Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Na úvod, na úvod chcem povedať tak mimo legislatívy veci, pár, pár viet. Keď prišiel zákon, keď tento zákon prišiel do legislatívy Národnej rady, v podstate, v podstate som sa aj, úprimne povedané, potešil, pretože ma zaujala tá myšlienka, že konečne bude register turistických trás. Hneď som si predstavoval ako človek, ktorý rád používa aplikácie v prírode, že tam bude nejaká aplikácia a kde sa bude...
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Na úvod, na úvod chcem povedať tak mimo legislatívy veci, pár, pár viet. Keď prišiel zákon, keď tento zákon prišiel do legislatívy Národnej rady, v podstate, v podstate som sa aj, úprimne povedané, potešil, pretože ma zaujala tá myšlienka, že konečne bude register turistických trás. Hneď som si predstavoval ako človek, ktorý rád používa aplikácie v prírode, že tam bude nejaká aplikácia a kde sa bude dať vysvetľovať tie trasy, kde sa nachádzajú, ako sa môžu užívať, budú tam odkazy na všetky obmedzenia, na všetky povinnosti, záväzky k tejto trase a že konečne bude na tých turistických trasách poriadok.
Mali sme tam výhrady, ktoré pani poslankyňa Zemanová odstránila, a to je, a to som rád, že odstránila. To bolo to (reakcia z pléna), verejný záujem, ďakujem, verejný záujem, pretože jedna, je to jedna zo štyroch kumulatívnych podmienok na vyvlastnenie, takže toto vypadlo preč. Takže nejak sa to posúvalo ďalej a čakali sme, že celý ten zákon sa zjednoduší, nehovorím o počte telefonátov, apelov a mailov a správ a tak ďalej zo strany horských vodcov a ďalších ľudí, ktorí sa pohybujú v týchto ťažkých terénoch, hej, ktoré malo spústu výhrad a priznám aj to, že pani poslankyňa Zemanová ma viackrát žiadala (povedané so smiechom) o nejaké stretnutie, rokovanie, ale dnes poviem, že som celkom rád, Anka, že sme o tom nerokovali viackrát, stačilo vtedy raz, pretože toľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré prišli k tomuto zákonu, spôsobilo to, že dnes, keby niekto z pléna chcel pochopiť, a neuraz sa, Anka, ale aj ty, tak tu by trebalo takú veľkú tabuľu s veľkou nelikvidovateľnou fixou a maľovať a kresliť a kto, kedy a za akých podmienok, za pokutu, a kontroluje a sleduje a vedie a register, proste z tohoto sa jednoducho vyjsť nedá, nedá sa z toho vyjsť.
A ozaj že sme tomu venovali aj tie posledné hodiny času, ako vychádzali tie pozmeňováky, ako na Netflixe seriály, tak sme to sledovali a stále ten seriál sa roztáčal a dnes, dnes môžem povedať k tomu zákonu toľko, čo snáď vystihnem aspoň tú podstatu, že o čom to je.
Prvá vec. Čo sa týka, čo sa týka registra turistických trás. Je to na ministerstve školstva a bolo to aj predtým, ostalo to aj teraz, takže, takže to by bolo v poriadku. Ale tu už je, už je malý chyták, upozorňujem na chyták. Namiesto verejného záujmu sa používa definícia ´žiaduci´. Termín ´žiaduci´ znamená, že úradník na ministerstve školstva rozhodne v blahej nemote a pod vplyvom toho, či je pondelok, je čerstvý alebo v piatok unavený, ktorá turistická trasa je žiaduca alebo nežiaduca. Totiž v tomto zákone nie sú nikde kritériá, čo je žiaduca alebo nežiaduca turistická trasa. Keby sa jednalo o nejaký imaginárny prechod cez nejaké pozemky vo vlastníctve štátu, tak to beriem, ale akonáhle sa jedná cez súkromné pozemky, tak tu je vážny zásah jednak do vlastníctva, to znamená, niekto ma obmedzuje na mojom vlastníctve, ale potom je tu jedna vec, na ktorú, na ktorú som upozorňoval aj pri rokovaní, a to je to, že turistická trasa, ktorá prechádza cez poľnohospodársky využiteľnú pôdu, ktorej na Slovensku máme zhruba 2,1 mil. hektárov, tak tá rozhodne o tom, či ja na danú plochu dotáciu dostane, alebo nedostanem.
Čiže keď mi štyridsať, 0,6-hektárový pozemok rozdelí turistická trasa na polovicu a nemusí to byť zapísané v katastri, ale je tam vychodená trasa, ktorú GPS-ko vyhodnotí, akože to je neužitom, na ktoré sa nesmú dávať podpory, tento pozemok je okamžite bez podpory. Proste stráca naňho nárok správ... obhospodárovateľ alebo nájomca na tomto pozemku, to je prvá vec.
Potom regionál... regionálna školská správa sa v oblasti, v oblasti sledovania upozornenia a vyberania pokút nahrádza Inšpekciou životného prostredia. To je veľmi zásadná vec, čiže my dávame do turistických trás ďalší rezort životného prostredia okrem toho, ako som spomínal predtým, dotknutým orgánom je aj ministerstvo pôdohospodárstva, lebo to prostredníctvom Pôdohospodárskej platobnej agentúry vypláca dotácie, čiže máme už tri rezorty.
Inšpekcia životného prostredia bude rozhodovať o tom, či mi patrí náhrada za tento pozemok alebo či mi nepatrí náhrada, nie ministerstvo školstva. A dostávame sa ku prvému zásadnému legislatívnemu problému. Rozhodovať o tom, či mi patrí, alebo nepatrí náhrada, má robiť ústredný orgán štátnej správy, malo to byť ministerstvo školstva. Plus k tomu ešte mám tu pred sebou zriaďovaciu listinu inšpekcie, Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktorá ani nemá vo svojom predmete činnosti takúto činnosť týkajúca sa náhrad za, za náhrady škôd alebo náhrady za to, že nevyužívam svoj majetok tak, ako mi bol pridelený, určený alebo na čo som ho kúpil. Čiže je to v rozpore, je to v rozpore so zriaďovacou listinou.
Plus ďalšia vec, a to je vážny problém. Odo nemá, keď vám inšpekcia životného prostredia zle určí náhradu, tak vy sa nemáte právo odvolať, pretože odvolávacie konanie sa môže robiť len na ústrednom orgáne štátnej správy, máme ďalší problém.
Čiže opakujem, ministerstvo školstva vedie register a rozhoduje o tom nejaký úradník, nechcem sa nejakých úradníkov dotknúť, samozrejme, či je žiaduca a nežiaduca a prejednáva správne delikty, čiže ministerstvo školstva. Priestupky a správne delikty však pre... prejednáva aj inšpektorát životného prostredia. A teraz neviem, či sa má rozhodnúť ten delikvent, že či chce byť prejednávaný ministerstvom školstva alebo inšpekciou životného prostredia, alebo na základe čoho, čoho bude posudzovaný ten jeho priestupok alebo ten správny delikt. Ak to bude posudzovať ministerstvo školstva, je to, je to odvolávací orgán, dá sa tam odvolať. Ak to bude inšpekcia životného prostredia, vaša snaha o odvolanie momentom žiadosti končí.
Ďalej sa tam, ďalej sa tam zavádza taká zvláštna nová, nová terminológia, a to je stráž prírody. Stráž prírody ešte podľa predposledného, alebo neviem ktorého počte pozmeňováku, nebolo nič iné ako militantná zložka ministerstva životného prostredia. A že to je tak a nie ináč svedčí aj veľmi zaujímavý článok, ktorý vyšiel na Denníku N, kde samotní riaditelia národných parkov sa sťažujú a odmietajú takýto postup, pretože z inšpekcie, zo stráže prírody sa spravila militantná zložka, lebo oni sú aj ozbrojení, budú sedieť v priestoroch národných parkov, riadiť ich bude inšpekcia životného prostredia a de facto ich označili ako, ako príspevková SBS-ka. Lebo oni mali fungovať ako SBS-ka, čiže strážiť majetok napríklad v Národných parkoch alebo strážiť povedzme tie chránené rastliny. Ja som to najprv pochopil takto, že ja keď si zoberiem malinu, tak niekto príde s nejakou puškou a bude ma naháňať, že čo to robím, porušujem zákon, ja nechcem, ja nechcem zaplatiť pokutu, lebo, lebo tú malinu by som nemal zobrať, ale pokutu zaplatiť nechcem, tak teraz neviem, či ma donucovacími prostriedkami ktoré bude financovať aj inšpekcia životného prostredia aj ŠOP-ka ma tam budú nejak mlátiť, že by som tú malinu vrá... nalepil naspäť alebo že by som zaplatil pokutu.
Čiže inšpekcia životného, stráž prírody, univerzálna ozbrojená jednotka. Pýtam sa, pod koho vlastne oni budú patriť, pretože v tomto návrhu, v tomto pozmeňováku, myslím, že je platný, to je v poradí neviem ktorý, sa hovorí o tom, že v čl. 45, že ŠOP-ka spolupracuje, zabezpečuje výkon, poskytuje potrebný výstroj, nahrádza výdavky a tak ďalej, ale potom v čl. 46 to isté, to isté robí inšpekcia životného prostredia. Čiže jeden a ten istý človek neviem, či bude organizovaný v dvoch organizáciách, pretože jedna je príspevková, druhá je rozpočtová, asi podľa toho, kto bude mať peniaze, tak ten toto bude platiť. Čiže to je, to je ďalší problém, ktorý ani si neviem predstaviť, ako by sa mal vyriešiť.
Ďalej ďalší vážny legislatívny problém, je tam otvorený zákon o vodách. V tomto zákone, v tomto pozmeňováku sa ruší vodná stráž a nahrádza sa strážou prírody, to by až taký problém nebol, to by som celkom chápal, lenže súčasne v § 77 zákona o vodách sa hovorí, že priestupky vyberá obec a okresný úrad. Takže príde inšpekcia životného prostredia, dá mi pokutu, nemám sa voči komu odvolať alebo neviem, kto tam ešte príde, a potom príde obec, starosta a dá mi pokutu, tam zase môžem odvolať. Čiže tu je legislatívny guľáš, že kto, pod, kto vlastne bude vykonávať túto funkciu v rámci vodnej stráže. To toto je tam úplne domotané, legislatívne nepresné a zmätočné.
Ďalšia, ďalšia taká perlička, ďalšia taká perlička a to ako, ako veterinár nemôžem s tým vnútorne súhlasiť, je, je v § 7 - vlastník, nájomca alebo správca pozemku, cez ktorý vedie turistický, turistická trasa, je povinný strpieť pohyb turistov na turistickej trase, a tak odstraňovať prekážky, keď budú rúbať tam stromy, tak ten vlastník to musí odstrániť, spraviť poriadok, to by až tak nevadili, to by aj radi spravili, aby to bolo voľné, ale je tu jeden vážny problém, s ktorý sa a priori nedá súhlasiť. Ja som na to upozorňoval od prvého dňa, zabezpečiť možnosť voľného prechodu vhodným spôsobom na mieste krížovej a turistickej trasy s oplotením, ak cez oplotok vedie turistická trasa. Tak s týmto ja súhlasiť nikdy nemôžem, pretože podľa tohto, pokiaľ je obora, kde je africký mor ošípaných, a dnes to je úplne bežné, nič mimoriadne, nejaká zvernica, tak ja som povinný oboru otvoriť medzi tých diviakov, jeleňov, danielov, muflónov alebo neviem, čo tam je, pustiť ľudí v dobrej viere, že, že topánky si potom vydezinfikujú, keď vyjdú z tejto obory vhodným dezinfekčným prostriedkom proti vírusovým nejakým, nejakým, nejakou látkou a pôjdu ďalej. Nehovoríme o bezpečnosti a zdraví týchto ľudí. Čiže podľa tohto vlastne je povýšená táto povinnosť nad, nad zákony Štátnej veterinárnej a potravinovej správy v zákone 39/2007 o veterinárnej starostlivosti a o bezpečnosti už ani nehovorím.
Ďalej sprievodca horského turizmu. Sprievodca horského turizmu je nová živnosť, zavádza sa nová živnosť, ale tu je veľmi zaujímavé, že na takúto činnosť vám stačí iba živnosť. Hocijaká iná živnosť, to znamená maloobchod a veľkoobchod v rozsahu povolenej voľnej činnosť alebo živnosť, tak si nejako to píše v živnostenských listoch. Ale vôbec nie je potrebné, aby taký sprievodca horského turizmu mal odbornú spôsobilosť, ani ten základný kurz prvej pomoci, aspoň toto si myslím mohlo byť. Alebo nejaké proste mať povinnosť nejaké technické prostriedky, keď som niekde v horskom teréne. Ono celé je to robené preto, aby, aby určití ľudia mohli sprevádzať turistov tam, kde sa bežný človek nedostane, pretože nemôže opustiť turistickú trasu. S týmto ja súhlasím, s tým nemám problém, s tými turistickými trasami ozaj sa stotožňujem, nemali by sme behať po tých lesoch, ale zase takýmto, takýmto, takúto živnosť umožňujeme ľuďom, ktorí aj dnes majú zľavy týždňa a všelijaké víkendové zľavy za 200 euro a ukáže vám, ukáže vám medveďa. Bežne tu na internete je vonku, hej im dáme možnosť, aby sa vykonalo to, čo sa chystá dlhú dobu a z Veľkej Fatry už mám tieto informácie, zaviesť spoplatnený vstup občanov do chráneného územie, resp. do národných parkov a budete môcť po tých národných parkoch chodiť iba vtedy, keď vám nevyškolený sprievodca horského turizmu, absolvent alebo maturant strednej školy vás poprechádza, zoberie za ruku, vás prevedie po tomto chránenom území. Lebo nejaký iný zmysel v tom nevidím, pokiaľ on nemá žiadne iné odborné vzdelanie, tak je tu iba nejaká, nejaké vodítko, a ktoré ma zavedie tam, kde za normálnych okolností sa človek nedonesie. Čiže pre koho? Pre mimovládky.
Vrátim sa k tej ŠOP-ke a inšpekcii životného prostredia. ŠOP-ka je príspevková, inšpekcia životného rozpočtová. A teraz som vlastne pochopil, keď sme takto analyzovali to, tú spleť zákonov, že prečo vlastne dvakrát, dvakrát sme, schvaľujú, budeme schva... raz sme už schválili, to je v poriadku a ešte raz chceme schváliť novelu zákona o envirofonde presne na tieto činnosti, aby bol zdroj, legálny zdroj financovania. To, že sme schválili v 414-tke, že pôjde na zachytávanie uhlíka pôjdu peniaze, hej, to je tá tvorba biomasy, to si myslím, že je správne, spoločensky potrebné v rámci klimatickej zmeny a environmentálnej stability, ale ideme znovu schvaľovať v ďalšom zákone, jeho máme pracovný názov, komáre máme, kde to budem hlasovať teraz, kde znovu sa budú vyčleňovať peniaze z envirofondu, a to je presne na tieto činnosti o ktorých som teraz rozprával. A podľa toho, kde budú peniaze, tam títo ľudia budú zaradení a z toho sa budú, budú platiť.
Stráž prírody pôvodne bola pod okresným úradom, teraz pôjde pod inšpekciu a pôjde pod, pod ŠOP-ku, okresný úrad z toho úplne vynecháme, vynecháme, akurát hovorím, že nie je jasné, za akých podmienok títo ľudia tam budú zamestnaní alebo budú platení. Ale ozaj, keď sa zamyslíme nad celým týmto obsahom toho zákona a keď začnete si kresliť a, a pochopiť tento zákon, tak vychádza mi z toho iba jedno, že je zmätočný, nemá jasné pravidlá, nemá jasné právomoci v rámci správneho konania, kde sa človek môže odvolať, ale čo ma najviac zarazilo, aj keď teraz to bolo utlmené v tomto pozmeňováku, v minulom to bolo úplne hrozné, je to túžba toho, čo tak splnenie túžby z posledných rokov, aby životné mohlo mať militantnú zložku, však mali sme tu v zákone pozmeňujúci návrh, aby životné mohlo odpočúvať telefóny, tak teraz sa, sa skúsia, skúšajú to, aby mali nejakú ozbrojenú zložku, tak toto, toto ľudia nie. Veď treba si uvedomiť jednu vec, že pokiaľ, pokiaľ toto takouto cestou pôjdeme, tak ozaj z tej prírody ne... do tej prírody neprilákame ľudí, ale z tej prírody ľudí vyženieme. Už to, že sa dnes boja kvôli medveďom, to je jedna stránka veci. Ja, ja desiatky mojich známych sa neopovážia, boja sa ísť s bicyklom po klasických štandardných cyklotrasách cez les, lebo medveď. Teraz ich budeme strašiť, lebo stráž prírody s nejakou guľovnicou. To, čo sme zažívali ako deti a vďaka čomu dnes tie lesy vyzerajú tak, ako vyzerajú, že sme chodili voľne po lesoch, zbierali sme huby a zbierali sme maliny, na to musíme zabudnúť, lebo dostaneme pokutu. Keď sa budem chcieť ísť prejsť po, po veľ, po Veľkej Fatre alebo pôjdem niekde do Nízkych Tatier, tak budem musieť zaplatiť si za nejakého stredoškoláka, aby ma zobral za ruku a odniesol na miesto, kde predpokladám, že by som trafil aj sám, pretože nie som farboslepý, toto sú všetko opatrenia na to, aby sme ľudí odpudili od prírody a nie, aby sme prilákali.
Ja ozaj, keby tu ostal ten pôvodný návrh, jak bol, evidencia turistických trás, centrálny register, aplikácia, kde sa budú ukladať fotky, zaujímavostí a informácie všetkých desať, desiatimi zahlasujem. Ale toto, toto, nehnevajte sa, ale toto sa podporiť nedá. A už, už keď nič iné, tak vyložene z profesionálneho hľadiska, keď niekto bude nútiť správcu alebo majiteľa hospodárskeho dvoru, kde chová zvieratá alebo kde pasie zvieratá, kde sa pasú býky, ktoré majú 50, 600, 800 kíl, že takúto oboru má sprís... sprístupniť, pretože úradník na ministerstve školstva si povedal, že táto trasa je žiaduca, tak toto, toto sa podporiť nedá.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis