Ďakujem za slovo. Ja by som chcela povedať, že z pozície človeka, ktorý sa dlhé roky ako právnička venuje ľudským právam, vnímam na tom, čo sa tu dialo počas covidovej pandémie, ako keby dve také veľké krivdy, ktoré si myslím, že by mali byť napravené.
Prvá krivda je nesporne štátna karanténa uplatňovaná na ľudí. Vieme, že tam bol aj nález Ústavného súdu, ktorý jednoznačne povedal, že tento postup bol v rozpore so základnými ľudskými...
Ďakujem za slovo. Ja by som chcela povedať, že z pozície človeka, ktorý sa dlhé roky ako právnička venuje ľudským právam, vnímam na tom, čo sa tu dialo počas covidovej pandémie, ako keby dve také veľké krivdy, ktoré si myslím, že by mali byť napravené.
Prvá krivda je nesporne štátna karanténa uplatňovaná na ľudí. Vieme, že tam bol aj nález Ústavného súdu, ktorý jednoznačne povedal, že tento postup bol v rozpore so základnými ľudskými právami, pretože štát si vlastne dovolil obmedziť ľudí na ich základnom práve na osobnú slobodu, na čo naozaj má právo len za veľmi-veľmi prísnych podmienok. Vieme, že počas tej štátnej karantény o tom nebolo vydávané riadne rozhodnutie. Tí ľudia sa vlastne nemohli odvolať a brániť. Nebol tam teda zaručený ani žiaden opravný mechanizmus, na ktorý majú nárok aj napríklad cudzinci, ktorí na našom území pobývajú nelegálne a vlastne oni majú podľa zákona, tiež môžu byť takto obmedzení na osobnej slobode, ale je tam mechanizmus, kde vlastne do siedmich dní sa podáva správna žaloba na súd a súd vlastne v lehote siedmich dní aj rozhoduje o tom, či je vlastne zákonné alebo nezákonné to pozbavenie osobnej slobody. Práve pri tej štátnej karanténe to vôbec takto nebolo. Aj z týchto všetkých dôvodov vlastne následne Ústavný súd rozhodol, že to nebolo v súlade s ústavou. Ja s tým úplne súhlasím a tiež som veľmi kriticky vnímala, že teda ministerstvo vnútra naďalej pokračovalo v podstate vo vymáhaní tých nákladov za tú štátnu karanténu a stotožňujem sa aj s tým, čo aj verejná ochrankyňa práv, aj súčasný verejný ochranca práv požadovali, aby sa s tým prestalo. Nakoniec teda vieme, že po tých rokovaniach s ministerstvom vnútra dospeli k názoru, že je potrebné upraviť toto legislatívne, pretože nejakým iným spôsobom sa od upustenia od vymáhania týchto protiprávnych nákladov nedalo. V tomto smere si myslím, že ten návrh zákona ako keby rieši tú podstatnú krivdu, ktorá sa z môjho pohľadu na občanoch a obyvateľoch tejto krajiny diala.
Druhá krivda, ktorú ja som veľmi citlivo vnímala, je krivda spočívajúca v plošnom zatváraní rómskych osád a ulíc obývaných rómskym obyvateľstvom. To si myslím, že k tomuto sme mali pristúpiť a ospravedlniť sa Rómom a Rómkam žijúcim na Slovensku. Tí nemajú toľko právnych zástupcov ako všetci ostatní, a obhajcov, ale veľmi citlivo a veľmi kriticky som to v tom čase vnímala a myslím si, že tam ako spoločnosť máme ešte stále dlh, ktorý by sme si mali uznať a mali by sme sa za toto ospravedlniť. Toto však tento zákon nerieši. A zatiaľ som nevidela ani žiadnu vlastne iniciatívu k takémuto ospravedlneniu smerujúcemu, čo je podľa mňa veľmi smutné.
Čo vnímam ale kriticky, je naozaj tá priestupková amnestia, pretože tak ako aj predo mnou pán Stachura povedal, ja si nemyslím, že by mali byť odškodnení ľudia, ktorí nedodržiavali predpisy alebo sa z nich vysmievali. Samozrejme každý z nás môže mať akýkoľvek názor, to ja nie som tu teraz na to, aby som kádrovala ľudí za ich názor na pandémiu, za priestupky a podobne. Nakoniec tam bol vždy dostupný aj mechanizmus na to, že keď niekto nesúhlasí teda s udelením priestupkovej pokuty, nemusel ju zaplatiť v blokovom konaní, tak ako je to napríklad pri prekročení rýchlosti alebo iných podobných priestupkoch, mohol sa so štátom súdiť, odvolávať a podobne. Tam ja by som nevidela problém v tom, že by ľudia nemali prístup k nejakej obrane proti nezákonne, alebo nesprávne danému priestupku aj počas, teda udelenej pokute za spáchanie priestupku aj počas vlastne teda toho covidového opatrenia.
Ale plošne odškodňovať každého za akékoľvek nedodržiavanie týchto opatrení, ktoré, môžeme si o predchádzajúcich vládach myslieť čokoľvek, ja som s mnohými opatreniami, ktoré boli prijímané v tých prvých mesiacoch, nesúhlasila, ale nemyslím si, že boli prijímané v zlej viere a v snahe ako keby poškodiť ľuďom len preto, že je pandémia. Myslím si, že sme ako spoločnosť boli postavení pod otázku, ktorú sme vlastne väčšina z nás nikdy nemuseli riešiť, nikdy sme nezažili nič takéto ako prosto celosvetová pandémia a niektoré opatrenia boli lepšie, niektoré, niektoré horšie, niektoré boli lepšie vysvetlené, niektoré horšie vysvetlené.
Čo som ale vnímala veľmi kriticky, boli naozaj ľudia naprieč spoločnosťou, ktorí en bloc spochybňovali prevenciu a dodržiavanie tých covidových opatrení, ktoré mali chrániť tých najslabších ľudí. Ja som v tom období pomáhala v domove pre seniorov, vlastne v zariadeniach pre seniorov v meste Bratislava, bola som v Petržalke v jednom z najväčších takýchto zariadení niekoľko týždňov a pamätám si, že to najhoršie obdobie na konci novembra a počas decembra a januára vlastne 2020 bolo, keď sme každé ráno rátali mŕtvych seniorov a seniorky, ktorí za noc podľahli vlastne covidu len preto, že, pamätám si, že nám nechceli chodiť sanitky, nechceli chodiť ich ošetrujúci lekári. Že ľudia, ich príbuzní nám vypisovali, prečo sú také prísne opatrenia, prečo tamto, hento. Nechceli nosiť tie rúška vlastne pri kontakte s nimi a my sme prosto len videli, ako sa ten covid nekontrolovateľne šíri, zároveň nebolo ešte dostupné očkovanie, mnohí to spochybňovali. Tí ľudia mali obavy pred tým očkovaním, pritom sami boli najzraniteľnejší.
Pre mňa vedomé spochybňovanie pandémie a vedomé nedodržiavanie protipandemických opatrení či už v podobe nosenia rúška alebo teda zdržiavania sa vychádzania, ja si myslím, že títo ľudia, či už vedome, alebo teda pokiaľ to robili vedome, prosto nebrali vôbec do úvahy, že boli sebeckí a nebrali do úvahy to, že okrem nás, silných jedincov a jednotlivcov, boli touto pandémiou ohrození ľudia, ktorí bez toho, aby sme sa my správali zodpovedne, to proste nemohli prežiť. A ten výsledok 20-tisíc mŕtvych ľudí ide aj na vrub ľudí, ktorí vedome a so zlým úmyslom porušovali protipandemické opatrenia. A ja si nemyslím, že je morálne a správne týchto ľudí odškodniť a tam by ste, pán minister, podľa mňa mali ustúpiť a mali by sme si uvedomiť, že to je aj v rozpore s pamiatkou týchto 20-tisíc ľudí, ktorí umreli, a špeciálne tých seniorov v tých domovoch. Fakt keď na to pomyslím, to je jedna z najhorších období v mojom živote, aké som kedy zažila. Takže myslite na to a budem vám vďačná, keď sa nad tým ešte zamyslíte.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
