Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Naliehavosť prijatia návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní vyplýva z nevyhnutnosti prijať legislatívne opatrenia v oblasti trestného práva nadväzujúce na konania o porušení povinností vyplývajúcich z práva Európskej únie. Ide o tieto konania o porušení práva Európskej únie:
Konanie o porušení Infringement (2019) 2135 pre nesprávnu transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV, konanie začaté 15. februára 2023.
Ďalej konanie o porušení Infringement (2021) 2240 pre neúplnú a nesprávnu transpozíciu rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, konanie začaté 14. júla 2023.
Ďalej konanie o porušení Infringement (2021) 2268 pre nesprávnu transpozíciu niektorých ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva a súvisiace porušenie čl. 325 ods. 2 Zmluvy a fungovaní Európskej únie, konanie začaté 9. februára 2022.
Ďalej konanie o porušení Infringement (2023) 2008 pre nesprávnu transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve a informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody, konanie začaté 1. júla 2023.
A konanie o porušení Infringement (2023) 2018 pre neúplnú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní, konanie začaté 18. októbra 2023.
Je preto dôležité, aby zákonodarca pristúpil k okamžitému riešeniu výhrad Európskej komisie. V opačnom prípade sa Slovenská republika vystavuje riziku súdneho konania, s ktorými sú bezprostredne späté finančné sankcie z dôvodu absentujúcej, prípadne nesprávnej transpozície práva Európskej únie.
Pokiaľ ide o možné následky v konaní o porušení, ktoré vedie Európska komisia proti Slovenskej republike, je potrebné uviesť, že v prípade pokračovania týchto konaní bez zabezpečenia nápravy vytýkaných porušení najneskôr v lehote na odpoveď na odôvodnené stanovisko Európskej komisie by sa táto následne mohla obrátiť so žalobou na Súdny dvor Európskej únie podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Pokiaľ by Súdny dvor na základe takejto žaloby konštatoval, že Slovenská republika porušila svoje povinnosti vyplývajúce z dotknutých aktov práva Európskej únie, Slovenská republika by bola povinná vykonať rozsudok, t. j. zabezpečiť súlad vnútroštátneho práva s právom Európskej únie.
Pokiaľ by sa tak nestalo, Európska komisia by bola oprávnená podať na Súdny dvor ďalšiu žalobu podľa čl. 260 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorej by už navrhla, aby Súdny dvor Európskej únie uložil Slovenskej republike konkrétne finančné sankcie za toto porušenie. Osobitne v prípade neoznámenia opatrení, ktorými bola transponovaná smernica prijatá v súlade s legislatívnym postupom, môže Európska komisia už v prvej žalobe podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na základe čl. 260 ods. 3 navrhnúť, aby Súdny dvor Európskej únie uložil, že si Slovenská republika nesplnila svoje povinnosti a zároveň jej aj uložil konkrétne finančné sankcie za toto porušenie. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že Európska komisia už opakovane deklarovala, že v prípade, že k náprave vytýkaného porušenia dôjde až po podaní žaloby na Súdny dvor Európskej únie, nepristúpi k späťvzatiu žaloby.
Pokiaľ ide o samotné finančné sankcie, pri návrhu ich konkrétneho druhu a výšky Európska komisia vo všeobecnosti vychádza z aktuálneho oznámenia o finančných sankciách v roku 2023. Ide o oznámenie C (2022) 9973 z 22. decembra 2022 „Finančné sankcie v konaniach o nesplnení povinnosti“. Sankcie spočívajú v paušálnej pokute a prípadne aj penále. Výšku sankcií pritom ovplyvňuje nielen doba pretrvávania porušenia a jeho závažnosť, ale aj potreba zabezpečenia dostatočného odrádzajúceho účinku sankcie. Pokiaľ ide o konkrétne sumy, pohybujú sa navrhované sankcie štandardne v rozpätí niekoľkých miliónov eur. Pre Slovenskú republiku je v roku 2023 výška minimálnej paušálnej pokuty stanovená na sumu 616 000 eur, pričom maximálna výška nie je ustanovená. Denné penále sa môže pohybovať v rozmedzí od 600 do 39 600 eur na deň, pričom penále určené Súdnym dvorom Európskej únie je členský štát povinný platiť za každý deň až do úplného odstránenia porušenia práva Európskej únie.
Ďalej je potrebné urýchlene pristúpiť k humanizácii trestov v Trestnom zákone za niektoré druhy trestných činov, najmä majetkovej a hospodárskej povahy, s ohľadom na princípy právneho štátu a rešpektovania základných ľudských práv a slobôd v súlade s trendami trestnej politiky uplatňovanej v štátoch Európskej únie vo forme zníženia maximálnych sadzieb za trestné činy v súbehu s rozšírením rozpätia dolnej a hornej hranice trestu s cieľom neobmedzovať súd pri individualizácii trestu pre páchateľa a zároveň rozšíriť a uprednostňovať alternatívne tresty pre páchateľov so sekundárnym efektom zníženia náporu na väzenský systém a následne na štátny rozpočet. Je potrebné zároveň poukázať aj na skutočnosť, že aktuálna politika trestania nie je v súlade s čl. 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie v znení „Prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná trestnému činu“, v duchu ktorého je napríklad aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 19. októbra 2023, spisová značka C-655/21, ktorým bolo vylúčené uplatnenie vnútroštátnej úpravy týkajúce sa trestu za majetkovú trestnú činnosť, z dôvodu jeho neprimeranosti spočívajúci v stanovení trestu odňatia slobody vo výške minimál... minimálne päť rokov. Bolo to konanie vo vzťahu k Bulharsku. Nakoľko je úprava trestov v Slovenskej republike na obdobnej úrovni, bolo by konanie pred Súdnym dvorom proti Slovenskej republike bez urýchlenej zmeny trestnej politiky len otázkou blízkej budúcnosti.
Ďalej je potrebné upraviť aj inštitút prepadnutia majetku v reakcii na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý bol konštatovaný v rozhodnutí pléna Ústavného súdu 1/2021 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovení § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, kedy od 20. októbra 2023 sú predmetné ustanovenia zrušené.
V neposlednom rade je potrebné urýchlene reagovať aj na vývoj inflácie, vďaka ktorej sú kritériá (zaznievanie gongu), na základe ktorých sa škoda na majetku kvalifikuje ako trestný čin už neaktuálne, a dochádza ku kriminalizácii osôb bez reálneho nebezpečenstva pre spoločnosť.
Naliehavosť úpravy Trestného poriadku a na to nadväzujúcich právnych predpisov vyplýva z potreby zosúladiť právnu úpravu s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, napríklad Adamčo verzus Slovenská republika, Vasaráb a Paulus verzus Slovenská republika, alebo Mucha verzus Slovenská republika, ktoré konštatovali porušenie základných práv sťažovateľov, ktorí boli účastníkmi trestného konania, potrebou podrobnejšej úpravy inštitútu spolupracujúcej osoby-obvineného, tzv. „kajúcnika“, ako aj úpravou ďalších procesných ustanovení s cieľom zabezpečiť právo na spravodlivý proces, v rámci ktorého by malo dochádzať k obmedzovaniu základných ľudských práv, napríklad osobnej slobody, práva vlastniť majetok a ďalšie, účastníkov trestného konania len na základe zákonných dôvodov, čo sa pri aktuálnej právnej úprave nedeje aj vzhľadom na zneužívanie inštitútov trestného práva špecializovanými trestnými zložkami v neprimeranom rozsahu za ostatné tri roky. Z procesných ustanovení ide najmä a predovšetkým o inštitút väzby, inštitút zaistenia majetku, inštitút spolupracujúcich osôb a poskytovanie nezákonných benefitov uzatváraním nezákonných dohôd o vine a treste a prijímanie obžalôb bez splnenia materiálnych atribútov obžaloby.
Vzhľadom na vyššie uvedené je otázna aj opodstatnenosť duálnej organizácie prokuratúry, ktorá by mala byť v zmysle § 2 zákona č. 151/2003 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov „samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokuratúry, prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti“. Oproti tomu výsledkom duálnej organizácie prokuratúry je možné ohrozenie bezpečnosti štátu, kedy dva štátne orgány – Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a Úrad špeciálnej prokuratúry sú de facto v inštitucionálnej vojne, pretože presadzujú dva odlišné koncepty trestnej politiky štátu, pričom Úrad špeciálnej prokuratúry napriek tomu, že nie je na rozdiel od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ústavným štátnym orgánom, tvorí autonómnu trestnú politiku, pri ktorej nerešpektuje Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky ako hlavu monokratickej štruktúry prokuratúry, čo sa prejavuje okrem iného aj napríklad tým, že prokurátori ÚŠP nerešpektujú rozhodnutia generálneho prokurátora Slovenskej republiky, napríklad obchádzajú rozhodnutia generálneho prokurátora podľa § 363 Trestného poriadku tým, že podávajú obžaloby ešte pred rozhodnutím o samotnom § 363, teda podaných návrhoch, resp. podávajú obžaloby súčasne so zamietnutím sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, čím maria právo obvineného podať návrh podľa § 363 Trestného poriadku, resp. dochádza k zásadne odlišnému výkladu právnych noriem zo strany ÚŠP a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, čím dochádza k narušeniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva, pričom zo strany ÚŠP sa jedná o zásadne neprípustný extenzívny výklad Trestného zákona v rozpore so zásadou nullum crimen sine lege – žiaden trestný čin bez zákona, pretože Úrad špeciálnej prokuratúry kvalifikuje niektoré konania ako trestné bez toho, aby reflektovali pojmové znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu. A súčasne ÚŠP uplatňuje taký výklad ustanovení Trestného poriadku, ktorý neprípustne obmedzuje až porušuje práva obvinených na obhajobu.
Uvedené dôvody na skrátené legislatívne konanie, ktoré spočívajú aj v porušovaní základných ľudských práv, je možno podporiť aj niektorými rozhodnutiami Ústavného súdu, napríklad Rozhodnutie 4 ÚS 608/2022 z 12. apríla 2023, kde Ústavný súd konštatoval, že postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kde doba nekonania Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá ku dňu podania ústavnej sťažnosti predstavovala deväť mesiacov bolo nakoniec až 16 mesiacov ku dňu rozhodovania.
Ďalej napríklad Rozhodnutie I. ÚS 106/2021 z 11. októbra 2023, kde upovedomením prokuratúra, prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry bolo porušené základné právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, kde napadnutím, napadnutým upovedomením prokurátor sťažovateľa informoval, že podľa § 9 ods. 1 a 6 zákona č. 221/2006 o výkone väzby v znení účinnom v tom čase, nevydáva súhlas na jeho predvedenie pred pracovníka notárskeho úradu, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia.
Ďalej napríklad III. ÚS 454/2022 z 12. januára 2023, kde súhlasom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky boli porušené základné práva sťažovateľov na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo na rešpektovanie súkromného rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konštatuje sa tu takisto, že tieto okolnosti v príkaze prokurátora vôbec neboli skúmané a absentujú v ňom akékoľvek okolnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že po takom dlhom čase sa v priestoroch nachádzajú veci dôležité pre trestné stíhanie.
Ďalej napríklad Rozhodnutie III. ÚS 65/2023 z 15. júna 2023, kde sa konštatuje, že prvým výrokom uznesenia Špecializovaného trestného súdu v rozsahu, v ktorom sa týka sťažovateľa, boli porušené základné práva sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ohrane ľudských práv a základných slobôd. Prokurátor ÚŠP a Špecializovaný trestný súd zaistili majetok sťažovateľa na základe toho, že pri trestných činoch vymedzených v § 58 ods. 3 Trestného zákona, kam patrí aj trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, pre ktorý bol sťažovateľ trestne stíhaný, súd obligatórne uloží trest prepadnutia majetku. Z uvedeného možno vyvodiť, že ústavne nekomfortné bolo aj samotné uznesenie prokurátora ÚŠP.
Ďalej napríklad Rozhodnutie IV. ÚS 2019/2022 z dňa 11.10. 2022, ktorý sa týka ochrany listového tajomstva vo väzbe a nečinnosti ÚŠP, kde sa konštatuje, že postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky bolo porušené základné právo sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.
Okrem toho tu máme množstvo rozhodnutí alebo teda viacero rozhodnutí Ústavného súdu vo vzťahu k väzbe, kde Ústavný súd rieši vždy súlad s posledným rozhodnutím, teda s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Samozrejme, Ústavný súd môže rozhodnúť až vtedy, keď daný obvinený využije všetky svoje, alebo obžalovaný využije všetky svoje možnosti nápravy pri jednotlivých súdnych autoritách. Čiže samozrejmé, že tieto všetky rozhodnutia smerujú k rozhodnutiam Najvyššieho súdu, prípadne Špecializovaného trestného súdu, avšak pôvodcom v týchto konaniach je Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý dával návrh na vzatie do väzby. Je to napríklad Rozhodnutie III. ÚS 456/2021 z 10. 2. 2022, kde, ktorý sa jedná kon... ktorý sa týka kontaktu s rodinou vo väzbe, kde sa konštatuje nemožnosť podania opravných prostriedkov vo vzťahu k sťažnosti obvineného na podmienky väzby.
Ďalšie rozhodnutie III. ÚS 581/2021 z 21. 12. 2021, kedy, ktorý sa jedná neexistencie kolúznych dôvodov, to znamená, uznesením Najvyššieho súdu bolo porušené základné právo sťažovateľa nebyť stíhaný a pozbavený osobnej slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon podľa článku 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a článku 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kde Ústavný súd s poukazom na už uvedené argumentačné línie vyhodnotil ústavnú sťažnosť vo vzťahu k existencii väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a tomu zodpovedajúcemu odôvodneniu napadnutého uznesenia ako dôvodnú, pričom Ústavný súd za takýchto okolností dospel k presvedčeniu, že sťažovateľovi právo na osobnú slobodu bolo obmedzené neproporcionálne. Ústavný súd bol toho názoru, že všeobecný a bližšie nekonkretizovaný poukaz na druh a povahu vyšetrovanej trestnej činnosti sťažovateľom zastávanú funkciu a tvrdenú výšku úplatku nepredstavuje ústavne konformné vysporiadanie sa s otázkou možnosti náhrady väzby alternatívnymi prostriedkami a ďalšie rozhodnutia Ústavného súdu, o ktorých budeme hovoriť potom ďalej v rozprave.
Okrem toho tu máme viacero rozhodnutí generálneho prokurátora alebo Generálnej prokuratúry podľa § 363, kde bolo konštatované nezákonné obvinenie, kde bolo zrušené obvinenie pre neexistenciu dôkazov, pričom všetky úkony orgánov činných v trestnom konaní, ktoré tomu predchádzali alebo na to nadväzovali, boli vyhlásené za nezákonné a zrušené a ďalšie rozhodnutia, ktoré konštatujú nezákonné obvinenia.
Ďalšími dôvodmi boli pri porušovaní základných ľudských práv a slobôd, boli odmietnutia obžaloby práve z toho dôvodu, že boli porušované základné ľudské práva na obhajobu v trestnom konaní niektorými prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry v konkrétnych trestných veciach. Okrem toho tu máme množstvo legálne nadobudnutých prepisov z jednotlivých trestných konaní z prípravných konaní, ktoré poukazujú na konania prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, kde sa konštatuje alebo z ktorých vyplýva, že prichádzalo k manipulácii trestných konaní, z ktorých vyplýva, že dochádzalo medzi prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry k vytváraniu, k umelému vytváraniu úradných záznamov za tým účelom, aby boli nezákonne a s nadkvalifikáciou obviňovaní, obviňované niektoré osoby.
Čiže z uvedeného máme za to, že čo sa týka uvedenej potreby okamžitého zásahu zákonodarcu, vláda na tomto mieste uvádza, že v prípade aplikácie § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov môže Národná rada uplatňovať právomoc uzniesť sa na skrátenom legislatívnom konaní, ak objektívne existuje mimoriadna okolnosť a v jej rámci ide o dostatočne odôvodnený prípad ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozbu značných hospodárskych škôd pre štát. Uvedené legislatívne opatrenie je potrebné prijať tak, aby mohli byť účinné čo najskôr, keďže neriešenie vzniknutej situácie alebo odďaľovanie jej riešenia by mohlo ohroziť základné ľudské práva a slobody, bezpečnosť štátu či viesť k hospodárskym škodám.
Podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sú splnené podmienky na prerokovanie návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, pretože môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv, ako najmä práva na osobnú slobodu, vlastniť majetok a v krajnom prípade aj práva na život, čo bolo odôvodnené v tom, čo som uviedol predtým.
Ďakujem pekne, skončil som, pán predsedajúci.
