46. schôdza

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, počas vášho vystúpenia sme presne videli v priamom prenose, ako to bude vyzerať po prijatí nového rokovacieho poriadku. Doteraz sme videli vlastne, len že koalícia tak orwellovsky menila významy slov, keď napríklad legitímny občiansky odpor prezentovala ako nenávisť, keď z angažovaných občanov robila koalícia nepriateľov štátu, keď ľudí, ktorí si iba robia svoju prácu, nazývali potkanmi, sviňami, prostitútkami a tak ďalej. A zrazu z gangstrov sú teda ctihodní občania, lebo majú oblek, tak sú etalónom morálky.
A ja sa pýtam, že čo bude ďalej, že keď koalícia teraz prijme tento nový rokovák, tak čo nás tu budú cenzurovať, že opozícia už nebude môcť povedať, že červená je červená, že hnedá je hnedá, že mafián je mafián? Toto je naša budúcnosť? My naozaj žijeme dystopický film v tomto parlamente naživo. A ja pevne verím, že toto väčšina krajiny vidí a že to, ako pracuje koalícia, jej zlomí väz.
A ja nikomu neželám žiadne nešťastie, zdravotnú komplikáciu, nie, ja koalícii želám vo voľbách menej ako 3 % a niektorým aj skorý spravodlivý súd.

Pani poslankyňa Kolíková bude reagovať.

Ďakujem veľmi pekne za vaše vystúpenia, pani poslankyne, páni poslanci.
Zjavne pravda bolí. Pán podpredseda parlamentu prerušil moje vystúpenie, pretože sa mu nepáčilo moje vystúpenie, lebo zjavne nechce počuť pravdu. Tak keď poukazujem na to, že je v zjavnom naozaj že mega konflikte záujmov práve pri tých zákonoch, kde sme sa búrili, lebo sme chceli zamedziť tomu, aby jednoducho štát tu bol vydaný napospas mafii a korupcii a chceli sme, aby boli riadne vyšetrené kauzy, ktoré sú, ktorými je traumatizovaná celá spoločnosť, tak práve vtedy sme sa búrili. A, áno, vtedy sme obštruovali a budeme to tak robiť vždy. A ani zmena rokovacieho poriadku, ktorá skráti diskusiu, nám v tomto nezabráni. Ale zjavne toto sa zle počúva. Toto sa zle počúva podpredsedovi parlamentu, ktorý tu zneužíva svoj mandát na obhajobu svojich vlastných záujmov namiesto toho, aby sa konečne postavil pred súd a tam čelil jednoducho riadne všetkým argumentom, ktoré má v rukách prokuratúra, a tam sa dokázal očistiť, ale zjavne toto nedokázal.

Kým dám slovo ďalšej v poradí, pani poslankyni Marcinkovej, každé jedno vystúpenie, pani poslankyňa, môžte celé venovať mojej osobe, ani raz vás nepreruším, celé môžte venovať mojej osobe. Treba ísť do zrkadla sa pozrieť.
Pani poslankyňa Marcinková, nech sa páči.

Dobrý deň, kolegovia, kolegyne.
Som veľmi rada, že tu mám vlastne všetkých troch navrhovateľov. Pán Lučanský sa stavia zo svojho miesta, tak dúfam, že ostane, lebo ja mám veľmi veľa otázok práve na navrhovateľov týchto zmien a verím, že sa dočkám aj odpovede v rozprave. Tak prejdem rovno k veci. Naozaj budem konštruktívna a verím, že sa dozvieme viac o úmysle navrhovateľov a ako máme niektoré zmeny, ktoré mne neprídu úplne zrejmé alebo dotiahnuté do konca, chápať.
Začnem prvou. V rokovacej sále je zakázané používanie mobilných telefónov na telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov. Voči osobe, ktorá sa dopustí porušenia, sa postupuje podľa ods. 2 § 32. Tento ods. 2 § 32 hovorí iba o poslancoch a poslankyniach. To znamená, že keď sa napríklad váš asistent nachádza v rokovacej sále na balkóne a bude snímať obrazovku vášho mobilného telefónu, nedá sa ho nijakým spôsobom sankcionovať podľa rokovacieho poriadku, pretože sankcionovať môžete len poslanca alebo poslankyňu. To znamená, že neriešime situácie, ktoré tu bežne zažívame v parlamente, pritom vieme, že iný predpis Národnej rady to upravuje trebárs vo vzťahu k médiám. Ak by vám obrazovku mobilného telefónu snímal nejaký novinár, tak príde o licenciu, ale ostatných neriešia ani toto nové znenie, ani žiadny iný predpis. Takže tam by som čakala, že dôjde k nejakému dotiahnutiu pravidiel, pretože tu nemáme problém len s poslancami v tejto veci.
Ďalší bod, kde by som rada poprosila o vysvetlenie. Každý je povinný rešpektovať vyhradený priestor, takzvanú diskrétnu zónu podľa novej úpravy, okolo rečníckeho pultu a okolo miest určených pre predsedu Národnej rady. Máme tu aj predsedu Národnej rady, tak možno mi to on vysvetlí. Do tohto priestoru diskrétneho a okolo priestoru predsedu Národnej rady môže po novom vstupovať poslanec alebo poslankyňa len s ich súhlasom. Ak si budem pýtať, a ja sa pýtam, ako si budem pýtať tento súhlas, keď pôjdem napríklad k predsedovi odovzdať procedurálny návrh? Či budem kričať tuto spod schodíkov, či môžem im zaniesť ten procedurálny návrh, pretože § 34 nám jasne hovorí, že vyhotovený procedurálny návrh odovzdá poslanec predsedajúcemu bezprostredne po jeho prednesení. To znamená nie bezprostredne po tom, čo sa spýta, či môže vkročiť do diskrétnej zóny, ale bezprostredne po jeho prednesení. A teda táto úprava je nedokonalá, pretože v jednom ustanovení nám hovorí, že máme si vypýtať súhlas, či vôbec k vám môžme pristúpiť, a v druhom ustanovení nám hovorí, že my máme bežať za vami a odovzdať vám ten pozmeňujúci návrh, teda procedurálny návrh, aby sme neporušili svoju povinnosť. Treba to naozaj dotiahnuť, aby tam takéto rozpory neboli, pretože to vôbec nedáva zmysel a prakticky je to naozaj akože absurdné.
V § 27 ods. 7 jasne hovoríte a vlastne ponechávate úpravu, ktorá tam bola doteraz, že rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese a môže, iba môže, použiť poznámky. Rokovací poriadok hovorí, že rečník hovorí vo voľnom prednese, to znamená, že nemá mať vyhotovený alebo pripravený písomný prejav, ktorý prečíta, hovorí vo voľnom prednese, kde si môže pomáhať poznámkami. A ja sa pýtam, keď v § 30 ods. 6 v novej verzii hovoríte, že poslanci, ktorým bolo odňaté slovo alebo poslanci prihlásení do rozpravy, ktorým sa neumožnilo vystúpiť pre uplynutie vyhradeného času, majú právo odovzdať svoj písomný prejav, a to časovo do vystúpenia spravodajcu po skončení rozpravy, to znamená, že vy v jednom paragrafe hovoríte, že máme vystupovať vo voľnom prednese, a v inom paragrafe, ktorý si tu zavádzate, poviete, že vám máme odovzdať písomný prejav, veď to nesedí. Nikde inde pred tým nehovoríte, že máme mať pripravený písomný prejav. Tam explicitne rokovací poriadok v paragrafovom znení hovorí, že máme hovoriť vo voľnom prednese. Veď si to upracte, keď chcete písať novely, keď chcete ešte aj novelizovať svoju novelu, tak sa to naučte písať, však ste právnici, prepánajána. Nedáva to zmysel.
A prečo to tam bolo v tom voľnom prednese a prečo tam bolo tých 30 minút? Ja som sa pýtala organizačného odboru a jeho bývalého riaditeľa, ako vznikali zmeny, ktoré tam ešte svojho času presadil Andrej Danko. Nuž malo to aj nejakú logiku, o ktorú sa chceli opierať. Tých 30 minút v písomnej rozprave odvodzovali od takej štandardnej dĺžky, ktorú majú na vedeckých konferenciách prispievatelia do týchto vedeckých konferencií. Keď hľadali tú časovú zhodu, tak si povedali, tak tam je to 30 minút, ktoré majú na nejakú odbornú tému vedeckí pracovníci, aby ju mohli vysvetliť, tak to by v písomnej rozprave pre toho odborníka, ktorý tu sedí v parlamente, malo byť postačujúce, aby vysvetlil aj nejaký svoj postoj k prerokovávanej veci. Teraz sa to ruší. Takže naozaj snažím sa v tom hľadať nejakú vnútornú logiku, ale nedá sa mi, pretože jedno ustanovenie rozporuje druhé.
Pokračujem. Ak bol poslanec na jednej schôdzi Národnej rady vykázaný opätovne alebo vyvedený, stačí, že bol raz vyvedený, nebude sa môcť zúčastniť predmetnej schôdze až do jej konca s výnimkou hlasovaní. To sa mi naozaj javí ako neprimeraný zásah do práv poslanca. A keby som mala ukázať prstom, čo sa mi z celej tejto zmeny zdá ako ústavne najviac problematické, tak to je práve toto, pretože my tu máme už dnes nálezy Ústavného súdu, ktoré jasne hovoria, že musíte umožniť poslancovi podávať pozmeňujúce návrhy, podávať svoje vlastné návrhy. A teraz si predstavte, že poslanec má podaný nejaký návrh zákona alebo nejakú novelu a vy ho vykážete do konca schôdze. Akým spôsobom je zabezpečené jeho právo, aby ju mohol odôvodniť, tú novelu? Takže naozaj tu už idete za hranice toho, akým spôsobom ten mandát poslanca už ohraničil vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd. A ja sa pýtam navrhovateľov, pozerám, áno, pán Puci, vy ste tu, super, vy mi budete určite vedieť povedať, prečo ste pri hodine otázok vypustili to striedanie otázok z pôvodného návrhu, ktoré bolo takým svetlým bodom tej úpravy. Aj my sme to pozitívne vnímali. Naozaj ja by som chcela vedieť, že prečo v tej verzii A, s ktorou ste prišli, to striedanie otázok od opozície a koalície pri hodine otázok bolo a prečo sa v procese stalo, že ste ho vypustili, čo bolo dôvodom. Nedostali sme na to zatiaľ odpoveď ani od navrhovateľa, ani od nikoho iného.
A ďalšia vec, na ktorú tiež žiadam odpoveď. V § 116a, kolegovia, prepáčte, ruší ma to, choďte, prosím, mimo sály, ďakujem, v § 116a voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu, to je taká chuťovka, čo ste tam zmenili. Zmenili ste pôsobnosť ústavnoprávneho výboru, ktorý už po novom nebude rozhodovať o tom, či navrhnutí kandidáti spĺňajú podmienky uvedené v ústave vyžadované pre výkon funkcie sudcu Ústavného súdu, to isté ste dali aj pre generálneho prokurátora, ale už budú po novom len prijímať stanovisko. A to je podľa mňa zásadná zmena. Ja som sa snažila na ne upozorniť už včera pri faktickej poznámke, nikto sa k tomu nevyjadril, ale toto je zásadné. Toto môže naozaj akože zmeniť politickú hru, pretože môj dojem je, že táto reakcia je reakciou na situáciu, ktorá nastala v roku 2021, keď parlamentný výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny viedol Peter Pollák a vtedy, keď sme mali na ľudskoprávnom výbore vlastne kandidátov na funkciu pre komisára pre deti, jedna kandidátka, bola to pani Sabová navrhnutá Robertom Ficom, nespĺňala kritériá, ktoré zákon požaduje na to, aby mohla kandidovať, a výbor vtedy rozhodol, že ju neposunie do voľby, jednoducho nehlasovali sme o nej tu v pléne. Jej kandidatúra bola zastavená na výbore pre ľudské práva, pretože sa na tom zhodol výbor, mohol prijať takéto rozhodnutie. A tu sa mení úprava a to tak, že pri ústavných sudcoch a pri generálnom prokurátorovi už ústavný výbor nebude mať posledné slovo. Napríklad bola otázna, keď sa špekulovalo o tom, či Robert Fico chce alebo nechce byť ústavným sudcom, tak bola otázna jeho 15-ročná právna prax, či by sa tam zahŕňalo aj to, že bol politikom a tak ďalej. No o tomto by mal doteraz rozhodovať ústavnoprávny výbor, či tých 15 rokov praxe vlastne Robert Fico má, ak by chcel byť ústavným sudcom, alebo nie. Ale touto zmenou, ktorú prijímajú, touto novelou už o tom nebude rozhodovať ústavnoprávny výbor, už podá len stanovisko a to stanovisko vás posunie tak či tak do pléna. To znamená, že o vás budú rokovať, budú hlasovať o vás, už vás nikto nezastaví, keď budete chcieť kandidovať napríklad na ústavného sudcu a nebude jasné, či ste splnili tých 15 rokov právnej praxe. Dostanete sa sem na voľbu, pretože to stanovisko akú má právnu silu? To nie je rozhodnutie, to je len stanovisko, odporúčací charakter. Takže toto sú podľa mňa akože vážne zmeny pravidiel hry napríklad pri voľbe ústavných sudcov, o ktorých by tu mala prebehnúť debata. Čo je za tým? Čo je motiváciou? A prečo skracujete touto novelou dobu, po ktorú budú zverejnené všetky materiály o kandidátoch na ústavných sudcov zo 45 dní na 20 dní? Čo je problém, aby vyše mesiaca boli zavesené materiály na stránke, na webe Národnej rady, aby sme sa na nich všetci mohli pozrieť? Nerozumiem. Akože hľadám v tom logiku a napadá mi len účelovosť týchto zmien.
Ďalšia vec. Táto novela spája členstvo poslancov vo výboroch s členstvom v politickej strane. Ja som presvedčená, že neuveriteľným spôsobom týmto v našom politickom aj ústavnom systéme v podstate vylepšujeme pozíciu politických strán na úkor pozície poslancov. Prečo by sa malo nezaradenému poslancovi odopierať právo alebo odopierať možnosť na prácu v parlamentných výboroch? Prečo keď nie ste členom poslaneckého klubu, nemohli by ste byť aj členom výborov? A táto dvojitá váha mandátov poslancov, ktorí sú alebo nie sú zaradení v poslaneckom klube, ja neviem, ja by som sa rada pozrela aj na výklad Ústavného súdu, že čo si o tom myslí, pretože toto je mne nejasné, či si môžme dovoliť naozaj takýmto spôsobom limitovať prácu poslancov na výboroch z ohľadu toho, či sú alebo nie sú príslušníkmi nejakého poslaneckého klubu. A to môžu byť aj príslušníkmi politickej strany, a tá politická strana nemusí mať dosť poslancov na to, aby mali poslanecký klub, veď aj to sa nám tu už stalo.
Takže naozaj toto sú pre mňa otázniky, ktoré ešte nemáme vysvetlené od navrhovateľov, a ja by som bola rada, keby všetky tieto zmätočnosti aj veci, ktoré tu napríklad predniesla kolegyňa Števulová, ktorým nerozumela pri tej dĺžke rečníckych časov, aby boli vysvetlené, aby sme poznali, čo je za tým. Veď v konečnom dôsledku, keď dôvodová správa nie je kompletná, keď nám nehovorí o úmysle a o tom, ako to navrhovateľ myslel, tak toto - rečnícky pult, rozprava - je priestor, kde by sme to mali vysvetliť, navrhovatelia najmä, samozrejme, pre prípad, že sa to dostane pred Ústavný súd. Takže ja dúfam, že túto príležitosť využijú, lebo pán Gašpar vo svojom prednese sa naozaj venoval rôznym kauzám, ale týmto detailom sa nevenoval. A ste tu traja navrhovatelia, tak, tak povedzte, ako ste to mysleli.
A ja prejdem k svojim doplňujúcim a pozmeňujúcim návrhom, ktoré som si pripravila, pretože už dlhodobo mám problém s tým, že v procese tvorby legislatívy neviem meniť dôvodovú správu, ktorú podám s prvým návrhom vlastne novely alebo zákona, ktorý predkladám. Stalo sa mi to napríklad pri mojej opakovanej snahe v minulosti presadiť, aby mohlo mať každé dieťa pri sebe v nemocnici rodiča, kedy som prišla s návrhom, ktorý mal veľmi rozsiahlu dôvodovú správu, hoci ten samotný návrh zmeny v zákone mal jednu vetu. A napriek tomu, že tá dôvodová správa mala asi osem strán, tak tu boli poslanci strany OĽANO, ktorí hovorili, že im to nestačí, že tam potrebujú viac dovysvetliť a tak ďalej, ale ja už som v tom procese prvého a druhého čítania nemala možnosť do tej dôvodovej správy vstupovať, ja už som to tam nevedela pridať, hoci na texte legislatívneho znenia sme nechceli nič meniť. To znamená, keby áno, keby som menila niečo na legislatívnom texte, tak tam viem dať odôvodnenie, prečo robím pozmeňovák alebo doplňujúci návrh, ale v dôvodovej správe som nevedela nič meniť. A ja som presvedčená, že tá dôvodová správa má váhu, v tomto nie sme zajedno s kolegom Dostálom. A ja som presvedčená, že by sme ako navrhovatelia mali mať priestor ju v tom procese prvého, druhého čítania naozaj dopĺňať. Takže to bude doplňujúci návrh, ktorý, ktorý prečítam.
V závere ešte poviem k druhému návrhu, ktorý predkladám. Ten rieši situácie, ktoré sme tu mnohí zažili, keď napríklad v piatok tesne pred skončením parlamentnej schôdze vyjde na vás rad ako navrhovateľa, že máte odprezentovať vlastne svoj návrh, ale nemáte tu spravodajcu, nemáte tu ani náhradného spravodajcu, vlastne nemáte tu nikoho, kto by vám toho spravodajcu robil. Ja navrhujem, aby v prvom čítaní, kde je naozaj úloha toho spravodajcu úplne formalistická, aby to mohol navrhovateľ odprezentovať aj bez toho spravodajcu. Takže riešim situáciu, ktorá sa nám bežne stáva a nechcem, aby boli navrhovatelia v tomto nejakým spôsobom sankcionovaní, keď tu nemajú spravodajcu, nad ktorého time managementom akože nemajú nejakú vyššiu moc a musia sa spoliehať na zodpovednosť toho konkrétneho človeka.
Takže poprosím o zastavenie času, idem čítať konkrétne pozmeňujúce návrhy. Ďakujem.
Doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Gašpara, Róberta Puciho a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 939.
1. V čl. I sa za 17. bod vkladá nový 18. bod, ktorý znie:
"18. V § 26 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Ak príde na rad bod programu schôdze, ktorým je prvé čítanie o návrhu zákona, ktorého navrhovateľom je poslanec alebo viacerí poslanci a v rokovacej sále je prítomný navrhovateľ zákona, ale nie je prítomný spravodajca, bod sa prerokuje bez spravodajcu.".".
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
2. V čl. I, 18. bode, § 26 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "Ak príde na rad bod programu schôdze, ktorým je návrh zákona a v rokovacej sále je prítomný navrhovateľ zákona, ale nie je prítomný spravodajca a nemožno postupovať podľa § 26 ods. 1 druhej vety uvedený bod, ak už bol raz presunutý na koniec schváleného programu schôdze sa do programu nasledujúcej schôdze zvolanej podľa § 17 ods. 1 nezaradí, ale presunie sa na koniec schváleného programu schôdze, a to aj opakovane bez obmedzenia počtu presunov.”.
To bol jeden doplňujúci návrh a teraz prichádzam k druhému doplňujúcemu návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Gašpara, Róberta Puciho a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 939.
V čl. I sa za 58. bod vkladá nový 59. bod, ktorý znie:
"59. V § 68 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Počas rokovania o návrhu zákona až do skončenia rozpravy v druhom čítaní môže navrhovateľ zákona predložiť zmeny a doplnenia dôvodovej správy, ktoré sa prednášajú prečítaním ich znenia a odôvodnením v rozprave. Písomné vyhotovenie zmien a doplnení dôvodovej správy s podpisom navrhovateľa zákona sa odovzdávajú kancelárii, ktorá zabezpečí ich zverejnenie na webovom sídle Národnej rady.".
Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6".
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
V nadväznosti na vloženie nového odseku 4 sa vykoná legislatívno-technická úprava v čl. I doterajšom bode 59.
Ďakujem, skončila som s čítaním pozmeňujúcich, doplňujúcich návrhov a už len dodám, keďže mám ešte chvíľu času, môžte ho spustiť... (reakcie z pléna), aha, už nemôžem, dobre, pardon. Ďakujem.

S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Dubovický ako prvý.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Chcem sa poďakovať kolegyni Marcinkovej za jej prínos v tejto rozprave. Samozrejme, môžme teraz diskutovať o tom, že akým spôsobom chcú, povedzme, obmedziť právo poslancov alebo poslankýň Národnej rady, keď sme zvolení obyvateľmi tejto krajiny a hŕstka ľudí, respektíve zákonodarcov, si myslí, že naše práva by mali byť nejakým spôsobom usmernené alebo nejakým spôsobom obmedzené. Takže, áno, ja by som, tiež by ma zaujímal výklad Ústavného súdu, že či vôbec určité úpravy, čo sa týka etického kódexu alebo rokovacieho poriadku, sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, lebo ja osobne si myslím, že nie. A, samozrejme, aj mne v tejto správe chýba, a stále sa budem na to obraciať, to vysvetlenie tohto oblečenia, lebo snažím sa zamyslieť nad tým, že akým spôsobom uvažujú vládni poslanci a hlavne navrhovatelia tejto zmeny, že tak nemôže mať, povedzme, nejakú mikinu alebo kolegyne už asi nebudú, budú musieť mať blúzku alebo, alebo sukňu, a keď im bude teplo, tak ich to asi nebude zaujímať, alebo prípadne páni nebudú môcť mať už rolák so sakom. Snažím sa prísť na to, že prečo toto je problém, a požívanie alkoholu v Národnej rade už problém nie je. A na to neexistuje žiaden proces, spôsob akým, akým by sme to vedeli nejakým spôsobom obmedziť alebo úplne zakázať, či by to bolo nejakým spôsobom povinné fúkanie poslancov, kým prídu do pléna Národnej rady, toto neexistuje. Opäť, ja som presvedčený, že aj tento zákon, tak ako bol predstavený, je, je práve na, povedzme, na boj alebo na obmedzenie práv súčasnej opozície, nie koalície.

Pani poslankyňa Jurík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Vlaďa, ty si hovorila, že máš nejaké otázniky nad niektorými tými zmenami. Za mňa taký najväčší otáznik sa priznám, že je bod 2, a síce, že v čl. 1 sa vypúšťa bod 7 z pôvodného návrhu Tibora Gašpara, Adama Lučanského a pána Puciho. A ten bod 7 bol návrh na doplnenie skutočnosti, ktorá má za následok zánik funkcie predsedu Národnej rady, podpredsedu Národnej rady, predsedu, podpredsedu alebo člena výboru a tak ďalej, do ktorých bol poslanec zvolený, a to v deň vzatia do väzby, keďže doteraz tam ten dôvod absentoval. A toto sa vypúšťa. Čiže toto vypúšťajú zo svojho pôvodného návrhu, a tak ja sa pýtam, že prečo. Ja neviem, poznáte niekoho takého, koho by potenciálne mohli vziať do väzby a ktorým by, ktorému by mohol tým pádom zaniknúť nárok na túto funkciu? Prečo? Prečo prichádzate s takouto zmenou, ak teda to nie je na nikoho šité? A povedzte mi, je okej byť napríklad, opäť si vezmem iba taký príklad imaginárny čisto, virtuálny, je okej byť podpredsedom Národnej rady a byť vzatý do väzby? Ale nie je okej chodiť sem v roláku. Správne to chápem? Ja by som skutočne chcela vedieť odôvodnenie tejto zmeny, keď vypúšťate niečo, čo ste vy sami sem priniesli v tom pôvodnom návrhu. Skutočne ma to zaujíma. A k tomuto sa napríklad pán podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar, keď tento svoj návrh prezentoval, akosi nedostal a pokiaľ viem, tak neodpovedal ani na otázky, keď sa ho na to pýtali. Tak možno vy, koaliční poslanci, keďže budete za to pravdepodobne hlasovať, predpokladám, tak vy viete dôvod tohto vypustenia, tak ja by som bola rada, keby ste nám ho niekto ozrejmili.
Ďakujem.

Pán poslanec Krúpa, nech sa páči.