43. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega poslanec Lukáš, ďakujem ti pekne za tvoje vystúpenie, aj ten ľudský naratív. A ty si spomínal, že riešime tu už, myslím, teraz je to štvrtý deň alebo piaty deň, nejaké zrušenie úradu, o ktorom už všetci hovoria a najmä odborníci teda hovoria, že to je zlá cesta, že nie je dôvod na to, aby sa tento úrad zrušil. Padajú tu rôzne argumenty a ty si povedal, že namiesto toho, aby sme sem predkladali alebo riešili zákony, ktoré by mohli pomôcť ľuďom, lebo je pravda, že mnohé z tých zákonov sa odkladajú už rok, odvolávanie ministrov, ktoré už pred rokom odvolanie na ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, čo bolo na uterák, a tých dôvodov sa zatiaľ zhromaždilo oveľa-oveľa viac. A áno, stále to tlačia ako s buldozérom, vládna koalícia, a nedovolia opozícii, aby o tomto sa rokovalo.
Ale rovnako tak o mnohých ďalších zákonoch, ktoré by mohli pomôcť ľuďom na Slovensku, ktorí reálne žijú ten život vonku, život, kedy vládna koalícia na nich uvalila ožobračovanie, konsolidácie, kedy im berú, sami sebe si nadeľujú výslužky, sami sebe si nadeľujú kšefty. Každý jeden deň počujeme o nových a nových verejných obstarávaniach, ktoré sú absolútne netransparentné. Počúvame o tom, jak minister Kaliňák ide nakupovať v čase konsolidácie, kedy ľudia začínajú mať menej a menej peňazí, no tak Kaliňák na obrane ide si brať pôžičku 2,8 miliardy. Toto je to reálne, že pred voľbami hovorili ani náboj na Ukrajinu, zbrojenie, my nie sme krajina vojny a neviem čo všetko, tieto bludy, a teraz 2,8 miliardy ide opäť len na zbrojenie.
Toto je tá realita a ďakujem, Lukáš, že si to, že si to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Kolega Bužo, vďaka za ten ľudský aj osobný vklad do tejto pomerne absurdnej situácie, kedy naozaj už štvrtý deň tu riešime ubolené boľačky, ktoré pomôžu iba malej, naozaj miniatúrnej hŕstke ľudí. Riešime zákon, ktorý nepomôže ľuďom, ktorý nepomôže rozvoju a obnove krajiny, lebo to je to, čo by sme tu mali riešiť 24/7, ale nie, my tu riešime, že ľudia, ktorí nahlásia rozkrádanie peňazí, tých peňazí, ktoré sú určené práve na rozvoj a na obnovu krajiny, alebo teda poviem to úplne že tak, ako u nás sa hovorí, na progres, fuj, hej? Tak títo ľudia nebudú chránení. Práve naopak, lebo tejto koalícii ide o to, aby ľudia, ktorí vedia o korupcii, o rozkrádaní verejných peňazí, tak títo ľudia aby to nechceli robiť, aby nenahlasovali, neoznamovali korupciu, lebo sa budú buď, po prvé, autocenzurovať alebo nebudú mať pochopiteľne dôveru k inštitúcii, ktorú koalícia takto agresívne presadzuje týmto procesom, že to opäť lámu cez koleno a nasilu.
No a potom je tam ďalší odtieň, je tam útlak tých ľudí, ktorí už ohlásili v minulosti protispoločenskú činnosť. Títo ľudia, či už oznamovatelia, oznamovateľky, aktivisti, aktivistky, angažované obyvateľstvo, títo ľudia už štvrtý deň pokračujú pred budovou Národnej rady Slovenskej republiky v štafetovom proteste. Striedajú sa tam v zime, v chlade, v mraze, hodinu po hodine, v tichosti vyjadrujú svoj nesúhlas a trikrát hádajte, čo? Protest mali, samozrejme, ohlásený. A praktizujú svoje ústavné občianske právo. A dnes boli strážnou službou parlamentu vytlačení do diaľky spod parlamentných schodov, kde sa bežne, normálne, štandardne protestuje, boli vytlačení na pozemok, ktorý už nie je v správe a nepatrí Národnej rade Slovenskej republiky, tak ja neviem teda, kto nariadil túto cenzúru, niekto určite, strážna služba to, predpokladám, nerobila zo svojej svojvôle sama od seba, čiže toto je ďalší príbeh do tej vládnej kampane po názvom rešpektujem iný názor.
Gratulujem!

Ďakujem za všetky faktické. Presne jednu vec, ktorú vlastne všetci ste sa dotkli v tých faktických, je tá, že každý, kto si dovolí proti tejto vláde niečo povedať, je neslušný, je zlý a zaslúži si trest. Študenti, to sú arogantní ľudia, ktorí si dovolili niečo hovoriť na predsedu. Protestujúci na, na zhromaždeniach, to sú tí neslušní. Pani poslankyne tu v parlamente, keď si dovolia niečo povedať proti nim, tak najväčší chlapi s ramenami nemajú problém ich, ich urážať, povedať im čokoľvek. Proste toto je tá rozprávka, ten horor, ktorý tu žijeme, že oni na všetkých a na všetko vedia ukazovať, že všetko je zlé. Keď prídeš protestovať, si neslušný, si zlý, lebo nesúhlasíš. Keď sa ozveš proti nim, ako si si to mohol dovoliť?
Ale, dámy a páni, ľudia majú svoj názor, budú ho mať a nechcite, aby ľudia boli ako opice, ako ovečky, ktoré so všetkým budú súhlasiť, lebo vy tu vládnete. Ľudia majú svoj názor, ľudia vidia, počujú a cítia. A presne toto my tu máme robiť. My tu máme obhajovať ľudí, my tu máme obhajovať ich názory, ich potreby a reflektovať na to návrhmi zákona, aby sa im tu žilo lepšie. Vy to robíte opačne, vy reflektujete iba na svoje dobro, na svoj luxus, na svoje pohodlie, na svoju prestíž. Keď nejaký novinár dá otázku, tak je zlý. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj ja sa pridal k rozprave o tomto hanebnom zákone, ktorým minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ide rušiť Úrad na ochranu oznamovateľov korupcie alebo teda protispoločenskej činnosti.
Naviažem na to, čo hovoril aj môj kolega Lukáš Bužo. Kde bolo, tam bolo, bola jedna krajina, ktorej vládol roky kráľ Robert I., II. a III. postupne a v jeho čase alebo v čase jeho vládnutia postupne vznikali inštitúcie, ako bola Národná kriminálna agentúra, špecializovaná alebo špeciálna prokuratúra, Špecializovaný trestný súd, a v konečnom dôsledku aj Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. To boli štyri kľúčové inštitúcie, ktoré vznikli práve preto, aby bojovali aj s korupciou napriek tomu, že v časoch vládnutia kráľa Roberta I., II. aj III. sme počúvali od jeho veľmi blízkych spolupracovníkov, konkrétne Roberta Kaliňáka, že vlastne korupcia na najvyšších miestach neexistuje, že to je výmysel a že všetko je úplne v poriadku.
Keď vznikol Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, pred siedmimi rokmi, myslím, to bolo, ale v konečnom dôsledku v tej výberovej komisii nesedel nikto iný alebo neriadil nikto iný, ako súčasný predkladateľ zákona na jeho zrušenie, a to je Matúš Šutaj Eštok, súčasný minister vnútra. Vtedy tá inštitúcia bola v poriadku, oni vybrali aj riaditeľku pani Dlugošovú a my po zmene, teda v roku 2020, sme tento úrad len uviedli do života, nemenili sme ani, ani vybranú pani riaditeľku práve preto, lebo sme nechceli, aby to bolo nejakým spôsobom spájané s politizáciou.
Ale vrátim sa ešte do toho obdobia, ktoré som spomínal, teda obdobie kráľa Roberta I., II. a III. Vtedy všetky tie inštitúcie nejakým spôsobom fungovali. Národná kriminálna agentúra, kde fungovali aj vtedy tí súčasne dnes alebo za uplynulé štyri dni tak často spomínaní čurillovci. Boli to elitní vyšetrovatelia, ktorí ix-krát boli pochválení za to, že bojovali s organizovanou kriminalitou, s organizovanou trestnou činnosťou a rozložili mnohé zločinecké skupiny, za čo všetci ľudia na Slovensku by sme im mali byť vďační, pretože sa nám aspoň chvíľu žilo lepšie. Boli to ľudia, ktorí naozaj boli na správnom mieste a vtedy nevadili nikomu. Len potom sa niečo stalo. V roku 2020, v roku 2020 sa zmenilo kráľovstvo a prišiel iný kráľ. Pred rokom 2020 ľudia chodili spievať do iných kráľovstiev o tom, že korupcia existuje, všetci na Slovensku to videli, mali skúsenosti, šepkalo sa o tom, kto, kde všade je korupcia, ale tak nemohli o tom spievať doma, tak chodili spievať do iného kráľovstva, jak v tej rozprávke, že prekročil rampu a tam si zaskákal a zaspieval, lebo tak doma mu to nebolo umožnené. Doma ho nikto nechcel počúvať.
A zrazu po roku 2020, keď prišiel kráľ Igor, tak sa niečo zmenilo. Tí istí vyšetrovatelia, tie isté inštitúcie, Národná kriminálna agentúra, špeciálna prokuratúra, Špecializovaný trestný súd zrazu začali mať kopu roboty, lebo sme sa všetci postupne na Slovensku dozvedeli, že to, čo sme si šepkali, to, čo mnohí ľudia chodili spievať do iných kráľovstiev, tak ono je to realita na Slovensku. Zrazu sme sa dozvedeli o príbehoch, kde korupcia bola na prvom mieste. No a ľudia začali spievať, doma. A teda spievali kvetnato. A spievali dlho, to vám môžem povedať. A v tých spevoch boli spomínané stále tie isté alebo rovnaké mená, mnohé z nich spojené so stranou SMER - sociálna demokracia, takzvaná, so stranou HLAS - sociálna demokracia, so stranou Slovenská národná strana. Práve s tými stranami, ktoré sú dnes vo vládnej koalícii. Výsledkom fungovania tých úradov, Národnej kriminálnej agentúry, špeciálnej prokuratúry, Špecializovaného trestného súdu, ale aj Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti bolo to, že vyše 50 ľudí bolo právoplatne odsúdených, právoplatne odsúdených súdmi, nezávislými. Buď podpísali dohody o vine a treste, ktoré sú aktom dobrovoľnosti v podstate, museli sa priznať, alebo teda boli odsúdení v právoplatných súdnych konaniach.
Slovenská republika sa medzi rokmi 2020 a ´23 posunula o desať priečok v hodnotení vnímania korupcie, polepšili sme sa, čo, samozrejme, už dneska opäť nie je realita, lebo sme sa prepadli znova za dva roky vládnutia opäť kráľa, bohužiaľ, Roberta IV. o 19 priečok. Toto je vizitka. Tí ľudia, tie úrady fungovali, nikomu to nevadilo až do času, kedy jednoducho opäť, áno, sa vrátil k moci Robert IV., no a povedal si na základe tých skúseností, ktoré mal z rokov 2020 - 2023, že toto nie je možné, on musí sa pomstiť tým ľuďom, ktorí si dovolili vyšetrovať. No a koho si na tú pomstu, samozrejme, zavolal? Predtým toho dvorného šaša, ktorý mu robil dlhé roky a potom z neho spravil ministra vnútra, Matúša Šutaja Eštoka. Ten to hovoril už pred voľbami, že dokoná pomstu alebo sa pomstí tým vyšetrovateľom. A on to spravil napriek tomu, že porušil zákon. Porušil ten zákon niekoľkokrát, o čom sú dnes rozsudky. A porušil ho aj v prípade postavenia vyšetrovateľov Jána Čurillu a jeho kolegov mimo aktívnu službu, kedy mal osloviť aj Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, pretože títo ľudia mali pridelený štatút, o ktorom rozhodol prokurátor presne v súlade so zákonom. Ten úrad neurobil žiadnu chybu, neurobil nič, čo by ho diskvalifikovalo alebo čo by zakladalo dôvod na to, aby ten úrad mal byť zrušený.
No ale, samozrejme, postupom času aj napriek tomu, že Matúš Šutaj Eštok, minister vnútra, tvrdil a deklaroval celému Slovensku, aký on je právnik, najlepší, a nerešpektoval žiadne právne názory relevantných inštitúcií, no a teraz sa ukázalo aj za uplynulé týždne, že jednoducho to jeho vnímanie práva je posunuté niekde úplne inde, pretože súd rozhodol právoplatne, sudca rozhodol právoplatne, že Matúš Šutaj Eštok porušil zákon. Porušil zákon práve tým, že neoslovil Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a teda vrátil vyšetrovateľa, konkrétne zatiaľ jedného, zrušil personálny rozkaz, ktorý vydal Matúš Šutaj Eštok, a vrátil de facto možnosť vyšetrovateľovi vrátiť sa do práce. Zatiaľ toto ešte nie je právoplatné, pretože najskôr musí byť doručený rozsudok obidvom stranám a až potom môže byť tento vyšetrovateľ vrátený do práce. Ja verím, že to tak bude a verím, že sa tak stane aj v prípade ostatných vyšetrovateľov.
Ale toto, dámy a páni, toto je jediný dôvod, to, že aj Pavol Ďurka ako vyšetrovateľ, bývalý vyšetrovateľ NAKA, vyhral súd proti Matúšovi Šutajovi Eštokovi a ide sa teoreticky vrátiť do práce. Toto je jediný dôvod na to, že Matúš Šutaj Eštok veľmi expresne, hneď v sobotu zvolal, povedal, musí byť vláda, rozhodnúť o tom, že zrušíme tento úrad. Žiadne iné dôvody na to, aby sa tento úrad zrušil, neexistujú. To už sme sa tu dozvedeli aj v predchádzajúcej reči minulý alebo tento týždeň, keď to tu sa snažil obhajovať obžalovaný Tibor Gašpar.
A ja naozaj, je tu pár ľudí, ktorí tu sedia z vládnej koalície, a ja tu nevidím nikoho stáť, že by sem prišli a išli by obhajovať tento návrh zákona. Ja neviem, či nemajú odvahu alebo nemajú argumenty, alebo je to kombinácia, alebo sa boja, lebo žiadny iný relevantný dôvod na to ja nevidím. Za iných okolností, ak je to ich vládny návrh zákona, tak by tu mali chodiť jeden za druhým a obhajovať tento zákon, ale oni na to absolútne nemajú argumenty. Ja sa ani nečudujem, že nemajú argumenty, ak počúvajú inštitúcie relevantné, ktoré sa vyjadrujú k tomu, či existujú, alebo neexistujú dôvody na zrušenie úradu. A ja si dovolím teraz prečítať, odcitovať len jeden z nich, lebo ich je strašne veľa, už mnohí kolegovia z opozície za uplynulé dni to tu hovorili ix-krát. Ale napríklad stanovisko Slovenskej advokátskej komory jasne hovorí, že "z obsahového hľadiska osobitne poukazujeme na čas navrhovaného zákona, ktorou dochádza k reálnemu zúženiu rozsahu ochrany oznamovateľov na protiprávnu činnosť ich zamestnávateľov. V danom prípade ide navyše o zníženie ochrany, ktorá vyplýva priamo zo záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii, a teda k vytvoreniu nesúladu slovenskej legislatívy s legislatívou Európskej únie. Rovnako tak spôsob a forma zmeny vedenia úradu nereflektuje inštitucionálnu nezávislosť úradu ako jedného z garantov ochrany práv aj voči zásahom štátu. Advokátska komora je presvedčená, že na navrhovanú zmenu neexistuje žiadna spoločenská potreba. Činnosť úradu nebola k dnešnému dňu vyhodnotená spôsobom, ktorý by čo i len v minimálnej miere signalizoval nevyhnutnosť tento úrad bezodkladne zrušiť."
A takýchto stanovísk, dámy a páni, by som tu mohol čítať oveľa viac. Rada prokurátorov sa vyjadrila, vyjadrili sa mnohí bývalí sudcovia, aj Ústavný súd, vyjadril sa samotný prezident Pellegrini, ktorý sa, ktorý jasne povedal, že nevidí logiku v tom, aby sa tento úrad zrušil. Tak ja sa pýtam, prečo pán minister Matúš Šutaj Eštok, ktorý, tak aby to aj ľudia videli, lebo mnohí asi nevidia, čo robí, on sa tu celú, celé, celú tú dobu, ktorú tu sedí, teda sedí tu, tak on sa smeje, on sa usmieva, on absolútne neberie do úvahy ani, ani len to, že tu vystupujú jeho kolegovia poslanci Národnej rady, nepočúva, a toto je presne ten obraz súčasnej vládnej koalície, milí občania Slovenskej republiky, že oni absolútne kašlú na to, čo odkazujú ľudia, oni, je im jedno, lebo ja tu nestojím len preto, aby som povedal svoj vlastný názor, ja som aj teraz prečítal názor alebo stanovisko Slovenskej advokátskej komory, ktorí tu nemôžu prísť a vystupovať. Tak ako tu nebolo umožnené vystúpiť samotnej riaditeľke úradu pani Dlugošovej napriek tomu, že sme to navrhovali a dávali sme uznesenie na schválenie Národnej rade, môj kolega Gábor Grendel, tak, aby pani Dlugošová mohla prísť a povedať svoj názor. Ani to nebolo umožnené a ja sa pýtam, prečo? Lebo sa bojíte, vládna koalícia? Lebo by vám povedala argumenty, na ktoré by ste nedokázali odpovedať?
Viete, mňa sa aj včera jeden občan pýtal, že na čo mi je taká krajina, keď prídem do nemocnice a nechajú ma tam zomrieť alebo mi naplánujú operáciu o tri roky. Načo mi je taká krajina, keď mi, nebodaj, zabijú dieťa a 20 rokov to nebude a nevie to nikto vyšetriť? Načo mi je taká krajina, keď nám nasľubujú pred voľbami, ako budú lacnejšie potraviny, lacnejšie energie, ale realita je úplne opačná? Načo mi je taká krajina, keď sám, nás ožobračujú a sami sebe si pridávajú rôzne benefity, navyšujú si platy a na ľudí kašlú? Na to, čo ľudia, čo my bežní občania hovoríme, na to kašlú. Toto mi povedal včera konkrétne jeden občan. A ja som mu povedal, že, áno, je to, bohužiaľ, realita a s takýmito vecami sa stretávame čoraz častejšie a keby mal možnosť ten občan prísť sem a opýtať sa to priamo týchto ľudí, ktorí tu sedia teraz pár z vládnej koalície, asi by sa im ťažko odpovedalo. Lebo toto je tá realita, ktorú ľudia na Slovensku žijú. Im je, pokiaľ tie inštitúcie fungovali a fungujú, tak im je úplne jedno, či vy teraz máte nejakú osobnú, osobnú zášť voči napríklad aj teraz konkrétne Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ľudia chcú žiť spokojne svoj život, chcú zarábať, chcú si za tie zarobené peniaze vedieť kúpiť to, čo majú radi. A vy im stále nedokážete pomáhať zlepšovať život na Slovensku aj s takýmito návrhmi, ktoré tu my už piaty deň o tom rokujeme namiesto toho, aby sme rokovali o dôležitých veciach, tak takto im znepríjemňujete život.
Ale ja verím, že, a spomenul to aj môj kolega Lukáš Bužo, že každá rozprávka má šťastný koniec napriek tomu, že počas toho deja sa môže zdať, že je to zlé a že dokáže vyhrávať zlo, v konečnom dôsledku každá rozprávka má nakoniec dobrý koniec a ja verím, že aj v tomto prípade to nakoniec dopadne tak, že prezident Pellegrini v konečnom dôsledku ten návrh zákona nepodpíše, alebo že sa udeje niečo a títo ľudia, ktorí to predkladajú, sa zobudia z toho zlého sna, ktorý žijú, a samotný návrh stiahnu. Nič iné by každý normálne zmýšľajúci človek neurobil. Nie je naozaj ani jeden relevantný dôvod na zrušenie úradu a je to len a len osobná pomsta neschopného ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorý, tak ako to povedal aj samotný Pavol Ďurka v rozhovore pre jeden z denníkov, že toto je realita, ak nevie niekto vyhrať čestným a poctivým spôsobom, ale má moc na to, aby mohol vyhrať alebo chcel vyhrať tým, že ide rušiť inštitúcie, ktoré predtým fungovali a stále fungujú v súlade so zákonom. Je to absolútne nepoctivé, nečestné a je to len obraz zbabelosti samotného predkladateľa, ktorý nedokázal za celé vyše dva roky, čo je vo funkcii, splniť absolútne ani jeden sľub, garanciu, ktorú dal. Nedokázal policajtom zlepšiť život, nedokázal im zvýšiť platy, nedokázal im zabezpečiť ani valorizáciu, na ktorú, ktorú mali dohodnutú v kolektívnom vyjednávaní, rozbil hasičský záchranný zbor, Horskú záchrannú službu, všetci sa sťažujú, hanbia sa zaňho a on jediné, čo rieši namiesto toho, aby skvalitňoval ich podmienky, tak ide rušiť ďalší úrad, len ako ďalší krok vykonania a dokonania pomsty, ktorú sľúbil Robertovi Ficovi. Lebo jednoducho oni sa boja, že jedného dňa opäť sa to otočí, opäť tá rozprávka bude mať ten svoj dej, že príde kráľ, ktorý nebude zakazovať ľuďom spievať na vlastnom území a že opäť sa to dostane do koľají, kedy by mohli znova ľudia, ktorí budú čestní vo svojich funkciách a vykonávať svoje funkcie, ako boli aj vyšetrovatelia čurillovci, že opäť príde doba, kedy sa pozrú na to, čo sa dialo teraz za vládnutia kráľa Roberta IV. Toho sa boja a preto potrebujú všetky úrady a všetkých, ktorí si, nebodaj, dovolia povedať kritické slovo, zrušiť.
Ale ja verím, že aj samotní občania Slovenskej republiky to vnímajú, vidia a že jedného dňa im to zrátajú.
Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V tej rozprávke, ktorú si spomínal, tak sedeli takí deduško a babička a meleme-meleme a dobrí ľudia im tam pomáhali, tak ja som hlboko presvedčený, že dobrých ľudí je oveľa viac ako tých zlých, ale o tom som naozaj presvedčený, a jak si hovoril aj o vyšetrovateľoch, ktorí sú teraz perzekvovaní, ktorí sú prenasledovaní za to, že vyšetrovali čestne, tak stále tu budem hovoriť, že tento národ je postavený na cti a na spravodlivosti dobrých ľudí a dobrých ľudí je veľmi veľa.
Čítal si tam, teda hovoril si, že ti píšu ľudia, no aj mne, ja som dnes dostal, aj včera, neskutočné množstvo správ, ale toto je veľmi dobré. Napísal mi: Pán Pročko, rozprava o Úrade na ochranu oznamovateľov je veľmi prospešná. Ľudia sa vďaka tejto rozprave viac dozvedia o zmysle tejto inštitúcie, možno týmto, možno týmto najlepšie robí reklamu samotná koalícia. Rátam aj s tým, že ľudia, ktorí o tejto inštitúcii doposiaľ ani nevedeli, ju budú v budúcnosti viac využívať. Niekedy aj to zlé môže poslúžiť dobrému. Držím palce.
Takže aj ja tiež chcem povedať, že nebude dlho zlo, ako je Šutaj Eštok, pôsobiť na Slovensku, pretože také zlo sme tu ešte nemali, ako je táto vládna koalícia a dobro sa vráti a nakoniec to dobro dá, dá naspäť dobré veci a dobré veci, ktoré tu boli, budú ďalej pokračovať. Takže ja chcem odkázať tomuto pánovi, áno, určite aj opozícia, ktorá síce dnes pôsobí v niektorých veciach trošku tak nesúlado, ale verím, že ten hlavný cieľ opozície je, aby tu skončilo zlo, aby tu skončila nespravodlivosť, aby tu skončili kšefty a kradnutie a toto je tá, tá vízia, ktorú Slovensko má, zbaviť sa zla, ktoré tu dnes vládne.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Roman, aj za tvoju rozpravu. Ja chcem povedať, že sme neboli dohodnutí, že budeme rozprávať o rozprávkach, aby ste to nevnímali, že ja s Romanom som sa nejako dohodol, ale ďakujem, že si reagoval a naozaj správne si to pomenoval, že závisí od hlavy, závisí od toho kráľa a presne si pomenoval to, čo každý príčetný človek vidí, dobro a zlo. Keď máme zlého kráľa, tak celá, celá tá krajina, celé to kráľovstvo proste cíti to zlo.
A ja chcem povedať, že každý zlý úmysel bude odhalený, každý zlý úmysel. Keď si myslíte, že vaše úmysly a vaše plány sa neodhalia, mýlite sa, všetko sa odhalí. A čo je na tom pekné a krásne, že takými maličkosťami sa to odhaľuje. To, že ako sa tu správate počas rozpravy, ako reagujete, že keď prídete a máte niečo vysvetliť a povedať naozaj vecne k tomu dôvodu, o ktorom štyri dni tu hovoríme, tak vy začnete hovoriť o úplne iných veciach, tak ako sme to videli pri pánovi ministrovi, že, a ty si to hovoril, Roman, že oni iba hovoria veci, ktoré im pasujú, ktoré proste potrebujú v tom pláne, aby zazneli, aby si živili u tých svojich ľudí vlastne ten dojem, že áno, my to robíme správne a to ostatní sú zlí a to ostatní robia zle.
Čiže ja sa veľmi teším, že naozaj tá rozprávka raz skončí a raz naozaj zasvieti to svetlo do tej tmy, ktorú tu na Slovensku táto vládna koalícia, trojkoalícia sa tak pilne snaží zakryť pravdu, česť a spravodlivosť.

Vážené dámy, páni, so všetkou úctou k názorom opozície aj so všetkou úctou k vystúpeniu pána Mikulca, bývalého ministra vnútra, dovolím si upozorniť na takú, maličký, maličký výrok, ktorý použil pán Mikulec, keď sa vyjadril, že veľa ľudí bolo za korupciu odsúdených a veľa ľudí uzavrelo dohodu o vine a treste, pretože sa museli priznať. Ja verím, chcem veriť, že pán minister vnútra sa týmto výrazom len pomýlil a skôr chcel povedať, že sa chceli priznať. No to len taká maličká technická poznámka.
Ďakujem.

Pán poslanec Mikulec upozornil na to, že zrejme tým bezprostredným spúšťačom, prečo tu teraz rokujeme o návrhu na likvidáciu Úradu pre ochranu oznamovateľov v skrátenom legislatívnom konaní, bol ten súd a rozhodnutie súdu, ktoré zrušilo personálny rozkaz Matúša Šutaja Eštoka vo vzťahu k vyšetrovateľovi NAKA Ďurkovi a hrozba, že v skutkovo a právne rovnakých personálnych rozkazoch rozhodne správny súd rovnakým spôsobom a teda že aj v prípade ostatných vyšetrovateľov sa potvrdí, že pán minister vnútra konal nezákonne, keď ich postavil mimo službu. Navyše teda ďalšia rana bolo, že, že teda zo strany Súdneho dvora v otáz... teda odpadla tá prekážka, že prejudiciálne konanie by nejako malo prebehnúť, čiže správny súd mohol rozhodnúť aj o týchto ďalších žalobách proti pánovi ministrovi.
A pán poslanec Mikulec hovoril o tom, že to, ako sa správajú pán minister a poslanci HLAS-u teraz počas tej rozpravy, je obrazom vládnej koalície. Ja si myslím, že oveľa viac je obrazom vládnej koalície to, aké návrhy sem chodia do parlamentu z vlády a ako o nich poslanci vládnej koalície hlasujú, že nepočujú tú kritiku a bez rozmyslu schvaľujú úplne zlé veci.

Ďakujem pekne, pán poslanec Mikulec, za tvoje vystúpenie. A už keď sme tu v takej rozprávkovej, zakliatej krajine, hovoril si o kráľovi Robertovi a kráľovi Igorovi, mne táto situácia, ktorá na Slovensku je, pripomína práveže rozprávku Dobšinského, a to je Žaba na prameni. Veľká hnusná žaba s tými bradavicami. Predstav si, ktorého politika ti to asi pripomína. A tá žaba na tom prameni sedela a nedopustila, aby voda z toho prameňa išla tým obyvateľom tej dediny, aby tá dedina mohla napredovať, aby sa mohla rozvíjať, aby tam mohli ľudia pestovať si suroviny a rastliny a rôzne, zeleninu, ovocie. A tá žaba jednoducho tam sedela, sedela, sedela a tá dedina sa vysychala, nivočila, a tí ľudia nemali v podstate čo jesť.
Čiže toto je podľa mňa presnejší obraz Slovenska. Tá žaba na prameni je Robert Fico a jeho celá sebranka okolo neho, celá tá partička. Ten prameň, ktorý by mal ísť do regiónov k ľuďom, k obyčajným občanom v rámci služieb, ktoré oni si platia, pretože platia odvody, dane, tak tie idú len ich spriazneným kamarátom, oligarchom, sponzorom a cez to, že oni vládnu, tak rozdávajú to, samozrejme, len tým svojim spriazneným kamošom v bielych golieroch. A takto nivočia Slovensko, takto nivočia celú našu krajinu.
Ale čo je dobré, tak jak v tej rozprávke zvíťazí to dobro nad zlom, nájde sa tam odvážna dievčina alebo odvážny mládenec, ktorý tú žabu vytlačí, ten prameň sa obnoví a tá krajina môže napredovať a môže prosperovať. Takže toto ja prajem Slovensku v najbližších voľbách.

Roman Mikulec, ďakujem ti veľmi pekne za tvoje výborné vystúpenie a som veľmi rád, že si znova pripomenul a upozornil na to, akým spôsobom ľudia na Slovensku vnímali korupciu počas našich vlád, ako sme naozaj zvýšili korupciu, teda zvýšili dôveru ľudí, že korupcia sa vyšetruje a trestá, a akým spôsobom ťahá táto vládna koalícia dôveru ľudí ku dnu.
Mnohým to evidentne nedochádza, ale bez ochrany oznamovateľov korupcie sa tu korupcia nebude fakticky ani vyšetrovať. Korupcia totiž nie je tak viditeľná ako lúpež alebo vražda. Vyšetrovanie korupcie je naozaj závislé od oznamovateľov. Bez ich ochrany si len minimum ľudí trúfne korupciu oznamovať a podieľať sa aj na, podieľať sa na jej vyšetrovaní.
Tento paškvil je o to horší, že naozaj zúži okruh ľudí, ktorí budú mať nárok na ochranu. Koalícia si vybíja svoj hnev a frustráciu na zrušení úradu, hoci sama veľmi dobre vie, a aj to tu deklaruje, že ochranu neposkytuje úrad, ale prokurátori. Ale aj voči tomu sa poisťujú. Presne preto zužujú okruh ľudí, ktorí, o ktorých vlastne prokurátori vôbec budú uvažovať nad poskytnutím ochrany. Ľudia budú môcť po novom nahlásiť korupciu, teda žiadať o ochranu len v súvislosti, ak korupciu nahlásia u svojho zamestnávateľa. To obrovským spôsobom okreše okruh ľudí, ktorí o ochranu budú môcť žiadať.