Videokanál klubu

Ďakujem pekne, Zuzana, za pomenovanie proste tej témy a tých skutočných problémov a prešľapov, ktoré nastali počas pandémie. Tu sa operuje s nejakým číslom 20-tisíc. Určite to bolo veľa tisíc, neviem teraz povedať, či je úplne presné, ale v každom prípade na Slovensku sme minuli relatívne veľa peňazí na pandemické opatrenia a z neho výsledky, teda samotné úmrtia a poškodenie zdravia sú naopak tiež teda veľmi vysoké. Slovensko obstálo veľmi zle, čo sa týka pandémie a toho, ako bojovalo s týmito, s touto pand... so všetkými opatreniami.
Ale najdôležitejšie opatrenie na tom, aby krajiny zamedzili tomuto zlému vplyvu, boli lídri spoločenského aj politického života. A, prepáčte, pre mňa najväčšiu zodpovednosť nesú politickí lídri, ktorí otvorene, a v tom čase boli aj v opozícii, aj v koalícii, podporovali to, aby sa nenosili rúška, aby sa ľudia neočkovali a podobné až priam absurdné veci, ktoré boli vyslovene v protiklade s tým, čo máme robiť. A, prepáčte, tu sme, tu sme v dobe, kedy tu diskutujeme o tom, či je Zem guľatá, aké vplyvy má očkovanie a proste neviem, aké absurdnosti a tak trochu akože opomíname si pomenovať veci správnymi slovami. Spoločenskí a politickí lídri krajiny vedú najväčšiu zodpovednosť a bolo, bolo ich, bolo ich mnoho, boli najmä vo vtedajšej teda opozícii, ale tie dôsledky boli také, ako Zuzana vo svojom vystúpení popísala, napríklad v domovoch dôchodcov a na mnohých iných miestach našich životov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcela povedať, že z pozície človeka, ktorý sa dlhé roky ako právnička venuje ľudským právam, vnímam na tom, čo sa tu dialo počas covidovej pandémie, ako keby dve také veľké krivdy, ktoré si myslím, že by mali byť napravené.
Prvá krivda je nesporne štátna karanténa uplatňovaná na ľudí. Vieme, že tam bol aj nález Ústavného súdu, ktorý jednoznačne povedal, že tento postup bol v rozpore so základnými ľudskými právami, pretože štát si vlastne dovolil obmedziť ľudí na ich základnom práve na osobnú slobodu, na čo naozaj má právo len za veľmi-veľmi prísnych podmienok. Vieme, že počas tej štátnej karantény o tom nebolo vydávané riadne rozhodnutie. Tí ľudia sa vlastne nemohli odvolať a brániť. Nebol tam teda zaručený ani žiaden opravný mechanizmus, na ktorý majú nárok aj napríklad cudzinci, ktorí na našom území pobývajú nelegálne a vlastne oni majú podľa zákona, tiež môžu byť takto obmedzení na osobnej slobode, ale je tam mechanizmus, kde vlastne do siedmich dní sa podáva správna žaloba na súd a súd vlastne v lehote siedmich dní aj rozhoduje o tom, či je vlastne zákonné alebo nezákonné to pozbavenie osobnej slobody. Práve pri tej štátnej karanténe to vôbec takto nebolo. Aj z týchto všetkých dôvodov vlastne následne Ústavný súd rozhodol, že to nebolo v súlade s ústavou. Ja s tým úplne súhlasím a tiež som veľmi kriticky vnímala, že teda ministerstvo vnútra naďalej pokračovalo v podstate vo vymáhaní tých nákladov za tú štátnu karanténu a stotožňujem sa aj s tým, čo aj verejná ochrankyňa práv, aj súčasný verejný ochranca práv požadovali, aby sa s tým prestalo. Nakoniec teda vieme, že po tých rokovaniach s ministerstvom vnútra dospeli k názoru, že je potrebné upraviť toto legislatívne, pretože nejakým iným spôsobom sa od upustenia od vymáhania týchto protiprávnych nákladov nedalo. V tomto smere si myslím, že ten návrh zákona ako keby rieši tú podstatnú krivdu, ktorá sa z môjho pohľadu na občanoch a obyvateľoch tejto krajiny diala.
Druhá krivda, ktorú ja som veľmi citlivo vnímala, je krivda spočívajúca v plošnom zatváraní rómskych osád a ulíc obývaných rómskym obyvateľstvom. To si myslím, že k tomuto sme mali pristúpiť a ospravedlniť sa Rómom a Rómkam žijúcim na Slovensku. Tí nemajú toľko právnych zástupcov ako všetci ostatní, a obhajcov, ale veľmi citlivo a veľmi kriticky som to v tom čase vnímala a myslím si, že tam ako spoločnosť máme ešte stále dlh, ktorý by sme si mali uznať a mali by sme sa za toto ospravedlniť. Toto však tento zákon nerieši. A zatiaľ som nevidela ani žiadnu vlastne iniciatívu k takémuto ospravedlneniu smerujúcemu, čo je podľa mňa veľmi smutné.
Čo vnímam ale kriticky, je naozaj tá priestupková amnestia, pretože tak ako aj predo mnou pán Stachura povedal, ja si nemyslím, že by mali byť odškodnení ľudia, ktorí nedodržiavali predpisy alebo sa z nich vysmievali. Samozrejme každý z nás môže mať akýkoľvek názor, to ja nie som tu teraz na to, aby som kádrovala ľudí za ich názor na pandémiu, za priestupky a podobne. Nakoniec tam bol vždy dostupný aj mechanizmus na to, že keď niekto nesúhlasí teda s udelením priestupkovej pokuty, nemusel ju zaplatiť v blokovom konaní, tak ako je to napríklad pri prekročení rýchlosti alebo iných podobných priestupkoch, mohol sa so štátom súdiť, odvolávať a podobne. Tam ja by som nevidela problém v tom, že by ľudia nemali prístup k nejakej obrane proti nezákonne, alebo nesprávne danému priestupku aj počas, teda udelenej pokute za spáchanie priestupku aj počas vlastne teda toho covidového opatrenia.
Ale plošne odškodňovať každého za akékoľvek nedodržiavanie týchto opatrení, ktoré, môžeme si o predchádzajúcich vládach myslieť čokoľvek, ja som s mnohými opatreniami, ktoré boli prijímané v tých prvých mesiacoch, nesúhlasila, ale nemyslím si, že boli prijímané v zlej viere a v snahe ako keby poškodiť ľuďom len preto, že je pandémia. Myslím si, že sme ako spoločnosť boli postavení pod otázku, ktorú sme vlastne väčšina z nás nikdy nemuseli riešiť, nikdy sme nezažili nič takéto ako prosto celosvetová pandémia a niektoré opatrenia boli lepšie, niektoré, niektoré horšie, niektoré boli lepšie vysvetlené, niektoré horšie vysvetlené.
Čo som ale vnímala veľmi kriticky, boli naozaj ľudia naprieč spoločnosťou, ktorí en bloc spochybňovali prevenciu a dodržiavanie tých covidových opatrení, ktoré mali chrániť tých najslabších ľudí. Ja som v tom období pomáhala v domove pre seniorov, vlastne v zariadeniach pre seniorov v meste Bratislava, bola som v Petržalke v jednom z najväčších takýchto zariadení niekoľko týždňov a pamätám si, že to najhoršie obdobie na konci novembra a počas decembra a januára vlastne 2020 bolo, keď sme každé ráno rátali mŕtvych seniorov a seniorky, ktorí za noc podľahli vlastne covidu len preto, že, pamätám si, že nám nechceli chodiť sanitky, nechceli chodiť ich ošetrujúci lekári. Že ľudia, ich príbuzní nám vypisovali, prečo sú také prísne opatrenia, prečo tamto, hento. Nechceli nosiť tie rúška vlastne pri kontakte s nimi a my sme prosto len videli, ako sa ten covid nekontrolovateľne šíri, zároveň nebolo ešte dostupné očkovanie, mnohí to spochybňovali. Tí ľudia mali obavy pred tým očkovaním, pritom sami boli najzraniteľnejší.
Pre mňa vedomé spochybňovanie pandémie a vedomé nedodržiavanie protipandemických opatrení či už v podobe nosenia rúška alebo teda zdržiavania sa vychádzania, ja si myslím, že títo ľudia, či už vedome, alebo teda pokiaľ to robili vedome, prosto nebrali vôbec do úvahy, že boli sebeckí a nebrali do úvahy to, že okrem nás, silných jedincov a jednotlivcov, boli touto pandémiou ohrození ľudia, ktorí bez toho, aby sme sa my správali zodpovedne, to proste nemohli prežiť. A ten výsledok 20-tisíc mŕtvych ľudí ide aj na vrub ľudí, ktorí vedome a so zlým úmyslom porušovali protipandemické opatrenia. A ja si nemyslím, že je morálne a správne týchto ľudí odškodniť a tam by ste, pán minister, podľa mňa mali ustúpiť a mali by sme si uvedomiť, že to je aj v rozpore s pamiatkou týchto 20-tisíc ľudí, ktorí umreli, a špeciálne tých seniorov v tých domovoch. Fakt keď na to pomyslím, to je jedna z najhorších období v mojom živote, aké som kedy zažila. Takže myslite na to a budem vám vďačná, keď sa nad tým ešte zamyslíte.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, poslanci a poslankyne, no zvláštna, zvláštna doba. Ja sa nebudem až tak do detailu venovať obsahovej stránke, skôr tej procesnej stránke, že čo sa to tu vlastne deje. Čiže rokujeme v spojenej rozprave, v zlúčenej rozprave o dvoch zákonoch, ktoré na prvý pohľad nie sú natoľko toxické, žeby si to vyžadovalo skrátenie rozpravy. Takže to ma vedie k prvej otázke, že či niekto vôbec tuší, že prečo sa koalícia rozhodla túto rozpravu skrátiť na 12 hodín. Ja tomu nerozumiem. Naozaj by ma to zaujímalo, že čoho ste sa tak zľakli, či už máte nejakú posttraumatickú z minulej obštrukcie pred rokom, alebo keď sa už blížia vianočné sviatky, tak už máte obavu, že opozícia začne obštruovať alebo niečo. Neboli sme napísaní v tej rozprave dvadsiati, tridsiati, nič také sa nedialo. Jednoducho nerozumiem tomu, možno pán spravodajca, neviem, či vy viete, strašne ma to zaujímalo, prečo bola vlastne skrátená rozprava na dvanásť hodín. Neviem. Potom možno, kto má informáciu, tak dajte mi, prosím vás, fakticky odpoveď, lebo ja stále netuším.
No a zároveň prečo žijeme zvláštne časy, lebo teda ja by som to tak povedal, že máme tu také dve vlajkové lode, ktoré táto vláda zatiaľ priniesla. Jednou uľahčili sebe a druhou priťažili ľuďom. Tá prvá je Trestný zákon. To bola vlajková loď, ktorá tu pristála takmer presne pred rokom a ktorá bola opravovaná, ak sa nemýlim, tak už štyrikrát. Dodatočnými novelami, ktorými opravovala táto koalícia to, čo spackala pri novele Trestných kódexov, pretože to musela spraviť kvôli eurofondom. No a tá druhá vlajková loď, ktorá neuľahčila, teda im uľahčila tiež život, ale najmä sťažila a sťaží život ľuďom, tak to bola konsolidácia. A začína to vyzerať tak, že tie vlajkové lode koalícia kormidluje rovnakým spôsobom. Že najprv sem niečo vletí cez skrátené legislatívne konanie, my tu upozorníme na nedostatky toho zákona a nedomyslené koncepty, ktoré by sa, samozrejme, vyčistili, keby ste išli štandardným legislatívnym konaním, ale keďže vy to všetko ženiete ako vlak nejaký meškajúci, tak, samozrejme, že tie chyby tam sú a potom tie chyby opravujete. Čiže tu už sa začína ukazovať presne to, čo pri Trestnom zákone. Upozorňovali sme vás na chyby, štyrikrát ste ho museli opravovať, to isté sa deje pri transakčnej dani. Upozorňovali sme vás, že to nemáte domyslené, tak už tu máme prvú novelizáciu.
A, pán minister, Števo Kišš v rámci rozpravy o konsolidačnom balíčku a ku transakčnej dani tak poznamenal, že za toto vojdete do knižiek, do učebníc, len teda v súvislosti s tým procesom by som teda to rozšíril, že nevojdete do učebníc len ekonómie, ale aj do učebníc práva. Pretože opravujeme zákon, ktorý ešte ani nie je účinný a už viete, že je zlý. To neviem, či má nejakú obdobu. Je to naozaj že absurdné. Vláda skúsených politických harcovníkov sem nosí zákony, ktoré potom opravuje ešte počas jazdy, keď ešte ani nie sú účinné, už si na tom nachádzate chyby. Niežeby ste ich opravili vtedy, keď sme vás na to upozorňovali, vy sem potom budete chodiť s novelami. Ja som fakt zvedavý, že koľko ešte krát budete musieť opravovať zákon o transakčnej dani, pretože to máte nedomyslené. A sám váš pán prezident Pellegrini to povedal pri podpisovaní toho zákona, že to je nedomyslené, že to budete musieť opravovať. No tak a sem tu. Takto to opravujete. A to nie je triviálna vec, ako nie je to triviálna vec, že podnikatelia alebo nejaké neziskové organizácie, alebo nejaké iné organizácie ešte aj na konci novembra nevedia, či budúci rok si do svojich rozpočtov majú dať výdavky na transakčnú daň, alebo nemajú. Vy im to neviete zagarantovať, lebo to tu opravujete láry-fáry, zľava-sprava. Ako za mňa je to naozaj že veľmi, veľmi zlý a nešťastný proces.
Potom by som sa len pristavil pri jednej veľmi vtipnej veci, pretože už to tak látate, že ešte aj to, čo som si myslel, že z ministerstva financií aspoň doložky budú chodiť dobré, nech sa kolegovia na mňa nehnevajú, ale teda meníme zákon o DPH, kde v dôvodovej správe sa píše, že očakávame zvýšenie výberu dane a znižovanie daňovej medzery, a doložka hovorí, že to nemá vplyv na štátny rozpočet. Tak ja chápem, že zaškrtnúť nemá vplyv je tá najľahšia cesta, ale keď priamo v dôvodovej správe hovoríte, že očakávate, že to pomôže výberu dane, tak by som čakal, že to má vplyv na štátny rozpočet pozitívny. Ibaže by bol pozitívny a zároveň tam máte také veci, ktoré budú také drahé, že sa to vlastne vynuluje a tým pádom je to bezvplyvové, ale to si naozaj nemyslím. Potom by som sa pýtal, že načo to robíte. No, čiže to by som tak vytkol po tej technickej stránke, že ešte aj my opoziční poslanci si dávame pri opozičných návrhoch viac roboty s doložkami, ako v tomto prípade, kde teda idete znižovať tú daňovú medzeru tak, že vlastne nebude mať žiaden vplyv na štátny rozpočet. No tak to som teda veľmi prekvapený.
A ešte posledná vec k tomu, čo som sa rád dostal, je konsolidácia, jeden širší kontext konsolidácie. Lebo aj tu teraz zaznelo, keď vystupoval pán Viskupič zo SaS-ky, tak oprávnene kritizoval to, ako táto vláda ide konsolidovať, a kolegovia z môjho pohľadu z ľavej strany sály sa ozvali, že kvôli vám, kvôli vám, a mňa už toto naozaj uchvacuje, že akým spôsobom sa vy stále zubami nechtami držíte tohto, že kvôli vám. Nemyslím si, že vám to ľudia uveria. Ja si nemyslím, že ľudia vám uveria tento váš naratív alebo tento váš príbeh, ktorý ste si vymysleli, že to všetko je kvôli bývalej vláde. Za prvé, to nie je pravda a za druhé, aj keby to bola pravda, čo na tie bilbordy cápete, hej, že zadlžili Slovensko a ja neviem čo, kde sa vyhovárate teda, že to všetko kvôli Hegerovi, Matovičovi, Ódorovi. Tak ja som sa spýtal v rozprave pri konsolidačnom balíčku a spýtam sa vás to opäť. To Heger, Ódor a Matovič vás prinútili nešetriť na štáte? Veď to je absurdné! Tu nikto nerozporuje to, že konsolidovať treba. Konsolidovať treba. O tých dôvodoch sa môžeme baviť. Ten rozpor, ktorý máme, je, ako ste sa rozhodli konsolidovať. Že 95 % konsolidačných opatrení jednoducho budú musieť zaplatiť ľudia a vy, štát, ste ochotní na sebe šetriť 5 %. To je ten kľúčový problém. Nie to, že musíme konsolidovať a kto za to môže blablablablabla, to, ako ste sa rozhodli konsolidovať. Aj iné krajiny konsolidujú. Vo Francúzsku tiež konsolidujú, ale konsolidujú fifty-fifty, 50 % konsolidácie znáša štát, znižuje svoje výdavky, šetrí na sebe, 50 % musia zniesť ľudia. Na Slovensku 95 % ste hodili na ľudí a len 5 % ste ochotní šetriť na sebe. A treba to pripomínať, treba to pripomínať zakaždým, keď dôjde reč na konsolidáciu, pretože tá drahota, ktorá sa na ľudí valí, to nie je kvôli bývalým vládam, to je kvôli tomu, ako ste sa vy rozhodli tento konsolidačný balíček nastaviť. To je realita. A budeme vám to pripomínať zakaždým, aj zajtra, keď začne rozprava o štátnom rozpočte. Pretože ten štátny rozpočet to je corpus delicti. To je dôkaz toho, že naozaj platí to, čo sme hovorili už pri konsolidačnom balíčku, že vy odmietate šetriť na sebe. Nebudete šetriť na sebe, ani cez tie symbolické gestá, žeby si ministri vrátili platy na pôvodnú úroveň, ktorú si nejakou legislatívnou kľučkou zvýšili na dvojnásobok. Ani cez takéto gestá nebudete na sebe šetriť a ani v tej samotnej podstate. Kolega Hajko vám tu dal jasný dôkaz o tom, ako idete navyšovať výdavky na štátnu správu, na úradníkov, na platy úradníkov. Ja som vám dal konkrétne príklady, kde by ste mohli šetriť, napríklad na IT výdavkoch 100 mil. ročne.
Takto keď sa to nazbiera, tak by ste kľudne našli 1 mld. šetrenia len na výdavkoch štátu, ale vám sa do toho nechce. Jednoduchšie je nakúpiť si bilbordy, nakúpiť si letáky a roznášať to po Slovensku a balamutiť ľudí tým, že za to môžu tí druhí, tí iní, my sme tu vlastne celí v tom nevinne. No nie ste v tom nevinne. Jednoducho aj ten dlh vznikal najmä v dôsledku vlád SMER-u, za prvé, a za druhé, to, ako ste sa rozhodli riešiť ten dlh, je jasným dôkazom toho, že nebudete šetriť na sebe, vy ste sa rozhodli všetko to hodiť na ľudí a môžete oblepiť Slovensko koľkými bilbordami len chcete, nič to na tom nezmení.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)