6. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som ako učiteľ chcel oceniť vystúpenie pána kolegu, veľmi dobre sa mi to počúvalo a páčil sa mi zvlášť ten historický exkurz, pretože je to dôležité uvedomiť si, že tie veci sa nedejú len teraz a tu a že riešime niečo v roku 2023, povedzme v tomto alebo predchádzajúcom volebnom období, alebo za posledných tridsať alebo koľko rokov na modernom Slovensku, že naozaj sú to veci, s ktorými sa aj naši predkovia dlhé roky zžívali a takisto to má nejakú tradíciu, z ktorej vychádzame. Tradícia niekedy, aj keď ja som konzervatívec, ale tradícia niekedy môže byť aj obmedzujúca, ak si myslíme, že všetko musí byť naveky bezo zmeny.
Na druhej strane je to dobré, dobrá vec, o ktorú sa môžme aj oprieť, na základe ktorej si môžme vyskúšať nové veci, ale zároveň mať skúsenosti už otestované, myslím, že tam bolo spomenuté 140 rokov, takže. A ešte jednu vec. Veľmi sa mi páčilo, že ste spomenuli, že bolo to zavedené na Slovensku. Áno, Rakúsko-Uhorsko, to sú naše dejiny. To nie, len to nie sú nejaké maďarské dejiny alebo kohosi iného, ale že naše dejiny.
Takže ďakujem veľmi pekne za toto vystúpenie, ktoré bolo jednak kultivované, alebo bolo hlavne podľa mňa veľmi užitočné aj pre nás, ktorí nie sme odborníci na oblasť zdravotníctva, nesústredíme sa, ale všetci o tom hlasujeme. Takže je dobré, aby sme si to takto vypočuli.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Prejdem to postupne a pána ministra s pánom Muňkom uzavriem na záver v takom executiv summary.
Oskar, áno, demografia je, ako hovorím občas, že demografia je sviňa, voči tomu sa nedá brániť, ale neverím, že o štyri roky, lebo tu je taký pozmeňovák, že iba na štyri roky sa budú zvyšovať odvody a potom sa to vráti naspäť. Neverím, že o štyri roky budeme mať dostatok iných zdrojov na to, aby sme kompenzovali ten výpadok, a že teda toto bude síce dočasné navýšenie, ale také, ako bolo dočasné, dočasný pobyt sovietskych vojsk na našom území.
Michal Sabo, áno, to mentálne zdravie a dostupnosť mentálneho zdravia, áno, je opomínaná, aj v tom programovom vyhlásení sa tomu až taký veľký priestor nevenuje, ako by sa mal, a treba sa na to viac sústrediť.
Braňo Gröhling, ešte jednu, jeden taký dôsledok môže mať toto celé opatrenie, že nám klesne zamestnanosť, pretože, keď nám stúpnu odvody, no tak, hold, v niektorých hraničných prípadoch sa môže prestať oplácať zamestnávať ľudí. Vláda by mala teda chrániť okrem svojich ľudí aj ostatných ľudí.
Pánovi Vašečkovi ďakujem teda, snažil som sa to urobiť ako prednášku. Mám, viem to hovoriť aj 40 minút, tú vec, ale snažil som sa to zostručniť.
Peťo Stachura, veľmi pekný príspevok a z neho by som chcel premostiť na nejaký, nejaký záver. Veľmi sa mi páčil návrh toho, že poďme urobiť nejakú odbornú skupinu a je to ponuka aj pre pána ministra Kamenického, že poďme urobiť niečo také, ako robí, ako navrhla robiť pani Zuzana Dolinková, prepojiť politické strany, pretože zdravotníctvo tu nie je koaličné ani opozičné. Je to zdravotníctvo, ktoré tu bude fungovať aj o osem rokov, aj o desať rokov a treba nájsť nejakú politickú dohodu, strategickú dohodu o budúcnosti financovania zdravotníctva.
Pán Muňko, áno, súhlasím so všetkým, čo ste pove... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som začiatkom chcela poprosiť vládnu koalíciu, aby neporušovala práva svojich opozičných kolegov, ktorí sa snažia poctivo si robiť svoju robotu. Dnes bolo porušené moje právo klásť otázky členom vlády, právo zúčastňovania sa na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, do ktorých som bola zvolená, a takisto hlasovať na nich o všetkých prerokúvaných veciach. Súčasne v tomto čase prebieha európsky výbor. Nedá sa byť na dvoch miestach naraz. Úzus a parlamentná prax boli také, že v čase, keď prebiehal výbor, vždy toto plénum čakalo, snažili sme sa to, samozrejme, všetkými možnými dohodami nenaťahovať, ale vždy ten potrebný čas sa našiel na to, aby sme mohli byť aj tí, čo sme na výbore, tu v pléne a rokovať o veci, ktorá sa tu preberá.
Dnes sa tak nestalo napriek tomu, že sme viackrát o to požiadali ako opoziční poslanci, aby bola prerušená schôdza, ja som napríklad bola ďalšia v rozprave, čiže som tu musela prísť skôr. Odpoveď, ktorá prišla od pána predsedajúceho, je, že mal predseda výboru, ktorý je za tú stranu HLAS, ktorý je tam za koalíciu, požiadať deň vopred o to, aby, aby sme posunuli rokovania dnešného dňa. Ako mal on vedieť, ako dlho bude pán premiér rozprávať na tom rokovaní európskeho výboru? Ako mal? Má vešteckú guľu? Mal vedieť, že tam bude tridsať minút mať monológ o tom, čo robí Soros a čo robí, neviem kto ďalší z tejto jeho konšpiračnej fantázie? Toto sme my mali vedieť, že na základe týchto jeho pseudoargumentov som ja prišla o možnosť vyjadrovať sa k veciam na európskom výbore? Preto bolo porušené moje právo byť aj tam, aj tam?
Mala som dva pozmeňujúce návrhy. Jeden som na výbore stihla predložiť, hlasovalo sa o ňom. Druhý som nestihla predložiť, pretože neviem byť tam aj tu súčasne. A som v rozprave, na ktorej mi záleží, chcela som vystúpiť, preto tu som, no tam prebieha výbor, na ktorom som chcela byť tiež. Nepamätám si ako predsedníčka európskeho výboru, aby som niekedy spravila niečo podobné, aby ktorýkoľvek poslanec mal takýmto spôsobom obmedzené svoje právo vystúpiť alebo podať pozmeňujúci návrh. Súčasne si nepamätám, aby ktorýkoľvek iný predseda výboru za bývalú koalíciu urobil nejaké takéto svinstvo na svojich opozičných kolegoch. Veď tu máme, preboha, slušné vzťahy, vieme sa dohodnúť. Je taký problém dať tých 15-20 minút navyše, aby sme mohli robiť aj tu, aj tam poctivú opozičnú prácu? To sa tak bojíte našich návrhov? O čom toto, preboha, je?
A áno, som nahnevaná, pretože toto je dobrá prax, toto sú slušné vzťahy. Ja sa snažím byť korektná aj k vám, pán predsedajúci, aj k predsedovi európskeho výboru, vychádzam v ústrety, nekritizujem vás za to, že tam robíte techtle-mechtle so spravodajcami napriek tomu, že prax bola v minulom volebnom období iná a ja som sa spravodajcu pána Kmeca nebála napríklad pri Európskej rade. Vždy bol spravodajcom tak, ako to bolo zaužívané. Ja ako podpredsedníčka výboru sa nedožijem toho, aby som bola spravodajcom, lebo sa bojíte toho, že my opoziční poslanci asi ovládame rokovací poriadok a mohli by sme vám nejakú obštrukciu spôsobiť, alebo neviem, čoho sa bojíte. Ale dnes bolo hrubo porušené moje právo a naozaj si želám, aby sa tým zaoberal ústavnoprávny výbor a želám si, aby ste to otvorili aj na grémiu, že sa takéto niečo už nebude či koaličným, alebo opozičným poslancom diať. Toto je moja námietka a chcem pokračovať ďalej k meritu veci. (Potlesk.)
Bavíme sa tu o konsolidačnom balíku, o konsolidácii, ktorá má uviesť veci do poriadku. To je význam slova konsolidácia, dať veci do poriadku. No nemôžme hovoriť o tom, že v skutočnosti ku konsolidácii dochádza, lebo kým my zberáme nové výdavky, zvyšujeme dane, čo v súčasnej finančnej situácii možno nie je až také prekvapujúce, veď aj pán samotný predošlý premiér pán Ódor hovoril, že k takýmto krokom budeme musieť pristúpiť. Hovorila to aj rozpočtová rada, hovorili to aj ďalšie rešpektované orgány, čiže áno, tu by sa dalo súhlasiť, že nejaké finančné mechanizmy bolo treba prijať, aby sa ten objem peňazí zvýšil, ale druhou rukou všetko beriete ľuďom, žiadne šetrenie. Toto je absolútne nezodpovedný prístup.
Ako často sa ma ľudia pýtajú, že ako majú rozumieť teraz tej konsolidácii a tomu všetkému, čo sa bude diať, tým zmenám v daniach. No podľa mňa pred Vianocami sa to dá veľmi ľahko vysvetliť ľuďom. To je ako keď nezodpovedný rodič, ktorého dieťa prosí playstation päťku alebo neviem, čo je teraz najnovšie, stojí to 500-600 eur, hovorí, že strašne to chce, strašne to chce a ten rodič má na krku hypotéku, ten rodič je už teraz na karte v debete, ten rodič už teraz nemá z čoho zaplatiť plyn, kúrenie a tak ďalej, ale kúpi mu tú playstation, lebo veľmi chce to dieťa, bez ohľadu na to, že ten rodič má byť zodpovedný a ten rodič sa má starať o to, aby bolo aj na potravu, aby bolo aj na kúrenie, aby bolo aj na školné a tak ďalej. Ale on to urobí, lebo to dieťa od neho chce.
Presne tak sa vy správate k svojim voličom. Vy ste niečo sľúbili svojim voličom seniorom, ktorým ste nepovedali to B, že tie peniaze teraz zoberiete ich vnúčatám, ich deťom, že teraz senior, ktorý má osemdesiat rokov alebo šesťdesiat rokov, dobre, šesťdesiatpäť, tak teraz svojmu dieťaťu, ktoré má štyridsať, zoberie z dôchodku 130 alebo v niektorých prípadoch možno až päťsto eur. Toto ste im nepovedali, že takéto vianočné darčeky budú mať a takto veľmi sa budú tešiť z tých tristo eur, ktoré ste im vy sa rozhodli dať teraz ako vianočný darček. Alebo z tých ďalších peňazí, ktoré im chcete ukrojiť na úkor mladších generácií napríklad pri II. pilieri. Toto, toto ste im nepovedali, toto im nevysvetľujete v televíznych diskusiách, že toľko ich stojí ten hlas SMER-u alebo HLAS-u. A toto je nefér. Toto je ten nezodpovedný rodič, ktorý teraz kúpi, zadlží rodinu a v januári sa bude pýtať, z čoho, z čoho zaplatím faktúry? Ideme na ulicu. Toto hrozí Slovensku.
Slovensku hrozí grécka cesta, Slovensku hrozí krach. Strašne ťažko sa to počúva, že Slovensko môže skrachovať, ale všetci experti, všetci ekonómovia to hovoria, že toto je realita. A to nie je vzdialená realita, tu sa bavíme o piatich až desiatich rokoch, kedy sa toto môže stať, že Slovensko skrachuje, že nebude nieže na trinásty dôchodok, nebude na dvanásty dôchodok, jedenásty dôchodok, desiaty dôchodok, deviaty dôchodok, tak ako sa to stalo v Grécku. A toto tu nikto nehovorí. Každý sa tu hrdí tým, že nebudete platiť vyššie energie. To je tiež nezodpovedné.
My nehovoríme našim občanom pravdu. Vy tu idete dať vyše jednej miliardy na energetickú pomoc, lebo je pred prezidentskými voľbami a my dobre vieme, kto bude kandidovať. Ale rozumným vládnutím by bolo, aby sme tým ľuďom povedali, že sa musia začať správať inak, že energie všade v Európe sú drahšie, že toto je cena za to, čo robí Putin Ukrajine, ľudia musia na Slovensku pocítiť pravdu. A áno, je dôležité, aby sme im vytvorili nejaký vankúš pred tým, pred tou zmenou ich nákladov na energiu, ale nie platiť to za všetkých, ešte aj tých, ktorí si nabíjajú doma Teslu alebo si vyhrievajú bazén a saunu a neviem, čo všetko. Čo je toto za pomoc? Toto je znova len ožobračovanie a branie strednej triede, ktorá sa tu snaží vytvoriť nejaký kapitál pre túto krajinu.
A ja som presvedčená, ja som presvedčená, že na Slovensku nie sú hlúpi ľudia, že tí ľudia by rozumeli tomu, keď poviete, že energie dražejú a že dražejú nielen tu, ale aj v Česku, Rakúsku a všade dookola, že toto je realita a že keď šetria, tak by si mali našetriť teraz možno nie na nové auto, ale možno na nejaký alternatívny spôsob kúrenia, ktorý im do budúcna, lebo budúcnosť príde, vy tomu nezabránite, že tie energie sa zvýšia, keď nie teraz, vo volebnom roku, kedy pán Pellegrini chce byť prezidentom, oni sa zvýšia rok na to. A neviem, či potom budete mať znova jednu miliardu, vyše jednej miliardy na to, aby ste to znova zadotovali a znova sa potom zvýšia a tak ďalej. A to budeme stále hľadať tú jednu miliardu, aby sme ľuďom lepili oči? Nie. Dajme im čas, aby sa na to stihli pripraviť, na to, koľko budú stáť energie. Dajme im čas na to, aby si stihli pripraviť svoje príbytky, poskytnime im nejakú pomoc, nejaký vankúš, aby to nebola šoková terapia, to, čo uvidia na svojich účtoch, ale neplaťme to za nich. Je to kontraproduktívne a hovoria to všetci odborníci.
Veď vidíme, ako sa správajú iné zodpovedné vlády. Nesprávajú sa tak ako naša. Sme posledná krajina v Európskej únii, ktorá toto robí, že takto plošne rieši energetickú pomoc, sme posledná krajina. A preto sme posledná krajina, lebo to nie je ani rozumné, ani zodpovedné. Je to populistické. A na Slovensku ste k tomuto rozhodnutiu pristúpili len preto, lebo v marci sú pre vás kľúčové voľby a treba niečo ukazovať, niečo dávať, niečo rozdávať, lebo tak sa tu vyhrávajú voľby.
Predstavte si, že v tomto pléne ale sedia aj politici, ktorí nič nesľubovali, ktorí nerozdávali a sedia tu, ľudia ich zvolili, že máme na Slovensku aj takých voličov, ktorí nečakajú, že im dáte nejaké euro za svoj hlas, ktorí nečakajú, že im sľúbite trinásty dôchodok. Skúste si zmerať sily takto, konštruktívne. Nie sľubovaním a rozhadzovaním štátnych peňazí. Skúste s tými ľuďmi viesť debatu o tom, čo ide z tých peňazí, ktoré tu máme a o tom, čo nejde z tých peňazí, ktoré tu máme. Skúste ľuďom o Slovensku, o verejných financiách hovoriť pravdu. Ja som to skúsila a som tu medzi vami. A myslím si, že aj vám mnohým by sa to mohlo podariť.
Nepodceňujte sa, koaliční kolegovia, nepodceňujte sa, aj vy dokážete ľuďom hovoriť pravdu. Som o tom presvedčená, len je to oveľa ťažšie. Oveľa ťažšie ako sľubovať, že vám preplatíme energie, dáme vám trinásty dôchodok, len sa nás nepýtajte, čo bude s vašimi vnúčatami, deťmi a tak ďalej, lebo oni sa budú mať fakt zle, ale to vám my v tej druhej časti vety nepovieme. To je tajomstvo. Na to prídu o päť-desať rokov. Ale to my už tu nebudeme, to už bude zmenený Trestný zákon, to už bude všetko vyplatené, to už bude Slovensko na gréckej ceste a potom to znova dáme do rúk opozícii, trápte sa.
Áno, my sme zažili len trápenie, lebo to, čo bolo počas pandémie, to, čo bolo na začiatku vojny s Ukrajinou, to bolo trápenie. Vládnuť a robiť politiku v tak kritických časoch, kedy každá jedna tlačovka, na ktorú sa postavíte, je negatívna. Poviete ľuďom niečo, čo sa im nebude páčiť, obmedzíte ich slobody, obmedzíte ich pohyb a neviete, či to je dobré, neviete, či to je zlé, lebo taká pandémia, taká situácia tu ešte nebola, ale vy robíte najlepšie možné rozhodnutia, aby ste to nejako ustáli, aby to ustála tá krajina, aby to ustála Európa. A toto bol tak globálny problém, že sa môžme baviť aj o svete, že, že tam naozaj akože nemôžete klamať. Môžete sa snažiť len robiť v čase to najlepšie, čo viete.
A preto považujem tento konsolidačný balíček za výsmech, lebo vy už tu nemáte veľkú krízu. Povedzme si úprimne, že inflácia sa rapídne znižuje. Bohužiaľ, ale ľudia si ešte aj na vojnu vedľa zvykli. Už to nie je téma číslo jeden, už to nezapĺňa titulky novín. Situácia v spoločnosti sa upokojila, covid nás už nedesí. Finančné zdravie by sme dokázali zlepšiť, ale vy ste sa rozhodli to neurobiť napriek tomu, že znova máte to šťastie, že budete viesť krajinu v dobrých časoch. A to je škoda. Lebo vy sa tvárite, že ste sociálni politici, prorodinní politici, ale jediná časť rodiny, ktorej pomôžete, aj to len lepením očí, sú dôchodcovia. Na deti kašlete, na matky kašlete. Toto je prorodinná politika?
Jedna zo základných poučiek ekonómie je takzvaná Lafferova krivka. Hovorí o závislosti celkovej sumy vybraných peňazí na miere zdanenia. Vysoké dane majú jednoducho negatívny dopad na ekonomický rast, pretože oslabujú motiváciu ľudí pracovať, oslabujú motiváciu ľudí platiť dane, oslabujú motiváciu firiem zostať tu alebo zostať tu aspoň na papieri. To znamená, že hľadajú úniky v rôznych daňových rajoch alebo optimalizujú, alebo platia viac svojim účtovníkom, aby boli kreatívnejší. A čo je najhoršie na tom, že zvyšovanie daní ničí aj ľudský kapitál, pretože kvôli vyšším daniam nám odchádza to najcennejšie, čo Slovensko má, to sú jeho ľudia, tí, ktorí produkujú tie príjmy na Slovensku. Ja to viem, lebo z mojej generácie je ten odliv mozgov najväčší. A je to veľmi krátkozraké videnie, tak ako s tými dôchodkami, tak ako s tými energiami.
Znova aj tu pri týchto riešeniach, ku ktorým ste pristúpili, sa pozeráte na štyri roky, počas ktorých budete sedieť v kreslách, a nepozeráte sa na to, čo bude po vás. Ja tomu nerozumiem, lebo ja keď sa pozerám na mnohých z vás a veď poznám, poznám aj vaše životy, viem, že máte rodiny. To vám vôbec nezáleží, čo bude na ďalších generáciách? To vám vôbec nezáleží, v akej krajine budú žiť vaše vnúčatá? To ste rozhodnutí, že ich pošlete na zahraničné školy a že zo Slovenska odídu? Ja nie, ja chcem svoje deti vychovávať tu. Ja chcem, aby mali aj tu možnosť žiť slušný a kvalitný život. Nemajme také nízke očakávania od toho, po čom volajú mladšie generácie. Nelepme im oči.
Zvyšujú sa odvody do zdravotníctva, ako tu povedal môj kolega. V konečnom dôsledku je to niečo, čo by som vedela pochopiť, ale ak by tu bolo povedané B, čo za to dostane občan. Vy tu zvyšujete peniaze do zdravotníctva, do nejakého objemu peňazí, ktorý je riadený veľmi neefektívne a dovolím si povedať, je to rezort, ktorý má akože najväčšie úniky z pohľadu toho, že treba dofinancovať raz nemocnice, verejná poisťovňa je v mínuse. Jednoducho je to naozaj zle manažovaný rezort, dlhodobo v mínuse a my tam vlejeme viac peňazí. Pomôže to tomu rezortu? Asi áno. Ale pomôže to pacientom? Ktorým? Ako? Pozriete sa konečne na podmienky, v ktorých sú detskí pacienti? Pozriete sa, prečo 15 % rodičov nevie byť pri svojich deťoch? Pozriete sa na to, prečo pomaly v pivnici máme predčasne narodené deti na Slovensku, ktoré musia byť osamote, bez svojho rodiča, bez najnovších trendov v medicíne, ktoré hovoria o tom, že takéto dieťa má byť bezprostredne pri svojom rodičovi, pri svojej mame, v jej bakteriálnom prostredí, v jej proste najbližšej blízkosti, aby sa zvýšili šance na jeho prosperovanie, na jeho život a v konečnom dôsledku aj znížili výdavky, ktoré zdravotníctvo má na takého pacienta, ktorý je blízko svojej mamy a naozaj tam menej hrozia infekcie a podobne. Pozreli ste sa na niečo také? Sľubujete nám za to menšie čakacie lehoty?
Pozrela som sa včera napríklad na čakačku na výmenu kolena. Môj muž je hokejista a on má kolená, každý rok dostáva od spoluhráčov bravčové kolená, akože zo srandy, aby si už konečne vymenil tie svoje, hej, to sú také hokejové vtípky. No a ja keď sa pozerám na čakačky na výmenu kolena na Slovensku pri tých, ktorí sa tomu dlhodobo venujú, dva roky. Dva roky bude mladý človek čakať na výmenu kolena na Slovensku. Dostane za to, dostane za to, že bude platiť vyššie zdravotné odvody, skoršie tú operáciu? Nedostane.
Budete pomáhať detským pacientom? Čo im za to sľubujete? Nevieme. Postavíme za to novú nemocnicu? Nevieme. Ale čo vieme, že za tú jednu miliardu, vyše jednu miliardu, ja to zjednodušujem, to je viac ako jedna miliarda, ale bavme sa o jednej miliarde, ktorú dáte na energetickú pomoc, že za tú jednu miliardu by sme my, celé Slovensko, mohli mať jednu špičkovú, modernú, fungujúcu nemocnicu, koncovú tu v Bratislave, v ktorej by sme sa mohli liečiť všetci, keď sa ocitneme v ťažkej životnej situácii, a to je v chorobe, ktorá neobíde nikoho z nás. Tí, ktorí ste boli hospitalizovaní, ja som bola niekoľkokrát, tak viete, v akom stave je naše zdravotníctvo. A ešte horšie, keď ste boli hospitalizovaní so svojím dieťaťom, ak ste mali to šťastie, že ste boli hospitalizovaní so svojím dieťaťom, a videli ste, v akých podmienkach je liečené dieťa, zaplakali ste.
Keby ste dali ľuďom na výber, či chcú pre svojich rodinných príslušníkov, pre svoje deti, pre svojich starých rodičov špičkovú zdravotnú starostlivosť za jednu miliardu, alebo či chcete doplatiť ich šeky na jeden rok za energie, garantujem vám, garantujem vám, že si vyberú prvú možnosť. Ale vy ste sa ich nepýtali, vy ste rozhodli za tých ľudí. Lebo vy ich podceňujete, vy si asi myslíte o slovenských voličoch, že sú hlúpi, a oni nie sú. A ja verím, verím, že sa táto informácia o tom, že tu je na výber, čo s tými peniazmi, dostane čo najširšej mase ľudí, lebo oni o tom môžu rozhodnúť a, bohužiaľ, mohli o tom rozhodnúť nedávno, v nedávnych voľbách, ale naleteli planým sľubom. A teraz na rok, dobre, budeme mať lacnejšie energie, ale po tom roku, keď tie peniaze prejeme, nebudeme mať nič, ani tú jednu špičkovú nemocnicu. A toto je mne ľúto. Práve preto tento zákon, tento súbor zákonov nemôžme podporiť a preto hovoríme, že to, žiada sa mi povedať až hriech, ale nebudem urážať pána Tarabu, takže je to nehoráznosť.
A na záver už chcem dodať len jedno. Rozhodli ste sa zdaniť všetko, čo sa na Slovensku hýbe, všetko, čo má talent, všetko, čo sa snaží do tejto ekonomiky prinášať zdroje, všetko, čomu sa darí. Vy si myslíte, že teraz tých ľudí vyšťavíte, ktorí tu ostali, ktorí produkujú, ktorí majú firmičky, ktorí majú nápady, ale oni tu neostanú. Oni pôjdu inde. On nemá problém odísť za hranice do Česka, kde je oveľa prívetivejšie prostredie pre podnikateľov. Veď to aj vidíme z toho, koľko rúk si oni potriasajú pri nových investíciách, než u nás. Oni tu neostanú. My sme v Európskej únii a my potrebujeme byť konkurencieschopní. My sa potrebujeme pobiť o tie talenty, nie ich odtiaľto vyháňať. Lebo keď sa o ne nepobijeme, tu nielenže nebude z čoho, tu nebude s kým a nebude čo.
Toľko. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, tak ako vy, aj ja, my sme tu boli na začiatku rokovacieho dňa o deviatej. Reagujem na to, čím začala pani poslankyňa svoje vystúpenie. A tiež ma to prekvapilo, že neprišlo k dohode. Napríklad včera začínal deň tak, ak sa nemýlim, že sme počkali desať minút, aby dokončil výbor. Takže ja chcem potvrdiť tie slová pani poslankyne Marcinkovej, že naozaj je to tu zvyklosťou, nie je to, že teraz niekto chce robiť, opozícia koalícii napriek alebo naopak, že ak je európsky výbor, ako som pochopil, na ktorom je pán premiér, a je to dôležité a je to, je to povinnosť Národnej rady aj povinnosť vlády, ktorú si musíme splniť, tak skutočne bolo namieste počkať 15-20 minút. Ak treba dlhšie, tak ja viem, že sme niekedy čakali na výbor aj hodinu.
Takže ja to potvrdzujem, podporujem to a znova nie pre dobro opozície, alebo nejakých konkrétnych poslancov, ale pre dobro parlamentnej práce a aj pre dobro Slovenska. Aby pán premiér, ak teda pôjde napríklad s nejakým vystúpením do medzinárodných organizácií, tak aby mal jasné stanovisko. Takže ja to potvrdzujem a chcem požiadať a poprosiť, aby sme sa toho držali z týchto dôvodov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Rovnako sa budem venovať tej prvej časti vášho príhovoru, pani poslankyňa. Bol som na tom výbore pre európske záležitosti. Potvrdzujem, že to je nehorázne, ako to funguje dnes, z troch dôvodov.
Ten prvý je, že pán premiér tam prišiel predložiť stanovisko, ktoré bude prednášať na najbližšej rade, a je to dôležité stanovisko. Nebola možnosť sa k tomuto stanovisku dostatočne pýtať, pretože pán premiér povedal, že on má dvadsať minúť, resp. myslím, že pol hodinu, z čoho dvadsať minút rečnil, potom ledabože odpovedal na jednu otázku, zdvihol sa a odišiel. To je prvý dôvod, prečo je to nehorázne.
Druhý dôvod je to, čo spomínala pani poslankyňa, že štandardom je, že pokiaľ rokujú výbory, nerokuje plénum práve preto, aby poslanci sa nemuseli rozhodovať, čo je pre nich prioritnejšie, aby mohli predniesť svoje návrhy aj na výboroch, aj, aj v pléne. To sa dnes nedodržalo napriek opakovaným upozorneniam zo strany aj našich, aj nášho klubu, aj sekretariátu výboru, že ešte trvá, trvá samotné rokovanie.
A tretí dôvod, prečo ten výbor bol dnes nehorázny, je rokovanie o návrhu rozpočtu. Návrh rozpočtu bol pridaný ako bod rokovania včera večer o šiestej. Včera večer o šiestej nám sekretariát výboru oznámil, že dnes sa bude rokovať aj o rozpočte, pričom, samozrejme, večer nefungovala stránka Národnej rady, tak aby sme si mohli naštudovať vôbec tieto materiály. Priamo na výbore sme preto podali procedurálny návrh, aby sa o tomto bode rokovalo na samostatnom zasadnutí. Samozrejme, tento návrh koaliční poslanci neprijali, zamietli a ako valec si tu koalícia pretláča jednotlivé materiály napriek všetkým zvyklostiam, napriek všetkým štandardom fungovania parlamentnej práce.
Predpokladám, že takto si to pán predseda Pellegrini tú novú politickú kultúru a parlamentnú kultúru nepredstavoval. My sme si ju tak určite nepredstavovali. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, ja sa len pripojím k mojim predrečníkom a naozaj tie skúsenosti z tých výborov sú katastrofálne. Tie obštrukcie, ktoré sa robia, sú naozaj podľa mňa neprijateľné a nemá to naozaj nič spoločné s novou kultúrou, ktorú ste chceli priniesť a dokonca ste si ju dali aj do programového vyhlásenia vlády, je to fakt smutné.
Ale vrátim sa aj k tomu vášmu príspevku ďalej. Naozaj konsolidácia v podaní súčasnej vládnej koalície je neskutočná. To nie je žiadne šetrenie. To je len žmýkanie ďalších peňazí od bežných ľudí. A kto na to doplatí najviac? Mladí ľudia. Povedzte mi, toto je spôsob alebo toto je signál, prečo majú mladí ľudia ostať žiť na Slovensku?

Ďakujem pekne. Ja som si včera odsedel túto rozpravu tu. Viacerí moji kolegovia a kolegyne boli na, na protestoch, ktoré sme organizovali. Väčšina poslancov SMER-u už boli doma alebo neviem kde a diskutovali sme tu. A bol som prihlásený s taktickou poznámkou a som si povedal, že konečne sa rozprávame o zdravotníctve. V tom lex konsolidácia je toľko, je toľko problémov a toľko zásadných otázok, že ani v mojom vystúpení, ktoré bolo 20-minútové, som si nenašiel čas na druhú najväčšiu rozpočtovú položku v štáte, ktorou je zdravotníctvo, ale tešil som sa, že konečne kolegovia, ktorí vystupovali v zdravotníctve, že môžme o tom začať diskutovať.
No a dnes ráno som išiel na európsky výbor sa pozrieť, pretože mal rokovať o rozpočte. Ten bol, samozrejme, expresným spôsobom schválený. Zatiaľ čo plénum rokovalo, mne prepadla faktická poznámka, ako povedali kolegovia a teda tento príbeh poznáte. Mne to príde veľmi zvláštne, keď použijem taký veľmi diplomatický jazyk. Nerozumiem, prečo by sme sa mali takto k sebe tuto v parlamente správať a teda vyzývam na normálnu slušnú diskusiu, ktorá sa podľa mňa patrí, ktorú sa patrí mať v normálnej civilizovanej krajine. A, ale poviem vám, že v tomto celom marazme, teda k zdravotníctvu sa už teraz nedostanem, ale ešte budú vystupovať niektorí kolegovia, sme svedkami únosu štátu. Uvidíme to o chvíľu aj pri, pri ďalšej tlači, ktorú budeme prerokovávať. Ale poviem vám jedno, že je vidieť, že sa boja. Pán premiér Fico dnes na európskom výbore niečo splietal zase o ´Sorosoch´ a neviem akože o čom. Akože to takto má vyzerať diskusia v parlamente? Prepáčte, je to, je to trápne. (Potlesk.)

Vážení kolegovia, kolegyne, ja som naozaj zhrozený z priebehu schôdzí, ktoré tu nová organizácia, ktoré tu nová koalícia organizuje, odkedy nastúpila. Nik v rokovacej sále zvyčajne nesedí. Teraz som vás tu napočítal štyroch, nevidím tu vôbec ministra, neviem, ako môžme ďalej rokovať, keď tu nie je minister. Nik sa nehlási do rozpravy, čo je veľmi nezvyčajné. Málokto sa hlási s faktickou poznámkou. No jasné, že sa nemôže hlásiť s faktickou poznámkou, keď tu nesedí. Drvivá väčšina zákonov je v skrátenom konaní, to, to je až zarážajúce, nieže prekvapujúce. Trvale si predĺžili rokovanie, skrátili ste prestávku. Rokujú výbory, keď rokuje aj parlament. To nepamätám si jeden takýto prípad v predchádzajúce štyri roky, teda tri a pol roka. Ja sa bojím, že vy naozaj viete niečo, čo my nevieme, že sa chystá na nás nejaká potopa, nejaký nový vírus, alebo nás meteorit ohrozuje, alebo, nedajbože, alebo, nedajbože, nejaká vojna, lebo neviem si inak vysvetliť, prečo porušujete všetky elementárne pravidlá, ktoré tu doteraz platili.
A preto chápem rozhorčenie Vlaďky Marcinkovej a naozaj ja nechcem tomu veriť, ale ste si asi presne pod tým predstavovali pojem nová politická kultúra. A som zhrozený z toho, ako idete rozdávať peniaze, lebo naozaj idete dávať bohatým a hlavne bohatým a či to sa jedná o hypotéky, kde nie sú viazané žiadnou, žiadnou maximálnou sumou, či sa jedná o energie a či sa jedná aj o dôchodky. Tak isto dôchodky všetkým rovnako. Nie ako to bolo doteraz, že tým najslabším sa pomohlo najviac.

Osobnou prioritou premiéra Fica je vianočná amnestia pre jeho trestne stíhaných kamarátov a tejto priorite podriadila vládna koalícia dramaturgiu decembrovej schôdze parlamentu. Preto sa ti, pani poslankyňa, stalo dnes na eurovýbore to, čo sa ti stalo, preto predĺžila vládna koalícia rokovacie dni do ôsmej hodiny večer, preto skrátili prestávky medzi predpoludňajšou a popoludňajšou časťou parlamentu z dvoch hodín na jednu hodinu a im je úplne jedno, že to komplikuje prácu poslancov. Aj my dnes máme kvôli tomu len jednu hodinu na rokovanie výboru pre kontrolu činnosti SIS. Som tretie volebné obdobie poslancom parlamentu, tretie volebné obdobie som členom tohto výboru a nikdy nám nestačila jedna hodina na to, aby sme prerokovali jednotlivé body, ktoré sú zaradené na rokovanie kontrolného výboru. Väčšinou na to nestačili ani dve hodiny.
No ale predsedovi parlamentu je to jedno. Petrovi Pellegrinimu je prednejšie splniť želanie premiéra Fica udeliť trestne stíhaným kamarátom predsedu vlády vianočnú amnestiu.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Sabo.

Ďakujem.
Vlaďka, zdieľam tvoje rozhorčenie a rovnako sa pridávam ku všetkým predrečníkom. Chcem pridať aj svoju vlastnú skúsenosť, pretože tiež som prišiel o jednu faktickú poznámku, keď som chcel reagovať na včerajšie vystúpenie Janky Bittó Cigánikovej, ale tiež som sem dobehol s vyplazeným jazykom z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, kde máme každým jedným výborom zaužívanú prax, že ten výbor je hnaný, ako keby sme boli dostihové kone a je absolútne bežnou praxou počas týchto výborov, že sa na pol ceste dozvieme, že vlastne máme už len dvadsať minút, lebo niečo, čím absolútne mizne priestor na akúkoľvek diskusiu. Samozrejme, že v preferovaných otázkach sú koaliční partneri, ktorí dávajú servilné otázky a my nemáme priestor na to, aby sme sa rozprávali, pričom opakovane počúvame, že poďme sa rozprávať, poďme sa rozprávať, poďme diskutovať a potom vlastne ten priestor nie je na to vytvorený, čiže opäť dnes sa stalo, že sme mali zvolaný mimoriadny výbor a stalo sa, že vlastne jeden bod programu nemal ani koniec, ani akože príbeh znie - úvod, jadro, záver - a mali sme rokovanie, kde ten záver nebol jasne pomenovaný, pretože sme nemali na to čas, aby sme prišli k nejakému záveru, hej? Ostalo to tam akože aura visieť vo vzduchu.
Takže ja sa podpisujem pod to, že ak nám tu bola sľubovaná nová politická kultúra, tak ja ju akože začnem asi hľadať niekde pod stolom, alebo že či sa niekde zatúlala v nejakých tajných chodbách, alebo zle odbočila, alebo čo sa s ňou stane.
A, samozrejme, aby som sa dostal aj k tvojmu vystúpeniu, tak podpisujem aj to, čo si povedala. Ďakujem ti za to, že si adresovala aj to, že my tu zabúdame, vlastne hádžeme cez palubu aj spolu s tými peniazmi ukradnutými z II. piliera, hádžeme celú jednu mladú generáciu nieže do koša, my spaľujeme ich budúcnosť, teda koali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)