Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Presne potvrdzujem, že asi toto je možno tá najdôležitejšia časť v tomto zákone, a to, že sa tam pridávajú ďalšie možnosti pokutovania práve za to, čo a akým spôsobom sa v zmysle tohto zákona používa. Namiesto toho, aby sme prirodzeným spôsobom vytvárali hrdosť na to, aké znaky a symboly používame a aby sme ich ďalej rozširovali kľudne aj kultúrnym spôsobom tak, ako bolo vytvorené napríklad to logo ľadového zväzu. Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, novela zákona o štátnych symboloch vznikla najmä na základe toho, že sa jednému z poslancov nepáčilo logo Slovenského zväzu ľadového hokeja. Návrh evidentne vznikol emotívne a je plný nejednoznačností a nepresných definícií.
Pán Hrnko, pred chvíľou ste to tu spomínali. Ten drevený znak hore považujete za biely, za čierny, za strieborný? Alebo má guličky? Alebo krížiky? Ja si myslím, že ani jedno z toho. Má hnedú farbu. (Reakcia z pléna, zaznievanie gongu.) No, vy ste tu spomínali, akú farmu má mať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Hrnko, môžte ako navrhovateľ kedykoľvek vystúpiť.

Sloboda, Vladimír, poslanec NR SR
K návrhu zákona. Ak má použiť športová reprezentácia Slovenskej republiky štátny znak na významnej súťaži, vrátane prípravy na súťaž, najmä jeho vyobrazením, spôsobom ustanoveným týmto zákonov, akým spôsobom si budete vysvetľovať to slovo najmä? Môže používať aj úplne inak? Pretože v tom prípade naďalej môže vlastne používať to logo, ktoré si vymysleli a ktoré použili. Pretože najmä znamená, že môžu použiť aj niečo iné. Navyše, keď si pozriete tie logá, ešte aj hokejisti Severnej Kórey používajú logá na svojich dresoch.
A čo sa týka grafických prvkov športového odevu, s výnimkou športového čísla, nesmú byť nadradené vyobrazeniu štátneho znaku. Čo tým myslíte? Nadradené by malo byť menšie, väčšie, vľavo, vpravo, hore, dole? Nadradenosť si každý môže vysvetliť inak. Niekto je nadradený už svojím správaním. Navyše, grafickým prvkom sú aj zošité časti dresu. Takže aj tie môžu mať viaceré farby. A teraz čo, tým, že je to nejaká časť dresu, bude červená, tak je, vo väčšine tým pádom je nadradená tomu?
Pán Tittel tu vo svojej faktickej poznámke potvrdil svoju hrdosť na dresy, ktoré nosil. Keď si ale bližšie pozriete štátne znaky, ktoré sú na tých niektorých dresoch vyobrazené, určite nájdete odchýlky v zobrazení oproti oficiálnej verzii štátneho znaku. Nedávno, kým sme si pozerali fotky naozaj zo zápasov, prevažne futbalistov, však ich je asi najviac, všimnite si, že nie je úplne ten znak celkom v súlade s tým, ako je to uvedené, čo myslím si, že drvivá väčšina ľudí s tým nemá žiadny problém. Išlo o tom, že tam ten štátny znak máme a tešili sme sa z našich futbalistov.
Ďalšou polemickou definíciou je významné športové alebo kultúrne podujatie. Kto povie, že čo je významné podujatie a ktoré nie? Niečo iné je významné pre vás, niečo iné je významné pre päťročné deti a ich rodičov. Vtedy je to pre nich významný ten ich turnaj, ktorý hrajú. Významným kultúrnym podujatím koniec koncov môže byť aj ružinovský folklórny festival. A teraz na základe tohto máme na začiatku toho festivalu zakaždým hrať štátnu hymnu? (Reakcia z pléna.) Super.
Ešte aj, ak nie je cieľom návrhu zákona pokutovať, prečo tam potom pridávate ďalšie možnosti pokutovania, ktoré tam predtým neboli? Napríklad aj práve za to, čo tu bolo spomínané, keď zahráte cudziu hymnu na podujatí, kde nie je oficiálna delegácia. Za to môžte dostať pokutu do výšky 10-tisíc eur. Hľadal som bližšie detaily, no v dôvodovej správe, naozaj presne, ako spomínal Ondro, nič také neuvádzate. Chcete teda dávať aj pokuty za to, že hymnu niekto nezahral práve vtedy keď ju mal? Lebo aj to z tej definície toho ustanovenia vyplýva, že jednoducho nezahral, mal, smola, pokuta do výšky 10-tisíc eur.
Takýmto prístupom naozaj nepodnietime hrdosť k štátnym a národným symbolom. Tým, že na vyobrazenie dvojkríža na trojvrší v logu či znaku musí dávať ministerstvo vnútra svoj súhlas? Ako pozrite si, koľko firiem práve túto časť používa. Teraz bavíme sa o logách ako takých, ktoré sa musia registrovať. A hlavne predpokladám, že ste si všimli, že prezidentský kandidát s podporou SMER-u pán Šefčovič tak isto používa trojvršie s dvojkrížom ako svoje logo.
Dávam návrh, aby sme vrátili návrh zákona navrhovateľom na dopracovanie, pretože je evidentne plný nepresností.
Ďakujem.

Martin, správne si to podotkol, tú dôležitú vec, že staré kauzy sa riešia podľa predchádzajúcej verzie zákona, takže tým pádom ja naozaj nerozumiem, prečo by sa tu mala uplatňovať novela, ktorá navyše bude platiť od 1. 1. 2020.
Chcem ťa len doplniť, dôležitá časť, ktorá tam odznela, je aj, sú prípadné riešené staré kauzy. Ak teraz by niekto pri niektorom z verejných funkcionárov otvoril nejaký jeho prehrešok z roku 2010 a on je stále verejným funkcionárom a dostal by za to pokutu a otvorí ďalší jeho prehrešok niekde z roku, ja neviem, 2014, ´15, tak touto novelou zákona sme vôbec neodstránili to, tú možnosť, že by takýto verejný funkcionár tiež by mal prísť o mandát. Takže to ustanovenie v tomto prípade je veľmi zle naformulované. Ak tým ten, kto to predložil, myslel úplne niečo iné, mala tam byť naozaj jasná formulácia, že sa bavíme o priestupkoch, ktoré sa, pardon, priestupkoch podľa porušení zákona, ktoré sa týkajú toho daného volebného obdobia. A to tam uvedené nie je. To znamená, že sa to môže týkať ktoréhokoľvek jeho obdobia.

Vážené kolegyne, kolegovia, návrh predkladám ako predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií na 8. schôdzi dňa 28. marca 2017 prijal rozhodnutie podľa čl. 9 ods. 8 ústavného zákona č. 357/2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 č. P/32/16/K zo dňa 28. marca 2017, ktorým vyslovil stratu mandátu verejnému funkcionárovi Igorovi Matovičovi, poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Uvedené rozhodnutie bolo schválené uznesením výboru č. 123 zo dňa 28. marca 2017 s tým, že podľa bodu C tohto uznesenia poveril predsedu výboru predložením písomného rozhodnutia na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky na najbližšej riadnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čo sa deje takmer po dvoch rokoch. Navrhnutý postup vplýva z ustanovení čl. 10 ods. 1 ústavného zákona, podľa ktorého rozhodnutie prijaté podľa čl. 9 ods. 8 ústavného zákona musí byť schválené Národnou radou Slovenskej republiky najmenej trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Rozhodnutie výboru, ktorým výbor vyslovil stratu mandátu poslanca, je v prílohe tohto návrhu vrátane uznesenia výboru v predmetnej veci. Postup rokovania o návrhu výboru na schválenie jeho rozhodnutia o vyslovení straty mandátu verejnému funkcionárovi je upravený výlučne v ustanoveniach ústavného zákona čl. 9 ods. 8 a čl. 10 ods. 1 a 2. Podľa uvedených ustanovení ústavného zákona Národná rada Slovenskej republiky rokuje podľa čl. 10 ods. 1 ústavného zákona a svoje rozhodnutie zverejňuje.
Dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na Ústavný súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 10 ods. 1 ústavného zákona. V prípade, že Národná rada Slovenskej republiky rozhodnutie výboru schváli, dochádza k strate mandátu poslanca dňom právoplatnosti rozhodnutia výboru.
Táto predkladacia správa neobsahuje žiadne osobitné údaje o konaní nad rámec rozhodovania výboru, ktoré má však všetky náležitosti rozhodnutia, vrátane výroku odôvodnenia a poučenia. Od účinnosti ústavného zákona ide o prvý prípad rokovania Národnej rady Slovenskej republiky o schválení rozhodnutia výboru podľa čl. 10 ods. 1 ústavného zákona.
A teraz k samotnému návrhu uznesenia, ktoré znie: Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k rozhodnutiu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. P/32/16/K zo dňa 28. marca 2017, ktorým vyslovil stratu mandátu verejnému funkcionárovi Mgr. Igorovi Matovičovi, poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 508).
Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 10 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. schvaľuje rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií prijaté podľa čl. 9 ods. 8 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. č. P/32/16/K zo dňa 28. marca 2017, ktorým Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií vyslovil stratu mandátu verejnému funkcionárovi Mgr. Igorovi Matovičovi, poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci Výbor Národnej rady slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva (tlač 1296). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pričom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.