46. schôdza

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla vo všeobecnej rozprave na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a média. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a média. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku od pani poslankyne Kleinert za klub PS.

Ďakujem pekne.
Pán Michelko, ako ste čítali tú dôvodovú správu, tak som rozmýšľala, že kto vám ju písal, lebo v zásade možno okrem toho, že to nemá vplyv na manželstvo a viem si predstaviť, že sa vnútorné zdroje nejak preskupia, tak v zásade je mnoho vecí skutočne nie je pravdou a skúsim vám to aj v tomto, v tejto mojej rozprave vysvetliť. Ono my v podstate, milé poslankyne, poslanci, môžme túto, tento návrh opäť z dielne Slovenskej národnej strany, môžme vlastne úplne legitímne pripodobiť ku zrušeniu Úradu na ochranu, ochranu oznamovateľov a vysvetlím aj prečo.
Ide o Radu pre mediálne služby, tá je orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, vykonáva dohľad nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu, poskytovanie audiovizuálnych a mediálnych služieb na požiadanie a poskytovania platforiem na zdieľanie obsahu. A Rada pre mediálne služby má chrániť slobodu prejavu, právo na informácie a právo na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu. Ako iste počujete, naozaj je to veľmi dôležitý orgán. Rada pre mediálne služby vykonáva štátnu reguláciu v oblasti vysielania retransmisie, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie poskytovateľa platforiem na zdieľanie obsahu, poskytovania sprostredkovateľskej služby, poskytovania online sprostredkovateľských služieb, poskytovania internetového vyhľadávača, poskytovania služieb multimodálneho prístupu, vydávania periodických publikácií a prevádzkovania spravodajských webových portálov. Toto všetko sa dá, samozrejme, nájsť na stránke Rady pre mediálne služby, ale považujem za dôležité zdôrazniť, že o čom sa ideme v tejto chvíli rozprávať.
Rada pre mediálne služby vykonáva svoju činnosť nezávisle a transparente. Čiže už asi vieme, prečo je teda v hľadáčiku Slovenskej národnej strany. Vykonáva to v súlade s cieľmi zákona o mediálnych službách, ktorými sú teda najmä pluralita médií, kultúrna a jazyková rozmanitosť, ochrana spotrebiteľa, prístupnosť, nediskriminácia, riadne fungovanie vnútorného trhu a podporovanie spravodlivej hospodárskej súťaže. No a my tu vlastne vidíme, že sa ide plniť sen Andreja Danka o tom, že sa teda Rada pre mediálne služby aj premenuje, premenuje sa na Národný mediálny úrad. To už sme si zvykli, že, keď je niečo národné, má to byť zjavne určite fantastické, opak je však pravdou, ak vychádzajú návrhy zákona z tejto dielne. Ale tá zmena funguje aj symbolicky. Ten názov posúva to vnímanie orgánu z kolektívneho rozhodovania a z kolektívneho regulačného orgánu na úrad s vedením, ktoré je centralizované.
Návrh formálne zachováva síce radu ako kolektívny orgán, avšak zásadne presúva prvostupňové rozhodovacie právomoci na predsedu regulátora, ktorého volí Národná rada SR. Dochádza tak k prechodu od kolektívneho modelu rozhodovania k jednoosobovému modelu s výraznou koncentráciou výkonných právomocí. Rada po novom vystupuje predovšetkým ako druhostupňový orgán. Tá novela zavádza povinnosti k štatútu regulátora, k organizačnému poriadku regulátora a k rokovaciemu poriadku. V starej úprave mal kolektívny orgán kontrolu nad vnútornou architektúrou, ale v tejto novej ho má jedna osoba. Ono je to podobný prístup a princíp ako pri Fonde na podporu umenia, ktorý vieme ako funguje, a pri odborných komisiách tam teda v tom fonde, prípade v STVR je to ako v rade, len tu dajú vlastne všetko do rúk predsedovi. A to, čo ostalo v moci rady, zabezpečia doplnením svojich nominantov, už je tam pani Riabová, novonavolená, veľmi odporúčam pozrieť si jej kanál, čo púšťa von táto pani, a teraz s jedenástimi, ktoré by mali v člennej, teda v tejto rade väčšinu.
Predkladateľ argumentuje posilnením akcieschopnosti, to bolo to, čo aj čítal pán Michelko, stabilizáciou rozhodovacej praxe, odstránením paralelných rozhodovacích centier a zvýšením transparentnosti. Ale my sme nevideli žiadnu predloženú analýzu, ani audit, ani sme nepočuli dokonca o konkrétnych prípadoch zlyhania. Naopak, výročná správa z roku 2024 ukazuje vysoký objem rozhodovacej a organizačnej činnosti a to neindikuje neefektivitu kolektívneho modelu. Ono takto zásadná zmena tej architektúry inštitúcie má byť krajným riešením pri preukázanom zlyhaní systému, ale my sme to nikde nevideli. Otázkou je zároveň aj, či efektivita, ak ju deklarujeme, má ísť aj na úkor nezávislosti. Ono paradoxný je tu aj rozpor medzi deklarovanou transparentnosťou a realitou návrhu, ktorý naopak tú transparentnosť znižuje. Jednoosobové rozhodovanie eliminuje verejnú konfrontáciu argumentov a hlasovanie viacerých členov, ktoré dnes vytvárajú dohľadateľnú stopu rozhodovacieho procesu. Verejnosť by tak už nevidela, ako sa napríklad k záverom dospelo, aké právne názory zazneli, či existovala nejaká vnútorná oponentúra, ale vlastne videla by iba finálny výrok jednej osoby, bez pluralitnej diskusie a tá je prirodzeným zdrojom kontroly a kvality rozhodovania. Inými slovami, vlastne neexistuje preukázaný systémový problém, ktorý by si vyžadoval tak zásadnú štrukturálnu reformu. Deklarované dôvody nám tu proste slúžia ako zámienka pre politicky motivovanú reorganizáciu, a to sme z dielne Slovenskej národnej strany za tých dva aj niečo roka videli naozaj mnohokrát, s výsledkami, aké poznáme.
Tento súčasný model, ako spomínam, je založený na kolektívnom rozhodovaní, na vnútorných senátoch, na deliberatívnom procese, rôznych časoch menovania členov a členiek postupne končiacich vo funkčných obdobiach, vďaka čomu sa rozptyľuje moc, znižuje sa riziko politického vplyvu a zvyšuje sa vnútorná kontrola kvality tých rozhodnutí. Ono zároveň, ako už som spomínala, kolektívne orgány sú prirodzene pluralitnejšie, keďže prirodzene regulujú, generujú diskusiu a vnútornú oponentúru. Pluralita nám vedie, nás vedie aj k väčšej kvalite rozhodnutí vďaka konfrontácií tých rôznych odborných pohľadov namiesto jedného. A myslím si, že toto by sme mali skutočne vítať. No lenže navrhovaná novela koncentruje právomoci do rúk jednej osoby, ktorá bude volená aktuálnou parlamentnou väčšinou, čiže oslabuje túto deliberatívnu rovinu rozhodovania, prináša jednu politicky motivovanú, menovanú osobu, pardon, s dlhým funkčným obdobím, a to výrazne zvyšuje politizáciu regulátora.
No a veľmi dôležité je povedať aj to, čo hovorí naša líderka zmeny pre kultúru Zora Jaurová, a to je nesúlad s právom Európskej únie. Navrhovateľ v dôvodovej správe tvrdí, že ide o čisto vnútroštátnu organizačnú otázku bez európskeho rozmeru, čo je ale naozaj zavádzajúce. Rada pre mediálne služby je integrálnou súčasťou európskeho regulačného rámca a jej štruktúra má priamy dopad na plnenie záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únie. Rada pre mediálne služby nie je len takým obyčajným vnútroštátnym orgánom, ktorého štruktúru si môže zákonodarca meniť bez širších dôsledkov a na tie upozorňujeme. Plní úlohy vyplývajúce z troch kľúčových európskych predpisov. Jedno je smernica o audiovizuálnych mediálnych službách, kde je Rada pre mediálne služby ako národný regulačný úrad, orgán. Potom nariadenie DSA, čo je akt o digitálnych službách, kde je ako národný koordinátor, a potom EMFA, čiže európsky akt o slobode médií, kde je Rada pre mediálne služby stanovená ako národný regulačný orgán. To už sme spomenuli tri. Každý z týchto právnych aktov obsahuje jasné a záväzné požiadavky na nezávislosť národných regulačných orgánov. Súčasný kolektívny model Rady pre mediálne služby tieto požiadavky napĺňa, napĺňa ich prostredníctvom pluralitnej štruktúry, rozložených funkčných období členov, kolektívnej zodpovednosti, to všetko, čo som už spomenula. Ono potvrdzuje to aj hodnotenie Európskej komisie v správe o právnom štáte za rok 2024, kde sa uvádza, že existujúci právny rámec a autonómny rozpočet umožňujú Rade pre mediálne služby pôsobiť autonómne. No ale máme tu navrhovanú novelu a tá naopak tento model zásadne oslabuje. Oslabuje ho tým, že koncentruje rozhodovacie právomoci do rúk jednej osoby volenej aktuálnou parlamentnou väčšinou. Takáto koncentrácia moci objektívne znižuje vnútorné vyvažovacie mechanizmy a vytvára vyššie riziko politického vplyvu.
Ono podobný zámer, ako predložil teraz predkladateľ, sa objavil na ministerstve kultúry už v novembri 2024 ako predbežná informácia v Slov-Lexe, odborné organizácie ako Asociácia televíznych vysielateľov Slovenska, Asociácia rádií Slovenska vyjadrili kritiku z rovnakých dôvodov, obáv o inštitucionálnu nezávislosť. Ministerstvo kultúry neskôr z toho ustúpilo, z toho zámeru ovládnuť Radu pre mediálne služby, vypadol teda z legislatívneho plánu úloh a tiež aj z neskorších predložených noviel zákona o mediálnych službách v parlamente. Ono to bol dobrý krok a podobne teda to navrhujeme aj, alebo radíme aj navrhovateľovi tejto novely, keďže z našich informácií by nám po schválení tohto zákona hrozil infringement konanie. Zároveň vieme, že komisia, Európska komisia nás bude v našich krokoch dôsledne sledovať. Táto navrhovaná novela totiž nepredstavuje len nejakú technickú reorganizáciu, ktorá sa udeje, ani administratívne zefektívnenie existujúceho modelu, ide totižto o zásadnú transformáciu modelu mediálnej regulácie od kolektívneho deliberatívneho orgánu k centralizovanému jednoosobovému rozhodovaniu.
Čiže my tu budeme mať orbanizáciu médií podľa Slovenskej národnej strany a Andreja Danka. Táto novela nás skutočne nepribližuje k štandardom vyspelých západoeurópskych demokracií, ale približuje nás napríklad k Maďarsku, kde funguje centralizovaný národný mediálny a komunikačný úrad, v ktorom má dominantné postavenie jedna politicky nominovaná osoba s rozsiahlymi právomocami. Ono už samotný názov Národný mediálny úrad naznačoval, odkiaľ Andrej Danko čerpá informáciu na tieto návrhy, inšpiráciu na tieto návrhy. Maďarský model bol roky predmetom kritiky zo strany európskych inštitúcií práve pre oslabenie plurality a koncentráciu moci a dnes sa týmto smerom chce vydať aj Slovensko. Za tejto vlády si už Slovensko aj pohoršilo v indexe slobody médií, kde viem, že reportéri bez hraníc nás opakovane upozorňujú na rastúci politický tlak, na nepriateľskú rétoriku voči médiám a zhoršovanie prostredia pre nezávislú žurnalistiku. Namiesto toho, aby vláda tieto varovania skutočne brala vážne a posilňovala ochranné mechanizmy, prichádza s ďalším návrhom, ktorý bude kritickým médiám lepiť ústa. Skutočným zámerom mediálneho úradu Andreja Danka je teda inšpirácia Orbánovým modelom centralizovanej kontroly. Toto nie je reforma regulátora, toto je pokus vytvoriť štátny nástroj na disciplinovanie kritických médií. Nejde o efektivitu a už vôbec nie o transparentnosť, ale o cenzúru a obmedzovanie médií.
Tento návrh sa nedá ani len opraviť v druhom čítaní. Je v rozpore s európskymi nariadeniami, hrozia nám tým ďalšie infringementy, takže chcela by som za seba, za našu líderku zmeny v oblasti kultúry Zory Jaurovú a za klub Progresívne Slovensko navrhnúť, že navrhujeme nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky.
Pán poslanec Jarjabek ako prvý.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ak dovolíte, pani kolegyňa, ja by som sa vyjadril podľa rokovacieho poriadku len k tomu, či treba naozaj prijať novelizáciu zákona o mediálnych službách. Ja som presvedčený, že áno. Aká tá novelizácia bude v konečnom dôsledku, sa dozvieme až v druhom čítaní a myslím si, že tie dvere sú otvorené. Ja myslím, že netreba teraz spochybňovať ani ľudí, ktorí sú v rade, ako ste to urobili vy. Tá rada má svoju autoritu. Tú autoritu má stále, to sme konštatovali často na výbore, čiže ako tieto invektívy mne sa zdajú trošku nekorektné preto, lebo tí ľudia to robia s najlepším vedomím a svedomím a boli zvolení v parlamente, ako hociktorí iní ľudia.
Ja by som sa vyjadril len ozaj k tej novelizácii tohto návrhu, ktorý možno v tom druhom čítaní, ak teda tam prejde, bude vyzerať úplne inak. Naozaj veď len tie senáty, ktoré sú v tejto, v tejto mediálnej rade, ktoré vykonávajú to, čo vykonávajú, sme kritizovali niekoľkokrát. Samotná predsedníčka rady, bývalá, kritizovala, ako ten zákon veľmi korektne, veľmi odborne, čiže ako zostaňme pri tom, že tento návrh zákona treba novelizovať. Toto je prvý nástrel. V druhom čítaní sa všetci rozhodneme, či áno, alebo nie, či sa to dá, alebo nedá. Vy hovoríte, že nie, ja si myslím, že je tu šanca sa o niečo pokúsiť, tak ju využime a alebo sa podarí, alebo sa nepodarí, ale invektívy v tejto chvíli ozaj, pani kolegyňa, nikomu nepomôžu.

Pán poslanec Dostál.

Pani poslankyňa Kleinert, na rozdiel od predrečníka si myslím, že odmietnuť zákon možno aj v prvom čítaní, netreba čakať do druhého čítania pokiaľ je zjavné, že ten návrh zákona nie je dobrý a smeruje zlým smerom. Čiže nejde o doladenie nejakých drobností. Ale za veľmi dôležité považujem to upozornenie týkajúce sa možného nesúladu návrhu zákona s právom Európskej únie a z tohto hľadiska je dobré, že rokujeme o návrhu zákona normálnym legislatívnym procesom, aj keď nie úplne normálnym. Normálny legislatívny proces by asi v takejto veci predpokladal, že pôjde o vládny návrh zákona a že ho najprv ministerstvo kultúry dá do medzirezortného pripomienkového konania, ale zasa vzhľadom na to, na aké divočiny sme zvyknutí zo súčasného volebného obdobia, tak v zásade by sme sa mohli tešiť, že to nie je vládny návrh v skrátenom legislatívnom konaní, ku ktorému by tiež nebolo medzirezortné pripomienkové konanie, alebo že to nie je iba nejaký prílepok k inému návrhu zákona, alebo že to nejde v tej verzii, ako pán poslanec Michelko na začiatku volebného obdobia predkladal iba nejaké mŕtve schránky, ktoré sa potom až v druhom čítaní naplnili obsahom, pretože ak aj koalícia posunie tento návrh do druhého čítania, tak bude prinajmenšom ten mesiac, aby sa o návrhu zákona ďalej rokovalo, aby bol prerokovaný výboroch inak ako že počas obednej prestávky medzi prvým a druhým čítaním a aby k nemu vypracoval stanovisko aj odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady, a teda predpokladám, že sa nejakým spôsobom vysporiada aj s tou, s tým možným rozporom s právom Európskej únie, lebo toto je, bohužiaľ, tiež taký veľmi zlý zvyk z tohto volebného obdobia, že sa to ignoruje.

Pán poslanec Pročko.

No, pán Dostál, musel si hovoriť veľmi kvalitne, lebo ti zaznela fanfára z radov koalície. Takže ťa pochválili.
Pani poslankyňa Kleinert, neviem, či ste zaregistrovali, že odvolali aj šéfa mediálnej rady. Neviem, či ste to zaregistrovali. Ale hovorili ste o tom, že tam zvolili novú členku, myslím, že pani Riabová bola dvadsiata tretia na kandidátke a zaznelo tu o tom, že tí členovia, nedehonestujme ich veci, robia svoju prácu poctivo. No viete, tá poctivosť je ponímaná v SNS a v koalícii, poctivý si vtedy, keď robíš to, čo my chceme. Keď nerobíš to, čo my chceme, tak ideš preč. Pán riaditeľ odvolaný nerobil to, čo chceli (povedané so smiechom), ale pani Riabová, mladá, perspektívna, myslím, že má 23 alebo 24 rokov, naozaj čestná žena to bude robiť poctivo. No bude to robiť tak, ako chcú oni.
Ďakujem.

Ďakujem aj ja.
S reakciou pani poslankyňa Kleinert.