Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ja by som, ja by som potom ešte prečítal pozmeňujúci návrh nakoniec, ale chcel by som k tomuto zákonu, k tomuto vrátenému zákonu niečo povedať.
Tento zákon, tento zákon bol prijatý v súlade so všetkou legislatívnou čistotou v zmysle všetkých medzinárodných práv, v zmysle proste legislatívy a práv Slovenskej republiky a ozaj ak niekto vyčíta tomuto zákonu niečo, tak môže vyčítať iba to, že zavádza poriadok. To je oprávnená kritika a túto kritiku berieme, áno, ospravedlňujeme sa všetkým organizáciám, ktorým rušíme biznis na Slovensku, že zavádzame poriadok.
Viete, prečo je tento zákon neprijateľný? Z jednoduchého dôvodu. Všetci, ktorí ste v živote niečo mali dočinenia s nejakou stavbou, tak poznáte stavebníkov a poznáte stavebníkov, a tí majú životné skúsenosti. Väčšina stavebníkov sa stretla s takou zvláštnou, zvláštnou situáciou, ktorá je už viac-menej pravidlom na Slovensku, že akonáhle staviate, robíte nejakú stavbu, na ktorej je potrebná EIA, tak sa vám vždycky niekto ohlási. To ako v tých deväťdesiatych rokoch sa ohlasovali takí tí škaredí chlapci, tak teraz sa vám ohlasujú takí pekní chlapci, takí v golieroch, bielych, s kravatami, oni vás pekne upozornia, pošlú vám list, požiadajú vás a oznámia, že majú pripomienku a vy pripomienku pokiaľ nesplníte, tak máte problém a budú vám ťahať proces stavebného konania alebo prípravy na stavbu päť rokov, šesť rokov, sedem rokov. A pokiaľ, pokiaľ niekto si myslí, že nehovorím pravdu, tak máte hneď príklad pár kilometrov od nás, Bratislavčania poznajú, desať rokov autobusová stanica Nivy. To je výsledok toho, že nebol takto zákon urobený, ako je urobený dnes. Stanica Nivy. Je zaujímavé, že máme spústu organizácií a spústu organizácií vzniká, ktoré majú hlavne mimovládni a občianski združení, ktoré majú v predmete ochranu životného prostredia. Súhlasím, sám ich poznám veľa, ozaj robia neskutočnú prácu a zaujímavé, že väčšinou tí, ktorí tú prácu v skutočnosti robia a majú taký srdcový vzťah k ochrane životného prostredia, tí to robia z vlastných peňazí a z vlastných zdrojov.
A tá druhá skupina, ktorej presne vadí tento zákon, má, robí to takto. Začne sa stavba, ide proces, proces schvaľovania, územného konania, stavebného povolenia, je, celý proces beží, začne stavba, firma si zoberie úver, firma už má rozostavanú stavbu a zrazu bách, príde vám list, že mám zásadnú pripomienku. A vôbec nemusí ani povedať, že akú. Lebo ochrana životného prostredia. A viete, kedy končí záujem o ochranu životného prostredia u týchto ľudí, ktorí posielajú takéto listy? V momente, keď na účet nadácie cinkne nejaká už známa suma peňazí a zrazu je životné prostredie v poriadku. Zrazu nikomu nevadí, nikomu nevadí, že ochrana životného prostredia trpí. Čiže týmto zákonom, touto legislatívnou úpravou sme týmto šľapli, týmto sme šľapli na kurie oko.
Pani prezidentka vytýka viacero vecí. Údajne, že je tam rozpor s Aarhuským dohovorom. No neviem, čo viac sme mohli spraviť ako to, že sme pol roka, minimálne, možno trištvrte roka rokovali a rokovali so všetkými dotknutými organizáciami od ZMOS-u, asociácie a zamestnávateľské zväzy, združenie stavebníkov, únia miest a obcí, primátori Košíc a primátori Bratislavy a úplne posledný bol, myslím, že Chrenko sa volá, to je starosta mestskej časti Bratislava, kde na konci sa už s ním dohodli tie podrobnosti a všetkým tým zúčastneným sa vyšlo v ústrety. To boli stovky pripomienok. Tisícky hodín rokovaní. Sám som sa aj zúčastňoval. Neboli to príjemné veci, neboli to posedenia pri káve, ale tam sedeli skúsení právnici, ktorí ťažko bojovali o svoje pozície. A dohodli sme sa. A zrazu je tu vytýkaný Aarhuský dohovor. To znamená, že žijeme v dvoch svetoch. Máme dve slovenské republiky, máme dve ústavy, máme dva paralelné legislatívne svety. Keď sa jedná o poriadok, zrýchlenie procesu a keď sa jedná o to, aby sme sa konečne na Slovensku mali lepšie, ako sa máme, aby sa zrýchlila výstavba, aby sa skvalitnilo životné prostredie, tak porušujeme Aarhuský dohovor. Ale keď sa jedná o zákony ministerstva životného prostredia, ako sme to mali pred chvíľočkou tu, 15 minút pred rokovaním vlády príde mailom, cink, máte tu nejaký zákon. A keď sa prijíma reforma národných parkov, kde zákon prišiel 12 minút pred hlasovaním, opakujem ešte raz, 12 minút pred hlasovaním, Aarhuský dohovor neexistoval. To znamená, máme dva legislatívne svety a neviem o tom, že by boli dve Ústavy Slovenskej republiky. Že by boli dve medzinárodné dohody. Čiže dohody patria len tam, kde sa robí poriadok, kde sa poriadok, kde chceme, aby bol chaos a bordel, tam nikoho ten Aarhuský dohovor nezaujíma. Takže nie je to pravda, že všetky pravidlá legislatívneho procesu boli dodržané. Kto rozpráva ináč, klame.
Druhý bod. Že, že vraj nezosúlaďuje sa zákon o povoľovaní, posudzovaní vplyvov na životné prostredie so stavebným zákonom. Ľudia, veď to je nezmysel. Integrované konanie bolo základný pilier novej stavebnej legislatívy. A zase, keď si myslíte, že bolo dobre, že dobre ďalej žiť s legislatívou z roku ´67, že ju po 40, ešte viac, po 47 rokoch, že sa upravila stavebná legislatíva, tak potom prečo ste chodili s tými kľúčami na námestie, prečo chcete žiť, prečo chcete žiť v Európskej únii, prečo chcete, aby vaše deti žili v normálnom, demokratickom prostredí, keď chcete presadzovať zákony, ktoré sú z čias Husáka a totalizmu. Tak sa rozhodnite potom, na ktorej strane ste. Čiže nie je to pravda. Integrované konanie zavádza poriadok a čistotu, integrované konanie je v súlade so stavebnou legislatívou.
Tretí bod. A ešte je tu vytýkané v tomto bode, že sa vraj inšpekcia životného prostredia má stať orgánom príslušným pre integrované konanie. No tak povedzte mi, kolegovia, kto iný ako Slovenská inšpekcia životného prostredia? Ale ono to je, asi ten, kto to písal pre pani prezidentku, asi nevie o tom, ako funguje štruktúra ministerstva životného prostredia, pretože aj dnes Slovenská inšpekcia životného prostredia je súčasťou povoľovania stavieb. Dnes Slovenská inšpekcia životného prostredia dala povolenie na priemyselné prevádzky, chemické prevádzky, veľké skládky, veľké stavebné firmy, čiže dnes to robí. Tak komu to dáme? Správe Národného parku TANAP? Môžme aj im to dať. Možno sa to raz naučia.
Ďalej sa tu vytýka v tomto bode, že vraj sa odoberá ľuďom alebo účastníkom konania byť účastníkom konania, byť dotknutou osobou a nemá právo na odvolanie. Tak skúste si to prečítať, čo sa tam píše. Je tam 30-, 60-, 90-dňový systém na prihlasovanie svojich pripomienok. 30 dní, v 30-dňovej lehote, to je posudzovanie vplyvov na životné prostredie pre verejnosť, 60 dní vyplýva zo samotného stavebného zákona a 90 dní to sú presne už tie náročné stavby, kde je nutné posudzovanie vplyvov na životné prostredie, tam je 90 dní. Tak kde sa zabránilo vstúpiť do toho konania a dať námietku a pripomienku? A tuná, tu je, v tomto bode sa skrýva celý problém. Ako pred chvíľočkou sme ochraňovali odpady a minule sme nejaké vidieky tu ochraňovali a neviem čo, tak teraz tu je ten celý problém. Prihlásiť sa s námietkou a rozporovať stavbu môže ten, ktorý sa prihlási v lehote 30, 60, 90 dní. Pani Pleštinská tu sedí, ten zákon pozná naspamäť, je to takto? Je to takto. Ten, ktorý sa v tejto lehote neprihlási, nemôže v budúcnosti vypaľovať toho stavebníka, a to je koreň celého problému.
Tak sa rozhodnime. Ideme vypaľovať, vrátime sa do deväťdesiatych rokov, alebo ideme normálnym, slušným, demokratickým a transparentným spôsobom rozvíjať Slovenskú republiku? Choďte na internet, pozrite si, ako vyzerali niektoré štáty južnej, južnej Ázie pred dvadsiatimi, tridsiatimi rokmi, s týmto sa vysporiadali. Južná Kórea bol chudobný štát, všetky tie štáty ázijské boli chudobné štáty. Takýto systém zaviedli, dnes sú v prvej desiatke najrozvinutejších štátov sveta, pretože si nenechali vypaľovať, vypaľovať spoločnosť.
Po tretie, smernica nevyžaduje v rámci zisťovacieho, nepovoľuje smernica posudzovanie vplyvov, čo sa, pardon, prepáčte, aha. Verejnosť sa nemôže zúčastňovať, nemať pripomienky v rámci posudzovania vplyvov. No ako chcete dávať pripomienky, keď sa ten proces posudzuje. Tie pripomienky sa dávajú vtedy, keď sa posudzovanie ukončí a vtedy dávate pripomienky k výsledku toho posudzovania, ale nemôžte sa hádať s učiteľkou, že či dal dobrú známku vášmu decku v škole, keď ten diktát alebo ten test opravuje. Už na začiatku sa idete hádať s učiteľom, že vám dal zlú známku, keď ešte ani nepozrel, ako ste tie otázky správne vyplnili alebo ako ste správne napísali diktát? Čiže nerozumiem tomu.
A ešte chcem vám povedať jednu dôležitú vec, aby som nezabudol, kam sa my rútime takouto legislatívou? Rútime sa, si predstavte, rútime sa tam, kam sa za chvíľočku ide rútiť celá Európska únia. Predvčerom bolo rokovanie na stálom zastupiteľstve v Bruseli, kľudne si to overte, meno nebudem hovoriť, ale zistite si, sme rozoberali, kde práve sa rozoberala táto otázka, otázka prehnaného aktivizmu, to nielen na Slovensku, to je v celej Európskej únii. A Európska únia si povedala, že tak už stačí, tento proces je prehnitý, ten dosiahol už svoj vrchol a musíme sa vrátiť k zdravému sedliackemu rozumu, a to nie preto, nie preto, že by, že by sa išlo robiť niečo zlé, ako, ako teraz sa snažíme niečo vyriešiť, ale preto, lebo Európska únia umiera na krásu. To je základný odkaz rokovania v utorok, alebo v stredu na stálom zastupiteľstve v Bruseli. Tým, že umierame na krásu a tým, že prehnaný aktivizmus je zastaviť všetko, tak firmy čoraz viac sa obracajú na, do tretích krajín, ale hlavne firmy odchádzajú nám hľadať všetky zdroje do Číny. Čína sa stane lídrom nie preto, že sú šikovnejší, ale preto, že my sme neschopní. Pretože si necháme zastaviť všetko, všetko na čo aspoň trošku máme, tak nechám si to zastaviť, lebo politika, lebo voliči, lebo hlasy a o desať rokov budeme prosiť Čínu, aby nám poslala aspoň niečo? Dajte nám aspoň trošičku hnojív, pani Čína. Veď, kde sme sa to dostali?
A to isté sa deje na Slovensku. Viete, kvôli čomu nemáme, nemáme baterkáreň neďaleko Bratislavy za 400 miliónov? Lebo prehnaný aktivizmus. Tu sme prišli o 400-miliónovú výrobu bateriek na Slovensku. Mohli sme mať k tomu nejakú výrobu elektrickej energie, lebo však vieme, v Košiciach je najväčší problém teraz, že budeme musieť postaviť nejaký zdroj elektrickej energie, veď dnes už nemusíme stavať Mochovce. Sú malé atómové elektrárne, ozaj dnes je technológia tak, tak vyspelá, že by sme sa mohli posunúť o desiatky rokov dopredu. Nie, my sme ho vyhnali, toho investora, z Nemecka a poslali sme ho do Čiech. A v Čechách dal 400 miliónov, viete, koľko je 400 miliónov? To je pol percenta HDP, poslali sme takto preč, lebo my sme múdrejší, pápežskejší ako pápež.
Ďalej pripomienka, že sa, že sa na námietky doručené po lehote neprihliada, tak to už som vysvetľoval predtým a si myslím, že, že asi, asi dáte za pravdu. Ja vám to poviem na inom príklade. Ja som to už viackrát vysvetľoval iným ľuďom. Pokiaľ toto je pravdou, že sa na námietky neprihliada, je to vážny legislatívny proces, tak potom musíme zrušiť zákon na ochranu spotrebiteľa, to je presne to isté. Keď si kúpite televízor a máte dva roky záruku a vy prídete o dva a pol roka, poviete, že chcem, uplatním si reklamáciu. A oni vám povedia, no nemôžte, lebo to je dva roky záruka, ale ja ho chcem. Ja som ho nepoužíval, keby ste predávali televízory, vyjdete každému jednému v ústrety? Viete, čo za anarchia na Slovensku bude? Čiže vrátim sa naspäť, toto je vyložene argument pre to, aby sa našiel dôvod, prečo to, prečo to neschváliť.
A čo sa týka, posledný bod je, že vypustíme za kompetencie ministerstva životného prostredia v oblasti územného plánovania. Kolegovia, ako ja nie som právnik, ja som obyčajný veterinár, chlapec z dediny, ale ministerstvo životného prostredia nikdy kompetencie v územnom konaní nemalo. Prosím vás pekne, kto ho malo? Okresný úrad mal kompetencie, čiže ministerstvo vnútra a nie ministerstvo životného prostredia. O čom sa tu bavíme? Umelo vytvorený problém, veľká bublina? Lebo nejaká naša skupina ľudí nezarobí peniaze? Veď si povedzme pravdu. Povedzme si pravdu, o čom to je.
A ozaj som veľmi sklamaný a dokonca pobúrený aj včerajším konaním bývalého štátneho tajomníka Kiču. Pýtam sa, akým právom tento pán rozposiela všetkým oľaňákom esemesky, zastavte to. Esemeska plná klamstiev a lží. Ani jeden argument, čo píše Kiča v tej esemeske, nie sú pravdivé. Ak podľahnete tejto demagógii, tak potom sa zodpovedajte pred tým, čo po vás ostalo. Chcete mať demokratický a transparentný štát? Chcete byť ten symbol boja proti korupcii, alebo chcete byť nástrojom preto, aby úzka skupina ďalej vypaľovala ľudí, ktorí chcú rozvinúť Slovensko, aby sme konečne žili v normálnom prostredí, aby naše deti neodchádzali do zahraničia. Koľko z vás má deti v zahraničí? Ja mám takisto, volám ho, poď naspäť domov. Pýta sa: Oci a prečo? Nie som poľnohospodár, takže, asi aj pole nemáme, ale povedz mi, prečo. Prečo ten Londýn sa vie o mňa postarať a tá Slovenská republika, ktorá mi dala jasle, materskú, základnú, strednú a vysokú školu, ktorá mi dala obrovské peniaze na to, aby som vyštudoval, ja tie peniaze chcem tomu štátu vrátiť, ale nech mi vytvorí podmienky. Nie, my ideme úzkou skupinou aj tie posledné naše deti, ktoré majú vysoké školy, ktoré sú vzdelané, vyhnať vonku, pretože my máme tu pár desiatok ľudí, ktorí chcú zarábať obrovské peniaze na vypaľovaní slušných a poctivých ľudí.
Ďakujem pekne.
