok hospodáriť so schodkom minimálne 2,7 mld. eur. Samozrejme, že tie 13. dôchodky veľkorysé, ktoré sme si tu poschvaľovali, tak budú motivovať na predčasný odchod do dôchodku. To máte ďalších poistencov štátu, za ktorých štát v podstate bude musieť platiť odvody. Takže sú to stovky, stovky miliónov eur, ktoré nám v časoch konsolidácie veľmi vážne ohrozia verejné financie. Skutočne na to treba myslieť. A aby to bolo ešte komplikovanejšie, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť znižuje odhad ekonomického rastu tento rok o dve desatiny percentuálneho bodu, čo je dosť veľa, a zároveň varuje predtým že sa zníži výber daní, to je ďalší problém. Toto všetko, keď sa nabalí, tak ja si myslím, že bude otvárať štátny rozpočet niekedy o pol roka, pretože bude úplne neudržateľný a obávam sa, nieže obávam, ale rátam s tým, že opäť budeme hovoriť o mzdách a už nielen zdravotníkov, budeme hovoriť o mzdách ďalších ľudí možno v celom verejnom sektore.
A posledný údaj, ktorý poviem, vyvíja sa to tak, že od tohto roku do budúceho sa zvýši zadlženie Slovenska z 59 na 62 % HDP. Ideme gréckou cestou.