40. schôdza

Urputne rozmýšľam, prečo ti ten Hlina nedal faktickú a nepovedal, Peter, ďakujem veľmi pekne naozaj za, fakt ako je to úžasné, ja som nikdy nikoho nepochválil z hnutia SLOVENSKO, ale aj Pročko ma včera chválil aj vy dneska, ďakujem ti. Neviem prečo. (Povedané so smiechom.) Mohli ste. No tak ako, mohli ste to povedať, však ako vy ste slušný človek.
Samozrejme mal si pravdu. Škoda, že si nepochválil mňa, lebo včera som mal fantastický výstup, lepší ako Hlina (reakcia z pléna), ale však nevadí, mne to nevadí, Hlina je aj na takej jednej stránke, keby SaS-ka nemala Hlinu a tú druhú pani z KDH, tak neviem, čo by dopadlo. Ale poďme k veci.
Ja si myslím, že, áno, pani Kolíková, je to tak, ja si myslím (povedané so smiechom), že určite je pre nich veľmi dôležité, že národ im to dáva pocítiť, či sú to už protesty pred parlamentom, či je to už aj naša rozprava, v ktorej každý jeden opozičný politik hovoril či už vecne, či odborne, hovoríme im veci, ktoré sú pravdivé. A oni na tú pravdu budú reagovať tak, že budú nás posielať do zahraničia, budú nám nadávať do psychopatov, budú rozprávať o poslancoch, ktorí sa tu ozvú, že aby držali hubu, aby nekývali rukami, ale oni to vedia. A vedia to aj koaliční poslanci, ale to je také, taká, mne to pripomína ten komunizmus, teda socializmus, kedy súdruhovia prikázali, pôjdete na 1. mája, budete tlieskať, sadnete si do kultúrneho domu a budete tlieskať. No a oni sem prídu, ale netlieskajú, ale hlasujú tak, ako chce Robert Fico, pretože aj oni z toho niečo majú. Ale vy, Slováci, z tohoto rozpočtu nebudete mať vôbec, ale vôbec nič.

S reakciou pán poslanec Pollák.

Ďakujem ti, Jozef, za tvoju faktickú. Ja som to nerobil preto, aby mi dal pán poslanec Hlina faktickú, alebo ma nejakým spôsobom pochválil. Ja som to akože povedal, lebo to bolo potrebné, a viem, že on často o tom rozpráva, tak som sa iba stotožnil s jeho slovami a nejakým spôsobom som chcel doplniť určitú vrstvu obyvateľstva, ktorá je zanedbávaná dlhodobo, a to sú práve rómski občania, ktorí, áno, ak by dostali tú možnosť, tak by sme ich mohli mať na palube a mohla by skončiť tá mantra, že poviem to, lebo asi si môžem dovoliť pomenovať sám seba, že som cigáň, hoci nepoužívam to slovo, že cigáni žijú z našich daní. Ak naozaj dostaneme rómske deti do budúcna na pracovný trh a nebudeme vyrábať z rómskych zdravých detí uchádzačov na Úrade práce, ktorí budú poberať sociálne dávky, ale dostaneme ich tak, ako by som povedal, na pracovný trh, tak do budúcna to môžu byť naozaj ľudia, ktorí môžu naštartovať ekonomiku. Rodí sa naozaj málo detí. Náš národ vymiera. S tým by si mala lámať hlavu každá jedna vláda. A keď tu bola, alebo keď tu bol motivačný nástroj k tomu, aby sa rodili deti, či to tehotenský príspevok alebo teda 200 euro na dieťa, tak sociálny demokrati ho zrušili.
Ďakujem ešte raz všetkým poslancom z opozície, ktorí sa zapájajú do tejto diskusie o štátnom rozpočte, keďže koalícia odmieta odpovedať na otázky, ktoré tu majú, prirodzene, ľudia na Slovensku.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalšia v rozprave je pani poslankyňa Luščíková, ale nie je v miestnosti, stráca poradie. Pán poslanec Krátky rovnako nie je v miestnosti a stráca poradie. Tým pádom vystúpi pán poslanec Dostál.

Vážený pán minister školstva, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme už tretí deň o návrhu zákona o štátnom rozpočte a o návrhu verejnej správy. Väčšinou hovoria opoziční poslanci a poslankyne. To, čo tu ešte nezaznelo je, že schvaľovanie zákona o štátnom rozpočte je samostatný legislatívny proces, ktorý je odlišný od iných zákonov. Je odlišný od iných zákonov napr. v tom že sa nekoná prvé čítanie, koná sa iba druhé a tretie čítanie. v prvom čítaní sa má hovoriť obvykle o tom, či taký zákon vôbec je potrebný, prečo je potrebný alebo prečo nie je potrebný. Keďže krajina potrebuje štátny rozpočet, tak prvé čítanie pri zákone o štátnom rozpočte sa nekoná, lebo sa automaticky predpokladá, že taký zákon by mal byť schválený. To, v akej podobe, o tom sa má rozhodovať v druhom a potom v treťom čítaní. Ale osobitný od schvaľovania iných návrhov zákonov alebo priprav iných návrhov zákonov je aj proces pred predložením návrhu zákona do parlamentu. Na rozdiel od iných zákonov nemôžu prísť s legislatívnou iniciatívou poslanci, ale iba vláda a k návrhu zákona o štátnom rozpočte sa nekoná medzirezortné pripomienkové konanie. Lebo zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy hovorí o tom, že na prípravu návrhu zákona o štátnom rozpočte sa nevzťahuje osobitný predpis, ktorým je zákon o tvorbe právnych predpisov a o zbierke zákonov a konkrétne tie jeho ustanovenia, ktoré sa týkajú medzirezortného pripomienkového konania. Neznamená to, že by sa návrh štátneho rozpočtu mal pripravovať a schvaľovať vo vláde spôsobom, akým to predviedol pán minister financií Kamenický tento rok.
Až do roku 2016 bolo v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy ustanovenie, podľa ktorého mal byť zverejnený návrh rozpočtu verejnej správy, teda v rátane zákona o štátnom rozpočte do 15. augusta kalendárneho roku predchádzajúceho. A vláda mala rozhodnúť o tom návrhu do 30. septembra a doručiť ho do parlamentu do 15. októbra. Čiže nejaká úprava legislatívneho procesu bola obsiahnutá v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy. A aj tá predpokladala, že nepríde minister s rozpočtom pod pazuchou na vládu a následne o štyri dni bude o ňom rokovať parlament. Predpokladala, že medzi zverejnením toho prvého návrhu, ktorý nemusel byť tým návrhom, ktorý potom vláda schválila a posunula do parlamentu, ale mal ukazovať nejakú predstavu o tom, ako chce vláda, aby budúci rok boli nastavené verejné financie, má byť už 15. augusta. My sme 15. augusta sa nedozvedeli nič. Nevedeli sme nič. A do 30. septembra má byť schválený vo vláde. Nič také sme sa nedozvedeli a potom až do 15. augusta má byť predložené. Toto platilo, samozrejme, do roku 2016. V roku 2016 to tretia Ficova vláda presadila v parlamente zmenu a teda od roku 2017 už takéto ustanovenia neplatia. Napriek tomu sa v zásade dodržiavalo pravidlo, že medzi tým, ako je návrh zákona o štátnom rozpočte schválený vo vláde a ako príde do parlamentu, uplynie niekoľko týždňov. Obvykle je to tak jeden a pol mesiaca. Zopakujem to, čo som hovoril už v predchádzajúcom vystúpení, ale teda stručnejšie. V roku 2019 bol ten interval, tá doba medzi schválením návrhu zákona o štátnom rozpočte vo vláde a začatím rokovania pléna Národnej rady 46 dní, v roku 2020 - 49 dní, v roku 2021 - 56 dní, v roku 2022 - 47 dní, v roku 2023 - 8 dní, v roku 2024 44 dní a tento rok sú to iba 4 dni. Z toho normálu vybočuje iba rok 2023, keď ale je fakt, že koncom septembra boli voľby, koncom októbra vznikla vláda, ktorá najprv musela spraviť svoje programové vyhlásenie, dostať dôveru, takže tam to skrátenie tej lehoty je úplne prirodzené, ale na 4 dni tento rok nie je žiadny vecný dôvod.
Podobne, ako v iných prípadoch, v prípadoch iných dôležitých zákonov, aj tu sme svedkami snahy obmedziť alebo sťažiť rozpravu. V iných prípadoch je to nadmerné a úplne neodôvodnené zneužívanie skrátených legislatívnych konaní, alebo ukončenie rozpravy, predčasné ukončenie rozpravy, prípadne vopred určenie, že rozprava potrvá najviac 12 hodín. Aj v iných volebných obdobiach sa dialo to, že sa skracovalo legislatívne konanie bez dôvodov, ale bolo to oveľa menej časté. Aj v iných volebných obdobiach sa dialo to, že bola obmedzená rozprava na 12 hodín, alebo bola predčasne ukončená, ale bolo to tak v prieme raz volebné obdobie. Pamätám si v období vlády Ivety Radičovej bola raz obmedzená rozprava na 12 hodín a v predchádzajúcom volebnom období bola predčasne ukončená rozprava, keď poslanec Mizík púšťal sirénu o druhej v noci v parlamente. Teraz prakticky na každej schôdzi a niekedy aj opakovane sa využije niektorý z týchto inštitútov na obmedzenie rozpravy. Tuto máme tie štyri dni, ktoré nie sú že technický detail, lebo veď o rozpočte sa má rokovať v parlamentných výboroch, tam majú poslanci dostať priestor, aby rozobrali jednotlivé kapitoly. No, ale keď v utorok ráno o pol deviatej máte ústavnoprávny výbor a máte na ňom rokovať o šiestich alebo siedmich kapitolách, ktoré patria do gescie toho výboru, no tak samozrejme, že koaliční poslanci sú nervózny, keď sa opoziční poslanci pýtajú, alebo diskutujú. To nie je plnohodnotná diskusia o štátnom rozpočte.
A posledná vec k procesu, ktorá teda zaujala, okrem toho, že koaliční poslanci sa nezapájajú do rozpravy, že zopár faktických a inak iba, myslím, dve vystúpenia v rozprave zo strany koaličných poslancov. Že minister povedal niečo na začiatku, keď uvádzal ten návrh a potom povie niečo v záverečnom slove, tak fakt nehorázna vec je, že naplánoval si pán minister Kamenický konferenciu o boji proti daňovým únikom práve na včerajší deň. V utorok poobede, podvečer začne rozprava o štátnom rozpočte, on natiahne svoje úvodné slovo, takže je zjavné, že ani všetky úvodné vystúpenia poslancov vystupujúcich za kluby neprídu na rad v ten deň a na druhý deň, keď sa očakáva hlavná časť diskusie o rozpočte, keď vystupujú skoro všetci zástupcovia poslaneckých klubov, ktorí majú za kluby najviac čo povedať, tak pán minister, miesto toho, aby tu sedel a reagoval na nich, alebo ich aspoň počúval, tak ide do hotela Bôrik diskutovať s Robertom Ficom o tom, čo budú robiť v rámci konsolidácie v budúcnosti a ako budú bojovať proti daňovým únikom, ktoré do veľkej časti oni umožnili hanebnou novelou trestného zákona. A ja som si naozaj naivne myslel, že to tak vyšlo, že nejaké ekonomické médium alebo nejaká významná vedecká, ekonomická inštitúcia organizuje konferenciu a pán minister financií tam ide vysvetľovať prístup vlády. Ale nie. To si oni sami zorganizovali. Vládna koalícia vedela, kedy sa začne rokovať o štátnom rozpočte. Vedela, toto bude ten deň, keď má byť najintenzívnejšia diskusia a presne na ten deň si naplánovala konferenciu, ktorú organizoval úrad vlády, ministerstvo financií a finančná správa. Miesto toho, aby v parlamente bola diskusia o tom, čo vláda reálne navrhuje, čo presadila v tom treťom konsolidačnom balíčku, ...
=====

...v tom rozpočte. Vedela, že toto bude ten deň, keď má byť najintenzívnejšia diskusia a presne na ten deň si naplánovala konferenciu, ktorú organizoval úrad vlády, ministerstvo financií a finančná správa. Namiesto toho, aby v parlamente bola diskusia o tom, čo vláda reálne navrhuje, čo presadila v tom treťom konsolidačnom balíčku, čo navrhuje v štátnom rozpočte, tak išli robiť PR akciu premiér Fico a minister Kamenický na vládnu akciu a neboli v parlamente a miesto toho, aby sme tu viedli dialóg, aby my sme vás kritizovali a vy sa vy nám oponovali a snažili sa presvedčiť verejnosť o tom, že ten váš návrh je dobrý, miesto toho ste išli viesť monológy do vládneho hotela. Takže považujem takýto prístup za úplne nehorázny, za pohŕdanie parlamentnou demokraciou a teda popri tých všetkých výhradách, ktoré je možné mať z vecnej stránky k návrhu štátneho rozpočtu, aj toto je vážny problém, lebo pohŕdanie parlamentnou demokraciou je rovnako vážny problém ako rozpočtová nezodpovednosť, ktorá tu táto vláda predvádza.

S faktickú poznámkou vystúpi pán poslanec Hajko, nech sa páči.

Pán kolega dostal veľmi, veľmi oceňujem vaše vystúpenie a najmä ten záver. Je to skutočne nehoráznosť. Nehoráznosť, aby minister, minister nebol pri prerokovaní o zákone roka. To je skutočne naozaj nehoráznosť. Ja som tiež presne takto uvažoval, čo to bude za podujatie, hej? Čo, čo sa, čo, čo sa tam dozvieme odtiaľ, že aké, aké prídu nápady? A viete aké nápady prišli? Dajme živnostníkom vyššie dane, hej? Alebo, viete čo? Zbierajte si, budete si zbierať bločky a keď ich nazbierate dosť, tak vám odpustíme percento z dane. Prosím vás pekne, však pamätáme si všetci dobre na bločkovú lotériu, čo to bolo, aký cirkus. Toto má robiť vláda, tak to má, tak to má sledovať akým spôsobom platia daňovníci svoje dane? A presne to isté, čo ste tiež spomenuli aj, aj kolegyňa Kolíková. Ten trestný zákon novelizovaný, on doslova otvoril dvere, otvoril dvere tým, ktorí sa chcú vyhýbať plateniu daní. Je veľmi smutné, keď na takejto konferencii a neviem či to nie je honosný názov, pre to podujatie, čo bolo, ale keď na takejto konferencii je terčom, sú nejakí malí živnostníci, sú nejakí občania, ktorí nepýtajú od inštalatéra blok a veľké ryby, veľké ryby unikajú. Však hovoríme, sám šéf daňovej, z daňového riaditeľstva, finančného riaditeľstva priznal, že je to viac ako miliarda eur, ktorá uniká, ktorá uniká ročne, len na DPH, len na dani z pridanej hodnoty a potom nie je div, že sa vlastný inštitút ministerstva financií, inštitút pre finančnej, inštitút pre finančnú politiku priznáva, že pol miliardy eur bude chýbať na dani z príjmu, pol miliardy bude chýbať na DPH, 200 miliónov bude chýbať na spotrebných daniach.

Ďalšia vystúpi pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne pán poslanec za tento príspevok, lebo ten dokresľuje vlastne celú tú frašku. Takže najprv tu máme hanbu novelu trestných kódexov. Tá otvorí brány dokorán daňovým únikom a potom v deň, kedy má rokovať parlament o štátnom rozpočte, tak si minister financií, namiesto toho aby sedel tu, aby sedel tu a počúval nás k tomu, k tomu rozpočtu, tak si spraví konferenciu k daňovým únikom a tu nechá sedieť ministra spravodlivosti. Takže toho, kto presadil tú hanebnú novelu a pustil tie daňové úniky, tak, tak toho tu nechá sedieť k zákonu roka, aby on si robil konferenciu a tam vymýšľal nejaké obludné návrhy k daňovým únikom, ku ktorým úplne stačilo, úplne stačilo, aby sa takto neotvorili brány väzníc pre daňové úniky. No ale treba to vždy dopovedať. Vy ste proste vydali tento štát daňovým únikom, aby vaši ľudia unikli pred spravodlivosťou. Takto jednoduché to je. Takto jednoduché to je a treba vám to tu opakovať. Darmo tu rozprávate o daňových únikoch. Vy ste tie daňové úniky umožnili a urobili ste naozaj zo Slovenska krajinu, proste pre, ktorá je rajom pre daňové úniky. Nech sa páči. Nech sa páči. Toto ste tu, toto ste tu spôsobili, toto tu máte, darmo sa tu rozčuľujete. Proste toto je výsledok vášho vládnutia. Likvidácia štátu a základných funkcií, ktoré má. Vy ste tu nastavili pravidlo, že sa tu oplatí kradnúť. Vy ste ho nastavili, darmo sa tu rozčuľujete. Vy ste ho, vy ste ho takto nastavili a teraz ťažko budete rozprávať ľuďom, že máte dodržiavať zákon. Lebo vy robíte presný opak. Idete im vzorom, aby ho ľudia nerešpektovali, so všetkými vašimi ľuďmi, ktorí sú toho jednoznačným dôkazom.