6. schôdza

Vďaka, pán predsedajúci.
A vďaka môjmu kolegovi Michalovi za to, že nám pripomenul túto žhavú tému energetickej chudoby. Ja chcem pripomenúť, že to, samozrejme, nie je prvýkrát, keď sa o tejto téme bavíme na pôde Národnej rady. Pred, koľko tomu bolo? Dva roky zhruba, v čase, kedy začali dramaticky stúpať ceny plynu a elektriny, priniesol, som priniesol ja vtedy ako jediný poslanec, ktorý tú možnosť mal, návrh Progresívneho Slovenska na zastropovanie, alebo lepšie povedané na vyriešenie cien energií. Bol to návrh, ktorý sme nazvali príspevok na bývanie a fungoval veľmi jednoducho. Pokiaľ domácnosť, akože kombinovaný príjem domácností, pardon, kombinované výdavky domácnosti na energie, na bývanie, ktoré s tým, všetko, čo s tým súviselo vrátane cien energií, presahovalo 30 % príjmov tej domácnosti, tak štát by sa zaviazal zaplatiť ten rozdiel. Inými slovami, ľudia by nečelili tej strašnej dileme, že či mať, či dať chleba na stôl alebo strechu nad hlavou. Mali by tú garanciu, že s takýmto riešením by tú strechu nad hlavou, o tú strechu nad hlavou nikdy neprišli.
Žiaľ, Národná rada si ten príspevok neosvojila, čo má aj dopad na našu dnešnú debatu o konsolidácii, pán minister financií. Pretože keby to vtedy bolo bývalo prešlo, vyčíslili sme celkové náklady na takto nadizajnovanú pomoc s cenami energií na niekoľko stovák miliónov. Ak sa nemýlim 300 - 400 miliónov eur? (Reakcie v pléne.) Pardon. Stoosemdesiat jedna miliónov eur, vďaka kolegyni Bea, Bea Jurík, ktorá bola jednou zo spoluautoriek toho, toho návrhu zákona. Ale čo je, samozrejme, zlomok toho, čo sme nakoniec ako štát minuli na to nešťastné plošné riešenie, ktoré sme zvolili aj s tými slávnymi bazénmi a vyhrievanými cestami. Keby sme boli bývali prijali to riešenie, ktoré teraz máme, aj sa postaráme o ľudí, ktorí energetickou chudobou trpeli a aj by nemusel minister financií riešiť tak žalostnú fiškálnu situáciu, ako teraz s týmito brutálnymi konsolidačnými opatreniami ich riešime.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem aj za tvoje vystúpenie, Michal, a naozaj by sme si mali konečne všetci uvedomiť, aké neadresné je toto opatrenie na dotáciu energií do domácností. Áno, ako spomínal môj kolega, tak Progresívne Slovensko malo aj vo svojom predvolebnom programe adresné opatrenie, a to príspevok na bývanie pre tie najzraniteľnejšie domácnosti a rodiny. A tak, ako si spomínal, sú to hlavne jednorodičovské rodiny a ľudia, ktorí už teraz prepadávajú cez sociálny systém. Mnohé regióny Slovenska sú neustále zaťažené energetickou chudobou a ako sme spomínali, tá sa vážne podpisuje aj na zdraví obyvateľstva celej krajiny. Európska únia nám poskytuje dostatok možností, ako túto situáciu zlepšiť, žiaľ, zlyháva naša implementácia, resp. chýba snaha a záujem kompetentných riešiť tieto konkrétne prípady adresne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Chcela by som sa poďakovať Michalovi za jeho príspevok. A chcela by som vyjadriť, teda naozaj podporu jeho návrhu na to, že potrebujeme definovať energetickú chudobu. Pretože pokiaľ nebudeme mať v našich politikách zadefinovanú energetickú chudobu, budú sa nám oveľa ťažšie hľadať adresné a systémové riešenia tejto problematiky. Oceňujem aj informáciu, ktorú nám Michal uviedol, že energetická chudoba je vlastne aj záťažou pre životné prostredie, nakoľko ľudia, ktorí sa ocitnú v energetickej chudobe, môžu spôsobovať aj znečistenie ovzdušia a iné, iné environmentálne problémy.
Tiež si myslím, že minúť 1,25 miliardy eur na opatrenie celoplošného riešenia energetickej krízy je nehorázne rozhodnutie tejto vlády a napríklad ako Michal uviedol, že najviac táto energetická chudoba postihuje jednorodičovské domácnosti, tak možno tam práve sme mohli začať s tou adresnou pomocou.
Ďakujem.

Vážený kolega Sa-bo, príde mi to trošku oživujúce, tak ne, ne, nechcel som, aby som neurobil niečo, niečo zlé. Ale venujete sa téme energetickej chudoby a ste spomenuli, že spaľujeme svoju budúcnosť doslova. A ja sa, ja sa pýtam, to je možno otázka na vás alebo taká rečnícka, že či ste našli v týchto konsolidačných opatreniach nejaké inovatívne riešenie, alebo či iba plošne ideme dotovať energie pre všetkých.
Ja si dovolím uviesť jeden príklad za všetky. Spomíname tu jednorodičovské rodiny. Tak si predstavme mamu, ktorá žije s jedným dieťaťom alebo s dvoma v malom dvojizbovom byte na päťdesiatich metroch štvorcových. To sú dvaja alebo traja ľudia, ktorým vláda ide pomáhať energiami. Ten príspevok nepresiahne niekoľko sto eur za rok, lebo bývajú v maličkom byte v nejakom paneláku. A predstavte si dvoch bezdetných ľudí, ktorí žijú povedzme na ploche, na obytnej ploche 300 m² a tým, týmto dvom ľuďom vláda prispeje niekoľko tisíc eur ročne na dotovanie energií. To je obludne neférové. To nie je len neférové voči tej matke, ktorá vychováva pre túto krajinu dve deti, ale to je neférové voči nám všetkým, ktorí prispievame cez dane na, na financovanie tohto štátu. Ako si môžme toto dovoliť? Ako môžte tento balík nazvať konsolidačný, drahí priatelia?
My v KDH máme odpoveď na to. My máme aj spracovaný návrh zákona na, o energetickej chudobe a takisto na zatepľovanie domov, ale táto vláda si s tým príliš veľa námahy nedala. Zobrať, porozdeľovať a to je všetko.
Pán Sabo, ďakujem, že sa venujete tej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, Michal, že si vo svojom príspevku poukázal na veľmi vážny problém energetickej chudoby na Slovensku a príde mi to osobitne dôležité aj v súvislosti s tým, že len pred pár dňami sme tu mali škandál ohľadne pána Fica, vlády Fica IV., kedy chcel zaškrtiť šéfa ÚRSO pána Andreja Jurisa, ktorého neskôr odvolali. Bolo to práve ÚRSO, ktoré už v septembri komunikovalo vláde Slovenskej republiky napríklad ich návrh energetickej chudoby a takisto aj potrebu robiť adresné riešenia a podotýkam adresné, ktoré by ľuďom, ktorí ho neodhadujú vlastne až na 8,2 % všetkých domácností, teda asi 150-tisíc domácností na Slovensku vlastne pomohli, čo sa v súčasnosti nedeje. A ono to možno vyzerá, že táto naša diskusia tu o energetickej chudobe a o tom, že kto sú ňou najviac postihnutí, čo sú najmä jednorodičovské domácnosti a jednoosobové domácnosti, teda seniori, je taká akademická, že to tu robíme len tak, aby sme naťahovali čas, ale nie je to tak, lebo ľudia si to všímajú.
Ja som pred dvoma dňami bola na ombudsmanskom ´ďakujem´, kde pán verejný ochranca práv Robo Dobrovodský udelil ohroze... ocenenie ´Ďakujem´ deväťdesiatštyriročnej partizánke Anne Bergerovej, ktorá vo svojom prejave upozornila, že ju trápia dva problémy Slovenska, a to sú rómske deti a jednoosobové domácnosti. Čiže ľudia, aj deväťdesiatroční ľudia tých, ktorým chce táto vláda vsugerovať, že im neviem ako pomáha, si uvedomujú, že práve naopak, tie pomocné opatrenia adresné by mali smerovať jednorodičovským domácnostiam a aj rómskym deťom. Čiže ľudia si to všímajú.
Vďaka. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Michal Sabo, chcem ti vzdať hold a nielen tebe, ale aj ostatným kolegom, ktorí tu od rána od deviatej vytrvalo vystupujú v rozprave, vystupujú s faktickými poznámkami a že ani teba neodradilo to, do istej miery dalo by sa povedať, znásilnenie zákona o rokovacom poriadku. Pretože podľa zákona o rokovacom poriadku o devätnástej hodine sme mali skončiť. A mali by sme pokračovať zajtra ráno od deviatej v rokovaní schôdze. Ale Peter Pellegrini sa rozhodol znásilniť rokovací poriadok a koaliční poslanci mu to poslušne odsúhlasili, pretože im dochádza trpezlivosť. A vzdávam ti hold za to, že ťa to neodradilo a že nie len ty, ale aj ostatní kolegovia, ktorí sú tu v sále, ukazujeme, čoho sme schopní, akú silu dokáže demonštrovať aj opozícia tou jedinou zbraňou, ktorú má, a tou zbraňou je slovo.
Samozrejme, všeličo na Slovensku nefunguje ideálne, všeličo sa dá vylepšiť v školstve, v zdravotníctve atď. a na mnohé otázky máme rôzne návrhy riešení, ktoré možno nie sú úplne súladné, ale to, čo nás v tejto chvíli spája na sto percent, tak to je boj za spravodlivosť a právny štát. A my sme dnes ukázali, že ak sa na tomto dokážeme zhodnúť a ak nás toto spojí, tak vieme potiahnuť celý rokovací deň, a to dokonca až do polnoci jedným jediným bodom.
A chcem vás posmeliť k tomu, kolegovia, aby sme v tom pokračovali, aby sme v tom vytrvali, aby sme oddialili špinavý plán vládnej koalície zlikvidovať tú jedinú na sto percent funkčnú inštitúciu - špeciálnu prokuratúru. (Potlesk.)

Ďakujem. Hrozne som vám držala palce, pán Danko, že to dám.
Chcela by som ešte zareagovať na to, že v rámci konsolidácie vláda nerieši zelené výzvy a nevníma alebo nevie ich vnímať sediac ešte len v poľovníckych posedoch ako na najvyššom mentálnom tróne, ktorý sa niekedy niekomu v živote podaril, a nevnímate témy ako príležitosť a tie témy sú napríklad, ako sa mienime vysporiadať s textilným odpadom, ktorý, ako vieme, je druhý najväčší znečisťovateľ tejto planéty hneď po ropnom priemysle. Členské štáty Európskej únie majú podľa rámcovej smernice o odpadoch povinnosť zaviesť triedený zber textilného odpadu od 1. januára 2025. S týmto termínom počíta aj aktuálny Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky ´21 až ´25, ktorý envirorezort teda predstavil, presadil, koncom vlaňajška. Aj preto sa ministerstvo životného prostredia musí zaoberať textilným odpadom a jeho následným zhodnocovaním, aby Slovensko do roku 2025 splnilo požiadavky spomenutej smernice.
Naozaj si však neviem predstaviť, keď tu vláda ani nerieši energetickú chudobu, tak ako by mohla vnímať túto tému ako príležitosť? Ako príležitosť nielen teda zelenú, ale aj ekonomickú, sociálnu, tému zelených inovácií. A tu sme zase naspäť pri tej širšej súvislosti, v prepojení v tomto konsolidačnom balíčku, na rezignáciu na zásadné tému, ako sú investície do zelených projektov, do vzdelávania, vedy, kreativity. Nielen stupídne vziať, hodiť do ohňa a pozerať sa, ako to všetko zhorí. Ako tu všetci zhoríme.
Ďakujem. (Potlesk.)

Môžem už? No dobre, ďakujem.
Michal, ja ti tiež ďakujem, že si dnes otvoril tému energetickej chudoby a dal si nám tak možnosť pripomenúť jedno z opatrení, ktoré sme navrhovali niekoľkokrát v tom minulom období prostredníctvom nášho vtedy jediného poslanca Tomáša Valášeka. Naposledy to bolo teda vo februári 2023 a toto opatrenie veľmi súvisí s tou energetickou krízou a ja teda nadviažem na to, čo hovoril aj Tomáš. Jedná sa o príspevok na bývanie. A podstatou nášho návrhu zákona bolo zavedenie novej samostatnej štátnej sociálnej dávky, ktorá by nebola viazaná na hmotnú núdzu, a práve takto koncipovaný príspevok mohol pomôcť s úhradou nákladov na bývanie až 490 tisícom ľudí. Z nich až 265-tisíc žije pod hranicou rizika chudoby, čo je takmer polovica zo všetkých ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby.
Parlament vtedy náš návrh napriek energetickej kríze odmietol, dokonca naposledy v tom februári 2023 zaň hlasovalo len osem poslancov. Takáto pomoc je nielen otázkou empatie so sociálne slabšími, ale predchádzanie straty bývania je zároveň z pohľadu verejných výdavkov oveľa menej nákladné, ako riešenie následkov bezdomovectva. Náš návrh, ako tu už Tomáš spomínal, by stál len 171 miliónov eur, čo je teda v porovnaní so všetkými tými plošnými opatreniami za miliardy skutočnou adresnou pomocou. Poslanci a poslankyne vtedy mali v rukách návod, ako efektívne pomôcť státisícom ľudí a zabezpečiť rešpektovanie jedného zo základných ľudských práv, a síce práva na bývanie. A som rada, že dnes je toto opatrenie súčasťou programového vyhlásenia vlády a som teda zvedavá, že kedy a v akej podobe príde aj sem do pléna. Každopádne kľudne sa inšpirujte z nami predkladaného návrhu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Keďže, keďže tu nesedel nikto z predkladateľov, tak som chcel navrhnúť, aby sme dali prestávku. Ale teda nesedí síce, neviem, že či pôjde von alebo naspäť, takže dobre, poďme ďalej.

V tej istej veci som sa chcela vyjadriť, že tu nebol žiaden člen vlády, ale keď ho tu už máme, asi tu aj ostane. Takže beriem späť.