Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, navrhujem doplniť program schôdze o informáciu ministra školstva, vedy, výskumu a športu Petra Plavčana o stave, o stave reformného dokumentu Učiace sa Slovensko, termínoch schvaľovania finančného plnenia realizácie.
Odôvodnenie. Pred rokom minister školstva vyhlásil, že chystá najväčšiu reformu za 25 rokov a po roku stále nevieme, kedy sa konečne začne realizovať, aký objem financií bude vyžadovať, aký objem financií vyrokoval s ministrom financií. Klesajúce výsledky žiakov z rôznych medzinárodných meraní a vyjadrenie a konanie ministerstva a pána ministra sú v rozpore s týmto reformným dokumentom a sú dôvody naviac, aby tieto informácie zaujímali všetkých poslancov Národnej rady.
Ďakujem.

Ja by som iba sedem bodov, ktoré sú dôležité pre tento návrh. Vytvára systém každoročného zverejňovania štatistík platov a nezamestnanosti absolventov stredných škôl a vysokých škôl. Ministerstvu ukladá povinnosť každoročne zverejňovať štatistiku o príjmoch v nezamestnanosti absolventov stredných škôl a vysokých škôl. V prípade, že jednotlivé štatistiky budú podľa toho rozdelené, Sociálna poisťovňa bude mať povinnosť poskytovať ministerstvu školstva údaje o platoch a príjmoch absolventov. Pokiaľ táto povinnosť už existuje pri vysokých školách, tak sa dobre rozumieme, nemal by byť problém posúvať to ďalej. Čo sa týka ÚPSVaR, bude mať povinnosť poskytovať ministerstvu školstva štatistiky o nezamestnanosti, povinnosť získať údaje od Sociálnej poisťovne a zverejňovať na web stránke štatistiky o platoch a nezamestnanosti absolventov stredných škôl, vysokých škôl.
Tento návrh, ktorý je vyslovene technický návrh, nemá absolútne žiadne dopady na rozpočet, podnikateľské prostredie, životné prostredie, sociálne vplyvy, na informatizáciu. Práveže sme na výbore teraz o tom veľmi intenzívne diskutovali, o rezortnom informačnom systéme, ktorý by bol veľmi dobrým napojením na tento systém a legislatívne naväzuje na prehľad absolventskej miery nezamestnanosti vysokých škôl, ktoré vypracovalo ministerstvo školstva už v roku 2011 pod vedením pána Jurzycu.
Verím, že vyslovene tento technický zámer návrhu získa podporu v pléne. Ďakujem.

Tento návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, budem prezentovať o chvíľu po správe spravodajcu, objasním jednotlivé okolnosti, ktoré navrhujeme. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ku kolegovi Sopkovi, naozaj je veľmi dôležité, aby sa ministerstvo rozhodlo, že či chce pokračovať v tomto projekte, alebo nie. To je alfa, omega. V súčasnosti ale my môžme iba pripomienkovať jednotlivé veci alebo dopĺňať ich k tomu zákonu, ktorý je. Takže k tomu sa snažíme. Je to na nich, aby sa rozhodli, že či chcú ísť touto cestou, alebo nechcú touto cestou, hlavne keď pôjdu tou, hociktorú si vyberú, tak nech nerozprávajú striktne mladým ľuďom, nech neregulujú, že ty sa rozhodneš v pätnástich rokoch, že budeš murár, tak budeš murár počas celého života, nedáme ti žiadne iné vzdelanie. Všetky ukazovatele, ktoré sú, či už ekonomické, hovoria, že to menenie zamestnania a nálad sa znižuje od desiatich rokov, momentálne sme niekde na šiestich rokoch, že každých šesť rokov človek určitým spôsobom sa posunie ďalej.
A ďakujem kolegovi Kollárovi aj za podporu, lebo vyslovil jednu dôležitú vec, a to je nemecký systém, ktorý sa snažili autori zákona, ktorý priniesli pred dvomi rokmi, určitým spôsobom okopírovať a okopírovali ho tak, že u nás nefunguje. Potom neviem, čo urobili, lebo ten projekt, do ktorého investovali na kopírovanie toho nemeckého, stál 44 mil. v predchádzajúcom volebnom období.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, ešte raz, cieľom predloženého návrhu zákona je upraviť právnu problematiku odborného vzdelávania, prípravy na stredných školách tak, aby sa do tohto systému zapojilo čo najviac zamestnávateľov a škôl. Aplikačná prax ukázala, že primárnym dôvodom nízkeho záujmu zo strany stredných odborných škôl o systém duálneho vzdelávania je skutočnosť, že v zmysle v súčasnosti platnej právnej úpravy sa na strednej odbornej škole zapojenej do systému duálneho vzdelávania hlavne znižuje normatívny objem finančných prostriedkov prislúchajúcich na jedného žiaka na bežný kalendárny rok o sumu zodpovedajúcu normatívu na praktické vyučovanie. Toto je hlavný dôvod, prečo školy sa nechcú zapájať do duálneho vzdelávania. Môžme veľmi jednoducho povedať, že pred dvomi rokmi vláda priniesla veľký prelomový zákon o odbornom vzdelávaní, ale dala tam jednu podmienku tým, že ktorá škola sa zapojí do duálneho vzdelávania, tak ju potrestá tým, že im zoberie alikvotnú čiastku financií, a doteraz nikto vlastne nevysvetlil, akým spôsobom boli vypočítané jednotlivé čiastky, ktoré sa odoberajú z normatívov a školy tým trpia. Môžme jednoducho povedať, že už momentálne podvyživený celý systém školstva ešte viacej budeme znevažovať tým, že budeme odoberať pri úspešnosti školy jednotlivé financie.
Duálne vzdelávanie sa zaviedlo v roku 2015 a po dvoch rokoch možno povedať, že nesplnilo absolútne žiadne očakávanie, ktoré si už autori vtedy dali, každoročne ponuka miest prevyšuje dopyt. V školskom roku 2015/16 bolo vytvorených 1 448 miest na poskytovanie duálneho vzdelávania, ale zapojilo sa doňho iba 450 žiakov. V druhom roku 2016 a 2017 bolo vytvorených až 2 700 miest, ale zapojilo sa iba 1 122 žiakov.
Ministerstvo školstva prezentuje duálne vzdelávanie v pozitívnych číslach, hovorí, ako veľmi sa vytvárajú jednotlivé miesta. Ale to je čisto iba vytvorenie miesta a nie jeho naplnenie, to ako keby sme povedali, že je úspešná fabrika na automobily, lebo vyrobí 10-tisíc áut ročne, ale už nebudeme rozprávať o tom, že koľko tých áut sa predá, a budeme sa pýšiť, aká sme my úspešná automobilka. Malo ísť vlastne o veľký revolučný projekt, no v podstate na základe týchto čísel sú výsledky pomerne slabé.
V súčasnosti sa chystá aj ďalší nový projekt v objeme 33 mil., kde je jedna časť, a to 6 mil., určená pre vytvorenie centra orientácie a 8 dual pointov v jednotlivých krajských mestách, ktoré majú zabezpečovať podporu a informovanosť ohľadom duálneho vzdelávania.
My sme pred chvíľkou rozprávali o výchovných poradcoch, o kariérových poradcoch, a keď ich máme 1 400 na školách, na skoro každej základnej škole, nevidím dôvod, aby sme investovali ďalších 6 mil. do toho, aby sme vytvárali dual pointy, nejaké centrá, ktoré budú informovať žiakov, neviem si predstaviť, že ako to bude fungovať, že či žiaci budú chodiť do tohto centra, čo nechápem prečo, lebo máme výchovných poradcov, treba im dať iba informácie, aby mohli narábať. To bude ďalší návrh zákona, ktorý prinášame, aby títo ľudia dostali relevantné štatistické informácie, ktoré by mohli využívať a posúvať ďalej rodičom. My radšej urobíme jeden veľký projekt za 6 mil., aby sme investovali nejaké peniaze. Ja môžem povedať, že za tých 6 mil., a kolegovia mi asi dajú za pravdu, pani kolegyňa Zimenová keby dostala 6 mil., ktoré by mohla rozdeliť medzi asistentov, tak by to vedela veľmi rýchlo zúročiť. Kolega Sopko keby dostal určitý balík financií, tak by vedel veľmi byrokraciu v rámci škôl odbúrať. My však budeme investovať 6 mil. do dual pointov, hoci tu máme 1 400 výchovných poradcov, ktorí momentálne sú veľmi časovo podvyživení, jak finančne, tak aj časových dotácií, ale toto je asi ten smer fungovania ministerstva školstva, ktorý si vybral, a ja verím, že ešte aj na výbore sa budeme o tomto projekte rozprávať, lebo je tam veľmi veľa nezrovnalostí, ktoré by sa mali upraviť, ak majú tieto investície byť investované naozaj zmysluplne.
Z mojej skúsenosti, tak ako som hovoril, školy kritizujú hlavne krátenie normatívu, kritizovali nedostatočnú flexibilitu systému a slabú ponuku v prípade niektorých zamestnávateľov, obzvlášť malých a stredných podnikov a slabú informovanosť a záujem žiakov. Môžme si teda povedať, že čo s tým robiť. Buď budeme teda investovať 6 mil. do nejakých centier alebo dual pointov, alebo urobíme veľmi jednouché zmeny, ktoré navrhujeme v tejto novele.
V súčasnosti teda legislatívne je zakotvená možnosť realizovať duálne vzdelávanie len od začiatku 1. ročníka štúdia na strednej škole, tým dochádza k tomu, že v systéme duálneho vzdelávania sú žiaci, ktorí nedisponujú dostatočnými skúsenosťami a zručnosťami. Zamestnávateľ nemá možnosť uzatvoriť zmluvu o duálnom vzdelávaní, tzv. učebnú zmluvu ohľadne žiaka, v 2. ročníku alebo v 3. ročníku. Pre časť zamestnávateľov, najmä pre malých a stredných podnikateľov, sa javí táto úprava odradzujúca a vytvárajú sa preto predpoklady na efektívnejšie poskytovanie duálneho vzdelávania už od 1. ročníka. Ten systém je taký, že keď mladý človek nastúpi do školy, tak ešte v auguste bude musieť jeho zákonný zástupca podpísať učebnú zmluvu a on bude potom musieť celý čas študovať odbor, ktorý si vyberie. Nevidím dôvod, aby sme túto možnosť im nedali aj v 2. alebo 3. ročníku, aby počas 1. ročníka sa takpovediac rozhliadol, pozrel sa na to remeslo, že či ho chce vykonávať, alebo nie a následne môže chodiť na prax k svojmu zamestnávateľovi, budúcemu zamestnávateľovi.
Samozrejme, že bola vsunutá do tohto zákona aj podmienka, že raz keď podpíšeš učebnú zmluvu, tak budeš musieť chodiť, a keď budeš chcieť prejsť na iný odbor, že ťa to nebude baviť alebo budeš sa chcieť presťahovať s rodičmi, tak budeš mať dokonca, budeš musieť mať dokonca súhlas zamestnávateľa, že niečo také môžeš urobiť, čo je absolútne nezmyselné. Toto je ďalšia vec, ktorú odstraňujeme v tomto návrhu.
Prečo sa nezapájajú malí a strední podnikatelia? Je to celá tá byrokratizácia, ktorú musíte vystaviť, je tam sedem nezmyselných potvrdení, ktoré v účastnosti už štát má a mohol by si ich sám pozrieť. My niektoré z týchto potvrdení odstraňujeme a dávame ich ako čestné prehlásenie, lebo definovali sme to ako duplicitné vystavovanie jednotlivých ukazovateľov.
Keďže, tak ako som hovoril, pre zamestnávateľov, ktorí zamestnajú viac ako 10 zamestnancov v pracovnom pomere, sa navrhuje osobitná úprava pri overovaní ich spôsobilosti, poskytovania praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania aj na účely preukázania splnenia podmienky počtu zamestnancov, upravujeme tento bod čestným prehlásením, aby to bolo jednoduchšie, aby naozaj aj malá firma, ktorá má iba do 10 zamestnancov a mala by záujem o jedného alebo dvoch žiakov zo školy, si týchto žiakov mohla z tej školy na prax zobrať, či už v 2., alebo 3. ročníku, podľa požiadaviek.
Ja by som možno ešte chcel aj vyjadrenie, ktoré sme doteraz nedali, že či mladý človek, ktorý nemá ukončenú povinnú školskú dochádzku, môže chodiť niekde praxovať a môže tam vykonávať činnosť, lebo neviem si predstaviť 14-, 15-ročného človeka, ktorý príde do kuchyne a bude tam rezať alebo ho postavíte k nejakému stroju a budete zaňho niesť aj zodpovednosť, takže ako sa k tomu postavia aj inštitúcie, ktoré sme oslovili. Aktuálne, čo som už spomínal, žiak zapojený do systému duálneho vzdelávania môže prestúpiť na inú školu alebo na iný študijný či učebný odbor len so súhlasom zamestnávateľa, čo je absolútne nepredstaviteľné, aby sa mladý človek, ktorý ešte nenastúpil do školy a k 31. augustu podpíše učebnú zmluvu ohľadom odboru, o ktorom nie je ešte presvedčený a musí si ho v 1. ročníku reálne ochytať, aby mu bola zakázaná možnosť prestúpiť na iný odbor, resp. aj na inú školu. Toto je ďalšia vec, ktorú odstraňujeme.
Potom sú to veci ekonomické, a to, že návrh zavádza pre ministerstvo v spolupráci s ďalšími inštitúciami vypracovávať časové rady priemerných miezd a priemernej nezamestnanosti absolventov jednotlivých škôl a jednotlivých študijných a učebných odborov, to bude návrh zákona, ktorý prinášame, po tomto budem o ňom rozprávať. Je veľmi dôležité, aby sme poskytovali informácie školám, či už školských poradcom, alebo jednotlivým organizáciám, aby vedeli sa mladí ľudia rozhodnúť, čo sa týka ich budúcnosti.
Návrh zákona tiež dopĺňa povinnosť ministerstva informovať žiakov, ich zákonných zástupcov a pedagógov o miere nezamestnanosti, čo sa spomínalo, priemerných mzdách absolventov podľa škôl a jednotlivých študijných a učebných odborov. Ide o krok smerom k znižovaniu informačnej nerovnosti v školstve, ktorá je absolútne šialená v porovnaní s ostatnými krajinami, a hlavne tieto informácie môžu byť použité pre potreby škôl, učiteľov, rodičov alebo žiakov.
Verím, že tento krok a táto novela bude tým prvým krokom na to, aby sme uvoľnili duálne vzdelávanie, aby nabralo naozaj na obrátkach, aby sme sa potom mohli rozhodovať ďalej a nie nezmyselne investovať ďalšie financie.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, predkladáme návrh novely zákona č. 61/2015 ohľadom duálneho vzdelávania. Takto iba veľmi v skratke a v rozprave by som vyslovil ďalšie opatrenia, ktoré navrhujeme.

Ďakujem veľmi pekne. Áno, je to veľmi dôležitý tím, ktorý sa bude venovať deťom aktuálne, ale máme veľmi málo špeciálnych pedagógov aj psychológov na školách. V rámci čísel výchovní poradcovia 1 409, školský psychológ 157, školský špeciálny pedagóg 491, asistenti 1 728. Takmer všade je teda výchovný poradca a toho treba v prvom rade podporiť, ten sa v prvej línii venuje deťom, ich problémom a podobne. A potom keď budú ďalšie financie na ďalších zamestnancov, tak to veľmi, veľmi radi podporíme. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2002 (pozn. prepis.: správne "2009") Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch pojednáva o výchovnom a kariérovom poradenstve, čo je čoraz potrebnejším elementom v prostredí slovenských škôl a čo sa dotýka potreby riešiť problémy žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ako aj potreby kariérneho a študijného usmernenia žiakov.
Avšak aktuálne znenie zákona je nejasné, rozdeľuje kompetencie výchovných a kariérových poradcov a neposkytuje im dostatočný čas, aby sa venovali tejto pozícii. Zároveň má kariérové poradenstvo stále pomerne slabú pozíciu na školách a v konečnom dôsledku vedie k neefektívnosti systému vzdelávania či v štúdiu odborov, ktoré absolvent nevyužije vo svojej nasledovnej práci.
Novela zákona upravuje hlavne nezrovnalosti medzi zákonom 245 o výchove a vzdelávaní (školský zákon), ktorý pozná pozíciu výchovného poradcu, nie však kariérového poradcu, a zákonom 317 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorý však rozlišuje už tieto dve samostatné pozície výchovného poradcu a kariérového poradcu. Novela zlučuje tieto dve pozície do jednej pozície, a to školského poradcu, jasne definuje jeho kompetencie a definuje náplň kariérového poradenstva. Školský poradca sa teda stáva vedúcim zamestnancom a má na starosti koordináciu pedagogických asistentov v škole alebo v školskom zariadení a touto cestou sa naňho budú vzťahovať aj veľmi jasné podmienky a profesionalizuje sa jeho pozícia, na ktorú musí mať prvú atestáciu a musí vykonať potrebné kvalifikačné štúdium.
My ako navrhovatelia, alebo ja ako navrhovateľ, okrem profesionalizácie tejto pozície zavedením kvalifikačného štúdia odporúčame rozšírenie času na poradenskú prácu školského poradcu, a teda aj na zväčšenie zníženia úväzku.
Ďakujem.

By som len taký ideálny stav, že ak by sa náhodou tento návrh dostal do druhého čítania, tak budeme veľmi radi diskutovať o tom, kde ten príspevok na učebnice začleniť, či do normatívu, alebo to bude osobitným alebo niečo iné, čo by sme dokázali vymyslieť v ďalšom čítaní.
Ja som ešte nevyslovil jednu vec, ktorá je veľmi dôležitá, že prečo by si mali školy mať možnosť vyberať si učebnice. Je to kvôli tomu, že ony najlepšie poznajú svojich žiakov, vedia najlepšie posúdiť, že či majú nadaných žiakov, žiakov so špeciálnymi potrebami, že či chcú učiť matematiku takým spôsobom, tradičným alebo využívať Hejného metódu. Túto možnosť, tú rozhodovaciu možnosť, ale aj súčasne zodpovednosť za jednotlivé výsledky budeme presúvať na školy, resp. na riaditeľov, ktorým musíme dávať dôveru.
Opätovne musím povedať, že je mi ľúto, že nemôžme ukazovať grafy, lebo ich tu mám pripravené, ako sa investovali financie a počty. Je iba taká zaujímavosť, že v roku 2011 bolo objednaných 7 mil. učebníc a bolo dodaných 4 mil. učebníc. V súčasnosti je to 3 mil. učebníc a 1 mil. učebníc, ktoré sa dodávajú, čo svedčí aj o tom, že školy naozaj strácajú záujem objednávať si učebnice zo schvaľovacej doložky, pretože tú inú, odporúčaciu si kupujú, resp. si ju nekupujú, ale zabezpečujú rôznymi inými spôsobmi. Takže to je tiež dôkaz toho, že by sme mali pristúpiť už k tomuto kroku, kde naozaj dávame jeden rok na to, aby sa vyriešili všetky ostatné legislatívne veci a od 2019., 2020., 2021. roku aby bol tento príspevok začlenený tak, ako by sme sa dohodli a následne školy by si vyberali učebnice samostatne.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ešte vysvetliť opodstatnenie nasledujúceho návrhu, v ktorom chceme umožniť školám vyberať si učebnice podľa vlastného uváženia, v ktorom, z odporúčacej aj schvaľovacej doložky, a zavádzame aj povinnosť pre ministerstvo poskytovať príspevok na učebnice priamo školám.
Ja začnem iba veľmi krátkym úvodom o tom, čo hovoria rôzne štúdiá, publikácie o našom trhu s učebnicami, resp. o obstarávaní a kvalite učebníc na Slovensku.
PISA 2012 prezentuje, že riaditelia škôl, ktorí reprezentujú až 80 % žiakov, uviedli, že možnosti ich školy sú limitované nedostatkom alebo kvalitou učebného materiálu, teda učebníc, a je to úplne najhorší výsledok zo všetkých testovaných krajín. Teda v kvalite a dostupnosti učebníc dosiahlo Slovensko ten najhorší výsledok.
V TALIS 2013 nás riaditelia škôl reprezentujúci až 82 % učiteľov uviedli, že škola je limitovaná zabezpečovať kvalitné vzdelávanie pre nedostatok alebo nevhodnosť učebného materiálu. V kvalite a dostupnosti učebníc v TALIS-e 2013 opäť najhorší výsledok zo všetkých krajín.
V 2013 správa o stave školstva upozorňuje na kvalitu a nedostatok učebníc a navrhuje postupne, či už spojiť schvaľovaciu a odporúčaciu doložku, ale aj otvoriť trh s učebnicami na následnom vyhodnocovaní prechodného obdobia.
V januári 2016 na tento problém upozorňuje aj Inštitút vzdelávacej politiky, ktorý opäť sa pohráva so slovnými spojeniami otvoriť trh s učebnicami alebo spájať odporúčaciu a schvaľovaciu doložku.
Otvorenie trhu s učebnicami má už veľmi dlhodobo v programe aj strana SaS, preto podávame tento návrh, ktorý umožňuje školám vyberať si z ponuky učebníc, ktoré sa momentálne rozdeľujú na odporúčaciu a schvaľovaciu, a taktiež zavádzame povinnosť, aby ministerstvo školstva presunulo príspevok na učebnice priamo do normatívu, do jednej z časti, ktorú, predpokladám, že pán kolega Sopko sa bude k tomu vyjadrovať, a mohli by sme to upraviť, ak tento návrh prejde aj do druhého čítania.
K dvom pre mňa zásadným veciam, ktoré sú v tomto návrhu, a to, že návrh ruší príspevok školám, na ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, na zakúpenie aj učebníc a finančné prostriedky na zakúpenie učebníc sa stávajú súčasťou normatívneho príspevku podľa § 4 tohto zákona. Teda normatívny príspevok na zakúpenie odporúčaných učebníc, odporúčaných učebných textov alebo odporúčaných pracovných zošitov bude tvoriť súčasť prevádzkového normatívu, o ktorom som už rozprával a asi budeme tu mať ďalšie, ďalšie vyjadrenie od kolegu. Tým sa však zakotvuje aj povinnosť ministerstva financovať nákup učebníc, učebných textov a pracovných zošitov v rovnakej miere pre každú jednu školu na rozdiel od súčasného stavu, kedy ministerstvo investuje len do učebníc pre tie-ktoré školy, ktoré to považujú za najnutnejšie.
Zároveň v súčasnosti ani ministerstvo nemá povinnosť prispievať na učebnice s odporúčacou doložkou, ale má iba možnosť poskytovať na zakúpenie týchto učebníc príspevok podľa § 7, čo sa však, samozrejme, nedeje. A ak by som mal tú možnosť ukázať vám graf, tak by som ukázal, za ostatných desať rokov ako sa znižujú investície na nákup učebníc a aké množstvo požadujú školy, čo sa týka dodania učebníc. V ostatných rokoch to bolo 3,6 mil. kusov učebníc, bolo vykrytých iba 1,6 mil., čo sa týka finančných objemov, na začiatku pred niekoľkými rokmi to bolo až vo výške 10 mil. a ostatné roky to je iba 5,5 mil. eur, ktoré sa investujú na nákup učebníc.
Cieľom tohto návrhu je teda zabezpečiť, aby učebnice s odporúčacou doložkou boli financované zo štátneho rozpočtu, a prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je začlenenie nákladov na učebnice do normatívneho príspevku na žiaka, konkrétne do prevádzkového normatívu. Výška teda prevádzkového normatívu potom bude závisieť aj od výšky nákladov za zakúpenie učebníc.
Vzhľadom, samozrejme, na navrhovanú zmenu vo financovaní učebníc je potrebné aj novelizovať nariadenie vlády, ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu týchto finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.
Návrhom novelizácie je aj ustanovenie v § 13, kde sa kompletne mení celá koncepcia tvorby vydávania, odporúčania učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, ktoré majú používať vo výchovno-vzdelávacom procese. V súčasnosti sa knihy vydávajú a tvoria v súlade s plánom zabezpečenia učebníc ministerstva školstva. Tieto učebnice potom získavajú schvaľovaciu doložku a obstaranie týchto učebníc pre školu je v plnej miere hradené zo štátneho rozpočtu. Iné publikácie je možné opatriť iba odporúčacou doložkou a rovnako v nich je možné v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu, avšak škole nevzniká absolútne žiadny právny návrh na úhradu nákladov na ich kúpu. Vo väčšine prípadov teda môže ísť o učebnice, ktoré majú minimálne rovnakú kvalitu, resp. sú vhodnejšie vzhľadom na jednotlivé špecifiká alebo špecifické podmienky tej danej školy. Preto zásadným prvkom tohto návrhu je odstrániť túto dvojkoľajnosť schvaľovacej a odporúčacej doložky, aj keď ministerstvo bude mať naďalej kompetenciu obstarávať a vydávať nové učebnice podľa svojho zámeru obsiahnutého v pláne zabezpečenia učebníc. Po novom budú týmto učebniciam na rovnakú úroveň postavené aj učebnice v rámci odporúčaného, doložky. Dávame v tomto návrhu trojročné prechodné obdobie, kedy sa má pozorovať, ako budú čerpať jednotlivé učebnice, z ktorých zložiek, či už zo schvaľovacieho, alebo odporúčacieho, a následne aby sa vyhodnotil celý tento proces a mohli by sme po troch rokoch, po nasýtení trhu s učebnicami, prejsť k absolútnemu uvoľneniu trhu a pripraviť sa aj na to, čo používajú absolútne všetky ostatné vzdelávacie procesy v okolitých krajinách.
Ďakujem.