Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nech sa páči. (Rečníčka podala z rečníckeho pultu predrečníkovi jeho osobné veci.)
Pani ministerka, pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pani poslankyňa Jaurová a tiež následne pani poslankyňa Kleinert už zhrnuli nespočetné dôvody, prečo je podľa nás v Progresívnom Slovensku táto navrhovaná úprava absolútne neprijateľná a v rozpore nielen so slovenským, ale aj s európskym právom.
V mojom príspevku do rozpravy sa budem detailnejšie venovať práve tejto druhej časti, a síce kompatibilite alebo teda skôr rozporu s právom Európskej únie. Pán poslanec Pročko tu už načrtol tie výhrady, ktoré prišli listom z Rady Európy. Ja sa teda nebudem opakovať a prejdem na Európsku úniu. Nebude to prvýkrát, čo budem takto takpovediac hádzať hrach o stenu, ale mne to tak nedá, pretože mi záleží na Slovensku a chcem, aby sme aj naďalej boli plnohodnotnou súčasťou Európskej únie. Aj preto som dva mesiace apelovala na to, že trestný zákon, o ktorom sme tu hovorili, o ktorom sme viedli monológ, tak že by mohol byť v rozpore s právom EÚ. Hovorila som to aj pri medveďoch, hovorila som to aj pri neziskovkách. A v tomto poslednom prípade som vám z tohto miesta pripomenula, že aj dôvodovka o neziskovkách vôbec neobsahovala akékoľvek zmienky o tom, že by tá úprava mohla byť v rozpore s právom Európskej únie, a to teda napriek tomu, že ňou skutočne je, pretože máme rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktorý to hovorí.
No a dnes tu stojím opäť a budem hovoriť o návrhu o STVR, ktorý môže byť, resp. teda z nášho pohľadu určite je v rozpore s právom EÚ. A to teda nehovorím len ja alebo moje kolegyne, kolegovia z Progresívneho Slovenska, aby ste nám opäť nevyčítali ten poučný tón, ale upozorňujú na to aj európske autority.
Prečo by sme takéto upozornenia nemali brať na ľahkú váhu? Ak je konanie štátu, členského štátu, či už teda legislatívna iniciatíva alebo ďalšie kroky v rozpore s právom EÚ, tak Európska komisia môže iniciovať konanie o porušení práva EÚ. To je tá tzv. infringement procedure, a to môže viesť k pokutám, ktoré bývajú pomerne vysoké. A to opäť riskujeme aj s týmto zákonom. Ale aby ste teda opäť neoponovali, že čo sa nám tu má čo Európska únia starať do toho, že ako my ideme naložiť s RTVS, tak jasné, že Európska únia sa o to zaujíma, o to, čo na Slovensku robíme, pretože pred dvadsiatimi rokmi a pred pár týždňami sme si tu spoločne toto výročie aj pripomenuli, keď sme počúvali aj Európsku hymnu, sme slobodne vstúpili do tohto spoločenstva a nie len preto, aby sme z neho čerpali nejaké finančné benefity alebo iné, ale aby sme sa aj spoločne zaviazali rešpektovať hodnoty a princípy, na ktorých bolo toto spoločenstvo založené. A to je špeciálne alebo teda platí to špeciálne v prípadoch, keď konáme spoločne a síce, keď tu máme právne úpravy, či už teda prostredníctvom smerníc, nariadení alebo teda rozhodnutí Súdneho dvora. A keď si niekto tieto povinnosti, opakujem, na ktorých sme sa dohodli, nejakým spôsobom neplní, tak to nie je žiadny zlý Brusel, žiadny diktát, ale predovšetkým my, ktorí sme sa aj prostredníctvom teda tých predošlých vlád, nech už sú teda akékoľvek, za tie roky zaviazali na týchto politikách participovať a jednoducho, keď si to niekto, nejaký členský štát neplní, tak EÚ koná.
K meritu. Čo je teda tentokrát problém z pohľadu EÚ práva? Tentokrát ste do dôvodovej správy nezabudli uviesť, že predmet návrhu zákona je upravený v práve EÚ. Síce tam nie je všetko, ale predsa len už je to nejaký pokrok, teda najmä keď si porovnám tie predošlé zákony, ktoré, možno je to náhoda, ale tiež boli z dielne SNS. Problém je najmä teda v bode 5, ktorý hovorí, že návrh zákona je zlučiteľný s právom EÚ úplne. No teda vôbec. V dôvodovej správe ste totiž akosi pozabudli na Európsky akt o slobode médií. Tento onedlho vstúpi do platnosti a obsahuje aj špeciálne ustanovenia o verejnoprávnych médiách. Tento Európsky akt o slobode médií je nariadenie, ktoré musia rešpektovať všetky členské štáty a opäť opakujem, na tvorbe tohto európskeho zákona sme sa podieľali aj my, Slovenská republika.
A aj preto teda a vývoj na Slovensku a tento návrh sleduje aj Európska únia a špeciálne aj Európska vysielacia únia a je ním veľmi znepokojená.
Verejnoprávne médiá totiž hrajú v našej demokracii a spoločnosti kľúčovú úlohu. Ich úlohou je informovať občanov a občianky, overovať fakty, robiť žurnalistiku najvyšších profesionálnych štandardov, ale aj spájať spoločnosť prostredníctvom kultúry, vzdelávania a zábavy.
Citovala som práve komisárku Jourovú, podpredsedníčku Európskej komisie a komisárku pre hodnoty a transparentnosť. Aj ona vyjadrila svoje obavy nad týmto pripravovaným návrhom. Slovensku sa venuje nie preto, že by mala nejakú obsesiu, ale preto, že to spadá do jej portfólia. Tak ako napríklad komisár Reynders sa venoval zmenám v trestnej politike, pretože jeho portfóliom je spravodlivosť. A to bez ohľadu na to, že do akej rodiny, európskej rodiny títo komisári a komisárky patria. Jednoducho oni sa venujú tej téme, ktorú majú v portfóliu, a keď nejaký členský štát nejakým spôsobom porušuje tie pravidlá, ktoré sú v tej danej oblasti nastavené, tak jednoducho tí komisári sa tomu venujú. Tak ako napríklad Maroš Šefčovič má na starosti Európsku zelenú dohodu a ďalšie.
Áno, nezávislosť je pre plnenie úloh verejnoprávnych médií absolútne zásadná. Tie verejnoprávne média sa totiž nemôžu stať nejakým ampliónom jednej politickej strany alebo aj viacerých politických strán, ani žiadnej vlády. Už zo svojej podstaty majú slúžiť celej spoločnosti a poskytovať aj priestor názorovej pluralite. A verím, že na tomto sa zhodneme. Preto sa nedávno Európska únia dohodla na už spomínanom zákone o slobode médií a špeciálne aj na samostatných ustanoveniach o verejnoprávnych médiách. Bolo to aj preto, že Európska únia, ale teda hlavne členské štáty, ktoré ju tvoria, si uvedomili dôležitosť nezávislého verejnoprávneho vysielania, obzvlášť v dnešnej dobe dezinformácií, fake news a hoaxov.
Nezávislé médiá a novinári a novinárky naprieč Európskou úniou tiež musia byť chránení a potrebujú, aby mohli svoju prácu vykonávať bez strachu. A to si myslím, že na pôde tohto parlamentu by som asi ani nemala opakovať. Preto máme tento Európsky akt o slobode médií.
Ako som už hovorila, Slovenská republika sa na tvorbe tohto spoločného zákona zúčastňovala na rôznych úrovniach a dnes ho akoby chce porušiť, cúvnuť. To je podľa mňa dosť schizofrenické, možno až slabošské, by som to nazvala. IPSOS z 20. marca 2024, v podstate pred pár týždňami, zverejnil článok s názvom: Dezinformácie, ako hrozba pre bezpečnosť Slovenska. V ňom zverejnené dáta hovoria jasne. Na Slovensku narastá počet ľudí, ktorí vnímajú dezinformácie ako hrozbu pre bezpečnosť, je to až okolo 76 % populácie. Dezinformáciám sa cíti byť vystavených 39 % populácie a takmer polovica Sloveniek a Slovákov, napríklad nevie, čo je to deepfake.
Slovensko patrí teda medzi krajiny, ktoré sú naviac ohrozené dezinformácii.... medzi krajiny, ktoré sú možno najnáchylnejšie na tieto dezinfo. Aj preto by malo byť v našom spoločnom záujme chrániť médiá, podporovať ich, ak je niečo, čo nefunguje, napríklad ak nie sú dostatočne, dostatočne financované, tak to, samozrejme, prenastaviť, ale hlavne zaručiť ich nezávislosť. A to tak, aby mohli vykonávať svoju funkciu a ich hlavnou funkciou je, samozrejme, ochrana demokracie. Mali by sme tieto nastavenia urobiť aj tak, aby médiá nepadli do rúk ľudom, ktorí budú šíriť nejaké dezinfo napríklad o tom, že Zem je plochá, alebo iné.
Vrátim sa, ale späť k Európskemu aktu o slobode médií. Tento akt členské štáty zaväzuje k tomu, aby zaručili, že vedenie verejnoprávnych médií bude menované na základe transparentných, otvorených a nediskriminačných postupov. Môže tiež byť odvolané za veľmi špecifických a zákonom daných okolností. Aj financovanie verejnoprávnych médií by malo byť podľa tohto aktu primerané, predvídateľné a dostatočné, tak aby mohli tie verejnoprávne médiá plniť svoje úlohy a svoje poslanie.
Dovoľte mi teraz stručne vysvetliť, možno v druhom čítaní sa k tomu dostaneme detailnejšie, v čom konkrétne je teda vládny zákon v rozpore s touto EÚ legislatívou.
Po prvé je v rozpore s článkom 5 Európskeho aktu o slobode médií. Tento zdôrazňuje potrebu právnych záruk pre nezávislé fungovanie verejnoprávnych médií a zabezpečenie ich dostatočného financovania na plnenie verejnoprávneho poslania, aby sa predišlo riziku zasahovania do mediálnej objektivity a plurality. Napríklad navrhované navýšenie reklamy môže ohroziť verejnoprávny charakter vysielania a nespĺňa podmienku zaručenia dostatočného financovania. Podobne neriešenie všeobecne žalostného nízkeho rozpočtu 0,12 % HDP nespĺňa požiadavku, ktorú pripomína, okrem teda tohto článku aj preambula bodu 31 na stabilné a primerané finančné zdroje. Taktiež posilnenie právomoci ministra, ministerky kultúry pri menovaní a odvolávaní rady, ktorá ovplyvňuje celé riadenie inštitúcie, je v príkrom rozpore s princípom nezávislosti, o ktorej tento akt hovorí, keďže implikuje priamo politickú kontrolu nad inštitúciou RTVS.
Navyše návrh prináša potenciálne konflikty záujmov vyplývajúce z vypustenia nezlučiteľnosti niektorých funkcií, čo opäť narúša princíp nezávislosti. Ďalej článok 5 Európskeho aktu o slobode médií stanovuje záruky pre nezávislé fungovanie verejnoprávnych médií vrátane transparentného vymenúvania a odvolávania riadiacich orgánov, čo je v rozpore s dôsledkom tohto zákona, ktorý znamená okamžitú výmenu celého riadenia dňom účinnosti.
Európsky akt o slobode médií tiež vyžaduje v článku 21, aby každé legislatívne, regulačné alebo administratívne opatrenie bolo riadne odôvodnené a primerané. V odseku 3 tohto článku sa tiež žiada právo odvolať sa proti tomuto opatreniu pred odvolacím orgánom.
Tu tiež možno konštatovať, že vlastne celý legislatívny proces pri tvorbe zákona o STVR je v rozpore s týmto článkom aj kvôli tomu, že navrhovateľ, teda ministerstvo, neodôvodnilo vytvorenie novej inštitúcie. Podobne je v rozpore to, že navrhovateľ dáva účinnosť zákonom, zákona dňom vyhlásenia a tým pádom neurčuje žiaden časový rámec vopred, práve naopak, dáva neistotu terajším zamestnancom a zamestnankyniam a vedeniu RTVS. V neposlednom rade absentuje odvolací orgán v tejto téme.
Návrh zákona, o ktorom tu dnes diskutujeme, je teda očividne v rozpore s právom EÚ a teda špeciálne týmto Európskym aktom o slobode médií. Tento text bol nedávno prijatý, oficiálne a čoskoro vstúpi do platnosti. Aj preto všetky členské štáty musia už teraz zaistiť jeho napĺňanie a fungovanie v súvislosti teda s tým, že čo robia na národnej úrovni. Ak členský štát napriek tomu, a to hovorím ten, ten akt ešte len má vstúpiť do platnosti, ale ak členský štát napriek tomu počas tejto doby nejakým spôsobom bude konať v rozpore s týmto aktom, tak ide proti zásade lojality a spolupráce medzi členskými štátmi EÚ. Znamená to teda porušenie základných zmlúv o EÚ. Táto zásada je zakotvená v článku 4 Zmluvy o Európskej únii a vyžaduje, aby členské štáty vzájomne rešpektovali svoje záväzky, a toto už záväzkom je, a podporovali ciele a politiky EÚ. Preto žiadny členský štát, keď už máme na európskej úrovni prijatú nejakú legislatívu, tak nemôže konať v rozpore s ňou alebo prijať na národnej úrovni akýkoľvek zákon, ktorý by bol v budúcnosti v rozpore s tým, s tým textom. Dôsledky týchto legislatívnych zmien môžu byť vážne vrátane potencionálneho konania Európskej komisie proti Slovensku za nesplnenie povinnosti voči právu EÚ. To by mohlo mať, samozrejme, ekonomické dopady, pretože ako všetci a všetky vieme, keď niekto porušuje právo EÚ, tak mu hrozia sankcie. Ale tiež to môže narušiť, samozrejme, naše vzťahy v rámci EÚ a nielen teda s ostatnými členskými štátmi, ale vôbec s inštitúciami.
Aj preto vás z tohto miesta prosím, vyzývam, stiahnite tento zákon, ktorý je v rozpore s právom EÚ a jedná sa teda aj o nebezpečenstvo pre našu spoločnosť a vôbec demokraciu na Slovensku, pretože vedie nie k slobode, tak ako nás k tomu vyzýva ten Európsky akt o slobode médií, ale naopak, k neslobode verejnoprávnych médií.
Na záver. Spomínala som, že na tvorbe tejto dôležitej európskej legislatívy sa na rôznych úrovniach podieľala aj Slovenská republika, pretože ešte raz, EÚ sme my, žiadny Brusel, žiadny diktát, proste my S naším členstvom a tým, ako vlastne vyjadrujeme našu suverenitu, sa podieľame a môžeme aj rozhodovať o tom, že čo sa robí na európskej úrovni. A jednou z tých úrovní, ktoré som spomínala, je aj Európsky parlament. Aj preto považujem veľmi za dôležité, aby sme tam v nasledujúcich EÚ voľbách 8. júna poslali ľudí, ktorí sa budú na tvorbe takýchto európskych zákonov podieľať, a to tým, že budú súčasťou frakcií, ktoré, teda tých európskych rodín, ktoré participujú na tvorbe takýchto politík, a že nebudú iba tak niekde vykrikovať do prázdneho pléna. Je to dôležité preto, aby tí naši zástupcovia a zástupkyne mali možnosť upravovať texty, dopĺňať ich alebo akokoľvek sa podieľať na vyjednávaní o tých textoch, samozrejme v záujme občanov a občianok Slovenska. Skrátka potrebujeme tam poslať ľudí, ktorých bude počuť a ktorých bude vidieť. Aj preto verím, že si zvolíme teda nielen proeurópske Slovensko, ale hlavne, že na, že tam za nás nebudú hovoriť ľudia, ktorí nás naopak chcú od EÚ vzdialiť a ktorí napríklad na tej národnej úrovni nielenže ignorujú, ale priamo porušujú zásady a hodnoty, ku ktorým sme sa zaviazali. Medzi tie hodnoty patrí aj právny štát a, samozrejme, demokracia.
Demokracia, ktorú chránia nezávislé médiá, ale aj mimovládny sektor a v konečnom dôsledku my všetci občania a občianky tejto krajiny.
Ďakujem.
Skryt prepis