Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ja sa ospravedlňujem, ale teda výbor pre nezlučiteľnosť funkcií bude ešte chvíľku pracovať. O 15 minút, to znamená 16.20 bude zasadnutie výboru, okrem iného, bol nám doručený nález k jednej, z Ústavného súdu k jednej našej kauze, takže budeme o tom naozaj rokovať, takže vidíme sa o 15 minút. Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade teda by som chcel reagovať na to úvodné slová, ktoré tu zaznali. A áno, ten návrh, ktorý neskôr chcem predniesť mení komplexne čl. I a čl. II vo vládnom návrhu. Nie je to neobvyklá prax v súčasnom parlamente. Treba si pozrieť, koľkokrát sa stalo, že zo zákona, ktorý prišiel do parlamentu, nakoniec vzniklo úplne niečo iné, ako pôvodne bolo plánované. Je to tak isté téma aj ďalšieho návrhu zákona, ktorý tu budeme neskôr riešiť, o sociálnych službách, ktorý sa tvári, že rieši očeerky a popritom rieši niečo iné. Takže nemyslím si, že by to bola nejaká veľmi neobvyklá prax.
Druhá vec je, sme v skrátenom legislatívnom konaní a riešime tu, myslím si, že dosť závažné témy a mali by byť prediskutované naozaj hlbšie a napriek tomu to takýmto spôsobom urobené nie je. Toto je tak isto téma, ktorá si zaslúži oveľa hlbšiu diskusiu, tak v tom prípade budem veľmi rád, keď, potom keď obidve tieto témy budú prediskutované v dlhšom a hlbšom konaní.
Včera sme si tu s kolegami aj prediskutovávali, že vlastne, čoho všetkého sa vlastne týka tá zmena, ktorú za chvíľku navrhnem. Týka sa hlavne konaní, kedy sa škoda, ktorá je spôsobená, a štát ju musel zaplatiť, sudcov síce týka, ako tu pred chvíľou bolo aj spomenuté, že je zrejmé z disciplinárnych konaní, že sudcovia pochybili, ale keď nie sú dotiahnuté do konca, tak vlastne nie je možné od nich tieto prostriedky vymáhať. Z toho dôvodu sme navrhli aj to znenie také, ako je aj uvedené v tom pozmeňujúcom návrhu. Ale teda k téme.
Súčasné znenie zákona o sudcoch a prísediacich obmedzuje zodpovednosť sudcov iba na nezákonný postup a rozhodnutie. Takáto právna úprava sudcov nijako nemotivuje postupovať a rozhodovať v súlade s právnym poriadkom a hlavne s ustálenou judikatúrou, čo má negatívny dopad na právnu istotu nielen strán sporu, ale celej spoločnosti.
Regresný nárok štátu na náhradu škody vzniká sudcovi len v prípade, ak škoda vznikla štátu na základe rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky alebo Európskeho súdu pre ľudské práva. Regresný nárok nevzniká na základe priznania náhrady škody dotknutej osobe všeobecným súdom podľa zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, hoci uplatňovanie regresného nároku štátu voči sudcovi je v týchto prípadoch často dôvodné a opodstatnené. A to je to, čo som spomenul pred chvíľkou. Má to vplyv práve na, týmito nedokončenými disciplinárnymi konaniami alebo inými konaniami voči sudcom, ktorí či už urobili nesprávne rozhodnutie alebo sa ich týka nezákonný postup. Navyše, uplatnenie regresného nároku je v súčasnosti podmienené zavinením sudcu, ktoré bolo právoplatne konštatované v disciplinárnom konaní. Pri každom nezákonnom postupe a rozhodnutí súdu je preto logicky potrebné predpokladať, že k porušeniu práva došlo zavinením sudcu, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti. Nevyvrátiteľná právna domnienka znalosti platného práva platí pre každého. O to viac preto musí platiť pre sudcov. Nie je preto potrebné, aby zavinenie sudcu bolo výslovne konštatované. Aj v prípade, že v disciplinárnom či trestnom konaní nebude sudcovi preukázaný úmysel, treba predpokladať, že sudca nezákonne postupoval alebo rozhodoval z nedbanlivosti.
Podľa súčasného znenia zákona je náhradu škody od sudcu povinná vymáhať správa súdu. O povinnosti nahradiť škodu a o výške požadovanej škody rozhoduje predseda súdu. Ak spôsobil škodu predseda súdu sám alebo spoločne so sudcom a podriadeným zamestnancom, rozhodne o povinnosti nahradiť škodu a o jej výške rozhoduje predseda krajského súdu. O povinnosti nahradiť škodu a o jej výške u predsedov vyšších súdov rozhoduje ministerstvo. Takáto diferenciácia subjektov, ktoré rozhodujú o povinnosti sudcu nahradiť škodu a o výške požadovanej škody, vedie k rozdielnym prístupom v obdobných veciach, čo vytvára stav právnej neistoty. Navyše, predsedovia súdov majú voči sudcom, o ktorých majú rozhodovať, kolegiálny či dokonca priateľský vzťah, čo zakladá pochybnosti o nestrannosti ich rozhodovania.
Podľa navrhovanej úpravy bude o povinnosti ktoréhokoľvek sudcu nahradiť škodu a o výške požadovanej škody rozhodovať ministerstvo spravodlivosti ako najvyšší orgán štátnej správy súdov, ktoré zároveň bude povinné od sudcov túto škodu aj vymáhať.
Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, ktorú môže štát od sudcov vymáhať, táto je podľa súčasnej právnej úpravy bez limitu len pri úmyselnom zavinení sudcu. Úmyselné zavinenie pri nezákonnom rozhodnutí či postupe sa však môže sudcovi preukazovať len ťažko. Ak by teda regresný nárok voči sudcovi vôbec prešiel, tak len pri škode spôsobenej z nedbanlivosti, pri ktorej výška náhrady škody nesmie presiahnuť trojnásobok platu sudcu. Sudcovia tak môžu rozhodovať podľa ľubovôle, resp. podľa vôle iných osôb, tak ako to v posledných týždňoch zaznieva v médiách. Bez ohľadu na platný právny poriadok a ustálenú judikatúru, pričom za prípadnú spôsobenú škodu nenesú žiadnu zodpovednosť, resp. nesú do výšky trojnásobku svojho platu.
Výška náhrady škody spôsobenej svojvoľným postupcom alebo rozhodnutím sudcu, ktorý postupoval alebo rozhodol v zrejmom rozpore s platným právnym poriadkom
alebo ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, by nemala byť limitovaná. Na základe týchto argumentov vlastne prednesiem nasledujúci pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Slobodu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch
a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 1823.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:
Článok I znie:
"Čl. I
Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.185/2002 Z. z., zákona č. 670/2002 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 505/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 267/2004 Z. z., zákona č. 403/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 609/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č.122/2005 Z. z., zákona č. 622/2005 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 15/2008 Z. z., zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 100/2011 Z. z., zákona č. 467/2011 Z. z., zákona č. 503/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 392/2012 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 216/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 362/2014 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 443/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z., zákona č.177/2018 Z. z., zákona č. 31412018 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 40/2019 Z. z., zákona č. 282/2019 Z. z. a zákona č. 397/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 104 druhá veta znie:
"Ak štát uhradí náhradu škody, ktorá bola spôsobená postupom alebo rozhodnutím sudcu, požaduje od sudcu regresnú náhradu za podmienok ustanovených týmto zákonom.".
2. V § 105 odsek 1 znie:
"Ministerstvo je povinné vymáhať od sudcu náhradu škody. za ktorú zodpovedá.".
3. V § 105 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:
"To neplatí, ak bola škoda spôsobená svojvoľným rozhodnutím alebo postupom, ktoré zjavne nemajú oporu v právnom poriadku a v ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít.".
4. V § 105 odsek 3 znie:
"O povinnosti nahradiť škodu a o výške požadovanej náhrady škody rozhoduje ministerstvo."
2. Článok II znie:
"Čl. II
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 215/2007 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 508/2010 Z. z. a zákona č. 412/2012 Z. z. sa mení takto:
V § 22 odsek 3 znie:
"Ak štát uhradí náhradu škody, ktorá bola spôsobená sudcom, požaduje od sudcu regresnú náhradu
a) v celej výške, ak bola škoda spôsobená úmyselným konaním sudcu alebo jeho svojvoľným rozhodnutím alebo postupom, ktoré zjavne nemajú oporu v právnom poriadku a v ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít,
b) vo výške podľa osobitného predpisu,10b) ak ide o nedbanlivostné konanie sudcu.""
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, tak ako zaznelo už v prvom čítaní, upresňujeme formuláciu a definíciu štatutárov organizácií, ktorých, resp. verejných funkcionárov v organizáciách, v ktorých má zastúpenie štát, kde v tomto prípade z tejto definície vylučujeme osoby, ktoré sú v orgánoch týchto spoločností za súkromné spoločnosti, nie za štát, ktorých povedzme že výkladom tejto definície doteraz mohol niekto do toho zahŕňať, tak takto bude jasné, že do tejto definície nepatria.
Rovnako členovia dozorných rád v súčasnosti podľa platného znenia nemôžu popri tejto činnosti v tých dozorných radách podnikať, čo takisto nie je, nie je správne, nakoľko túto činnosť nevykonávajú na plný úväzok a popri, popritom sa venujú svojmu zamestnaniu alebo prípadne svojim spoločnostiam a prípadne dokonca sú vo viacerých spoločnostiach, ktoré sú na seba navzájom previazané, tak navrhujeme, aby rovnako ako pri obecných alebo samosprávnych poslancoch tieto činnosti boli umožnené, to znamená, že aby mohli podnikať popri výkone týchto činností. To sú tie dve najdôležitejšie zmeny a, samozrejme, sú tam ešte dve technické týkajúce sa samotného majetkového priznania, ktoré sa týkajú týchto dvoch zmien.
Takže, kolegovia, kolegyne, budem veľmi rád, keď podporíte tento návrh, obzvlášť teda kluby prípadne, ktoré sa k tomu potrebujú ešte niečo spýtať, lebo som videl, že nie všetci, ktorí hlasovali za tento návrh aj na výbore, neskôr sa k tomu vyjadrili pozitívne, tak budem veľmi rád, keď si to vedia vydiskutovať ešte pred tým, ako dôjde k samotnému hlasovaniu.
Ďakujem.

Takisto pozývam členov výboru pre nezlučiteľnosť funkcií presne na dvanástu, hneď ako sa vyhlási prestávka, aby prišli do rokovacej miestnosti výboru na krátke rokovanie výboru.

Ďakujem pekne. Dúfam, že tak ako bolo bez akejkoľvek kritiky a rozpravy samotné prerokovanie tohto návrhu zákona, a myslím, že dostatočne sme si to vydiskutovali či už na opakovaných stretnutiach komisie, ktorú má vytvorený ten náš výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, samozrejme, aj na samotnom výbore a na stretnutiach aj so zainteresovanými organizáciami, tak dúfam, že kolegovia poslanci širokospektrálne, aj či už koaliční, alebo opoziční, podporia tento návrh zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, predkladáme vám za výbor pre nezlučiteľnosť funkcií už tretiu novelu tohto v tomto roku nášho zákona, pričom neustále potrebujeme vylepšovať detaily v tejto novele, konkrétne pri definovaní, kto je a kto nie je verejným funkcionárom v prípade, že zastupuje štát v spoločnostiach, resp. v právnických osobách, v ktorých zastupuje štát. V tomto okamihu táto definícia zahŕňa aj osoby, ktoré nezastupujú v týchto organizáciách, kde má majetkovú účasť štát, ale zastupuje, nie sú len zástupci štátu ako verejní funkcionári, ale sú tam aj zástupcovia súkromných akcionárov, ktorí sú v týchto spoločnostiach, čo, samozrejme, nebolo účelom tohto zákona. No je to kvôli tomu spravené takýmto spôsobom, aby bol zahrnutý čo najväčší rozsah tých, ktorí zastupujú štát naozaj.
Pre upresnenie sme sa nakoniec dohodli aj s či už s ministerstvom spravodlivosti, alebo ministerstvom hospodárstva na novej, novej definícii, ktorá by mohla zahŕňať verejných funkcionárov vyslovene zastupujúcich štát a pokrývať takmer celé spektrum týchto zástupcov, pretože netýka sa to, samozrejme, len obchodných spoločností, či už akcioviek, alebo eseročiek, ale týka sa to aj iných, napr. fondov, kde nebudú pokryté len štatutári, ale budú pokryté aj riadiace orgány týchto organizácií, a čo je dôležité, hlavne pri dozorných radách, ktoré boli v tomto roku, vlastne rozšírené boli, pojem verejný funkcionár aj dozornej rady týchto spoločností, tak títo verejní funkcionári budú môcť podnikať, tak jako napríklad tu môžu poslanci samosprávnych krajov alebo poslanci obcí a miest, pretože, samozrejme, pre nich je to iba čiastková, čiastková práca, tak rovnako iným spôsobom je to čiastková práca pre týchto členov dozorných rád. Takže vďaka tomu v tejto novele, ktorú dnes predkladáme, vlastne budú môcť pracovať. To bol aj dôvodom hlavným pre skrátené legislatívne konanie.
Tým, že pri činnosti týchto dozorných rád vlastne došlo k tomu, že mnoho z členov sa vzdalo tejto funkcie, začali byť nefunkčné, resp. začali byť nefunkčné od 1. 1., kedy nadobudne platnosť aktuálny zákon, resp. účinnosť, aktuálny zákon a v tom okamihu by mohlo dôjsť naozaj k škodám v týchto jednotlivých spoločnostiach, pretože dozorné rady majú určité povinnosti minimálne voči regulačným úradom. V prípade, že by nekonali, tak, samozrejme, to znefunkční fungovanie týchto organizácií.
Z tohto aj dôvodu takisto predkladáme tento zákon. Ďalej sa budem potom vyjadriť v rozprave.
Ďakujem.

Takisto chcem pripomenúť kolegom z výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že máme rokovanie výboru o 12.00 hod. na obvyklom mieste. Ďakujem.

Ďakujem. Hovorili ste o tom, že teda treba sa pozrieť konštruktívne na ten, na to, čo ste pripravili ako rozpočet. To, čo aj je predmetom kritiky, je, že všetky vaše opatrenia, ktoré ste nachystali aj na budúci rok, nezohľadňuje samotný návrh rozpočtu. Minimálne čo sa týka subjektov verejnej správy, napríklad jednotlivé územné samosprávy, ktoré vykonajú či už prenesený výkon štátnej správy, im ste navýšili náklady na výkon preneseného výkonu štátnej správy, ale nezohľadnili ste v tom rozpočte na výkon tejto činnosti vôbec zvýšenie týchto nákladov. To znamená, že naozaj čo sa týka konkrétne preneseného výkonu štátnej správy, keď prenášate niečo, tak v tej sume, ktorú prenášate, aj náklady by ste mali, tieto náklady uhrádzať.
Druhá vec sú a netýka sa to len základných škôl. Týka sa to stavebných úradov, matrík, ohlasovní pobytu a, samozrejme, týka sa to napríklad aj toho projektu obedy do škôl, ktoré takisto opäť budúci rok nebude dostatočne dofinacovaný vzhľadom na to, aké náklady ste opäť preniesli na subjekty samosprávy.

Ďakujem pekne. Vyjadrím sa len krátko, vzhľadom na to, že väčšina debaty asi sa presunie priamo k rokovaniu o návrhu našej novely zákona, k skrátenému legislatívnemu konaniu.
Veľmi ho v našich opozičných radoch nevidíme radi, avšak tu sa presne hodí tá definícia toho, kedy sa má použiť skrátené legislatívne konanie. A to je práve v prípade, že by hrozili škody v prípade, že by sa takáto novela neprijala. A tu v tomto okamihu naozaj tie škody hrozia, pretože už v dnešnej dobe sa povzdávali členovia dozorných rád v niektorých organizáciách, kde hrozí potom to riziko, že budú tieto orgány nefunkčné. A tak ako tu pred chvíľou predkladateľ skráteného legislatívneho konania povedal, tak zablokuje to niektoré schvaľovacie procesy a samozrejme zablokuje to aj hlavne kontrolnú činnosť v týchto spoločnostiach, keďže sa bavíme o dozorných radách. Takže naozaj z tohto dôvodu podporujem skrátené legislatívne konanie, aj keď nemôžem nespomenúť to, že tento text je už dostatočne dlho známy. Nebyť toho, že sme sa s tým priamo na výbore aj s tajomníčkou výboru a s ďalšími nezaoberali, tak nikto z tých, ktorí by mali hlavne na toto urgovať, to znamená, že z jednotlivých ministerstiev, ktoré zodpovedajú za tieto organizácie, neprišli tieto urgencie a nemuseli sme tu mať skrátené legislatívne konanie, ale mohli sme tú novelu riešiť v riadnom legislatívnom konaní.
Druhá vec a to nie nepodstatná, toto je už v podstate tretia novelizácia tohto zákona. Väčšina práve je tu dôvodom ten bod, ktorý teraz meníme, a ani ten nebude stále stopercentný, pretože robili na tom, na ňom mnohí právnici, naozaj takí, ktorí sa dlhodobo venujú obchodnému právu, a to, čo z neho potrebujeme dostať, aby sa týkal všetkých tých, ktorí zastupujú štát vo všetkých organizáciách, v ktorých má štát podiel, či už prostredníctvom stopercentnej dcéry, čiastkového majetkového zastúpenia alebo je to nejaká vnučka štátnej organizácie, tak toto by mali byť všetko verejní funkcionári, ktorí by mali podávať svoje oznámenia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a mali by byť pod kontrolou, tak toto stále nevieme poskytnúť, pretože taká definícia zatiaľ ešte nebola. Dokážeme to zhruba tak na nejakých 95 %, to znamená, že niektorí ešte stále do tohto nebudú spadať, lenže v tomto okamihu bez tejto novely by tam spadalo mnoho ľudí, ktorí zastupujú iných akcionárov, ako je štát. A to, samozrejme, nechceme, aby tam bolo, pretože jednak to nie je predmetom záujmu nášho ústavného zákona a jednak má to potom ďalší vplyv na to, akým spôsobom tieto spoločnosti využívajú týchto zástupcov či už štatutárov alebo v dozorných radách na ďalšiu činnosť, pretože minimálne je tam dôležitá tá časť, že nemôžu podnikať. To znamená, že napríklad v ďalších spoločnostiach nemôžu byť štatutármi, čo znamená, že ak máte nejakú skupinu v organizácii, tak nemôžu byť vo viacerých orgánoch týchto spoločností naraz, čo naozaj je bežné pri, pri, pri väčších organizáciách, že majú viaceré združené spoločnosti. Toľko za mňa a naozaj väčšina debaty asi bude priamo pri, pri rozprave o novele zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Keďže sa tu tak veľmi vytvára teda priestor pre prerokovanie rozpočtu, navrhujem v tom prípade preložiť na rokovanie nasledujúcej schôdze body 15 (tlač 1760) a bod 16 (tlač 1761), pretože keď tu tak chceme veľmi vytvárať dostatočný priestor tým, že chceme presúvať všetky prvé čítania na nasledujúcu schôdzu, toto je takisto prvé čítanie, tak navrhujem, aby sme ho tiež preložili. (Potlesk.)