33. schôdza

Ďakujem.
Ďalší vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Horecký Ján, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Nuž, pán kolega Szalay, ja vás nebudem prekvapovať nejakou partizánčinou príspevku z oblasti zdravotníckej starostlivosti, ale pozorne počúvam túto rozpravu a chcem sa k nej vyjadriť tak rádoby štátnicko-manažérsky, pretože doma som v rezorte vzdelávania a školstva, ten sa v niečom podobá na rezort zdravotníctva. A teraz, pri všetkej úcte, lebo ja viem, že keď sa človek cíti v ohrození života, zdravia, tak to sa stane veľmi rýchlo prvou prioritou. Ale predstavte si, môj názor je, že budúcnosť a prosperita Slovenska ani tak nezávisí od kvality poskytovanej zdravotníckej starostlivosti, ako od schopnosti vybaviť našu pracovnú silu, našich ľudí konkurencieschopnosťou a tým, čo potrebujeme uspieť v tomto svete.
No ale je jasné, že keď zdravotníci majú oveľa bližšie ku tej citlivej koži každého jedného z nás, tak pre mňa je fascinujúce počúvať v tejto rozprave, že sa tu v otázkach života a smrti pri toľkých peniazoch, rádovo nad miliardou eur, nevykonáva dôsledná kontrola. Ale ja odmietam, pán kolega, to vaše zjednodušenie, že teda štát to robí dole, tak dajme preč, nazvali ste to etatizmom. V tom prípade, keby som použil tú paralelu so školstvom, tak by som musel chcieť zrušiť štátne školy a preferovať len tie súkromné cirkevné, ktoré vedia robiť dobré veci, ale touto cestou by som nikdy, nikdy, nikdy nešiel a neodporúčal, lebo sú strategické veci, ktoré si štát musí ponechať v kompetencii a regulovať. A medzi ne jednoznačne rátam tieto naše dva rezorty.
Ďakujem vám za rozpravu.

Ďakujem a ďalší teraz s reakciou na faktické vystúpi pán poslanec Szalay, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Zareagujem teda spolu na Peťa Stachuru aj pána kolegu Horeckého k tomuto, k tej téme. Trh má byť regulovaný, áno, je to citlivá téma a tak ďalej, je tam bambilión dôvodov, prečo má byť trh zdravotníctva regulovaný a štát je tu ten regulátor a tú reguláciu má robiť dobre vrátane dozoru a dohľadu, ale to neznamená, že keď niekto kormidluje, že má zároveň aj veslovať. To neznamená, že štát má zároveň poskytovať tú službu. Ja si nemyslím, že štát má poskytovať nemocnice a prevádzkovať nemocnice, štát má prevádzkovať zdravotnú poisťovňu, štát má prevádzkovať záchranky, štát ich má v prvom rade regulovať, ani tú reguláciu nevie robiť dobre, nie ešte to veslovanie, ten výkon tej práce, hej? Štát dnes neprodukuje potraviny, potraviny produkujú súkromníci a štát reguluje cez najrôznejšie regulácie, aby tie potraviny boli bezpečné, aby sme my mohli sa najesť bez toho, žeby sme si ublížili. A to isté by malo fungovať aj v zdravotníctve. V prvom rade by mal štát zvládnuť svoju regulačnú úlohu a tú nezvláda. A ja nie som za to, že zrušme, však to vlastne ani v tom zákone nie je, tu sa bavíme o tom, že či bude mať štát 50 % alebo nebude mať 50 % záchraniek, maximálne o tomto sa bavíme, mne tu nejde o to, aby sme ich zrušili alebo zakázali, mne tu ide o to, aby sme vybrali najlepších poskytovateľov, najlepších z pohľadu kvality. A to je jedno, ak budú štátni tí najlepší, nech sa páči, ale nech sa zúčastnia férovej súťaže, nech dopredu nevieme, kto tu súťaž vyhrá.
A pokiaľ ide o Fera Majerského, ďakujem veľmi pekne za pripomienku, kontroly nie sú, áno, Poprad, Poprad si spomínal, Poprad je akciovka. Hej, už len to vedie k tomu, že tá nemocnica to má v hlave upratané, manažmenty sú upratané, nákladové... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tým sme vyčerpali faktické poznámky a ďalší do, ústne do rozpravy je prihlásený pán poslanec Marek Krajčí.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Zopár len poznámok. V prvom rade, pán minister, chcem povedať, že tím ľudí, ktorý pripravoval túto reformu na ministerstve, je teda oveľa, oveľa kvalitnejší ako ten tím ľudí, ktorí pripravoval tú reformu, o ktorej sme sa tu rozprávali včera, toho duševného zdravia. A ja tiež súhlasím s tým, že množstvo vecí, ktoré sa vám podarilo vďaka tomuto tímu zakomponovať do tejto reformy a priniesli ste ju sem, je naozaj veľmi dobrých a je to posun správnym smerom. Takže z tohto pohľadu naozaj určite pochvala.
Ja mám možno len tiež zopár poznámok aj možno k tej debate, to, čo tu odznelo na rôzne adresy, vznikol tu taký zaujímavý spor, či lepšie štátne, alebo súkromné. Ja som na výbore povedal, že pokiaľ by to zobral do ruky štát, že tá chobotnica je tak silná, že už priamo aj ľudia na ministerstve, mnohí z nich, sú nejakým spôsobom v konflikte záujmov a nechcú počuť o takýchto riešeniach. A ja som, keby sa vám podarilo, že by ste naozaj tu spravili kvalitnú reformu, kde by boli, kde by bola kvalitná sieť a štát by zobral zodpovednosť za túto extrémne dôležitú službu, ktorú musí poskytovať svojim občanom, tak by som naozaj aj tlieskal. Je mi jasné, že sa to nedeje a treba povedať, že tak ako bolo povedané, tento spôsob prideľovania bodov ľuďom, ktorí chcú podnikať v zdravotníctve, tu bol už od tej reformy Rudolfa Zajaca, nakoniec keď sme to na výbore spomenuli, tak aj sám Tomáš sa ozval, že však tak sa to robilo vždy, že to bolo aj také priame potvrdenie toho, že v podstate sa s tým vždycky robili také určité kšefty. A treba povedať, že ja si nemyslím, že je to najlepší spôsob, aby sa práve na tejto službe aj generoval zisk.
Chcem napríklad povedať taký úplne jednoduchý príklad, ktorý každý občan, myslím, bude vedieť pochopiť, čo napríklad robili súkromníci, hej? A práve preto sme aj do plánu obnovy chceli nastaviť optimálne body, v ktorých by sa mala poskytovať záchranná zdravotná služba občanom tejto krajiny, aby z optimálnych bodov vyrážali sanitky a tak, aby sme znížili dojazdové časy. A preto sme chceli použiť peniaze na to, aby sa to vybudovalo naozaj, tieto stanice, v optimálnych bodoch. Pretože čo sa dialo dovtedy? Dovtedy to bolo urobené tak, že ten súkromník si tento bod, samozrejme, nejakým spôsobom mal zabezpečiť, teda oni si prenajímali tie budovy a ja som, ešte si pamätám, svedkom toho, to bolo ešte za tej vlády 2016 – 2020, keď sme dostali do, na výbor pozmeňujúci návrh, ktorý dokonca zväčšoval ešte ten perimeter toho, kde od toho optimálneho bodu ten súkromník si mohol túto stanicu v podstate zaobstarať a prenajať, a teda ju prevádzkovať. Samozrejme, že keď ten perimeter bol taký veľký, myslím, že 30 kilometrov to bolo, tak bolo úplne logické, keďže to bol predmet zisku, tak každý súkromník sa snaží zarobiť a snaží sa mať čo najlepšie zisky. A keďže sa príjem robí z toho, koľko najazdia kilometrov, tak záujem súkromníka bolo nepostaviť si tú stanicu alebo nekúpiť si možno drahšiu stanicu v centre nejakého mesta, čo by bolo úplne logické, ale, samozrejme, on si prenajal, eventuálne postavil alebo prenajal, väčšinou si prenajímali tieto stanice v nejakých logistických centrách na periférii miest. Výsledok bol aký? On zarobil viac, pretože tie jeho sanitky viac najazdili. A ešte dokonca tam bola ďalšia podmienka, že oni si, samozrejme, tie stanice podľa možnosti dali čo najďalej od nemocníc, aby keď budú zvážať tých ľudí do nemocníc, aby ešte viac zarobili. Takže postavili to na perifériu miest, najazdili veľa kilometrov, zarobili veľa peňazí, stálo nás to všetkých viac, výsledok je, dojazdové časy pre ľudí bolo zdĺžené. To znamená, ľudia zbytočne zomierali len kvôli tomu, že je z toho biznis. A čo je na tom horšie, je to, že naozaj v tejto situácii musí byť ten štát, ktorý to naozaj zareguluje, no lenže vy keď si tú stanicu nepostavíte na tom mieste, kde má stáť, tak vy musíte dať nejaký perimeter, keď to má byť predmetom nejakej súťaže, kde si ten súkromník tú stanicu môže postaviť, ale on si ju jasné že postaví tam, kde to bude preňho najlacnejšie a kde bude mať najväčšie dojazdové kilometre.
Takže, prosím pekne, toto je jeden úplne jednoduchý príklad, ktorý podľa mňa každý pochopí, prečo urobiť zo záchranky predmet zisku, vôbec nie je podľa mňa správne riešenie. Práve preto aj nesúhlasím s Tomášom, ktorý napadol plán obnovy, že sme sa rozhodli tieto stanice, aby štát postavil v tých najoptimálnejších bodoch, však to je to úplne najlogickejšie, čo má byť, a teda už keď tí súkromníci to majú prevádzkovať, tak nech má minimálne, tie stanice majú v tých bodoch, ktoré ustanoví štát, ktoré budú najbližšie k nemocniciam a kde bude predpoklad, že najazdia najmenej kilometrov, lenže to, že najazdia najmenej kilometrov, síce dostanú najmenej peňazí, ale zároveň ľudia budú mať najrýchlejší prístup k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti.
Ďalšia vec, čo som chcel povedať, pán minister, na ten § 12. Áno, tým, že tam zostal, zostala teda podmienka, že pokiaľ bola firme udelená pokuta za nelegálne zamestnávanie, nemôže sa ďalej uchádzať v tendri, tak je, áno, je nám jasné, však môžme byť úplne konkrétni, firma LSE, ktorá v minulom obstarávaní mala 107 bodov, sa nebude môcť uchádzať. Len my, čo to sledujeme dlhšie, my veľmi dobre vieme, ako firma LSE vznikla, vznikla tak, že vydierači dovydierali Falck, ktorý odišiel, a potom tí, ktorí to pravdepodobne vydierali, museli rýchlo sa postarať o to, aby miesto Falcku tu nastúpila nejaká firma, ktorú nebol problém relatívne rýchlo založiť. A keďže tie podmienky toho, tej, toho výberu tých uchádzačov boli nastavené tak, ako boli nastavené, dalo sa to veľmi rýchlo zrealizovať pod inou značkou a predpokladajme, že podobní ľudia, ktorí na tom zarábali predtým, že dostali bakšiš, tak teraz na tom možno sa nabalia priamo cez tú firmu. Takže z tohto pohľadu čakám, že vznikne znova nejaká firma a uvidíme, koľko bude mať bodov.
Možno to, že ste sa snažili urobiť to, že ste dali 25 %, rozumiem, to znie akože ako taký, by som povedal, zásah, že nechcete dovoliť, aby nejaká firma tu mala taký veľký podiel zisku, ale na druhej strane, ešte raz, ja osobne si myslím, že súkromné vlastníctvo v tomto nie je optimálne a na druhej strane len aby sme náhodou potom naozaj nelimitovali ten samotný štát. Ja ako minister, keď som bol, ja som, samozrejme, mal zámer a záujem, aby štát mal čo najviac tých bodov, pretože som si myslel, že to je pre štátny systém najlepšie, že to je najlepšie pre pacientov a, samozrejme, štát má obrovské možnosti aj cez eurofondy, aj cez plán obnovy, akým spôsobom by mohol mať ešte oveľa viac tých záchranných staníc, ako doteraz tú polovicu.

89-2
Ďalšia vec je a, samozrejme, všetci budeme čakať na tú vyhlášku, eventuálne teda ten, z vašej strany to nastavenie tej výberovej komisie, ktorá bude zabezpečovať výber na operačnom stredisku záchrannej služby.
Takže k tomu teraz naozaj nechcem predbiehať, ale budeme veľmi-veľmi zvedaví. Samozrejme, vy keby ste chceli rozptýliť obavy a tie obavy tu sú, ako bolo povedané, veľmi-veľmi dlho, tak by ste určite už teraz do zákona, tak ako to navrhujú napríklad teraz poslanci za KDH, dali také parametre, že tie komisie by boli naozaj kreované z odborníkov a bola by pre spoločnosť aká-taká istota, že tí všetci ľudia sa nedajú kúpiť, tí všetci ľudia nemôžu byť v konflikte záujmov, a teda že vám svitá na to, že tá súťaž bude transparentnejšia a naozaj by ju mali, mali by v nej uspieť len tí najlepší. To sa zatiaľ, pán minister, nepodarilo. Uvidíme, ako to naozaj ďalej bude celé pokračovať, ale tie obavy ste naozaj nerozptýlili.
Ďalšia zaujímavá vec, čo bola, ku ktorej sa priznal pán kolega Baláž, keď dával ten pozmeňujúci návrh, že posúvate o tri mesiace možnosti objednávania. Ako na jednej strane super, že bude i objednávanie a už to malo byť ďalej, je to obrovský problém slovenského zdravotníctva, na druhej strane škoda, že sa to znova odsúva. Budeme to pozorne sledovať a, ale úprimne, teraz fakt držím palce, aby sa to e-objednávanie spustilo. Vy veľmi dobre viete, že zo zdravotníctva sa stáva nedostupná služba pre mnohých ľudí, a to, že sa úplne všade už vyberajú poplatky v ambulanciách, to je naozaj katastrofa.
Prosím, pán minister, skúste s tým niečo robiť, budete mať v tomto našu podporu. Keď sa s tým nebude nič diať, my na to budeme musieť upozorňovať, lebo toto je to, čo občanov tejto krajiny naozaj veľmi-veľmi trápi.
Už mám posledných 25 sekúnd, takže z tohto pohľadu ja si myslím, že dobre, že takáto vec tu je, obavy nie sú rozptýlené, a preto my sa trošku obávame, čo sa bude diať práve s tým tendrom. Podľa toho vlastne ešte sa rozhodneme, ako budeme hlasovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. S faktickými poznámkami je prihlásený pán poslanec Stachura.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem. Škoda, že tu nie je pán Szalay, pretože mohol si vypočuť napríklad jeden z mnohých, z mnohých príkladov, prečo sa musí prísne regulovať trh v zdravotníctve. Toto bol naozaj pekný príklad, ako si to spomenul. Takže v tomto plne s tebou súhlasím, a takisto ako si pomenoval ďalšie veci v tejto, v tejto novele, takže ďakujem za tento príspevok.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Marek Krajčí, nech sa páči.