Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa veľmi ospravedlňujem, že takto okupujem tento rečnícky pult, ale ponáhľam sa nie domov, ale na tlačovú besedu dole, takže aj skrátim aj moje vystúpenie, ak dovolíte. Pán minister tu na začiatku povedal, že ženy sú nežnejšie pohlavie, takže budem sa snažiť byť aj nežná, priam filozofická.
Najskôr, pán minister, spôsobím problém tak trochu sebe, lebo vás...
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa veľmi ospravedlňujem, že takto okupujem tento rečnícky pult, ale ponáhľam sa nie domov, ale na tlačovú besedu dole, takže aj skrátim aj moje vystúpenie, ak dovolíte. Pán minister tu na začiatku povedal, že ženy sú nežnejšie pohlavie, takže budem sa snažiť byť aj nežná, priam filozofická.
Najskôr, pán minister, spôsobím problém tak trochu sebe, lebo vás pochválim, opäť raz, nielen teda za to, že tu takto diskutujeme, ale aj za to, že teda samozrejme podporíme, ako už povedala aj kolegyňa Petrík, tento návrh. No a teda spôsobím teda problém aj vám, keďže ho podporíme, pretože ja si veľmi dobre spomínam na rozpravu, ktorá tu bola o inej transpozície smernice a síce Women on Boards, to bola práve o tých kótovaných spoločnostiach a keď ju sem priniesol minister Susko, tak tu zožal takú kritiku, že sem vlastne prináša progresívne návrhy. Tak asi aj o vás to budú hovoriť. Tak sa ospravedlňujem, ale jedna jedna. No ale keďže mne remíza veľmi nevyhovuje, tak mi dovoľte ešte jednu poznámku a tá sa týka komunikácie vašej strany čo sa týka napríklad aj tohto návrhu zákona. Viete, cudzie perie nie je nikdy pekné, ani teda na pekných ľuďoch a chváliť sa tým, že toto je váš návrh zákona, keď áno, samozrejme, že ho predkladá vaše ministerstvo, ale na druhej strane ho tu máme vďaka tomu zlému Bruselu, tak to by sa asi skutočne nemalo diať. Áno, ja som bola v jednej diskusnej relácii s kolegom práve z vašej strany, kde sa ho teda opýtali na nejaký dobrý návrh, ktorý prináša strana HLAS na túto schôdzu. A on povedal tento. A ja súhlasím, že to je dobrý návrh, ale neprináša ho strana HLAS, ale musíme to robiť, pretože to je transpozícia smernice. Smernica, ktorá teda, ako ste aj vy hovorili, musí byť transponovaná do 7. júna 2026 a na ktorej sa skutočne dlho a odborne pracovalo. Ja som mala to šťastie, že som som na nej pracovala ešte v Európskom parlamente a som teda rada, že ju máme aj teraz tu v našom parlamente. Musím ale opraviť pani kolegyňu zo SMER-u, ktorá pred chvíľou povedala, že smernice nám umožňujú vyberať si podľa toho, že aké máme špecifiká v jednotlivých členských štátoch. No to je veľké nepochopenie toho ako funguje vôbec právo EÚ, pretože čo sa týka smerníc, tak oni zavádzajú minimálne požiadavky, ktoré musia členské štáty zaviesť. My si nemôžme vyberať niečo ako menu a la card čo sa nám páči, čo sa nám nepáči. My to musíme zaviesť minimálne v takej podobe v akej je tá smernica. A to si myslím, že sa stalo aj v tejto transpozícii, ale myslím, že s kolegyňou Petrík budeme pripravovať v druhom čítaní aj pozmeňujúce návrhy, pretože sú tam určite vylepšenia na ktorých, verím, sa dohodneme práve kvôli tomu, že nám ide, dúfam, o jednu vec. Nedá mi ale nezdôrazniť aj to, a zaznelo tu niekoľkokrát, že my sme za rovnosť medzi mužmi a ženami a nehovorím, že ste to povedali vy, pán minister, ale práve vystupujúci. My sme za rovnosť medzi mužmi a ženami, ale... Tak kolegovia, všetko čo je pred ale je nepodstatné, váš názor sa skutočne odzrkadľuje v tom čo poviete za tým ale. A to napríklad aj teda v tej kritike voči tejto smernice a špeciálne voči tomuto návrhu. Keďže sme v prvom čítaní, tak ja som sa chcela vyjadriť k vlastne cieľu tohto návrhu alebo k tej jeho základnej filozofii, ale už veľa povedal aj pán kolega Hajko z KDH o tom, aké je potrebné posilniť rovnaké odmeňovanie za rovnakú prácu, ako treba zvýšiť transparentnosť odmeňovania, aké dôležité je zefektívniť aj tie mechanizmy na to, aby keď už teda dôjde k nejakej diskriminácii, tak aby ten človek sa mohol domôcť spravodlivosti.
Ale ja by som chcela, keďže teda mám veľmi málo času, hovoriť najmä o rozdieloch medzi príjmovou a platovou nerovnosťou, pretože na jednej strane máme príjmovú nerovnosť a to je vlastne širší pojem, ktorý zahŕňa vôbec celú tú nerovnosť medzi mužmi a ženami v spoločnosti a kde sa neporovnáva len samotný príjem a teda príjem za rovnakú prácu na hodinu, ale je to jednoducho situácia, ktorá popisuje to, že ženy zarábajú menej, pretože pracujú zväčša v profesiách, ktoré sú pre našu spoločnosť síce nesmierne dôležité, ale zároveň sú veľmi podhodnotené. Len taká zaujímavosť pre vás. Analýzy ukazujú, že keď aj ženy pracujú v takejto podhodnotenej pozícii, tak akonáhle sa tam nejakými mechanizmami zvýši počet mužov, tak tam stúpajú aj platy. A naopak, keď je nejaká profesia v ktorej pracujú väčšinou muži a vyrovná sa to tam a príde tam viac žien, tak tam tie platy klesajú. Tak si myslím, že teda to len dobre ilustruje to, že skutočne máme problém, diskriminačný problém konkrétne. No ale čo sa týka teda tej príjmovej, tak tam samozrejme musíme započítať aj kariérne prestávky, ktoré väčšinou majú teda ženy čo sa týka materskej, rodičovskej, že majú menej nadčasov, pretože jednoducho majú na svojich pleciach ešte aj starostlivosť či už o deti alebo napríklad potom aj o starších ľudí. Napríklad aj to, že sú menej v manažérskych pozíciách a to tu tiež aj pán Hajko spomínal, že hoci ženy sú čím ďalej tým vzdelanejšie a viac a viac absolventov našich vysokých škôl sú práve ženy, čiže absolventky, tak napriek tomu sa ženy často nedostávajú práve do tých vrcholných pozícií, nehovoriac o tom, že čo sa týka vzdelania, tak samozrejme sú viac orientované k sektorom, ktoré sú opäť raz menej platené. Dáta hovoria, že ten priemerný rozdiel čo sa týka príjmovej stránky tak je 13 percent na hodinu. A teda kým muž zarobí sto eur, tak na ženu to pripadá len na 88 eur. Najvyššie rozdiely majú v Lotyšsku, najnižšie v Belgicku, v Taliansku. Sú to väčšinou krajiny, ktoré podporujú rodovú rovnosť...
===== hovoria, že ten priemerný rozdiel, čo sa týka príjmovej stránky, tak je 13 % na hodinu, a teda kým muž zarobí 100 eur, tak na ženu to pripadá len na 88 eur. Najvyššie rozdiely majú v Lotyšsku, najnižšiu v Belgicku, v Taliansku. Sú to väčšinou krajiny, ktoré podporujú rodovú rovnosť a ktoré sa starajú vlastne o to, aby ženy v tej spoločnosti mali rovné postavenie alebo rovnaké postavenie ako muži.
Na Slovensku sme v prípade príjmovej rovnosti medzi pätnástimi a dvadsiatimi percentami. Čo je však horšie, je to, že namiesto toho, aby tento rozdiel klesal, tak zatiaľ čo v rokoch ´20-´21 priemerne 0,83 eura na každé euro, ktoré zarobil muž, čo predstavovalo rozdiel 17 %, tak v I. kvartáli ´25 dosiahol tento rozdiel už 18,7 % a priemerná mesačná hrubá mzda žien bola v porovnaní s mužmi nižšia o 365 eur. Čiže toto všetko spôsobujú, ovplyvňujú faktory, o ktorých som hovorila.
Zároveň tu ale teda máme platovú nerovnosť, a to je vlastne ten pay gap a odpoveďou na túto platovú nerovnosť je smernica, ktorú dnes aj Slovensko transponuje. A opäť opakujem, transponuje, pretože musí. A tá platová nerovnosť je o tom, a toto aj často šokuje ľudí a spomínala to aj kolegyňa Petrík, že na rovnakých pozíciách majú za rovnakú prácu ženy stále menej ako muži. A to dúfam, že sa zhodneme v tomto pléne, že skutočne nie je normálne. Keď si porovnáme mzdu alebo teda plat a kvalifikáciu, zodpovednosť, pozíciu, tak jednoducho nie je dôvod na to, aby tam bol akýkoľvek rozdiel.
Tu opäť dáta. Sú krajiny, kde je ten rozdiel nulapercentný, nula, pretože majú efektívne zákony, ktoré pôsobia preventívne na túto diskrimináciu. Zároveň priemer Európskej únie je sedem percent. My na Slovensku sme na deviatich percentách. Inak povedané, či už čo sa týka príjmovej alebo platovej nerovnosti, tak ženy sú diskriminované počas celého svojho života len preto, že sú ženy. A celý svoj život platia takú pomyselnú daň za to, že sú ženy, pretože jednak čo sa týka tých príjmov alebo na starostlivosť na neplatenú prácu a podobne, tak jednoducho stále, a mohla by som hovoriť ešte aj napríklad o menštruačnej chudobe, tak celý svoj život platia niečo len preto, že sa narodili ako ženy. Zároveň musím povedať, že aj chudoba má ženskú tvár. To znamená, že ženy sú oveľa častejšie ohrozené chudobou aj postihované chudobou, a to aj v dôsledku práve príjmovej a platovej nerovnosti, ale napríklad aj nižšej zamestnanosti, ktorá je teda stále nižšia u žien ako u mužov.
Veľmi rýchla štatistika. Dve tretiny Slovákov nesúhlasia s rodovými rozdielmi v odmeňovaní. Väčšina Slovákov odmieta názor o nižšej kompetentnosti žien vo vedení, ale až 80 % vníma, že spoločnosť vytvára tlak na ženy, aby boli ideálnymi matkami a súčasne ideálnymi zamestnankyniami.
A ja teraz pozdravujem všetkých ľudí s kvietkami, psíkmi a ulovenými rybami, ktorí mi neustále píšu do komentárov, že moje deti sú hladné. Moje deti nikdy nie sú hladné, ešte aj pečiem doma, ale vidíte, takto to, žiaľ, funguje v našej spoločnosti.
Tieto rozdiely majú skutočne vážne dôsledky či už na dôchodky, alebo vôbec na, znižujú šancu žien na finančnú, na finančnú nezávislosť, napríklad v prípade, keď sa žena rozhodne odísť s deťmi z domácnosti. A aj preto, a opäť zdôrazním, že táto smernica nám prišla z toho veľmi zlého Bruselu. Som veľmi rada, že ju tu máme a že takýmto spôsobom veľmi konkrétne ideme zlepšiť situáciu žien na Slovensku. A opäť raz tu Európska únia pomáha v niečom, čo je každodenný praktický život žien a vôbec ľudí, pretože rovnosť ako taká profituje pre celú spoločnosti, a nielen pre tú diskriminovanú časť.
Toto všetko teda nie je o schopnostiach, ale o možnostiach a práve aj transpozícia tejto smernice takéto možnosti a hlavne dodržiavanie zákona zavádza a nedá mi, musím sa vrátiť jednou vetou aj k tomu, že v ústave už teda máme aj rovnaké odmeňovanie medzi mužmi a ženami, vraj teda vďaka strane HLAS. Ja si myslím, že pre stranu HLAS toto bola len výhovorka, aby mohli podporiť ústavu, aby sa stále mohli oháňať s tým, že ale my sme tam zaviedli, pretože toto sme do ústavy zavádzať nepotrebovali. Máme stále článok 12 v ústave, ktorý zakazuje diskrimináciu, a tým pádom to bolo dostatočné.
Čo sme ale nemali, tak bol efektívny zákon, ktorý by zaviedol práve účinný mechanizmus na to, aby sme toto mohli sankcionovať a aby sa jednoducho diskriminovaným osobám dostalo spravodlivosti. Práve vďaka tejto smernici ho mať budeme.
Na záver si neodpustím. Jedným z hlavných faktorov rovnosti spoločnosti je aj právo žien rozhodnúť sa, či a kedy sa stanú matkami. A toto jednoducho nie je oddeliteľné. Opäť raz rodová rovnosť nie je nejaké menu á la card, z ktorého si vyberáte. Áno, platové, platová rovnosť áno, ale právo na interrupciu nie. Takto to jednoducho nefunguje. A bez efektívne zabezpečeného práva na úplnú kontrolu nad svojím telom v skutočnosti v spoločnosti nikdy nedosiahneme rovnosť.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
