Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj tebe, Tamara, za tvoje vystúpenie.
Je to paradox, že nezaradený poslanec Huliak, ktorý sa tak rád stavia do pozície morálnej polície, nemá ani dostatok slušnosti, aby prišiel do tohto pléna obhájiť svoj vlastný návrh zákona. Neprišiel ani v prvom čítaní, neprišiel v druhom čítaní, lebo sa mu zjavne diskutovať nechce a nechce sa mu ani čeliť absolútne adekvátnym otázkam. Nechce sa mu argumentovať na základe faktov a dát, čoho dôkazom bolo aj prerokovanie tohto jeho legislatívneho návrhu na výbore pre životné prostredie a pôdohospodárstvo, keď ako jeho vlastný predseda uťal diskusiu. Síce na to nebol pádny dôvod a kým kolegyňa Tamara Stohlová si pre túto diskusiu dokonca vypýtala dáta cez infožiadosť a argumentovala konkrétnymi údajmi, tak pán Huliak ju buzeroval vetami, "to nie je nič nové", to je štandard jeho, zlý štandard, ako napríklad "prejdite k veci, kolegyňka". Nehovoriac o tom, že na strane opozície boli konkrétne, na faktoch postavené otázky, kým koalícia argumentovala argumentmi typu, hádam nechcete spochybňovať moje životné skúsenosti.
Tak ja chcem len pripomenúť, že my sme v tejto ustanovizni nie od toho, aby sme prijímali zákony na základe životných skúseností, ale sme tu od toho, aby sme prijímali na dátach založené politiky rešpektujúce vedu a ústavu. Nato sme predsa skladali poslanecký sľub, na ústavu v tomto pléne. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ja musím uznať, Tamara, že toto bolo jedno z top vystúpení, ktoré si tu podala, ale aj tak mám silný pocit, že súčasní poslanci vládnej koalície to nepochopili a nepochopia to, lebo asi noty znejú inak. Ale ja by som chcel dodať, že takisto ako bolo povedané, že trošku ma, je zarážajúce, že v novele zákona, keď sa spomínajú vplyvy, že bude to mať, že to bude mať žiadny dopad na životné prostredie, je to smiešne, lebo bude mať výrazne negatívny dopad na životné prostredie, takže by ma celkom zaujímalo, že z čoho sa vychádzalo v rámci tohto zákona, že čo je vlastne ten žiadny.
A poviem úprimne pravdu ako čím ďalej, tým viac mám pocit, že súčasná vládna koalícia dehonestuje už toto ministerstvo. Tie zákony, ktoré sú predkladané, nie sú, nie sú pre občanov, nie sú pre ochranu životného prostredia. Tie zákony vytvárate pre papalášizmus, pre vašich ľudí a pre nikoho iného. Ako týmto zákonom chcete ochrániť životné prostredie? Nijako. Beriete kompetencie, ničíte životné prostredie a verím tomu, že prídete onedlho s návrhom, že toto ministerstvo sa bude musieť premenovať na ministerstvo pre developerov alebo pre ničenie životného prostredia, už to nechám na vás, akože ste veľmi kreatívni poslednú dobu, respektíve posledné mesiace, ale momentálne tento zákon neprináša nič pre ľudí a nič pre životné prostredie, práve naopak, ničíte ho.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, ja som to hovoril už pri prvom čítaní, ale zopakujem to aj tentokrát. Teda predkladáte návrh zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý podľa vás nemá vplyvy na životné prostredie, čo je teda naozaj neuveriteľné.
A tá druhá vec je ohľadom tej racionalizácie, o ktorej hovoríte v dôvodovej správe, tak tam sa píše o tom, že v podstate, aby som bol úplne presný, budem citovať: "Ďalším z hlavných cieľov zákona je upraviť územnú pôsobnosť členov dobrovoľnej stráže prírody. Tá je aktuálne spravidla nastavená na pomerne rozsiahle územia, napríklad celé kompetenčné územia správ chránených krajinných oblastí alebo prípadne na celé územie Slovenskej republiky. Doplnením, resp. upravením pôsobnosti členov dobrovoľnej stráže prírody sa zužuje ich územná kompetencia na pozemky v ich vlastníctve, správe, nájme alebo obhospodarovaní, alebo na iné pozemky po písomnej dohode s ich vlastníkom, správcom, nájomcom, pričom dôjde k racionalizácii výkonu ich činnosti."
Čiže touto logikou vašou by sme mohli povedať, že keby sme úplne zrušili celú dobrovoľnú stráž prírody, tak by sme najviac zracionalizovali to všetko okolo toho. Čiže naozaj neuveriteľné veci tam sú napísané, a teda pozmeňujúci návrh absolútne nerieši nič z tohto, práve naopak, ešte prikladá viac dreva do tohto ohňa. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, hoci o tomto zákone sa už hovorilo celkom dosť, začnem krátkym pripomenutím, o čo sa jedná, o čo v ňom ide. Tento návrh nezaradeného poslanca Rudolfa Huliaka, ktorý mňa tu neprestáva udivovať, že nie je ani len schopný prísť do tejto rokovacej sály ani v prvom čítaní, ani v druhom čítaní a riadne si ho obhájiť, ešte aj na výbore úplne zbabelo ukončil rozpravu bez toho, aby bola zďaleka dokončená. No takýto je odvážny, takto mu na veciach záleží, že ani len nedokáže prísť do tejto rokovacej sály, a tým pádom a tú diskusiu, ktorú by sme tu chceli viesť, tak ju viesť nebudeme môcť, pretože, pri všetkej úcte, som presvedčená o tom, že zvyšok tých poslancov, ktorí to predkladajú, nevedia v skutočnosti, čo predkladajú.
Tento návrh je vysoko škodlivý pre našu prírodu, je vysoko škodlivý pre naše prírodné bohatstvo, pre naše prírodné dedičstvo, niečo, čo by sme mali z podstaty toho slova dedičstvo, niečo, čo by sme mali chrániť aj my a je našou povinnosťou chrániť to pre naše deti a pre ďalšie generácie. A garantujem vám, hoci pán poslanec Huliak sa veľmi rád zaštiťuje vidiekom, tento zákon s tými pozmeňujúcimi návrhmi nepomôže ani ľuďom na vidieku ani zďaleka. Tento zákona sa teda venuje, paralyzuje dobrovoľnú stráž prírody a stráž prírody ako takú, rozšíri veľmi výrazným spôsobom možnosti vjazdu motorových vozidiel do chránených území a ako sme tu mali možnosť už počuť, boli k nemu na poslednú chvíľu bez riadnej diskusie, bez možnosti riadnej diskusie prilepené dva toxické pozmeňujúce návrhy. A ja opakujem, je to vysoko škodlivé pre našu prírodu, ľuďom na vidieku to nijakým spôsobom nepomôže a opäť ozvučím aj ten paradox, že toto predkladajú ľudia, ktorí sa tvária že sú národniarmi, pritom jediné, čo robia ľudia okolo SNS, nominanti, aj tí, čo sedia tu v tejto Národnej rade a venujú sa téme životného prostredia a ochrany prírody, tak jediné, čo robia, je, že spoločne krok po kroku ničia naše prírodné dedičstvo, niečo, čo patrí nám všetkým, a teda najnovšie aj pozmeňujúcimi návrhmi podávanými na poslednú chvíľu.
A tým rovno aj začnem, lebo to je vlastne najaktuálnejšie.
Počuli sme tu teda pozmeňujúci návrh pána poslanca Garaja. Ja som presvedčená, že pán poslanec Garaj netuší, netuší, čo v skutočnosti podáva a o čo v tejto veci ide. Ale teda aj pre vás všetkých, aby ste vedeli, lebo teda veľa sme sa toho nedozvedeli, to vystúpenie bolo také, ako bolo.
No tak tento pozmeňujúci návrh ruší možnosť verejnosti a odborným mimovládnym organizáciám zapájať sa v správnych konaniach, ktoré sa týkajú zákona o ochrane prírody a krajiny, zapájať sa ako účastník. No, znie to tak procedurálne, znie to tak nehmotne, ale kľudne si to zhmotnime to konkrétnych situácií. Sú to konania, ktoré sa týkajú povoľovania ťažby v našich chránených územiach, sú to konania, ktoré sa týkajú výstavby v našich chránených územiach, udeľovania výnimiek podľa tohto zákona, takže kľudne si predstavte tú Demänovskú dolinu, ako vyzerá, ako dopadla, kľudne si predstavte tie rozsiahle územia národných parkov, tu všade sa o tom, či sa bude ťažiť, či sa bude stavať, rozhoduje v konaniach, do ktorých, ak táto novela prejde, nebude môcť verejnosť a odborné mimovládne organizácie vstupovať. Práve takýmito krokmi, že mohli v skutočnosti do tých konaní vstupovať, sa podarilo naozaj v minulosti veľmi veľa zachrániť, doslova státisíce stromov, hektáre lesov, ktoré by inak skončili ako holoruby. Podarilo sa zachrániť tisíce stromov v mestách, pretože aj toho sa týka tento zákon, a tam tak isto je možnosť sa zapojiť do konaní. Podarilo sa zachrániť pred výrubmi pramenné oblasti, a to fakt už nie je sranda, takýmto spôsobom zasahovať do niečoho, čo vieme, že v čase klimatickej zmeny už nie je samozrejmosťou, naše zdroje pitných vôd a podarilo sa tak isto zabrániť divokej výstavbe hotelov alebo zjazdoviek. To všetko sa podarilo vďaka tejto možnosti, ktorá dnes v zákone je.
No a my sme si teda vypočuli v tom odôvodnení, že táto zmena, ktorá sa ide realizovať, je preto, pretože tu, pretože sa tu deje, tento inštitút dáva možnosť na obštrukcie a preťahovanie procesov. A opäť tak ako pri celom tomto zákone sme sa nedozvedeli jeden konkrétny prípad, kedy sa tak dialo. Nedozvedeli sme sa jednu konkrétnu situáciu, kedy teda dochádzalo k tej obštrukcii a k tým šialeným prieťahom, pre ktoré treba robiť takúto zmenu bez debaty a na poslednú chvíľu.
No ale ja vám môžem povedať veľmi konkrétne, kedy to pomohlo, kedy táto možnosť bola naozaj životne dôležitá. Sú to stovky a stovky prípadov, ale za všetko hovorí napríklad, že sa podarilo ochrániť 50-tisíc stromov pri Raslaviciach, to je konkrétnych 50-tisíc stromov, to je konkrétna obec, kde na tom záležalo miestnym obyvateľom, ktorí proste žijú v tejto oblasti, je to ich životné prostredie, ktoré si chceli ochrániť a podarilo sa to vďaka tomuto inštitútu, že je v zákone. A bola to napríklad aj ťažba roby na severovýchode Slovenska, tam tie pokusy boli na viackrát, a tak isto sa podarilo tejto škodlivej činnosti zabrániť vďaka tomu, že takýto inštitút existuje v tom zákone. No a že to nie je obštrukcia, že to nie sú prieťahy, tak o tom vypovedá to, že tie úrady tej verejnosti, tým aktívnym občanom, tým mimovládnym organizáciám dali za pravdu. Lebo jediné, čo sa dialo, nie obštrukcia a preťahovanie, je to, že v skutočnosti tí aktívni ľudia, aktívna verejnosť a mimovládne organizácie ako v iks ďalších prípadoch suplujú úlohu štátu. Presne toto sa tu roky deje, že títo ľudia, ktorým záleží na ochrane našej prírody, na ochrane životného prostredia, sa zapájali a suplovali tým úlohu štátu, pretože štát je ten, ktorý sa má zaoberať v prvom rade tou ochranou. Ale keďže či už nemá na to kapacity, alebo nemá na to dostatočné kompetencie, tak sa do toho zapojili ľudia, ktorým na tom skutočne záleží a majú tie odborné znalosti a úrody im dali za pravdu.
Tak aké obštrukcie a prieťahy? No nijaké.
A ja sa aj pýtam, že ako toto konkrétne ustanovenie má byť potom pre tých ľudí na vidieku ktorými sa tak radi zaštiťujete. Ja budem veľmi rada, pán Garaj, keď aj vy mi odpoviete na túto otázku, lebo tí ľudia, tí obyvatelia vidieka v tých Raslaviciach nechceli, aby tých 50-tisíc stromov bolo vyťatých a tí ľudia viacerých dediniek na severovýchode Slovenska, či to bolo Smilno, Oľka, alebo ďalšie, tak isto nechceli, aby sa im tam ťažila tá ropa, tak mi povedzte, že ako tým chránite záujmy vidieka, nijako. Tento pozmeňujúci návrh veľmi konkrétne vyzerá ako na objednávku od nejakých developerských skupín, ktoré už majú pripravené projekty výstavby v chránených územiach, ktoré veľmi rýchlo predložia, ak toto prejde.
No po novom totiž, ak sa máme baviť konkrétne, že ako sa to vykoná, toto znemožnenie možnosti byť účastníkom v konaní, tak po novom tí ľudia, ktorí sa dnes mohli normálne zapájať ako účastníci konania, sa budú môcť zapojiť iba ako zúčastnená osoba, čo ponúka v porovnaní veľmi slabé možnosti, napríklad tam neexistuje ani možnosť sa odvolať. Je to v rozpore jednoznačne s právom Európskej únie, ktoré nám ako verejnosti zabezpečuje všetkým v Európskej únii takéto právo zaoberať sa vecami verejnými, zaoberať sa naším životným prostredím a mať v tom reálne aj nejaký hlas. Okrem toho je to v rozpore aj už tradične s Aarhuským dohovorom, no a ja som presvedčená, že v tom odôvodnení, ktoré tu nebolo prečítané celkovo, ale máme ho k dispozícii v rámci pozmeňujúceho návrhu, tak ja som presvedčená, že tam je uvedené klamstvo.
Píše sa tam totiž, že zúčastnená osoba môže podať žalobu, ale pritom máme k dispozícii rozsudok Európskeho súdneho dvora, ktorý hovorí, že toto nie je možné, takýto precedens sme tu už mali. Bolo to konkrétne v roku 2016 a presne ten rozsudok hovorí, že zúčastnená osoba ako inštitút nestačí, nie je to postačujúci návrh pre verejnosť, ani mimovládne situácie. Ja hovorím, že túto situáciu sme tu už mali, máme o tom rozsudok, na základe ktorého sa potom tá situácia aj zrýchlene v parlamente po liste Európskej komisie opravovala, aby nám neboli pozastavené európske fondy a toto si, pán poslanec Garaj, toto si beriete na zodpovednosť.
Dobre, to je k prvému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý tu bol teda predložený bez toho, aby o ňom mohla byť napr. aspoň na výbore vedená riadna diskusia. Zopakujme si, že táto novela okrem toho prináša amnestiu pre konkrétneho štátneho tajomníka Filipa Kuffu za jeho nelegálnu jazdu na štvorkolke v Národnom parku Poloniny, na to určite nezabúdajme, toto je celá novela na objednávku aj pre tento prípad. Okrem toho znefunkčňuje dobrovoľnú stráž prírody, ktorá v našej prírode robí absolútnu väčšinu kontrolnej činnosti, robí to dobrovoľne, štát na tom ušetrí a táto novela jej činnosť paralyzuje, čím sa znásobí jednoznačným spôsobom nelegálna, nelegálne aktivity v našej prírode. Pripravme sa teda na spanilé jazdy na motorkách, štvorkolkách, pripravme sa na nelegálne výruby, ničenie prírody, pripravme sa na zabíjanie chránených druhov, pretože tomuto všetkému bude v chránených územiach v prírode otvorené pole pôsobnosti.
No a táto novela zavádza aj a povoľuje plošné vjazdy vozidiel do chránených území, v prírode to bude znamenať viac áut, motoriek, štvorkoliek. Nebude mať kto, aj tam, kde to stále bude zakázané, nebude to mať kto kontrolovať a toto všetko bude rušiť nielen nás pri rekreácii, veď kto chce pri svojej cyklotúre a na turistike a tak vo všeobecnosti uskakovať nejakým autám z cesty, alebo kto chce počuť ten rev motoriek a štvorkoliek, ktoré sa budú preháňať niekde po hrebeňovkách? No nikto z nás. Ale bude rušiť aj zver vrátane toho medveďa, s ktorým tu máme dlhodobo problém a vieme si predstaviť, ako v takýchto stresujúcich situáciách bude reagovať.
No a okrem týchto bodov, tak aby sme nezabudli na iný pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený dva týždne, hádam dva týždne dozadu na výbore, kde ale bola veľmi predčasne ukončená možnosť debaty. Tam sme sa zďaleka nedostali cez všetky body a nedostali sme sa ani k tomu pozmeňujúcemu návrhu a jednoznačne si zaslúži našu pozornosť. Pretože opäť je to systematický krok proti prírode, proti ochrane prírody, a preto si absolútne stojím za tým, že SNS, klub SNS a ľudia, nezaradení poslanci, už ako to nazývať, títo ľudia okolo nerobia nič iné, iba systematické kroky na ničenie našej prírody, pretože ochrana prírody je pre nich len prekážkou, niečo, čo im stojí v ceste a treba to za každú cenu odstrániť. No a ten pozmeňujúci návrh, tentokrát to bol, aha, mám tu hneď aj pána poslanca Kvorku, je to jeho pozmeňujúci návrh a mňa fakt mrzí, že sme sa o tom nemohli rozprávať na tom, na tom výbore. Opäť je to niečo, čo tá úprava, ktorá sa tam zavádza, rovnako ako v pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Garaja, je nespojitá s tým pôvodným zákonom, s jeho odôvodnením, ktoré niekedy spomínal možno v nejakých televíznych reláciách pán poslanec Huliak, lebo teda v tejto, do tejto rokovacej sály obhajovať ho nechodí, tak tieto pozmeňujúce návrhy s tým vôbec nesúvisia. Jednoducho bola, zrazu sa tu zbadala príležitosť, že otvárame zákon o ochrane prírody a krajiny a jasné, z každej strany poďme ho oslabiť najviac, ako vieme.
Nič relevantné sme sa k tomuto nedozvedeli, ani teda na výbore, ani v dôvodovej správe. J to len taká zloba pridaná na poslednú chvíľu, ale je to veľmi nebezpečná zmena, ktorá ide opäť proti ochrane prírody. A po novom teda ak orgán ochrany prírody nevydá záväzné stanovisko v lehote na to určenej, tak iný zákon bude môcť určiť, ako sa s touto situáciou vyrovnať, a to napr. aj tak, že trebárs na rozhodnutie o výstavbe v národnom parku, či začatí ťažby nejakého nerastu v chránenom území, tak už nebude to stanovisko, čo to urobí s prírodou a so životným prostredím nás všetkých, tak už ho trebárs nebude treba.
A vieme veľmi dobre a vedia to aj predkladatelia alebo teda tí, pre ktorých to predkladajú, vie to veľmi dobre aj pán minister Taraba, vie to veľmi dobre aj pán poslanec Huliak, že orgány ochrany prírody sú dlhodobo personálne poddimenzované a toto je, toto nie je spôsob, ako zefektívniť procesy, ako ich zrýchliť s nejakou víziou pozitívnej zmeny pre nás všetkých. Toto je len spôsob, ako využiť, že tá ochrana nášho životného prostredia, niečo, čo ovplyvňuje naše zdravie a čo ovplyvňuje, akú budúcnosť budeme mať, tak že je to tu, že to tu nikdy nebolo prioritou, nikdy to tu pre žiadnu vládu nebolo prioritou. Pre túto to je prekážkou a ideme využiť tento fakt, že to prioritou nebolo, že je to dlhodobo, či finančne, kompetenčne, personálne poddimenzované a našli sme si cestu, ako im zobrať dôležitú kompetenciu.
A pán poslanec Kvorka, vy ste sa tu naposledy pri predkladaní iného pozmeňujúceho návrhu, to bolo vtedy k vodnému zákonu, ohradili a ja vás aj zacitujem. Citujem teda: "Viete, ja nie som človek, ktorý by si dal takéto veci na sebe urobiť. Keby sa o to voľakto pokúsil, tak by mu bolo hore kopcom ľahšie ako dolu kopcom, to si zapamätajte. A som tu preto a bol som zvolený tu do tohto parlamentu kvôli tomu, aby som tu odvádzal prácu, ktorá je odo mňa požiadaná, a aby som ju odpracoval a urobil tak, ako je to najlepšie v prospech občanov Slovenskej republiky."
No a treba si pripomínať, ako skončil tento zákon, tento vodný zákon s vaším pozmeňujúcim návrhom? Veď bol vetovaný vaším vlastným prezidentom Pellegrinim kvôli obsahu vášho pozmeňujúceho návrhu.
Tak ja to nechám trošku vyznieť. Sú to pekné slová. Treba robiť tak, aby bolo čo najlepšie pre občanov Slovenskej republiky. Treba robiť tak, ale treba, aby to neboli len slová, aby za tým niečo bolo. Nenechajte sa takýmto spôsobom využívať, pretože vaše meno je na tých pozmeňujúcich návrhoch, pán Kvorka, v tom prípade vodného zákona, ktorý bol kvôli tomu vetovaný vaším vlastným prezidentom. Vaše meno je rovnako na pozmeňujúcom návrhu k, tom prvom, k tomuto, k tejto novele zákona o ochrane prírody a krajiny a vaše meno, pán Garaj, zmizol, to som si nevšimla, tak vaše meno, pán Garaj, kdekoľvek ste, bude na tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý ste nám čítali pred chvíľou a obe urobia nezvratné škody v našej prírode. Ja vám garantujem, že tieto zákony sa budú opätovne naprávať skôr či neskôr, či za tým bude teda list Európskej komisie, alebo si počkáme na to dlhšie, ale tie škody, ktoré sa urobia už v prírode, tá výstavba, tie výruby, to už nenapravíme a bude to vaša zodpovednosť, vás všetkých.
Ja myslím, že tá debata okolo, okolo toho zákona tu bola už naozaj pomerne rozsiahla v tomto pléne, len mňa hnevá, že je taká jednostranná. Že dávame otázky, dávame argumenty a neprichádza to z tej druhej strany a ja teda zbytok toho svojho vystúpenia, keďže vlastne o tej dobrovoľnej stráži prírody, o vjazdoch do chránených území som hovorila pomerne rozsiahlo v prvom čítaní, teraz sme sa pomerne rozsiahlo porozprávali o týchto pozmeňujúcich návrhoch. Ja využijem ten zbytok času na to, aby som možno aspoň vyvrátila a povenovala sa nejakým hoaxom a nepravdám, ktoré sa tu za tie posledné týždne a mesiace šírili, pretože zase na tom nešťastnom výbore, ktorý by mal byť presne to miesto, kde to budeme robiť, tak na to priestor nebol vytvorený, opäť bol svojvoľne ukončený. Ja sa priznám, že aj čo som sa rozprávala s kolegami a kolegyňami, tak takáto prax nie je na inom výbore a je to jeden z tých dôvodov pre iný bod programu, ktorý budeme mať, a to je odvolávanie jeho predsedu.
No ale teda povenujem sa tým hoaxom, ktoré sa tu šírili. Veľa sa nahovorilo o tom, že tá dobrovoľná stráž prírody, ktorá vykonáva vo verejnom záujme kontrolnú činnosť vo veci ochrany prírody a krajiny, čo je naše ústavou garantované právo, na to tiež nezabúdajme, tak to je tá, ktorá zabezpečuje väčšinu tej činnosti v teréne. Okrem toho nám pomáha chrániť alebo teda okrem toho chráni a pomáha ľuďom priamo v teréne. Sú známe prípady, že toto sú tí ľudia, ktorých máte šancu stretnúť v tej prírode, keď sa vám stane nejaký úraz na bicykli alebo bol známy príklad paraglajdistu, ktorý ostal uviaznutý. Toto sú tie prípady, keď vám pomôžu, pomôže dobrovoľná stráž prírody, ktorej je oveľa viac a pohybuje sa v tom danom teréne.
Je to inštitút, ktorý je známy v Nemecku, v Česku, Francúzku, v Taliansku, v Rakúsku a nikde neexistuje to, čo táto novela chce zaviesť, a to, že tá stráž prírody, ak tento zákon prejde, bude môcť zasahovať iba na vlastných pozemkoch alebo so súhlasom majiteľa alebo správcu daného pozemku. Čo pri rozdrobenosti toho vlastníctva, kto si kedy otvoril kataster, tak je jasné, že jednak tieto súhlasy, prečo by ich kto podával, keďže vieme z praxe, že to bývajú práve aj tí majitelia, žiaľ, ktorí takúto nelegálnu činnosť vykonávajú v lese, ale prečo by, prečo by jednoducho takéto súhlasy vydávali a kto by si ich pýtal od stoviek subjektov na to, aby tá kontrolná činnosť v nejakom kompetenčnom území, čo väčšinou býva chránená krajinná oblasť celá, aby to dávalo zmysel, kto by si ich v praxi vedel vypýtať. Jednoducho je to úplne nemysliteľné. A v tých krajinách, ktoré som vymenovala, to nie je nejaký slovenský výmysel, tak v tých krajinách to nikde takto, samozrejme, nefunguje.
No ale my sme počuli v rámci toho odôvodňovania, že proti tej dobrovoľnej stráži prírody je veľmi veľa sťažností a že zneužívajú svoje právomoci. Toto je jednoducho nepodložený hoax. Uveďme si za všetko štatistiku z roku 2023, keď boli podané štyri podnety na tie stovky členov dobrovoľnej stráže prírody, z čoho nula bolo vyhodnotených ako opodstatnených. A to, čo sme počuli aj na výbore z úst koaličných poslancov, sú jednoducho nepodložené anekdoty. A ja hovorím, ak máte zážitky, že sa niekto v tom lese, dobrovoľná stráž prírody nechová v poriadku, alebo teda nechová správne, nechová vhodne, tak treba podať podnet a riešiť to. Ale nemôžeme my tvoriť legislatívu v tomto štáte, ktorá ovplyvňuje fungovanie celej spoločnosti, na základe zopár príbehov na úrovni jedna babka povedala.
Ďalším, ďalšou nepravdou, ktorá sa v tejto veci šírila ohľadom dobrovoľnej stráže prírody, bolo, že dobrovoľná stráž prírody vraj zasahuje hocikde, má vraj celoslovenskú pôsobnosť a riaditelia národných parkov alebo iných chránených území nevedia, kde sa dobrovoľná stráž prírody pohybuje. No tak toto sú vyložene klamstvá, pretože dobrovoľná stráž prírody má územnú pôsobnosť veľmi jasne a presne určenú nanajvýš na územie daného chráneného, danej chránenej krajinnej oblasti alebo daného národného parku. Nemajú celoslovenskú pôsobnosť, tak ako to má profesionálna stráž prírody alebo napríklad aj rybárska stráž. Je zo zapísané a zaregistrované na okresnom úrade a oni to majú zapísané vo svojich preukazoch. Takže toto je jednoducho veľmi ľahko vyvrátiteľné klamstvo, dobrovoľná stráž prírody nemá celoslovenskú pôsobnosť.
Ak a zase ja hovorím, ak sa stane prípad, že niekto, kto nemá pôsobnosť v danom národnom parku, začne proste riešiť nejaký prípad, tak treba podať podnet, na to tu máme predsa tie inštitúcie. Ale nemôžeme si z toho vymýšľať príbehy, na základe ktorých opäť ideme meniť pravidlá, ktorými sa riadi celá naša, naša spoločnosť.
Takisto riaditelia tých daných chránených území vedia, kto sa u nich pohybuje, pretože každá správa napríklad národného parku má svojho koordinátora, tých dobrovoľných strážnikov prírody.
Majú na to informačný systém, kde si zapisujú služby, akože mne je až trápne, že sa tu musíme takýmto spôsobom o tom rozprávať. Toto je normálne systém, ktorý funguje, ak sa vyskytne nejaká anomália, niekto robí niečo protizákonne, treba podať podnet, veď hádam vieme, že aj medzi policajtami sú nepoctiví, ktorí porušia pravidlá, ale ideme, ideme rušiť políciu kvôli tomu ? Nemyslím si.
Ďalším, ďalším takým, nepravdou, ktorá sa tu šírila je, že dobrovoľná stráž prírody dáva hrozne vysoké pokuty, aj 300 eur. No tak dobrovoľná stráž prírody udeľuje pokuty úplne rovnakým systémom ako akékoľvek iné kontrolné zložky, v ich prípade je to v rozmedzí 0 až 300 eur a je to na základe tých zákonných podmienok podľa závažnosti toho daného činu. A ak niekto s touto pokutou nesúhlasí, tak sa neudelí a postúpi sa to na správne konanie už mimo dobrovoľnej stráže prírody, tak ja neviem, kde je jednoducho problém. My tu tie nástroje máme, oni vydávajú tie pokuty v rámci zákona, keď má niekto s tým problém, nech to nezaplatí a postúpi sa to na správne konanie.
A nie vytvárať tu o tom príbehy, že tu máme nejakých, neviem akých, vykonštruované, šikanátorov, hej, ktorí chodia po tej prírode a vydávajú, neviem aké, vysoké pokuty. Jednoducho na to máme konkrétne pravidlá a máme, ak sa nám vyskytnú pochybenia, máme na to konkrétne nástroje, ako to riešiť.
Potom máme, samozrejme, už taký bežný, bežné vyhlásenie, ktoré má šíriť strach a nenávisť voči týmto ľuďom, ktoré opakoval viackrát aj pán minister Taraba, že teda títo dobrovoľní strážnici sú nebezpeční a používajú hmaty a chvaty. No tak to je možno, neviem, či je novinka, ale áno, zo zákona môžu používať primerané donucovacie prostriedky, aby zabránili tej danej protiprávnej činnosti, ktorá sa deje, či už kvôli bezpečnosti ľudí, alebo aj seba.
A presne pre tento dôvod musia prechádzať preskúšavaním, preto majú skúšky spôsobilosti a sú na nich kladené kvalifikačne minimálne rovnako tak vysoké nároky, ako na tých profesionálnych strážnikov, ak nie aj vyššie.
A zase ja sa pýtam, kde sú tie podnety, ktoré toto riešia? Kde sú tie podnety, ktoré riešia agresívne nájazdy dobrovoľnej stráže prírody?
No a potom možno môj obľúbený hoax, ktorý zaznel aj od poslancov strany HLAS na výbore, je, že dobrovoľná stráž prírody bola fajn vec, ale že za minulej vlády to proste prebujnelo a dostali nové kompetencie. Tak ja by som chcela pripomenúť, že najväčšia kauza s dobrovoľnou strážou prírody bola v roku 2019, čiže za Petra Pellegriniho. Týkala sa Oravskej priehrady a je úplne zjavné, že medzi týmito zložkami, už tradične všetci vieme, že medzi ochranou prírody, lesníctvom, poľovníctvom, jednoducho to napätie tu existuje, do nejakej miery je prirodzené a treba ho, samozrejme, riešiť, treba s tým rátať. Ale to bola tá najväčšia kauza, čiže to napätie tu, to napätie tu je dlhodobo, to nie je nejaký nový element.
No a bol to práve Peter Pellegrini, za jeho vlády sa uskutočnilo jediné posilnenie kompetencií dobrovoľnej stráže prírody za tie ostatné roky. Za minulej vlády nebola jedna novela, ktorá by riešila ich kompetencie a, naopak, bol to Peter Pellegrini, to bola teda vláda SMER-u v roku 2019, ktorá im zvýšila kompetencie. Tak sa teraz netvárme, že sa niečo, niečo stalo teraz za tie posledné roky.
Dalo by sa ešte veľa hovoriť o tom, čo tu bolo všeličo porozprávané za tie posledné týždne. Nebol na to dostatok priestoru, tu tiež sme sa museli venovať tým pozmeňujúcim návrhom. Ja to možno ukončím tým, že či pán poslanec Huliak, alebo aj ostatní navrhovatelia, opakovane sa zaštiťujete aj v tejto veci vidiekom a ja cestujem po Slovensku, hoci som z Bratislavy, celkom dosť a naposledy som bola aj na Novohrade a ja sa vám priznám, že ja som fakt nepočula, že fuh, všetko je super, len teda tie vjazdy do druhého stupňa ochrany autom, to je to, čo mi chýba v živote, alebo že akože dosť dobrý život mám, len keby mi tá dobrovoľná stráž prírody, toľko ma neotravovala.
Toto nikde nepočujete, pretože ľudí trápi zdražovanie, kde ste im zvýšili DPH, ľudí trápi nedostupnosť v zdravotníctve, ľudí trápi, že nemajú kanalizácie a vodovody, napriek tomu dostanú teraz menej peňazí z envirofondu. Toto sú veci, ktoré trápia ľudí na vidieku.
Táto novela zákona im nijako život nezjed... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, predložený návrh poslancov a poslankýň z SNS považujem za premárnenú príležitosť a poviem aj prečo. V podstate javí sa mi, že nie je tu záujem napríklad o to, aby sa medzi povinné osoby pridali napríklad aj poberatelia NFP vrátane fondov Európskej únie či, či obecných dotácií. Nie je tu záujem o možnosť pre kreatívne obce stanoviť si aj vlastný spôsob prijímania 211-tky napríklad cez sociálne siete nad rámec už jestvujúcich spôsobov. Javí sa mi, že nemáte záujem o zverejňovanie CV-čiek štatutárov ministerstiev orgánov štátnej správy, ale po novom aj miestnej či regionálnej správy obcí, miest či krajov. A ak sa už na 211 pozeráme optikou miest a obcí, mohli sme si konečne krásne a naozaj systematicky poupratovať medzi 211 a tou takzvanou 369, ktorou je zákon o obecnom zriadení, lebo niektoré veci sa nám tam tak trošku bijú, že čo ešte by malo byť v tom zákone o obecnom zriadení a čo už by malo byť napríklad v 211. Ale vy, žiaľ, zjavne nemáte úplne záujem o zverejňovanie termínov rokovaní zastupiteľstiev, komisií vrátane ich programu rokovania, nie je tu záujem o zverejňovanie informácií, o účasti poslancov, respektíve neposlancov napríklad na rokovaniach komisií, nie je tu záujem o to, aby sa napríklad texty návrhov VZD-niek mohli zverejňovať sedem, desať alebo pätnásť dní pred samotným rokovaním komisií, nie je tu záujem o to, aby sa povinne zverejňovali informácie napríklad o hlasovaní na zastupiteľstvách mestských alebo obecných a takisto aj komisiách. Táto debata tu úplne chýba, čo ma mrzí.
Vôbec sa tu, žiaľ, nebavíme o možnosti, že by bolo možno dobré zverejňovať odpovede na otázky napríklad na webe mesta a obce, a zároveň by sa na to možno mohla povinná osoba, mohla by na to odkázať a možno by nemusela odpovedať ďalším, ak už raz tú istú vec v nejakom čase odpovedala. Tuto by veľmi mohlo ušetriť aj čas a mohlo by to zefektívniť celý ten proces, ak chodia opakované žiadosti na tú istú vec, v mnohých prípadoch určite mnohí starostovia, starostky mi dajú za pravdu, že aj v tom istom znení a toto by bol efektívny prostriedok, ako si, si ušetriť tú robotu a zefektívniť celý ten proces, keď už náhodou sa vyskytne nejaká šikanózna séria tých istých žiadostí za krátky čas, lebo aj také sa môžu diať, samozrejme.
Je škoda, že sa nebavíme o možnosti dohody medzi pýtajúcim sa a opytovaným na efektívnejšom a funkčnejšom predlžovaní lehoty, nebavíme sa o možnosti prerušenia lehoty, ak dôjde k technickým problémom opäť nejakým efektívnejším spôsobom, nebavíme sa o tom, že okrem dátumu zaplatenia faktúry by sa mohol zverejňovať napríklad aj dátum vystavenia faktúry a tak ďalej, a tak ďalej. Tých, tých vecí, ktoré by zlepšili ten aktuálny skutkový stav, je veľmi veľa a nehovorím, že to robíte s nejakým zlým úmyslom, len mrzí ma, že sme to nesprecizovali možno aj spoločne ešte o trochu viac, mohlo sa to proste naozaj pedantnejšie vyladiť, sprecizovať na budúci rok naprieč celým politickým spektrom a mohlo to, mohlo to vyzerať ešte o kus lepšie. Šije sa to opäť raz tak trochu tou horúcou ihlou bez dôkladnej a poctivej diskusie narýchlo a javí sa, že snaha je čo najskôr naozaj za poskytovanie informácií pýtať v určitých prípadoch, nie vo všetkých, samozrejme, ale v určitých prípadoch, peniaze.
Čiže z mojej pozície alebo z mojej optiky je to premárnená príležitosť opäť raz a na záver len ja som sa stretol aj s pánom poslancom Lučanským po výbore pred dvoma týždňami po regionálnom výbore, kde som sa ho na to aj tak trochu pýtal a snažil sa zistiť viac a ja tam verím absolútne tomu, že tam nie sú vôbec z vašej strany apriori zlé úmysly, len, len proste nemyslíte možno na všetky tie aspekty negatívne, ktoré to, žiaľ, môže priniesť a bezpochyby aj prinesie.
Lebo sa možno na to pozeráte optikou len tých starostov a starostiek a primátorov a primátoriek, ktorých máte nepochybne mnoho a my to nespochybňujeme, ale tá vec, tá celá tá 211 je tak vážna vec, netýka sa len starostov, starostiek a kopca ďalších orgánov. Čiže tu by som naozaj možno poprosil ešte to zvážiť, ešte to možno stiahnuť, prepracovať, dopracovať, docizelovať a môže to byť veľmi dobrá vec, naozaj taká, proste taký zlepšovák celého toho procesu, ktorý tu dnes máme a na konci dňa by všetky strany mohli byť možno spokojné.
Čiže z mojej strany možno taká, taká ľudská prosba, taký apel na to, aby sa to urobilo lepšie a precíznejšie a nikam sa netreba ponáhľať, už či to bude teraz, alebo o polroka, významne to môže pomôcť, keď to bude o čosi neskôr.
My sme mali záujem aj v tomto momente urobiť k tomu pozmeňujúci návrh, teraz v druhom čítaní, ale povedali sme si, že aj z našej strany by to nebolo úplne možno, alebo z mojej strany by to nebol ten najlepší spôsob, ako do toho teraz zasiahnuť, ale aj my si chceme dať ešte poriadny čas na to, niekoľko mesiacov to poriadne prežuť a prejednať so všetkými kompetentnými autoritami, ktorých sa to týka a na konci dňa predložiť takú novelu, ktorá naozaj bude tá najlepšia možná v danom čase a priestore.
Takže toľko, toľko z mojej strany. Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem. Ja ťa chcem, Lucia, v tomto podporiť. Myslím si, že tento návrh zákona, aj keď bude doplnený tými pozmeňujúcimi návrhmi, naozaj jednak nie je v súlade s ústavou, ale tiež zhorší možnosť ľudí domáhať sa svojho práva na informácie. A tiež by som sa chcela ohradiť voči tomu tvrdeniu, že tento návrh zákona reaguje na nejaký dlhodobý problém vo vzťahu k povinným osobám. Tiež som bola chvíľu na strane povinných osôb ako viacerí v tejto sále a, dobre, môžeme sa baviť o tom, že aké rôzne žiadosti o informácie chodia, ale ja si myslím, že normálny štátny orgán alebo orgán verejnej moci, ktorému ide naozaj o to a chápe, že má tú moc z dôvodu, že ho platia daňoví poplatníci tejto krajiny, sa vie s akoukoľvek infožiadosťou včas a riadne vysporiadať a nie je potrebné zavádzať takéto obmedzenia.
A keďže sa tieto obmedzenia chcú zaviesť prostredníctvom poslaneckého návrhu zákona, kde sa jednoznačne obchádza právo verejnosti sa k tomu vyjadriť, tak ja mám prosto podozrenie, že tu vôbec nejde o dobrý úmysel, pretože sa ide okliešťovať práve právo verejnosti na informácie. Keby sme chceli, aby sa verejnosť vôbec mohla vyjadriť k tomu, či má takýto názor, že táto úprava je dôležitá a potrebná, tak by sme ho dali do MPK. Keďže sa tak nestalo, podľa mňa navrhovatelia nemajú dobrý úmysel v tomto.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dobrý deň, pán verejný ochranca práv, ja by som sa vám v prvom rade chcela poďakovať nielen za tú správu, o ktorej sa tu dnes opäť bavíme, ale, samozrejme, za vašu dennodennú prácu a tiež za trpezlivosť, pretože ste počkali niekoľko dlhých mesiacov na to, aby sme sa tu opäť stretli. A teda by som sa vám z tohto miesta chcela ospravedlniť za Národnú radu a za to, že pre túto koalíciu očividne ľudské práva nie sú prioritou, teda pokiaľ sa nejedná o ľudské práva, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe k Trestnému zákonu, a dokázali to teda aj tým, ako sa zachovali či už ku vám, alebo aj ku pani komisárke pre zdravotné znevýhodnenia, alebo tiež ku komisárovi pre deti, myslím, že pani komisárka sem prišla trikrát, vy ste tu už tiež druhýkrát. A táto správa, o ktorej sa aj dnes bavíme, tak prišla na výbor prvýkrát, myslím, v marci, potom sme začali o nej rokovať v júni, no a teraz je už koniec októbra. Čiže prešlo dlhých osem mesiacov a ja si myslím, že keby ľudské práva boli prioritou, tak určite osem mesiacov nečakajú. Takže ešte raz ďakujem.
Ja som so všetkou úctou a rešpektom ku vám priznám, že pri vašej nominácii som úplne nevedela, že čo čakať, ale doteraz skutočne v žiadnom prípade, ktorý ste komunikovali alebo riešili, ste nejak neohýbali právo, nevsúvali ste tam akúkoľvek ideológiu či presvedčenie a svoj mandát vykonávate skutočne veľmi svedomito a zodpovedne, za čo vám taktiež ďakujem. A pán kolega Dostál to veľmi pekne povedal, že máte rád ľudí a že tá vaša funkcia, vaša práca je pre vás aj poslaním a ja sa úplne k tomuto podpisujem. A dovolila by som si aj doplniť, že skutočne bravúrne ste nadviazali na prácu bývalých verejných ochrankýň práv pani Patakyovej a Dubovcovej.
Ja som si z vášho predstavenia tejto správy v júni zapísala, že ste povedali, že v prípade krízy alebo nejakých spoločenských kríz sú vždy prvé na rane v zmysle prvé obmedzené práve ľudské práva. No ja by som chcela doplniť toto veľmi pravdivé tvrdenie citátom od Simone de Beauvoir, francúzskej filozofky, spisovateľky a feministky, ktorá povedala: „Nikdy nezabúdajte, že na to, aby boli práva žien spochybnené, stačí politická, ekonomická alebo náboženská kríza. Tieto práva nikdy nie sú úplne garantované a celý svoj život preto musíte zostať ostražití a ostražité." Tak si myslím, že to nám potvrdzuje aj história, ale, žiaľ, aj súčasnosť a keďže ženské práva sú ľudské práva, tak som si dovolila takto na to nadviazať. No a samozrejme, že aj v mojej rozprave sa budem venovať právam žien a ľudským právam a konkrétne jednému bodu z vašej správy, ku ktorému už vystupovala tak stručnejšie kolegyňa Kosová, a o tomto veľmi hrubom porušení ľudských práv vieme zhruba od roku 2003, čiže už určite viete, na čo narážam.
V roku 2003 bolo zverejnený dokument Telo i duša od Poradne pre občianske a ľudské práva a jedná sa teda o sterilizácie rómskych žien a už niekoľkokrát aj teda bývalé verejné ochrankyne ľudských práv volali po tom, aby sa konečne tieto nútené sterilizované osoby, ženy dočkali spravodlivosti, to sa, žiaľ, teda nestalo a vy opäť vo vašej správe na to apelujete, čiže ja na to nadviažem.
No prečo zrovna táto téma. Ja som na nej pracovala na akademickej pôde, a to už sú skutočne roky, už možno aj pred desiatimi rokmi, a vtedy som vlastne s tým nemala čo robiť, iba som o tom písala a teda apelovala na to, že aby sa nejakým spôsobom tento veľmi závažný problém, toto porušenie ľudských práv riešilo, no a dnes som rada, že som tu, že sme tu a že s tým skutočne závažným porušením ľudských práv môžeme niečo robiť, môžeme sa s ním vysporiadať. A ja dúfam, že k tomu skutočne pristúpime zodpovedne na tejto schôdzi, pretože na to bude opäť príležitosť.
O čom teda hovorím. Nezákonné alebo nútené sterilizácie sú sterilizácie vykonávané bez súhlasu zainteresovaných osôb. Z veľkej časti išlo v týchto prípadoch o ženy rómskeho pôvodu, ale aj o zdravotne znevýhodnené ženy alebo transrodové osoby. Nikto presne nevie, koľko v skutočnosti takýchto žien bolo, pretože mnohé, žiaľ, už ani nie sú medzi nami, nakoľko sa jednalo hlavne o obdobie medzi rokmi 1960 – 1993. Na Slovensku sa pravdepodobne vykonávali sterilizácie až do roku 2004, práve v roku 2004 bola do zákona o zdravotnej starostlivosti vložená podmienka informovaného súhlasu. Čiže sa predpokladá, že po roku 2004 by sa to už nemalo konať. Situácia je taká, že veľa žien sa nehlási, alebo sa teda nepriznalo k tomu, že boli obeťami takýchto sterilizácií. Niektoré dokonca ani o tom nevedeli, keďže zákroky sa vykonávali bez ich vedomia, následnú neplodnosť si často vysvetľovali aj ako akýsi zdravotný problém. Samotný zákrok sterilizácie, pokiaľ je teda vykonávaný v súlade so slobodnou vôľou danej osoby a teda aj ako prejav informovaného súhlasu, je v podstate klasická, nenazvala by som to bežnou, ale klasická chirurgická metóda antikoncepcie, ktorá teda vedie k trvalému prerušeniu schopnosti a možnosti reprodukcie. Myslím, že aj toto vám tak naznačí, že aké veľmi závažné je toto porušenie ľudských práv, pokiaľ sa táto sterilizácia vykonáva bez súhlasu alebo bez vedomia danej osoby. Normálne je teda k tomuto zákroku, samozrejme, potrebný súhlas, avšak v tomto období, o ktorom hovoríme, sa sterilizácie vykonávali aj bez neho. To, ako prebiehali, tak opisuje 140 svedectiev, ktoré sú teda zhrnuté v dokumente Telo i duša z roku 2003, ktorý vypracovala Poradňa pre občianske a ľudské práva, 110 z nich bolo nútených, 30 tzv. zaplatených, ale vrátim sa k tomu.
Ak niekto povie, že súhlas bol daný v jednej z tých foriem, tak je potrebné skutočne si položiť, že akým spôsobom. Bol slobodný? Bol informovaný? Bol jasný? Nútené sterilizácie neprebiehali rovnako. Nie je tam teda jeden modus operandi alebo jedna forma, ktorá by sa diala tým ženám. Spoločnou charakteristikou však bolo, že tie, o ktorých hovorím, sa vykonávali hlavne počas cisárskych rezov. Problémom je teda to, akou formou boli vykonávané. Prvou je napríklad manipulácia spojená s klamstvami, ktoré boli týmto ženám podsúvané. Napríklad sa im hovorilo, že ide o zvratnú formu antikoncepcie, alebo aj že cisársky rez je takým veľmi riskantným spôsobom pôrodu a že keď už jeden mali, toto je druhý, musia im vykonať sterilizáciu, pretože tretie alebo štvrté tehotenstvo by bolo skutočne veľmi riskantné pre ich život, niekedy im povedali, že je to jednoducho nutné.
Druhým typom boli sterilizácie spojené s nátlakom alebo dokonca s vyhrážkami. Sú zdokumentované prípady, keď žene hovorili, že umrie, ak jej zároveň nevykonajú počas toho cisárskeho rezu sterilizáciu. No, viete si predstaviť, alebo teda väčšina asi neviete, ale skúste si predstaviť ženu v pôrodných bolestiach, ktorej niečo takéto povedia, navyše často s veľmi slabou znalosťou slovenského jazyka, aká vydesená je a že skutočne súhlasí alebo podpíše čokoľvek, čo jej je predložené a, samozrejme, že aj tá dôvera voči lekárom a lekárkam je tam veľká, pretože v tom momente jednoducho neviete, čiže sa na to akoby spoliehali. Niekedy sa zdravotníci a zdravotníčky vyhrážali dokonca týmto ženám odobratím ich detí. A pričom ženy, samozrejme, súhlasili, keďže o ne nechceli prísť.
Niektoré zariadenia sa obhajovali tým, že v určitom období bola týmto ženám vyplatená finančná kompenzácia. No v tom čase bola finančná kompenzácia vo výške ročného platu a viete si predstaviť niekoho, kto z mesiaca na mesiac nemá čo do úst a ponúknu mu podstate ročný plat, to nazvem, tak súhlasí s hocičím. Môžme v tomto prípade hovoriť o informovanom súhlase? Môžme hovoriť o tom, že tá žena to skutočne chcela a že to bola jej vôľa? Ja si myslím, že rozhodne nie.
Posledným typom bola, a to považujem skutočne, nechcem to nejako hierarchizovať, ale toto je to asi najzávažnejšie, sterilizácia bez akéhokoľvek vedomia ženy. Jednoducho jej tú sterilizáciu vykonali, nepovedali jej to, nebola k tomu žiadna zdravotná dokumentácia a proste sa to stalo a žena prišla o reprodukčnú schopnosť a nevedela, že jej bolo niečo takéto vykonané. Tak si to len predstavte, aký obrovský zásah do reprodukčných práv, vôbec do života tých žien to bol. Niektorí lekári a lekárky sa bránili, že tieto sterilizácie boli zdravotne nevyhnutné a že šlo teda o zdravotnú indikáciu a zachránilo to život rómskym ženám, no samozrejme, že toto je argument, ktorý bol vyvrátený či už teda medicínsky, alebo tými následnými svedectvami. Tieto nútené sterilizácie sú, a možno teraz vás šokujem, ale myslím si, že tie slová ani nie sú dostatočné na to, aby sme skutočne mohli obsiahnuť to, že o čo v tých nútených sterilizáciách šlo, sú skutočne výsledkom a prejavom systémového rasizmu a diskriminácie. Vidíme to presne na tom, že kedy a komu boli tieto sterilizácie robené. Často boli dokonca považované za efektívnu formu obmedzenia reprodukčnej schopnosti rómskej menšiny, za spôsob, ako vyriešiť rómsku otázku. Veľakrát sme počuli aj, že rómske rodiny majú príliš veľa detí a sterilizácia je jediným spôsobom, ako ich mať nebudú a tým pádom nebudeme mať problémy s osadami. A niečo takéto, tieto citáty, lebo však je vám jasné, že to nehovorím ja, sú za prvé absolútne nepravdivé a za druhé je to hrozné čo i len vysloviť, a že takto môže niekto uvažovať.
Keď tieto hrôzy vyšli v roku 2003 na povrch, keď boli teda zverejnené v tej správe, ktorú som spomínala, tak veľa ľudí si hovorilo, že to nie je možné, že jednoducho prečo by to lekári robili, že tie ženy si to pravdepodobne vymýšľajú. No ak stratili všetky v tom určitom období zrazu reprodukčnú schopnosť, zrazu ich bolo toľko neplodných, stávalo sa to Rómkam, stávalo sa to po cisárskom reze v určitých zariadeniach, tak si myslím, že to je príliš veľa náhod na to, aby sme kohokoľvek obviňovali z toho, že si niečo takto závažné a skutočne veľmi intímne akokoľvek vymýšľa. No a ide skutočne o veľmi hrubé porušenie ľudských práv a ja dúfam, že už po tom roku 2004, keď sa teda prijal zákon o informovanom súhlase, sa na Slovensku nič také nedialo a že sa ani nikdy nevrátime do takéhoto obdobia, aby sa niečo takéto mohlo diať. Tieto ženy sa na Slovensku následne veľmi márne domáhali spravodlivosti a keď sa pozrieme na to, v akých prípadoch sa u nás Rómovia a Rómky nedomôžu spravodlivosti, tak je jasné, že spravodlivosť u nás nefunguje rovnako pre všetkých a všetky.
A koniec koncov aj tá správa pána verejného ochrancu práv o tom vypovedá, pretože dokumentuje hneď niekoľko takýchto situácií. Vypovedá to aj o tom, že napríklad aj v tom súdnictve existujú rôzne stereotypy, rôzne druhy stereotypov a tiež formy a prejavy predsudkov rasizmu a diskriminácie. Ľudia ich majú v sebe hlboko zakorenené, aj keď niekedy o sebe teda tvrdia, že nie sú rasisti, ale jednoducho tie predsudky nejakým spôsobom vedú ich rozhodnutia. Toto všetko sa dialo aj pri nútených sterilizáciách, pretože na Slovensku dlho neboli súdne uznávané a keď už, tak to odškodnenie, ktoré bolo priznané, tak bolo skutočne, nepoviem, že smiešne, lebo na tom nie je nič smiešne, ale v sume okolo 1 300 eur. Predstavte si, že žena stratí reprodukčnú schopnosť na celý život a je odškodnená vo výške 1 300 eur. V Štrasburgu naopak sa tieto ženy, teda tie, ktoré pokračovali ten svoj boj za spravodlivosť, domohli spravodlivosti a tam teda to bolo mnohonásobne vyššie. Aj keď ja by som chcela teda povedať, že nejde len o to finančné odškodnenie, aby sme si zasa nemysleli, že to je len, že takto sa vyrieši tá otázka, nie, to je len akási náplasť na to, čo sa im v skutočnosti stalo. Ale je to aspoň taká náplasť, ktorú im môžeme priznať, pretože tú traumu im už nejakým spôsobom, žiaľ, zo životov vymazať nemôžme.
Nápravy sa teda dočkali iba tie ženy, ktoré to dotiahli až do Štrasburgu, a naopak všetky tie stovky ostatných sa doteraz žiadnej spravodlivosti nedočkali. Stále márne čakajú a my sme doteraz ako štát neboli schopní vytvoriť spravodlivý a férový mechanizmus na odškodnenie týchto skutočne hrozných činov. Vláda Igora Matoviča sa 24. novembra 2021 konečne, a mám chuť povedať aspoň, týmto rómskym ženám ospravedlnila. Po všetkom tom medzinárodnom, európskom aj národnom tlaku napríklad aj teda od verejných ochrankýň práv, ale, samozrejme, aj vďaka neúnavnej práci poradní pre ľudské práva sme sa vtedy dočkali aspoň tohto prvého, ale dôležitého kroku. A pre niekoho sa to môže zdať možno také symbolické, ale myslím si, že je to veľmi zásadný krok. Jasné, že žiadna, ani len tá súčasná vláda nie je zodpovedná za tie ohavné činy, ktoré sa v minulosti diali, ale myslím si, že je zodpovedná za to, čo robí momentálne a malo by byť jej povinnosťou, aby tú „náplasť", o ktorej som hovorila, a teda aspoň to finančné odškodnenie týmto ženám priznala.
Vážený pán verejný ochranca práv, aj vo vašej správe voláte po tom, aby sa vytvorila medzirezortná pracovná skupina v gescii ministra spravodlivosti, úlohou ktorého by bolo vytvoriť skutočne efektívny nástroj, mechanizmus na odškodnenie týchto nezákonných sterilizácií. Po už spomínanom ospravedlnení zo strany vlády Igora Matoviča prišla aj poslanecká iniciatíva, konkrétne od pána poslanca Polláka, a táto, žiaľ, vtedy sa nepodarilo ju teda presadiť, ale bola len, mám chuť povedať, poslaneckou iniciatívou. Opäť to nebolo niečo, čo by presadila vláda. A práve dnes si myslím, že je načase, pretože už je neskoro, na to, aby aj minister spravodlivosti Susko prišiel s takýmto mechanizmom. My sme v júli opäť upozornili na tento problém a na to, že tento mechanizmus neexistuje, s kolegyňami Kosovou a Plavákovou a vytvorili sme už konkrétny návrh, ktorý sme teda ministrovi Suskovi ponúkli. On potom ústami svojej štátnej tajomníčky sa nechal počuť, že vytvorí takú pracovnú skupinu, tak od júla na ňu ešte stále čakáme, a myslím, že to potvrdí aj kolegyňa predsedníčka ľudskoprávneho výboru pani poslankyňa Plaváková. Neviem teda, čo na tom tak veľmi dlho trvá, ale, vravím, je čas, je neskoro a je skutočne našou povinnosťou aspoň takýmto spôsobom tým ženám pomôcť. O konkrétnostiach, ktoré sú momentálne v návrhu pána poslanca Polláka, ktorý teda opäť predložiť ten svoj, ale zapracoval doň aj pripomienky, ktoré sme mu adresovali v júli, sa ešte na tejto schôdzi budeme baviť, ale čo je dôležité pripomenúť a teda na to by som chcela poukázať, je, aby si toto plénum skutočne uvedomilo, že je čas na to a je úplne jedno, či to bude poslanecký návrh alebo vládny, ale je čas na to, aby sme toto hrubé porušenie ľudských práv odstránili.
Tento zákon by mal byť vládny z dielne ministra spravodlivosti a mala by sa zaň, samozrejme, potom postaviť aj celá koalícia, ja v to dúfam, a nielen koalícia, ale aj opozícia, my všetci, uvidíme teda, že či sa vytvorí aj tá pracovná skupina, my sme každopádne naďalej pripravené či už teda podporiť zákon pána poslanca Polláka a v druhom čítaní tam zapracovať ešte nejaké pripomienky, alebo spolupracovať s ministerstvom spravodlivosti na vládnom návrhu. Je to skutočne potrebné a ja verím, že aj vystúpenie pána verejného ochrancu práv vás o tom presvedčilo. Ja vám ešte raz ďakujem a aj za to teda, že poukazujete aj na tento problém a snáď už čoskoro naň nebudete musieť poukazovať.
A tiež by som sa chcela pridať k pánovi poslancovi Dostálovi, dúfam, že to hlasovanie budúci týždeň, ktoré pravdepodobne vieme, ako dopadne, vás neodradí, veď o to by šlo ľuďom, ktorým nezáleží na ľudských právach.
A ukončila by som to citátom od spisovateľa Orwella, ktorý povedal, že: „Sloboda je právo hovoriť ľuďom, čo nechcú počuť." A túto slobodu nám zatiaľ nezobrali. Takže ďakujem aj za to, že ste tu.
Ďakujem.

.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia a kolegyne, vo vyspelých krajinách sveta je trendom, že všetky školy smerujú k financovaniu a riadeniu mimo legislatívneho rámca, a to na základe definovania svojich rozvojových cieľov. Ja predpokladám, že aj Slovensko je a chce sa stať vyspelým štátom, alebo teda aspoň deklarujeme, že k tomuto cieľu smerujeme, ale pravdou je, že momentálne dnes sa nachádzame niekde na ceste medzi transparentnosťou alebo budovaním transparentnosti a budovaním nezávislosti. Stále totiž máme naozaj vážne problémy ako s byrokraciou, tak aj s tým, že máme naozaj tendencie všetko legislatívne kontrolovať a zasahovať do rozhodovania z pozície moci. Naším cieľom by však prioritne malo byť, aby sme si brali príklad z dobrej praxe v zahraničí a práve v zahraničí vidíme, že súčasťou štruktúry vysokých škôl je, samozrejme, akademický senát alebo orgán, ktorý reprezentuje vôľu všetkých aktérov na vysokej škole, a často aj orgán, ktorý teda zastupuje externých odborníkov, externých aktérov. Tým prvým je, samozrejme, senát, ktorý zodpovedá za všetky akademické otázky, a tým druhým je správna rada, ktorá má na starosti otázky spojené s financovaním a, samozrejme, strategickou víziou rozvoja vysokej školy. Slovensko je v porovnaní s týmito vyspelými krajinami trošičku komplikovanejšie, pretože u nás máme dva akademické orgány, tým prvým je akademický senát a vedecká rada a, samozrejme, okrem toho máme ešte aj správnu radu. To, čo je ale dôležité povedať, je, že výskumné dáta dlhodobo poukazujú na to, že členovia akademickej obce nemajú informácie o aktivitách správnej rady a naopak, zase členovia správnych rád, najmä podľa zamestnancov vysokých škôl, nerozumejú dostatočne problémom, ktoré vysoká škola má. A práve kvôli tomuto problému s cieľom zefektívniť riadenie vysokých škôl a posilniť jeho vnútornú integráciu či zvýšiť ich transparentnosť rozhodovacích procesov bola už minulou vládou predložená vysokoškolská novela.
Táto novela priniesla zmeny v oblasti kreovania správnych rád a, samozrejme, sa stretla s odporom akademickej obce. Na to sme si už ale, bohužiaľ, zvykli, že na Slovensku máme tendenciu pri akejkoľvek zmene byť rezistentní voči týmto zmenám, čiže to by nás prekvapovať nemalo. Každopádne už vtedy sme hovorili, že jej cieľom je otvoriť už aj tak dosť uzatvorené akademické prostredie externému vplyvu na rozhodovanie.
Pre tých, ktorí sa možno v tejto oblasti až tak úplne neorientujú, ja si dovolím taký krátky exkurz do minulosti a pozrime sa na to, ako to bolo ešte pred uzavretím alebo teda schválením tej predchádzajúcej novely. Predtým mala správna rada 14 členov, z toho šesť členov vyberal minister školstva, šesť členov vyberala teda zamestnanecká časť akademického senátu a okrem toho ešte aj jedného člena vyberala študentská časť a tým pádom, keď si to tak všetko zrátame, tak vlastne akademická obec mala osem nominantov v správnej rade, čiže väčšinu. Potom ale prišla tá zmena a došli sme k tomu, že rovnaký počet členov správnej rady vyberá minister školstva a rovnaký počet členov teda vyberá akademická obec a, ako to už správne pán minister povedal, jedného člena teda vyberali tajným hlasovaním všetci členovia správnej rady. Je potrebné povedať, že už vtedy to bol ale ústupok, pretože ten pôvodný návrh bol, aby to bolo len pol na pol a aby správna rada mala teda párny počet členov, dnes je to nepárny. No a teraz sa pozrime na to, ako sa teraz bude meniť po novom. To znamená, že členovia správnej rady budú mať o jedného člena viac zo zástupcov akademickej obce. To znamená, že minister bude nominovať o jedného člena správnej rady menej.
Čo z toho vyplýva? No podľa nášho názoru v Progresívnom Slovensku ministerstvo školstva ustúpilo tlaku od vedenia vysokých škôl, ktoré hovoria, že teda ide o výstupy z aplikačnej praxe a argumentujú najmä obavami z politizácie akademického prostredia a z toho, že sa znížila kvalita rozhodovania, pretože sa tam dostávali ľudia, ktorí sa nevyznajú v oblasti riadenia vysokých škôl. Už predchádzajúca novela v tejto otázke hovorila o tom, že členmi a členkami správnej rady by mali byť najmä významné vedecké osobnosti alebo umelecké osobnosti, predstavitelia verejného života na celoštátnej úrovni alebo na regionálnej úrovni a významní predstavitelia podnikateľskej činnosti. No ja uznávam, že ide viac-menej o takú vágnu formuláciu, ktorá poskytuje aj priestor na to, aby sa členom alebo členkou správnej rady mohol v podstate stať hocikto, kto má druhý stupeň vysokoškolského vzdelania, ale práve preto napríklad iniciatíva To dá rozum navrhovala, aby polovicu členov správnej rady menoval akademický senát a polovicu nemenoval minister školstva, ale nejaký nezávislý orgán, ktorý by bol zložený z odborníkov a odborníčok, a ktoré by dokázali garantovať odbornosť a väčšiu nezávislosť týchto členov správnych rád. Takýto orgán ale dodnes, bohužiaľ, neexistuje a či už by to bol tento orgán alebo podľa mňa sú aj iné možné alternatívy, ako by sa to dalo vyriešiť a eliminovať tie obavy z politizácie, ale nie je to dôvod na to, aby sme opätovne uzatvárali vysoké školy a znižovali tak rozhodovaciu právomoc ľudí, odborníkov, odborníčok z externého prostredia.
Koniec koncov všade tam, kde je potrebná nadpolovičná väčšina, ako napríklad pri rozhodovaní o rozpočte či pri voľbe kandidáta o rektora, čo nie je celkom pravda, ako tu povedal pán minister, že o týchto veciach by sa nerozhodovalo iba nadpolovičnou väčšinou, nerozhoduje sa o tom dvojtretinovou, pretože v paragrafe, myslím, že to, 41 odsek 8 sa hovorí, že dvojtretinovou väčšinou sa rozhoduje len podľa odseku 3, odseku 4 a § 17 odseku 10. Odsek 3 sa týka veci majetku, odsek 4 sa schvaľuje dlhodobý zámer a § 17 hovorí o prípadoch osobitného zreteľa. To znamená, že tam nie je voľba rektora ani voľba rozpočtu. (Reakcia predkladateľa.) Dobre, okej, ja som to len pre ostatných, aby (reakcia predkladateľa), okej, dobre, tak som asi zle rozumela, skúsim si to ešte raz pozrieť, možno aj ja sa môžem mýliť, mala som pocit, že ste hovoril aj o rozpočte, aj o, teraz neviem, kde som skončila. Nič, nevadí, nájdem si to.
Každopádne, skončila som pri tom, že tým pádom keď bude rozhodovať o takýchto dôležitých otázkach len nadpolovičná väčšina, tak práve ten hlas externých členov a členiek správnej rady vlastne bude úplne bezvýznamný. Je to fakt. To, čo je ale najdôležitejšie, práve táto úprava podľa mňa ide alebo je v rozpore s plánom obnovy a odolnosti, nie je v súlade, myslím, že to ste ale spomínal, a to konkrétne s reformou 4 komponentu 8 plánu obnovy a odolnosti, ktorá hovorí, že správna rada má reprezentovať verejný záujem v činnosti vysokej školy a v nastavení systému riadenia má zohľadňovať najmä vnútorné potreby vysokej školy a zohľadňovanie potreby spoločnosti a jej očakávania v strategickom rozhodovaní. Takže ak sa správna rada dostáva do područia senátu, tak už nereprezentuje podľa mňa verejný záujem a nie je prepojená s potrebami spoločnosti, tak ako je to v cieľoch plánu obnovy a odolnosti, pretože reprezentuje len a len záujmy ľudí z akademického prostredia.
V tejto novele vidíme aj ďalší rozpor s plánom obnovy a odolnosti a to sa týka už spomínaných výberových komisií na voľbu docentov a profesorov. A to konkrétne v tom, ako sa upravuje vlastne zloženie týchto komisií, ktoré vyberajú kandidátov na funkčné miesta profesorov a docentov. Len pre ilustráciu, súčasný stav hovorí, že dvaja členovia z piatich členov komisie sú zvonka vysokej školy. Po novele, po schválení tejto predkladanej novely nula členov bude zvonka z piatich členov. To znamená, že preto je tejto novele, preto je táto novela kritizovaná za návrat k uzavretosti.
Druhá vec, súčasný stav hovorí, že všetci piati členovia komisie majú spĺňať podmienky daného výberového konania, ale podľa novej úpravy jednotliví členovia komisií môžu byť menej kvalitní, pretože tieto podmienky sú zmenené. Takže myslím si, že ak členovia môžu byť menej kvalitní, tak to nie je úplne celkom pozitívna zmena.
No a po tretie, súčasný stav hovorí, že dvoch členov vymenováva rektor, jedného vedecká rada, jedného dekan a jedného vedúci príslušného pracoviska. Po novom ale dvoch členov bude vymenovávať rektor a troch dekan. Takže toto je tá najspornejšia časť, pretože vlastne sa dostávajú pod kontrolu dekana.
Po tretie, táto novela ešte prináša aj zásadné zmeny, ktoré sa týkajú strategického riadenia a právomocí rozhodovania jednotlivých orgánov. V prvom rade by som rada zdôraznila, že pre strategické riadenie je naozaj veľmi dôležité, aby do neho boli zapojení všetci kľúčoví aktéri. Keď sa pozrieme na to, ako sa menia jednotlivé veci, o ktorých bude rozhodovať správna rada a akademický senát, tak opätovne to skúsim porovnaním. Súčasný stav je, že dlhodobý zámer musel pred rokovaním správnej rady schváliť aj akademický senát vysokej školy a dokonca sa k nemu vyjadrovala aj vedecká rada vysokej školy. Po novom akademický senát a vedecká rada strácajú kompetenciu schvaľovať, resp. prerokovať dlhodobý zámer. Čo sa týka schvaľovania rozpočtu, tak predtým sa k nemu akademický senát vyjadroval, po novom schvaľovanie rozpočtu bude prináležať len správnej rade. Čo sa týka správy o činnosti správnej rady, tak tam ten akademický senát musel zobrať na vedomie, po novom už nebude musieť zobrať ho na vedomie. A čo sa týka napríklad správy o činnosti vysokých škôl a správy o hospodárení vysokých škôl, tak predtým mala správna rada povinnosť vyjadriť sa, po novom sa už nebude musieť vyjadriť.
Ak by sme to mali konkrétne rozorať, v čom je vlastne problém, tak ako som spomínala, dlhodobý zámer, tam už akademický senát a vedecká rada strácajú kompetenciu schvaľovať ho alebo prerokovať, na úvod je dobré možno povedať, že dlhodobý zámer je dobré, aby sa predkladal ministerstvu až po schválení orgánmi vysokých škôl, s čím súhlasím, ale na druhej strane si myslím, že vedecká rada by sa mala vyjadriť k dlhodobému zámeru vysokých škôl, keďže sa tam rieši aj rozvoj vedeckej a umeleckej činnosti školy. A pre správnu radu na druhej strane je dôležité, aby jednotliví členovia vedeli, čo si o týchto zámeroch myslia ľudia z prostredia vysokých škôl, však oni budú implementovať tieto dlhodobé zámery.
Čo sa týka správy o činnosti správnej rady, tak tam, ako som spomínala, akademický senát už nebude brať na vedomie túto správu. Je nutné povedať, že táto požiadavka bola zavedená práve preto, aby senát, kvôli tomu, že predtým vlastne senát nemal vôbec žiadne takmer kontakty so správnou radou, ale akademický senát by mal vedieť, čo rieši správna rada. Na základe stanoviska od akademického senátu, čím je vlastne reprezentácia vysokých škôl, potom môže predseda rady navnímať celkovú atmosféru na vysokých školách a reagovať na ich podnety. A naopak, rada, senát by teda mohol pochopiť úlohu správnej rady a ich zámery a byť voči týmto rozhodnutiam aj zhovievavejší. A takto sa opäť vlastne dostaneme len do stavu, keď rada nebude akceptovať pripomienky akademického senátu a prehĺbime tým priepasť vedenia voči prostrediu vysokých škôl, to je naozaj riziko, ktoré hrozí a ktorému sme sa chceli vyhnúť.
No a potom ešte krátko k správe o činnosti vysokých škôl a správe o hospodárení. Správna rada by sa podľa mňa mala vyjadriť k správe o činnosti o hospodárení vysokých škôl, keďže potom následne schvaľuje dlhodobý zámer a práve na nich stavia a zároveň aj dohliada na hospodárenie vysokých škôl a takisto má dohliadať aj na používanie majetku a financií, takže nevidím dôvod, prečo sa k nej nemá vyjadrovať. Je však pravdou, že tieto informácie si môže podľa novely vyžiadať, takže to nie je až také zásadné. Ale na druhej strane, keďže správna rada má mať vplyv na strategické riadenie vysokej školy v súlade s komponentom 8 a reformou 4 plánu obnovy a odolnosti, je dôležité, aby sa vyjadrila aj k výročnej správe o činnosti a aj k správe o hospodárení. Osobne si myslím, že ideálnym stavom by bolo, keby sme zaviedli napríklad aj rôzne online rokovania správnej rady napríklad z voľby rektora, ale možno by sme mohli zvážiť aj rozšírenie tej dvojtretinovej väčšiny pri hlasovaní aj na rozpočet a dlhodobú víziu školy, čím by sme tam mierne eliminovali.
Avšak keď to tak celkovo máme zhodnotiť, tak ako aj kolegyňa povedala, táto novela je podľa nás krokom späť a vnímame ju ako ústupok vedeniu vysokých škôl, ktorá má nejaký zásadný vnútorný problém s tým, aby sa otvorila externému prostrediu. V kontexte zmien, ktorými majú vysoké školy prechádzať, aby boli kvalitnejšie, či už je to vo vzťahu k ich diverzifikácii, spájaniu klastrov či internacionalizácii, je to podľa nás kontraproduktívna zmena, ktorá v podstate z dlhodobého hľadiska nepripúšťa zmenu paradigmy fungovania vysokých škôl a nevedie teda k ich kvalite vyššej.
Ďakujem. (Potlesk.)