33. schôdza

Ďakujem pekne. Ešte pred tým, ako otvorím rozpravu, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Petrovi Kalivodovi.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 643.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledujúce výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ako aj Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu.
Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, pán poslanec Sabo a pani poslankyňa Hanuliaková.
Pán minister chce ešte pred tým? Ešte pred tým? (Reakcia navrhovateľa.) Dobre. Pán minister môže vystúpiť kedykoľvek a koľko chce.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne a stručne uvediem daný návrh zákona.
Dámy a páni, v podstate bavíme sa o téme, ktorý, ktorý, o téme, ktorá je veľmi aktuálna, a to je, Slovensko je stále neodkanalizované aj napriek tomu, že idú nemalé finančné prostriedky do vodárenských spoločností a, samozrejme, aj do miest a obcí. Problém je, že už sme takmer 15 rokov po termínoch, ktoré sme si sami stanovili, čo je veľmi vážna vec. A voči Slovensku je spustený infringement, ktorý z môjho pohľadu vie prebehnúť veľmi rýchlo, lebo ak sme sa raz zaviazali, že niečo bude do roku dvetisíc, ja neviem, pätnásť a nie je, tak ťažko tam argumentovať, že je to. No tak keď to nie je, to nie je. A z tohoto dôvodu je potrebné, aby každé jedno euro, ktoré v rámci vodárenskej politiky sa hýbe, aby naozaj išlo do vody a kanalizácie. Z tohoto dôvodu ja môžem povedať, ako minister od prvého dňa môjho nástupu som vody a kanalizácie urobil prioritou. Na porovnanie, kým predchádzajúce vedenia ročne dávali 40, keď bol dobrý rok 50 miliónov do kanalizácií, my sme tento rok zakontrahovali vyše 450 miliónov, čo sa týka eurofondov a približne viac ako sto miliónov išlo na základe, na základe environfondu a realizujeme veci geograficky, ktoré desiatky rokov sa absolútne zanedbávali. A asi máte informáciu, že sme napríklad prišli už s novým konceptom, a to je geografickým riešením vody a kanalizácie. Takto sme pomohli Orave, ktorá už je v podstate krok od toho, aby bola dokanalizovaná. Viem, že sú tu ďalšie časti, riešime Domašu, riešime proste tam všade, kde pozriete, tak je tých problémov veľa, juh Slovenska, budeme ohlasovať veľké kanalizačné projekty, len problém, ktorý je a ktorý zostáva, že naozaj ja som šokovaný, keď som napríklad prišiel do, na juh Slovenska, kde som videl nápis v jednej škole, že neni pitná voda, že prídete a tí starostovia nemajú do dnešného dňa ani len projekty hotové, hej, to neviem, čo tam robili na tých samosprávach. A práve odtiaľto sa to posúva potom aj do tých vodárenských spoločností.
Viete, že akcionármi vodárenských spoločností by mali byť subjekty verejného práva, to znamená najmä mestá a obce, ktoré samy so sebou dnes majú finančné problémy a tie vodárenské spoločnosti, či chceme, alebo nie, asi pôvodne to bolo koncipované, že ony budú primárne zodpovedné za odkanalizovávania, tak ako sa niekedy plynofikovalo Slovensko, že bol z toho kvázi komerčný produkt a kanalizovalo sa to, lebo proste tam vychádzala návratnosť, no len takto to neplatí pri vodárenských spoločnostiach. Áno, je politika, že predávame vodu za cenu, ktorá už dnes ani nepokrýva de facto náklady, a všetci chodia iba klopať na dvere štátu, že dajte nám peniaze na kanalizácie, na vodovody. A tu vzniká proste otázka, že potom prečo nemá štát vo vlastníctve tie spoločnosti, keď sme jediný subjekt, ktorý tam nalieva peniaze. To je dnes realita. Tie vodárenské spoločnosti častokrát nerobia nič a to je najhoršie, že nielenže niekedy neurobia nič, ale, žiaľ, sú javy a o tom je správa NKÚ, že peniaze idú kadekde inde, len nie do opravy deravých potrubí, do budovania novej infraštruktúry. Myslím si, že pán predseda NKÚ vystúpi v tomto veľmi jasne a tento zákon, ktorý sme predložili, predovšetkým reflektuje na to, že naozaj si myslím, že už nestíha s dobou tento zákon. Tam sú, si predstavte, že v zákone napríklad nie sú definované normálne niektoré základné pojmy, ako že čo znamená napríklad oprava, čo znamená údržba, hej? Tak riešime základnú terminológiu, aby sa vedelo, čo sa čím myslí.
A druhá vec, ktorá je veľmi dôležitá, že vypúšťame zo subjektov verejného práva združenia právnických osôb, pretože tam vidíme dieru, cez ktorú sa vedia k akcionárskej štruktúre dostať aj subjekty, ktoré za určitých okolností tými subjektami verejného práva v určitom momente nemusia byť. A, naopak, vkladáme tam, že subjektom verejného práva, ktorý môže eventuálne sa stať vlastníkom niektorých podielov vo vodárenských spoločnostiach, bude štát. Tu navrhujeme, že by to bolo zastúpené ministerstvom životného prostredia, ale aj kľudne nech je to akýkoľvek rezort. A o čo ide? Zase objektívne sú vodárenské spoločnosti, ktoré hovoria, že keď raz má nejaká obec 0,01-percentný podiel v akcionárskej štruktúre a nechodí na ani valné zhromaždenie a nevedia kvôli tomuto, že zrazu takýchto obcí je veľa a pre nich ten benefit nie je žiaden, že majú takýto smiešny podiel, tak zas na druhej strane nám tvrdia vodárenské spoločnosti, že nevedeli roky zvolať, zvolať valné zhromaždenie, a preto ak má mať niekto s tým nejaké, nejakú ťarchu a chcel by, by som povedal, považuje to za príťaž, tak chceme, aby radšej sa vedel stať vlastníkom naspäť týchto akcií štát, ktorý buď si započíta to, čo niekedy odovzdal, keď odovzdal zadarmo nejakú vodu, kanalizáciu a teraz by mal mať nejaký podiel, alebo nejak sa to finančne dorovná, a na to, aby sme prišli s ďalšou legislatívnou iniciatívou spolu aj s činnosťou a so záverom správy NKÚ, tak na to budeme vlastne potrebovať ešte viacero diskusií, ktoré využijeme v období roka, pretože tento zákon ustanovuje jeden mechanizmus, a to je to, že ak bude chcieť niekto zamieňať svoje akcie za nejaké dlhopisové rôzne programy, tak aby štát mal jednoročné predkupné právo. Počas tohoto obdobia, som presvedčený, že nájdeme všeobecnú politickú zhodu, aby ešte, nazvime to, že táto šedá zóna sa vedela elegantne vykryť.
To, čo je dôležité, že týmto zákonom my riešime iba to, čo je regulovaná činnosť. Regulovaná činnosť je, čo určuje vlastne ÚRSO, to znamená cena vody, ktorá je, alebo teda cenu, ktorú si fakturujú vodárenské spoločnosti napríklad pri aj splaškoch, je stanovená na základe vlastne aj vstupov, ktoré im vyráta ÚRSO. To, čo tento zákon vôbec nerieši, a to nerieši ani dnes, to je neregulovaná činnosť, a to sú vlastne, keď sa napríklad zneškodňujú obsahy žúmp. Tento zákon to absolútne v ničom nepokrýva, aj keď som zachytil, že tí, ktorí sa tohoto zákona poväčšine boja, tak sa snažia hovoriť, že no ale my preto takto nejak musíme fungovať, pretože my dotujeme vlastne ešte, ešte túto činnosť.Tá aj dnes je absolútne komerčná a naším cieľom práve je, aby každé jedno euro, ktoré v rámci vody a kanálu ľudia zaplatia, aby vodárenské spoločnosti museli vrátiť naspäť dobudovanie tej infraštruktúry a z tohoto dôvodu to považujem za také základné minimum.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku.
Pán poslanec Lackovič.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, len jedna taká poznámka. Vy ste spomenuli vo svojom vystúpení, že ste niekam prišli a tam nebola pitná voda. Myslím, že základnú školu ste spomínali, že teda neviete, čo robili samosprávy. No samosprávy robili, čo mohli. Napríklad ja keď som bol starostom Hviezdoslavova, my sme 6. mája 2021 podali žiadosť na vydanie stavebného povolenia a viete, kedy nám ju okresný úrad v Dunajskej Strede, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal? Po 899 dňoch, v deň môjho nástupu sem do Národnej rady Slovenskej republiky a o ďalších nejakých 121 dní bola správoplatnená. Čiže my sme čakali okolo 1 020 dní na vydanie právoplatného stavebného povolenia na dobudovanie vodovodu a kanalizácie. Keď sme žiadosť podávali 6. mája 2021, PHZ-ka bola 9,9 milióna, keď vydali stavebné povolenie a správoplatnili ho, už to bolo 15 miliónov. Čiže 5 miliónov ešte vznikla škoda (povedané so smiechom) prakticky tomuto štátu len preto, že to tomuto štátu, okresnému úradu trvá tisíc dní vydať.
Čiže tam, a to vôbec nie je teraz teda do vašich radov, ja by som, naopak, možno uvítal, keby konečne odbory starostlivosti o životné prostredie na okresných úradoch spadali pod vás ako ministerstvo životného prostredia a nie pod ministerstvo vnútra ako doteraz. To je neuveriteľné, že ja som behal tri roky za ministrom vnútra, že ja nemám kanalizáciu v obci. A predchádzajúca vláda to neprijala, lebo v tomto pléne to v 2023 aj bolo na programe dňa a odmietli to preč.
Čiže my tu máme, my tu nemáme základné domáce úlohy urobené, že tu treba chodiť za ministrom vnútra, ktorý má pod sebou hasičov, policajtov a neviem, čo všetko, keď chceme vodovody a kanalizáciu.
Ja len toľko na úvod. vymazať

vymazať

Ďakujem.
Podľa § 28 ods. 2 rokovacieho poriadku o slovo požiadal predseda Najvyššieho kontrolného úradu. K jeho vystúpeniu ale musí dať súhlas Národná rada, preto sa vás pýtam, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán predseda. Chcem vás informovať, že máte neobmedzený čas na vystúpenie. Zároveň, keďže viem, že váš úrad sa venuje hlavne úsporám, poprosím vás, aby ste boli úsporný vo vašej reči.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Budem sa snažiť byť maximálne efektívny, ale verím, že budem aj účinný, a tá účinnosť sa prejaví v tom, že plénum Národnej rady podporí tento zákon a pôjde tento zákon do druhého čítania a ak budú mať poslanci pocit, že je možné ešte do tohto zákona niečo vložiť, aby sme posilnili zodpovednosť štátu, zodpovednosť samospráv za dodávky pitnej vody, za rozvoj vodárenskej infraštruktúry, tak si myslím, že parlament urobí len dobre, a aj vďaka tomu, že sme my ponúkli či už vláde, ministerstvu, alebo aj parlamentu odporúčania. Mňa teší, že téma voda, zásobovanie obyvateľov pitnej vody, či rozvoj a modernizácia vodárenskej infraštruktúry je témou dňa, že táto téma sa stala dôležitou nielen pre parlament, pre poslancov, ale že o tejto téme rokovala aj vláda za mojej účasti. My sa téme vodárenského segmentu venujeme od roku 2020. Vykonali sme niekoľko účelových, tematických kontrol a napríklad aj na základe našich záverov, odporúčaní bol v roku 2021 zmenený zákon a zákonom sa jednoznačne povedalo, že vlastniť akcie vo vodárenskej spoločnosti môže len obec alebo mesto. Predtým to tak nebolo, a preto sú niektoré vodárenské spoločnosti, kde vodárenská spoločnosť je vlastníkom akcií, ale máme šikovný manažment niektorých vodárenských spoločností, ktorí prišli na to, ako aj túto jednoznačnú legislatívnu pozíciu môžu obísť a vymysleli projekt, ktorým vymieňajú akcie na určitý čas za dlhopisy, a takýmto spôsobom strácajú tí, ktorí dostali majetok štátu bezodplatne. Teda tú kritickú infraštruktúru vodárenskú, kanalizačnú dostali obce a mestá na začiatku tohto tisícročia do správy, do vlastníctva, aby sa o ňu starali, rozvíjali, nie aby sa zodpovednosti za starostlivosť a rozvoj zbavovali tým, že vymenia dlhopisy za akcie, a že získajú 5- alebo 10-tisíc eur na to, aby podporovali prevádzku ľadovej plochy, alebo aby podporovali modernizáciu obecného rozhlasu. Druhá dôležitá kontrola, ktorá bola zameraná na plnenie opatrení, ktoré sme my ponúkli či už štátnym inštitúciám, alebo kontrolovaným vodárenským spoločnostiam, bola realizovaná v minulom roku. Preverili sme na follow-up audite štyri vodárenské spoločnosti, ale zároveň sme preverovali aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, pretože jeden z problémov, ktorý sme identifikovali, súvisí s reguláciou ceny vodného a stočného. Ak sa zásadne neurobí zmena aj v pohľade na reguláciu toho najcennejšieho, čo máme, a to je pitná voda vo vodovodnom kohútiku či už v domácnosti, alebo ako hovoril pán minister, v škole, v zdravotníckom zariadení, tak sa nepohneme dopredu.
Práve cez cenu, cez rozumnú reguláciu vodného a stočného môžeme pomôcť akcionárom, teda samosprávam, môžu manažmenty vodárenských spoločností zabezpečiť nielen opravu a údržbu existujúcej infraštruktúry, ale vedia vytvoriť aj balík finančných prostriedkov na co-financovanie projektov, ktoré súvisia s rozširovaním existujúcej vodárenskej kanalizačnej infraštruktúry, kde zásadným spôsobom spoločnostiam vodárenským, teda samosprávam, obciam a mestám pomáha štát či už z eurofondových možností, alebo z možností štátu.
Ja oceňujem, že táto téma je na tejto pôde aj prostredníctvom rezortu životného prostredia, že sa o tejto téme diskutovalo aj na prebiehajúcej schôdzi Národnej rady. To, že uznesenie nebolo prijaté, ktoré predkladali poslanci, to ešte neznamená, že plénum Národnej rady neakceptovalo to, že táto téma je významná. Je významná preto, lebo hovoríme o kritickej infraštruktúre štátu, a voda, prístup k vode je to podstatné, čo zabezpečuje život v jednotlivých obciach a regiónoch Slovenska.
Chcem zdôrazniť, že predložená novela je výsledkom možného, čo sme vedeli aj my ponúknuť rezortu životného prostredia, čo vedeli dostať na papier legislatívci z tohto ministerstva aj v spolupráci s inými rezortmi. Riešia sa tie najvypuklejšie problémy, ale nerieši sa úplne všetko, pretože je potrebný multirezortný prístup, potrebujeme aj prístup rezortu hospodárstva. Ak hovoríme o regulácii, potrebujeme aj prístup rezortu ministerstva vnútra, pretože tie prieťahy, ktoré sú pri správnych konaniach, ktoré súvisia s vydávaním povolení, tie dostávajú mnohé samosprávy do komplikácií a asi najvážnejší problém je problém, o ktorom hovoril aj pán minister Taraba, to je dnes nastavený systém verejného obstarávania. My vieme vyčleniť z európskych fondov milióny eur na rozvoj vodárenskej infraštruktúry. Mal som niekoľko sedení s vodárenskými spoločnosťami, stretol som sa s predstaviteľmi MIRRI, aby sme riešili alarmujúcu situáciu, kde máme na stole viac ako pol miliardy eur. A vodárenské spoločnosti nevedia tieto prostriedky využiť, pretože zákon o obstarávaní, proces, ktorý súvisí s obstarávaním je tak komplikovaný, že samosprávy nechcú ísť do rizika, že raz príde štát a štát povie, že máte 25, 50 alebo 100 % korekciu. Ak dáme korekciu na 50 miliónov, minimálne 25 alebo 50 %, to znamená, že zničíme vodárenskú spoločnosť, ktorej akcionárom, ktorej vlastníkom sú korporácie verejného práva, teda obce a mestá. V kontexte toho chcem upriamiť vašu pozornosť, že modernizačný dlh z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu sa dostal nad úroveň 10 miliárd eur, a tento modernizačný dlh nedokážu riešiť ani akcionári, ani vodárenské spoločnosti. Musí štát aj prostredníctvom rezortu životného prostredia s využitím európskej finančnej pomoci nastaviť pravidlá, ako vieme podporiť budovanie čističiek, rozvoj vodárenskej kanalizačnej infraštruktúry, ale vodárenské spoločnosti sa nemôžu tváriť, že to, čo zainvestoval štát do verejného, do tohto majetku, do kritickej infraštruktúry, že to sa štátu netýka, a štát nad tým nemá mať žiadnu kontrolu. Chceli sme, aby kontrolu nad tým mali obce a mestá, ukazuje sa, že obciam a mestám je lepšie získať z výnosov, z dividend 5-tisíc, 10-tisíc, a ako niesť zodpovednosť za to, či vodárenská spoločnosť zabezpečí udržateľný rozvoj infraštruktúry a jej rozvoj, alebo nie.
Druhá veľmi dôležitá poznámka je to, že štát v roku 2002 previedol majetok na obce a mestá, respektíve na vodárenské spoločnosti bezodplatne. Tento majetok je bez pochyby verejným majetkom a nie je možné, aby vodárenské spoločnosti pristupovali k tomuto majetku, že to je majetok ich a štát nemá čo do toho povedať. Vodárenská spoločnosť nemôže byť považovaná za súkromnú právnickú osobu, ktorej nemôže štát, samospráva, akcionár nič nadiktovať, je potrebné, aby sa posilnili kompetencie štátnych inštitúcií, kompetencie možno aj okresných úradov pri vykonávaní kontroly a pri vymáhaní zistení, ktoré sú identifikované v rámci kontrolných aktivít jednotlivých štátnych kontrolných inštitúcií. Jednoznačne postoj NKÚ je taký, že vodárenská spoločnosť na 100 % pôsobí vo verejnom záujme, a keďže pôsobí vo verejnom záujme, musia na túto spoločnosť platiť tie najprísnejšie kritériá. A ja veľmi vítam, že pán minister dáva zákon, ktorý jasne hovorí o tom, že finančné prostriedky, ktoré platia občania prostredníctvom vodného a stočného, majú byť primárne použité na rozvoj tejto infraštruktúry, na jej funkčnosť, pretože dnes sme na základe auditov v situácii, že vodárenské spoločnosti niektoré si urobili na týchto financiách biznis a posúvajú peniaze na rôzne kultúrne, športové, spoločenské podujatia a kupujú si starostov, primátorov na schvaľovanie nezmyslov na valných zhromaždeniach.
Posledná poznámka súvisí s tým, čo som už predtým povedal, ak chceme mať udržateľnosť, zdravé financovanie vodárenskej infraštruktúry, ale aj jej rozvoj, je potrebné vstúpiť aj do procesov regulácie. Ak si vezmeme, aká je cena vodného a stočného, ak hovoríme o kubickým metroch pitnej vody, tak hovoríme o smiešnych centových položkách, ktoré určite zásadným spôsobom nevplývajú na kvalitu života občana z hľadiska finančnej záťaže, ale podstatným spôsobom vplývajú na kvalitu života tých, ktorí nemajú k domu do ich dediny privedený vodovod a musia kupovať pitnú vodu v nákupných centrách, v obchodných centrách a musia si pitnú vodu ťahať domov či už na bicykli, alebo vďaka osobnému autu.
Dámy a páni, myslím si, že táto novela len vytvára predpoklad pre ďalšiu diskusiu, reaguje na tie najvážnejšie zistenia Najvyššieho kontrolného úradu, že niekto verejný záujem dal do rovnítka biznis záujem, že samosprávy, ktoré majú zodpovednosť, sa tejto zodpovednosti pod rúškom finančných prostriedkov na ich iný rozvoj, vzdávajú tejto zodpovednosti, a myslím si, že štát je povinný na to zareagovať a reaguje tým najlepším spôsobom, zmenou legislatívy. Preto verím, že podporíte tento zákon do druhého čítania. Prišiel som na rokovanie pléna preto, lebo to považujeme za jednu z podstatných rizík fungovania tejto krajiny nielen v bežnom živote, ale najmä v mimoriadnych situáciách, pretože hovoríme o podstatnej infraštruktúre, kritickej infraštruktúre štátu.
Verím, pán podpredseda, že som dodržal aj pravidlo efektívnosti, aj účelnosti môjho vystúpenia.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Budeme... aha, síce je tam jedna faktická poznámka, pani poslankyňa Hanuliaková, nech sa páči.