43. schôdza

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Roman, aj za tvoju rozpravu. Ja chcem povedať, že sme neboli dohodnutí, že budeme rozprávať o rozprávkach, aby ste to nevnímali, že ja s Romanom som sa nejako dohodol, ale ďakujem, že si reagoval a naozaj správne si to pomenoval, že závisí od hlavy, závisí od toho kráľa a presne si pomenoval to, čo každý príčetný človek vidí, dobro a zlo. Keď máme zlého kráľa, tak celá, celá tá krajina, celé to kráľovstvo proste cíti to zlo.
A ja chcem povedať, že každý zlý úmysel bude odhalený, každý zlý úmysel. Keď si myslíte, že vaše úmysly a vaše plány sa neodhalia, mýlite sa, všetko sa odhalí. A čo je na tom pekné a krásne, že takými maličkosťami sa to odhaľuje. To, že ako sa tu správate počas rozpravy, ako reagujete, že keď prídete a máte niečo vysvetliť a povedať naozaj vecne k tomu dôvodu, o ktorom štyri dni tu hovoríme, tak vy začnete hovoriť o úplne iných veciach, tak ako sme to videli pri pánovi ministrovi, že, a ty si to hovoril, Roman, že oni iba hovoria veci, ktoré im pasujú, ktoré proste potrebujú v tom pláne, aby zazneli, aby si živili u tých svojich ľudí vlastne ten dojem, že áno, my to robíme správne a to ostatní sú zlí a to ostatní robia zle.
Čiže ja sa veľmi teším, že naozaj tá rozprávka raz skončí a raz naozaj zasvieti to svetlo do tej tmy, ktorú tu na Slovensku táto vládna koalícia, trojkoalícia sa tak pilne snaží zakryť pravdu, česť a spravodlivosť.

Vážené dámy, páni, so všetkou úctou k názorom opozície aj so všetkou úctou k vystúpeniu pána Mikulca, bývalého ministra vnútra, dovolím si upozorniť na takú, maličký, maličký výrok, ktorý použil pán Mikulec, keď sa vyjadril, že veľa ľudí bolo za korupciu odsúdených a veľa ľudí uzavrelo dohodu o vine a treste, pretože sa museli priznať. Ja verím, chcem veriť, že pán minister vnútra sa týmto výrazom len pomýlil a skôr chcel povedať, že sa chceli priznať. No to len taká maličká technická poznámka.
Ďakujem.

Pán poslanec Mikulec upozornil na to, že zrejme tým bezprostredným spúšťačom, prečo tu teraz rokujeme o návrhu na likvidáciu Úradu pre ochranu oznamovateľov v skrátenom legislatívnom konaní, bol ten súd a rozhodnutie súdu, ktoré zrušilo personálny rozkaz Matúša Šutaja Eštoka vo vzťahu k vyšetrovateľovi NAKA Ďurkovi a hrozba, že v skutkovo a právne rovnakých personálnych rozkazoch rozhodne správny súd rovnakým spôsobom a teda že aj v prípade ostatných vyšetrovateľov sa potvrdí, že pán minister vnútra konal nezákonne, keď ich postavil mimo službu. Navyše teda ďalšia rana bolo, že, že teda zo strany Súdneho dvora v otáz... teda odpadla tá prekážka, že prejudiciálne konanie by nejako malo prebehnúť, čiže správny súd mohol rozhodnúť aj o týchto ďalších žalobách proti pánovi ministrovi.
A pán poslanec Mikulec hovoril o tom, že to, ako sa správajú pán minister a poslanci HLAS-u teraz počas tej rozpravy, je obrazom vládnej koalície. Ja si myslím, že oveľa viac je obrazom vládnej koalície to, aké návrhy sem chodia do parlamentu z vlády a ako o nich poslanci vládnej koalície hlasujú, že nepočujú tú kritiku a bez rozmyslu schvaľujú úplne zlé veci.

Ďakujem pekne, pán poslanec Mikulec, za tvoje vystúpenie. A už keď sme tu v takej rozprávkovej, zakliatej krajine, hovoril si o kráľovi Robertovi a kráľovi Igorovi, mne táto situácia, ktorá na Slovensku je, pripomína práveže rozprávku Dobšinského, a to je Žaba na prameni. Veľká hnusná žaba s tými bradavicami. Predstav si, ktorého politika ti to asi pripomína. A tá žaba na tom prameni sedela a nedopustila, aby voda z toho prameňa išla tým obyvateľom tej dediny, aby tá dedina mohla napredovať, aby sa mohla rozvíjať, aby tam mohli ľudia pestovať si suroviny a rastliny a rôzne, zeleninu, ovocie. A tá žaba jednoducho tam sedela, sedela, sedela a tá dedina sa vysychala, nivočila, a tí ľudia nemali v podstate čo jesť.
Čiže toto je podľa mňa presnejší obraz Slovenska. Tá žaba na prameni je Robert Fico a jeho celá sebranka okolo neho, celá tá partička. Ten prameň, ktorý by mal ísť do regiónov k ľuďom, k obyčajným občanom v rámci služieb, ktoré oni si platia, pretože platia odvody, dane, tak tie idú len ich spriazneným kamarátom, oligarchom, sponzorom a cez to, že oni vládnu, tak rozdávajú to, samozrejme, len tým svojim spriazneným kamošom v bielych golieroch. A takto nivočia Slovensko, takto nivočia celú našu krajinu.
Ale čo je dobré, tak jak v tej rozprávke zvíťazí to dobro nad zlom, nájde sa tam odvážna dievčina alebo odvážny mládenec, ktorý tú žabu vytlačí, ten prameň sa obnoví a tá krajina môže napredovať a môže prosperovať. Takže toto ja prajem Slovensku v najbližších voľbách.

Roman Mikulec, ďakujem ti veľmi pekne za tvoje výborné vystúpenie a som veľmi rád, že si znova pripomenul a upozornil na to, akým spôsobom ľudia na Slovensku vnímali korupciu počas našich vlád, ako sme naozaj zvýšili korupciu, teda zvýšili dôveru ľudí, že korupcia sa vyšetruje a trestá, a akým spôsobom ťahá táto vládna koalícia dôveru ľudí ku dnu.
Mnohým to evidentne nedochádza, ale bez ochrany oznamovateľov korupcie sa tu korupcia nebude fakticky ani vyšetrovať. Korupcia totiž nie je tak viditeľná ako lúpež alebo vražda. Vyšetrovanie korupcie je naozaj závislé od oznamovateľov. Bez ich ochrany si len minimum ľudí trúfne korupciu oznamovať a podieľať sa aj na, podieľať sa na jej vyšetrovaní.
Tento paškvil je o to horší, že naozaj zúži okruh ľudí, ktorí budú mať nárok na ochranu. Koalícia si vybíja svoj hnev a frustráciu na zrušení úradu, hoci sama veľmi dobre vie, a aj to tu deklaruje, že ochranu neposkytuje úrad, ale prokurátori. Ale aj voči tomu sa poisťujú. Presne preto zužujú okruh ľudí, ktorí, o ktorých vlastne prokurátori vôbec budú uvažovať nad poskytnutím ochrany. Ľudia budú môcť po novom nahlásiť korupciu, teda žiadať o ochranu len v súvislosti, ak korupciu nahlásia u svojho zamestnávateľa. To obrovským spôsobom okreše okruh ľudí, ktorí o ochranu budú môcť žiadať.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Spomínal ste prípad čurillovcov a pána Ďurka. A viete, ja mám pocit, že z prípadov čurillovcov a pána Ďurku sa stal už politický symbol, ktorý nie je vôbec právny, nie je ani vecný, ale je naozaj symbolický, pretože pre koalíciu je veľmi dôležité dodať svojim voličom ich krk a ukázať, že budú potrestaní, nech sa deje čokoľvek. Však, pán Danko? Kývate hlavou, takže súhlasíte.
No a podľa mňa Úrad na ochranu oznamovateľov končí práve preto, lebo stojí v ceste, a to je jeden z dôvodov, aj na odstránenie práve týchto ľudí. Tak si ale teda poďme povedať úplne bez mýtov a bez politických emócií, ako to je presne.
Po prvé, chránený status, ktorý bráni zamestnanca pred odvetou, neudeľuje Úrad na ochranu oznamovateľov, ale prokurátor. To je fakt a žiadny názor ani hodnotiaci úsudok.
A po druhé, Úrad na ochranu oznamovateľov má predsa úplne inú úlohu, a to je strážiť, či sa voči zamestnancovi neprijmú nejaké kroky, ktoré by mohli byť považované za odvetu, ak teda poukáže na nejaké nezákonné konanie. Vtedy môže úrad pozastaviť tieto kroky zamestnávateľa a preveriť, či sú legitímne. Toto je teda úloha úradu. A to nie je žiadny zločin, za ktorý by mal byť tento úrad zrušený, nie? Že si dovolí ochrániť zamestnancov presne podľa zákona? Sám pán Gašpar tu včera povedal, že zákon porušený nebol, že vedenie úradu neporušilo žiadny zákon.
Lenže právny štát nefunguje tak, ako si zmyslí koalícia, alebo podľa jej ľubovôle hocijakej politickej strany. Právny štát funguje podľa zákonov, podľa dôkazov a podľa nezávislých procesov. To je dôležité. Ak si my dnes zlikvidujeme tento úrad len kvôli tomu, že prekáža nejakému politickému... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne a budem teda reagovať na predrečníka pána Mikulca, ktorý hovoril aj o tom, že ako sa tu teda narýchlo menia zákony len v prospech pána ministra. Očividne sme ešte stále za tie štyri dni neprišli na dôvod, prečo by sa mal tento zákon a tento úrad meniť pre iný dôvod, ako pre pána ministra, ale my sme už v Národnej rade za tieto dva roky zažili to, že ste narýchlo menili nejaké zákony bezdôvodne a vytvorili ste priestor na prospech vás a vašich ľudí a bolo to teda pred dvoma rokmi, keď sa pán minister Susko snažil pretlačiť tú novelu Trestného zákona, spolu, samozrejme, s celou vládou. A my sme upozorňovali na to, aké sú tam chyby a aké sú tam možné problémy a takisto to robíme aj teraz. Aké sú možné problémy, ktoré môžu vzniknúť tým, že porušujeme ústavu touto zmenou a porušujeme európske zákony a hrozia nám teda aj sankcie a minimálne napomenutia alebo nejaké sankcie. Vieme, že už list z Európskej komisie prišiel.
A to sa presne stalo aj s trestnou novelou, kedy sme v lete pár mesiacov po tom schválení museli narýchlo meniť body trestnej novely, pretože ste uzákonili to, že napríklad európske peniaze, ktoré nám sem chodia cez eurofondy, neboli dostatočne chránené, čo vyžaduje Európska únia, a je to pochopiteľné.
Takže opäť aj to nám hrozí teraz, že budeme niečo narýchlo meniť, potom niečo narýchlo opravovať a takisto aj najbližšie body na tejto schôdzi opravujú túto trestnú novelu zákona, ktorú ste narýchlo schválili bezdôvodne, bez legitímneho dôvodu a znovu ju ideme aj na tejto schôdzi opravovať. Vy hovoríte, že to nie je zmenou trestných sadzieb a zmenou trestnej novely, že sa začalo vo veľkom kradnúť na Slovensku, ale prečo to potom opravujete, keď to, keď si myslíte, že to nie je pravda.
Takže len na to pamätajte.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán Mikulec to tu začal tak rozprávkovo, tak ja sa pokúsim pokračovať v tejto pointe.
Bolo-nebolo, po roku 2020 skončila rozprávka a začal sa horor. Nočná mora z Elm Street alebo z Trnavy, volajte ju, ako chcete. Igor predtým všeobecne známy ako dvorný šašo sa stal znenazdajky kráľom. Ľudia síce spievali viac ako predtým a častokrát nanečisto po kadejakých lesných búdach, aby si svoj spev poriadne nacvičili a potom sa ani náhodou, keď budú spievať naostro na scéne, nepomýlili. Bol jeden veľmi známy spevák, mimoriadne úspešný, makal a spieval ostošesť celý repertoár, od opery cez rock, pop, džez, naozaj dokázal zaspievať čokoľvek. A za to mohol lietať aj do ďalekých exotických krajín. A mal veľa-veľa dukátov. Áno. (Smiech v sále.) Je fakt, že veľa takýchto vecí sa v tom kráľovstve vtedy dialo. Kráľ veľa nasľuboval, ale nič nakoniec nesplnil. A našťastie tento horor skončil. Všetko zlé raz skončí.
Ľudia zistili, že kráľ Igor všetkých oklamal a tak tohto nehodného kráľa vyhnali. Nuž a tak tejto partii okolo kráľa neostalo iné, ako zostať v kráľovstve, ale robiť zle, škodiť ľuďom, chrliť oheň, síru, len pre pár percent. (Reakcie z pléna.) A ja verím, že ten horor z roku 2020 sa už nikdy, nikdy nevráti.
Kolegovia, teraz vážnejšie. Zdecimovali ste túto krajinu. (Reakcie z pléna.) Zdecimovali ste túto krajinu. Postavili ste ľudí na barikády. Rozbili ste ľudské vzťahy, rozbili ste ekonomiku. A ja veľmi pevne verím, že toto sa už nikdy nevráti a skončíte na smetisku dejín. (Reakcie z pléna. Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Škoda, že ste neupozornil pána Kalivodu, že má reagovať na mňa a nie nejakými svojimi bludmi na bývalého premiéra. Ale však dobre, v poriadku.
Pán Radačovský, dovoľte, asi sme sa nerozumeli, lebo ja som jasne povedal, že dohoda o vine a treste je dobrovoľný akt a teda vyžaduje si dohodu medzi prokurátorom a samotným obvineným alebo páchateľom a v tomto prípade to tak bolo. Takže, áno, samozrejmé, že sa chceli priznať a aj sa priznali, ale to boli presne tí mnohí z nich v tom čísle päťdesiat, o ktorých sme sa potom dozvedeli.
Ďakujem, kolegovia z opozície, za vaše faktické.
Pán Kalivoda, no čo vám mám na to povedať? Však ja chápem, že vy tuná len posedkávate väčšinu času, nikdy nemáte slovo na to, aby ste sa vyjadrili, keď sa jedná o zákony, ktoré môžu pomôcť Slovensku a ľuďom, ktorí tam mô... ktorí teda na Slovensku žijú. A dvíhate pršteky vtedy, keď treba schváliť ožobračovanie, konsolidáciu alebo keď treba zvýšiť platy svojim vlastným, vtedy taký úsmevček, jak máte teraz, sa vám vyjaví na tvári. Presne tak, jak sa teraz šklebíte, lebo vy nič iné nedokážete, pán Kalivoda, len kaliť vodu. (Smiech v sále. Potlesk.)

Dobrý deň. Ďakujem za slovo.
Milí kolegovia, milé kolegyne, milí žiaci na balkóne, ja by som rada svoj príhovor začala poďakovaním. Ďakujem všetkým statočným ľuďom, ktorí sa ozvali, keď boli svedkami nejakej neprávosti a ktorí prišli na Úrad na ochranu oznamovateľov, aby sa poradili, ako to najlepšie nahlásiť a aby tým neohrozili svoje vlastné pracovné pôsobenie. Naozaj v každom pracovnom vzťahu, kde sú nejakí nadriadení alebo nejaký zamestnávateľ alebo nejaký majiteľ firmy, alebo nejaký politik na vrchole verejnej inštitúcie, a potom sú tam desiatky a stovky zamestnancov, ktorí sú svojím spôsobom v slabšej mocenskej pozícii, pretože môžu prísť o robotu, môžu prísť o výplatu. A keď si oni všimnú, že ich nariadený alebo niekto iný zodpovedný v tej práci mrhá verejnými financiami, pácha korupciu, prihráva zákazky nejakým svojim blízkym a podobne, tak sa má ozvať. To je tá kultúra, ktorú chceme v tejto krajine budovať, pretože to je jeden z pilierov demokracie, že máme právny štát, že sú si všetci rovní pred zákonom, a že mocných a predovšetkým politikov treba kontrolovať. Odkaz aj pre mladých. My tu nie sme len tak. My sme tu zástupcovia občanov, ktorí nás volili a občania majú právo nás kontrolovať, a tak má demokracia fungovať.
A preto je správne a dôležité, že máme inštitúciu, ktorá týmto oznamovateľom poskytuje ochranu, pretože sú principiálne v slabšej mocenskej pozícii. A na Slovensku vznikol tento úrad pod vplyvom Európskej únie. Európska únia prijala smernicu práve v záujme budovať silné demokratické inštitúcie a budovať právny štát. Prijala smernicu, aby to jednotlivé štáty zavádzali, takéto, takúto ochranu oznamovateľov. A možno vás prekvapí, mladších, hlavne hore (rečníčka rukou ukázala smerom na balkón), že to boli práve vlády Roberta Fica, ktorí túto smernicu prijali, a najprv tú agendu malo iba nejaké oddelenie, myslím na ministerstve a potom za ďalšej vlády SMER-u postavili nezávislý úrad, ktorý mal túto agendu zastrešovať. Čiže tuto sa vôbec nebavíme o nejakej agende súčasnej opozície. Ani sa tu nebavíme o nejakých personálnych nomináciách súčasnej opozície, pretože aj súčasná predsedníčka tam bola vybratá ešte za vlád Roberta Fica a SMER-u. Tak trošku histórie na, na úvod.
Problém nastal v momente, keď sa na tento úrad obrátili aj policajti, ktorí ohlasovali neprávosť práve politikov SMER-u. Čiže to, čo si možno SMER kedysi myslel, že sa tam bude nejaká drobná korupcia riešiť, tak v momente, ako sa tam ozvali ľudia, ktorí vystúpili proti politikom SMER-u, v tom momente začal byť tento úrad nepohodlný. A dneska sme v situácii, kedy tento úrad na základe zákonov prijatých ešte za predošlých vlád Roberta Fica dal pokutu súčasnému ministerstvu vnútra a ministrovi Šutajovi Eštokovi, že postupoval nezákonne a z pomsty kvôli týmto krokom sa pán minister vnútra rozhodol, že táto krajina nemá väčší problém, ako zbaviť sa nepohodlnej predsedníčky Úradu na ochranu oznamovateľov. A tak naša milá vláda sa stretla cez víkend - ja som to tu už hovorila, veď fajn, že pracujete aj cez víkend, iste máte všetci veľa roboty vo vláde - stretli sa cez víkend na mimoriadnom zasadnutí vlády, aby narýchlo sa rozhodli, že celý úrad treba zrušiť a vzápätí znovu postaviť, ale pri tom znovupostavení už sa týmto spôsobom zbavili súčasnej predsedníčky. Čiže účelovo sa ide narýchlo rušiť úrad preto, lebo pani predsedníčka si dovolila aplikovať zákon aj na ministra vnútra.
Jedinýkrát, jedinýkrát nikto z koalície netvrdil, že by porušila zákon. Ani pán podpredseda Gašpar, keď sa tu pol hodinu rozčuľoval, ani on netvrdil, že by porušila zákon, lebo zákon neporušila. Jediné, jediné, čo vadí, je, že tento zákon aplikovala aj na ministra vnútra. A prečo im to tak vadí? Lebo ide o veľa. Lebo ide napríklad o slobodu obžalovaného podpredsedu Gašpara, lebo jemu hrozí, že skončí vo väzení. Pokiaľ nezávislý súd rozhodne, že tie trestné činy, z ktorých je obžalovaný, sú naozaj, boli, boli naplnené skutkovej podstate. A tak pán obžalovaný podpredseda Gašpar sa tuto tento týždeň postavil a pol hodinu nám hovoril, aké je to s tými čurillovcami hrozné a hovoril veci, ktoré má ísť hovoriť súdu, lebo my tu nie sme súd. My tu nesúdime obžalovaného podpredsedu Gašpara. My sme tu legislatívny zbor, ktorý má rozhodovať o tom, ako sa prijímajú zákony. A tento zákon sa prijíma zle.
Tento zákon sa prijíma v rozpore s rokovacím poriadkom urýchlene. Prijatie zákona by malo trvať aspoň pol roka. Ministerstvo to spíše, dá to na medzirezortné pripomienkové konanie, prebiehajú rozporové konania, potom je na jednej schôdzi prvé čítanie, potom je pauza, potom je na ďalšej schôdzi druhé čítanie, to je proces, ktorý má trvať asi pol roka a je správne, aby to trvalo niekoľko mesiacov, pretože vtedy má každý šancu sa k tomu vyjadriť. Pretože vtedy majú aj iní odborníci, nie len tuto 150 ľudí, ktorí tu sedia a boli zvolení. Vtedy majú aj iní odborníci, aj verejnosť možnosť sa k tým zákonom vyjadriť, majú možnosť zapojiť sa do medzirezortného pripomienkového konania. Majú možnosť povedať, že aké dopady ten zákon bude mať. Lenže tuto máme zákon, ktorý bude prijatý asi za dva týždne. Asi za dva týždne urýchlene treba urobiť poriadky s podpredsedníčkou Dlugošovou, pretože je nepohodlná pre pána ministra.
Mňa by strašne zaujímalo, na čom sa tak zabávate. Ja teda dúfam, tam sedíte traja poslanci za HLAS, pán minister, pokojne dajte faktické poznámky. Zaujíma ma to, lebo myslím si, že to, čo hovorím, nie je úplne vtipné, ale asi to vy nejak ako vtipné vnímate, tak budem rada, keď mi potom poviete. (Reakcia z pléna.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Pročko, prosím. Ale, ale. (Reakcia z pléna.)
Prosím, pokračujte, pani poslankyňa.
Pán Pročko, nevyrušujte! (Reakcia z pléna.)

Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR
Dobre. Vrátila by som sa k tomu, prečo je to také dôležité pre túto koalíciu.
Súčasná, ako som povedala, súčasnú pani predsedníčku úradu vnímajú ako nepohodlnú napriek tomu, že ani raz, ani len sa nesnažia tvrdiť, že by porušila zákon, pretože nič také neurobila. Jediné, čo jej vyčítajú, je široké rodinné prepojenie, že jej manžel je jedným z členov Progresívneho Slovenska. Ani tu nesedí, lebo nebol zvolený do Národnej rady. Čiže personálna nominácia, ktorá sa udiala dávno pred tým, ako by PS-ko vôbec bola parlamentná strana, dávno predtým, ona bola vybraná na základe svojej odbornosti, a teraz, keďže ju potrebujú nejakým spôsobom sa jej zbaviť, pretože postupuje podľa zákonu aj vtedy, keď sa to týka koaličných poslancov, tak jediné, čo jej Tibor Gašpar vedel vytknúť, je toto rodinné prepojenie. Pán Tibor Gašpar, ktorý je vysokým predstaviteľom SMER-u, možno podpredseda, neviem, ktorý je podpredseda Národnej rady napriek tomu, že je obžalovaný zo závažných trestných činov, a ktorý, ktorého syn bol dosadený na riaditeľa Slovenskej informačnej služby. A teraz on sa bráni, že no to neschvaľuje priamo parlament. To je teda úžasná výhovorka, keď SMER je aj vládna strana, aj dosadia jeho syna na s, na, pred, riaditeľa SIS napriek tomu, že na to nemá žiadnu odbornú kvalifikáciu, ale oni jediné, čo dokážu vyčítať súčasnej predsedníčke, ktorá je pre nich nepohodlná, je rodinné prepojenie vzdialené na PS, ktoré pritom ani ešte nesedelo v parlamente, keď ona bola menovaná. Čiže už na tomto vidíme ten extrémne dvojitý meter, ktorý sa tu aplikuje.
To, čo, samozrejme, pán predseda a pán podpredseda Gašpar, keď teda nám tu vysvetľoval všetky svoje teórie a vzťahy okolo čurillovcov, ktoré by mal vysvetľovať nezávislému súdu, lebo nezávislý súd ho bude súdiť, to, čo, samozrejme, nepovedal, je práve ten konflikt záujmov, že čurillovci vyšetrovali aj tie trestné činy, z ktorých je on podozrený. Čiže on sa tu tvári ako nejaký nezávislý politik, ktorý teda, ten etalón pravdy, ale nepovie, že on je tu v tom najväčšom konflikte záujmov, pretože jemu ide takpovediac o krk a preto sa v tom celom angažuje. Pán podpredseda Gašpar tu nevystupuje často, takmer k žiadnemu nejakému obsahovému zákonu, ktorý má zásadný dopad na život v tejto krajine, či je to rozpočet, či sú to, boli nejaké sociálne zákony, školské zákony, neviem aké. Pán podpredseda Gašpar nevystupuje často. Pán podpredseda Gašpar vystupuje vtedy, keď mu ide o krk. Keď išlo o Trestný zákonník, keď išlo o rušenie špeciálnej prokuratúry a teraz, keď ide o rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov.
Konflikt záujmov - pozriem, koľko mám času, dobre - konflikt záujmov, ja teraz prečítam takú poučku z webovej stránky Úradu vlády. Konflikt záujmov znamená konflikt medzi verejnou funkciou, čiže napríklad to, my máme verejnú funkciu tým, že sme poslanci Národnej rady, medzi verejnou funkciou a súkromnými záujmami verejného činiteľa, keď má verejný činiteľ súkromné záujmy, ktoré by mohli nepatrične ovplyvniť vykonávanie jeho služobných úloh a povinností. Tak už mi povedzte, aký môže existovať väčší súkromný záujem, ako nebyť odsúdený a nemusieť ísť do väzenia. Už neexistuje väčší súkromný záujem ako práve tento. Čiže podpredseda Gašpar je, je v absolútnom konflikte záujmov. Minister vnútra je v konflikte záujmov. A oni tu predložia zákon, v ktorom narýchlo idú sa zbaviť nepohodlnej predsedníčky jedného úradu, ktorý sami vybudovali. Ja už neviem ako viac upozorniť na tú absurdnosť toho celého, čo sa tu deje.
Prečítam teraz iný citát z úplne inej oblasti. "Dnešný požiar v Kozárovciach, pri ktorom dnes zahynuli tri deti a ich matka, je ďalšou z rady tragédií, ktorým bolo možné predísť. Len v tomto roku 2025 si požiare v marginalizovaných lokalitách vyžiadali už 11 obetí, z toho 9 detí. Tieto udalosti už nemožno považovať za ojedinelé nešťastné udalosti." Toto by nás tu malo trápiť. Toto je citát združenia Človek v ohrození, ktorý pôsobí vo viacerých vylúčených lokalitách a v mnohom tam nahrádza nefungujúci štát. Naozaj je toľko tém, ku ktorým treba viesť odbornú diskusiu. Je toľko vecí, ktoré vieme v tejto krajine zlepšovať. My všetci, čo tu sedíme, sme platení z daní ľudí na Slovensku. My všetci by sme tu mali napĺňať nejaký verejný záujem, a je úplne v poriadku, že ten verejný záujem je odlišný. SNS môže mať iný verejný záujem, KDH iný verejný záujem, Progresívne Slovensko iný verejný záujem. Môžeme mať inú predstavu o tom, čo je verejný záujem. Ale mala by to byť konfrontácia hodnôt o tom, čo považujeme dôležité pre túto krajinu. Problém je v tom, že pri tomto zákone jediný záujem, jediný záujem je súkromný záujem niekoľkých politikov SMER-u a HLAS-u, ktorí sa potrebujú zbaviť nepohodlných ľudí, ktorí poukazujú na to, čo kedysi urobili. A ani nemajú tú odvahu to nahlas povedať.
Je to naozaj smutná vizitka o tejto krajine, o tejto politickej reprezentácii a o tom, kde sa nachádzame, keď namiesto toho, aby nás trápili, si, napríklad situácia detí, ktoré pri požiare, pri požiare zahynú v chatrči tu na Slovensku v roku 2025 v Európskej únii. Ale my tu riešime, že minister vnútra si nevedel otvoriť elektronickú schránku a bude musieť zo svojich peňazí platiť nejakú pokutu. Naozaj, naozaj je to hanba a ja pevne verím, že aj vďaka tomuto, že aspoň na, na niečo by to mohlo byť dobré, že aj vďaka tomuto nielenže oveľa viac ľudí na Slovensku sa dozvie, že vôbec máme taký Úrad na ochranu oznamovateľov, a možno keď najbližšie si niečo všimnú, tak sa ohlásia. A pevne verím, že čím, že o to viac ľudí v tejto krajine a možno aj bývalí voliči koalície, možno aj ľudia, ktorí naozaj naleteli tomu heslu sociálna demokracia a mysleli si, že HLAS bude nejakým novým hlasom slabších ľudí, sociálne slabších ľudí, ktorí si mysleli, že naozaj budú prezentovať nejaký verejný záujem, že aj celá táto kauza okolo ministra vnútra, verím, že prispeje k tomu, že títo ľudia si uvedomia, že nie. Žiaľ, ani SMER, ani HLAS, to je jedno, koľkokrát si napíšu sociálna demokracia do názvu, ich skutočný záujem je záujem ich vlastnej beztrestnosti.
Ďakujem. (Potlesk.)