35. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja už by som len veľmi krátko na záver to chcela zhrnúť, že ten súčasný stav naozaj považujeme za protiústavný, ale čo je v tomto celom najdôležitejšie, je to, že vychádzame z vyslovenej a priamej potreby a prosby vdov a vdovcov, ktorých sa to dotýka. Že dlhodobo žiadajú túto zmenu, ktorú my presadzujeme, a takýmto spôsobom im môžme pomôcť a vyhovieť v tom, čo naozaj dlhé roky žiadajú.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, spolu s kolegyňou Luciou Plavákovou predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005, je to zákon o rodine. Podstatou navrhovanej zmeny je vypustenie súčasnej formulácie v § 30 ods. 3, ktorý ustanovuje, že, citujem: „Rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa." Toto ustanovenie navrhujeme nahradiť formuláciou, citujem: „Rodičia rešpektujú právo dieťaťa na detstvo bez násilia a sú povinní ho pred ním chrániť. Rodičia pri výchove dieťaťa používajú výchovné prostriedky, ktoré zabezpečujú jeho duševný, telesný, citový a rozumový vývoj bez ohrozenia jeho zdravia, dôstojnosti a bez telesného trestania, duševného strádania a iných ponižujúcich prostriedkov." Dôvodom, ktorý nás vedie ku navrhnutiu tejto zmeny, je vysoká miera tolerancie k telesným trestom detí v domácom prostredí v slovenskej spoločnosti. To, že súčasný právny stav nedostatočne chráni deti pred domácim násilím, nám opakovane vytýkajú aj správy monitorujúce naše medzinárodné ľudskoprávne záväzky.
Viac podrobností k dôvodom uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 8. septembra 2025. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, túto zmenu, ktorú navrhujeme, dlhujeme našim deťom ako spoločnosť. Príbehy detí, ktoré sú obeťou rodičovského násilia, sú zároveň ich volaním o pomoc. Volaním doliehajúcim aj k nám zákonodarcom, ktorí máme možnosť nastaviť legislatívne prostredie tak, aby sme ako spoločnosť čo najúčinnejšie dokázali násilie na deťoch v domácom prostredí odsúdiť, predchádzať mu, pomôcť obetiam a pomôcť aj rodičom, aby viac ako po trestajúcej výchove siahali po výchove rešpektujúcej dôstojnosť detí ako ľudských bytostí. Je dobré, že v posledných mesiacoch, možno rokoch je stále viac ľudí, ktorí prelomili svoje mlčanie a hovoria o tom, ako zažívali fyzické násilie zo strany svojich rodičov, fyzické tresty. Je to signál o rastúcom povedomí spoločnosti o nevhodnosti takejto výchovy. Bližšie o týchto príbehoch bude vo svojom vystúpení hovoriť spolupredkladateľka Lucia Plaváková.
Stále je však viac tých, čo o týchto traumách nehovoria a v duši si nosia svoje traumy z detstva. Nehovoria o nich, vyrástli v predstave, že takto má vyzerať rodičovská výchova. A kedykoľvek niekto otvorí tému fyzických trestov v rodinách, vždy sa v alarmujúcej miere ozvú ľudia, ktorí obhajujú nevyhnutnosť telesných trestov vo výchove. Poznáte to, možno aj teraz by mnohí z vás povedali, no a čo, veď aj ja som v detstve dostal od rodičov bitku za zlé známky alebo neskorý príchod domov a aha, tu som, nejako mi to neuškodilo, neubudlo zo mňa. Možno dokonca dodajú, naučilo ma to disciplíne. Áno, je to obvyklý argument obhajcov telesných trestov v rodinnej výchove. Je to však mylný argument a poviem prečo.
Národná stratégia na ochranu detí pred násilím, ktorá má názov Detstvo bez násilia pre všetky deti pre roky 2023 až 2029, ktorú schválila vláda na svojom zasadnutí 13. novembra 2023, obsahuje veľké množstvo dát poukazujúcich na škodlivosť násilia páchaného na deťoch pre ich ďalší psychický vývoj. Napríklad výskum výskytu retrospektívne udávanej traumatizácie v detstve skúmal dospelých obyvateľov Slovenskej republiky s cieľom zmapovať prevalenciu všetkých typov retrospektívne udávanej traumatizácie z detstva a posúdenia súvislosti medzi jednotlivými typmi traumatizácie a zdravým v dospelosti. A tento výskum dospieva k záveru, že je tu veľmi jasná súvislosť. Ten, kto prežíval traumy, traumy spôsobené aj fyzickým trestaním, má zhoršené zdravie, aj fyzické, aj psychické, v dospelosti.
Zároveň národná stratégia Detstvo bez násilia uvádza aj mieru výskytu násilia na deťoch na Slovensku. Konštatuje, že od roku 1999 síce nebol vykonaný reprezentatívny výskum v tejto veci, v roku 2013 však bola zadaná výskumná úloha, ktorá dospela k záveru, že fyzickému násiliu bolo vo vzorke vystavených 23 % detí. Odhad na celú populáciu detí 8. a 9. ročníka je medzi 21 až 25 %, v oblasti rizika sa nachádzalo približne 5 až 7 % detí. Celkovo sa v populácii detí 8. a 9. ročníka nachádza v riziku alebo priamo vystavených situáciám fyzického násilia 26 až 31 % detí.
Môžeme teda konštatovať, že na Slovensku zaznamenávame vysokú mieru tolerancie aj výskytu voči telesnému tres... výskytu telesného trestania a tolerancie voči takémuto trestaniu v rodinách. Pokiaľ ide o mieru výskytu telesných trestov, podľa staršieho výskumu agentúry Focus z roku 2003 takmer 70 % Slovákov považuje za prirodzené udrieť dieťa po zadku vždy, keď to rodič uzná za vhodné.
Zároveň máme k dispozícii dáta preukazujúce škodlivosť násilných výchovných prostriedkov pre ďalší výchov dieťaťa. O tom je niekoľko výskumov, ktoré uvádzame v našej predkladacej správe. Napriek tomu Slovensko stále nepristúpilo k zásadnému legislatívnemu riešeniu, ktoré by telesný trest ako výchovný prostriedok odsúdilo a postavilo do kategórie neprijateľných. Podľa analýzy, ktorú pre nás vypracoval Parlamentný inštitút Národnej rady Slovenskej republiky väčšina európskych štátov vo svojej legislatíve jednoznačne odmieta používanie akýchkoľvek, teda aj miernych telesných trestov v rodinách. Slovensko, žiaľ, patrí medzi jediné štyri štáty v rámci EÚ, ktoré majú nejednozna... pardon, nejednoznačné odsúdenie telesných trestov na deťoch v domácom prostredí. Sú to štáty Belgicko, Česko, Taliansko a Slovensko. Treba však poznamenať, že Česká republika tento problém práve v týchto mesiacoch tiež rieši.
Slovenská republika čelí tiež medzinárodnej kritike pre nedostatočnú ochranu detí pred fyzickým násilím. Výbor OSN pre práva dieťaťa opakovane upozorňuje, že Slovensko má tento nedostatok. Napriek tomu, že naša legislatíva hovorí o najlepšom záujme dieťaťa, naďalej ponecháva rodičom právo používať primerané výchovné prostriedky. Slovenský zákon teda nedostatočne chráni deti pred...
===== ... výbor OSN pre práva dieťaťa opakovane upozorňuje, že Slovensko má tento nedostatok. Napriek tomu, že naša legislatíva hovorí o najlepšom záujme dieťaťa, naďalej ponecháva rodičom právo používať primerané výchovné prostriedky. Slovenský zákon teda nedostatočne chráni deti pred telesným trestaním v rodinách a nepredstavuje jednoznačné odsúdenie akéhokoľvek telesného alebo duševného trestania, tak ako sa Slovenská republika k tomu zaviazala v Dohovore o právach dieťaťa. Preto, kolegyne, kolegovia, je najvyšší čas, aby sme urobili významné kroky smerom k zabezpečeniu práva detí na detstvo bez násilia. Jedným z nich je aj zmena aktuálneho znenia zákona o rodine tak, aby poskytoval deťom právo na detstvo bez násilia. Preto vás prosím o podporu tohoto návrhu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky schválila návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pobyte cudzincov. Cieľom vládneho návrhu zákona je stabilizovať nepriaznivú situáciu pri riešení rôznych životných situácií cudzincov na našom území, nápor ľudí na oddeleniach cudzineckej polície, Policajného zboru, ich zhlukovania a vznikajúce konfliktné situácie, problémy pri výbere termínu na cudzineckej polícii a neistá životná situácia cudzincov sú dôvodmi na prijatie opatrení, ktoré chceme čo najskôr prijať na zefektívnenie a urýchlenie prijímania žiadostí o konaní o nich. Vzhľadom na to sa navrhuje predĺženie platnosti národný víz, vypustenie preukazovania finančného zabezpečenia pri väčšine pobytov, povinné využívanie rezervačného systému a v rámci neho možnosť výberu oddelenia cudzineckej polície podľa aktuálnej obsadenosti a regulácie počtu podnikateľov z tretích krajín zavedením maximálneho počtu žiadostí, ktoré môžu prijať zastupiteľské úrady. Tieto opatrenia by mali znížiť administratívnu a časovú náročnosť vybavovania pobytu cudzincov na našom území a to tak na strane samotných cudzincov ako aj na strane cudzineckej polície, teda umožniť v čo najkratšom čase prijať a vyriešiť čo najväčší počet žiadostí cudzincov. Pretrvávajúca súčasná situácia môže ohroziť základné ľudské práva a slobody cudzincov a taktiež bezpečnosť čo sú podľa Rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dôvody na skrátené legislatívne konanie. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci. Záverom si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie predloženého návrhu. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 918 z 28. mája 2025 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z . o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 862) na prerokovanie Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 59. schôdzi dňa 3. júna 2025 a prijal uznesenie č. 120, ktorým odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v skrátenom legislatívnom konaní na 35. schôdzi Národnej rady. Vážený pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo. Ja sa chcem teda vyjadriť jednak k tým dôvodom skráteného legislatívneho konania tejto zásadnej a dôležitej novely zákona o pobyte cudzincov, ale verím, že aj pán minister, aj pán predsedajúci mi umožnia aj sa vyjadriť vecne, keďže mám doma trojtýždňové dieťa, nemôžem úplne všetky čítania absolvovať, tak by som rada aj k vecnej stránke tejto novely niečo povedala a navrhla nejaké postupy. V prvom rade chcem povedať, že áno, že situácia na cudzineckej polícii je už od minulého leta katastrofálna. Naozaj je pravda, že je potrebné veľmi rýchle riešenie. Za viac ako rok sa nepodarilo vyriešiť situáciu, ktorú správne popisuje aj ministerstvo vnútra, že tu máme cez 40 000 ľudí, ktorí čakajú na obnovenie povolenia na pobyt a cez 20 000 EÚ občanov a ich rodinných príslušníkov, ktorí tiež potrebujú vybaviť svoju vec na cudzineckej polícii. Plus tu máme ďalšie tisíce prvožiadateľov, máme tu ľudí, ktorí žiadajú alebo potrebujú teda dostať dočasné útočisko a ďalšie, ďalšie stovky alebo tisíce ľudí, ktoré potrebujú nejakú svoju inú vec vybaviť na oddelení cudzineckej polície. K tomu tu máme online registračný rezervačný systém, cez ktorý by sa mali teda prideľovať termíny. Vieme, že tento rezervačný systém mal dlhodobo výpadky a problémy, zároveň neobsahuje dostatok termínov na pokrytie týchto desiatok tisíc cudzincov, ktorí to momentálne už dlhé mesiace potrebujú. Tých príčin je veľmi veľa. Hlavnou príčinou je jednak nedostatok príslušníkov Policajného zboru, ktorí by dokázali spracovať také kvantum, potom taký ten backlog, ktorý tam teda nastal práve vďaka tým problémom s tým systémom, to znamená, že ľudia sa vlastne hromadia, hromadia, hromadia a ten kapacitný stav cudzineckej polície tak ako celej polície je taký, aký je. To znamená, že nie je dostatočný na pokrytie takéhoto veľkého množstva požiadaviek. Ja teda viem, aj som bola na viacerých cudzineckých políciách tu v Bratislave, ale napríklad aj v Rimavskej Sobote a podobne pozrieť, ako vyzerá tá situácia. Ministerstvo vnútra dalo od začiatku roka niekoľko termínov, kedy umožnilo cudzincom prísť bez objednania na oddelenie cudzineckej polície a vybaviť svoje záležitosti. Toto je viac menej úspešné v tých krajoch a okresoch, kde je menší nápor, v Bratislave napriek tomu, že to je dobrá iniciatíva, to zďaleka nepokrýva tie požiadavky a tie potreby, ktoré tu sú, keďže vieme, že v Bratislavskom kraji, ale aj v Trnavskom a Nitrianskom žije početne najväčší počet cudzincov, ktorí tu pracujú alebo podnikajú alebo študujú a teda nápor na cudzinecké polície či už v Bratislave, v Dunajskej Strede, v Trnave alebo v Nitre je enormný. Naozaj tá situácia je katastrofálna a mnohí z nás, ktorí sa tejto téme venujú, dostávajú v podstate na týždennej báze správy od cudzincov, ktorí sú zúfalí, ktorí si nevedia získať ten termín, ktorý mi napríklad ale aj píšu, že s termínmi sa obchoduje, čo je teda ďalšia, ďalšia výrazná problematická vec, ktorú je potrebné riešiť. Obchodovanie s tými nedostatočnými termínmi, kedy sú tu ľudia, ktorí sa nejakým spôsobom k termínu vedia dostať, vybaviť ho za peniaze pre konkrétneho cudzinca a týmto spôsobom vlastne podľa môjho názoru neoprávnene podnikajú a môžu tam byť teda aj v súčinnosti možno s trestnou činnosťou, keďže teda sa treba pýtať, že ako sa vedia k tomuto termínu dostať. To by bolo potrebné vyšetriť. Ministerstvo vnútra mi niekoľkokrát tvrdilo, že teda sa táto vec vyšetruje, zatiaľ som výsledok nevidela. Ale teda v sumári všetky tieto dôvody by boli dostatočnými dôvodmi na skrátené legislatívne konanie, pretože situáciu je potrebné riešiť jednak organizačnými opatreniami na cudzineckej polícii tak, aby sa tie kapacity nejakým spôsobom navýšili dočasne, aby bolo možné vybaviť v nejakom časovom okamihu alebo období tento backlog neviem teraz slovenské slovo, ktorý tam teda nastal, ten počet tých cudzincov, ktorí visia v tom systéme a zároveň ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Máme malý Unfall, ale už je to okej. Vylial som vodu. Nech sa páči.

Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR
... a zároveň treba prijať zásadné legislatívne opatrenia, pretože áno je pravda, že problémom, ďalším problémom, ktorý prispieva k tejto nelichotivej situácii je to, že zákon o pobyte cudzincov je veľmi, veľmi komplikovane napísaný, vyžaduje množstvo administratívnych podmienok, ktoré tí cudzinci musia splniť, predlžuje sa tým vlastne konanie a cudzinecká polícia notoricky nestíha vydávať rozhodnutia či už prvožiadateľom alebo ľuďom, ktorí si obnovujú pobyty alebo žiadajú o zmenu účelu v stanovenej 90-dňovej lehote, čiže naozaj ten kapacitno-administratívno-byrokratický problém je tam veľmi veľký a treba ho riešiť legislatívne. Teraz v tomto návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie vláda, teda ministerstvo vnútra tvrdí, že túto situáciu, ktorú som teda popísala, na ktorej sa viac menej zhodneme, bude, riešiť týmto návrhom novely, ktorý vlastne prináša niektoré ako keby administratívne úľavy. Z môjho pohľadu tá najvýznamnejšia, ktorá tam je, je zmena pre EÚ občanov, pretože doteraz, len teda krátko odbočím, ak teda boli, keď boli problémy na cudzineckej polícii, väčšinou sa týkali štátnych občanov krajín mimo Európskej únie, nazývajú sa v zákone o pobyte cudzincov štátni príslušníci tretích krajín a v zásade však povedzme si, ako je to na Slovensku, až tak veľmi to mnohých ľudí nezaujímalo. Väčšinou teda EÚ občania keďže oni tu môžu byť samozrejme aj bez registrácie svojho pobytu, nehrozia im z toho žiadne sankcie, nemali doteraz žiadne problémy, pokiaľ ide o ich zotrvanie na území Slovenskej republiky. Lenže táto kritická situácia, ktorá je už niekoľko mesiacov na cudzineckej polícii, sa dotkla už aj EÚ občanov, čo je veľmi vážna vec, pretože ani oni sa nevedia vlastne dostať k termínom na cudzineckej polícii, lebo keď ten veľký systém prosto nemá dostatok termínov, tak nemá ani pre nich a pre ich rodinných príslušníkov, ktorí aj z hľadiska práva Európskej únie majú mať oveľa zjednodušenejšie podmienky, zjednodušenejšie konanie na to, aby tu mohli vlastne pobývať, keď už teda sa chcú registrovať a tým pádom, keďže sa to týka už aj EÚ občanov, tí začali volať na svoje veľvyslanectvá, začali sa vlastne sťažovať a teda ten problém sa ako keby navyšuje a preto z môjho pohľadu tá najzásadnejšia zmena, ktorá tu naozaj prinesie nejaký hmatateľný výsledok časti týchto cudzincov sa týka práve EÚ občanov a ich rodinných príslušníkov, ktorí budú môcť, ak teda táto novela bude účinná, podať žiadosť o to povolenie na pobyt o registráciu práva občana Európskej únie a rodinného príslušníka na ktorejkoľvek cudzineckej ...
===== ktorá tu naozaj prinesie nejaký hmatateľný výsledok. Časť týchto cudzincov sa týka práve EÚ občanov a ich rodinných príslušníkov, ktorí budú môcť, ak teda táto novela bude účinná podať žiadosť o to povolenie na pobyt o registráciu práva občana Európskej únie a rodinného príslušníka, na ktorejkoľvek cudzineckej polícii. Dnes to môžu spraviť len na mieste príslušnej a znova, keďže najviac ich žije tam, kde žije najviac cudzincov, Bratislava, Nitra, Trnava a pod., Košice samozrejme, tak nemajú šancu, sú v balíku s tými ostatnými cudzincami, nemajú šancu ten svoj termín získať, pretože ministerstvo primárne uvoľňuje aj termíny na zamestnanie, čo je pochopiteľné, keďže zamestnávatelia najviac tlačia na vládu a potrebujú, aby tí ich zamestnanci mali platnú pobytovú kartu, lebo inak im to spôsobuje problémy. A tým pádom vlastne EÚ občania, ktorí trebárs žijú v Bratislavskom kraji, nemôžu ísť do menej vyťaženého regiónu, dajme tomu, do tej Rimavskej Soboty, alebo Žiliny, alebo niekde inde, kde by aj ten termín bol, ale zákon ich viaže vlastne k miestne príslušnému oddeleniu cudzineckej polície. To sa teraz zmení, a to je v podstate jediné opatrenie, ktoré pomôže tejto skupine cudzincov na Slovensku a naozaj zefektívni pre nich proces.
Pokiaľ ale ide o tie ostatné opatrenia, také veci ako to, že nebudú musieť cudzinci preukazovať finančné zabezpečenie pobytu, alebo konečne dávať fotky, ktoré sú vlastne zbytočné, keďže biometria sa odoberá na oddelení cudzineckej polície, to sú také drobnosti, ktoré dobre je fajn, že to tam ministerstvo dalo, ale vlastne ten problém s tým nedostatkom termínov a s tým obrovským množstvom cudzincov, ktorých tam visí, vlastne v skutočnosti nevyriešia. To o čo v tejto novele v podstate ide najviac, sa týka prechodného pobytu za účelom podnikania, a tomu sa aj ja chcem venovať v rámci môjho príspevku, pretože teda ministerstvo vnútra tvrdí, že teda týmito opatreniami by vzájomnej kombinácii vlastne vyrieši túto situáciu, vyrieši potenciálne ohrozenie ľudských práv cudzincov, a teda otázku nejakej bezpečnosti Slovenska, lebo údajne sa teda cudzinci zhromažďujú nekontrolovateľne na oddeleniach cudzineckej polícii, to si dovolím rozporovať, ešte teda odbočím v tej bezpečnosti. Podľa mňa tento argument nie je správny, pretože odkedy už roky funguje rezervačný systém, tak tí cudzinci tam chodia len na termín, a to môžete sa ísť hocikedy pozrieť tu do Bratislavy, keď prosto nie je deň otvorených dverí, tak vlastne tá cudzinecká polícia je poloprázdna, sú tam len ľudia, ktorí majú termín, lebo všetci cudzinci vedia, že keď tam prídu bez termínu, tak ich nevybavia a jediný čas, kedy sa tam naozaj zhromažďujú ľudia, keď ministerstvo dalo tie dni bez objednania, tak vtedy áno, tam od noci ako kedysi cudzinci v podstate stáli a čakali prevažne teda v Bratislave, v iných okresoch to taký problém nie je. Čiže tento argument s bezpečnosťou ja nepovažujem za správny, pretože toto sa vlastne už, už nedeje.
Ale teda ministerstvo tvrdí, že jedno z tých najzásadnejších opatrení, ktoré momentálne teda navrhuje sa týka povolenia na prechodný pobyt za účelom podnikania, čo je najvyužívanejší inštitút prechodného pobytu na Slovensku, my ho touto novelou ideme drasticky obmedziť.
Aby sme si povedali nejaké štatistiky, dnes tu máme ku koncu minulého roka cez viac ako 300 tis. cudzincov žijúcich na Slovensku, obrovský počet, pretože realita na Slovensku je taká, že dnes, keď idete do Lidla, keď idete MHD, keď idete, potrebujete stavebnú firmu, prosto my nemáme slovenských štátnych občanov, ktorí by tieto pozície obsadzovali, to isté sa týka IT, zdravotníctva, však teraz som bola v pôrodnici, personál bol z mnohých krajín, prevažne z Ukrajiny, Srbska takisto, sestra, sestrička u mojej gynekologičky je Slovenka narodená v Srbsku, pretože my už prosto nemáme na všetkých pozíciách, ktoré si viete predstaviť, nemáme dostatok kvalifikovaného, alebo menej kvalifikovaného personálu, a preto už niekoľko rokov, približne od roku 2015 vidíme prudký nárast počtu cudzincov, ktorí prichádzajú na Slovensko, či už za účelom zamestnania, alebo podnikania. To vláda SMER-u aj HLAS-u samozrejme vie, pretože to sa stalo ešte za pôsobenia ministra Kaliňáka na poste ministra vnútra, a teda tento trend je kontinuálny a bude pokračovať, keďže my na Slovensku vlastne tú pracovnú silu reálne nemáme a potrebujeme ju.
Najviac ľudí k nám tradične vždy chodilo z Ukrajiny, z Vietnamu, z Gruzínska, zo Srbska a z týchto krajín, takže toto sú v zásade krajiny, ktoré sú u nás dlhodobo etablované, čiže tu v podstate my nemáme problém ako niektorí poukazujú na západnú Európu, že by sme tu mali veľké komunity ľudí, ktorí sú nám kultúrne, alebo eticky vzdialení, práve, že nie, väčšina z týchto ľudí, teda vlastne všetci sú, či už teda z okolitých krajín a v prípade Vietnamu je to vlastne uznaná národnostná menšina na Slovensku. No a jedným z najvyužívanejších povolení na pobyt na Slovensku je povolenie na podnikanie a súhlasím v tomto s ministerstvom vnútra, že tu máme problém s fiktívnymi podnikateľmi, ktorí majú radšej povolenie na podnikanie ako by si vybavili povolenie na zamestnanie a v rámci fiktívnej živnosti v skutočnosti sú v zamestnaneckom pomere. Prečo je to tak? No, povedzme si, že keď toto robia Slováci, čo je bežný problém na Slovensku, prosto fiktívne živnosti sú vďaka daňovo odvodovému vysokému zaťaženiu, vďaka rôznym ďalším podmienkam na trhu práce a na práci daní a sociálnych odvodov, výhodnejšie tak pre Slovákov, ako aj žiaľ, pre cudzincov, kde k tomu prispieva aj to, že získať povolenie na zamestnanie je enormne ťažké, enormne nákladné a enormne dlhé. To znamená, že slovenskému zamestnávateľovi častokrát sa neoplatí čakať, kým dostane povolenie na zamestnanie vo vzťahu k cudzincovi, ktorého on potrebuje v priebehu mesiaca, dvoch, fakt že zamestnať na tej prevádzke, a preto častokrát radšej volia tú cestu povolenia na podnikanie, a potom teda ten človek vykonáva tú prácu v kvázi pracovnom pomere, ale má teda živnosť, alebo založenú firmu.
Toto je fakt. Dnes máme na Slovensku, teda ku koncu minulého roka, cez 40 tis. platných povolení na podnikanie pre cudzincov. To sú ľudia, ktorí podali prvú žiadosť minulý rok a tí, ktorí majú povolenie na podnikanie z predchádzajúcich rokov, čiže máme tu viac ako 40 tis. zahraničných podnikateľov, z ktorých áno, časť zrejme nevykonáva podnikanie ako také, ale pracuje ako keby teda v pracovnom pomere, že je teda v rámci tej fiktívnej živnosti, ale veľká časť z nich tu reálne podniká.
Minulý rok len za rok 2020 - 2024 podalo prvú žiadosť o povolenie na prechodný pobyt na podnikanie viac ako 10 tis. cudzincov z okolitých krajín. Ministerstvo vnútra teraz navrhuje zaviesť kvóty, ktoré budú každý rok stanovovať, že koľko podnikateľov k nám teda môže podať žiadosť o povolenie na podnikanie a koľkých teda tie veľvyslanectvá vybavia. Pretože druhá zásadná zmena je, že nielenže budú kvóty, ale už teraz nebude možné podať žiadosť o povolenie na prechodný pobyt za účelom podnikania na Slovensku, bude to možné len na našich zastupiteľských úradoch v zahraničí a každý zastupiteľský úrad bude mať určený počet žiadostí, ktoré môže prijať. Tá vyhláška je už teraz pripojená k novele zákona a keď si to pozriete, tak vidíme, že najviac tam dostali teda veľvyslanectvá na Ukrajine, vo Vietname, v Gruzínsku, a potom teda tie ostatné veľvyslanectvá v jednotkách, alebo v desiatkach miest. Dokopy bude táto kvóta ak by od 1. 7. začal zákon platiť, na cudzincov, podnikateľov, prvožiadateľov 700 miest od 1. júla. Porovnajte to s tým, že minulý rok, za celý minulý rok bolo podaných 10 tis. žiadostí o povolenie na podnikanie. To znamená, že týmto krokom sa drasticky, ale drastickým spôsobom obmedzí príchod inovatívnosti a podnikania na Slovensko. V podstate viac menej o 99 %, čo bude mať aj zásadné dopady nielen na to, že kto k nám príde a že či budeme ešte vôbec ako krajina atraktívnym pre ľudí, ktorí k nám prichádzajú inovovať, pretože podnikanie je spojené, dobre, sú to mnohokrát ľudia, ktorí sú napr. kaderníčkami, ktorí majú nejaký stavebný biznis, alebo kamiónovú dopravu, alebo ja neviem čo, ale okrem toho podnikanie sú aj predsa inovácie, sú vytváranie nových pracovných miest, vytváranie, platenie daní a odvodov, pretože môžme sa tváriť, že dobre, vadia nám fiktívne živnosti, na to by sme mali mať lepšie inšpektoráty práce, ktoré by to lepšie odhaľovali a skúmali, ale v skutočnosti bez ohľadu na to, či ten podnikateľ, alebo podnikateľka tu fiktívne je v pracovnom pomere, ktorý kryje tým povolením na podnikanie, či už cez eseročku, alebo živnosť, tak ona, lebo ona stále musí platiť dane, stále musí platiť odvody a pri podnikateľoch je potrebné si povedať, že oni sú povinní zo zákona, keď sú cudzincami a potrebujú si predĺžiť povolenie na pobyt, preukázať či dosiahli zisk. To znamená, že zahraniční podnikatelia na Slovensku si nemôžu svoje daňové priznanie optimalizovať tak ako Slováci, že sú radšej trebárs v strate, alebo pod., aby im to lepšie vyšlo v rámci daní. Oni, ak prídu do toho obdobia, kedy si musia podať žiadosť o obnovenie povolenia na pobyt, musia preukázať zisk. Čiže tam vidíme znova peniaze pre slovenských daňový, daňovo-odvodový systém, pre slovenské hospodárstvo.
A my teraz ideme spraviť to, že touto novelou, bez toho, aby bola predložená najskôr odbornej verejnosti, keďže sme tu v skrátenom legislatívnom konaní, o takom drastickom a novom opatrení, ktoré na Slovensku nikdy nebolo ako sú kvóty, sa vlastne vôbec nevyskytovalo, že ideme to schváliť z týždňa na týždeň. Ideme v postate dramaticky obmedziť príchod podnikateľov z 10 tis. na 700. Ministerstvo vnútra v rámci teda doložiek, vyrátalo, že toto opatrenie nás v podstate bude stáť tento rok teda mínus 9 tis. žiadostí o povolení na pobyt, čo je teda približne 3 mil. eur, len pripomínam, že 3 mil. eur je suma, ktorú sme chceli dať na covidové amnestie, ale my tu teraz vlastne týmto opatrením ideme rovnakú sumu, ideme sa jej vzdať tento rok, len preto, lebo prosto z nejakého dôvodu máme pocit, že toto je to správne opatrenie. Za tri rok vyrátali, že medzi rokmi 25 až 28 príde štát o približne 11 mil. na nevybratých správnych poplatkoch. Toto máme v rámci finančnej doložky tohto návrhu zákona, ale chýba tam akékoľvek napr. vyčíslenie toho o koľko štát príde na daniach, na odvodoch, na zisku a na všetkých poplatkoch, ktoré tí cudzinci tu, lebo však oni musia niekde bývať, niekomu platia nájom, niekde si kupujú potraviny, niekde si kupujú pohonné hmoty, niekde si kupujú pohonné hmoty, niekde si kupujú šaty a všetko ostatné pre svoju domácnosť, že to o koľko vlastne štát príde, keď z 10 tis. žiadostí pustíme na Slovensko iba 700. To vyčíslenie vlastne v tejto doložke chýba, jediné čo tam je vyčíslené je, o koľko prídeme na správnych poplatkoch za podanie týchto žiadostí, čo už je tiež dosť veľká suma.
Čiže ja si myslím, že pokiaľ teda zavádzame takéto dramatické opatrenie, že tak výrazne meníme systém žiadostí i povolenie na prechodný pobyt pri najvyužívanejšom povolení, mala by byť aj finančná doložka spracovaná kvalitne a mali by sme poznať my ako zákonodarný zbor skutočne všetky ekonomické dopady na podnikateľský sektor, ale aj dopady na podnikateľský sektor, ktoré sa týkajú tých inovácií, lebo ja sa pýtam, že tých 700 bude ako vybraných, že to bude prvých 700, ktorí požiadajú, alebo tam bude nejaká súťaž inovatívnosti, alebo čo, že ministerstvo hospodárstva bude posudzovať nejaké teda podnikateľské zámery, ktoré teraz bude každý žiadateľ povinný predložiť, čo doteraz nebolo, čiže tým sa ešte predĺži to konanie a teda nejako bude to podľa nejakých kritérií, alebo, že kto z tých, keby sme si povedali, že teda očakávame, že je 10 tis. záujemcov ako minulý rok o to prvé povolenie a my z nich chceme teda od 1. júla o decembra vybrať iba 700, že ma zaujíma ako? Na základe čoho? Čo sú tie kritériá, že kto to bude v tých 700? To by tiež bolo treba tam popísať, pretože nám reálne hrozí, že sa nám tam prosto dostanú ľudia, ktorí si to nejakým spôsobom budú vedieť vybaviť. To je moja ďalšia výhrada, že zavedenie tohto systému bez toho, aby bol reálne premletý medzirezortným pripomienkovým konaním, a tým, že by sa k nemu vyjadrila odborná verejnosť, po ceste vytvára priestor aj na tých veľvyslanectvách, na korupciu. Keď teraz tu vidíme, že agentúry dočasného zamestnávania, t. j. všetky tie agentúry, ktoré sprostredkúvajú zamestnanie na Slovensku, ryžujú na tom, že zákon o pobyte cudzincov je komplikovaný a že v podstate tie povolenia na pobyt vybavujú tým cudzincom oni, lebo by si to sami nevedeli vybaviť, tak prosto sa len preorientujú na to, že na jednotlivých veľvyslanectvách budú mať obsadené tieto spoty a budú v podstate dílovať s tými cudzincami, ktorí budú chcieť získať povolenie na podnikanie, tak isto to nakoniec bolo v Čechách. V Čechách mali pred možno desiatimi rokmi tiež všeobecné kvóty, dalo sa podávať žiadosti len na veľvyslanectvách v zahraničí, a potom tam bol teda veľký škandál s tým, že jednak to dlho trvalo, čakacie lehoty boli aj tri roky a jednak vlastne tam bola veľká korupcia. Dnes v Čechách majú kvóty len na zamestnanecké karty, pretože sa im to tiež nejakým spôsobom neosvedčilo a pri podnikateľoch nemali, myslím, kvóty nikdy, pretože je úplne absurdné limitovať takýmto spôsobom príchod podnikateľov a celej tejto ako keby inovatívnej časti ekonomiky na naše územie, že to je naozaj ako keby taký ťah od stola, ktorý by sme možno čakali v socializme a pod., ale nie vlastne v ekonomike, ktorá hovorí, že
=====

...limitovať takýmto spôsobom príchod podnikateľov a celej tejto ako keby inovatívnej časti ekonomiky na naše územie, že to je naozaj ako keby taký ťah od stola, ktorý by sme možno čakali v socializme a podobne, ale nie vlastne v ekonomike, ktorá hovorí, že máme veľký problém s odchodom ľudí zo Slovenska a že potrebujeme prosto ľudí na Slovensku, ktorí tu budú niečo vymýšľať, niečo tvoriť, ktorí tu budú len obyčajne pracovať a prinášať nám ten komfort. No a tým sa dostávame ale teda k najdôležitejšej otázke. Pomôže toto opatrenie vyriešiť katastrofálnu situáciu na cudzineckej polícii s tým, že teda nemáme dosť kapacít a nemáme dosť termínov? No nepomôže, pretože toto, táto kvóta sa týka prvožiadateľov. My tu ale máme znova, však ministerstvo to tu samo píše, 40 tisíc ľudí, ktorí čakajú na obnovenie povolenia na pobyt. A teraz mi povedzte, že ako títo ľudia získajú výhodu tým, že drasticky obmedzíme príchod podnikateľov o 9 tisíc žiadostí. Prosto toto sa nijako nespojí. Zákon zavádza zároveň povinnosť, že už odteraz budete musieť prísť na cudzineckú políciu len s termínom, že vás nevybavia bez termínu. Ale teda budete mať povinnosť prísť s termínom a stále tých termínov nie je dosť. Čiže, kde sa tu zmečujú teda tie pohľady a tie potreby? Z môjho pohľadu to tak nie je, ani v návrhu na skrátené legislatívne konanie, ani vlastne v tom vecnom návrhu som prosto nikde nenašla popis toho akým spôsobom presne pomôže súbor týchto opatrení a najmä to drastické obmedzenie príchodu podnikateľov na Slovensku k tomu, aby bolo viac termínov pre ľudí, ktorí žijú na Slovensku a potrebujú trebárs si obnoviť povolenie na prechodný pobyt alebo zmeniť, lebo už majú päť rokov prechodný pobyt na trvalý pobyt. To sú úplne iné životné situácie, ktorým nepomôže, keď znížime počty vybavovaných prvožiadateľov, pretože tam potrebujeme úplne iné konania riešiť ako konania, ktoré sa týkajú prvožiadateľov. Čiže ja si myslím, že v tomto prípade toto najzásadnejšie opatrenie, ktoré táto novela obsahuje vlastne nemečuje tie potreby, ktoré tu na Slovensku momentálne máme, ktoré vyplývajú z tých nedostatkov, ktoré sú tu na cudzineckej polícii a na tom systéme. To čo podľa mňa by bolo vhodné a potrebné spraviť v prvom rade je legislatívne opatrenie, ktoré by prosto jednorazovo vyriešilo tie povolenia na pobyt, ktoré visia v systéme. Je prosto situácia taká, že za celé mesiace sa nepodarilo spojazdniť ten registračný systém tak, aby mal dostatok termínov. Je to problém na strane štátu. Tí cudzinci sú tu bez platných povolení na pobyt vďaka tomu, že je stále vyhlásená mimoriadna situácia kvôli Ukrajine, tak oni majú platné povolenie na pobyt, kým je táto situácia platná plus dva mesiace po jej zrušení, ale nemajú tie doklady, lebo nevedia sa objednať na tú cudzineckú políciu. Toto je chyba na strane štátu. Ja si myslím, že štát by prosto si mal povedať, že vybrať nejakú skupinu ľudí, napríklad tých, ktorí potrebujú obnoviť povolenie na prechodný pobyt automaticky im ho obnoviť, poslať im tie doklady a prosto rezignovať tento jeden raz na poctivé preskúmanie tých žiadostí, pretože na to nie sú kapacity. To znamená, že to sú ľudia, ktorí tu už sú, ktorí boli preverení Slovenskou informačnou službou keď si podali žiadosť o povolenie na prechodný pobyt. Majú toto všetko absolvované a teraz viac-menej trpia tým, že nie sú tie termíny a že cudzinecká polícia ich nedokáže včas vybaviť, tak si myslím, že štát by mal urobiť niečo takéto a že vybrať si niektoré kategórie, kde môže teda s čistým svedomím automaticky predĺžiť to povolenie a poslať im prosto ten doklad, čím by si ako keby odobral časť tých ľudí, ktorí mu tam visia v systéme. Ale to nie je jediné. To sa dá spraviť iba pri časti ľudí, kde si vieme zvážiť, že teda benefit z takéhoto opatrenia je samozrejme oveľa vyšší ako nejaké bezpečnostné alebo iné riziko. Ďalej by mal jednorazovo podľa mňa ministerstvo vnútra zorganizovať podobnú akciu ako keď teda sme mali prílev cudzincov z Ukrajiny pri dočasnom útočisku. To znamená, povedať si, že si dáme tri týždne, mesiac alebo ja neviem, kde zmobilizujeme Akadémiu Policajného zboru, všetky možné jednotky a jednorazovo vybavíme veľký počet žiadostí, pretože iným spôsobom ako kombináciou legislatívnych a organizačných opatrení sa nám to vlastne vyriešiť nepodarí, lebo táto novela to nevyrieši. To je jednoznačné. Táto novela prinesie veľa nových situácií, ale nevyrieši to, čo momentálne máme v tom systéme. A tretie opatrenie, ktoré je potrebné a nevyhnutné spraviť z dlhodobého hľadiska je reorganizácia cudzineckej polície, kde dlhodobo sa navrhuje scivilnenie. Neexistuje v súčasnosti žiaden dôvod, prečo by ľudia do ktorých vkladáme nemalé množstvo finančných prostriedkov na to, aby boli vychovaní ako policajti, ktorí majú oprávnenie na nosenie zbraní, trávili svoj policajný čas a čas, ktorý sa im narátava do výsluhového dôchodku úradníčinou na cudzineckej polícii. Áno, hraničná polícia má byť políciou, však strážia hranice. Tam je to oprávnené. Ale oddelenia cudzineckej polície sú zbytočný prežitok, kde zamestnávame policajtov s oprávnením držať zbraň na to, aby preberali a kontrolovali papiere. To treba konečne zmeniť. Treba vlastne presunúť týchto policajtov normálne do výkonu, čo by aj teda tej polícii, ktorá je výrazne oslabená a pre ktorú sme tu chceme mať žandárov pomohlo a reálne treba na oddeleniach cudzineckej polície zamestnať čo najviac civilov, ktorí nemajú nárok na výsluhový dôchodok a budú prosto normálne reálne úradníci. Ja si myslím, že len kombináciou takýchto odvážnych opatrení sa dá vyriešiť táto mimoriadne krízová situácia, ktorá tu pretrváva už minulého leta a ktorú kritizoval aj bývalý predseda HLAS-u premiér Peter Pellegrini, keď bol na stretnutí so zamestnávateľmi v Nitre. To len teda pripomínam. A preto naozaj si myslím, že táto novela môže ostať pokiaľ ide o tie opatrenia, ktoré sa netýkajú kvót. Tie kvóty by mali vypadnúť, tie kvóty by mali ísť jednoznačne medzirezortným pripomienkovým konaním. Dobre, ak chce Slovensko mať kvóty na príchod podnikateľov alebo zamestnancov dá sa o tom baviť, ale nedá sa to podľa mňa zaviesť tak, že zrušíte 90 % žiadostí trojdňovým skráteným legislatívnym konaním bez toho, aby k tomu vôbec mala čo povedať odborná verejnosť a bez toho, aby sme tomu mali podrobne spracované finančné a všetky ostatné dopady na hospodárenie štátu a vplyv na podnikateľské prostredie. Takže apelujem na vás, aby ste túto časť odtiaľ dali preč, pretože ona ničomu nepomôže. Spôsobí len zbytočný chaos....

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ja sa vám chcem na úvod poďakovať za vaše vecné vystúpenie a tak isto budem na to vecne reagovať a rozdelím to do dvoch oblastí. Jedna vec je rezervačný systém. Áno, máte pravdu, má svoje nedostatky, má desať rokov, treba ho vylepšiť. A to isté má na to vplyv čo sa týka tých termínov aj počet policajtov slúžiacich na cudzineckej polícii, ale bola debata na výbore, že bude to riešené v rámci týchto stavov, súčasných stavov plus doplnené o občianskych zamestnancov. Ale je tam aj dôležitý faktor o ktorom ste presne hovorili aj vy a na ten som sa pýtal aj ja, že ako je možné, že existuje, hovorí sa na Slovensku o organizovanej skupine, ktorá či už legálnym spôsobom dokáže poviem to hacknúť ten systém a pracovať v prospech nejakej skupiny cudzincov. Ja som sa aj dokonca pýtal, lebo však prirodzene je tu najviac Ukrajincov, tak hovorí sa o nich, že či to robia oni a poznajú dieru v systéme a vedia ten systém tak zahltiť, že nikto iný nedostane ten voľný termín alebo je to v spolupráci s policajtami. Ale to je, bola mi odpoveď daná taká istá ako vám, že orgány činné v trestnom konaní to vyšetrujú a sa týmto zaoberajú. Ale na to doplácajú poctiví zamestnávatelia aj občania EÚ. Čiže súhlas. Druhá oblasť je oblasť udelenia pobytu na podnikanie, respektíve zamestnávanie. Ja fandím poctivým ľuďom a doprajem im, aby pracovali. Lenže celý prideľovania pobytu za účelom podnikania na Slovensku je v tom, že ak si porovnáte počet pobytov udelených a počet podaných daňových priznaní, tak tu hovoríme o desaťtisícov a tu možno o stovkách. A možno ani nie o tom. Ak by existovala možnosť, že zaviažem toho človeka, že keď mu udelím pobyt za účelom zamestnania alebo podnikania na Slovensku, ale mu poviem, že musíš u toho zamestnávateľa robiť rok, lebo jeho to stálo náklady vybaviť tie papiere a on...

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, rovnako ďakujem za vecné vystúpenie. Vy ste naozaj jedna z málo tých poslankýň alebo poslancov, ktorí sa snažia vystupovať vecne. Skúsim vám odpovedať na to čo ste spomenuli vo vašom príspevku. Chcem asi aj doplniť pána kolegu Saloňa, lebo ma predbehol v tom povoľovaní pobytov na podnikanie. Ono naozaj to nie je tak, že 40 tisíc takýchto povolení bolo vydaných a my sme tu získali 40 tisíc podnikateľov, ktorí prinášali nové pracovné miesta a inovácie. Faktom je, že z tých 40 tisíc bolo reálnych podnikateľov, ktorí tu ostali možno niekoľko stoviek, ak vôbec, aj to som možno prehnal. Takže preto z toho vychádzala aj táto nová, toto nové číslo, táto nová kvóta, aby sa zreálnili tieto čísla. A keď sa pýtate, že v čom to pomôže, no pomôže to napríklad v tom, že sa drasticky zníži administratívna záťaž tých pracovníkov. Pretože my dnes dávame alebo minulý rok sme dali 40 tisíc povolení ľuďom, ktorí okamžite na druhý deň odišli a išli do úplne inej krajiny, ale zaťažili naše kapacity, náš systém. A aj toto je problém. A ja si myslím, že v tom zákone je mnoho ďalších vecí, ktoré, ktoré môžu napomôcť zrýchliť tento proces, či už je to možnosť presunu civilných zamestnancov z jedného, z jednej pobočky na druhú tam, kde bude väčší nápor. Alebo teda aj úpravou v systéme, ktorý sa upravuje, ako ste už počuli je to desaťročný systém počítačový, ktorý bol zanedbaný. Čiže ja si myslím, že je to prospešná novela. Ja by som bol rád, keby možno aspoň tá racionálnejšia časť opozície ju podporila, lebo naozaj riešime problém, ktorý tu máme, ktorý sme zdedili. Treba to jasne povedať a naozaj robíme všetko preto, aby sme to vyriešili. Ďakujem.