39. schôdza

Pán poslanec a milý Ondrej, ty sa vždy dávaš do pozície takej, že všetko máš naštudované, dokonca nás poúčaš pri rôznych výkladoch napríklad rokovacieho poriadku a čudujem sa ti, že ty bez akýchkoľvek problémov zhltneš každú hlúposť, čo napíše Denník N, Aktuality a SME-čko a neviem ešte kto. (Reakcia z pléna.) Ja hovorím teraz o tom prvom výroku, ja sa normálne čudujem. Namiesto toho, aby si si preveril ako, reálne, čo som povedal, dokonca je to zverejnené, nájdeš to aj na YouTube, kdekade, že tá veta, ktorú som povedal, skončila tým, že v každom prípade je to pre nás neprijateľné. Je pre nás neprijateľné, aby drony pristávali či v Poľsku, ale rovnako na Ukrajine, pretože tento konflikt odsudzujeme a vždy sme hovorili, že nemá vojenské riešenie a je ho potrebné diplomaticky riešiť. Na rozdiel od vás, lebo vy ste podporovali len dodávanie zbraní, aby sa porazilo Rusko do posledného Ukrajinca. Ale že dokážeš zmanipulovať ešte takéto niečo a nepozrieš si, aká bola reálna pravda, len svedčí o tom, že vás, naozaj, tie denníky riadia, že vy len robíte to, čo si prečítate v denníku a manipulujete realitu. Naviac ja som ani nepovedal, že tie drony by nemali teda zabíjať v Poľsku, ale mali by zabíjať na Ukrajine. To povedal v jednom rozhlase, v jednej rozhlasovej stanici, ktorej som to dnes vysvetlil, bol som tam mimochodom, bolo to v Exprese.
Takže, Ondrej, nabudúce ťa poprosím, pozri si kompletne celé vyjadrenie. Slovenská republika vyjadrila solidaritu s Poľskom, podporila Poľsko, aby sa otvoril článok 4 v rámci rady Severoatlantickej aliancie, aby sa preskúmal celý incident, pretože je to neprijateľné, tak ako je neprijateľné, že sa narušila celistvosť aj Rumunska alebo pobaltských krajín, lebo aj tam drony narušili vzdušný priestor. Ale boli tu aj iné incidenty, čo si nespomínal, že napríklad jedna z rakiet, ktorá sa ukázala, že to bola napokon poľská raketa, pristála na jednom z domov v Poľsku. A som veľmi rád a oceňujem poľskú stranu, že zachovala naozaj pokoj a rozvahu a zodpovednosť, po ktorej som volal ja na rozdiel od opozície, ktorá by okamžite možno aktivovala článok 5 a by sme tu mali tretiu svetovú vojnu.
No a ten druhý výrok, to si už ani, ako to už ani nemá zmysel komentovať. Ako, keby som mal informácie, že nám hrozí také niečo, tak by som to určite povedal. A nielenže povedal, ale určite by zasadala Bezpečnostná rada, riešili by sme to, tí, ktorí sú kompetentní. Čiže čo som mal ako povedať, pán kolega?
Čiže poprosím ťa, buď konzekventný, prepáč, že som takto osobný, ale sme si potykali voľakedy, a naozaj si doštuduj vždy konkrétne všetko a nespoliehaj sa len na tie manipulatívne médiá, ktoré vám určujú, akú máte robiť politiku.
Ďakujem. Ale, samozrejme, odpoveď dostaneš písomne. (Potlesk.) (Reakcia z pléna.) Ale ten prvý bol Denník N.

Ďakujem, vážený pán predseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložil na rokovanie pléna návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a členmi Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov na strane druhej.
Predmetná dohoda má za cieľ posilniť schopnosti Európskej únie a Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov riešiť globálne problémy, ako sú napríklad zmena klímy, migrácia, zdravie, mier a bezpečnosť v súlade s príslušnými právomocami zmluvných strán. Dohoda bola za Slovenskú republiku s výhradou ratifikácie podpísaná stálou predstaviteľkou Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli už dňa 14. júna 2023 a za Európsku úniu bola dohoda slávnostne podpísaná 15. novembra 2023 v Apii na Samoy-e.
K dnešnému dňu bola schvaľovacia procedúra dohody ukončená v piatich členských štátoch Európskej únie, a to v Dánku, Estónsku, Poľsku, Slovinsku a Maďarsku. Predkladaná dohoda je takzvaná zmiešaná únijná zmluva, ktorej zmluvnými stranami sú Európska únia a jej členské štáty na jednej strane a Organizácia afrických, karibských a tichomorských štátov na strane druhej. Dohoda podlieha v súlade s článkom 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky spolu s jej rozhodnutím o tom, že dohoda má charakter prednostnej medzinárodnej zmluvy v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou dohody pánom prezidentom Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, toľko k uvedeniu tejto dohody a chcel by som vás poprosiť, požiadať o podporu tejto dohody. Ďakujem za slovo. Skončil som.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 926 z 18. júna 2025 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a členmi Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov na strane druhej, tlač 861, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre európske záležitosti. Zároveň určil, aby výbor pre európske záležitosti ako gestorský výbor podal Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady. Ústavnoprávny výbor uznesením číslo 331 zo 4. septembra 2025 a výbor pre európske záležitosti uznesením číslo 74 z 26. júna 2025 odporučili Národnej rade vysloviť s dohodou súhlas a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Výbor pre európske záležitosti rokoval ako gestorský výbor 9. septembra 2025 a uznesením číslo 78 schválil spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s dohodou, tlač 861a.
Na základe stanovísk výborov Národnej rady výbor pre európske záležitosti ako gestorský výbor odporúča národnej rade vysloviť s dohodou súhlas a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi a zároveň ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady podala správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Skončila som, pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
A pán Vašečka vo svojom príhovore nastolil na začiatku jednu veľmi dôležitú otázku, to je, že ako sa koalícia správa k opozícii, no tak, že nám zatvárajú ústa. Včera skrátili rozpravu ku konsolidácii o verejných financií, dnes máme rozpravu k siedmim školským zákonom a máme na to vlastne len 30 minút, aby sme sa ku všetkým siedmim zákonom vyjadrili. Otázka znie prečo. No a ja mám už taký pocit, že ide naozaj o vedomú politickú stratégiu. Však keď zlúčia rozpravu, no tak sa nebudeme môcť vyjadriť ku každému zákonu detailne a keď nám skrátia rozpravu ku konsolidácii, tak jasné, že ich nebudeme môcť kritizovať. Takže asi o to ide, umlčať opozíciu, umlčať kritiku alebo, a to je ešte taký druhý dôvod, že možno sú presvedčení, že predkladajú také úžasné zákony, že ich zákony sú také ideálne, že proste nepripúšťajú žiadnu diskusiu. Ale nech už je to akokoľvek, tiež je to arogantné. Neuvedomujú si však jednu dôležitú vec, a to je tá, že poslanci a poslankyne opozície tu majú svoj mandát, boli zvolení svojimi voličmi, sú hlasom týchto voličov, sú hlasom ľudu a ak teda nám zatvárajú ústa, tak to znamená, že zatvárajú ústa polovici slovenského národa. Miesto toho, aby naozaj otvorene diskutovali o problematických veciach v týchto zákonoch, tak ich predkladajú na hulváta, zatvárajú ústa opozícii a nehnevajte sa na mňa, ale to vôbec nie je demokratické, toto nie je demokracia, ale autokracia, vážení.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda.
Napriek tomu, že pán poslanec Vašečka tu aktuálne nie je, si dovolím reagovať na jeho vystúpenie. Pán poslanec spomínal vo svojom vystúpení mieru zaškolenosti v oblasti predprimárneho vzdelávania u trojročných detí, správne poznamenal, že je to 76 % podľa posledných alebo aktuálnych údajov, ale doplnil by som jeho informáciu, že toto je priemerný údaj za celé Slovensko, za všetky okresy a tá priemerná zaškolenosť sa pohybuje v intervale od 32 % po 91 % u trojročných detí. Ja rešpektujem jeho iný názor v tejto oblasti, on ho má dlhodobý, kontinuálny, aj sme o ňom viackrát spoločne hovorili, ale mám za to a aj výskumy to poukazujú, že vzdelávanie už v rannom veku, a to bez ohľadu na to, či hovoríme o domácom vzdelávaní, alebo o vzdelávaní v materských školách, má zásadný vplyv pre neskoršie výsledky vo vzdelávacom procese, či už na základnej, alebo strednej škole a, samozrejme, potom to má vplyv na sociálno-ekonomické možnosti človeka v produktívnom veku a uplatnenie sa následne na trhu práce. Aj výsledky PISA testovaní, ktoré asi nikto z nás nechce spochybňovať, hovoria o tom, že deti, ktoré absolvujú aspoň časť vzdelávania v materskej škole, na rozdiel od tých ostatných, dosahujú lepšie výsledky vo vzdelávaní.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, vyjadriť sa k jednému zo školských zákonov vo veci, ktorá mi zvlášť leží na srdci.
Pán minister mi bude asi oponovať, ale ja to nazvem diskriminácia cirkevných a súkromných škôl. Ja som doteraz sa k téme moc nevyjadrovala, respektíve nekritizovala som daný zákon, lebo som si hovorila, že prebieha ešte, veľmi intenzívne prebiehajú rozporové konania, boli k tomu spisované petície, vyjadrovali sa k tomu zriaďovatelia súkromných a cirkevných škôl, vyjadrovali sa k tomu aj zástupcovia rodičov a čakala som teda na ten finálny text, ktorý príde nakoniec do parlamentu, pretože niečo schválite, niečo je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale následne do parlamentu môže prísť ten text zásadne obmenený alebo lepší. Čo ma tak trochu zamrzelo, bolo, že rozporové konania na ministerstve sa konali počas leta. Počas leta, kedy väčšina ľudí, ktorí podali napríklad hromadné pripomienky, sú to pracujúci ľudia, ktorí majú deti a ktorí tie prázdniny využívajú na dovolenky a viem o niektorých, ktorí si aj dovolenky zrušili, aby mohli prísť na rozporové konanie. Výsledok je taký rozporuplný, lebo tá hlavná vec, o ktorej budem hovoriť, teda krátenie normatívu, obvody pre cirkevné a súkromné školy, tá nakoniec v tej finálnej verzii upravená nebola. A predstavitelia cirkevných a súkromných škôl, ja som absolvovala desiatky rozhovorov s nimi, rozprávala som sa aj so zástupcami rodičov, so zástupcami zriaďovateľov, s riaditeľmi, s učiteľmi, žiaľ, sa zhodujú na tom, že tieto navrhované opatrenia môžu mať pre súkromné a cirkevné školy priam likvidačný charakter. A mňa to veľmi mrzí, pretože ja si myslím, že v ´89 sme bojovali za slobodu, aj za slobodu toho, aby sme tu mali diverzifikáciu vzdelávania. Áno, ja som ešte komunistické dieťa, do svojich štrnástich, trinástich rokov som bola v štátnej základnej škole, kde sme mali všetky tie občianske náuky a ruštinu a štátnu ideológiu, ktorú do nás štát pchal za komunizmu, ale iná možnosť nebola. A preto jeden z výdobytkov Nežnej revolúcie je slobodná voľba každého rodiča, akú školu pre to svoje dieťa zvolí. A k tej slobodnej voľbe ale je dôležité to, aby potom každé dieťa malo rovnaké podmienky. Nielenže si rodič môže zvoliť slobodne školu, ale zároveň potom musí doplácať, pretože štát mu napríklad skráti normatív, ale veľmi dôležité je, aby každé jedno dieťa v tejto krajine malo rovnaké podmienky, pretože všetci rodičia, aj tí rodičia, ktorí majú svoje deti na súkromnej škole, na cirkevnej škole, rovnako platia dane, rovnako prispievajú k tomu, aby sa v tomto štáte tvorili hodnoty. A preto bez akejkoľvek výnimky a bez akýchkoľvek podmienok to dieťa, nie škola, dieťa by malo mať ten balík peňazí, ten normatív, ktorý ide za ním do školy, by mal byť rovnaký. A toto je to základné presvedčenie a tá základná filozofia, z ktorej vychádza diverzita, slobodná voľba rodiča vybrať si školu a rovnaké postavenie každého jedného dieťaťa či to je dieťa v štátnej škole, či to je dieťa v súkromnej škole, alebo či je to dieťa v cirkevnej škole. Tento zákon razí alebo táto reforma razí takú filozofiu, že najlepšia škola je tá najbližšia. V niektorých prípadoch to platí, ale v niektorých prípadoch to neplatí. Môže sa zrazu matematický génius ocitnúť na hokejovej škole a športový talent sa môže trápiť v matematickej triede deväť rokov. Nie vždy je to pravda.
Najlepšia škola je tá, ktorú zákonný zástupca dieťaťa považuje za najlepšiu pre svoje dieťa, pretože zákonný zástupca, rodič vie najlepšie, čo jeho dieťa potrebuje. A z tohto predpokladu ja vychádzam a z tohto predpokladu dôvery v rodiča vychádzam aj pri manažovaní, riadení celého systému vzdelávania na Slovensku. Akonáhle prestaneme veriť rodičovi, tak zavádzame určitú formu sociálneho inžinierstva, kde štát bude hovoriť, táto škola je pre vás, pre vaše konkrétne dieťa je najlepšia, lebo je najbližšie, táto škola už nie je najbližšia. Nie, rodič vie, ktorá škola pre jeho dieťa je najlepšia.
Keď som sa rozprávala napríklad so zriaďovateľmi súkromných škôl, oni hovorili často o prípadoch, kedy napríklad dieťa príde z poradne k nim s tým, že potrebuje menší kolektív. Sú to deti, ktoré majú možno špeciálne potreby, ktoré majú rôzne problémy. A preto to miesto v tej štátnej škole, ktoré je možno najbližšie, nie je pre nich to najhodnejšie a hľadajú napríklad malé kolektívy. Na to sú dobré súkromné školy, ktoré to vedia, takýto komfort poskytnúť.
Alebo ďalšie prípady kedy štátne školy často nie sú dimenzované na deti, ktoré majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, ktoré majú možno rôzne hendikepy, možno skryté, ktoré nie sú tak viditeľné. A práve preto vzniká tá ponuka súkromných škôl, ktoré týmto deťom pomáhajú.
A vôbec nie je zlé, že vznikajú súkromné školy, to nie je na škodu. Nezavádzajme filozofiu, že všetko, čo je súkromné, je zlé a najlepšie je to, čo je štátne. Nie vždy to je pravda. Niekedy áno, niekedy nie, ale však na to tu máme tie rebríčky kvality, ktoré mimochodom hovoria o tom, teraz budem hovoriť o základných školách, že napríklad cirkevné školy sú rovnako dobré ako tie verejné, v niektorých prípadoch dokonca lepšie. Všetci Bratislavčania alebo ľudia z Bratislavy si pozerajú rebríčky škôl, tak presne vedia, ktoré školy sú top, ktoré sú horšie. Rodičia sa o to zaujímajú a podľa toho si tie školy následne aj pre svoje deti vyberajú.
Zároveň, pokiaľ ide o cirkevné školy, jeden z výdobytkov novembra je, že môžete dieťa vychovávať v škole, ktorá vyznáva určitý typ hodnôt. Jednoducho sme pluralitná spoločnosť, sme slobodná spoločnosť a pre rodičov, ktorí vyznávajú kresťanské zásady, je mimoriadne dôležité, aby to dieťa sa ocitlo v kresťansky orientovanej škole. A je dôležité mať aj tento typ škôl, pretože v našej spoločnosti tieto školy majú miesto.
Čo sa stane teraz, keď bude povinnosť súkromných a cirkevných škôl, aby brali deti až do výšky 70 alebo 90 % celkového počtu z obvodov? No stane sa to, že následne pre tie deti, ktoré si tú školu vyberajú práve preto, že je niečím špecifická, či už je to súkromná škola, ktorá môže byť zameraná napríklad na environmentálne vzdelávanie, alebo cirkevná škola, alebo škola, ktorá sa špeciálne venuje, má vytvorené podmienky pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, tak pre nich ostane minimálne miesto, 30 %. Keď je to malý kolektív, 20 detí, tak dve deti takéto budú môcť zobrať, hoci práve ich zameranie je orientácia na tento typ problému, na tento typ špecifického záujmu.
Zdá sa mi, že na túto reformu najviac doplatia zraniteľné deti, najviac doplatia deti, ktoré už majú nejaký problém, pretože tie naozaj bohaté deti, to 1 % bohatých detí v našej spoločnosti, ktoré chodia do vybraných súkromných škôl, kde sa platí 1 500 alebo 2 000 eur mesačne, tým to vadiť nebude, pretože tým rodičom je úplne jedno, či za mesiac zaplatia 1 000, 1 500, 2 000 eur, to je v podstate pre nich jedna kabelka a tí rodičia si toto špeciálne elitné vzdelávanie vždy nájdu a týchto najbohatších ľudí sa to nedotkne, ale dotkne sa to strednej triedy, dotkne sa to ľudí, ktorí tých peňazí až tak veľa nemajú.
Takže tu ja by som chcela apelovať na to, aby systém, ktorý bol v rovnakom, to ani nie je že odmeňovanie, ale v rovnakom nastavení normatívu pre verejné, súkromné, cirkevné školy, bez akýchkoľvek dodatočných podmienok, aby tento systém aj ostal, aby sme nevnášali do toho systému zbytočné rozdelenie, zbytočnú diskrimináciu určitého typu detí, ktoré si vybrali práve napríklad súkromné alebo cirkevné školy.
Zároveň keď hovoríme o súkromných alebo cirkevných školách, ony už nemajú rovnaké podmienky v tom, lebo už sú diskriminované napríklad v tom, že zriaďovateľ, respektíve štát alebo samospráva, im neplatí kapitálové výdavky. Napríklad verejné školy, keď sa im pokazí, však ja som bola sama komunálna poslankyňa tu v Bratislave, keď sa v škole, ktorej bola naša mestská časť zriaďovateľom, pokazil kotol, začala zatekať strecha, potrebovali rozšíriť kapacity jedálne, potrebovali nové priestory, potrebovali kúpiť náčinie, no tak mestská časť automaticky našla peniaze v rozpočte a poslala ich škole na opravy a škola to opravila, super. Ale teraz si zoberte tú situáciu súkromných alebo cirkevných škôl. Poviem vám situáciu cirkevnej školy, ktorá sídli v historickej pamiatke a pán primátor chce, aby opravili fasádu. Áno, tá fasáda nevyzerá pekne, je to ale historická pamiatka a oprava fasády bude teda strašne, strašne drahá, ale tá škola na to nemá peniaze, ona nemá kde zavolať, dobrý deň, prosím vás, tuto nám padá omietka, strecha, pokazilo sa nám niečo, dajte nám peniaze. Ony nemajú peniaze, ony ledva vyjdu s tými peniazmi, ktoré majú a to isté sa týka aj ďalších súkromných škôl, ony nemajú sa, kde obrátiť, nemajú takú tú pokladnicu, kde povedia, však teraz toto sa nám pokazilo, dajte, opravte nám to. Môžete argumentovať naspäť, že avšak máme eurofondy, ktoré sú určené na školské zariadenia. Tu vám môžem povedať, že ja, keď som rokovala o Programe Slovensko a pripravovala som Program Slovensko, tak som tam špeciálne medzi oprávnených žiadateľov dala, aby mali nárok aj súkromné, aj cirkevné školy na eurofondy, aby mali rovnaké podmienky, to znamená, že v Programe Slovensko oprávnenými žiadateľmi sú. Ale aká je realita? Realita je taká, keď si pozrete koľko zo škôl, ktoré dostali podporu z eurofondov napríklad na opravy alebo na zatepľovanie a pozrete si štatistiky, tak zistíte, že je to mizivé percento súkromných alebo cirkevných škôl, že všetky peniaze idú z eurofondov, z európskych peňazí, ktoré ale sú určené aj pre tie súkromné, aj pre tie cirkevné školy, idú do štátnych škôl. To isté, keď sa eurofondy čerpajú prostredníctvom integrovaných územných stratégií, keď si pozrete, to znamená peniaze, o ktorých rozhodujú samotné samosprávy, v tých integrovaných stratégiách prirodzene nájdete zväčša školy, kde je zriaďovateľom samospráva, lebo peniaze sú obmedzené, tak oni dajú tam najmä školy, ktorými sú sami zriaďovateľmi, či už sú to župy, stredné školy, alebo sú to mestá, ktoré tam dávajú základné školy. A aby sa súkromná alebo cirkevná škola dostala do integrovanej územnej stratégie a následne dostala z projektu peniaze, to je, cez tento nástroj, to je taký malý zázrak. A, žiaľ, žiadna veľkorysosť nefunguje, preto je potrebné organizovať aj dopytové výzvy. A aj tu by sa mala zrovnoprávniť alebo minimálne nejakým dielom by mala byť, aj možno vzhľadom na počet, koľko je škôl verejných, koľko je škôl súkromných, cirkevných, nemali by byť znevýhodňované súkromné a cirkevné školy pri poberaní eurofondov, pretože ony naozaj nemajú z čoho kapitálové výdavky alebo tie veľké investície nemajú z čoho robiť.
Áno, často sa stáva, že vyberajú školné, ale školné nebudú môcť vyberať. Ale keď nevyberajú školné, zároveň ešte keď by mali nižší normatív, tak mnohé súkromné, cirkevné školy jednoducho toto povedie k ich likvidácii. A nebude to na zlepšenie kvality vzdelávania. Toto skôr povedie k tomu, že bude nižšia konkurencia v sektore vzdelávania, že bude nižší boj o kvalitu a celkovo nakoniec bude z toho škodovať najmä žiak, najmä to dieťa, pre ktorého by sa celá reforma mala robiť.
Vyjadrila by som sa aj k iným bodom, ale tie podľa mňa nie sú tak podstatné. Ja si myslím, že filozoficky o tom ako pôjdeme ďalej v oblasti školstva, filozoficky je najdôležitejší tento bod. Nerobme z detí súkromných a cirkevných škôl, nerobme z nich deti druhej kategórie, nedávajme dodatočné podmienky, čo všetko oni musia robiť, aby mohli mať plný normatív, pretože to dieťa už samo z princípu si zaslúži, aby malo rovnaké podmienky ako dieťa, ktoré chodí do verejnej školy.
Ja tu mám aj situácie, ktoré rodičia, nechcem už to moc rozoberať, ale ktoré rodičia spomínali pri výbere školy. Často je to tak, je to hlavne situácia v mestách, kedy nedávajú napríklad mamičky - samoživiteľky, nedajú dieťa do najbližšej školy, ale dajú ho tam, kde pracujú. To znamená, že cestou, idú do práce, vyložia ho v škole a neďaleko majú, potom ho vyberú z družiny alebo ho vyberú zo školy. Čiže pre nich nie je najvýhodnejšia škola, ktorá je k nim najbližšie, lebo možno je na opačnej strane, ako idú do práce, ale je cestou do roboty, že toto je pre nich taký dôležitý moment, hej? Že tie situácie naozaj sú rôzne a hovorím, neplatí, že najlepšia škola je tá, ktorá je najbližšia. Platí, že najlepšia škola je tá, o ktorej rodič rozhodne, že je najlepšia. Zato sme v tom ´89 bojovali a myslím si, že bola by veľká, veľká škoda, keby tieto výdobytky, ktoré máme, keby sme ich teraz zmenili.
A ďakujem veľmi pekne, ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja som dostal takú správu od jednej mamičky, spýtala sa ma, že prečo teda ideme zlikvidovať súkromné školstvo. No ja hovorím, že ja nejdem nič zlikvidovať, ani nikto z nás nejde zlikvidovať.
A presne si poukázala na to, že keď si rodič vyberie teda pre to dieťa súkromnú školu, prečo by mal byť rozdiel. Prečo je rozdiel medzi tým, kde chodí to dieťa a prečo je rozdiel v tom, ako sa tento štát stavia k súkromným školám? Keď sme už teda raz dali súkromné školy a keď majú možnosť tie súkromné školy fungovať, tak by mali byť aj rovnaké pravidlá pre tie súkromné školy a pre štátne školy.
Nebudem hovoriť o kvalite súkromných škôl ani o kvalite štátnych škôl, ale jednoducho naozaj tá spravodlivosť a tá rovnosť by tu mala byť. A tá spravodlivosť a tá rovnosť tu nie je.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Len kratúčko, teda také tri poznámky. Prvá vec a to som už spomínala aj ráno, veľakrát hovoríte o podpore školstva, ako teda udržať naše školstvo. Momentálne Slovensko je svojou podporou 100 % normatívom tuto, pred nami je Švédsko, Fínsko, Belgicko a za nami sú všetky krajiny, Česko je tuto, tam sme. My podporujeme naše súkromné školy nadštandardne, žiaľ, nie je to bežné v Európe a, bohužiaľ, za posledné roky sa nám podiel normatívov, ktoré vyplácame súkromným školám, ktoré vyberajú aj školné, opäť hovorím, treba si rozdeliť viaceré školy, ten zákon je nastavený na školy, v prvom rade sa bude znižovať normatív tým, ktorí vyberajú školné a môžu teda dorovnávať výpadky cez školné, vypláca im rovnakých 100 %.
Kapitálové výdavky v rozpočte školy nie sú veľké, na školu ročne je to 21-tisíc euro. Oproti vyplácaným normatívom z verejných zdrojov je to teda maličký zlomok, maličký, ani 5 %, čiže o kapitálových výdavkoch, prosím, už nehovorme pri tejto diskusii.
Čiže ak chceme udržať naše školstvo ďalšie roky a vieme, že budeme potrebovať kvalitné školstvo, ten tok zo súkromných škôl, ktoré vyberajú školné a kde chodia deti rodičov, ktorí si to môžu dovoliť, musíme presmerovať do verejného školstva, lebo tam nikdy nebude dosť peňazí. Bojujeme tu za učiteľov, za ich zvýšené platy. Potrebujeme presmerovať tento tok, to je recept na udržateľnosť nášho školstva.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ďakujem, pani poslankyňa Puškárová. Ja som sa chcela vyjadriť aj k školnému, pretože verejné, to je taká otázka, taká dvojsečná, totiž aj verejné školy vyberajú skryté poplatky, viete, však rozprávam sa s rodičmi, jednak peniaze na ZRPŠ, to je kešovka, dáte to pani učiteľke, potom napíšu celý zoznam, čo treba doniesť, hygienické potreby, vreckovky, mydlo, neviem čo. Čiže vidíte rodičov, ktorí s takými veľkými taškami, kde majú nakúpené, idú do školy a zložia to tam, dostali zoznam. Ďalšie príde, za tento zošit pracovný chce 20 eur, za anglický zošit chceme 31 eur, za toto a keď to narátate, zrazu sa pozrete na ten účet, ktorý platíte v štátnej škole, hovorím stále, tak zistíte, že len za ten prvý mesiac, ktorý dieťa išlo do školy, ste už vycálovali okolo 200 eur. A to ja nazývam skryté poplatky.
Súkromné školy, s ktorými som sa rozprávala, majú možno nejaké minimálne školné, možno 50, 60 eur, sú aj také, pozor, ktoré majú 1 500, 2 000 eur, ale to hovorím, že tým im je úplne, tie sú ani podľa mňa neni v sieti škôl. (Reakcia z pléna.) Cambridge? Britská Cambridge škola? No ale tak to je, im bude úplne (reakcia z pléna), tak potom tým bude úplne jedno, či zaplatia ich rodičia 1 500, 2 000, 2 500 eur, pretože tam tí rodičia naozaj nemajú problémy s peniazmi. Ja hovorím o školách, ktoré vyberajú minimálne školné, ktoré pokryjú, že keď dieťa príde, rodič príde s dieťaťom do školy, tak už nepotrebuje nosiť vreckovky, mydlá, neviem čo všetko, hygienické potreby, lebo to všetko tam už je, to si už raz zaplatil a koniec a už neplatí. Takže ja sa obávam, že týmto zákonom alebo touto reformou sa zvýši aj tá šedá ekonomika, že presne takýmto spôsobom sa začnú vyberať v školách takéto skryté poplatky. Ale týchto škôl, o ktorých hovoríte, že platia obrovské školné je minimum. A áno, s tými urobte poriadok.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, milé kolegyne, kolegovia, nuž, keď som počul, že máme na stole teda reformu školstva, ktorá nemá obdobu za ostatných 20 rokov, tak som spozornel, pretože ja sa teším na to, že naše školstvo sa posunie dopredu a teším sa akejkoľvek snahe toho, že niekto prinesie zmysluplnú, proštudentskú reformu, ktorá bude v záujme nielen žiakov, ale aj rodičov. A potom som sa vrátil teda na ten začiatok, pán minister, tak ako ste to predložili a zistil som, že toto nie sú tie hlavné menovatele, že vaše menovatele boli, že treba naplniť a zadosťučiniť verejnému záujmu, že je potrebné využiť teda ten normatív, ako pani Puškárová teraz popísala, inak nota bene, teraz ste na vlastnej koži zažili, čo to znamená, keď chcete ukázať zmysluplnú tabuľku a graf, čiže ja len podporujem teda tú snahu to neobmedzovať a dať slobodu poslancom, teda prinášať aj vizuálne pomôcky, aby sme mohli deklarovať a argumentovať, čiže vrátim sa k tomu normatívu, čiže ten je potrebné nejako inak prerozdeliť, a teda vo verejnom záujme, ktorému sa má zadosťučiniť, tak je, školy postaviť do pozície, že majú prijať hlavne tých študentov a žiakov, ktorí sú v ich blízkosti. A teraz som zostal tak na pochybách, že či toto je teda naozaj ten problém a či toto je naozaj to gro tej reformy, ktorú potrebujeme. A zostal som sledovať tú debatu, tú diskusiu, pretože začalo sa to veľmi zaujímavo vyvíjať a o to viac, keď v konečnom dôsledku tie kroky, tak ako boli, teraz hovorím na začiatku, navrhnuté, ohrozovali, skutočne ohrozovali vo svojom dôsledku existenciu cirkevných škôl.
Tie súkromné, áno, rozumiem, ale ako teraz by som ich na chvíľočku vynechal z diskusie, lebo ony si vedia nastaviť a upraviť podmienky, hoc teda drvivá väčšina z nich nevyberá tak veľké poplatky, aby vedeli vyjsť s tým normatívom, ktorý ste im pôvodne chceli dať, o koľko ste ho pôvodne chceli znížiť. To by naozaj rapídne museli zvýšiť to, čo vyberajú za školné, aby mohli prežiť.
Venujme sa na chvíľočku tým cirkevným školám, že tu už bolo viackrát, pán minister, povedané, že to je výdobytok novembra. To je v podstate sloboda, kreativita v školstve, mne sa to veľmi páči, keď si rodičia a ja ako študent potom už neskôr, keď som bol na vysokej škole, som si mohol vybrať školu, ktorá sa mi páčila aj obsahovo, aj formou a mohol som tam ísť. Nuž, ja viem, že vy neobmedzujete a neprikazujete priamo rodičom a študentom, čo si majú vybrať, ale vy ten systém nastavujete tak, že tie školy budú mať existenčný problém a stále to tam zostalo. Skrátka vy ste zapli prvý gombík zle a dnes, keď ste ustúpili z niektorých svojich pozícií a keď ste niektoré veci zmenili, tak stále ste to nedopracovali a nevyhodili ste to do výhybky, ktorá by mi hovorila, že toto je po 20 rokoch v školstve očakávaná zmena, ktorá spraví zo školstva inovatívne miesto, ktorá mu dá, hoc teda ja rozumiem, že je konsolidácia, dostatočný vankúš finančný, aby sme sa mohli posunúť dopredu. A ja teraz nechcem hovoriť o financiách v školstve aj keď teda som tam teraz odbočil.
Ak postavíte rodičov do pozície, alebo teda nastavíte systém, že tie školy jednoducho budú mať problém prežiť, alebo stratia svoju identitu, lebo teraz majú na výber jedno alebo druhé, tak znejú tie návrhy, tak idete proti moderným trendom, idete proti tomu, čo vlastne chce naša spoločenská objednávka. Čiže upozorňujem na to, že tu neni len verejný záujem toho, aby rodičia mohli umiestniť deti do výchovno-vzdelávacieho zariadenia, ale aj aby ho mohli umiestniť do takého, ktoré spĺňa ich hodnotový a teda, áno, ich hodnotový rámec.
Zvlášť ma zaujalo, keď som sa pozrel a aj potom som si pozrel tú diskusiu pri jednom špecifickom momente, a to bolo domáce vzdelávanie. Ja teraz rozumiem tomu, že vy pravdepodobne máte, teda ja vám poviem, ako si to vysvetľujem, že ako sa tie zmeny, ktoré teraz navrhujete v tom domácom vzdelávaní, tam dostali. Ja rozumiem tomu, že vy asi máte na ministerstve nejakých ľudí, ktorí sú zaslúžilí vo svojom obore, rozumiem tomu, že majú nejakú erudíciu a je rozumné ich počúvať skrátka. Ale neviem, kto poradil, dať do zákona to, že majú učitelia povinne navštevovať tých rodičov a tie rodiny, ktoré majú študenta na domácom vzdelávaní, a to z tohoto dôvodu, totižto už len, keď si to porovnám s takou školskou inšpekciou, že ani ona nemá (reakcia navrhovateľa), no nie, ešte raz, nie sú, domáce, tak mýlim sa, keď hovorím, že, ešte raz to zopakujem, aby som si bol na 100 % istý, mýlim sa, keď hovorím, že navrhujete v zákone povinnú vizitáciu rodiny s domácim vzdelávaním? Výborne, čiže toto nebude obsahom zákona, ktorý prejde? (Reakcia navrhovateľa.) Tak to je výborné, dobre, lebo videl som to tam. (Reakcia navrhovateľa.) Takto, stretol som sa s ľuďmi, ktorí sa domácemu vzdelávaniu venujú, vystupujem, aby som ich zastúpil, položil som otázku, že garantujete, že teda nie sú tam povinné vizitácie domácností rodín, ktoré domáce vzdelávanie... výborne, lebo to bola jedna z požiadaviek, ktoré mimochodom oni opreli o podmienky alebo diskusiu, ktorá bola aj v MPK, takže ja sa pýtam na to, čo sa tam objavilo, čo mi oni tlmočili a čo som tam videl, takže je výborné, to je jeden z veľmi dôležitých momentov, pretože keby toto tam bolo, tak to znamená, že tie deti, ktoré sú na domácom vzdelávaní s tým normatívom, ktorý je teraz 10 % alebo 30, pokiaľ ide o deti, ktoré majú zdravotné, fyzické problémy, tak tá škola, ktorá dostáva tento normatív, by jednoducho nemala ani zdroje, ani kapacity školské navštevovať tieto domácnosti. A to je výborné, že teda to tam neni a že to vypadlo.
Druhá vec, pán minister, a tiež mi zareagujte, lebo to je dôležitá vec, ktorá ľuďom leží na srdci, zvlášť tým, ktorí teda majú domáce vzdelávanie, je povinnosť prezenčných skúšok teda na škole. Je to tam alebo to tam nie je, pán minister? Povinnosť rodiča prezenčne nehať to dieťa preskúšať, pokiaľ je vzdelávané v domácnosti, je to tam? (Reakcia navrhovateľa.) A jak budete, na Spišskú Starú Ves? (Reakcia navrhovateľa.) Dobre. (Reakcia navrhovateľa.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán minister, pán poslanec, nie som veľmi nadšený, že tu diskutujete medzi sebou. Normálne prebieha diskusia tak, že vy v rozprave vystúpite, môžte položiť rečnícke otázky a pán minister, keď zváži a uzná za vhodné, tak svojím vystúpením vám na nich odpovie. Tieto veci ste si mali vyriešiť vo výboroch, keď ste tak neurobili, tak ma to mrzí, ale nebudem zhovievavý ku takejto diskusii.

Krátky, Rastislav, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, pochopili sme. Akurát, že teraz to náhodou chcem oceniť, lebo väčšinou je s členmi vlády len prestrelka, a toto bolo náhodou, ja som rád, že pán minister na mňa rovno zareagoval, lebo to je dôležité. Ja teraz sa ho pýtam na veci, ktoré tí ľudia, ktorým leží na srdci a ktoré ohrozujú napríklad to domáce vzdelávanie, keby boli v zákone a keby tam sa dostali a boli v takej forme, ako mi boli tlmočené. Toto je veľmi zaujímavý podnet, pán minister, čo ste povedali, teda, že reagujete na to, čo sa dialo na Spiši.
Najprv poviem taký prvý komentár k tomu, že prečo sa pýtam na to, že či je toto povinne zo zákona dané, že rodičia, ktorí majú deti na domácom vzdelávaní, tak musia nechať preskúšať svoje dieťa prezenčne. Nuž, ono to predstavuje prakticky veľký problém, pretože na takom druhom stupni musíte zložiť štrnásť skúšok a teraz nie všetky školy poskytujú možnosť domáceho vzdelávania. Ich je pomerne málo a už keď si nejakú vyberiete a dohodnete sa s ňou, teda že budete mať dieťa na domácom vzdelávaní, tak sa často v praxi stáva, že tá škola je ďaleko od vášho domova. A teraz keď vy vyhodíte zo zákona možnosť ho preskúšať dištančne a postavíte rodiča do pozície, že tam musí prísť fyzicky, osobne, tak asi je teraz v tomto momente každému jasné, že to dieťa nebude schopné zložiť tých štrnásť skúšok po dlhej ceste v jeden deň. Čiže majú ďalšie možnosti, buď tam sa ubytujú a zoberú si študijnú dovolenku a to dieťa bude bývať niekde ďalej od domova, aby zostalo pri mieste školy, alebo kde teda škola určí tú skúšku, čo je, asi cítite to hneď medzi riadkami napísané, extra výdavok aj pre rodiča a extra záťaž pre to dieťa, ale dobre, to je jedna z možností.
Druhá z možností je, že alebo teda komplikácia a nie možnosť, alebo druhá komplikácia je, že nielen to dieťa bude vystavené veľkému náporu spraviť buď tie skúšky jeden deň alebo, ale bude tam musieť byť dlhšie, bude musieť byť v tom mieste dlhšie, lebo tam budú musieť cestovať opakovane, hej? Čiže to je veľmi vážna komplikácia pre rodičov, že budú musieť tam buď byť ubytovaní, alebo tam pravidelne na dlhé vzdialenosti cestovať. Nuž, v poriadku.
Zoberme teraz ten argument toho, že reagujete na nešťastie, ktoré sa stalo a na študenta, ktorý ale nebol v domácom vzdelávaní. Veď on predsa prešiel celým systémom školským, tak ako ho máme nastavený a tam si nikto nevšimol, práveže v tých inštitúciách, kde ho vzdelávali, na školách, prezenčne ho vzdelávali a tam si nikto nevšimol, že tento študent má svoje psychické problémy a akého je nastavenia a razenia. Takže vy vlastne spájate dve podľa mňa teraz nesúvisiace veci. Rozumiem tej požiadavke a tomu postoju držať tých žiakov pod istou formou dohľadu. Na druhej strane uvádzate, že to robíte na základe príkladu, ktorý s tým ale vecne nesúvisí. Takže pokiaľ to robíte na základe študenta, ktorý bol v systéme, bol v školách a nikto to nespozoroval, tak si v prvom rade treba upratať tie systémy a tie nástroje tam, až potom by som zasahoval do iných oblastí, ako je napríklad to domáce vzdelávanie.
Takže oceňujem, že aspoň jedna z týchto dvoch vecí sa do zákona nedostane, pretože to tým rodinám, aj keď je ich veľmi málo, myslím, že ani percento ľudí, ktorí využívajú, neni ani teda z toho celkového počtu rodičov, ktorí majú deti v škole, nie je, ktoré využívajú to domáce vzdelávanie. Ale za mňa by bola veľká škoda hodiť im polená pod nohy a jedna z vecí, ktorá bola, tak bola to, aby teda tí učitelia navštevovali prezenčne tie domácnosti, s čím by som ani inak akože nemal problém, to chcem ešte dovysvetliť, pretože ani tí rodičia v skutočnosti to nerozporovali, ale je tam potom enormná záťaž znovu na školu, ale nejdem to teraz riešiť a rozoberať, keď teda to tam nebude.
Chcem ešte podčiarknuť jednu takú politickú vec, ktorá sa tiahne celou touto rozpravou. A neviem, pán minister, že či je možné, aby vám to ušlo, aby ste to nezachytili, ale tu sa tento týždeň stala jedna výnimočná vec. Pri reakciách na ministra, konkrétne na ministra financií, požiadal asi podľa môjho názoru minister financií, pán Kamenický predsedajúceho, aby prerušil rozpravu, aby ju skrátil už v beztak v skrátenom legislatívnom konaní. Ja nerozumiem tomu naozaj nerozumiem tomu, čo vás viedlo k zlúčeniu siedmich bodov zákona v školstve, aby ste ich zlúčili do jedného bloku na diskusiu v parlamente. Nerozumiem tomu obzvlášť teda, keď podľa vašich slov je toto po dvadsiatich rokoch dlho očakávaná reforma. Ja by som očakával, že sa tým budete pýšiť, že budete tomu venovať obrovské množstvo priestoru a času, že budete mať radosť z tej diskusie, že budete predávať, aké vynikajúce výsledky donesiete, čo všetko to prinesie tým rodičom, aké možnosti získajú, čo sa zagarantuje pre tých študentov, ako sa nám posunú, ako sa nám zlepšia výsledky v testovaní, ako bude napríklad viacej peňazí v školstve, akým spôsobnom proste poriešime tie najakútnejšie problémy, ktoré tu máme. Ja namiesto toho sledujem, že áno, myslím, že kto vám spočítal, jeden z mojich kolegov myslím, že Richard Vašečka povedal v priebehu tejto rozpravy, že sedem minút ste vystupovali v úvode, minútu ku každému zákonu. A to sú tu zákony, ktoré sú úplne nové. Je mi ľúto všetkých kolegov, ktorí sa poctivo venujú téme školstva, pretože si viem predstaviť, ako boli pripravení do tejto diskusie. A osobne mám za to, že práve toto je to miesto a ja ocením aj svojich politických oponentov ako pani Puškárová, ja by som bol rád, keby vystupovala viacej, pretože to nám tu chýba, chýba nám tu ten stret myšlienok a nielen pri školských zákonoch mi to chýba, mne to chýba aj pri hospodárskych alebo pri životnom prostredí, aby sme sa dostali do konštruktívnej diskusie, vypadol z toho ten najlepší možný variant a ten sa aplikoval. Ale to už nejdem ani hovoriť, že tu chýba aj otvorenosť koalície na to, aby ste, keď zistíte, že opozičný návrh a opozičný variant je lepší, že aby ste ten prevzali a implementovali. To sa tu vlastne ani nedeje. Takže tu chcem dať veľký výkričník a chcem povedať, že toto je cesta a teraz použijem slová vášho predsedu vlády, vášho šéfa, naozaj toto je cesta do pekla, že robíte reformu bez toho, aby ste ju otvorili podrobnej diskusii o každom jednom svojom návrhu. Ja som si takmer istý, že každý jeden z tých kolegov, ktorý vám pravidelne vystupujú k téme školstva, by vám vystúpil ku každému jednému bodu, ak nie ku každému, tak k väčšine. A je veľká škoda, že vy nie ste hrdý na tú reformu, ktorú teraz predkladáte, ale že potrebujete s tým rýchlo prefrčať cez parlament, aby ste to mali za sebou.
Ďakujem za pozornosť.