43. schôdza

Kolegyňa Turčanová to hovorila, koľko tam bolo pripomienok. S akým rozporom vlastne prichádza tiež ten zákon do parlamentu, to je tiež mimoriadne dôležité. Napriek tomu, že tu tie rokovania, ako hovoril aj pán minister, tu boli. Teraz sa obrátim k tým, vôbec k celému tomu tej oblasti v pláne obnovy, ktorý sa týka rezortu ministerstva práce. Tie programy tam v podstate boli tri. Jeden je táto reforma, druhá reforma posudkovej činnosti a tretí - reforma dohľadu nad sociálnou starostlivosťou. Keď sa pozrieme do pôvodného plánu obnovy, tak tieto míľniky, tieto čiastkové plány mali byť splnené v prvom kvartáli roku 2024. Ako vieme, nadobudli účinnosť vlastne až tohto roku. Keď sa pozriete do toho pôvodného plánu obnovy, tak tam sa hovorí o tom, že dokedy sa má implementovať systém. Nie len to, že sa schváli zákon, ale implementovať. To znamená, dostať do života, aby bol funkčný. Jednoducho, tie termíny sa neplnia, posúvajú sa. A teraz ako argument na skrátené legislatívne konanie sa uvádza, že hrozia nám sankcie. Tak poďme k tomu.
V tej dôvodovej správe sa píše v prvom rade, že ak sa nenaplní tento míľnik, tak Slovensku sa nevyplatí 577 mil. eur. A potom sa hovorí ešte o nejakej ďalšej sankcii vo výške 480 mil. eur. Ja si to rád nechám vysvetliť presne pánom ministrom, že ako čo to vlastne znamená, lebo mi to nie je celkom jasné, priznám sa. Ale poviem jednu vec, ktorá mi jasná úplne je. Na rozdiel od eurofondov, ktoré keď Slovensko nedokáže vyčerpať, tak prepadnú a rozdelia sa medzi ostatných, ktorí sú úspešní, tak tieto peniaze, ak neminieme, tak ich budeme musieť tak či tak zaplatiť. To bola prvá pôžička Európskej komisie vo výške 750 mld. eur, ktorési požičala na trhoch a tieto peniaze bude musieť Európska komisia zaplatiť. Ak sme tu pri iných príležitostiach hovorili napr. o systéme ETS 2, je to veľmi podobné. Európska komisia vydala zelené dlhopisy a tie bude treba zaplatiť. A vidíte, v tom systéme ETS 2, ako to funguje, už sa zháňajú tie zdroje odkiaľ sa to zaplatí. A jeden z tých zdrojov je práve to, že sa majú zvýšiť, že sa vlastne má zaviesť uhlíková daň, plávajúca uhlíková daň, ako to ja volám, ktorú budú platiť všetci obyvatelia Európskej únie. Za bývanie, za vykurovanie, za jazdenie. A tu plán obnovy tiež bude treba zaplatiť. To znamená, Európska komisia, zatiaľ nevieme, ako sa to zaplatí. V podstate sú tam dve možnosti. Jedna možnosť je, že bude nejaká ďalšia umínna daň, to znamená, daň, ktorá pôjde do rozpočtu priamo do Bruselu, by som povedal, do nejakého pseudo-ministerstva financií Európskej únie, alebo druhá možnosť je, že sa zvýšia členské poplatky. My sme včera napr. počuli, že predseda vlády hovorí, aké veľké peniaze dostaneme z eurofondov v nasledujúcom programovom období. Ale nehovorí o tom, aké budú naše odvody do Európskej únie. A tie budú vyššie, ako sme mali teraz. Však vieme, že sú štáty, ktoré viac platia, ako dostávajú z Únie. My sme ešte v tom režime, že zatiaľ viac dostávame ako platíme. Ale treba na to hľadieť týmto spôsobom. To znamená, zopakujem, ak nevyčerpáme prostriedky z plánu obnovy a odolnosti, aj tak ich zaplatíme. Dnes nikto nevie zatiaľ presne ako sa to zaplatí, ale Európska komisia bude musieť zaplatiť tie peniaze a nezoberie ich od inakiaľ ináč ako od členských štátov a od ich obyvateľov, od ich firiem, atď. Niečo bude musieť jednoducho vymyslieť.
Takže ak hovoríme o tom, že sa Slovensku nevyplatia peniaze na tento program, o ktorom dnes rokujeme, na tento míľnik a ešte nám hrozia sankcie, opakujem, rád si to nechám vysvetliť, ako to je s tou sankciou, tak bude to dvakrát škoda. Prvá škoda, že tie peniaze nebudeme mať a druhá škoda taká, že ich aj tak budeme musieť zaplatiť. Z tohto pohľadu by sa zdal argument, že rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní opodstatnený. Ale ja sa pýtam, prečo sme o tom, čo hovorila kolegyňa Turčanová, prečo sme o tom nerokovali skôr. Prečo s týmto zákonom prichádza vláda v decembri tesne pred Vianocami, aby sme ho rýchlo, rýchlo schválili. A nedajbože, ak sa aj schváli v tomto parlamente a nepodpíše ho prezident, tak ešte budeme musieť možno finišovať do záveru roka, aby sa formálne naplnil tento míľnik.
Takže mňa mrzí tak, ako sa predrečníci venovali skôr tej obsahovej oblasti tohto návrhu zákona, mňa mrzí vôbec ten spôsob, akým k tomu pristupujeme. Ja nepôjdem dopodrobna dovnútra, tomu sa venujú moji kolegovia, ale som o tom presvedčený, že ide o zákon, ktorý je mimoriadne dôležitý a vôbec, mení celú filozofiu prístupu k sociálnej oblasti. Neviem, ako dlho bude trvať rozprava vôbec k tomuto návrhu zákona, ale obávam sa, že tak, ako dnes rokujeme aj o mnohých ďalších zákonoch, tak nebude dostatočný priestor na to. Nebude dostatočný priestor na to a vlastne ani tá forma, ktorú používame dnes pri rokovaní o tomto zákone, nie je dostatočná, aby sme ten zákon prebrali. Tento zákon mal ísť štandardným legislatívnym procesom. Malo tam byť, mali byť také možnosti, aby sa o tom diskutovalo a hoci tu pán minister hovoril, že boli prizvaní aj niektorí ľudia z opozičných strán, takisto, ako ďalší zákon, o ktorom budeme o chvíľu rokovať a to je zákon o sociálnom poistení, ktorý sa dôchodkov matiek, tak takisto aj tento zákon si žiadal skutočne konsenzus, by som povedal, v celom politickom spektre. Pretože toto nie je zákon ani na rok, ani na dva, Toto je zákon na desiatky rokov dopredu. A začíname ho tým, že visí nad nami Damoklov meč plánu obnova a odolnosti.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem vám, pán Hajko. Ja sa ešte chcem aj ospravedlniť, že som nestihla dať faktickú Andrei, ale vy ste obidvaja o tom hovorili a to je fakt, že táto reforma má svoje začiatky už v rokoch 2021, teda ešte za tej minulej vlády. To je podľa mňa veľmi dôležité o tomto hovoriť a nepreskočiť to tak úplne. Lebo pán minister urobil, ja si myslím, že urobil aj dobrú prácu, ja nemám problém pochváliť, keď vidím, ako sa snažil komunikovať s dotknutými organizáciami a inštitúciami a aj v podstate s tými pacientskými organizáciami a snažil sa vyštrngať čo najviac. To je v poriadku. Len ono naozaj je pravdou, že nejak sa tam stratili tie pobytové služby, ktoré boli na úvod v tom míľniku takisto spomínané, tak mňa by aj zaujímalo, že prečo vlastne, ak teda možno by nám mohol odpovedať na to otázku, neviem, či teraz, alebo potom v prvom, druhom čítaní, že prečo sa vlastne nakoniec rozhodol tak oklieštiť túto reformu a nevenoval sa pobytovým zariadeniam, resp. to vybaviť nejakým spôsobom. Lebo keď to ešte aj vlastne takýmto spôsobom oklieštil, tak už potom fakt vôbec nevidím dôvod, prečo sme tu v tom skrátenom legislatívnom konaní. A úplne súhlasím s pánom Hajkom, že naozaj je to šibeničný termín tesne pred Vianocami, pred skončením roka tu potrebujeme takýto dôležitý zákon schvaľovať. Čiže naozaj tá debata mohla byť širšia a mohli sme si ju pokojne rozložiť na niekoľko mesiacov.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja sa ti chcem, Jožko, poďakovať na to, že si sa venoval aj ekonomickej stránke a upozornil si aj na riziká, ktoré to prináša. A to nie len to, že tento míľnik máme na poslednú chvíľu, ale vlastne aj to, že v budúcnosti čo nás čaká a prepojil si to teda aj s ďalším širším pohľadom na ekonomiku Slovenskej republiky. Ja som v svojom príspevku hovorila o faktoch, že koľko bolo pripomienok, ale neuviedla som koľko, teda ostalo, akože ktorým nebolo vyhoveté a to bolo 378 pripomienok a v tom 163 zásadných. A medzi inými sú tam také akože nesystémové veci, aspoň odpovede, ako som sa dočítala. Že napr. ak budú kolabovať ambulantné služby, budú môcť požiadať o dotáciu, aby nezanikli, cez dotačný systém ministerstva až do 100-tis. eur ročne, alebo že dnes keď máme že ak opatrovaná osoba zomrie, tak opatrovateľ má nárok na príspevok aj v mesiaci, kedy zomrela, dokonca ešte aj mesiac po. Po novom to už nebude, ale že tiež si bude môcť požiadať o dotáciu až do tých 1 500 eur, ako máme napr. pri živelných pohromách. Ja toto opatrenie teda vôbec nevnímam ako systémové, práveže to vnímam ako zhoršenie súčasného stavu. Čiže verím, že pán minister sa tomu bude venovať, keď nie teraz, tak pri prvom čítaní a vysvetlí nám to tak, aby sme mohli za túto reformu hlasovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, Jozef, za tvoje vystúpenie. Viackrát v tvojom vystúpení si spomenul plán obnovy a odolnosti a ja využijem aj túto moju faktickú, keďže je tu pán minister. Teraz vlastne prebieha vo viacerých krajov výstavba škôlok, škôl, ale aj denných sacionárov a ten deadline je dokonca apríla. Ja mám veľkú obavu, že niektoré stavby sa ani nestihnú zrealizovať do konca apríla, lebo začali sa realizovať v letných mesiacoch. To znamená, nie je ani rok na túto výstavbu. A samozrejme, vieme, že na severe Slovenska je už zima, takže ťažko sa to bude realizovať. A bude veľká škoda, keď tieto stavby sa nezrealizujú a tým pádom bude musieť, ako u nás konkrétne Žilinský samosprávny kraj, to dofinancovať z vlastných prostriedkov. Ale hlavne by som to chcel tú moju faktickú aj využiť na to, že keď je tam napr. nejaká zmena, čo sa týka osadenia nejakých materiálov, poviem konkrétny príklad, že potrebujete zmeniť plastové potrubie na betónové, tak dva mesiace sa čaká, kým tá zmena sa potvrdí. Počujete dobre. A podľa mojich informácii, že to má v gescii ministerstvo práce a sociálnych vecí, že tí úradníci, neviem no, dlho im to strašne trvá, keď to porovnávajú s inými ministerstvami, tak že sú rýchlejší, promptnejší sú. A zoberte si, že tá stavba musí dva mesiace byť odstavená, lebo sa čaká na zmenu. Lebo že ministerstvo údajne chce urobiť dodatok k zmluve, že nie len nejaký zmenový kód, ale dodatok k zmluve a stále sa to naťahuje.
Tak chcem vás poprosiť, pán minister, keby ste sa vedeli na to pozrieť, spojiť sa aj so Žilinským samosprávnym krajom a prejsť si tieto stavby a pokúsiť sa, aby neboli tam také dlhé čakacie doby, aby sme urýchlili tieto výstavby.
Ďakujem pekne.

Samozrejme, pán predsedajúci. Pán poslanec Hajko, pán kolega, povedal si, že je to mimoriadne dôležitá reforma, z hľadiska obsahu aj z hľadiska verejných financií. A k tomu by som vedel aj z vlastnej skúsenosti a skúsenosti našej rodiny veľa povedať, ale to azda potom neskôr v prvom čítaní. Povedal si aj to, že zákon mal ísť štandardným procesom. A o tom som tiež presvedčený a chcel by som sa taktiež spýtať pána ministra, prečo prichádza ten zákon až teraz? Najmä keď je to teda zákon, ktorý je naviazaný na reformu z plánu obnovy. A keby ste mohli vysvetliť, ako je to s tou sankciou, ktorá nám tu hrozí.
A k tomu možno ešte dodám, že ak by aj všetky okolnosti boli také, že nedalo sa s tým prísť skôr, že museli ste s tým prísť teraz v decembri, tak nerozumiem, prečo koalícia tak tvrdohlavo zaradila zákon o rušení Úradu pre oznamovateľov protispoločenskej činnosti, o ktorom sme rokovali už päť dní, minulý týždeň aj tento týždeň. Tento zákon je zbytočný protispoločenský, prinesie nám nové problémy. Mohli sme minulý týždeň, celý minulý týždeň rokovať o tomto vašom zákone, ktorého obsah považujeme naozaj za dôležitý a dobrý.

Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte aj mne, pán Hajko, sa vyjadriť k vášmu vystúpeniu. V zásade tak, ako vám býva vlastné, korektné vecné. Zaujalo ma to, že ste ako prvý, nešli ste úplne do, mimo rámca SLK, by som povedal, že snažili ste sa zostať pri tých kontextoch, ktorým sa máme držať, v prípade skráteného legislatívneho konania a dôvodov. Ale zaujala ma aj tá úvodná časť, kedy ste správne uchopili vlastne ten veľmi dôležitý celospoločenský a ekonomický a hospodársky dôležitý kontext prepojenia celého systému sociálnych služieb, pobytových, čiže kamenných domov ambulantných a na druhej strane toho trhu práce v kontexte celej šírky rodiny, čo robí odkázanosť najmä tá dlhodobá, dlhodobý zdravotný stav a ťažká odkázanosť tej paliatívnej fáze s trhom práce a so situáciou v celej rodine. Naopak, no, musíme niečo, v niečom sa musíme, samozrejme, opakovať s diskusiou, ktorá trvala včera večer na sociálnom výbore asi tak 80 minút. Ja viem, napr. Simona Petrík včera nemohla, sa ospravedlnila, vy pán Hajko nie ste členom. Povedali sme si k tomu relatívne veľa o tých dôvodoch. Ja viem, že minister bude vedieť povedať ešte viac. Za mňa poviem, že som bol takisto členom tejto skupiny za parlament. Mne osobne absolútne stačilo, že som bol dvakrát svedkom celého stretnutia širokej skupiny všetkých, všetkých vlastne stakeholderov, všetkých, ktorí fungujú v systéme sociálnych služieb vrátane samospráv, vrátane ver ...
===== ...že som bol takisto členom tejto skupiny za parlament. Mne osobne absolútne stačilo, že som bol dvakrát svedkom celého stretnutia širokej skupiny všetkých, všetkých vlastne stakeholderov, všetkých, ktorí fungujú v systéme sociálnych služieb vrátane samospráv, vrátane verejných, neverejných poskytovateľov, úplne všetkých. Ja si myslím, že nemôžete mať podľa mňa úprimne pocit, že niekto z vás za ten rok a štvrť odkedy začala tá diskusia, by požiadal ministra alebo odborníkov z ministerstva o ďalšiu hlbšiu diskusiu, že by mohli ste mať dnes pocit, že ste sa, že by ste neboli vypočutí a že ste sa nemohli zapojiť a rozprávať. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za vaše postrehy k môjmu vystúpeniu a ja sa vyjadrím ku kolegovi Stuškovi, tak ako pán minister zvolal, ako zriadil skupinu, ktorá sa týka, ktorá sa zaoberá druhým pilierom a kde KDH aj nominovalo svojho človeka, podobným spôsobom to mohlo byť aj v tomto prípade. Ja poviem ešte, ešte jednu dôležitú vec, spomenul to kolega Čaučík, že dosah na verejné financie, to som zabudol spomenúť vo svojom vystúpení. Viete ako sa tie termíny posúvali, tak v podstate sme sa ponárali hlbšie a hlbšie do tých chorých verejných financií, nám vlastne nastúpi o pár týždňov tretí konsolidačný balík. Pripomínam, že tie dva predchádzajúce stále platia. To znamená, to je ďalšia, ďalšia záťaž a teraz ten tretí konsolidačný balík vyslovene ide, ide do peňaženiek zamestnancov, ide do peňaženiek živnostníkov. Je to tvrdý konsolidačný balík a my v tomto momente prichádzame s takouto dôležitou reformou, ktorá je deficitná, lebo vidíme, že tam nie je dostatok peňazí na tú reformu. Vidíme, že tam je vyrátané, ak si dobre pamätám, tak o tri roky by mal byť ten deficit skutočne niekde k 1 miliarde eur, ak ak som dobre čítal, neviem teraz, ale skutočne, že tie peniaze, tento systém je pochopiteľne náročný a bude deficitný a mne vlastne aj vo vzťahu k tým verejným financiám by sa tam žiadalo, že nerátať to len striktne rezortne, že rezort bude potrebovať na pokrytie tejto oblasti toľko a toľko peňazí, ale aký prínos to prinesie, napríklad pre zamestnanosť? Však to je plus, to by ste, to by, to by som rád videl tabuľku, že ale jednoducho zachováme vyššiu zamestnanosť alebo bude to, bude to prinášať nejaké iné benefity pre spoločnosť, čo sa týka demografie a tak ďalej? To by som privítal.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa pripojím do toho zástupu diskutujúcich predo mnou, ktorí vysvetľovali, že skrátené legislatívne konanie nie je v poriadku. Pán minister argumentoval tu tým, že chcel si to vyštrngať, chcel sa s každým stretnúť, chcel vytvoriť priestor na rokovanie, tak to je fajn, ale naozaj, mali by sme ísť v procese normálneho pripomienkovacieho konania tak dôležitého zákona, ktorý sme vedeli, že pôjde už niekoľko rokov a všetci vieme, že akákoľvek robota na poslednú chvíľu je zlá, nestojí za nič. Reforma sociálnych služieb je veľmi dôležitá, robili ju aj v iných štátoch a pochvaľujú si ju, napriek tomu, napriek tomu, že stojí milióny, milióny z rozpočtu, ale napriek tomu ju treba urobiť, lebo aby systém fungoval, tá reforma sociálnych služieb je aj dôležitá aj proti tomu, že naozaj spoločnosť sa nám zmenila, systém sa nám zmenil, čoraz viac ľudí bude potrebovať sociálne služby, takže o tom nikto nepochybuje, že tú reformu bolo potrebné a je potrebné urobiť. Naše ženy opatrujú ľudí v celej Európe, Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko a sme hovorili, že je potrebné urobiť reformu sociálnych služieb, lebo máme demografický mix, že čoraz menej ľudí sa nám rodí. Za posledný rok sa narodilo tak málo ľudí ako, ako v histórii sčítania alebo odpočítavania ľudí ešte nebolo. Myslím, že 47 000 a teraz nastupuje do dôchodku generácie Husákových detí, kde sa rodilo 130-tisíc, 130-tisíc ľudí, čiže z toho nám je jasné, že ten demografický mix nás postihne a preto treba urobiť naozaj reformu, ktorá je udržateľná, ale aj to, aby tie naše ženy, ktoré chodia aj chlapi, ktoré chodia opatrovať ľudí do zahraničia, aby mali dôstojné podmienky, aby naozaj mohli opatrovať tých našich ľudí doma. Ja by som chcel upozorniť na skúsenosti z Čiech. Tam sa reforma robila pred niekoľkými rokmi. Robila ju ešte, myslím, Babišova vláda, nie tá terajšia nová, ktorá vzniká, ale tá, ktorá bola predtým a viem, že mali problém presvedčiť premiéra, aby na to vyčlenil peniaze, ale nakoniec sa dal presvedčiť a povedal, že je to priorita, tú reformu, reformu urobili a je veľmi zaujímavé počúvať ľudí, ktorí tú reformu robili a potom ako sa tá reforma robila, na aké veci narazili a čo ich vlastne prekvapilo a jedna z vecí a to možno spomeniem aj v prvom čítaní alebo v druhom, ale jedna z vecí, ktorá mňa prekvapila, bola to, že dôsledok tej reformy bolo to, že tí ľudia, tie rodiny začali brať tých klientov z domovov sociálnych služieb alebo z tých centier do domácej opatery, ale samozrejme popri tom pracovali, čiže ten človek bol len niekde odložený doma a po niekoľkých mesiacoch postupne ich vracali naspäť alebo snažili sa ich vrátiť naspäť do tých, do tých zariadení, lebo zistili, že berú aj na nich peniaze, aj chodiť do roboty, že sa to akosi nezlučuje a nehovorím o kvalite života tých, tých opatrovaných, čiže, čiže je to veľmi citlivá záležitosť. Ja v tej, v tom zákone vidím dva problémy. Jeden problém je s ambulantnými službami, s druhými s krízovými centrami. Nebudem to tu rozoberať, lebo poviem to alebo predstavím to v prvom alebo v druhom, v prvom čítaní pravdepodobne. Čo ešte ma zaujalo, že na financovanie zákona ide výrazne menej zdrojov, ako sa pôvodne plánovalo. No, ale všetci hovoríme, že je konsolidácia, že tých zdrojov niet. Je to samozrejme na starých odkázaných ľudí tieto zdroje budú použité, tak odkiaľ tie zdroje zobrať? Tak my trvalo a konzistentne stále hovoríme, že treba zadresniť 13. dôchodok a tieto zdroje používať naozaj pre tých ľudí, ktorí potrebujú sociálne služby, lebo asi sme dostatočne vyspelá spoločnosť, aby takíto ľudia dostali patričnú opatrovateľskú službu a nie, aby sme ich odložili niekde v rohu na prežívanie. Takisto sa mi nepáči argument pána ministra o dotačných službách, o dotačných schémach. Po prvé je to nesystematické a keď má niekto nejaký problém, že potrebuje, potrebuje naozaj dofinancovať niečo, že nevie si ten život zariadiť, tak čakať a pýtať na dotačnú, čakať na dotačnú schému a pýtať peniaze cez dotácie je časovo náročné a proste a je to nerealizovateľné pri tomto type, tomto type služieb. Pán Bartek tu pred chvíľou reagoval, že zbytočne zdržujeme čas, že diskutujeme, tak ja mu len chcem povedať, že my argumentujeme a diskutujeme a rokujeme tu preto, že v našom štáte nefunguje skoro nič. Nefungujú nám, nefunguje nám tu polícia, nefunguje nám tu trhové hospodárstvo, nefungujú nám tu sociálne služby, nefunguje nám tu zdravotníctvo. Tak keď si myslí, že to bude fungovať ako v Severnej Kórei, že spolu sa všetci postavia a do jedného rytmu budú tlieskať, tak akože tak to dúfam tu nebude a on veľmi často navštevuje Čínu, predpokladám, že za štátne peniaze, lebo dáva príspevky odtiaľ, tak v Číne majú podobný systém. Tak napriek tomu, že ju obdivuje a že dáva oslavné príspevky, tak si myslím, že tento systém sem nepatrí. Ďakujem.

Dobrý deň, ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa pokúsim veľmi krátko, pretože vlastne teraz máme len skrátené legislatívne konanie schvaľovať k reforme financovania, čo sa všetci naozaj zhodneme, že je veľmi dôležitá, dôležitá téma a všetci od poskytovateľov cez klientov naozaj na reformu čakali. Ja rozumiem, prečo ho ideme skracovať to skrátené legislatívne, teda schvaľovať skrátené legislatívne konanie, pretože sme v decembrovej schôdzi a proste od januára kvôli míľnikom potrebujeme túto reformu mať v platnosti, ale prečo asi aj moji kolegovia s tým majú problém alebo majú nejaké výhrady, ktoré vzniesli. Tak dobre vieme, že celý proces prípravy tejto reformy vlastne trval dva roky. Naozaj sa schádzala pracovná skupina, ktorej teda aj súčasťou sme boli my opozícia a dostávali sme pozvanie od ministerstva, čo naozaj sme ocenili a práve preto hovoríme, že by sme čakali normálny legislatívny proces, lebo vlastne ten priestor tam bol. Koniec koncov to, že je to dôležitá téma a že mnohí k nej majú čo povedať, svedčí aj to, že vlastne v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktoré bolo sedem alebo osem dní, ak sa nemýlim, prišlo veľmi veľa pripomienok, čiže na po tých, poviem to, že dvoch rokoch stretávania sa, tak ešte boli pripomienky. Tak práve preto si myslím, že bolo by dobré, keby máme ten priestor o tejto reforme rokovať v bežnom procese, lebo naozaj by sa dali ešte nejaké muchy vychytať. Taktiež nechcem úplne sa vyjadrovať k tým konkrétnym veciam, o ktorých budeme hovoriť v prvom, prípadne v druhom čítaní, ale tak ako kolegovia, naozaj ten najväčší problém vidím vo financovaní alebo teda zafinancovaní celej tejto reformy, pretože naozaj pri tom konzervatívnom odhade sa hovorilo o stovkách miliónov viac ako tam v súčasnosti ide a toto je to, čo o čo sa bojíme, že či nám naozaj tá reforma bude fungovať, pretože treba si povedať v akom stave my máme tie sociálne služby a čo je náš najväčší problém? Problém sú ľudia, ľudia, ktorí pracujú v sociálnych službách, ktorí pracujú za veľmi nízke platy, sú jednak nedôstojne ohodnotení, ale na ešte navyše aj ten status spoločenský pracovníkov sociálnych službách je veľmi, veľmi nízky. Čo sa týka platov, myslím si, že od marca odborové zväzy hovoria, boli vlastne bol aj nejaký taký protest, kde žiadali navýšenie platov, k tomuto nedošlo a tohto sa bojím, že vlastne táto reforma nám tento problém nevyrieši. Nemáme dostatok ľudí, ktorí budú pracovať, tak ako to už aj dlhšiu dobu hovoríme. Navyše vlastne v januári končí stabilizačný príspevok, ktorý ministerstvo sa rozhodlo vyriešiť nejakým takým čiastočným príspevkom na jeden rok alikvótnym z toho, čo mám informácie, možno pán minister nám povie, že aká je spätná reakcia na tento ohlásený stabilizačný príspevok, tak mnohí pracovníci hovoria, že je to nedostatočné. Takže ak má pán minister nejaké informácie, budem rada, ak sa s nami o ne podelí a tak ako aj môj kolega, vnímam problém pri ambulantných službách, ktoré podľa mňa sú kľúčové v poskytovaní sociálnych služieb, tak ako by sme ich mali poskytovať v súčasnej dobe, že by mali byť prioritou. Prioritou by malo byť zachovanie klienta v domácom prostredí, čiže naozaj poskytnutie komunitných, terénnych ambulantných služieb, to by mala byť naša naša priorita a v tomto sa bojím, či budeme podľa tejto novej reformy dostatočne schopní zachovať všetky ambulantné služby. Tiež som zvedavá na to, ako bude fungovať vlastne tá schéma potom toho dofinancovania cez dotácie, ale to sa asi pravdepodobne dozvieme a ešte by ma veľmi zaujímalo, vy ste to myslím, že dnes vo svojom úvodnom slove pán minister povedali, že sa vyriešil aj ten súbeh formálnej a neformálnej a to by som rada počula, že akým spôsobom, lebo toto naozaj tiež bola požiadavka, ktorú som často počula od klientov, najmä rodičov pri deťoch to bolo...
===== v úvodnom slove pán minister povedal, že sa vyriešil aj ten súbeh formálnej a neformálnej a to by som rada počula, že akým spôsobom, lebo toto naozaj tiež bola požiadavka, ktorú som často počula od klientov najmä rodičov, pri deťoch to bolo, že jednoducho na ten ambulant im neostane dostatok finančných zdrojov, aby vedeli poskytnúť kvalitnú službu najmä deťom. Ja si dovolím apelovať, aby sme naozaj sociálne služby pri deťoch, čo vlastne v jednej časti sa aj stalo, lebo je navýšený príspevok pri deťoch o 200 eur urobilo, ale že aby sme tie sociálne služby robili s apelom na detského pacienta alebo detského klienta, pretože tam je najdôležitejšie, poviem to že koľko v detstve investujete do toho dieťaťa, tak sa vám to môže vrátiť, že ho dokážete nejakým spôsobom zasanovať a vrátiť možno aj do systému a skvalitniť mu život. Takže toto je ešte veľmi pre mňa dôležitá otázka a ešte raz teda sa vrátim k tomu, že prečo som videla priestor na to, aby sme tento obrovský zákon, po ktorom všetci sme volali schvaľovali v riadnom procese a nie teda skrátenom, pretože tá reforma sa pripravovala veľmi dlho a myslím si, že by bol priestor na to, aby sme tu rokovali tak, aby medzi tým prvým a druhým čítaním bola adekvátna doba, aby sa ešte nejaké muchy vychytali. A nechcem rušiť, ale dostala som teraz na mail takú jednu otázku a viem, že úplne, ale chcela by som vám ju povedať pán minister a keď môžete, lebo zabudnem. Napísal mi jeden pán, ktorý sa, prosím vás spýtajte sa pána ministra, že v návrhu zákona je stanovená suma 3,70 opatrovateľskej služby, ktorú má obec dať neverejnému poskytovateľovi tak, ako to bolo v predošlom zákone. Kto ale prikáže obciam a mestám, aby neverejnému poskytovateľovi poskytli uvedenú sumu. Pravdepodobne ide o terénnu službu a zrejme neverejní poskytovatelia majú problém s tým, že im nie je preplácaná, tak ak by ste vedeli na toto odpovedať. Je to otázka priamo od občana. Ďakujem veľmi pekne. Viac, tak ako kolegovia, v prvom a druhom čítaní.

No, prijímanie zákonov v skrátenom legislatívnom konaní na Slovensku v tomto parlamente narastá geometrickým radom. Štatistiky a čísla to jasne hovoria a myslím si, že o tom nemusíme polemizovať, ale musím povedať, že aj v minulosti sa to veľmi zneužívalo a taký najvypuklejší príklad je, keď MOST - HÍD zrýchlene presadil, aby ľudia a právnické osoby mohli slobodne hrať a spievať hymnu iného štátu. Strana argumentovala tým, že v prípade neprijatia tejto zmeny môže prísť k ohrozeniu základných práv a slobôd. Takže takéto jedinečné kreatívne nápady tu boli aj v minulosti, ale problém je, že v súčasnosti to narastá geometrickým radom.