Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.6.2024 o 14:25 hod.

MBA

Richard Dubovický

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 20.6.2024 12:08 - 12:08 hod.

Jaurová Zora Zobrazit prepis
"Poblúdiť možno preto, že sme hľadali veľmi netrpezlivo, že už, už sme chceli byť pri cieli, možno ešte hodne vzdialenom."
Vážené kolegyne, kolegovia, tento citát od významnej slovenskej prekladateľky a spisovateľky Zory Jesenskej som v úvode môjho prejavu použila z dvoch dôvodov.
Jednak vcelku presne a stručne popisuje to, čo sa vám neskôr pokúsim oveľa obšírnejšie vysvetliť v rozprave k zákonu o STVR. A zároveň som si po inauguračnom prejave pána prezidenta Pelegriniho, v ktorom spomínal významných mužov zo slovenskej histórie, predsavzala, že v tomto pléne budem viac propagovať aj významné ženy z našej histórie, vďaka ktorým sme dnes tu.
Dielo Zory Jesenskej, jej celoživotná práca pri prekladaní svetovej literatúry z ruštiny, angličtiny, nemčiny, francúzštiny, ale aj jej odvaha, s ktorou čelila režimu po sovietskej okupácii v roku ´68, sú pre nás príkladom a inšpiráciou, ktorú potrebujeme aj na pôde zákonodarného zboru.
Dnes máme pred sebou druhé čítanie zákona o tzv. STVR alebo novej schránky pre verejnoprávne médiá na Slovensku. Dôvodová správa k tomuto zákonu uvádza, že jeho cieľom je priniesť viac verejnoprávnosti do vysielania a odpolitizovať procesy pri voľbe generálneho riaditeľa tejto inštitúcie. Toto všetko sa snaží robiť tým, že zruší súčasnú existujúcu inštitúciu, známu pod názvom RTVS a založí novú STVR, na ktorú prejde všetko, čo bolo doteraz RTVS. Zákon, ktorým to vláda robí, je taktiež kópiou súčasného zákona o RTVS a odlišuje sa od neho iba v niekoľkých sporných bodoch. A to je presne dôvod, pre ktorý je tento zákon nesprávny vo svojej podstate a nijaké pozmeňujúce či doplňujúce návrhy, ktoré by padli v tomto pléne a vlastne ani iné vylepšenia nemôžu zakryť holú podstatu problému, ktorou je to, že bezdôvodné rušenie existujúcej verejnoprávnej inštitúcie a zakladanie novej, identickej, ibaže úplne podriadenej vláde, s cieľom odstrániť súčasného generálneho riaditeľa a manažment, a ovládnuť spravodajstvo, je presne taký zásah do slobody médií, pred akým varuje aj novoprijatá európska legislatíva, s ktorou je táto úprava v príkrom rozpore. To, že pani ministerka tvrdí, že tá úprava nie je v rozpore s európskym právom, to, samozrejme, tvrdiť môže, len problém je, že všetci ostatní, ktorí toto európske právo vykladajú, majú opačný názor. A ja vo svojom prejave aj znovu vysvetlím, prečo sme, prečo sme presvedčení o tom, že rozpor s európskou legislatívou je najväčším problémom predloženej právnej úpravy.
Ja som veľmi podrobne o tých problematických bodoch hovorila v prvom čítaní a pokúsim sa to tu ešte raz trocha prebehnúť a priniesť aj ďalšie, týkajúce sa najmä prechodných ustanovení.
Spoločným menovateľom všetkých týchto problematických bodov je práve skutočnosť, že neprinášajú žiadnu pozitívnu reformu verejnoprávnych médií na Slovensku, ktorú by sme naozaj potrebovali, ale sú len pomstou politikov voči inštitúcii, ktorá neskákala tak, ako oni pískali. Tým prvým problémom je samotná filozofia zákona a je to to, že neexistuje žiaden dôvod na to, aby štát zakladal STVR. Všetky navrhované zmeny bolo možné uskutočniť prostredníctvom novelizácie zákona o RTVS a neexistuje vôbec žiaden dôvod, prečo by bolo treba zakladať novú inštitúciu. Navrhovateľ alebo predkladateľ zákona do Národnej rady má povinnosť v legislatívnom procese zodpovedať otázku, prečo robí to, čo robí, a prečo teda musí dôjsť k zániku RTVS. Bohužiaľ, nikde v návrhu, ani v dôvodovej správe však odpoveď na túto otázku nedostávame. Zvolený legislatívny postup, pri ktorom dochádza k výrazným inštitucionálnym zmenám bez zrejmého dôvodu, keďže 95 % obsahu nového zákona ostáva nezmenené oproti súčasnej verzii, je problematický z niekoľkých dôvodov.
Po prvé, je to v rozpore so zákonom o tvorbe právnych predpisov, ktorý požaduje, aby cieľom tvorby právnych predpisov bolo pripraviť za účasti verejnosti taký právny predpis, ktorý sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku. Myslím si, že z tejto vety nebolo dodržané nič.
Z rovnakých dôvodov sme názoru, že ten zákon narúša aj princíp právnej istoty, ktorý je zakotvený v čl. 1 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky. A ako som už povedala, je v priamom rozpore s európskym aktom o slobode médií a jeho základnou filozofiou, ktorá tiež predpokladá a vyžaduje právnu istotu a predvídateľnosť v téme mediálneho prostredia.
Druhým problematickým bodom je, že tým skutočným zámerom predkladaného zákona je, nie je reforma verejnoprávnych médií alebo snaha o ich lepšie fungovanie, ale je odvolanie súčasného vedenia, ktoré je súčasnej vládnej koalícii nepohodlné. S účinnosťou nového zákona dôjde k ukončeniu výkonu funkcie aktuálneho riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja, a taktiež dôjde k zániku mandátu všetkých členov súčasnej Rady RTVS. Takýto postup je, samozrejme, opäť v rozpore, konkrétne s čl. 5 európskeho aktu o slobode médií, ktorý stanovuje záruky pre nezávislé fungovanie verejnoprávnych mediálnych poskytovateľov.
A to by som možno pani ministerke doporučila, keď teda tak kategoricky tvrdí, že to nie je v rozpore s týmto, s týmto nariadením, aby si špeciálne ten čl. 5 prečítala. Pretože podľa tohto článku by mali mať verejnoprávne médiá zabezpečenú ochranu pred akýmkoľvek politickým alebo ekonomickým zasahovaním, čo je nevyhnutné na udržanie ich objektivity a nezávislosti. A veľmi podrobne tento článok hovorí o tom, že nie je možné ukončovať predčasne funkčné obdobia vedúcich zamestnancov týchto verejnoprávnych médií.
Ako som už spomenula, zákon je problematický aj z ústavného hľadiska, a to napríklad v kontexte čl. 30 ústavy, ktorý občanom zaručuje právo na prístup k verejným funkciám, pričom by mohol obmedziť realizáciu tohto práva nielen pri generálnom riaditeľovi, ale aj pri členoch súčasnej Rady RTVS.
Ďalším problémom predkladaného zákona je spôsob, akým koncentruje všetku moc pri riadení verejnoprávnych médií v tzv. Rade STVR, pričom táto rada je volená čisto politicky. Pretože orgánmi tejto novej inštitúcie budú naďalej rada a riaditeľ, ako je to v súčasnosti, ale mení sa jednak spôsob kreovania rady a jej kompetencie, a jednak sa mení aj pomer medzi tým, čo robí rada a čo robí riaditeľ. Kým doteraz všetkých členov rady vymenúvala Národná rada, po novom bude mať ministerstvo kultúry právomoc vymenovať a odvolávať štyroch z deviatich členov rady. Takisto sa mení funkčné obdobie z piatich na šesť rokov, čo nie je v predloženom návrhu vôbec nijak zdôvodnené. Posilnenie vplyvu ministerstva kultúry cez radu predstavuje veľmi významnú zmenu, keďže môže viesť k priamej politickej kontrole a možnému obmedzovaniu nezávislosti a objektivity v rozhodovacích procesoch a v strategickom smerovaní verejnoprávnych médií.
Ako som už spomenula, návrh o STVR radikálne rozširuje kompetencie rady na úkor kompetencií generálneho riaditeľa. Hlavnou novou právomocou rady je voľba a odvolávanie generálneho riaditeľa, pričom rada rozhoduje aj o úprave jeho mzdy. Rada s výrazným vplyvom ministerstva, a teda v našom kontexte tvorená nominantami jednej politickej strany, resp. v prípade tých členov volených parlamentom nominantami koalície, má ešte menšiu legitimitu ako súčasná rada, ktorá je celá volená parlamentom, takže sa na všetkých členoch musí dohodnúť aspoň koalícia. Pritom keby si predkladatelia naozaj urobili tú domácu úlohu a pozreli si, ako fungujú podobné rady v iných krajinách, tak by zistili, že v mnohých európskych krajinách sú takéto a podobné rady volené zástupcami aj koalície, aj opozície v parlamente práve preto, aby bolo zaručené, že tie médiá sú naozaj verejnoprávne, a aby boli naozaj vyvážené. Prečo tento zákon neobsahuje niečo také, a to napríklad aj v rámci filozofie zmierenia a novej politickej kultúry, o ktorej tu veľmi často v poslednom čase počúvame.
Zákon, ktorý máme pred sebou, rovnako umožňuje rade napríklad schvaľovať akékoľvek zmluvné vzťahy STVR, či povinnosť schvaľovať koncepciu riadenia a rozvoja tejto, tohto verejnoprávneho média a jej programovej služby. To sú ďalšie zmeny oproti súčasnému stavu, ktoré znamenajú výrazné zásahy do právomoci riaditeľa a v princípe sa z generálneho riaditeľa a vrcholového manažéra stáva iba výkonný pracovník, prevádzkar nového verejnoprávneho média, ktorý je plne podriadený rade a tá má všetky právomoci pri riadení tejto organizácie.
Zákon vlastne berie riaditeľovi všetky kompetencie, ale necháva mu výlučnú zodpovednosť za všetko, čo sa v inštitúcii bude diať a navyše ho rada môže odvolať prakticky za všetko.
Čo je opäť v príkrom rozpore aj so spomínaným článkom 5 Európskeho aktu o slobode médií.
Koncentrácia všetkej moci v kolektívnom orgáne, kde vlastne nikto nie je zodpovedný za nič, je tým najlepším mechanizmom na ovládnutie nezávislých inštitúcií bez veľkého rizika pre tých, ktorí ich chcú ovládnuť. A, bohužiaľ, my tu vidíme, že tento princíp začína byť v kultúre pod vedením pani ministerky a SNS akýmsi emblémom. Podobný postup sme zaznamenali aj pri verejnoprávnych fondoch a môžeme sa len dopredu desiť, kde sa zase na najbližšej schôdzi objaví znova.
Ďalším problémom predkladaného zákona sú zmeny v požiadavkách na členov rady, kde zákon oproti súčasnej úprave vypustil ustanovenia o nezlučiteľnosti funkcie člena rady s niektorými inými verejnými funkciami ako sú štátni tajomníci, vedúci služobného úradu alebo aj nejaké funkcie v samospráve, a to sú všetko politicky nominované funkcie.
V prípade štátnych tajomníkov a vedúcich služobných úradov schvaľované vládou Slovenskej republiky, čo opäť zakladá potenciálny konflikt záujmov a, samozrejme, keďže žijeme v malej krajine a kolujú tu rôzne mená ľudí, ktorí by mohli byť riaditeľmi tej novej televízie alebo nového verejnoprávneho média, vzbudzuje to oprávnené obavy, že ide o zmenu účelovo urobenú pre veľmi konkrétne osoby a obsadenie rady. A o to skôr, že ja som už niekoľkokrát počula napríklad od predstaviteľov SNS vo verejných diskusiách kadejaké ponuky a indície toho, kto by v rade mohol, alebo naopak nemal byť. Napríklad na poslednom výbore pre kultúru a médiá pán predseda výboru ponúkal zástupcom KDH, že by tam mohol byť reprezentant nejakej konkrétnej organizácie, ktorú považoval za im blízku. Tak toto naozaj nie sú spôsoby, ktoré by nás presviedčali o tom, že tá nová inštitúcia a jej orgány budú volené transparentne.
Samozrejme, veľmi veľa sa tu povedalo o nejasných právomociach tzv. etickej komisie, zákon vytvára taký zvláštny poradný orgán rady, ktorý nazval etická komisia a ktorý má teda dohliadať na pracovníkov verejnoprávnych médií. Má zaujímať stanoviská k dodržiavaniu štatútu a iných etických princípov a tak ďalej. Ale my vôbec nevieme, ako táto etická komisia bude fungovať, pretože jej pôsobnosť, aj záber, aj kompetencie, aj právomoci bude upravovať štatút, ktorý schvaľuje rada. A v zásade to znamená, že tá etická komisia môže robiť v budúcnosti prakticky čokoľvek, čo mu rada napíše, jej rada napíše do štatútu.
Viete, etické komisie sú niečo, čo existuje vo verejných inštitúciách celé roky, v zásade aj súčasná RTVS má nejakú etickú komisiu, ich funkciou býva zvyčajne kontrola dodržiavania vnútorných predpisov organizácie alebo etického správania sa zamestnancov. Ale to vôbec nie je ten orgán, ktorý my nájdeme v tomto zákone, pretože už samotný mechanizmus nominácie členov tej etickej komisie, kde sú zastúpené kadejaké organizácie a skupiny organizácií, ale nie sú tam vôbec zastúpení zamestnanci, hovorí o tom, že, že jeho úlohou vôbec nebude nejaký manažment vzťahov so zamestnancami, ale bude kontrolovať program a vysielanie. A že v podstate ide iba o premenovanie pôvodne navrhovanej programovej komisie trocha menej nápadným inštitútom cenzúry. A ja len chcem upozorniť, že ak niečo nazveme etická komisia, to ešte vôbec neznamená, že to bude naozaj etická komisia a nie cenzorská jednotka.
Ďalším bodom, to je môj veľmi obľúbený bod, lebo on veľmi dobre ilustruje tú inkonzistenciu, ktorú v tomto zákone nájdeme, je fakt, že nový zákon desaťnásobne navyšuje objem reklamy, ktorý môže verejnoprávne, môžu verejnoprávne médiá vysielať. Umožňuje im zvýšiť teda objem reklamy iných foriem komerčnej propagácie a ide o naozaj veľmi zvláštne opatrenie práve v zákone, ktorý deklaruje, že jeho cieľom je zvýšiť mieru verejnoprávnosti slovenských médií verejnej služby. Pretože na jednej strane tým vláda v podstate úplne jasne priznáva, že, že nevie, nechce, alebo nebude proste dostatočne financovať verejnoprávne médiá a nejak sa tak nádeja, že to za ňu urobí trh. Čo je teda, samozrejme, úplne presný opak verejnoprávnosti, a zároveň je to aj veľmi výrazný zásah do mediálneho trhu, ktorý ani náhodou nebol prekonzultovaný s tými aktérmi toho mediálneho trhu.
To, že verejnoprávne médiá majú obmedzený objem reklamy, ktorú môžu vysielať, dokonca v mnohých krajinách verejnoprávne médiá nevysielajú žiadnu reklamu, dôvod je na to ten, že my máme jednoducho duálny systém médií a že verejnoprávne médiá vstupujú na mediálny trh s verejnými peniazmi, a teda svojím spôsobom narúšajú hospodársku súťaž a hospodársku konkurenciu. A práve preto štát obmedzuje ich možný objem reklamy, preto, aby to nejakým spôsobom sa nedotklo súkromných vysielateľov.
Navýšenie reklamy pre STVR je z môjho pohľadu postavené naozaj na veľmi nesprávnej úvahe predkladateľa, pretože nízky objem reklamy nie je nevýhodou verejnoprávneho vysielateľa. Je naopak jeho výhodou, pretože nemusí súťažiť o tú reklamu z toho reklamného koláča a nemusí teda prispôsobovať svoj, svoju programovú štruktúru komerčným požiadavkám. Zvýšenie reklamného objemu dostane STVR do obchodnej súťaže so súkromnými médiami, čo oslabuje napĺňanie verejnoprávnej funkcie, obmedzí im to priestor pre obsah, ktorý nemá komerčnú atraktivitu, ale je nevyhnutný pre plnenie verejnoprávnej misie. Čo tu stále sme počuli aj, aj na začiatku, že televízia si neplní tú verejnoprávnu rolu, tak my teraz ešte robíme všetko pre to, aby si ju plnila ešte menej.
A v konečnom dôsledku bude viesť k oslabeniu jedinečnej úlohy RTVS v slovenskom mediálnom priestore a k radikálnemu zníženiu jej verejnoprávnej role.
A ako som povedala, je to pre mňa ten najlepší dôkaz toho, že predkladatelia tohto zákona do hĺbky nechápu samotnú podstatu verejnoprávnosti, a tiež toho, akými politikami sa tá verejnoprávna misia dá dosahovať. Verejnoprávne médiá nemajú konkurovať súkromným, ale, naopak, štát ich zriaďuje práve na to, aby zabezpečili také verejné služby, ktoré trh nedokáže zabezpečiť. Zvyšovanie reklamného podielu pre, pre verejnoprávne médiá je, samozrejme, značne sporné aj z hľadiska európskych pravidiel pre hospodársku pomoc a štátnu pomoc, pretože, ako som povedala, obmedzuje súkromné podnikanie na mediálnom trhu. A áno, asi by sme sa vedeli mnohí dohodnúť na tom, že tým úplne základným a najväčším problémom verejnoprávnych médií na Slovensku je práve chýbajúce, dostatočné, predvídateľné a od politikov čo najmenej závislé financovanie.
Veľa sa tu povedalo o tom zrušení koncesionárskych poplatkov v minulom volebnom období, ktoré bolo katastrofou, ale bolo to len konečnou katastrofou, ktorou sa zavŕšil dlho neriešený problém. Ale vidíme v tomto zákone, že by sa táto vláda nejako snažila tento problém riešiť? Prečo nemáme na stole návrh zákona, ktorý by primárne prichádzal s reformou financovania verejnoprávnych médií. Ani zmienka o tom nie je v tomto zákone. Prečo? Prečo tam nie je ani len náznak toho, ako by sa toto dalo vyriešiť. Ja chápem, že tu teraz odstraňujeme generálneho riaditeľa a nezávislosť RTVS, a tam sa v zásade úplná finančná závislosť médií na vláde veľmi hodí aj tým, ktorí sa počas minulého volebného obdobia celkom správne ohradzovali voči zrušeniu koncesionárskych poplatkov, či hlasovali za radikálne vyšší rozpočet RTVS.
Samozrejme, to zvyšovanie objemu reklamy je iba zdanlivým riešením. Nerieši nič. Nerieši vôbec zásadne nejako štrukturálne financovanie, nerieši udržateľnosť a v podstate len odvádza pozornosť od potreby systematickejšieho prístupu k financovaniu, ktorý by zabezpečil, že verejnoprávne médiá môžu kontinuálne plniť svoju misiu bez toho, aby museli robiť kompromisy v dôsledku závislosti od reklamných príjmov.
Veľa tu teda už zaznelo o rozpore tohto zákona s európskou legislatívou, s európskym aktom o slobode médií, ktorý zdôrazňuje potrebu právnych záruk pre nezávislé fungovanie verejnoprávnych médií, to naozaj v tomto zákone nenájdeme, ktorý požaduje zabezpečenie ich dostatočného financovania na plnenie verejnoprávneho poslania. Ktorý hovorí o tom, že akým spôsobom je možné a nie je možné odvolávať a menovať vedúcich pracovníkov týchto verejnoprávnych médií, a takisto posilňovanie právomocí ministerstva kultúry pri menovaní a odvolávaní rady, ktorá ovplyvňuje celé riadenie inštitúcie, je v rozpore s týmto zákonom, pretože priamo implikuje politickú kontrolu nad touto inštitúciou.
Európsky akt o slobode médií okrem článku 5, ktorý sa venuje priamo verejnoprávnym médiám, tak obsahuje aj ďalšie články, ktoré sa venujú mediálnemu prostrediu ako takému. A v nich požaduje, aby každé legislatívne, regulačné alebo administratívne opatrenie, ktorým sa zasahuje do mediálneho trhu, bolo riadne odôvodnené a primerané. Takisto hovoria tieto články o tom, aby akákoľvek regulácia podliehala vopred stanoveným a jasným časovým rámcom. A ja som to tu už spomínala aj minule, ale považujem to za dôležité spomenúť, že to, že v čase, kedy my vieme, že existuje takáto európska legislatíva a tie rozpory s tým európskym aktom sú pomerne zreteľné, napriek tomu, že tento, toto nariadenie je už právoplatné v čase, keď tu rokujeme o tomto zákone, tak my sme presvedčení, že vláda porušuje aj základnú zmluvu o Európskej únii práve v článku, ktorý hovorí o zásade lojality a spolupráce medzi členskými štátmi EÚ, čo je v zásade dosť závažné porušenie európskej spolupráce.
A tá posledná vec, o ktorej sa tu málo hovorilo v prvom čítaní a ktorú by som chcela trocha rozviesť, prečo považujem tento zákon za problematický, sú práve technické nedostatky, ktoré nájdeme v tej časti o prechodných ustanoveniach, ktoré naozaj zakladajú priestor pre totálny chaos a vlastne vyjadrenia predkladateľov o nejakej tej časovej následnosti toho, čo sa stane po schválení tohto zákona, nekorešpondujú s tým, čo je v tom zákone napísané. A tento bod je veľmi dôležitý, lebo jeho dôsledky pocítime okamžite po tom, ako ten zákon v parlamente parlament schváli.
Pripomeňme si teda, ako zákon upravuje prechod z RTVS na STVR. Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. To znamená, že keď by sme si teoreticky tento zákon dnes schválili, tak následne ho podpíše prezident, predpokladám, že vcelku rýchlo, a bude zverejnený v Zbierke zákonov. A tým momentom bude zrušená Rada RTVS, bude zrušené celé RTVS, zanikne mandát členom rady, zanikne mandát generálnemu riaditeľovi.
Ja som si teda všimla, že v tom pozmeňovacom návrhu, ktorý pán Jarjabek tu dnes predniesol, posúva účinnosť na 1. júla, ale tak to je povedzme len niekoľko dní oproti tomu, ako by to bolo podľa tej pôvodnej verzie. A tým pádom dňom nadobudnutia účinnosti my máme novú inštitúciu, ktorá nemá ani riaditeľa, ani radu.
V rámci prechodných ustanovení, áno, odo dňa účinnosti až do zvolenia nového generálneho riaditeľa bude funkciu vedúcu v tomto novom, v tejto novej inštitúcii vykonávať štatutárny zástupca, ktorého vymenuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Podotýkam, že nemáme predsedu Národnej rady momentálne, ale dobre, predpokladám, že tak ako pán podpredseda zastupuje predsedu v iných veciach, bude ho zastupovať aj v tejto veci.
Tento štatutárny zástupca bude oprávnený vykonávať len úkony súvisiace s bežnou prevádzkou novej inštitúcie a nebude môcť uzatvárať zmluvy v oblasti investícií a výroby programu. A čo sa stane následne?
Minister kultúry, ministerka kultúry vymenuje tých členov rady, ktorí prislúchajú jej, do jedného mesiaca odo dňa účinnosti zákona, pretože ten jej ukladá urobiť nejaké výberové konanie. Čiže budeme mať štyroch členov rady, ktorá stále nebude plne navolená, a teda nebude funkčná. To máme možno teda do toho mesiaca od nadobudnutia účinnosti.
Hlasovanie o voľbe členov rady, ktorých volí Národná rada, zaradí predseda Národnej rady do programu najbližšej schôdze Národnej rady. To je tých ďalších päť členov. A keďže podľa tohto zákona členovia rady musia byť vyberaní na základe výberového konania, ktoré musí byť vyhlásené najmenej 21 dní pred jeho začatím a jeho uchádzači sa musia, musia byť upovedomení sedem dní pred jeho, jeho začatím, tak tým dostaneme tú mesačnú lehotu, ktorú potrebujeme na to, aby sme vôbec vypísali a nejakým spôsobom sprocesovali to výberové konanie, aby Národná rada mala o čom hlasovať. To znamená, že v praxi nie je možné zvoliť radu STVR skôr ako na septembrovej schôdzi. Septembrová schôdza začína 10. septembra. Keby sme si predstavili ten ideálny scenár, že hneď na začiatku tejto septembrovej schôdze Národná rada navolí tých zvyšných piatich členov rady, tí následne musia zasadnúť, musia si zvoliť predsedu a po prvom zasadnutí zverejniť výzvu na prihlásenie kandidátov na generálneho riaditeľa, pričom lehota na prihlásenie musí byť najmenej 15 dní. Čo toto všetko znamená?
Znamená to, že ak dnes tento zákon schválime, nová STVR bude mať kompletnú radu najskôr tri mesiace po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a generálneho riaditeľa najskôr tri a pol mesiaca, čiže niekedy začiatkom októbra, ak by všetko šlo úplne perfektne a nepremeškali by sme ani jeden deň, čo ako vieme, sa väčšinou nestáva, napríklad viď prebiehajúce neúspešné voľby sudcov Ústavného súdu alebo zástupcov do mediálnej rady.
A dovtedy, tri a pol mesiaca bude riadiť celú obrovskú, transformujúcu sa inštitúciu, ktorá prebieha takou transformáciou, akú sme tu ešte nezažili, akýsi štatutár s veľmi obmedzenými právomocami, ktorého bude kontrolovať, kto vlastne? Konkrétne nikto. Nikto nebude kontrolovať tohto štatutára, lebo nebude existovať orgán, ktorý by ho mohol kontrolovať podľa tohto zákona.
To znamená, že predkladatelia zákona naozaj hrubým nedomyslením prechodných opatrení a nepremyslene stanovenou účinnosťou vydali verejnoprávne médiá napospas totálnemu chaosu a rozkladu. Pritom stanovenie realistickej účinnosti zákona a presného časového harmonogramu prechodu na novú inštitúciu bolo dôležitou pripomienkou zo strany RTVS v pripomienkovacom konaní, ale ministerstvo kultúry túto pripomienku neakceptovalo. Čo nedáva žiadny zmysel, pretože je úplne logické, že súčasné vedenie by sa malo na takýto zložitý prechod vedieť pripraviť, aby mohli odovzdať agendu, strategické informácie a tak ďalej, a tak ďalej.
Čiže tento zákon je teda okrem problematického obsahu a zmien vo verejnoprávnych médiách nedomyslený aj technicky a formálne, navyše jeho prijatie spôsobí Slovensku aj medzinárodnú hanbu. Deje sa tak už dnes.
Svoje znepokojenie nad zamýšľanými zmenami vyjadrili prakticky všetky relevantné medzinárodné organizácie. Protestuje Európska únia vysielateľov, Reportéri bez hraníc a mnohé ďalšie a asi všetci ste dostali list komisára Rady Európy pre ľudské práva, ktorý nás upozorňuje na to, že prvky návrhu zákona môžu narušiť záruky prevádzkovej alebo redakčnej nezávislosti verejnoprávneho vysielateľa. A v tejto súvislosti odporúča zvážiť najmä tie ustanovenia, o ktorých tu stále hovoríme, ktoré sa týkajú predčasného ukončenia mandátu súčasného riaditeľa a ďalších orgánov, ako aj systém, v ktorom sú viacerí členovia rady priamo menovaní vládou.
Na záver by som chcela povedať, že my všetci dnes v zásade veľmi dobre vieme, čo sa stane, keď dnešným dňom parlament schváli tento takzvaný zákon o STVR. Jeho jediným cieľom, ktorý v zásade predkladatelia ani neskrývajú, je totiž úplne ovládnuť fungovanie inštitúcie výsostne politicky volenou radou, ktorá bude mať všetky kompetencie, ale prakticky žiadnu zodpovednosť. Všetky zodpovednosti ostanú generálnemu riaditeľovi, ktorý však bude musieť iba usilovne plniť príkazy rady, a tá mu bude podľa ľubovôle zvyšovať a znižovať plat, ako sa im zachce, prípadne ho kedykoľvek odvolajú. Ale zároveň, ako sme aj počuli v pozmeňovacom návrhu pána poslanca Jarjabka, keď bude poslúchať, tak mu teda ešte tam zvýšili plat, aby zase poslúchal.
Nad programom bude bdieť cenzorská komisia, ktorú ironicky zákon nazýva etická. A väčšinu týchto orgánov si navolí strana SNS, ktorá bude zároveň cez verejnoprávnu televíziu predávať viac reklamy, a tým akosi zvláštne zvyšovať jej verejnoprávnosť. Ale ešte predtým nebude mať inštitúcia niekoľko mesiacov takmer žiadne vedenie a vôbec žiadnu kontrolu. A otázka je, čo tam po tomto období vlastne ostane, čo nájdeme v tej novej inštitúcii na začiatku októbra. Prach a spálenú zem? Zdá sa, že táto vojenská taktika spálenej zeme je v rezorte kultúry zatiaľ to jediné, čo nové vedenie do jeho agendy prinieslo. Viete, nezávislé médiá, slobodná a zodpovedná žurnalistika a najmä šírenie overených a kredibilných informácií, či ochrana pravdy a spoločného verejného priestoru, to sú úlohy verejnoprávnych médií, ktoré by sme tu mali chrániť. Pretože tieto hodnoty sú dnes dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, pretože v súčasnosti čelia väčším hrozbám ako kedykoľvek predtým. A ak chceme chrániť demokraciu, musíme chrániť aj verejnoprávne médiá pred všetkými, ktorí by si ich chceli privlastniť. Presne preto nemal tento zákon vo svojej súčasnej podobe nikdy vzniknúť, pretože ako som povedala, jeho dôsledkom bude len spálená zem, chaos a menej slobodného verejného priestoru.
A v tejto súvislosti nemôžem nespomenúť, že po tom, čo sa na Slovensku stalo 15. mája, je úplne očividné, že slovenská spoločnosť potrebuje úplne novú úroveň budovania súdržnosti a vnútornej jednoty. Dnes asi všetci vidíme, kam vedie zámerná polarizácia v spoločnosti, vedená s cieľom získavať politické body. Ja osobne som presvedčená, že Slovensko naozaj potrebuje radikálny a nový konsenzus o tom, čo je vo verejnom priestore možné, a čo je už za čiarou. Že potrebujeme vlastne novú spoločenskú zmluvu a súčasťou tejto novej spoločenskej zmluvy by mali byť aj úplne nové rámce toho, ako majú fungovať verejnoprávne médiá, ktorých úloha v tomto procese je nezastupiteľná a dôležitejšia než, než bola predtým. A ak vládna koalícia myslí vážne tie sľuby, ktoré dala aj v tom uznesení, ktoré sme si vlastne jednotne v Národnej rade odhlasovali, ak myslí vážne záväzok k novej politickej kultúre, asi je každému jasné, že zákon, ktorý máme pred sebou, nie je ten správny zákon o verejnoprávnych médiách.
A ja by som chcela ešte raz už po neviem koľkátykrát vyzvať vládnu koalíciu, aby stiahla tento predložený zákon, ešte stále to môže urobiť. A aby to zobrala ako príležitosť naozaj vytvoriť priestor pre celospoločenskú debatu o kvalite verejnej, verejnej rozpravy a o reforme verejnoprávnych médií, ktorá by prispela naozaj k zmierneniu polarizácie a k spoločenskej súdržnosti a k lepšiemu Slovensku. Pretože verejnoprávne médiá budú naozaj verejnoprávne iba vtedy, ak sa na základnom rámci ich fungovania dohodneme všetci. A na takúto diskusiu a legislatívny proces sme kedykoľvek pripravení a budeme v nej súčinní.
A ešte na záver raz zopakujem Zoru Jesenskú: "Poblúdiť možno preto, že sme hľadali veľmi netrpezlivo, že už, už sme chceli byť pri cieli, možno ešte hodne vzdialenom."
A ja by som ešte chcela navrhnúť spravodajcovi, aby vo vzťahu k pozmeňovaciemu návrhu pána poslanca Jarjabka a Michelka, ktorý dnes predniesol v pléne, aby sme body dva... o bodoch 12 a 14 hlasovali zvlášť.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2024 10:49 - 10:49 hod.

Dubovický Richard Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ja len by som chcel takisto dať tú poznámku k tej mzde.
Neviem, ale keď ste si všimli tak priemerná mzda v roku 2023 bola vo výške 1403 eur a priemerná mzda v roku 2024 je 1569 eur, čo znamená, že tá inflácia tam bola. Ja tomu, ja tomu nerozumiem, ja fakt tomu nerozumiem, že my máme minimálnu mzdu 750 eur, ľudia živoria a tu sa idú rozdávať tisíce, tisíce eur.
Viete mi to, prosím vás, nejakým spôsobom odôvodniť? Kvôli čomu?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2024 10:49 - 11:00 hod.

Plaváková Lucia Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Mňa tiež teda zaujal celý tento proces predkladania pozmeňujúceho návrhu, aj teda tá bodka bola tu a akým spôsobom to bolo realizované tu v pléne. Ale teda naozaj je to pomerne rozsiahly pozmeňujúci návrh, má 19 novelizačných bodov. A teda dva z nich, ako už bolo zmienené, sa venujú navyšovaniu odmeny jednak členov rady na dvojnásobok. Ja chápem, že sme tu mali aj nejakú infláciu, ale dvojnásobok odmeny? A je to tam zdôvodnené iba, že proste sa navyšuje odmena. Tak možno keby sme k tomu vedeli si tu viac povedať, pretože to vyzerá tak, inak, že táto vláda sa vie hlavne postarať o seba a svojich ľudí. Pretože už si sama sebe zvyšovala odmenu a teraz tuto pozmeňujúcim návrhom naozaj na dvojnásobok navyšovať odmenu členom rady, tak keby sme k tomu vedeli mať aspoň nejakú diskusiu a odôvodnenie.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 19.6.2024 17:12 - 17:13 hod.

Dubéci Martin
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcel by som požiadať a podať procedurálny návrh na termínovanie parlamentných tlačí 240, čo je zákon o mene a priezvisku, teda jeho zmena, tlači 243, Trestný zákon, tlači 342, zákon o štátnom občianstve, a tlači 343, zákon na vydanie príspevku na úhradu nákladov na bývanie, na štvrtok 27. júna na deviatu kvôli účasti hlavnej predkladateľky v Rade Európy reprezentujúc Národnú radu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2024 16:13 - 16:13 hod.

Prostredník Ondrej Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán kolega Hlina, vy ste upozornili na jeden veľmi zaujímavý aspekt existujúceho platného zákona o zhromažďovaní z roku 1990, a to je istá výnimka pre náboženské zhromaždenia. Ja to chcem spresniť, ste tam mali isté otázky, tak ono to ustanovenie je naozaj veľmi veľkorysé. Hovorí jednak o tom, že nie je potrebné ohlasovať zhromaždenia v kostoloch, čo dáva zmysel, samozrejme, kto by to robil každú nedeľu či každý deň napríklad, hej? Ale, a to je, to je vlastne presne to, na čo ste poukázali, to ustanovenie hovorí, že vlastne oznamovať sa ani nemusia zhromaždenia slúžiace na prejavy náboženského vyznania a vôbec sa to nevymedzuje na registrované cirkvi a náboženské spoločnosti. Jednoducho ak niekto deklaruje, že jeho zhromaždenie slúži na prejav náboženskej viery, nemusí ho oznamovať a môže byť akokoľvek veľké. Myslím si, že toto je, je teda ten tenký ľad podľa mňa, o ktorom ste hovorili, a ja viem tak, že v praxi vlastne ľudia, ktorí organizujú takéto zhromaždenia, z praktických dôvodov nevyužívajú túto slobodu, oznamujú tie zhromaždenia, ale tak ako to je teraz napísané, je to podľa mňa veľmi veľkorysé ustanovenie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2024 15:44 - 15:44 hod.

Dubéci Martin Zobrazit prepis
Ďakujem, ja si dovolím reagovať na pani Vaľovú, najmä skúsim ešte dovysvetliť ešte ten svoj argument, alebo v podstate máme takú teoretickú diskusiu. Tak áno, len v súčasnou poriadku predpokladá sa celoživotná renta, najmä prezidenta, kvôli tomu, že on reprezentuje tú štátnosť, že od neho sa nečaká, že sa vráti do bežného občianského života, on už proste má tam dačo robiť, písať knižky alebo tak, hej. Tieto, naozaj akože tá rola prezidenta v našom ústavnom poriadku je objektívne iná ako než, než ďalší, je taká transcendentná priam, by možno povedali nejakí ústavní právnici. A nedáva to úplne potom zmysel v tom, že potom keď už v tom návrhu sa to rozširuje na toho predsedu parlamentu, ktorý sa tam chudák ocitol už len preto, no, chudák, možno dobre pre neho, že teda vlastne tak jeden dostane rentu, lebo je to exekutívna funkcia, musí dostať on a ten predseda parlamentu, tak už je najvyšší činiteľ tiež, tak to dáme aj jemu. No proste akože logicky vnútorne to nesedí, ja chápem, že tam ide o jednu konkrétnu vec, ale no proste nedáva to logiku a nemusíme sa tváriť, že hej.
Lebo druhá vec potom je to poistenie, ktoré hovoríte, čo podľa mňa je veľmi dobrý argument, ja som nad tým taktiež rozmýšľal, lebo napríklad je to podobná situácia ako príslušníci bezpečnostných zborov, ktorí pri výkone, pri výkone svojej funkcie sú zranení alebo, alebo zomrú a v tom prípade dostáva rodina nejaké odškodnenie, no ale potom nerozumiem, že prečo to je po dvoch rokoch, hej, či po dvoch celých volebných obdobia. Lebo ak to má byť, opäť nie je zrejmé, že čo je zámer toho opatrenia, či to vďaka, či je to akože sociálne zabezpečenie, nejaká forma jeho, alebo je protikorupčné opatrenie, transparentnosť. A že lietame hore-dole medzi tými argumentami a nikdy nám to úplne nesedí. A preto len ja hovorím, že ja chápem, čo sa akože v jadre tej, argumenty majú hlavu aj pätu, ktorú hovoríte aj vy, ale v zmysle toho legislatívneho materiálu, ktorý sem prišiel, je zrejmé, že to nie je nejaká komplexná zmena pomerov ústavných činiteľov a všetkého, čo od toho čakáme, čo bude s nimi po alebo počas výkonu ich funkcie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2024 15:44 - 16:03 hod.

Mesterová Zuzana Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja len chcem kolegu podporiť v tvrdení o tom množstve rozhodnutí Európskeho súdu a Ústavného súdu, ktorými disponujeme. Naozaj existuje množstvo konkrétnych rozhodnutí či už Európskeho súdu pre ľudské práva, stanoviská Benátskej komisie, nášho Ústavného súdu, ktoré konkrétne a podrobne popisujú a vysporiadavajú sa so situáciou zásahu do práv zhromažďovať sa, a všetky tieto orgány vnímajú toto právo ako jedno z najdôležitejších politických práv občanov a občianiek a veľmi citlivo vnímajú zásah do tohto práva. A viete, my môžme ísť aj cestou zákazov a obmedzovania práv občanov, ale to je také primitívne, jednoduché riadenie štátu a vyspelá demokracia má predsa na viac, že štát si musí vo vyspelom demokratickom systéme vedieť poradiť so zabezpečením bezpečnosti bez toho, aby musel zasahovať do najzákladnejších a najdôležitejších politických práv občanov a občianiek a musí byť schopný technicky, aj personálne, aj schopnosťami zabezpečiť bezpečnosť bez toho, aby obmedzil občanov. Lebo to obmedzovanie je tá najjednoduchšia cesta, ktorou môžme ísť a po tridsiatich rokoch demokracie, si myslím, že už máme na viac.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2024 15:16 - 15:16 hod.

Dubéci Martin Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne. Ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som sa aj ja teda vyjadril tiež v tejto rozprave v prvom čítaní. Na úvod sa teda vyjadrím k procesu možno, ako sme sa sem dostali a ako, ako vznikol tento zákon a potom sa vyjadrím možno k takým základným nejakým trom, trom témam, ktoré v tom vidím, a to je teda to zhromažďovacie právo, opatrenia na úseku bezpečnosti a renta. Ale predtým na úvod len dovoľte, aby som povedal jednu vec, ktorú som ja teda povedal aj v televízii viackrát, zhodou okolností aj tu s pánom spravodajcom. Myslím si, že je šialené, že sa o tejto téme bavíme, podľa mňa je hrozné, že sa musíme o tejto téme baviť. Je hrozné, že máme zákon v skrátenom legislatívnom konaní o potrebe zvýšenia bezpečnostných opatrení v tejto krajine. Mne je to až ľúto, s akou samozrejmosťou k tomu pristupujeme, akoby to bolo niečo normálne. Žiaľ, proste tá situácia je taká, aká je. Stala sa, myslím si, že všetci sme ju odsúdili.
Zároveň si dovolím ale povedať druhú vec, že nie sme asi jediná krajina na svete, ktorá prešla nejakou bezpečnostnou traumou alebo bezpečnostnou krízou. 11. september, vojna v Iraku a informácie, na základe ktorých k tej vojne došlo, atentáty v rôznych krajinách, bezpečnostné incidenty a tak ďalej. A jedna vec, ktorú reakcia v tých krajinách mala, teraz nemyslím na úrovni možno nejakej spoločenskej diskusie, ale tvorby tých verejných politík, bola tá, že došlo tak nejakej revízii. K nejakému štandardizovanému procesu a došlo k nejakým zmenám. Napríklad v Spojených štátoch k veľkej reforme spravodajských služieb na základe obrovskej proste práce dva roky veľkej komisie. Ja chápem, že my sme tu na Slovensku a tá miera, ako fungujeme, je nejaká obmedzená, ale to, čo intelektuálne, teraz čisto z pohľadu toho, že teraz sa ideme baviť o nejakých opatreniach, my ako zákonodarci ideme robiť nejaké legislatívne zmeny, tak to má vychádzať z nejakej analýzy tej situácie.
A my sme, my sme došli do tohto bodu, kedy tu máme tento zákon, a to je podľa mňa fakt dôležité povedať, bez toho, aby sme prešli nejakou úprimnou otvorenou revíziou toho, že na základe toho, že na základe čoho tie opatrenia tie legislatívnej zmeny potrebujeme robiť. Čisto ako teraz naozaj že nie politicky, ale analyticky alebo z pohľadu tvorby, tvorby pravidiel by som čakal, že bude nejaká analýza, či už verejná, alebo neverejná vo výbore, v pléne, ja neviem kde, niekde, kde príde minister, jeden, druhý, tretí, šéfovia spravodajských služieb, ľudia z praxe, ktorí nám povedia, jasne, máme problém s hejtom na internete v takejto forme, tu musíme urobiť, tu musíme urobiť nejaké exekutívne opatrenia, tu urobíme nejaké legislatívne opatrenia. Máme problém s organizáciou spravodajských služieb, ktorej cez sito, ktoré prepadol niekto ako pán Cintula, takže teda musíme urobiť, urobiť zmeny, ktoré sú nutné. A jednoducho toto ako keby beží úplne mimo, mimo bežne, že nieto, že tu máme návrh, ktorý čiastočne naozaj že zjavne nerieši bezpečnostnú situáciu, ale okej, to je rozhodnutie teda exekutívy, že to takto nám to tu poslala, ale jednoducho naozaj, že sú tam opatrenie, ktoré mne zrejme nie je úplne že z akej, nejakej konkrétnej reálnej aplikačnej praxe vychádzajú, z akých problémov.
A teda vlastne si to dovoľujem povedať, že podľa mňa je to zlá prax, že jednoducho tak strieľame ako keby od boku a riešime veci, ktoré, ktoré si myslíme, že tak nejako cítime, že by mali byť zmenené, cítime zlú spoločenskú atmosféru, cítime všetky tie veci, ktoré v spoločnosti sú, ale naozaj tu nie je ako tvorba, to je také módne slovo, teda tvorba na základe, tvorba politík na základe dát a dôkazov, tak rozhodne toto to nie je. Ale tak to je len tak ako na úvod.
Myslím si, že naozaj že je to hrozné to povedať, ale tie prípady 11. septembra alebo britskej komisii alebo španielka komisia, holandská komisia pri rôznych tých incidentoch boli naozaj inšpiratívne v tom, že aspoň nejakým, nejakým spôsobom tú revíziu, revíziu urobili. Dokonca, teda už len fakt bokom poviem, že ak sa nemýlim, pán predsedajúci, pán spravodajca, tak pred troma týždňami vláda schvaľovala dokonca boj proti terorizmu. To sú presne tie veci, ktoré možno jedna s druhou ako keby nejako ladia spolu a vôbec netušíme, že či to, či to nejako do seba zapadá, alebo nie, ale tak to je. Skrátené legislatívne konanie a takto sme tu dostali.
Takže poďme k veci. Ja by som chcel, chcel, prvý veľký okruh, ktorý, ktorý my, my v Progresívnom Slovensku vidíme ako mimoriadne problematický, je teda ten čl. 1, to sú tie, to zhromažďovacie právo a zásah do zákona o zhromažďovacom práve a vlastne aj do ústavných práv. My k tomu budeme ešte aj v druhom čítaní vystupovať konkrétnejšie, aj môj, moje kolegyne právničky a kolegovia k tomu budú mať aj, myslím, že aj právnu analýzu a ja teda si dovoľujem povedať len možno nejakých takých základných pár téz fakt naozaj na prvé čítanie zoširoka, že ako možno rozmýšľať nad tým zhromažďovacím právom.
A taká tá prvá, prvá vec, ktorú by som chcel len povedať, že naozaj že všetci zažívame nepríjemnosti spojené s našou politickou prácou a je mi je to ľúto, že sa to tu ako keby zvrhla tá diskusia, že jeden poslanec povie, a že nám sa stalo toto, vám sa stalo toto. Myslím, že aj akceptujeme rovno to, že všetkým sa to deje, poslancom koalície a aj opozície sa dejú nepríjemnosti pri výkone svojej verejnej funkcie. Patrí sa povedať, že myslím, že sa tie nepríjemnosti dejú aj novinárom a novinárkam, lekárom a lekárkam, ľuďom v občianskej spoločnosti, že naozaj to nie je len o politikoch, ale jednoducho naozaj to napätie v tej spoločnosti je široké.
Druhá taká téza, ktorú by som chcel len naozaj že len povedať, lebo to, o čom sa tu ideme baviť, naozaj nie je sranda, hej. To, o čom sa tu ideme baviť, je zásah do základných práv a teda právo na zhromažďovanie je jedno zo základných politických práv, ak nie jedno z najzákladnejších politických práv, a dám teda aj do kontextu to, že v, tu v snemovni teda máme poslanca Mikloška, ktorý teda sa zúčastnil aj ako organizátor, ak sa nemýlim, sviečkovej demonštrácie, ktorá je ako ikonickým momentom našich moderných politických dejín. Rok osemdesiatdeväť je spojený s právom na zhromažďovanie a jeho výkonom, ako naozaj že je to niečo, čo je významnou súčasťou našich, našich dejín. A teda naozaj ten zákon, ktorý, o ktorý sa tu opiera, ako spomínala aj pani poslankyňa Kolíková, je z roku deväťdesiat. Bola to jedna z prvých vecí, kedy sa demokratická spoločnosť Slovenska rozhodla nejaké právo definovať a ošetriť.
A teda možno tým, že my to právo na zhromažďovanie veľmi berieme v kontexte ako nejakých nepríjemností, a že to sú tí ľudia, ktorí, ktorí chodia po uliciach a je to celé také hlučné a divné, podľa mňa analyticky aj pre túto diskusiu bude dobré rozmýšľať nad právom, nad právom na zhromažďovanie, ako aj, ako istou formou slobody prejavu. A akékoľvek obmedzenie, ktoré budeme tu diskutovať dnes, tak si nehovorte len o tom, ako o nejakom zhromažďovaní, je to forma slobody prejavu. Zhromažďovanie je sloboda prejavu. Forma, akú zvolíte pri zhromaždení, je sloboda prejavu. Slová, ktoré na tých demonštráciách hovoríte, formu, ktorú zvolíte, slogany, ktoré poviete, je sloboda prejavu a myslím si, že v tejto miestnosti, aj mimo nej sú ľudia veľmi citliví na slobodu prejavu, tak podľa mňa veľmi podobným spôsobom, prosím, pristupujte aj k právu na zhromažďovanie ako keby to bolo, bola sloboda prejavu.
Myslím si, že vzhľadom na to, že aké to je základné právo, tak by sme sa mohli dohodnúť na tom, že akýkoľvek zásah do toho základného práva musí byť že mimoriadne citlivý a dobre zdôvodnený. Naozaj že to nie je téma, pri ktorej si povieme, že, á, tak nejako to spravme a nejako to dopadne. Myslím si, že jednak ako aj tá široká judikatúra, ku ktorej sa dostaneme, ale jednoducho naozaj, že zvlášť keď sa bavíme o právach občanov, do ktorých my ako verejná moc chceme zasahovať, tak tam by sme mali byť že mimoriadne premyslení, mimoriadne citliví a obávam sa, že v tomto, v tomto návrhu to úplne tak nerobíme. Samozrejme, aj právo na zhromažďovanie má mať svoje hranice, tie hranice sú definované, definované jasne v zákone a je naozaj úlohou teda predkladateľa, nech nám teda ak, akokoľvek ako keby zmenu chce robiť, tak nech zabezpečí, že je minimálna, dobre odôvodnená a jasná.
A čo ja považujem za veľmi dôležité, nech je napríklad vysvetlené, prečo zmeny, ktoré v tom zákone ideme robiť, už nie sú možné, že neexistujú v súčasnom právnom poriadku. Lebo ak sa bavíme o bezpečnostných opatreniach v blízkosti napríklad zhromaždení vládnych bytov, osôb a tak ďalej, to sú všetko oprávnenia, ktoré, ktoré polícia má už dnes, respektíve nám vysvetlite, ak ich polícia nemá dnes, prečo je nutné do tohto práva zasiahnuť. Skrátka, že z čoho vychádza táto zmena, lebo sa bavíme o základných právach. Tu sa naozaj nebavíme o tom, že či teraz, neviem, či bude nejaká dávka taká, alebo onaká, alebo či nejaký kúsok zorganizujeme inak, nejaký úrad. Bavíme sa o tom, za čo, aké správanie občanov, slobodu budeme kriminalizovať a akú, aké správanie naopak necháme, necháme v tej sfére slobody. Naozaj tu hovoríme o tom, čo je slobodné robiť v tejto spoločnosti, a preto si myslím, že by sme mali k tomu pristupovať veľmi citlivo.
A posledná vec, ktorú, alebo predposledná vec, ktorú k tomuto, k tomuto poviem, je, že, kolegovia, to vás chcem veľmi upozorniť, a to budú naše kolegyne a kolegovia právnici k tomuto hovoriť oveľa viac, ale témy, ktorých sa tu dotýkame, napríklad ako je tá vzdialenosť, právo na bývanie, právo na pokojné užívanie obydlia, vzdialenosti teda od úradov, možnosť polície vstúpiť do práva na zhromažďovanie, to sú veci, ktoré dnes už súdy, či už Ústavný súd, alebo európsky súdny, Európsky súd pre ľudské práva rozhodol. Naozaj že sú rozhodnutia, ktoré sú dokonca k týmto veciam, keď chcete, príďte si za nami, my máme tri strany, tri strany nálezov týchto súdov, ktoré hovoria, ktoré jasne odpovedali na tieto otázky, že či sa dá stanoviť napríklad vzdialenosť od nejakého úradu taxatívne, kde sa nemôže protestovať. A aké prekážky môže dať verejná moc voči občanom. A bolo by dobré a by som požiadal teda aj predkladateľov, aby tieto, aby tieto argumenty brali do úvahy, lebo jedno, jednoznačne ak toto prijmeme, však je to rozhodnutie pléna, tak vám teda garantujem, že to budú veci, ktoré skončia na Ústavnom súde a potom skončia, skončia v Štrasburgu a akurát my si nesplníme našu úlohu zákonodarcov prijímať zákony, ktoré sú v súlade s hodnotami a s ústavným rámcom tejto spoločnosti.
No a teda úplne posledná vec, ktorú by som ja chcel teda povedať k tomuto celému, čo je ten argument, ktorý, ktorý, ktorý má mierne desí až, lebo on je vo svojej podstate pekný, keď hovorí, že však nám verte, však my to nezneužijeme, urobíme tam tie zmeny tak, aby to bolo dobré. Však len si tam niečo zmeníme. Však ani vy potom by ste to, však ani vy by ste neurobili niečo takéto. A ale ja by som vás chcel veľmi poprosiť všetkých, že nech o ústavných právach a o tom, ako verejná moc vykonáva ústavné práva a ako ich, ako obmedzuje pri občanoch, to nestálo na tom, že si dôverujeme navzájom ako opozícia a koalícia a že sem nikto nepríde nikdy, kto by to nezneužil. Tieto pravidlá, ktoré tu prijímame, musia byť prijaté tak, že ich nezneužije nikdy nikto spôsobom, ktorý by bol protiústavný. Nemôžu tam byť diery, nemôžu tam byť široké interpretácie. Nemôžu stáť na tom práve, že či je to minister hentaký alebo onaký, či je príčetný alebo polopríčetný, alebo nepríčetný. Jednoducho tie pravidlá musia platiť rovnako pre všetkých, musia byť kamene pevné a rozhodne nemôžu byť na dôvere nejakých vzťahov. Myslím, že to je rozdiel medzi právnym štátom a nejakou klanovou spoločnosťou alebo, alebo neviem čím, je to, že proste v právnom štáte pravidlá platia pre všetkých a najmä ochraňujú občanov pred nejakou svojvôľou verejnej moci.
A teda z týchto princípov, to sú princípy, kolegovia potom budú potom hovoriť o konkrétnostiach najmä v druhom čítaní, ale by som len teda povedal, že ak dnes je nejaká zhoda na tom, že tie zmeny, ktoré tam musíme robiť napríklad v tom článku, v tom čl. 1, ja poviem len zopár príkladov, kde majú že obrovské otázniky, napríklad pri tom, ono to tak dobre znie, že právo, že obydlia, neťahajme demonštrácie k obydliam. Lebo to je také automaticky zlé. A tak intuitívne to človeka napadne, že to je automaticky zlé.
Ja vám teraz poviem napríklad, že na Slovensku sú veľmi časté protesty proti developerom. Proti nelegálnym alebo pochybným zmenám v územných plánoch a nejakým výstavbám v parkoch, výrubov stromov, výstavbám, kde nemajú byť. Myslím, že pán poslanec Hlina by o tomto vedel niečo povedať. A skrátka napríklad je veľmi časté, že sa teda demonštruje v rezidenčných oblastiach, ktoré mimochodom nie sú úplne jasne definované ani v tom návrhu, neviem úplne, že čo tým myslíme rezidenčná oblasť a či to budeme robiť podľa územných plánov obcí, že kde sa demonštruje, alebo nie. No tak napríklad toto je veľmi častý, častý žáner protestov a myslím si, že absolútne legitímny. Samozrejme, že ten protest nemusí byť svojvoľný, nemusí si ten protest, nemusí byť hocikde, ale naozaj, že prípad protestu, ktorý je na konkrétnom mieste, v rezidenčnej oblasti, na hranici napríklad nejakého parku napríklad v Košiciach, kde napríklad bola veľmi pochybným spôsobom teda urobená nejaká zmena územného plánu, tak si myslím, že to je sloboda prejavu, ktorú by táto spoločnosť mala chrániť. A kúsok ma prekvapuje, že takým jednoduchým rozhodnutím by sme tento, akože tento stav dali preč.
A druhú napríklad situáciu, pri ktorej, a viem, že o tomto som sa bavil aj s pánom spravodajcom, ma teda akože celkom, celkom ide na nejakú hranicu tej intuície, je to, že však nedovoľme, aby boli protiprotesty, lebo z toho sú len bitky. Alebo z toho je len problém a tak ďalej. Tak dajme bokom to, že si myslím, že políciu máme primárne na to a na to sa na ňu skladáme, aby jednoducho nám chránila výkon našich práv a kľudne aj tých dvoch skupín. Ale napríklad ja si myslím, že to, čo navrhujete v, a to je konkrétne ten priestupok v novelizačnom bode 9, bod m): „Svojím konaním naruší priebeh zhromaždenia a tento priebeh prestane byť riadny, pokojný alebo k takému konaniu podnecuje." Tak ja len rozmýšľam, že keď si predstavím, a to som ja sám videl, kde boli pochody neonacistov po Bratislave a bokom stojí preživšia holokaustu a drží transparent, potichu, nenarušuje nikoho, nekričí, stojí tam, chce vyjadriť svoj občiansky postoj a nesúhlas s tým. Stojí na kraji ulice a okolo nej prejde pochod. Možno vedľa nej musia stáť traja policajti, možno ani nemusia, možno stojí od nich desať metrov, možno stojí päť metrov, ale veľmi ma desí, a to som počul aj verejne aj neverejne, že možno takéto prejavy by nemali byť dovolené. Aj si to predstavujem aj naopak, že, samozrejme, môže byť pochod, však napríklad keď sú dúhové pochody, tie sú narúšané zase opačnou stranou, len si myslím, že opäť, že to je, že tak zásadná otázka, že ako my pristupujeme k tomu, že akým spôsobom je vedený diškurz vo verejnom priestore, akým spôsobom je vedená diskusia. Čo je prípustné, čo nie, že do tohto celého povedať, že toto sa nedá robiť, toto je priestupok, lebo to sťažuje policajnú prácu alebo je to zlé pre spoločenskú atmosféru, mi jednoducho príde, príde jedno málo, respektíve si myslím, že to je tak vážna otázka a že je to tak zásadná otázka o tom, ako rozmýšľame o slobode prejavu, že to riešiť druhý deň, 19. 6. a celé to dopečieme 21. 6., keď nám dobre vyjdú termínované body, tak to je akože, proste sorry, aleže zle, to je málo. Toto je vážna vec, ktorú, opäť si myslím, že teda bude rozhodovať Ústavný súd v Košiciach a ten ďalší v Štrasburgu, lebo to tak bude.
Tak strávil som kúsok viac času na tom zhromažďovaní, ja len v rýchlosti, čo sa týka opatrení na tom úseku bezpečnosti, my sme to povedali aj verejne, že sú tam veci, ktoré majú logiku, nejaká ochrana, nejaké tie chránené objekty, rezidencie a tak ďalej, sú tam veci, ktoré sú otázne, čo ja považujem za veľmi zvláštne inak čisto ako keby z pohľadu, z pohľadu riadenia štátu, a to myslím, že aj pani poslankyňa Kolíková pomenovala veľmi dobre, že mňa by, ja by som očakával, že verejná moc nebude chcieť, teda výkonná moc nebude chcieť, aby jej zákonodarná moc dala taxatívny zoznam 35 osôb, ktoré musí chrániť a ktoré sú v zákone a jednoducho ich musí chrániť, a naopak je to presne vec, ktorá by bola, že zákonná moc povie, že tak treba chrániť nejaké osoby a minister vnútra operatívne na základe operatívnych informácií, bez toho, aby sa do toho zákonodarná moc montovala, vie rozhodovať o tom, že týchto ľudí treba chrániť v tomto čase a tak ďalej. Myslím, že ten argument odznel veľmi dobre a mi to príde ako keby veľmi komplikované nastavenie tohto vzťahu a to bude, no to sa bude proste, z toho bude taký rozpočtový neporiadok a výkon a všetko, že dovidenia, ale v poriadku, opäť, ak si to chcete nastaviť takto, tak nech sa páči, ja by som si stavil, že za tri, za dva roky to bude niekto meniť, lebo sa nebude dať vykonávať.
No som veľmi rád z toho, čo som počul, že celá tá časť o tých priestupkoch, o ktorých budú hovoriť kolegovia právnici, asi pôjde von, uvidíme, som veľmi rád, že celá tá časť o tých vzťahoch obce a polície vraj že pôjde von, nebudem teda o tých argumentoch hovoriť, nech hovoria kolegovia a teda tá renta.
Renta na záver, ak dovolíte. Jednak, že je zrejmé, že ani do tohto návrhu o bezpečnosti nepatrí, a to už, to už je opäť, ako povedal pán minister obrany, teda politické rozhodnutie, že to tam chcú mať, tak ja by som sa teraz ako rešpektujúc toto politické vyjadrenie, teda stanovisko, len povedal to, že zdá sa mi, že je to návrh, ktorý opäť absolútne nevychádza z nejakej slovenskej tradície o tom, ako, akým prístu... ako pristupujeme k odmeňovaniu verejných funkcionárov. Ak chceme túto tradíciu zmeniť alebo diskusiu otvoriť, tak, prosím, otvorme celý zákon o platových pomeroch ústavných činiteľov, lebo, prepáčte, že to porovnanie s prezidentom republiky podľa mňa veľmi kríva, lebo prezident alebo prezidentka republiky jednak v súčasnosti je teda volený priamo na rozdiel od iných, iných exekutívnych funkcionárov vlády. Prezident republiky stelesňuje slovenskú štátnosť a s tým sú spojené aj iné znaky, napríklad teda dostane všetky tie štátne vyznamenania najvyššie, dostane štátny pohreb, požíva iné protokolárne, protokolárne výsady, jednoducho dovolím si povedať, že funkcia teda prezidenta v tejto republike a v našom súčasnom ústavnom poriadku je v kontexte, je v tomto kontexte že úplne iná. A ak chceme z toho robiť niečo, otvárať túto diskusiu, opäť neviem, či to SLK dnes, toho 19. 6., je ten správny moment. Ale v poriadku.
A teda len by som potom povedal, že ak potom sa použije ešte ďalší argument, že sú krajiny, kde, kde sa renta teda dáva, tak by som potom len pripomenul napríklad také príklady že ako Európska komisia, kde nejaká čiastočná renta existuje a veľmi často táto renta je buď teda v jednej tradícii spojená s výsluhou a vďačnosťou štátu, a to je Veľká Británia, v poriadku, alebo keď sú tieto exekutívne renty, tak je to väčšinou spojené aj s tým, že tie osoby napríklad nemôžu byť zamestnané v určitých sektoroch, že keď bol niekto eurokomisár pre obranu alebo minister obrany v nejakej krajine, tak sa päť rokov, v čase, kým mu bude vyplácaná tá renta, tak jednoducho nemôže zamestnať v bezpečnostnom sektore, lebo je to, aby sa zamedzilo nejakému konfliktu záujmov, a to je opatrenie, ktoré neslúži na nejakú vďaku, ale je to opatrenie, ktoré slúži na jednoducho zamedzenie konfliktov záujmov a zvýšenie transparentnosti a protikorupčné opatrenia. Čo opäť sa mi zdá, že nie je to, čo chcete, resp. neviem, proste ani tomu úplne nerozumiem, že z čoho to iného vychádza ako z nejakej osobnej motivácie a politického rozhodnutia. Fajn.
A takto na záver teda si myslím, že teda majme konštruktívne druhé čítanie, ďakujem aj predkladateľom za to, že sú ochotní načúvať minimálne nejakým argumentom, ale podľa mňa tá pointa na záver celá je tá, že akékoľvek napätie máme v našej spoločnosti, ja s tým súhlasím, že je veľké, je veľmi naivné si myslieť, že bude vyriešené nejakými zmenami v priestupkovom zákone, bude v prvom rade vyriešené tým, že zmeníme svoje správanie ako politici a verím, že tohto sa budeme aj držať tu v pléne aj v budúcnosti aj hoci... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2024 14:25 - 14:25 hod.

Petrík Simona Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja len veľmi krátko.
Ďakujem ti, kolega Dubovický, za podporu a možno len ešte poviem veľmi krátko, že ja naozaj ponúkam tieto návrhy koalícii, neurazím sa, keď ich o pol roka alebo o rok nejakým spôsobom predstavia ako vlastné návrhy. Práve naopak, budem rada, pretože viem, že pomôžu týmto konkrétnym skupinám ľudí. Už teraz, keď som ich začala komunikovať či už na sociálnych sieťach alebo inak, sa stretávajú s veľmi dobrými ohlasmi. Nie sú ani nejakým spôsobom veľmi drahé, naozaj sú fiškálne zodpovedne pripravené. Takže, nech sa páči, ja budem veľmi rada, keď sa koalícia inšpiruje a predloží takéto návrhy aj sama za seba.
Ďakujem. To je všetko.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2024 14:25 - 14:45 hod.

Dubovický Richard Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia, kolegyne, ja chcem povedať, že ja vítam presne takéto zákony, proste ktoré pomáhajú bežným ľuďom. A ja inak fakt nerozumiem, prečo niekedy majú tí koaliční poslanci s tým problém. Lebo, ako si spomínala, sú to zdravotne znevýhodnení ľudia, sú to osamelí rodičia, proste to sú zákony, ktoré pomáhajú ľuďom. To nerobia biznis tuná medzi koalíciou opozíciou. Práve v týchto chvíľach a na takýchto zákonoch by nemalo existovať politické tričko. Toto je všeobecný záujem celej republiky a nie iba vybranej skupiny.
Ďakujem.
Skryt prepis