Vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade teda by som chcel reagovať na to úvodné slová, ktoré tu zaznali. A áno, ten návrh, ktorý neskôr chcem predniesť mení komplexne čl. I a čl. II vo vládnom návrhu. Nie je to neobvyklá prax v súčasnom parlamente. Treba si pozrieť, koľkokrát sa stalo, že zo zákona, ktorý prišiel do parlamentu, nakoniec vzniklo úplne niečo iné, ako pôvodne bolo plánované. Je to tak isté téma aj ďalšieho návrhu zákona, ktorý tu budeme neskôr riešiť, o sociálnych službách, ktorý sa tvári, že rieši očeerky a popritom rieši niečo iné. Takže nemyslím si, že by to bola nejaká veľmi neobvyklá prax.
Druhá vec je, sme v skrátenom legislatívnom konaní a riešime tu, myslím si, že dosť závažné témy a mali by byť prediskutované naozaj hlbšie a napriek tomu to takýmto spôsobom urobené nie je. Toto je tak isto téma, ktorá si zaslúži oveľa hlbšiu diskusiu, tak v tom prípade budem veľmi rád, keď, potom keď obidve tieto témy budú prediskutované v dlhšom a hlbšom konaní.
Včera sme si tu s kolegami aj prediskutovávali, že vlastne, čoho všetkého sa vlastne týka tá zmena, ktorú za chvíľku navrhnem. Týka sa hlavne konaní, kedy sa škoda, ktorá je spôsobená, a štát ju musel zaplatiť, sudcov síce týka, ako tu pred chvíľou bolo aj spomenuté, že je zrejmé z disciplinárnych konaní, že sudcovia pochybili, ale keď nie sú dotiahnuté do konca, tak vlastne nie je možné od nich tieto prostriedky vymáhať. Z toho dôvodu sme navrhli aj to znenie také, ako je aj uvedené v tom pozmeňujúcom návrhu. Ale teda k téme.
Súčasné znenie zákona o sudcoch a prísediacich obmedzuje zodpovednosť sudcov iba na nezákonný postup a rozhodnutie. Takáto právna úprava sudcov nijako nemotivuje postupovať a rozhodovať v súlade s právnym poriadkom a hlavne s ustálenou judikatúrou, čo má negatívny dopad na právnu istotu nielen strán sporu, ale celej spoločnosti.
Regresný nárok štátu na náhradu škody vzniká sudcovi len v prípade, ak škoda vznikla štátu na základe rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky alebo Európskeho súdu pre ľudské práva. Regresný nárok nevzniká na základe priznania náhrady škody dotknutej osobe všeobecným súdom podľa zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, hoci uplatňovanie regresného nároku štátu voči sudcovi je v týchto prípadoch často dôvodné a opodstatnené. A to je to, čo som spomenul pred chvíľkou. Má to vplyv práve na, týmito nedokončenými disciplinárnymi konaniami alebo inými konaniami voči sudcom, ktorí či už urobili nesprávne rozhodnutie alebo sa ich týka nezákonný postup. Navyše, uplatnenie regresného nároku je v súčasnosti podmienené zavinením sudcu, ktoré bolo právoplatne konštatované v disciplinárnom konaní. Pri každom nezákonnom postupe a rozhodnutí súdu je preto logicky potrebné predpokladať, že k porušeniu práva došlo zavinením sudcu, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti. Nevyvrátiteľná právna domnienka znalosti platného práva platí pre každého. O to viac preto musí platiť pre sudcov. Nie je preto potrebné, aby zavinenie sudcu bolo výslovne konštatované. Aj v prípade, že v disciplinárnom či trestnom konaní nebude sudcovi preukázaný úmysel, treba predpokladať, že sudca nezákonne postupoval alebo rozhodoval z nedbanlivosti.
Podľa súčasného znenia zákona je náhradu škody od sudcu povinná vymáhať správa súdu. O povinnosti nahradiť škodu a o výške požadovanej škody rozhoduje predseda súdu. Ak spôsobil škodu predseda súdu sám alebo spoločne so sudcom a podriadeným zamestnancom, rozhodne o povinnosti nahradiť škodu a o jej výške rozhoduje predseda krajského súdu. O povinnosti nahradiť škodu a o jej výške u predsedov vyšších súdov rozhoduje ministerstvo. Takáto diferenciácia subjektov, ktoré rozhodujú o povinnosti sudcu nahradiť škodu a o výške požadovanej škody, vedie k rozdielnym prístupom v obdobných veciach, čo vytvára stav právnej neistoty. Navyše, predsedovia súdov majú voči sudcom, o ktorých majú rozhodovať, kolegiálny či dokonca priateľský vzťah, čo zakladá pochybnosti o nestrannosti ich rozhodovania.
Podľa navrhovanej úpravy bude o povinnosti ktoréhokoľvek sudcu nahradiť škodu a o výške požadovanej škody rozhodovať ministerstvo spravodlivosti ako najvyšší orgán štátnej správy súdov, ktoré zároveň bude povinné od sudcov túto škodu aj vymáhať.
Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, ktorú môže štát od sudcov vymáhať, táto je podľa súčasnej právnej úpravy bez limitu len pri úmyselnom zavinení sudcu. Úmyselné zavinenie pri nezákonnom rozhodnutí či postupe sa však môže sudcovi preukazovať len ťažko. Ak by teda regresný nárok voči sudcovi vôbec prešiel, tak len pri škode spôsobenej z nedbanlivosti, pri ktorej výška náhrady škody nesmie presiahnuť trojnásobok platu sudcu. Sudcovia tak môžu rozhodovať podľa ľubovôle, resp. podľa vôle iných osôb, tak ako to v posledných týždňoch zaznieva v médiách. Bez ohľadu na platný právny poriadok a ustálenú judikatúru, pričom za prípadnú spôsobenú škodu nenesú žiadnu zodpovednosť, resp. nesú do výšky trojnásobku svojho platu.
Výška náhrady škody spôsobenej svojvoľným postupcom alebo rozhodnutím sudcu, ktorý postupoval alebo rozhodol v zrejmom rozpore s platným právnym poriadkom
alebo ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, by nemala byť limitovaná. Na základe týchto argumentov vlastne prednesiem nasledujúci pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Slobodu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch
a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 1823.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:
Článok I znie:
"Čl. I
Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.185/2002 Z. z., zákona č. 670/2002 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 505/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 267/2004 Z. z., zákona č. 403/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 609/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č.122/2005 Z. z., zákona č. 622/2005 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 15/2008 Z. z., zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 100/2011 Z. z., zákona č. 467/2011 Z. z., zákona č. 503/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 392/2012 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 216/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 362/2014 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 443/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z., zákona č.177/2018 Z. z., zákona č. 31412018 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 40/2019 Z. z., zákona č. 282/2019 Z. z. a zákona č. 397/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 104 druhá veta znie:
"Ak štát uhradí náhradu škody, ktorá bola spôsobená postupom alebo rozhodnutím sudcu, požaduje od sudcu regresnú náhradu za podmienok ustanovených týmto zákonom.".
2. V § 105 odsek 1 znie:
"Ministerstvo je povinné vymáhať od sudcu náhradu škody. za ktorú zodpovedá.".
3. V § 105 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:
"To neplatí, ak bola škoda spôsobená svojvoľným rozhodnutím alebo postupom, ktoré zjavne nemajú oporu v právnom poriadku a v ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít.".
4. V § 105 odsek 3 znie:
"O povinnosti nahradiť škodu a o výške požadovanej náhrady škody rozhoduje ministerstvo."
2. Článok II znie:
"Čl. II
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 215/2007 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 508/2010 Z. z. a zákona č. 412/2012 Z. z. sa mení takto:
V § 22 odsek 3 znie:
"Ak štát uhradí náhradu škody, ktorá bola spôsobená sudcom, požaduje od sudcu regresnú náhradu
a) v celej výške, ak bola škoda spôsobená úmyselným konaním sudcu alebo jeho svojvoľným rozhodnutím alebo postupom, ktoré zjavne nemajú oporu v právnom poriadku a v ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít,
b) vo výške podľa osobitného predpisu,10b) ak ide o nedbanlivostné konanie sudcu.""
Ďakujem pekne.
