Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, predloženým vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 311 Zákonník práce v znení neskorších predpisov, sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady z 28. júna minulého roku, ktorou sa mení smernica 96 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb.
Návrh zákona upravuje práva zamestnancov vyslaných na výkon prác na územie Slovenskej republiky a povinnosti zamestnávateľov, ktorí ich vysielajú z územia iného členského štátu Európskej únie. Návrh zákona rozdeľuje vyslanie zamestnancov na výkon prác z hľadiska dĺžky trvania na krátkodobé, t. j. do 12 mesiacov, a dlhodobé nad 12 mesiacov, pričom umožňuje vysielajúcemu zamestnávateľovi požiadať o predĺženie lehoty z 12 mesiacov až na 18 mesiacov.
Návrhom zákona sa zároveň rozširuje rozsah takzvaného tvrdého jadra pracovných podmienok, a to: Po prvé, doteraz garantované poskytovanie iba minimálnej mzdy sa rozširuje na garanciu poskytovania všetkých povinných zložiek mzdy, napríklad príplatky za sviatok, sobotu, nedeľu, nočnú prácu. Po druhé, pri prideľovaní zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi sa budú poskytovať porovnateľné pracovné podmienky, aké patria kmeňovým zamestnancom. A po tretie, dopĺňajú sa podmienky ubytovania poskytovaného zamestnávateľom a cestovné náhrady pri pracovných cestách alebo cestách do obvyklého miesta výkonu práce. V nadväznosti na úpravy v Zákonníku práce sa novelizuje aj zákon o cestných náhradách a zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb.
Ďakujem. Skončil som.

Ja len jednu vetu, pani poslankyne. Ten účel použitia je priamo definovaný v tom zákone. Môžeme sa na výbore presne pobaviť o tom, čo to má napĺňať, aby tu neboli nejaké pochybnosti. Ja garantujem, že z hľadiska práva aj ústavného, aj zákona o ochrane osobných údajov je to v poriadku.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Novelu zákona o starobnom dôchodkovom sporení predkladám z dôvodu plnenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky ´18 - 20.
Cieľom návrhu zákona v čl. I je zvýšenie informovanosti sporiteľa o jeho dôchodku z II. piliera. Na základe zmien v zákone dostanú novú podobu, ale najmä obsah, dva dokumenty, po prvé, výpis z osobného dôchodkového účtu sporiteľa a informácia o dôchodkoch. Spoločným prvkom týchto dokumentov má byť najmä ich užitočnosť a zrozumiteľnosť pre sporiteľa, preto budú obsahovať len vybrané individuálne informácie, ktoré podporia jeho informované rozhodnutie a finančné plánovanie v súvislosti s odchodom do dôchodku. Okrem iného v nich sporiteľ získa informáciu o dôchodkovom veku, o prognózach nasporenej sumy v čase odchodu do dôchodku vo výške predpokladaného mesačného dôchodku.
Zároveň bude efektívnejšie sprostredkovávať investičnú stratégiu dôchodkového fondu, úroveň rizika tak, aby bol sporiteľ schopný lepšie prijať informácie a následne prijať konkrétne rozhodnutia.
Ďakujem.

Dve vety.
Pani poslankyňa, keď budete mať pozmeňovací návrh, samozrejmá vec, že sa budeme s ním zaoberať. Áno, potvrdzujem, je to štátna sociálna dávka, preto sme vyhrali medzinárodný súd, pretože keby to bola dôchodková dávka, tak musíme vyplácať túto dávku aj do zahraničia. To znamená, to má istú "výhodu".
Áno, je postavená na solidarite ako základnej báze. Ja budem veľmi rád, ak sa mi podarí ešte, a očakávam, že ma podporíte, aby sme vyrovnali to skóre medzi solidaritou a zásluhovosťou, ak budeme predkladať legislatívu o tzv. trinástom dôchodku, ktorý, si myslím, že v tomto prípade by bol spravodlivý, lebo by pokrýval celý diapazón dôchodcov, možnože nie od 100-percentnej sumy, ale postupne.
Čo sa týka tohto vianočného príspevku dlhé a dlhé roky, som veľmi rád, že aj v časoch, keď ste vy boli pri moci, ste ho nezrušili, že pokračoval tento príspevok. Ja som veľmi rád, že sa nám podarilo nájsť finančné prostriedky pre tento rok, že ich vlastne o 100 % navyšujeme. To je každopádne pozitívum. A to práve dáva dobré východiskové pozície pre to, aby sme sa mohli baviť pre to ďalšie obdobie o tom trinástom dôchodku.
Samozrejme, uchádzam sa o podporu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ešte raz sa ospravedlňujem.
Cieľom navrhovanej novely zákona o poskytovaní vianočného príspevku je zvýšenie vianočného príspevku vrátane jednorazového zvýšenia na dvojnásobok jeho súčasnej úrovne. Maximálna suma vianočného príspevku vrátane jednorazového zvýšenia pre dôchodky, resp. úhrny súm dôchodkov nepresahujúce sumu životného minima, ktorá je dnes 210 eur, čo je predpoklad životného minima pre rok 2019, tak bude 200 eur. Naďalej pritom platí, že so stúpajúcou výškou dôchodku, resp. úhrnu súm dôchodkov, sa bude výška vianočného príspevku lineárne znižovať.
Okrem zdvojnásobenia sumu vianočného príspevku sa navrhuje aj rozšírenie okruhu dotknutých osôb prostredníctvom zvýšenia hranice nároku na vianočný príspevok z pôvodnej úrovne 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve na 65 %, t. j. v roku 2019 bude horná hranica na nárok na vianočný príspevok v sume 658,50 eur. Vianočný príspevok v maximálnej sume 200 eur sa vyplatí za tento kalendárny rok 128 200 osobám.
Celkový počet dotknutých osôb dôchodcov sa odhaduje za rok 2019 na úrovni približne 1,3 mil. osôb. V porovnaní s rokom 2018 sa predpokladá zvýšenie počtu poberateľov vianočného príspevku v dôsledku zvýšenia hranice nároku na vianočný príspevok z 572,4 na 658,5 eura o približne 72-tisíc osôb.
Ďakujem, skončil som.

Pán poslanec, ak by som mal odpovedať vyslovene účtovnícky, 135-tisíc a 25-tisíc, myslím, že to dáva jasnú odpoveď z hľadiska dopadov, tie sú relatívne plusové.
Ale dôležité je zopakovať jednu vec. Týka sa to vyslania maximálne na 90 dní, to nie sú bežní cudzinci, ktorí pracujú niekde v automobilkách. To sú cudzinci, ktorí sú vyslaní za nejakým účelom, montáže, proste nejakej práce, ktorú tu zabezpečuje firma, ktorá tu zákazku získala a dajme tomu hlavnú časť vyrobila u seba doma a tu sa už realizujú montážne práce alebo služby. To je to vyslanie. To si treba uvedomiť ten základný rozdiel.
To znamená, to nehovoríme o agentúrnych zamestnancoch, čo ja viem, automobiliek, to je úplne iné pravidlo a úplná iná legislatíva. Tam, samozrejmá vec, tieto pravidlá, ktoré som teraz ponúkal, v plnej miere neplatia. Hovorím, gro je o vy-sie-la-ní zamestnancov.
No a čo sa týka Európskej únie, no voľný pohyb osôb, voľný pohyb tovaru, ale, samozrejmá vec, že tieto veci my sledujeme, máme ich záujem sledovať a v konečnej miere hlavne Sociálna poisťovňa ich musí sledovať, lebo to je dopad na hospodárenie Sociálnej poisťovne a nielen dôchodkového fondu, ale aj všetkých ostatných fondov, na ktoré sa prostriedky za týmto účelom presúvajú do Sociálnej poisťovne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady, vám, pán poslanec, za otázku. Môžem potvrdiť, že časť cudzincov pracujúcich na Slovensku u nás skutočne neplatí odvody na sociálne poistenie. K daniam sa vyjadrovať nebudem, keďže to je záležitosť rezortu financií.
Ako ste si však mohli prečítať v článku, na ktorý sa odvolávate, ide o legálny stav. Týždenník Trend došiel k svojmu záveru na základe rozdielu alebo porovnaniu medzi cudzincami registrovanými úradmi práce a tými, ktorí sú registrovaní v Sociálnej poisťovni. Musím vás však upozorniť, že úrady práce registrujú každého u nás legálne pracujúceho cudzinca, avšak nie u všetkých vzniká povinnosť platiť sociálne poistenie u nás.
Prvá výnimka sa týka všetkých, a to aj cudzincov z tzv. tretích krajín, ktorí sú k nám vyslaní na krátkodobú prácu ako zamestnanci firmy sídliacej v členskej krajine.
Podľa európskej smernice pre vysielanie pracovníkov sú sociálne poistení v krajine, kde sídli zamestnávateľ, u nás sa preukážu potvrdením z príslušnej krajiny, že tam naozaj poistení sú a že poistné platia.
Druhá výnimka sa týka všetkých štátnych príslušníkov členských krajín EÚ, ktorí po príchode môžu byť na Slovensku ešte dva roky sociálne poistení vo svojej domovskej krajine, ak sa tak rozhodnú, opäť stačí, že sa preukážu potvrdením príslušnej domácej inštitúcie pre sociálne poistenie. Toto je možnosť pre pracujúceho, samozrejmá vec, že nie pre štát, takže my nemôžeme nútiť cudzinca, aby si tú možnosť nevybral. A, samozrejme, táto možnosť je opäť garantovaná európskou legislatívou.
Tretia výnimka sa týka priamo občanov Srbskej republiky. Ide rovnako o možnosť rozhodnúť sa platiť sociálne poistenie doma v priebehu prvých dvoch rokov práce na Slovensku. Srbom to umožňuje dvojstranná zmluva medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení, ktorá je platná od 1. marca 2013.
Národný inšpektorát práce v priebehu od januára do februára, od januára 2018 do februára 2019 eviduje 25 493 zamestnancov oznámených ako vysielaných z členských krajín Európskej únie. Opakujem ešte raz, že môže ísť aj o občana EÚ, ale aj o zamestnanca z tzv. tretej krajiny, pokiaľ je pracujúcim v krajinách Európskej únie.
K 31. 12. 2018 eviduje Ústredie práce 1 807 štátnych príslušníkov tretích krajín vyslaných z tretej krajiny na základe obchodnej zmluvy na zabezpečenie tovaru alebo služieb. Jedná sa o najviac 90 dní. Z toho je 271 Ukrajincov a 1 065 Srbov.
Vážený pán poslanec, zamestnanci Sociálnej poisťovne, ústredie, v roku 2018 vystavili 41 414 prenosných dokumentov A1 a zamestnanci jednotlivých pobočiek Sociálnej poisťovne vystavili 94 267 prenosných dokumentov A1 z dôvodu vyslania. Spolu zamestnanci Sociálnej poisťovne takto vystavili 135 681 prenosných dokumentov A1, čo v porovnaní s rokom 2017 predstavuje nárast o 21 508 prenosných dokumentov. Dokument A1 je dokument o vyslaní. To znamená, že v uplynulom roku bolo Slovákov približne 90 %, zvyšných 10 % zamestnanci cudzinci, ktorí sú zamestnancami slovenských firiem, vyslaných 135 681.
Na záver, takže uvedená informácia vôbec nemusí znamenať nejaký nelegálny stav, ktorý by vznikol z nejakej našej viny, ale je to v súlade s našou a európskou legislatívou. U nás sa to týka 25,9-tisíc cudzincov a slovenskí občania, resp. zamestnanci slovenských firiem v minulom roku využili túto možnosť za tej istej legislatívy pravidiel pre krajiny Európskej únie v objeme 135-tisíc osôb.
Ďakujem, skončil som.

Samozrejmá vec, nemusíte v tomto smere ma interpelovať. Skôr sa dohodneme a to je, to treba špecifikovať, aby to zameranie malo aj isté časové obdobie, horizonty, jednak minulosť, a možnože aj nejaký strednodobý horizont z hľadiska vývoja demografie a z toho vyplývajúceho vplyvu na trh práce z hľadiska sily jednotlivých ročníkov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec, ďakujem za otázku. Vaša otázka, pán poslanec, si vyžaduje trošku hlbšiu analýzu štatistiky vývoja nezamestnanosti na základe sociologických informácií ohľadom vývoja pôrodnosti, ktorú, samozrejmá vec, ak si budete želať môže rezort pripraviť, no ale to nie je možné tak v krátkom čase, aký som mal k dispozícii na, na odpovedanie vašej otázky. Každopádne máme k dispozícii analýzu, ktorá hovorí o demografii a jej vplyv na trh práce aj z hľadiska budúcnosti, pretože tá otázka je výsostne aktuálna.
Ale predsa len najzákladnejšie informácie, od roku 2012 do konca roku 2018 ubudlo z evidencií uchádzačov o zamestnanie evidovaných na úradoch práce 2 239 740 uchádzačov. Treba povedať, že niektorí sa ale viackrát otočili. Odišiel a v istom období sa vrátil a mohol sa aj 3-4-krát v evidencii otočiť. Z toho 15 593 bolo vyradených na základe priznania starobného dôchodku alebo dosiahnutia veku starobného dôchodku. V percentuálnom vyjadrení ide o 0,7 % spomedzi všetkých vyradení, teda aj napriek tomu, že momentálne nemáme k dispozícii tie hlbšie analýzy a prepočty, je zjavné, že odchod uchádzačov o zamestnanie do dôchodku má relatívne minimálny vplyv na vývoj evidovanej nezamestnanosti na úradoch práce.
Všetko, ďakujem.

Pani poslankyňa, ťažko sa takto odpovedá, lebo to je všeobecná otázka. Ja si myslím, že je dôležité individuálne posúdiť každú jednu žiadosť, každú jednu individuálnu žiadosť, pretože každý jeden človek má svoje individuálne, ja neviem, schopnosti, možnosti, podmienky, ktoré je potrebné v tomto smere zohľadniť. Treba vidieť, že ten invalidný dôchodok, to nie je všetko. Ten sociálny systém poskytuje veľmi, veľmi veľa otázok, ktoré môžu doplniť a vylepšiť sociálno-ekonomickú situáciu.
Treba vidieť jednu vec, riešenia, ktoré ponúka vláda, resp. môj rezort, majú za cieľ riešiť sociálne skupiny rôzneho charakteru. Po prvé riešiť podmienky mladých rodín, riešiť podmienky aj seniorov a medzitým je veľmi veľký diapazón, ktorý súvisí s ťažkým zdravotným postihnutím.
Kompenzácie, ja aj tohto roku idem opätovne valorizovať kompenzácie a ideme zvyšovať príspevky opatrovateľom, pretože vždy som mal a budem mať záujem urobiť všetko preto, aby ľudia mohli ostať čo najdlhšie v svojom prirodzenom prostredí, a preto prostriedky pre opatrovateľky, pokiaľ sa dcéra stará o matku a podobne, sú veľmi dobre investovanými, sú výhodné aj pre štát, ale dôležité sú, že sú výhodné pre tú rodinu, pretože tvorí istý kompakt. Takže odporúčam ešte raz, pokiaľ takéto, takéto otázky na vás prídu, môžte sa obrátiť na ministerstvo, ja vás ubezpečujem aj vám dáme odpoveď a dáme odpoveď každému jednému žiadateľovi, ale v tomto prípade ešte raz zopakujem to, čo je v závere mojej odpovede. Úrady práce sú od toho, aby dávali komplexnú odpoveď. Veľakrát vedia upriamiť pozornosť toho žiadateľa aj na možnosti, ktoré systém poskytuje, o ktorých on nevedel, a na základe toho môže požiadať o ďalšie sociálne dávky, ktoré mu zákon umožňuje.
Ďakujem.