Videokanál klubu

Ďakujem pekne.
Ja som teda pôvodne nechcel na pána Pročka, ja neviem, to by stálo možno za inú úvahu, ale, pani Turčanová, predsa len, mne je to ľúto, že naozaj veci môžu poznačiť tie osobné vzťahy a to mi vie byť ľúto a špeciálne teda pri Marošovi. Ale áno, ja som v tomto človek, ktorý sa snaží byť senzitívny a zarazila ma tá poznámka pána kolegu Maroša Čaučíka, lebo presne ho tak poznám ako slušného človeka, že trošku to vyznelo tak tvrdo. A to som si dovolil povedať, ja som ho zacitoval, tým asi chcel povedať, že sa teda názory menia a teda že dával to do súvisu, ale v tom kontexte celého tohto, že ako sme tu, sa snažíme byť a mali by sme byť, podľa mňa mali by sme byť aj citliví aj k ľuďom a tak, mi to prišlo také studené, také proste, tak preto som si len to dovolil povedať, ale tým nespochybňujem špeciálne v prípade Maroša Čaučíka jeho morálnu integritu a schopnosť byť diplomatom a slušným človekom.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj som netušil, že aká rozsiahla debata bude o tomto bode, ale tak aspoň umožníme kolegom zo SMER-u, aby doplnili do výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby svojho zástupcu po tom, čo pán poslanec Muňko sa rozhodol, že bude členom poslaneckého klubu SNS a tým mu zaniklo členstvo vo výbore pre kontrolu SIS.
Chcem využiť toto vystúpenie len na to, aby som zareagoval na kolegov z poslaneckého klubu KDH a teda aj z hnutia KDH, ktorí na mňa reagovali, a teda mám potrebu zareagovať v priestore, ktorý by mi faktická poznámka neumožnila. Chcem povedať, že ja som neútočil na KDH, k ničomu som KDH neprirovnával, z ničoho som KDH neobviňoval, neútočil som na pána poslanca Šmilňáka, jeho kompetenciu a záujem byť členom sociálneho výboru, neútočil som na pána poslanca, poslanca Čaučíka, ktorý hovoril, že bol by pri dohodách s pani poslankyňou Bajo Holečkovou o tom, že, o tom, že odíde, aj keď nie som si istý alebo nemyslím si, že je to skutočný prejav jej vôle. Ja som neútočil vôbec na nikoho, ja som sa snažil vecne popísať problém, ktorý tam vidím, ktorý môže vzniknúť tým, ak bude schválený tento návrh a pani poslankyňa Bajo Holečková bude poslankyňou, ktorá nebude zaradená do žiadneho výboru. A na to veľmi som nepočul reakcie v tých faktických, ktoré na mňa prišli.
Takže začnem pánom predsedom KDH, pánom Milanom Majerským, ktorý nás vyzýval, aby sme sa nestarali do vnútorných záležitostí KDH, v podobnom duchu vystupoval aj pán poslanec František Majerský a aj pán poslanec Pročko. Ja si nemyslím, že toto je vnútorná záležitosť KDH. My sme v zastupiteľskej demokracii a poslanci Národnej rady predsa nie sú žetóny, ako o nich kedysi hovoril Jozef Migaš. Poslanci Národnej rady sú zvolení zástupcovia občanov, ktorí konajú slobodne, ktorí konajú podľa svojho vedomia a svedomia a áno, obvykle sa združujú v poslaneckých kluboch alebo v nejakých skupinách, sú zvolení na kandidátkach politických strán, ale to neznamená, že nekonajú slobodne a že nie sú svojprávne ľudské bytosti, ktoré tak vystupujú aj na pôde parlamentu, že majú sa správať iba podľa toho, ako strany rozhodnú. Však ani poslanci v rámci poslaneckého klubu vždy nehlasujú jednotne, pretože na niektoré veci majú rôzny názor a niekedy je to pre nich tak dôležité, že aj keď sa klub dohodne, tak oni hlasujú inak, ako sa klub dohodol, a ten klub to rešpektuje. Lebo poslanci nie sú žetóny, poslanci sú zástupcovia občanov, ktorí majú mandát od občanov. A áno, stáva sa a stáva sa to v úplne každom volebnom období, že z klubov odchádzajú poslanci, ktorí boli zvolení na kandidátke tej politickej strany. A môže si niekto myslieť, že problém je v tej strane alebo problém je v tom poslancovi, alebo v tých poslancoch, to je vec názoru, a, ale deje sa to vo všetkých volebných obdobiach a zažili to už, myslím, všetky politické strany.
V minulom volebnom období odišlo, myslím, jedenásť poslancov zo strany SMER – sociálna demokracia a pán Peter Pellegrini, ktorý bol vtedy podpredsedom Národnej rady, sa vzdal funkcie podpredsedu Národnej rady, lebo tá patrí najsilnejšej opozičnej strane, myslím, že niektorým z poslancov zanikol automaticky, zanikla funkcia predsedov kontrolných výborov, lebo tak je to upravené v zákonoch príslušných, ale to neznamená, že tých jedenásť poslancov ostalo bez členstva vo výbore až do konca volebného obdobia, a SMER nehovoril, že to sú miesta, ktoré patria SMER-u a nemajú tam čo byť poslanci za HLAS.
Teraz odišli traja poslanci, poslanci zo Slovenskej národnej strany alebo z klubu Slovenskej národnej strany, nepredpokladám, že ostanú bez výborov, poslanci dvaja, ktorí odišli z poslaneckého klubu hnutia SLOVENSKO, takisto ostávajú, ostávajú vo výboroch alebo, alebo budú pôsobiť vo výboroch a určite ešte v priebehu volebného obdobia niekto ďalší odíde z poslaneckých klubov a nemalo by to znamenať, že miesta vo výboroch, členstvo vo výboroch, radové členstvo vo výboroch tým poslancom, poslancom zanikne, ak to nie sú kontrolné výbory, ktoré sú viazané na členstvo vo výboroch. A teraz sa tu bavíme o jednej poslankyni, ale naozaj tých poslancov môže byť viac a čo potom, hej? To bolo naozaj absurdné ako v tom príklade, ktorý hovoril pán poslanec Galko, že keď odíde z Progresívneho Slovenska tretina poslancov, tak čo, tak oni nebudú tiež v žiadnom výbore, lebo sú to miesta, ktoré si kedysi dohodlo Progresívne Slovensko? Tak by to asi fungovať nemalo.
Pán poslanec Mikloško, škoda, že tu už nie je, hovoril o tom, že po voľbách boli politické rokovania na pôde Národnej rady, ale tie dohodnuté pomery odrážali jednak počty jednotlivých poslaneckých klubov, ktoré sa menia práve tými odchodmi, a odrážali aj konkrétny záujem poslancov pôsobiť v tých výboroch. Aj my sme si nad rámec toho, na čo sme mali nárok, vyrokovali ako poslanecký klub SaS, že budeme mať dve miesta v zdravotníckom výbore, lebo máme dvoch poslancov, ktorí sa dlhodobo a intenzívne venujú zdravotníctvu, a preto bolo logické, že chceli byť v zdravotníckom výbore, hoci matematicky sme mali nárok na jedno, ale urobili sa také dohody, že sa zvýšil počet alebo že sa vymenili nejaké miesta. Tak to, že má KDH dvoch, alebo vyrokovalo si KDH dvoch, dve miesta vo výbore pre sociálne veci, tak mi nehovorte, že to nesúvisí s tým, že ste mali v klube pani poslankyňu Turčanovú a pani poslankyňu Holečkovú, Bajo Holečkovú teraz, ktoré sa dlhodobo venujú sociálnym veciam a bol ich prirodzený záujem, že chcú byť práve v sociálnom, v sociálnom výbore. Ja som nehovoril, pán poslanec Mikloško, že je na tom niečo nedemokratické, že sa dožadujete dvoch miest, ale nepochybne tie dve miesta súviseli s tým, že vo vašom klube boli dve poslankyne, ktoré mali záujem byť v sociálnom, v sociálnom výbore.
Pán poslanec František Majerský hovoril o tom, že ak by skončil v KDH, tak skončí aj vo výbore na kontrolu SIS, aj v zdravotníckom výbore. No, vo výbore na kontrolu SIS by skončil, lebo to vyplýva priamo zo zákona, to ani nemusí hovoriť, aj keby nechcel skončiť, tak skončí, ak by odišiel z klubu, ale v tom zdravotníckom výbore by prečo mal skončiť? Aby tam prišiel nejaký iný poslanec, ktorý sa zdravotníctvu nevenuje, ale KDH tam bude mať dve miesta a pán poslanec František Majerský už v takom prípade nebude v žiadnom výbore? To by sa vám zdalo správne pre krajinu, pre fungovanie parlamentu, aby človek, ktorý zdravotníctvu rozumie, aj keď už nie je, nebol by s vami v jednom klube, by zrazu nebol v žiadnom výbore a vy by ste tam dali niekoho, ktorý do toho zdravotníckeho výboru možno ani nechcel ísť, ani nie je na to taký odborník ako pán poslanec Majerský, ale mali by ste tam dve miesta, ktoré ste si na začiatku, na začiatku vyrokovali?
A na koniec to, čo hovoril pán poslanec Čaučík, no áno, to by bolo ideálne, keby sa teraz dalo nejako vyrokovať, že koalícia tam dá ešte jedného poslanca alebo že bude súhlasiť, že ten pomer nebude 8:6, ale 8:7, ale koalícia sa rozhodla, že chce mať v každom výbore o dvoch poslancov viac ako opozícia, môže sa nám to nepáčiť, lebo nezodpovedá to úplne pomernému systému, ale tak to je a je naivné si myslieť, že teraz, aby oni nejako pomohli dohodnúť sa nám v rámci, v rámci opozície, tak oni povedia, že dobre, tak nebude to 8:6, bude to, bude to 8:7. No nebude to tak. Mne by sa to tiež páčilo, alebo keby povedali, že dobre, tak tam ešte pridajú nejakého poslanca, ale reálne to nie je.
A už teda len zopakujem, lebo ja som to neotvoril preto, že pani poslankyňa Holečková, ale že naozaj ide o to, že v tomto prípade sa to týka pani poslankyne Bajo Holečkovej, ale môže sa to týkať kohokoľvek, že poslanec, ak dnes jeho samého rozhodnutie, by sa nemal ocitnúť v situácii, že nie je v žiadnom výbore, lebo to vidím ako problém, vidím to ako niečo, čo nie je v súlade s dlhodobou parlamentnou ustálenou praxou a s tradíciou a posúva to toho poslanca alebo poslankyňu do nerovnocenného postavenia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Rozmýšľam, že ďakujem kolegom teda za faktické a budem sa venovať pánovi Muňkovi, lebo, teda novému členovi poslaneckého klubu SNS, ktorý spomenul vo svojom príspevku, a to je vlastne celý ten princíp toho, že vytvárate tu nejakú chiméru niečoho, na čo ešte stále niekto, žiaľ, skočí. Že vy ste v svojom príspevku spomenuli nejaký tunel Podbanské – Zakopané. Prepánakráľa, však my neviem dostavať Višňové, my nevieme spojiť Košice s Bratislavou, ale vy už tu predávate nejaký tunel popod Tatry do Zakopaného. A toto je presne to, že vy ešte budete hľadať tie ovečky, tie obete, tých ľudí naivných, prostoduchých, sancta simplicitas v tom, že prostoduchých v tom, že a čo keby náhodou, však oni to možno urobia, ak im to niekto nepokazí. A je to dosť zvrátená technika získavania pozornosti a moci a hlasov, hej, že ľuďom podsúvate, že čo vlastne viete. Takže ak náhodou zachytil niekto v tej reči, že bude sa tu, že sa tu uvažuje o nejakom tuneli Podbanské – Zakopané, tak, prosím vás, berte to len ako folklór k tomu, že potrebujú zaujať, prebiť niečo. Oni nevedia dostavať Višňové. Naozaj na hanbu celému svetu! Celému svetu sme na hanbu, sme jediná krajina v Európe, ktorá nemá prepojené diaľnicou dva najväčšie mestá. To je smutná vizitka, kto a ako nám vládol a koľko z toho ste vládli vy smerohlasáci. Takže to je celý ten, celý ten váš úspech. Takže neviem, o akom tuneli vy chcete rozprávať.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, kolega Hlina, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. No, v prvom rade presne, slovom roka je konsolidácia. Potrebujeme šetriť a tu sa teda našlo 20 miliónov, z ktorých jeden milión, to znamená 5 %, sa minie len na správu. Ja potom poviem tiež bližšie vo vystúpení. Jednoducho, to je neefektívne. Áno, dá sa nájsť aj horšie, teraz čo sa pomáha s hypotékami, tak tam to bolo 50 na 50, tam náklady na vytvorenie tej pomoci boli vyššie než na pomoc samotnú. Ale to sú len ďalšie a ďalšie veci, ktoré ukazujú na tú neefektívnosť.
Cestovnému ruchu sa zásadne pomohlo tým, že bude 5-percentná DPH, to veľmi pomôže. Ak mu chcete pomôcť ďalej, tak fakt toto stiahnite a namiesto fondu zabezpečte, aby sa stiahla transakčná daň, pretože tak ako nízka DPH bude robiť, aby bola šedá ekonomika nižšia, tak transakčná daň zase len bude robiť všetko pre to, aby tá šedá ekonomika v cestovnom ruchu bola väčšia a tým sa vlastne zneguje aj to dobré, čo sa spravilo. Čiže skutočne, treba tie peniaze reálne šetriť, efektívne využívať a ja poviem bližšie, ako to vyzerá s tou transparentnosťou a efektívnosťou v tomto fonde.
Ďakujem pekne ešte raz kolegovi za jeho vystúpenie. (Ruch v sále.)

Ďakujem. Ďakujem ti za vystúpenie a musím povedať jednu vec, že ja celkom nerozumiem, možnože naozaj tu tí ľudia majú hrošiu kožu, ale my tu predkladáme, najprv rokujeme o tom, že treba konsolidáciu urobiť, a prídeme na druhý deň do parlamentu a tu sa idú rozhadzovať peniaze. Panebože, však to je také, také neuveriteľné, že na jednej strane hovoríme, že nemáme, štát skolabuje a tak ďalej, zvyšujeme dane, a druhý deň tu predložíme, že vzniká ďalší fond, ktorých máme, máme niekoľko.
A taká falošná predstava, že však cestovný ruch musíme rozvíjať, cestovný ruch musí dostať peniaze, no ja žijem v regióne UNESCO a musím povedať, že ja som postavil v obci jak starosta ešte kúpalisko, dostal som príspevok na to 50-tisíc a nebol fond cestovného ruchu. UNESCO v Levoči dostáva, alebo na Spišskom hrade dostáva peniaze na rozvoj cestovného ruchu a tiež nebol fond cestovného ruchu, a dokonca aj okolo nás sú lyžiarske strediská, ktoré dostali peniaze, a nebol fond cestovného ruchu. My len ten fond cestovného ruchu naozaj vytvárame preto, lebo to každá jedna strana, každý jeden predseda strany musí mať nejaký balík peňazí, ktorý rozdelí svojim. Tak urobíme fond cestovného ruchu, budeme mať vyššie výdavky, však potom to skasneme na daniach v rámci konsolidácie.

My teraz dojíme nejakých 112-tisíc kráv, niekedy sa dojilo pol milióna kráv. Keď nemáte mlieko, nemáte maslo. Ono to je dosť jednoduché. Keď nemáte svoje mlieko a svoje maslo, no tak ho musíte kupovať, tým pádom ste v područí.
Čiže máme veľa-veľa chýb, veľa vecí nám ušlo, uchádza nám teraz, ale zdá sa, že to tu nikoho nezaujíma, médiá o tom nerozprávajú, však banka je veľmi dobrý reklamný zadávateľ, čiže to, čo som hovoril, že máte, vytvárate predpolie bankám, aby si prišli k miliarde cez transakčnú daň. Včera som tu hovoril o tom, že dokonca Sociálna poisťovňa už nebude platiť dôchodky, invalidné dôchodky, ale aj bankám. Hej, čiže Sociálna poisťovňa platí dôchodcom, invalidným dôchodcom a bankám. Neviem, zdá sa, že ticho. Čiže veľa vecí je, ktoré hovoria o tom, že vieme o tom, že ide byť problém, ľuďom sa ide život zdražovať, vrátim sa späť k tomu maslu, peniaze sa rozhadzujú, dávajú tým, ktorým netreba, a ešte je tu aj pán minister Keketi, ktorý vlastne tu doniesol návrh, ktorý je podľa mňa až nemiestny.
Hej, znova, pán minister, nič osobné, ja nemám fakt, neberte to osobne, to je politika, a je až nemiestny tento návrh, hej, že vlastne sem v kontexte doby prídete, od ľudí očakávate, že majú teda rešpektovať to, že budú veci drahé, a vy sem prídete a donesiete, že proste idete zriadiť nejaký fond a ten fond bude stáť len na prevádzke cirka milión ročne. Len na prevádzke. To už nehovorím o tom, že koľko stojí to vaše ministerstvo, hej, že to ministerstvo, minule som to tu počítal, hej, niekde na úrovni 20 mil. ročne. A sedíte, kolega Maroš Viskupič to veľmi často hovorí a treba to hovoriť, lebo treba veci opakovať, hej, to je, opakovanie je matka múdrosti, že pre to ministerstvo, teda tie náklady, že prečo to toľko stojí, aj preto, že ste potrebovali si prenajať najdrahšie kancelárie v Bratislave, nie v Bratislave, vo V4. Ja si v určitom momente dovolím tvrdiť, že neviem, či vo V4 sú tak drahé kancelárske priestory, ako ste si vy potrebovali prenajať. Váš predseda mi kontroval, alebo aj či vy ste to povedali, že potrebujete prijímať nejakých hostí, nuž sa pýtam a koho takého ste prijali v tých drahých kanceláriách, že aká významná návšteva poctila ministerstvo, čo tam bol nejaký kráľ? Bol tam, Karol tam bol tretí? Alebo kto, kto, kto vás poctil návštevou, aby ste aspoň milimeter sedelo to, tá argumentačná obrana, že potrebujete reprezentatívne priestory, lebo však keď príde návšteva. Tak sa pýtam, už to je, ja neviem, koľko ste vytvorení, už nejaký čas to je, aké návštevy na akej úrovni ste na tom ministerstve prijali. Kľudne mi, pán minister, poprosím vás, odpovedzte. Keď nebudete mať tú odvahu, alebo nebudete vedieť, možno to ani nemusíte vedieť, tak budem interpelovať. Budem chcieť vedieť hej, že... Pán Michelko, môžem?
Chcem vedieť, že teda že keď už sme si tak draho prenajali, lebo my na to máme. (Povedané so smiechom.) Viete to jak tí, si dali vymaľovať od Tintoretta, chudobní jak kostolné myši. My na to máme. Máme najdrahšie kancelárie. Nuž, tak povedzte, koho ste tam prijali.
Mňa by aj zaujímalo a teraz, pán minister, že keď už nás to toľko stojí, keď už to ministerstvo toľko stojí, 50-tisíc denne plus-mínus na prevádzke, koľko ľudí tam dneska robí. Koľko ľudí tam v tých zatopených, smradľavých kanceláriách, lebo dole ich zatopilo, hej, dole ich zatopilo, ja som tam bol, keď to čerpali. Možno ste im dali, čo ste im dali, home office, kým to vyčistia? Teraz to treba vymaľovať, predpokladám, že štát či vy? Ale dobre, koľko ľudí dnes robí na ministerstve športu a cestovného ruchu? Koľko ľudí tam dneska je? A čo robia, toto je dôležité. Ja privádzam mojich chlapov do zúrivosti s tým, že keď už niekedy mám pochybnosť, že čo vlastne robia, tak im hovorím, viete čo, nestíham to sledovať, píšte mi, napíšte mi vždycky večer, čo ste robili. Toho sa najviac boja. Najviac sa boja napísať večer, že čo celý deň robili. Tak radšej sa všetci kývajú, aby som si znova raz za pol roka na to nespomenul. Tak, pán minister, tak mi povedzte, ak vám tam dneska robí nejakých ja neviem koľko ľudí, tak dajte im a napíšte mi večer a predložte mi to na týždennej báze, že čo ste v ten deň robili.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, skúste sa držať prerokovanej veci, dobre?

Hlina Alojz, poslanec NR SR
Ja sa držím, ja sa držím fondu...

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
No neni to celkom tak, ja som benevolentný, len skúste sa vrátiť k téme. Ďakujem.

Hlina Alojz, poslanec NR SR
Dobre, idem oblúkom, ale idem k téme. Čiže naozaj, to je pre potreby ochrany verejných financií. To neni nejaká moja zádrapčivosť, možno to niekto tak bude posudzovať, ale viete, aké sú očakávania od zvoleného poslanca, hej, že sa bude správať zodpovedne, bude vytvárať udržateľne, bude mať záujem, bude sa správať hospodárne. Áno, ja si myslím, že toto je nehospodárna vec. To, čo vy robíte, ako robíte, tak, prosím vás, už len chcem vedieť, že nakoľko veľmi je to nehospodárne. Tak znova, možno ak mi neodpoviete, budem interpelovať.
Vrátim sa k tomu fondu. Čiže okrem iného, že nevieme, koho ste tam prijali, akú vzácnu návštevu v tých drahých priestoroch, nevieme, koľko ľudí teraz robí. Plus-mínus asi by sme to zistili podľa toho, že koľko ľudí sa bude štrádovať cez obednú prestávku po tom nábreží, lebo to je príjemné, hej, tak ešte zriaďujete fond na podporu... lebo tu máte aj šport, aj k tomu chcem vystúpiť, toto je fond, samé fondy, toto je Fond na podporu cestovného ruchu. Ešte sme taký nemali, už máme a ten fond nás bude stáť milión ročne na prevádzke. Budete tam mať deväť ľudí v správnej rade, ktorí budú brať jedenapolnásobok priemernej mzdy, 2 200 mesačne. Ja sa pýtam, koľkokrát zasadne taký Fond na podporu cestovného ruchu, keď bude rozdeľovať nejakých 20 mil. euro. Koľko? Tam myslím, že neviem, pri športe som to videl, že minimálne desaťkrát ročne, čiže raz za mesiac. Čiže to je dosť slušné, to by som šiel možno aj ja, ale že ísť si raz za mesiac niekde sadnúť, tváriť sa, že niečo robím, a dostanem za to 2 200. A otázka stojí, je legitímna, alebo neni legitímna? Máme na to? Je to to, čo teraz zrovna potrebujeme? Je ten podiel tých výdajov na správu takéhoto fondu primeraný aj k tej sume, aj k tomu, čo žijeme?
Minule som sa vám to snažil povedať. Ak vytvárate takýto orgán, tam by mali byť ľudia, ktorí, prísne vzaté, možno aj niečo v tom cestovnom ruchu dokázali. Ak by som rozmýšľal nad takýchto ľuďoch, ktorí v tom cestovnom ruchu aj niečo dokázali, tak si ja zrovna nemyslím, že oni by tam šli preto, že budú mať tých 2 200 plat. Či koho tam chcete dať? Koho tam chcete dať? Koho tam chcete upratať? Kto bude v tom fonde sa tváriť, že rozumie cestovnému ruchu? Lebo ja si dovolím tvrdiť, že keby tam šiel Rattaj, mne nevadí Rattaj, mne vadí Rattajov človek. Keby tam šiel Rattaj, Igor Rattaj, niečo urobil pre cestovný ruch, mne by tam nevadil. Neverím tomu, že by si vybral 2 200. Keby ste tam dali Nora Franka, starého pána Nora Franka, legendu slovenského, by som povedal, že gastronómie a vôbec aj cestovného ruchu, tak aj ten možno, možno by, aby to nebolo že zadarmo, najdrahšie, nejaký že cestu tým ľuďom preplatiť, že na to zasadnutie, ale ani Norbert Frank by si nepýtal za to, že bude sedieť v tej správnej rade. A takto by som vám tu načítal deväť ľudí, ktorí by viete prečo išli to robiť? Lebo by si to považovali a by chceli tomu pomôcť, tomu cestovnému ruchu, aby tie rozhodnutia toho fondu boli správne, aby peniaze išli tam, kde majú ísť. Vy však tu vytvárate nejaký fond, veľmi dôležité, jedenapolnásobok priemernej mzdy. To sú len tí členovia správnej rady, potom sú tam členovia dozornej rady, tí majú, myslím, vo výške jedna k jednej, že vo výške priemernej mzdy. Pýtam sa legitímne: máme na to? Neni ten milión, ktorý to bude stáť, nebolo by lepšie... alebo ináč sa spýtam, Grüne Woche ste už objednali? Grüne Woche. To je niekedy po decembri v Nemecku, v Berlíne výstava. Polka Berlína sa tam ide pozrieť, povedzme si pravdu, aj najesť, ale polka tých Berlínčanov, aj niečo zjedia a keď im zachutí, možno prídu. Ja si myslím, že možno tá expozícia celá cakom prásk vyjde 200-tisíc. To sú dobre vynaložené peniaze, pán minister. A to je len jedna z výstav, čo som vám spomenul, ja vám tých výstav môžem spomenúť iks. Ak máte ten milión, dajte na to. To sú dôležité veci, to sú dôležité veci. To, že budú mať deväť ľudí, nejaká správna rada, budú brať po 2 200, ja im to nezávidím, ale mi to príde hrozne nefér. Tak podvyživené, do akej doby my ideme a my tu vytvárame kolektívny orgán, kde upracete deväť ľudí a budete im platiť 2 200, mi príde nemiestne, neslušné, nefér, zlé! Nemáme peniaze, nebudeme mať peniaze, lebo nevieme vyrobiť toľko, čo ste vy tu nasľubovali, ale z toho, čo ešte možno máme, jak ten Ford povedal, z posledných piatich tri dám do reklamy. Tak prosím vás pekne, že ak už sú, tak dajte tie peniaze do reklamy. Dajte ich do reklamy! Dajte ich do nejakej prezentácie, do nejakej promócie, do niečoho, ale nedávajte ich utopiť spotrebe nejakých deviatich ľudí, o ktorých nevieme, kto to je! Ja neviem, kto to je? Už viete, kto to bude? Kto, Tabák tomu bude šéfovať? Že kto bude... trošku cestovnému ruchu si dovolím tvrdiť, že rozumiem. Nedostal som ani jedno, ani jedno prachmizerné euro som od štátu nedostal, napriek tomu som dokázal niečo vybudovať pre tento štát a keď niekto príde do Bratislavy, tak ich pošlú buď do jednej, alebo do druhej prevádzky, ktorú som vybudoval. Bez toho, aby som si jedno euro od niekoho vypýtal, trošku tomu rozumiem. Tak som zvedavý, som zvedavý, že kto sa ide podujať na to, že ide rozhodovať o tých, o tých financiách. Čo to budú za mená ľudí, ktorí v cestovnom ruchu na Slovensku niečo urobili a ešte si za to vyberú 2 200 euro mesačne. Pozriem, chcem sa pozrieť, normálne sa pôjdem pozrieť na nich, kto to bude.
Pán minister, nemiestne, neslušné, celé také, žiaľ, SNS-ácke, hej, že teda, že taký, ako ste, s takým návrhom ste sem prišli. Ja neviem, či to tu môžem dať, alebo či to tak môžem povedať, stiahnite to, prerobte to, tie mzdové veci prerobte, dajte tam ľudí, ktorí cestovnému ruchu rozumejú, niečo preň urobili, a príďte sem opäť. Ak idete za toto tu ešte sa biť do hrude, jak to treba, a tuná kolegovia z koalície vám idú za to zahlasovať, viete čo, nehnevajte sa, ale zlé, zlé, zlé!
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, toto všetko teraz prečítam (Rečník ukázal zväzok papierov v ruke.). Som vás vystrašil, čo? (Povedané s pobavením.) Nie.
Považujem za dôležité vystúpiť aj v druhom čítaní, naozaj v kontexte aktuálnej doby a času, v ktorej žijeme, a teda len pre pamäť miesta a času a prípadne ľudí, ktorí to pozerajú, že či by to nestálo za takú miernu úvahu, že či robíme dobre. Lebo by sme mali mať ambíciu, že robiť dobre, robiť správne a prípadne len dám takého, komu vložím, tomu vložím, chrobáka do hlavy, že či naozaj zrovna toto je, čo Slovensko teraz potrebuje.
Ja som sa to snažil v prvom čítaní, niektoré veci, samozrejme, však sa tam nič dokopy nezmenilo, takže len pre pamäť toho času a miesta len zopakujem a osviežim to tým teda aj aktuálnym, medzitým čo sa udialo. My naozaj zisťujeme, že je zle, je problém, veci nezvládame, maslo rastie. Ja som z masla neurobil politickú tému, ale keď už maslo je politickou témou, tak ku maslu treba povedať, že jeho cena stúpa aj preto, že sme vytĺkli kravy, hej, a kravy sme nevytĺkli za Matoviča a Hegera, ale kravy sme vytĺkli veľmi-veľmi dávno. My teraz dojíme nejakých 112-tisíc kráv, niekedy sa dojilo pol milióna kráv. Keď nemáte mlieko, nemáte maslo. Ono to je dosť jednoduché. Keď nemáte svoje mlieko a svoje maslo, no tak ho musíte kupovať, tým pádom ste v područí.
Čiže máme veľa-veľa chýb, veľa vecí nám ušlo, uchádza nám teraz, ale zdá sa, že to tu nikoho nezaujíma, médiá o tom nerozprávajú, však banka je veľmi dobrý reklamný zadávateľ, čiže to, čo som hovoril, že máte, vytvárate predpolie bankám, aby si prišli k miliarde cez transakčnú daň. Včera som tu hovoril o tom, že dokonca Sociálna poisťovňa už nebude platiť dôchodky, invalidné dôchodky, ale aj bankám. Hej, čiže Sociálna poisťovňa platí dôchodcom, invalidným dôchodcom a bankám. Neviem, zdá sa, že ticho. Čiže veľa vecí je, ktoré hovoria o tom, že vieme o tom, že ide byť problém, ľuďom sa ide život zdražovať, vrátim sa späť k tomu maslu, peniaze sa rozhadzujú, dávajú tým, ktorým netreba, a ešte je tu aj pán minister Keketi, ktorý vlastne tu doniesol návrh, ktorý je podľa mňa až nemiestny.
Hej, znova, pán minister, nič osobné, ja nemám fakt, neberte to osobne, to je politika, a je až nemiestny tento návrh, hej, že vlastne sem v kontexte doby prídete, od ľudí očakávate, že majú teda rešpektovať to, že budú veci drahé, a vy sem prídete a donesiete, že proste idete zriadiť nejaký fond a ten fond bude stáť len na prevádzke cirka milión ročne. Len na prevádzke. To už nehovorím o tom, že koľko stojí to vaše ministerstvo, hej, že to ministerstvo, minule som to tu počítal, hej, niekde na úrovni 20 mil. ročne. A sedíte, kolega Maroš Viskupič to veľmi často hovorí a treba to hovoriť, lebo treba veci opakovať, hej, to je, opakovanie je matka múdrosti, že pre to ministerstvo, teda tie náklady, že prečo to toľko stojí, aj preto, že ste potrebovali si prenajať najdrahšie kancelárie v Bratislave, nie v Bratislave, vo V4. Ja si v určitom momente dovolím tvrdiť, že neviem, či vo V4 sú tak drahé kancelárske priestory, ako ste si vy potrebovali prenajať. Váš predseda mi kontroval, alebo aj či vy ste to povedali, že potrebujete prijímať nejakých hostí, nuž sa pýtam a koho takého ste prijali v tých drahých kanceláriách, že aká významná návšteva poctila ministerstvo, čo tam bol nejaký kráľ? Bol tam, Karol tam bol tretí? Alebo kto, kto, kto vás poctil návštevou, aby ste aspoň milimeter sedelo to, tá argumentačná obrana, že potrebujete reprezentatívne priestory, lebo však keď príde návšteva. Tak sa pýtam, už to je, ja neviem, koľko ste vytvorení, už nejaký čas to je, aké návštevy na akej úrovni ste na tom ministerstve prijali. Kľudne mi, pán minister, poprosím vás, odpovedzte. Keď nebudete mať tú odvahu, alebo nebudete vedieť, možno to ani nemusíte vedieť, tak budem interpelovať. Budem chcieť vedieť hej, že... Pán Michelko, môžem?
Chcem vedieť, že teda že keď už sme si tak draho prenajali, lebo my na to máme. (Povedané so smiechom.) Viete to jak tí, si dali vymaľovať od Tintoretta, chudobní jak kostolné myši. My na to máme. Máme najdrahšie kancelárie. Nuž, tak povedzte, koho ste tam prijali.
Mňa by aj zaujímalo a teraz, pán minister, že keď už nás to toľko stojí, keď už to ministerstvo toľko stojí, 50-tisíc denne plus-mínus na prevádzke, koľko ľudí tam dneska robí. Koľko ľudí tam v tých zatopených, smradľavých kanceláriách, lebo dole ich zatopilo, hej, dole ich zatopilo, ja som tam bol, keď to čerpali. Možno ste im dali, čo ste im dali, home office, kým to vyčistia? Teraz to treba vymaľovať, predpokladám, že štát či vy? Ale dobre, koľko ľudí dnes robí na ministerstve športu a cestovného ruchu? Koľko ľudí tam dneska je? A čo robia, toto je dôležité. Ja privádzam mojich chlapov do zúrivosti s tým, že keď už niekedy mám pochybnosť, že čo vlastne robia, tak im hovorím, viete čo, nestíham to sledovať, píšte mi, napíšte mi vždycky večer, čo ste robili. Toho sa najviac boja. Najviac sa boja napísať večer, že čo celý deň robili. Tak radšej sa všetci kývajú, aby som si znova raz za pol roka na to nespomenul. Tak, pán minister, tak mi povedzte, ak vám tam dneska robí nejakých ja neviem koľko ľudí, tak dajte im a napíšte mi večer a predložte mi to na týždennej báze, že čo ste v ten deň robili.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, skúste sa držať prerokovanej veci, dobre?

Hlina Alojz, poslanec NR SR
Ja sa držím, ja sa držím fondu...

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
No neni to celkom tak, ja som benevolentný, len skúste sa vrátiť k téme. Ďakujem.

Hlina Alojz, poslanec NR SR
Dobre, idem oblúkom, ale idem k téme. Čiže naozaj, to je pre potreby ochrany verejných financií. To neni nejaká moja zádrapčivosť, možno to niekto tak bude posudzovať, ale viete, aké sú očakávania od zvoleného poslanca, hej, že sa bude správať zodpovedne, bude vytvárať udržateľne, bude mať záujem, bude sa správať hospodárne. Áno, ja si myslím, že toto je nehospodárna vec. To, čo vy robíte, ako robíte, tak, prosím vás, už len chcem vedieť, že nakoľko veľmi je to nehospodárne. Tak znova, možno ak mi neodpoviete, budem interpelovať.
Vrátim sa k tomu fondu. Čiže okrem iného, že nevieme, koho ste tam prijali, akú vzácnu návštevu v tých drahých priestoroch, nevieme, koľko ľudí teraz robí. Plus-mínus asi by sme to zistili podľa toho, že koľko ľudí sa bude štrádovať cez obednú prestávku po tom nábreží, lebo to je príjemné, hej, tak ešte zriaďujete fond na podporu... lebo tu máte aj šport, aj k tomu chcem vystúpiť, toto je fond, samé fondy, toto je Fond na podporu cestovného ruchu. Ešte sme taký nemali, už máme a ten fond nás bude stáť milión ročne na prevádzke. Budete tam mať deväť ľudí v správnej rade, ktorí budú brať jedenapolnásobok priemernej mzdy, 2 200 mesačne. Ja sa pýtam, koľkokrát zasadne taký Fond na podporu cestovného ruchu, keď bude rozdeľovať nejakých 20 mil. euro. Koľko? Tam myslím, že neviem, pri športe som to videl, že minimálne desaťkrát ročne, čiže raz za mesiac. Čiže to je dosť slušné, to by som šiel možno aj ja, ale že ísť si raz za mesiac niekde sadnúť, tváriť sa, že niečo robím, a dostanem za to 2 200. A otázka stojí, je legitímna, alebo neni legitímna? Máme na to? Je to to, čo teraz zrovna potrebujeme? Je ten podiel tých výdajov na správu takéhoto fondu primeraný aj k tej sume, aj k tomu, čo žijeme?
Minule som sa vám to snažil povedať. Ak vytvárate takýto orgán, tam by mali byť ľudia, ktorí, prísne vzaté, možno aj niečo v tom cestovnom ruchu dokázali. Ak by som rozmýšľal nad takýchto ľuďoch, ktorí v tom cestovnom ruchu aj niečo dokázali, tak si ja zrovna nemyslím, že oni by tam šli preto, že budú mať tých 2 200 plat. Či koho tam chcete dať? Koho tam chcete dať? Koho tam chcete upratať? Kto bude v tom fonde sa tváriť, že rozumie cestovnému ruchu? Lebo ja si dovolím tvrdiť, že keby tam šiel Rattaj, mne nevadí Rattaj, mne vadí Rattajov človek. Keby tam šiel Rattaj, Igor Rattaj, niečo urobil pre cestovný ruch, mne by tam nevadil. Neverím tomu, že by si vybral 2 200. Keby ste tam dali Nora Franka, starého pána Nora Franka, legendu slovenského, by som povedal, že gastronómie a vôbec aj cestovného ruchu, tak aj ten možno, možno by, aby to nebolo že zadarmo, najdrahšie, nejaký že cestu tým ľuďom preplatiť, že na to zasadnutie, ale ani Norbert Frank by si nepýtal za to, že bude sedieť v tej správnej rade. A takto by som vám tu načítal deväť ľudí, ktorí by viete prečo išli to robiť? Lebo by si to považovali a by chceli tomu pomôcť, tomu cestovnému ruchu, aby tie rozhodnutia toho fondu boli správne, aby peniaze išli tam, kde majú ísť. Vy však tu vytvárate nejaký fond, veľmi dôležité, jedenapolnásobok priemernej mzdy. To sú len tí členovia správnej rady, potom sú tam členovia dozornej rady, tí majú, myslím, vo výške jedna k jednej, že vo výške priemernej mzdy. Pýtam sa legitímne: máme na to? Neni ten milión, ktorý to bude stáť, nebolo by lepšie... alebo ináč sa spýtam, Grüne Woche ste už objednali? Grüne Woche. To je niekedy po decembri v Nemecku, v Berlíne výstava. Polka Berlína sa tam ide pozrieť, povedzme si pravdu, aj najesť, ale polka tých Berlínčanov, aj niečo zjedia a keď im zachutí, možno prídu. Ja si myslím, že možno tá expozícia celá cakom prásk vyjde 200-tisíc. To sú dobre vynaložené peniaze, pán minister. A to je len jedna z výstav, čo som vám spomenul, ja vám tých výstav môžem spomenúť iks. Ak máte ten milión, dajte na to. To sú dôležité veci, to sú dôležité veci. To, že budú mať deväť ľudí, nejaká správna rada, budú brať po 2 200, ja im to nezávidím, ale mi to príde hrozne nefér. Tak podvyživené, do akej doby my ideme a my tu vytvárame kolektívny orgán, kde upracete deväť ľudí a budete im platiť 2 200, mi príde nemiestne, neslušné, nefér, zlé! Nemáme peniaze, nebudeme mať peniaze, lebo nevieme vyrobiť toľko, čo ste vy tu nasľubovali, ale z toho, čo ešte možno máme, jak ten Ford povedal, z posledných piatich tri dám do reklamy. Tak prosím vás pekne, že ak už sú, tak dajte tie peniaze do reklamy. Dajte ich do reklamy! Dajte ich do nejakej prezentácie, do nejakej promócie, do niečoho, ale nedávajte ich utopiť spotrebe nejakých deviatich ľudí, o ktorých nevieme, kto to je! Ja neviem, kto to je? Už viete, kto to bude? Kto, Tabák tomu bude šéfovať? Že kto bude... trošku cestovnému ruchu si dovolím tvrdiť, že rozumiem. Nedostal som ani jedno, ani jedno prachmizerné euro som od štátu nedostal, napriek tomu som dokázal niečo vybudovať pre tento štát a keď niekto príde do Bratislavy, tak ich pošlú buď do jednej, alebo do druhej prevádzky, ktorú som vybudoval. Bez toho, aby som si jedno euro od niekoho vypýtal, trošku tomu rozumiem. Tak som zvedavý, som zvedavý, že kto sa ide podujať na to, že ide rozhodovať o tých, o tých financiách. Čo to budú za mená ľudí, ktorí v cestovnom ruchu na Slovensku niečo urobili a ešte si za to vyberú 2 200 euro mesačne. Pozriem, chcem sa pozrieť, normálne sa pôjdem pozrieť na nich, kto to bude.
Pán minister, nemiestne, neslušné, celé také, žiaľ, SNS-ácke, hej, že teda, že taký, ako ste, s takým návrhom ste sem prišli. Ja neviem, či to tu môžem dať, alebo či to tak môžem povedať, stiahnite to, prerobte to, tie mzdové veci prerobte, dajte tam ľudí, ktorí cestovnému ruchu rozumejú, niečo preň urobili, a príďte sem opäť. Ak idete za toto tu ešte sa biť do hrude, jak to treba, a tuná kolegovia z koalície vám idú za to zahlasovať, viete čo, nehnevajte sa, ale zlé, zlé, zlé!
Ďakujem pekne.

Osobitne za závažné to považujem pre insolvenčný register, ktorý je ťažká téma. A nájsť tu naozaj kvalitných odborníkov je veľmi ťažké. Takže v takejto situácii tu rozpustiť tento tím považujem za naozaj veľmi nezodpovedné, ako som už povedala, nielen voči míľnikom v pláne obnovy a odolnosti, ale vôbec voči, ako dlh voči nášmu podnikateľskému sektoru.
A teraz si dovolím povedať niečo aj tej ako keby jednoduchej zmene, ktorá je len zmena z decembra na 1. október.
No neviem si dosť dobre predstaviť, keď to technické riešenie vlastne ešte neexistuje, aby v tom krátkom časovom období, ktoré vlastne je menej vlastne ako rok, aby sa aj ten systém, samozrejme, vytvoril, zabehol a bol plne funkčný, lebo o tom je 1. október 2025, že jednoducho ten, to nové riešenie má už byť plne zabehnuté do prevádzky. Ja som to aj vyslovila na ústavnoprávnom výbore, že sa domnievam, že tento míľnik je ohrozený a bolo by namieste aj korektné, aby čo najskôr o tom prebehla aj diskusia s Európskou komisiou, že jednoducho tento míľnik s veľkou pravdepodobnosťou nie je splnený. A domnievam sa tiež, že o tom musel mať minister spravodlivosti vedomosť, že tento míľnik je ohrozený a bolo na mieste o tom tie rokovania už dávno začať.
Nedostala som žiadnu odpoveď k tomu, že či takéto rokovania prebiehajú s Európskou komisiou, či na to je upozornená, či je tu snaha o nápravu tohto míľnika, pretože tento posun, ja sa domnievam, že naozaj nie je reálny, nie je reálny. Ale domnievam sa, že dalo sa tomu zabrániť, dalo sa ten míľnik splniť, ale treba pracovať s ľuďmi, ktorí v tom odborníci sú, ktorí naozaj vedia k tomu čo povedať. A takí, takí ľudia jednoducho v tomto momente v dostatočnej kvalite a aj počte, aj počte pre tú zložitosť tej práce, sa domnievam, že na ministerstve spravodlivosti chýbajú a je to vinou súčasného vedenia na ministerstve spravodlivosti.
Nepotrebujem minúť celých tridsať minút, to je, ja si myslím, že to sú najdôležitejšie z mojej strany odkazy. Jednoducho treba sa naozaj venovať tomu, prečo tu máme ministerstvo spravodlivosti a ako sa môžme posunúť ďalej. Domnievam sa, že plán obnovy a odolnosti vo svojej celkovej výške, ktorú ponúka ministerstvo spravodlivosti, čo je okolo 200 mil. na budovy a v desiatkach ďalších miliónov na digitalizáciu, v rámci čoho je aj insolvenčný register, je jednoducho obrovská, obrovská príležitosť pre Slovensko, obrovská. A je, naozaj bolo by veľmi nezodpovedné nevyužiť túto príležitosť, ktorá v celosti znamená približne jeden štátny rozpočet, jeden pre justíciu, keď dáme bokom väzenstvo. Jednoducho je to obrovský balík, ktorý sa ponúka pre justíciu v rámci plánu obnovy a odolnosti a ohroziť ho, ohroziť ho takto naozaj ľahkovážne považujem za veľmi nezodpovedné a považovala som tiež za, z mojej strany za povinnosť na to upozorniť.
A dovolím si v tejto súvislosti aj upozorniť, že očakávam, samozrejme, s ohľadom aj ostatné míľniky, ktoré súvisia s plynutím, s plnením plánu obnovy a odolnosti, že budeme o tom informovaní zo strany ministra spravodlivosti, ako sa tieto míľniky napĺňajú, pretože jednoznačne už je tu nové vedenie rok a keď malo za to, že tie míľniky niektoré sa stihnúť nedajú, tak si mohol nastaviť ten harmonogram tak, aby proste to bolo realizovateľné. To znamená, tu už sa nedá nijakým spôsobom vyhovárať na žiadne predchádzajúce vedenia. Je potrebné splniť ten harmonogram tak, ako je nastavený. A ak nie, tak treba o tom jasne a korektne s Európskou komisiou rokovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, možno sa budem v niečom trošku opakovať s ohľadom už aj na výmenu, ktorú som mala s pánom ministrom spravodlivosti k tomuto návrhu zákona, ktorý sa javí na jednej strane, že je veľmi jednoduchý, veď vlastne jedná sa iba o odklad účinnosti, avšak je vlastne v niečom veľmi významný, pretože jedná sa o opatrenie, ktoré súvisí s plánom obnovy a odolnosti a s míľnikmi. A ja sa domnievam s ohľadom na to aj, ako mám ja vedomosť ako bývalá ministerka spravodlivosti k tomuto opatreniu, aj to, čo s ním súvisí, že jednoducho ten míľnik, ktorý je stanovený na 1. október budúceho roka, sa dá naozaj s veľkými ťažkosťami splniť. Alebo potom to bude splnenie, ktoré bude naozaj prísne formálne a je otázne, či skutočne splní tie očakávania, nielen tie, ktoré má Európska komisia, ale ktoré naozaj opodstatnene môže mať aj náš podnikateľský sektor, ktorý má záujem na tom, aby sme tu mali transparentné podnikateľské prostredie, ktoré nedáva priestor pre podvodné praktiky, pre spoločnosti, ktoré sú vo finančných ťažkostiach, a práve pre tých, ktorí jednoducho s takýmito spoločnosťami podvodné praktiky zamýšľajú a ich realizujú. A práve k tomu môže veľmi prispieť insolvenčný register nielen svojou novou právnou úpravou, ktorá sa vlastne odkladá, ale aj technickým riešením, ktoré to, ako bude spracované a čo všetko bude umožňovať, v akej miere tu budú naozaj dobré prepojenia s ostatnými registrami v rámci Európskej únie, toto je kľúčové. To znamená, nejedná sa tu, samozrejme, len o to, aby sme formálne splnili niečo, čo je pravda, že osobitne na tom trvala Európska komisia, aby bolo súčasťou plánu obnovy a odolnosti. Nie je to ľahké zadanie. Je to naozaj ťažké zadanie s ohľadom aj na problematiku. Tí, ktorí sa trošku venujú nielen právu, ale obchodnému právu a osobitne konkurznému konaniu, reštrukturalizačnému konaniu, vedia veľmi dobre, že tieto konania nie sú ľahké. Je tu obrovský priestor, samozrejme, potom pre tých, ktorí sa v tom vedia ako-tak obracať a robia, robia podvody so spoločnosťami, ktoré sa do takýchto finančných ťažkostí dostanú.
To znamená sprehľadniť, samozrejme, všetky toky, ktoré s tým súvisia, osobitne, samozrejme, pre veriteľov, aby tu nebol priestor pre podvodné praktiky, umožniť cezhranične, aby sme mali transparentný tento priestor nielen voči nám, ale aj voči ostatným krajinám, aby jednoducho Slovensko bolo priestorom, ktorý dáva dôveru iným podnikateľom sem vstúpiť a investovať. K tomuto všetkému jednoducho môže prispieť dobré riešenie insolvenčného registra aj so svojím technickým riešením.
To, že sa posúva účinnosť do 1. októbra, znamená, že jednoducho síce právna úprava je, ale nie je tu vytvorené technické riešenie a kvôli tomu sa to posúva. Ja rozumiem všetkým ťažkostiam, ktoré súvisia s verejným obstarávaním, ale súčasne viem, že jednoducho ten tím, ktorý pracoval na zadaniach a ktorý vlastne mal by byť súčinný aj pri zadaniach pre technické riešenie, jednoducho bol rozpustený, jednoducho toto sa stalo. A ja musím na to poukázať, že jednoducho namiesto toho, aby sa ministerstvo spravodlivosti sústredilo na zadania, ktoré sú nevyhnutné pre to, aby sme sa ďalej pohli v justícii, tak sa venoval pán minister spravodlivosti, nemôžem to inak nazvať, ako hanebnej novele, pod pazuchou ju doniesť 6. decembra minulého roka a tomuto venovať svoj priestor a čas, niekoľkokrát opravovať, niekoľkokrát opravovať jednoducho tento návrh, ktorý neprešiel žiadnym riadnym pripomienkovým konaním, namiesto toho, aby jednoducho bola tu sústredená pozornosť na témy a opatrenia, ktoré sú nevyhnutné a dôležité nielen pre plán obnovy a odolnosti, ale pre nás, pre naše podnikateľské prostredie.
A nielen to, že sa domnievam, že tá pozornosť proste bola kladená inde, ako bola potrebná, tak ešte aj ľudia, ktorí na tom pracovali a ktorých som si ani ja nepriniesla na ministerstvo spravodlivosti, ale ktorí jednoducho roky už pracujú na ministerstve spravodlivosti, tak boli jednoducho, bola s nimi ukončená spolupráca. A to neboli žiadni dohodári, to boli riadni štátni zamestnanci, ktorí venovali skutočne časť svojho profesijného života práci štátu.
Osobitne za závažné to považujem pre insolvenčný register, ktorý je ťažká téma. A nájsť tu naozaj kvalitných odborníkov je veľmi ťažké. Takže v takejto situácii tu rozpustiť tento tím považujem za naozaj veľmi nezodpovedné, ako som už povedala, nielen voči míľnikom v pláne obnovy a odolnosti, ale vôbec voči, ako dlh voči nášmu podnikateľskému sektoru.
A teraz si dovolím povedať niečo aj tej ako keby jednoduchej zmene, ktorá je len zmena z decembra na 1. október.
No neviem si dosť dobre predstaviť, keď to technické riešenie vlastne ešte neexistuje, aby v tom krátkom časovom období, ktoré vlastne je menej vlastne ako rok, aby sa aj ten systém, samozrejme, vytvoril, zabehol a bol plne funkčný, lebo o tom je 1. október 2025, že jednoducho ten, to nové riešenie má už byť plne zabehnuté do prevádzky. Ja som to aj vyslovila na ústavnoprávnom výbore, že sa domnievam, že tento míľnik je ohrozený a bolo by namieste aj korektné, aby čo najskôr o tom prebehla aj diskusia s Európskou komisiou, že jednoducho tento míľnik s veľkou pravdepodobnosťou nie je splnený. A domnievam sa tiež, že o tom musel mať minister spravodlivosti vedomosť, že tento míľnik je ohrozený a bolo na mieste o tom tie rokovania už dávno začať.
Nedostala som žiadnu odpoveď k tomu, že či takéto rokovania prebiehajú s Európskou komisiou, či na to je upozornená, či je tu snaha o nápravu tohto míľnika, pretože tento posun, ja sa domnievam, že naozaj nie je reálny, nie je reálny. Ale domnievam sa, že dalo sa tomu zabrániť, dalo sa ten míľnik splniť, ale treba pracovať s ľuďmi, ktorí v tom odborníci sú, ktorí naozaj vedia k tomu čo povedať. A takí, takí ľudia jednoducho v tomto momente v dostatočnej kvalite a aj počte, aj počte pre tú zložitosť tej práce, sa domnievam, že na ministerstve spravodlivosti chýbajú a je to vinou súčasného vedenia na ministerstve spravodlivosti.
Nepotrebujem minúť celých tridsať minút, to je, ja si myslím, že to sú najdôležitejšie z mojej strany odkazy. Jednoducho treba sa naozaj venovať tomu, prečo tu máme ministerstvo spravodlivosti a ako sa môžme posunúť ďalej. Domnievam sa, že plán obnovy a odolnosti vo svojej celkovej výške, ktorú ponúka ministerstvo spravodlivosti, čo je okolo 200 mil. na budovy a v desiatkach ďalších miliónov na digitalizáciu, v rámci čoho je aj insolvenčný register, je jednoducho obrovská, obrovská príležitosť pre Slovensko, obrovská. A je, naozaj bolo by veľmi nezodpovedné nevyužiť túto príležitosť, ktorá v celosti znamená približne jeden štátny rozpočet, jeden pre justíciu, keď dáme bokom väzenstvo. Jednoducho je to obrovský balík, ktorý sa ponúka pre justíciu v rámci plánu obnovy a odolnosti a ohroziť ho, ohroziť ho takto naozaj ľahkovážne považujem za veľmi nezodpovedné a považovala som tiež za, z mojej strany za povinnosť na to upozorniť.
A dovolím si v tejto súvislosti aj upozorniť, že očakávam, samozrejme, s ohľadom aj ostatné míľniky, ktoré súvisia s plynutím, s plnením plánu obnovy a odolnosti, že budeme o tom informovaní zo strany ministra spravodlivosti, ako sa tieto míľniky napĺňajú, pretože jednoznačne už je tu nové vedenie rok a keď malo za to, že tie míľniky niektoré sa stihnúť nedajú, tak si mohol nastaviť ten harmonogram tak, aby proste to bolo realizovateľné. To znamená, tu už sa nedá nijakým spôsobom vyhovárať na žiadne predchádzajúce vedenia. Je potrebné splniť ten harmonogram tak, ako je nastavený. A ak nie, tak treba o tom jasne a korektne s Európskou komisiou rokovať.
Ďakujem pekne.