35. schôdza

Pani poslankyňa Marcinková, ja uznávam slobodnú diskusiu v každej strane, ale teda byť tak slobodný v diskusii, že sa dostať až do rozporu s vlastným volebným programom, ako to v tomto prípade robí SaS, tak to už je sloboda povýšená na tú najvyššiu úroveň, ale veď nech sa páči. Je to dobrý zákon, mohli ste to podporiť, mali ste to vo vlastnom volebnom programe dokonca pod rovnakým názvom Práca namiesto dávok.
Čo sa týka, či je tento zákon o Rómoch, alebo nie, no tak už sa musíte v tej opozícii dohodnúť, kolegovia a kolegyne, pretože kolegovia zo SLOVENSKA hovoria, že je namierený proti Rómom, pani Bihariová z Progresívneho Slovenska hovorí, že sa vôbec netýka Rómov. Je to už na vás, samozrejme, len musím povedať, že práve pán Daško bol niekoľkokrát na tlačových besedách so mnou, aby garantoval to, že nie je to zákon namierený proti Rómom, že nie je diskriminačný a ja niekoľkokrát od úvodu hovorím, že sa týka všetkých poberateľov dávky v hmotnej núdzi, nezamestnaných, čo musíte teda určite priznať a uznať. Takže ja budem rád za každé jedno nové pracovné miesto, za každého jedného zamestnaného. Len aby ste mali predstavu. Spolu je asi 123-tisíc poberateľov dávky v hmotnej núdzi. Samozrejme, so spoluposudzovanými osobami my sme vygenerovali skupinu asi 50-tisíc ľudí, ktorí by ešte mohli byť takýmto spôsobom zamestnaní. Vhodná pracovná ponuka prijmeš, pracuješ, hej?
Len, samozrejme, že si nerobíme ilúzie, že všetkých takýchto ľudí zamestnáme. Na konci dňa ten človek môže odmietnuť. Môže odmietnuť, povedať, že nie. Vhodnosť pracovnej ponuky vrátane dopravy a tak ďalej je vyriešená v zákone, už som to niekoľkokrát teda povedal. A pani Bihariová, ak je podľa vás správne, že človek, ktorý robí načierno, by mal ešte dostávať aj dávku zo štátu, tak podľa mňa to správne nie je. Toto podporovať nemôžeme, na čiernu prácu sú inšpektoráty práce. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení spoluobčania, prvýkrát dnes ako hlava štátu vystupujem na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Budem však hovoriť nielen k vám, poslancom parlamentu a členom vlády Slovenskej republiky, ale aj k všetkým slovenským občanom, ktorých ako priamo zvolený prezident zastupujem. Budem totiž hovoriť predovšetkým o tom, čo považujem za kľúčové pre úspešnú budúcnosť Slovenskej republiky.
A napriek tomu, že naša spoločnosť je dnes politicky rozdelená ako nikdy predtým v histórii, nádej na lepšiu budúcnosť si zaslúžia všetci ľudia na Slovensku. Preto sa dnes nebudem rozsiahlo vracať do minulosti alebo podrobne hodnotiť momenty a momentálny stav jednotlivých rezortov. Nebudem robiť ani komentátora uplynulých udalostí a opakovať floskuly, ktoré počúvame pomaly v každej politickej debate. Na vzájomný politický súboj si úplne vystačia koaliční aj opoziční politici, a na jeho komentovanie slovenské médiá.
Do funkcie prezidenta som bol pred vyše rokom zvolený s druhým najsilnejším mandátom v histórii Slovenskej republiky. Mojou primárnou úlohou preto bude zastupovanie záujmov ľudí, nie politikov a ani politických strán. Preto stále platí, že počas môjho pôsobenia vo funkcii hlavy štátu nebude Prezidentský palác ani ďalším koaličným partnerom, ale ani hniezdom opozičného odporu. Ale bude miestom, ktoré pomáha tvoriť dlhodobú víziu Slovenska a je k dispozícii odborníkom naprieč politickým spektrom, aby hľadali spoločné východiská našej budúcej prosperity.
Namiesto hodnotenia a komentovania uplynulých udalostí sa preto pokúsim pomenovať niekoľko zásadných javov v štáte a v spoločnosti, ktoré považujem za kľúčové a na ktoré chcem upriamiť vašu pozornosť. Budem to hovoriť ako človek, ktorý má dostatok osobných skúseností z riadenia štátu na kľúčových ústavných pozíciách v minulosti, ale aj ako človek, ktorý pozorne a často počúva názory ľudí, s ktorými sa stretáva vo všetkých slovenských regiónoch.
Vážené dámy, vážení páni, po svojom nástupe do funkcie som sľúbil, že počas môjho volebného obdobia minimálne dvakrát navštívim každý jeden okres na Slovensku a budem sa čo najviac stretávať s ľuďmi, pretože takto som to robil počas celého môjho politického života. Je to pre mňa najväčší zdroj poznania o ich skutočných problémoch, pocitoch, ale aj očakávaniach, ktoré majú od svojich politických lídrov. Vždy mám na pamäti, že realitu každý človek hodnotí predovšetkým zo svojho osobného uhla pohľadu.
No aj tak vás musím upozorniť, že medzi ľuďmi dnes ako dominantné pocity prevládajú neistota, sklamanie, frustrácia, hnev, strach a neraz aj zúfalstvo. Neistota je, žiaľ, prirodzenou emóciou v čase, kedy sa svet politicky i technologicky prudko mení a kedy sa rozpadá doterajší svetový poriadok. Ale sklamanie a frustrácia sú už neraz výsledkom toho, ako k svojej úlohe vysporiadať sa s tým pristupujú konkrétni politici. A je jedno, či sú vo vládnej koalícii, alebo sú v opozícii. Častokrát totiž neriešia skutočné problémy ľudí, ale ponúkajú im zástupné a nepodstatné témy. Témy, ktoré namiesto riešení problémov burcujú emócie, vnášajú do politiky hnev, netoleranciu a neraz aj priamu nenávisť. A potom sa nemožno čudovať ani ďalším dvom zmieneným pocitom, ktorými sú strach a zúfalstvo. Áno, aj toto mnohí ľudia pociťujú pri pohľade do budúcnosti, pretože na svoje aktuálne životné trápenie nenachádzajú vždy dostatočnú odpoveď. Trápia ich napríklad rastúce životné náklady a stúpajúce ceny a necítia na ne vždy reakciu v podobe dostatočne vysokých príjmov. Občania sa reálne obávajú aj dopadov vojny na Ukrajine, nielen možných dôsledkov na ich vlastnú bezpečnosť, ale aj na slovenské hospodárstvo či slovenskú ekonomiku.
Ľudia sa dožadujú aj kvalitnejšieho a dostupnejšieho zdravotníctva. Vnímajú ako problém aj hospodárenie štátu, potrebu konsolidácie a ďalšie perspektívy nášho ekonomického vývoja. A samozrejme, veľmi ich trápi aj aktuálna politická situácia, nielenže im totiž nedáva odpovede na mnoho ich skutočných problémov, ale často im nedáva ani nádej, že sa v najbližšom čase niečo zásadné zmení.
Vážené dámy, vážení páni, treba objektívne povedať, že súčasná vláda prevzala kormidlo v mimoriadne ťažkej situácii, kedy mnohé z týchto problémov už boli alebo sú realitou. Pandémia covidu bola obrovským zásahom do spoločnosti. Pre mnoho ľudí vtedy štát nepredstavoval autoritu, ktorá premyslene a s rozvahou riadi boj s nákazou. Práve naopak, mali pocit, že chaotické rozhodnutia vtedajšej vlády prispievajú k všeobecnému zmätku a v konečnom dôsledku i k ľudským a hospodárskym obetiam. Práve preto je dnes nesmierne dôležité, aby vláda konečne po piatich rokoch dala ľuďom jasnú odpoveď v podobe analýzy riadenia pandémie. Odpoveď na to, ktoré prijaté opatrenia mali zmysel a skutočne zachraňovali ľudské životy, ktoré nariadenia boli zbytočné a skôr znepríjemňovali bežný život alebo bojovali s pandémiou. A potom treba otvorene povedať a pomenovať aj opatrenia, ktoré boli vyslovene škodlivé a mohli reálne prispieť k ďalšiemu ohrozovaniu ľudského zdravia. Pomenovať ich preto, aby sme sa v budúcnosti takýchto krokov vedeli vyvarovať. Bez takejto analýzy sa vláda namiesto objektívneho zhodnotenia dôsledkov vtedajšieho manažmentu pandémie vydáva cestou nebezpečného experimentu v podobe plošného odškodnenia všetkých, ktorí porušovali stanovené pravidlá. Aj tých, ktorí si napríklad odmietli dať rúško pri návšteve nemocnice či domova dôchodcov a mohli tak reálne šíriť vírus so smrteľnými následkami pre svoje okolie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pozorne si, prosím, prečítajte odôvodnenie môjho veta, ktorým som vám vrátil na opätovné prerokovanie zákon o covidových amnestiách. Prijímali ste ho v čase, kedy sa zhodou okolností objavila nová vírusová hrozba v podobe slintačky a krívačky. Tá síce nepostihovala zdravie ľudí, ale mohla mať devastačné dôsledky na našu živočíšnu výrobu a poľnohospodárstvo. Aby štát týmto dôsledkom zabránil, opäť musel siahnuť po mnohých nariadeniach a zákazoch, ktoré sa týkali tak bežných ľudí, ako aj hospodárskeho sektora. A žiadal opäť občanov aj podnikateľov, aby tieto opatrenia dodržiavali, pričom bol pripravený trestať porušovanie svojich prísnych pravidiel.
Preto je z môjho pohľadu mimoriadne nebezpečné, ak práve v takejto situácii vyšle štát signál, že iné opatrenia dodržiavať netreba a že všetkých previnilcov je pripravený kedykoľvek odškodniť, a to bez ohľadu na mieru a možné dôsledky ich konania. Prosím, prijmite svoje konečné rozhodnutie tak, aby ste sa vždy mohli priamo do očí pozrieť pozostalým po tisícoch obetí pandémie. Aby ste mohli s čistým svedomím podať ruku lekárom, sestrám, záchranárom a všetkým, ktorí v boji s pandémiou nasadzovali svoj vlastný život a riskovali svoje zdravie i zdravie svojich najbližších. (Potlesk v sále.)
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, želám vám dobré a múdre rozhodnutie, založené na faktoch a vedeckom poznaní, ktoré bude v prospech budúcnosti celého Slovenska a nie v prospech pár krátkodobých politických bodov.
Vážené dámy, vážení páni, zmienim sa teraz aj o ďalších objektívnych okolnostiach, ktoré v posledných rokoch výrazne poznačili situáciu v našej vlasti. Vypuknutie vojny na Ukrajine útokom Ruska zničilo desaťročia udržiavanú vieru v našu mierovú budúcnosť. Energetická či hospodárska kríza prispeli k tomu, že sa na Slovensku oveľa výraznejšie prejavilo riziko schudobnenia niektorých skupín obyvateľstva. A musíme otvorene povedať aj to, že politická situácia v rokoch 2020 až 2023 predstavovala zásadný prvok nestability spolu s vážnymi podozreniami, že sa na boj s politickými súpermi zneužívali inštitúty trestného práva.
Súčasná vláda sa za vyše rok a pol svojho pôsobenia pokúsila s viacerými aspektami tohto negatívneho dedičstva vyrovnať. Jej zásadnou úlohou bolo ozdraviť verejné financie, ktoré zdedila v najhoršom stave v slovenskej histórii. A hovorím to teraz aj ako bývalý predseda vlády Slovenskej republiky, ktorý v roku 2020 odovzdával krajinu s deficitom na úrovni 1,3 percenta a s dlhom 48 % hrubého domáceho produktu. Vnímam, že vláda sa túto úlohu ozdraviť verejné financie pokúsila naplniť tak, aby sa nedotkla sociálne najslabších skupín nášho obyvateľstva. Postavenie dôchodcov či zamestnancov s minimálnou mzdou, ale aj tých, ktorí musia pracovať aj v noci, cez víkendy či sviatky, sa postupne zlepšuje a výrazne rastie aj priemerná mzda.

-----------------------------------------

28-2
Máme najnižšiu nezamestnanosť v histórii krajiny a pozornosť štátu sa postupne sústredí aj na ďalšie skupiny, ktoré potrebujú našu pomoc. Vláda splnila aj svoj záväzok pomôcť ľuďom s cenami energii a táto pomoc sa pozitívne odrazila aj v znižovaní inflácie. Zdražovanie síce Slovensko aj naďalej trápi, ale objektívne treba povedať, že je rádovo nižšie ako v predchádzajúcich rokoch. Pre ľudí však zvyšujúce sa ceny stále predstavujú výrazný problém a naďalej očakávajú od vlády, že ich bude intenzívnejšie riešiť.
Aby sme však neboli iba negatívni, veľmi pozitívne vnímam podstatne vyšší stavebný ruch na slovenských cestách. Vidím reálnu výstavbu nových nemocníc a rekonštrukcie ďalších. Sledujem aj rozsiahle zmeny na všetkých úrovniach slovenského školstva. Sme svedkami prípravy výstavby nových jadrových blokov, ktoré by mali slúžiť Slovensku ako zdroj čistej energie. Musím preto objektívne povedať, že popri napĺňaní vlastných politických cieľov sa vláda reálne pustila aj do riešenia viacerých nahromadených problémov, ktoré na ňu po voľbách čakali. Niektoré zvláda lepšie, niektoré horšie. Niektorí ministri predstavujú výrazné a rešpektované osobnosti vo svojich rezortoch, ale sú medzi nimi aj takí, ktorí sú oveľa väčším zdrojom kontroverzie ako odborného uznania. Na jeden aspekt však vláda z môjho pohľadu do veľkej miery rezignovala. A tu mi dovoľte vyjadriť sa k tejto téme bližšie.
Vážené dámy, vážení páni, chcem pomenovať jeden zo zásadných problémov Slovenska, ktorý nám bráni dobiehať tých najúspešnejších a berie nášmu snaženiu dlhodobý zmysel. Každá jedna vláda si stanoví svoje ciele od volieb do volieb a potom ich s väčším či menším úspechom napĺňa. Zásadne nám však chýba dlhodobá vízia a perspektíva krajiny, ktorá by sa nemenila po každých voľbách, ale ktorú by rešpektovali všetky vlády bez ohľadu na svoju politickú ideológiu alebo príslušnosť. Ak budeme, dámy a páni, pokračovať v tomto trende vládnutia na jedno volebné obdobie, nikam sa nedostaneme. Slovensko má plné šuplíky koncepcií, vízií či stratégií, dokopy viac ako 150 strategických dokumentov, ktoré však nie sú nijako prepojené. A každý mesiac pomaly pribudne jedna nová. Častokrát pritom nie sú založené na odpočítateľných či odpočtovateľných kritériách. Ľudia sa teda nijako nedozvedia, čo zo stanovených cieľov sa skutočne podarilo naplniť. Nehovoriac už o tom, že tento prehľad nemajú ani tí, ktorí krajinu riadia. Každé ministerstvo v našej krajine minie obrovské peniaze na vlastné stratégie, a potom sa štyri roky hrá na svojom vlastnom piesočku. Tento problém, o ktorom veľmi otvorene a dlhodobo hovorím, sa nazýva rezortizmus a kým sa ho nezbavíme, Slovensko sa ďalej neposunie, pretože príkladov pozitívnej spolupráce naprieč jednotlivými ministerstvami je stále ako šafranu. Každý rezort si jednoducho chráni svoje vlastné kompetencie a iné zložky štátu často pomaly vníma ako svojho nepriateľa. Navyše neexistuje žiadna zásadná strešná vízia našej budúcnosti, ktorá by bola pre všetkých záväzná, ktorú by všetci rešpektovali, považovali ju za svoju a ktorá by sa spoločnými silami bez ohľadu na výsledok volieb aj postupne napĺňala. Štát pritom má svoje vlastné inštitúcie, ktoré ho na tento problém dlhodobo upozorňujú. Za všetky odcitujem niekoľko najdrsnejších vyjadrení z najnovšej výročnej správy Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá to konštatuje bez akejkoľvek servítky.
Citujem: „Štát funguje bez cieľa a je v dlhodobom úpadku. V riadení absentuje udržateľnosť a prevláda nesystematickosť, čo môže vytvárať priestor pre lobistické skupiny a napĺňanie ich cieľov na úkor verejného prospechu.“ Koniec citácie.
Vážené dámy, vážení páni, je najvyšší čas zamyslieť sa nad týmto kritickým obrazom, ktorý štátu verejne vystavuje jeho vlastná kontrolná inštitúcia. A potom musíme prísť s dlhodobým a udržateľným riešením, ktoré tento neblahý stav pomôže zmeniť. Vo svojom inauguračnom prejave som sľúbil, že Prezidentský palác bude miestom, kde sa bude dať diskutovať o spoločnej a dlhodobej vízii pre Slovensko, kde sa môžu stretnúť za jedným stolom aj znepriatelené politické strany, aj skutoční odborníci, aby spoločne diskutovali o vízii nie na jedno volebné obdobie, ale na desaťročia dopredu. A tento sľub som začal postupne aj napĺňať. Privítal som v paláci reprezentantov všetkých relevantných združení slovenských obcí, miest aj krajov, aby sme hovorili o dlhodobej reforme slovenskej samosprávy. V najbližšom čase nás v Prezidentskom paláci čaká veľká diskusia, ako pomôcť nasadiť moderné technológie a výdobytky novej doby do všetkých oblastí nášho života, či už štátu, alebo slovenského hospodárstva. Nemusíme totiž, dámy a páni, byť svetovými lídrami v technologickom vývoji, ale stále môžeme byť svetovými lídrami v zavádzaní najmodernejších technológií do praxe. Budem sa zároveň snažiť na pôde Prezidentského paláca prepájať štát, samosprávu, podnikateľský sektor i zástupcov občanov, aby sme spoločne hľadali riešenia týchto dlhodobých výziev.
Ale tu si nemôžem odpustiť jednu poznámku. Všetky strešné iniciatívy hlavy štátu môžu byť úspešné len vtedy, ak nájdu aspoň základné pochopenie u výkonnej i zákonodarnej moci, u koalície i opozície. Pokiaľ bude niekto v spoločných diskusiách s najvyšším ústavným činiteľom vidieť akési fiktívne pasce či hrozby pre svoje politické strany a z tohto titulu nebude podobné debaty alebo bude teda podobné debaty odmietať, potom absolútne nepochopil potrebu hľadania dlhodobého konsenzu v strategických otázkach smerovania Slovenska.
Musím oceniť všetok pokrok, ktorý nastal na pôde strategických rozhodnutí. Je dobré, že vláda prijala zásadné rozhodnutie postaviť ďalšie dva jadrové bloky. Je dobré, že sa zdynamizovala výstavba, že nás čaká odovzdanie nových diaľničných úsekov i zrekonštruovaných železničných tratí. Je dobré, že na Slovensku rastú nové nemocnice a rekonštruujú sa tie pôvodné. A je dobré aj to, že sa konečne prijalo finálne rozhodnutie o výstavbe novej nemocnici v Bratislave. Je dobré, že sa zdynamizovala výstavba nájomných bytov, ktoré môžu v budúcnosti predstavovať reálne riešenie bytovej otázky najmä pre mladé rodiny s deťmi. Je dobré, že máme nový zákon o strategických investíciách, ktorý urýchľuje výstavbu vo verejnom záujme.
Na druhej strane však chcem vyzvať a povzbudiť vládu, aby sa nebála ísť ešte ďalej. Ak raz Slovensko potrebuje ďalšiu vodnú elektráreň ako zdroj čistej energie, musí ju byť vláda schopná postaviť aj napriek tomu, že jej plány bude chvíľu sprevádzať hejt v médiách alebo na sociálnych sieťach. Vždy, opakujem, vždy sa nájde niekto, kto s novou výstavbou čohokoľvek nebude súhlasiť. Vždy má niekto v blízkosti plánovanej stavby svoju chatku alebo záhradku, ale to predsa nemôže štátu brániť, aby sledoval vyšší záujem v podobe celospoločenského prospechu. Samozrejme, štát sa musí v duchu ústavy a našich zákonov vysporiadať s oprávnenými nárokmi každého jedného občana. Musí ľudí pravdivo a poctivo informovať o všetkých dôsledkoch konkrétneho projektu, ale je nevyhnutné, aby mal štát pri tomto všetkom na pamäti predovšetkým prospech celej krajiny a nie zopár jednotlivcov. Ak by sme s takýmito obavami v minulosti postupovali, nikdy by na Slovensku nestáli také zásadné diela, akými sú vodné dielo Gabčíkovo, vodné nádrže Liptovská Mara, Oravská priehrada či Starina. Nikdy by sme nemali ani jadrové elektrárne, ani železnice, ani veľké továrne, ktoré dnes dávajú prácu tisíckam ľudí.
Dámy a páni, vo svojom novoročnom prejave som upozornil, že už o päť rokov si budeme pripomínať štyridsiate výročie pádu komunistického režimu. Rovnaký čas už teda bude Slovensko žiť v demokracii ako predtým v komunizme. A či sa nám to páči alebo nie, občania budú právom porovnávať, čo sa ktorému režimu podarilo vybudovať. V žiadnom prípade teraz neobhajujem pošliapavanie osobných slobôd, ľudských práv či úroveň demokracie počas minulého režimu. Hovorím tu teraz výhradne, obrazne povedané, o hardvéri štátu v podobe ciest, fabrík či elektrární. Staršie generácie si dobre pamätajú, že Slovensko bolo po vojne zdevastovanou krajinou, v ktorej sa za štyridsať rokov podarilo mnohé vybudovať. Celé nové mestá, sídliská, vodné diela, mosty či železnice. Majme preto, dámy a páni, prosím, na pamäti, aby sme neprehrali tento nostalgický súboj so starými časmi. Pretože najmä starší ľudia sa budú raz oprávnene pýtať, prečo aj život v demokracii nedokáže prinášať také veľkolepé projekty, ktoré oni vtedy tvorili vlastnými rukami, síce v nepomerne väčšej chudobe, ale podstatne rýchlejšie a mohutnejšie. My dnes máme k dispozícii enormné zdroje z európskych fondov a plánu obnovy, využime ich preto v nasledujúcich mesiacoch a rokoch čo najefektívnejšie pre našu vlastnú budúcnosť.
Preto vás, vážené dámy a vážení páni, z toho miesta vyzývam, nájdite konsenzus na základných cieľoch budúcnosti Slovenska a napĺňajte ich bez ohľadu na to, k akej politickej strane patríte. Dohodnime sa najprv spoločne na kľúčových cieľoch, ktoré budeme všetci rešpektovať, dodržiavať a snažiť sa dosiahnuť. A na jednotlivé vlády potom ponechajme samotné nástroje, ako sa k týmto cieľom dopracovať.
Ale ešte raz opakujem, nemeňme si spoločne stanovené ciele po každých parlamentných voľbách. Môže to byť až prekvapujúco jednoduché. Povedzme si napríklad, že Slovensko bude v roku 2035 krajina so vzdelanými ľuďmi, ktorá sa nebráni pokroku, ale, naopak, podporuje inovácie a moderné technológie. Povedzme si, že budeme krajinou, ktorá sa ubráni čoraz väčšiemu suchu a bude mať dostatok kvalitnej pitnej vody, ktorá bude predstavovať našu obrovskú strategickú výhodu, že Slovensko dokáže dopestovať a vyrobiť dostatok kvalitných, zdravých a cenovo dostupných potravín pre svojich obyvateľov, že budeme krajinou s vynikajúcou dopravnou infraštruktúrou a štátom, kde bude mať konečne každá obec prístup k vodovodu a kanalizácii, že budeme krajinou, ktorá dokáže vyrobiť dostatok čistej, stabilnej a lacnej energie pre našich občanov i pre potreby priemyslu. Dohodnime sa, že Slovensko bude mať kvalitné životné prostredie, ktoré v sebe skĺbi rozumnú mieru ochrany prírody a hospodárenia.
Vážené dámy, vážení páni, ak potrebujete inšpiráciu, zdvihnite sa z tejto sály a choďte medzi ľudí do regiónov. Pýtajte sa, čo od vás potrebujú k lepšiemu životu. Dozviete sa, že chcú dobrú prácu za dobrý plat, že potrebujú dostatok stabilnej a lacnej energie, dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť i moderné vzdelanie pre svoje deti. Dozviete sa, že ľudia očakávajú skutočnú pomoc od štátu pre tých, ktorí sa ocitli v núdzi. Čakajú dôstojnú opateru v dôchodkovom veku a hlavne pocit bezpečia pre seba, svoje rodiny a svoje deti. A keď sa potom, dámy a páni, do tejto sály vrátite, venujte práve týmto otázkam čo najviac svojej energie. Dokážte nemyslieť len na krátkodobý politický zisk, pretože ten sa dosahuje burcovaním emócií, odvádzaním pozornosti a riešením tém nepodstatných pre dlhodobý úspech našej vlasti. Dajte vašim plánom dlhodobú víziu a potom ju aj spoločne napĺňajte. Nehádžte po nástupe k moci do koša všetko len preto, že to pripravovali vaši predchodcovia, ale pokračujte v tom, čo bolo pozitívne. A to sa opäť prihováram k celému politickému spektru. Ubezpečujem vás, že tak budete mať rešpekt v očiach slovenskej verejnosti, ktorá si takýto prístup po všetkých tých rokoch určite zaslúži.
Vážené dámy, vážení páni, ak sa vám podarí čo len trochu naplniť tento prístup, dosiahnete výrazný úspech aj na ďalšom fronte, ktorý dnes Slovensko mimoriadne sužuje. Pokiaľ totiž zameriate svoju pozornosť na riešenie skutočných problémov ľudí a na vytvorenie a napĺňanie dlhodobej vízie budúcnosti Slovenska, výsledkom vášho prístupu bude nepochybne aj zmiernenie atmosféry v slovenskej spoločnosti. Táto atmosféra už totiž dosiahla nebezpečnú hranicu, za ktorou je reálne ohrozené naše ďalšie spolunažívanie. Naozaj som úprimne veril a určite som nebol sám, že vlaňajší bezprecedentný atentát na predsedu vlády otrasie slovenskou politickou scénou a donúti ju zamyslieť sa nad dôsledkami svojho správania sa. Po roku musím nielenže povedať, že sa tak nestalo, ale že situácia v spoločnosti je ešte horšia a ešte nebezpečnejšia.
Dámy a páni, bol som jeden z prvých, ktorý deň po tomto ohavnom skutku stál pri premiérovom lôžku v banskobystrickej nemocnici po život zachraňujúcich operáciách, ktoré musel absolvovať. A dnes je preto na hranici môjho vlastného pochopenia, ako môže tretina ľudí na Slovensku vôbec spochybňovať, že sa atentát naozaj stal, pričom, žiaľ, výrazne viac to spochybňujú voliči dnešnej opozície. (Potlesk.) Je naozaj desivé, aký stupeň tvrdosti a krutosti dosiahla atmosféra v slovenskej politike. Na jednej strane majú všetci naprieč politickým spektrom plné ústa zmierenia a slušnosti, a pritom priamo spoza tohto pultu niekedy zaznievajú tie najhrubšie urážky a osobné útoky, ktoré nepatria ani do krčmy piatej cenovej skupiny. Je mi veľmi ľúto, že všetci šíritelia nenávisti si neuvedomujú skutočný dosah svojich skutkov. A chcem im všetkým pripomenúť, že politika sa dnes stala najväčším zdrojom rozbrojov priamo v našich slovenských rodinách. Opäť sa vrátim k tomu, čo som vyjadril vo svojom inauguračnom prejave a čo dnes do bodky opäť podpisujem. Politika nesmie rozdeľovať rodinu pri spoločnom stole. Nesmie rozdeľovať dlhoročných priateľov a kolegov na pracovisku. Nesmie sa stať hnacím motorom negatívnych a deštruktívnych emócií, ktoré v spoločnosti driemu. Nedovoľme urážať ľudí za ich prejavený politický názor, nech už je akýkoľvek a nespochybňujme ani rozhodnutie voličov len preto, že sa nám práve nepáči.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja zareagoval a prihovoril sa vám k tomuto zákonu. Tento zákon je dôkaz toho, že strana HLAS - sociálna demokracia a náš minister Erik Tomáš myslí na všetkých ľudí na Slovensku. V priebehu minulého roka sme výrazne zvýšili minimálnu mzdu, vytvorili sme desaťtisíc nových pracovných miest, udržali sme ďalších 35-tisíc pracovných miest a na trh práce sme pripravili celkovo cez 70-tisíc ľudí. Slovensko má aktuálne historicky najnižšiu mieru nezamestnanosti v ére celej samostatnosti. Opatrenia, ktoré priniesol náš minister práce Erik Tomáš na rozdiel od pravicovej opozície, robíme pre ľudí. Práca namiesto dávok je zásadný návrh. Kto môže pracovať, no odmietne prácu, príde o dávky v hmotnej núdzi, ale naozaj toto nejde výlučne proti ľuďom, ktorí majú nejaké zdravotné znevýhodnenie. Je to spravodlivé voči všetkým pracujúcim ľuďom na Slovensku, ktorí platia dane. Rovnako aj projekt Právo na prvé zamestnanie pomohol už v minulosti stovkám tisícom ľudí na Slovensku a teraz jeho druhá fáza pomôže ešte väčšiemu množstvu ľudí.
V tejto chvíli by som chcel predložiť pozmeňujúci návrh. V krátkosti by som odôvodnil, jedná sa iba o krátku legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s návrhom zákona o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti a brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Druhá časť tohto pozmeňujúceho návrhu rieši len legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s predchádzajúcim bodom. Upozorňujem, že číslo zákona bude doplnené pri korektúre v Zbierke zákonov. V tejto chvíli by som predložil celý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Cecha k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 727.
1. V čl. III bode 6 § 10 ods. 5 sa za slová "pravidelné cvičenie alebo plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky^34ca)" nahrádzajú slovami "výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy, prípravy operačných záloh, pohotovostných záloh, branných záloh alebo ostatných záloh, alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do operačných záloh, pohotovostných záloh, branných záloh alebo ostatných záloh^34ca)".
2. V čl. III bode 6 sa citácia poznámky pod čiarou k odkazu 34ca "§ 14d zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 378/2015 Z. z." nahrádza citáciou "§ 13 až 21 zákona č. .../2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Ďakujem pekne. Skončil som.

Ďakujem za slovo. Ja chcem len upozorniť členov zahraničného výboru, že rokovanie sa uskutoční dnes o 12.00 hodine, v miestnosti č. 147.
Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predsa mi len nedá po tej dlhej rozprave, aby som nezaujal stanovisko a nevrátil sa možno aj niekde dozadu do čias pôsobenia na ministerstve, pretože tu často bolo spomínané isté opatrenie, ktoré som zaviedol ja, spochybnené rozhodnutie Ústavného súdu, čomu nerozumiem, potom asi nežijeme v právnom štáte, ale predsa len pár poznámok. A možno aj k tomu, ako tie kroky boli prijaté, aké boli výsledky tých krokov, pretože to sa v značnej miere podobá návrhu zákona, ktorý predkladá terajší pán minister, mám osobnú skúsenosť. Nebolo to jednoduché aj v tom čase viac jak desať rokov dozadu prijať opatrenia, ktoré zaviazali poberateľov, teda nezamestnaných a poberateľov dávky v hmotnej núdzi, odpracovať tých 32 hodín verejnoprospešných prác. Áno, aj v tom čase s mojimi kolegami na ministerstve, čo sa týka právnikov a legislatívcov, sme si uvedomovali, že to je niekde na hrane ústavy, ale boli sme presvedčení o tom, že je to potrebné a boli sme celkom presvedčení, že Ústavný súd nám dá za pravdu, akože aj dal za pravdu. A to nemôžme spochybňovať, ak tvrdíme, že žijeme v právnom štáte, lebo to je najväčší, by som povedal, to je tá pyramída ústavnosti ten Ústavný súd a ten by sa ozaj nemal v tomto prípade spochybňovať.
Skúsenosti z toho obdobia, po prvé, starostovia bez ohľadu na to, akej boli politickej príslušnosti a do akého kostola chodia, prijali toto opatrenie, čo je veľmi dôležité, pretože tam som mal isté obavy, že do akej miery to bude prijaté dajme tomu opozičnými primátormi a starostami. Všetci pochopili, že je to v ich záujme a že je stále v tých obciach a mestách z hľadiska verejnoprospešných prác čo robiť. A my ostatní daňoví poplatníci sme mali dobrý pocit, že za to, že berú tie dávky, aj niečo pre tú spoločnosť odvedú. Nič viacej, nič menej. Výsledky? Naučili sa ráno vstávať, splnili si úlohy, ktoré tam boli. Pamätám si veľa prípadov takých, jeden deň začal možno s kosou, nejaký trávnik alebo cintorín kosiť, osvedčil sa, ostal ten vyžínač, potom kosačku, potom sme ho zaradili do rekvalifikácie a on sa zamestnal na trvalý pracovný pomer. Ako to je ten výsledok, to je tá motivácia, preto ja hrubo odmietam, že aj tento zákon má nejaké reštrikčné, trestné opatrenia. V prvom rade je to motivácia, motivácia ľudí pracovať. A to bolo aj vtedy a tá sa osvedčila. A v žiadnom prípade, kolegyňa, hlavne z PS-ka, možno z hnutia SLOVENSKO, neberme to, že toto je nejaké kladivo na Rómov. Veď evidovaných nezamestnaných je veľa aj z majority. To nemôžme takto rozdeľovať. Ja mám veľmi dobré skúsenosti s viacerými Rómami, ktorí sa aj prostredníctvom tých opatrení zamestnali a nemôžem súhlasiť, kde je pán Ledecký, (rečník sa obzrel, či je tam poslanec Ledecký) s ním. A to ma prekvapuje uňho. Veď on bol pilier, ktorý som dával vždy ako za príklad. Bola prvá obec Spišský Hrhov, ktorá dostala certifikát o sociálnom podniku, lebo on mal s tým skúsenosti dobré. Dokonca mali sme na Spiši výjazdovú vládu a vtedy starosta, ale starosta za SMER - sociálnu demokraciu, poslanec vyššieho územného celku za SMER - sociálnu demokraciu to prijal a dostal úlohu takého metodika. Do tej obce sa mali aj ostatní starostovia chodiť školiť, pýtať, ako postupovať, pretože mal veľmi dobré výsledky s prácou Rómov. Nechápem ten obrat, ten kotrmelec veľmi veľký, pretože stále Spišský Hrhov, si myslím, že si zaslúži ocenenie a pozornosť, pretože tam Rómovia dokázali, že, po prvé, chcú a vedia robiť a na tom si trvám.
Aký bo výsledok tohto? No výsledok bol asi taký, že o 235-tisíc ľudí viac pracovalo a v roku 2019 som odovzdával sociálnu poisťovňu s vyrovnaným rozpočtom. 1,4 miliardy sklz, ktorý doplácali sme zo štátneho rozpočtu bol anulovaný, to myslím, že netreba tieto veci absolútne. A medzi tými 235-tisíc ľuďmi, ktorí sa zamestnali, bolo veľmi veľa Rómov. Čudujem sa, že vy v tomto prípade takto podceňujete, možno že až dehonestujete Rómov. Chcú a vedia robiť. Tak ako vo väčšinovej populácii, sú aj takí, ktorí nemajú záujem robiť, ale to by som nedelil na Rómov a nerómov. To sú všetko obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí sú evidovaní ako nezamestnaní, poberajú dávku v hmotnej núdzi a my im ponúkame a podávame pomocnú ruku.
Spomeniem jeden konkrétny príklad. Železiarne Podbrezová. Pán generálny riaditeľ Soták, pripravili sme spolu jeden pilotný projekt. Jedna zmena vo valcovni rúr priamo vo výrobe bola vytvorená cez ten pilotný projekt, vyslovene z Rómov. Boli tam dve podmienky, ktoré sme akceptovali. Prvá, že aj ich, nazvem to vajda, proste má byť zamestnaný, aby tam bol súčasťou, pretože je autorita. Nemali sme problém. A druhá podmienka bola, že výplata nie mesačne, ale zálohovo, po každom týždni. Železiarne to akceptovali a výsledok? Pilotný projekt prešiel, ľudia sa osvedčili. Samozrejme, boli medzi nimi tí majstri parťáci alebo ako to nazvať, ktorí ich istým spôsobom riadili.
Pilotný projekt prešiel. Jedna tretina z tých ľudí dostala ponuku od železiarní na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som pred chvíľkou povedala, že ten zákon v tom predkladanom znení sa svojimi účinkami dotkne chudobnej majority. Napriek tomu tu práve aj od teda koaličných zástupcov neustále počúvame o tom, ako to má spasiť Rómov. Tak potom vy sa rozhodnite, že kam to má mieriť a ako to teda ide, ktorú skupinu zachraňovať. Na margo Rómov vám už som teda povedala, že, že to nemá ako zachrániť, pretože mnohí z tých chudobných sú mimo týchto evidencií, za prvé. A za druhé, prosím vás pekne, povedzte mi a teraz dajme bokom tú farbu toho, ku komu to bude odobratie smerovať, že k čomu by asi tak mohlo namotivovať človeka, ak mu zoberiete tú jedinú existenčnú dávku. K čomu, že pôjde študovať Harvard? Alebo k čomu to má namotivovať?
A teda naviažem tu aj na to toľko zmienené rozhodnutie Ústavného súdu. Ústavný súd posudzoval súlad čl. 39, čo sú kategórie hospodárskych a sociálnych práv, ktoré sú naozaj závislé na možnostiach, ekonomických možnostiach štátu a tam naozaj sa môžeme baviť o tom, či a ako môže za akých okolností štát byť solidárny k občanovi. Ja hovorím o úplne inom ustanovení ústavy. To je ten oddiel, ktorý sa týka základných ľudských práv, ktoré sú neodňateľne, nesúditeľne, nepremlčiteľne a neprevoditeľné a nezávisia na zásluhách. A keďže dávka v hmotnej núdzi zabezpečuje prežitie, je existenčná dávka, práve preto nemôže byť podmienená ničím. Lebo právo na život nemôžete podmieniť zásluhami a prácou. To ani Severná Kórea toto nerobí, hej? Ale toto neposudzoval Ústavný súd, už to opakujem asi do nemlátom, ale keď to bude podané, možno sa o tom otvorí korektná debata a bude to zrozumiteľnejšie. Dokonca aj to, čo posudzoval Ústavný súd, tam povedal omylom, že ak by neexistovali iné príplatky k tejto dávke, tak možnože by sa to dalo naozaj považovať za protiústavné. Lenže tie príplatky k dávke sú viazané na tú základnú. Tam sa vtedy Ústavný súd... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán Richter, prosím vás, vysvetlite mi, ja to naozaj úprimne chcem vedieť. Ako môže byť odobranie dávok motiváciou? Lebo ja mám teda úplne inú predstavu o motivácii. Ja si myslím, že je to napríklad poskytovanie nejakých benefitov, rekvalifikačné vzdelávanie alebo poskytovanie kvalitného vzdelávania, ku ktorým, bohužiaľ, tí najchudobnejší dnes na Slovensku prístup nemajú. Toto ja považujem za motiváciu, alebo za príležitosť vôbec pracovať, za nejaké nové pracovné miesto, to je pre mňa motivácia. Alebo to, že budem mať vyššiu mzdu, ako napríklad sociálne dávky alebo pri práci načierno, čo mnohí nemajú. Toto je len trest.
A nehnevajte sa na mňa, ak má niečo trestajúci charakter a my chceme týmto ľuďom odobrať existenčné minimum, tak jednoducho ich ešte viacej izolujeme do biedy. Mnohí z nich, často sa tu hovorí aj o bezdomovectve, čiže hrozí im aj to, že jednoducho budú tak biedni, že nebudú mať vôbec nejakú príležitosť si nájsť prácu, ani len za ňou vycestovať. Takže trestajúci charakter tohto zákona je podľa nás principiálne v rozpore s ľudsko-právnym princípom, na ktorom leží Slovenská republika, ak sa nemýlim, teda ak nesmerujeme autokracii.
A druhý základný princíp, ktorý ja tu vnímam a s ktorým sme v rozpore, je to vaše tvrdenie o tom, že leniví teda nechcú pracovať. Ale načo potom hovoríte takéto veci, prečo stále hovoríte, že sú tu nejakí leniví ľudia, ktorí nechcú pracovať? Veď tu nie je to o neochote pracovať, tu je to o tom, že tí ľudia nemajú pracovné príležitosti. A ako som to spomínala včera, tí, ktorí dokážu vycestovať za prácou, tak idú, dokonca do zahraničia. My máme dneska hladové doliny, kde máme ženy samotné s deťmi, pretože ich manželia pracujú v zahraničí. Choďte sa napríklad pozrieť do Vtáčkoviec. Ja som tam bola pred dvoma týždňami. 80 % mužov pracuje v zahraničí. Takže to, čo by mal štát robiť, je vytvárať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som sa len chcel dotknúť toho, čo povedal pán bývalý minister, pán Richter ohľadom vzdelávania a práce. Ja absolútne s vami súhlasím, že toto je nevyhnutným krokom, ale stále zabúdame na ten tretí pilier. A to je ten domov, to je to teplo, že kde sa títo ľudia môžu vracať. A zároveň tu by som sa chcel dotknúť toho, že ako poslanec mesta Prešov v súčasnosti sme podporili projekt, ktorý prichádza aj z PS-ka, aby sa zadotoval nový domov pre bezdomovcov. Ale problém je napríklad ten, v tom, že napríklad mesto Prešov je ako spádová oblasť pre aj iné obce. To znamená, že tí bezdomovci prichádzajú do Prešova, že my ani neriešime povedzme to bezdomovectvo alebo ako týmto ľuďom pomôcť v iných mestách. Stále to spadá na nejaké krajské alebo okresné mesto.
Čo sa týka tých detských domovov. Ja neviem, určite, však ste bývalý minister, máte nejaké kontakty, ale ja keď som sa rozprával s riaditeľmi detských domovov, najhorším faktorom toho je, že tie deti, ktoré vychádzajú z týchto detských domovov, je ten, že nemajú sa kde vrátiť. Celé roky tam pracujú tí učitelia na tom, aby dali do toho systému to vzdelanie, aj, aj nejakú tú skúsenosť, prax a tak ďalej tým deťom, ale ony, keď idú z toho detského domova, ony nemajú sa kde vrátiť, a to vám potvrdia, že väčšina, vyše 90 % týchto detí sa vracia naspäť do osád. Takže my ideme urobiť krok jeden, ale neurobíme krok dva, aby sme týmto zabránili.
Čo sa týka napríklad pracovných podmienok, však štát má vytvárať tie pracovné podmienky k tomu, aby zabezpečil rozvoj práce, zníženie nezamestnanosti a tak ďalej. Ale napríklad, keď sme boli na výjazde v Novohrade, tam zásadne bolo povedané, že na tento región sa zabudlo a napríklad sú tam firmy, ktoré nemôžu už postaviť nové fabriky kvôli tomu, že nemôžu tam dostať povedzme tie rozvody elektrickej energie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Keďže ma pán exminister spomenul, tak musím na to reagovať.
Pán Richter, ja som bol poslancom vyššieho územného celku za koalíciu strán, ale v posledné obdobie, a myslím dva, som už bol nezávislý poslanec práve kvôli tomu, že, že sa mi nepáčila politika SMER-u, keď začal vládnuť. Starosta som bol za koalíciu, vždy za koalíciu – KDH, SDKÚ a SMER alebo akákoľvek strana, ktorá sa pridala, lebo som si cenil širokú podporu, ktorú som mal. Ale to nie je podstatné. Podstatné je to, že áno, v Hrhove vzniklo ako keby také školiace stredisko na sociálne podnikanie a ja som, ja som rád, pán Richter, ja som rád, že sme spolu pracovali na sociálnych podnikoch, ktoré doteraz fungujú a že to bolo nastavené a urobené tak, že to funguje.
Ja som rád, a to je jedno s kýmkoľvek, akúkoľvek, akýkoľvek projekt som robil, keď bol úspešný, vždy som bol rád.
A chcem ešte k tomu povedať jednu podstatnú vec, že Slovensko je taká výnimka v Európskej únii, že to percento sociálnych podnikov obecných je u nás na Slovensku najvyššie. To znamená, aj vďaka tomu, že sme spolupracovali, aj vďaka tomu, že ste sa nebránili, čo nie v každej krajine je pravidlom tomu, aby tie sociálne podniky mohli zakladať obce, aby to využili ako nástroj zamestnanosti, tak, chvalabohu, sa to nejakým spôsobom podarilo a aj keď stále je na tom čo robiť a meniť, hej?
A ja osobne na tom zákone najviac kritizujem tie aktivačné práce a navyšovanie tých aktivačných prác, lebo áno, starostovia, samozrejme, poniektorí si to chvália, ale úplne kvôli inému dôvodu ako kvôli tomu, aby to, aby to zvyšovalo zamestnanosť dlhodobo nezamestnaných. A ja si myslím, že po 25-tich alebo 30-tich rokoch, koľko to funguje, je to neefektívne vynakladanie peňazí na upratovanie obce.

Ďakujem pekne. No tých otázok padlo veľmi veľa. To by som musel ísť asi znovu dolu za ten pult, aby som každému zaujal stanovisko, ale veľmi stručne.
Reagoval som na Rómov preto, pretože hlavná časť diskusie opozície smerovala k Rómom, to nebol môj úmysel. Ale ja som sa snažil naopak vysvetliť, že hovoríme rovnako o majorite, ako aj o menšinách, vrátane rómskej. Nič viac, nič menej.
Ústavný súd, no, pani poslankyňa Biháriová, nesmiete, vy ste právnička, spochybňovať o tom. Ústavný súd viete o čom rozhodol? O čom dala opozícia návrh podania na Ústavný súd, prirodzene o tom rozhodol. To znamená, to nie ja, ale vtedajší opoziční poslanci, ktorí sa obrátili, formovali obsah a na ten dal Ústavný súd odpoveď.
Čo sa týka tej motivácie, prosím vás, však tá motivácia nemôže byť postavená na tom, že ideme brať niekomu dávku v hmotnej núdzi. Tá motivácia je na tom, že ideme dať prácu. Každý, kto o tú prácu má aký taký záujem, tak mu treba vytvoriť podmienky. To nie je o tom, že ho vyženieme do druhej, do tretej dediny, kde nechodí autobus.
Tie podmienky a možnosti sú aj v tej dedine. My sme tie podmienky nejakým spôsobom vtedy vytvorili aj v tých Jarovniciach. Samozrejmá vec, že nerobilo naraz, ja neviem, päť alebo koľko je tam tisíc ľudí, ale spravil sa nejaký harmonogram. Markíza mi tam prišla trikrát po sebe a našla tých ľudí robiť. Aj keď si upratali len ten bordel po sebe, ktorí za týždeň vyrobili, ale aj tak to bolo pozitívne a dobré riešenie. Dostali k tomu náradie. Totiž obce dostávali automaticky prostriedky na náradie, to nebolo na úkor obcí. A vytvorili sme kontrolné orgány na úradoch práce, ktoré kontrolovali týchto ľudí. To znamená, nebolo to len na obciach, ale bola tam jakási súhra. Postupom času mi ju nazvali kápou, neviem prečo, ale... ( Prerušenie vystúpenia časomerom.)