Videokanál poslanca

Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam za reakcie, ale keďže poslanecký klub SaS nemá toľko voľného času a skrátili ste rozpravu, tak sa obmedzím iba na suché konštatovanie, že naozaj máte ten manuál veľmi dobre pripravený.

.

Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril v prvom čítaní k dvom návrhom, ktoré tvoria tzv. konsolidačný balíček. Keďže sme v prvom čítaní a skrátené legislatívne konanie sme v podstate vynechali, tak by som sa vyjadril k spôsobu, akým rokujeme o tomto návrhu a vyjadril by som sa k potrebe konsolidácie.
Rokujeme, ako obyčajne, o dôležitých veciach v skrátenom legislatívnom konaní. Sú dôvody na skrátené legislatívne konanie? Jasné, že nie sú. Žiadna mimoriadna situácia tu nie je, žiadne hospodárske škody, ako ich predpokladá zákon o rokovacom poriadku, tu nehrozia. Nedajte sa vysmiať, zjavne nič také tu nie je. O všetkom, čo tam uvádzate ako dôvody pre skrátené konanie, dávno viete, vedeli ste pred mesiacom, pred dvomi, pred tromi, vedeli ste pred rokom. Pokojne ste mohli s tými návrhmi prísť niekedy pred letom alebo v lete, normálne ich prerokovať aj v pripomienkovom konaní, aj v parlamente bez skracovania legislatívneho konania. A dokonca ešte aj teraz by ste to stihli. Aj teraz by ste to pokojne stihli, ešte máme pred sebou ďalšie dve schôdze. Jedna bude v októbri, druhá bude v novembri a v decembri. Ten návrh zákona o dani z finančných transakcií má nadobudnúť účinnosť 1. januára. Ten druhý väčší zákon, kde je 14 noviel, tak z tých štrnástich noviel má 12 nadobudnúť účinnosť 1. januára alebo 31. decembra, alebo neskôr. A iba dve majú mať účinnosť koncom novembra, resp. začiatkom decembra, pričom tie, čo majú nadobudnúť účinnosť skôr, jedna má jeden bod a druhá má päť bodov a z toho štyri body majú nadobudnúť účinnosť skôr. Pokojne ešte teraz by sme mohli povedať dosť, teraz sa to prerokuje v prvom čítaní a druhé čítanie bude na októbrovej schôdzi. A všetko sa normálne stíha. A dalo by sa to aj úplne štandardne, že by ste to vtedy, keď ste to schválili na vláde, miesto toho dali do pripomienkového konania a priniesli na októbrovú schôdzu v prvom čítaní a potom to na tej novembrovej schválili definitívne aj s rozpočtom.
Úplne ste vynechali medzirezortné pripomienkové konanie. Pri takejto závažnej veci, konsolidácii za 2,7 mld. Pán premiér Fico podpisuje deklarácie o dialógu s cirkvami, odbormi, zamestnávateľmi, profesnými združeniami, samosprávami, vedeckými inštitúciami a bude s nimi debatovať o členstve Slovenska v Európskej únii, zahraničnej politike, ale taká vec, ako je konsolidácia za 2,7 mld. eur, tak to mu nestoja za to ani sociálni partneri, ani samosprávy, nikto, aby sa k tomu vyjadril. My sa tu k tomu vyjadrujeme v skrátenom konaní. jednak ste prišli tradične so skráteným legislatívnym konaním, na ktoré nie sú dôvody zákonom predpokladané a potom ste, ani to vám nestačí, skracujete ešte aj skrátené legislatívne konanie. Rozpravu o skrátenom legislatívnom konaní ste uťali po prvých štyroch vystúpeniach, po necelých troch hodinách ste ukončili rozpravu, lebo podľa vás stačí. Prvé čítanie ste vopred obmedzili na dvanásť hodín, pričom dvanásť hodín v tomto parlamente de facto znamená niečo okolo šiestich hodín pri tej intenzite, ako sa koaliční poslanci zapájajú do rozpravy. Ako to bude v druhom čítaní, nikto netuší, ale predpokladám, že tiež nenecháte o tom diskutovať normálne a znova budete skracovať.
No ale aký je ten dôvod skráteného legislatívneho konania, lebo nejaký dôvod tam predsa byť musí. A ten dôvod nie sú hroziace hospodárske škody, ten dôvod sú hroziace politické škody. Lebo SMER, HLAS a Slovenská národná strana, je im to nepríjemné, že sa o tomto hovorí, je im nepríjemné, že zvyšujú dane, že ťahajú od ľudí ďalšie peniaze, že konajú v rozpore s tým, čo kedysi hovorili napríklad o dani z pridanej hodnoty, že to nie, nikdy, to sa nikdy nebude zvyšovať za vlády SMER-u. Chcete to prekryť, preto zavádzate, preto vymýšľate si a preto skracujete legislatívne konanie. Ale mám pre vás v tejto súvislosti jednu zlú správu. Konsolidačného balíčka sa tak rýchlo nezbavíte. Ľudia budú jeho dôsledky pociťovať ešte dlhé a dlhé mesiace, možno roky a budú ho pociťovať aj vaši voliči. Na tom skráteným legislatívnym konaním nezmeníte vôbec nič.
K potrebe konsolidácie. Je potrebná konsolidácia? No samozrejme, je potrebná konsolidácia, toto, myslím, nikto, vôbec nikto nespochybňuje. Na to je odpoveď pomerne jednoduchá. Odpoveď na otázku, prečo treba konsolidovať nie z vecného hľadiska, ale z hľadiska toho, že kto za to môže, je zložitejšia. Ja mám niekedy pocit, že vládna koalícia venuje oveľa viac energie tomu, aby hodila zodpovednosť za potrebu konsolidácie na opozíciu. To má prepracované, k tomu robí tlačovky, k tomu smerujú vystúpenia, faktické poznámky, k tomu máte dôkladne spracovaný manuál, naozaj klobúk dole. Oveľa viac tomu venujete energie, ako vysvetľovaniu potreby tých opatrení, zdôvodňovaniu, vecnému zdôvodňovaniu, ako to bude fungovať, aké to bude mať dopady, ako sa to dotkne ľudí. To nie je také dôležité.
Hádžete zodpovednosť na opozíciu cez tú formulku, že Matovičova vláda, Hegerova vláda a Ódorova vláda, ale to je demagógia a zavádzanie. Ódorova vláda? Ódorova vláda, ktorá nemala dôveru parlamentu? Ktorá vládla bez dôvery parlamentu? Ktorá v parlamente nepresadila žiadny rozpočet? Ktorá neschválila, neprešiel im cez parlament žiadny zákon? Ako ona prispela k vyššiemu deficitu? Však to je nezmysel. Progresívne Slovensko a KDH, ktoré vtedy neboli nieže vládne strany, ani v parlamente neboli. Akú oni nesú zodpovednosť? SaS bola súčasťou Matovičovej vlády a potom Hegerovej vlády, ale prečo sme z tej Hegerovej vlády odišli? No však sme z nej odišli preto, lebo sa spustili v tom, že idú míňať bez ohľadu na to, aké sú možnosti krajiny. Veď to bol dôvod, prečo sme odišli. A časť tých výdajov, ktoré boli za Matovičovej a Hegerovej vlády, neboli spôsobené tým, že chcel niekto niečo rozhadzovať, ale jednoducho krajina bola v kríze, mali sme tu pandémiu, bola tu energetická kríza, bola tu vojna na Ukrajine. Keby vládol v tom čase SMER, nerobil by žiadne protipandemické opatrenia? Nekompenzoval by ľuďom stratu príjmu a firmám stratu príjmu v čase, keď boli zatvorené prevádzky? Alebo by vôbec nezatváral prevádzky? Zvládol by to bez zvýšených nákladov? Keby bol SMER vládol v čase energetickej krízy, žiadne kompenzácie by tu boli? Však nežartujme.
Ja nevravím, že všetky výdavky v časoch Matovičovej a Hegerovej vlády boli tohto charakteru, ale veľmi veľká časť tých výdavkov a tie výdavky, na ktorých sme sa my podieľali a za ktoré sme my hlasovali, mali tento charakter. Tu nám vyhadzujete na oči napríklad tú lotériu. Ale však my sme za tú lotériu nehlasovali. A za ten balík zákonov, kde to potom bolo obsiahnuté, potom hlasoval aj HLAS, lebo sa mu to zdalo, a vtedy bol opozičná strana. Takže to je jedna vec.
A druhá vec je, že narástli výdavky aj za Matoviča, aj za Hegera, ale v časoch, keď vládol SMER, boli dobré hospodárske časy. Iné krajiny, ktoré by mali zodpovednejšie vlády, by v tom čase hospodárili s vyrovnaným rozpočtom, alebo s prebytkovým rozpočtom. Ale nie, nie, SMER nie, SMER potreboval rozdávať, SMER potreboval rozhadzovať a to, že sme dnes v tom stave, v akom sme, nie je iba zodpovednosť vlád z predošlého obdobia, je to aj zodpovednosť toho, ako hospodáril SMER, že v dobrých časoch nešetril, že v dobrých časoch nehospodáril s prebytkom, ale hospodáril s deficitom. A tak veľmi to chcete hodiť na iných, že pritom až robíte úplne školácke chyby. Tuto pán minister Kamenický jak vyčítal SaS-ke, jak ona klame a jak SaS-ka chcela zvýšiť DPH na knihy. A pritom SaS predložila návrh, ktorý znižoval DPH na tie knihy, ktoré sú dnes v základnej sadzbe. Čiže úplný opak toho, úplný opak toho, čo hovoril pán minister, ale tak zrejme niekto, kto vám pripravoval podklady, si zle prečítal titulok v novinách, lebo keby si pozrel ten návrh zákona, s ktorým prišla SaS v roku 2023, tak by snáď na to, tak by snáď na to prišiel.
A ja rozumiem vašej snahe zbaviť sa zodpovednosti za to, že teraz robíte opatrenia, ktoré negatívne dopadnú na ľudí. Máte skvele vypracovaný manuál, ale svojej zodpovednosti za rozhadzovanie v dobrých rokoch, ktoré sa potom prejavilo aj v tých zlých rokoch, sa nezbavíte. A pokračujte v tom aj teraz. Konsolidovali ste minulý rok, aby ste mohli viacej míňať. Teraz konsolidujete vo výške 2,7 mld. ale nie preto, že chcete byť premianti, že chcete konsolidovať viac, ako je nevyhnutné, ale chcete si vytvoriť miliardový vankúš, ktorý opäť budete rozhadzovať. Lebo vy to inak neviete.

Ďakujem, pani ministerka, za odpoveď, aj keď veľká časť tej odpovede smerovala niekam úplne inam, ako som sa pýtal, ale, samozrejme, máte právo odpovedať, ako uznáte za vhodné, aj keď ja tu nie som ani za pána poslanca Stachuru, ani teda nejdem hodnotiť, čo moji kolegovia hovorili.
Ja som sa pýtal na dezinformácie, ktoré sú šírené v súvislosti, v súvislosti s covidom-19 a v tejto súvislosti, neviem, či to je ešte v tej nepripravenej časti vašej odpovede, by ma naozaj zaujímal postoj k tým vyjadreniam. Tiež je to poslanec Národnej rady a je to splnomocnenec vlády pán Kotlár, ktorý už sa blíži k záveru svojho vyšetrovania a teda podľa toho, čo bolo medializované, tak sa chystá odporučiť, aby bolo zakázané očkovanie mRNA vakcínami. Čiže by ma, by ma teda zaujímalo, ako toto vnímate a či sa neobávate, že takéto vyjadrenia môžu znížiť dôveru verejnosti v očkovanie. A teda keď už ste, keď už ste o tej sieti začali nemocníc a ambulancií, ktoré budú očkovať, tak som rád, že ten zoznam bude nakoniec asi širší ako to, čo je doteraz zverejnený ten, ten zoznam nemocníc, na to som sa ja tiež chcel spýtať ešte v doplňujúcej otázke, ale k tomu ste sa vyjadrili.
Tak naozaj by ma len zaujímal váš postoj k tomu, čo šíri pán splnomocnenec a pán poslanec Kotlár ohľadom očkovania proti COVID-19, lebo ja sa obávam, že to môže negatívne vplývať na záujem verejnosti alebo záujem ľudí zaočkovať sa, aj tých skupín, kde je to potrebné.
Ďakujem.

Vážená pani predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov, aj ja začnem tým, že sa pripojím k dlhému radu, žiaľ, len opozičných poslancov a poslankýň, ktoré, ktorí vám ďakujú, nielen vám, ale celému úradu a všetkým zamestnancom úradu a nielen za tú správu, ale najmä za činnosť, ktorú vykonávate.
Inštitúcie sú pre fungovanie štátu aj pre zdravé fungovanie spoločnosti dôležité a je dobré, že tu máme niektoré silné inštitúcie, a Úrad na ochranu oznamovateľov nepochybne takou silnou a dôležitou inštitúciou je. Je ňou preto, čo má vo svojej náplni práce, ktorá sa týka pomoci v boji proti nielen korupcii, ale aj iným formám protispoločenskej činnosti. Je tam dôležité, čo robia orgány činné v trestnom konaní, čo robí polícia, čo robí, čo robí prokuratúra, ako sa k tomu stavajú politici, ako fungujú iné inštitúcie verejné, štátne aj samosprávne, ako fungujú občania, ale aj dôležitú úlohu tam zohráva aj činnosť Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorá je, povedal by som podporná, ale mimoriadne dôležitá a je dobré, že si to uvedomuje aj Európska únia. Napokon možno vďaka Európskej únii a vďaka tomu, že téma ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti je reflektovaná aj na úrovni Európskej únie, tak tu vôbec takýto úrad máme a vaša inštitúcia môže fungovať.
Verejnosť, širšia verejnosť zrejme zaregistrovala existenciu úradu najmä počas toho konfliktu, ktorý sa týkal postavenia vyšetrovateľov NAKA a ďalších policajtov mimo štátnu službu, hoci mali štatút chránených oznamovateľov, pričom minister vnútra Matúš Šutaj Eštok to spravil bez toho, aby si vyžiadal stanovisko, stanovisko úradu, čím sa dopustil porušenia zákona. Tým vznikla aj nejaká mylná predstava o tom, čo úrad robí, ako sa úrad správa. Už aj to, že úrad síce podľa zákona musí zaujať stanovisko k pracovnoprávnym úkonom zamestnávateľa voči zamestnancom, ktorí majú štatút chráneného oznamovateľa, neznamená to, že dá vždycky nesúhlasné stanovisko. Však aj v tej správe sa spomína, že vo viacerých prípadoch, neviem, či nie dokonca vo väčšine, mierne nadpolovičnej väčšine v tých prípadoch, keď bol úrad požiadaný, aby sa vyjadril k zamýšľanému pracovnoprávnemu úkonu, tak dostal to stanovisko. A mohol vzniknúť aj mylný dojem, že úrad sa zaoberá nejakými primárne politicky citlivými vecami, ale opäť to tak nie je a opäť to vyplýva aj z tej správy. Áno, korupcia je dôležitá, nakladanie s verejnými zdrojmi je dôležité, ale oznamovanie protispoločenskej činnosti sa netýka iba korupcie, netýka sa iba zneužívania povedzme verejného obstarávania, týka sa aj porušovania iných zákonov, týka sa súkromných subjektov, nielen verejných inštitúcií a týka sa aj ochrany práv ľudí, napríklad ochrany práv detí. V správe je ako jeden z príkladov spomenuté oznámenie podozrenia zo sexuálneho zneužívania maloletých žiačok, čiže činnosť úradu sa týka širokého spektra aktivít a chráni nielen verejné zdroje a chráni nielen spoločnosť pred korupciou, ale chráni aj dodržiavanie práva a dodržiavanie a ochranu subjektívnych práv.
Pani poslankyňa Kolíková tu pripomenula, kedy bol zákon schválený, a nazvala úrad tak trochu dieťaťom aj súčasnej garnitúry. Je to čiastočne tak, lebo však ten prvý zákon o ochrane oznamovateľov bol z roku 2014, čo bola druhá vláda Roberta Fica. Rozhodnutie prijať nový zákon, ktorý bude efektívnejšie chrániť oznamovateľov, a jeho príprava spadá do obdobia tretej vlády Roberta Fica, schválenie toho zákona do obdobia vlády Petra Pellegriniho a napokon aj dve výberové konania na funkciu predsedu ešte neexistujúceho úradu sa udiali počas vlády Petra Pellegriniho. To prvé skončilo neúspešnou voľbou na pôde Národnej rady, to druhé išlo dostratena a nová garnitúra, ktorá prišla po voľbách v roku 2020, tiež jej to dosť dlho trvalo, ale až v roku 2021 vlastne z tých kandidátov, ktorí, ktorí boli vybratí počas ešte vlády Petra Pellegriniho vo výberovom konaní, si zvolila súčasnú pani predsedníčku. Čiže áno, je to do istej miery aj dieťa predchádzajúcej, alebo teda súčasnej vládnej garnitúry z jej minulého obdobia, ale tak trochu by som povedal, že aj nechcené dieťa, lebo aj ten spôsob, akým vtedajšia vládna garnitúra pristúpila k voľbe, voľbe predsedu alebo predsedníčky úradu, ktorý vzišiel na základe nimi schváleného zákona a nimi vybratej, vybratej komisie, svedčí o tom, že im tá téma obzvlášť nebola, nebola zase až tak blízka. A to je iba detail, zanedbateľný detail a úplne drobnosť oproti tomu, akým spôsobom pristupuje súčasná vládna garnitúra v súčasnom volebnom období k inštitúciám, a už to tu zaznelo aj v úvodnom príhovore pani predsedníčky úradu, k už zrušenému Úradu špeciálnej prokuratúry, k zrušeniu Národnej kriminálnej agentúry, čo sa dotýka aj priamo činnosti úradu a boja proti, boja proti protispoločenskej činnosti.
A, samozrejme, keď si úrad dovolil robiť to, čo má robiť, keď úrad poukázal na to, že nie je možné robiť pracovnoprávne úkony voči policajtom, ktorí mali štatút chránených oznamovateľov, bez toho, aby sa k tomu vyjadril úrad, tak sa úrad dostal na čierny zoznam. Zažili sme viaceré nepriateľské, až konfrontačné vyjadrenia zo strany predstaviteľov vládnej moci. Do parlamentu prišiel spolu s tou slávnou veľkou novelou Trestného zákona aj návrh na to, aby bol novelizovaný zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, aby bol, aby bol vykostený, aby bola oslabená možnosť úradu vo veciach, konať vo veciach, na ktoré vládnej garnitúre mimoriadne záležalo. Mali sme tu návrh na skrátené legislatívne konanie, čiže situácia bola podľa vládnej garnitúry taká kritická a taká mimoriadna, že bolo potrebné ten zákon nielenže schváliť, ale schváliť v skrátenom legislatívnom konaní. No ale potom si to vláda nejako rozmyslela a nielenže upustila od skráteného legislatívneho konania, ale v zásade prešli už dlhé mesiace a nie je tu ani žiadna podobná alebo iná novela, ktorá by reagovala na tie problémy, ktoré boli údajne dôvodom pre skrátené legislatívne konanie. Zrejme novela Trestného zákona a konanie ministra vnútra stačili, aby dosiahli ten účel, ktorý sledovali. Ale poukazuje to iba na čistú účelovosť pri zmenách zákona, pri prístupe k verejným inštitúciám, ktoré sú typické pre súčasnú vládnu garnitúru.
Posledná vec, ako tu viacerí kolegovia upozornili, tak tá správa sa stretla s nie veľkým záujmom zo strany poslancov vládnej koalície, ktorí tu takmer neboli pri vystúpení pani predsedníčky. Rovnako ústavnoprávny výbor neprijal žiadne stanovisko a nezobral na vedomie tú správu. Ja si dovolím prognózovať, že to tak dopadne aj v pléne, ale dúfam, že sa tým úrad nenechá odradiť.

Pán poslanec Szalay, je nepochybné, že pandémia bola. Je nepochybné, že mala tragické následky. Je nepochybné, že mnohí ľudia pracujúci v zdravotníctve vyvinuli veľké úsilie, aby chránili životy a zdravie ľudí. Je preto nepochopiteľné, že existujú ľudia, ktorí existenciu pandémie spochybňujú, ktorí šíria konšpirácie. Šírenie tých konšpirácií nepochybne prispelo k tomu, že pandémia mala viac obetí, ako by mala bez tých konšpirácií. Ale žijeme v takej dobe, keď takéto konšpiračné videnie sveta dostáva stále širšiu a širšiu pôsobnosť, nielen vo vzťahu k pandémii. Je to smutné, ale je to tak. Že niektorí z týchto konšpirátorov sa dokážu presadiť v politike je takisto smutné, ale takisto je to fakt. Ale to nad čím sa rozum zastavuje je, že takéto konšpiračné videnie sveta môže dostať posvätenie, ako vládna politika. Teda ako oficiálna politika štátu, v ktorom žijeme. Nie, ako názor politika. Nie, ako názor človeka, niekde píšuceho alebo hovoriaceho niečo. Nie, ako názor individuálneho poslanca, ale ako oficiálna línia našej krajiny, nášho štátu Slovenskej republiky, a to je teda veľká, ale naozaj veľká hanba.

Pán poslanec Pročko, áno, sú veci, ktoré sú vecou politickej kultúry, ktoré nech napíšeme čokoľvek do zákona, nech napíšeme čokoľvek dokonca do ústavy, tak ťažko zmenia, asi to chce, asi to chce čas, ale to neznamená, že keď sa porušuje zákon o rokovacom poriadku, že máme rezignovať na to, že je to tak, lebo však majú väčšinu, tak je potrebné na to upozorňovať. Keď vieme navrhnúť nejaké zmeny zákone o rokovacom poriadku alebo trebárs aj v ústave, ktoré by to sťažili alebo obmedzili, tak máme povinnosť sa o to pokúsiť. A rovnako keď sú v zákone o rokovacom poriadku, ktorý sa síce týka primárne toho, ako my tu postupujeme v Národnej rade, ale má v konečnom dôsledku veľký vplyv aj na kvalitu toho, čo schvaľujeme, tak je potrebné sa o to aspoň pokúsiť, je potrebné o tom aspoň diskutovať.

navrhujeme ako ďalší z týchto bodov umožniť predsedajúcemu vystúpiť s faktickou poznámkou, lebo predsedajúci majú niekedy silné nutkanie zapojiť sa do rozpravy a oni sa môžu zapojiť do rozpravy iba tak, že odovzdajú slovo niekomu inému, prihlásia sa a vystúpia v rozprave, ale im by možno stačila faktická poznámka. A oni buď si musia kusnúť do jazyka, alebo porušia rokovací poriadok a komentujú či už vystúpenie rečníka v rozprave, alebo dokonca reagujú na faktické poznámky iných poslancov a vyjadrujú sa k nim nie z hľadiska vedenia schôdze, z hľadiska procesu, z hľadiska toho, či sa dodržiava rokovací poriadok, ale čisto z hľadiska obsahového. Čiže napríklad keby toto ustanovenie platilo a pán podpredseda Danko by chcel reagovať na, čo teraz hovorím, tak by sa normálne prihlásil s faktickou poznámkou a mohol by reagovať a bolo by to v súlade s rokovacím poriadkom.
A ďalší bod opäť súvisí s tou novelou, ktorú, ktorý, ktorú presadil pán dnešný podpredseda, vtedajší predseda Danko, ktorý hovorí teraz, ak poslanec chce predložiť pozmeňujúci návrh, tak najprv ho odôvodní, potom oznámi, že ide čítať pozmeňujúci návrh a potom ho na záver prečíta. Hoci je to také niekedy aj miestami nelogické, lebo dovtedy sa to robilo tak, že poslanec prečítal pozmeňujúci návrh a potom prečítal jeho odôvodnenie alebo vysvetlil, o čo tá zmena je. Dnes to nemôže urobiť. Napriek tomu to robia poslanci, robia to poslanci nielen opoziční, ktorí nehlasovali za tú zmenu, ale aj koaliční, ktorí si takú, takú zmenu, zmenu schválili, a je to porušovanie rokovacieho poriadku. Toto ustanovenie má význam iba v kontexte, že je obmedzený čas vystúpenia na dvadsať minút, resp. desať minút, písomne prihlásený, ústne prihlásený, a aby nebolo cez čítanie odôvodnení naťahované vystúpenie, tak sa tam dal takýto spôsob čítania. Ale niekedy to vôbec nie je potrebné, niekedy ten pozmeňujúci návrh je na štyri minúty aj s odôvodnením a mohol by ho poslanec prečítať tak, ako, ako to cíti, ako sa mu to zdá prirodzenejšie z hľadiska logiky vystúpenie, ale nemôže. Alebo vystupuje s pozmeňujúcim návrhom predkladateľ alebo spravodajca, ktorý nemá ani obmedzené, obmedzený čas vystúpenia v rozprave, takže je úplne jedno, či to, či to čítanie je nakoniec, alebo to čítajú v priebehu vystúpenia.
Takže navrhujeme, aby táto nelogická úprava bola zmenená a aby v prípade, že ten poslanec buď nie je obmedzený na, z hľadiska času rozpravy, alebo to dokáže v rámci toho vyhradeného času 20 minút alebo 10 minút, aby to mohol prečítať aj počas a, samozrejme, ak uplynie ten čas, a teda pokiaľ sa nerozhodne Národná rada zrušiť obmedzenia, tak, tak, aby po uplynutí času, samozrejme, mohol iba prečítať paragrafové znenie pozmeňujúceho návrhu.
A potom už, to už iba prebehnem, navrhujeme znížiť počet poslancov, ktorí môžu predložiť pozmeňujúci návrh v pléne z pätnásť na osem. Osem je minimálny počet pre vytvorenie poslaneckého klubu. Domnievame sa, že ak je osem dostatočný počet na to, aby mohol vzniknúť samostatný poslanecký klub, odvíja sa to od tých piatich percent v, a prestup do Národnej rady, tak malo by to byť dostatočné aj na predkladanie pozmeňujúcich návrhov.
Technická vec. Navrhujeme vypustiť hlasovanie o pridelení návrhu zákona výborom. To je také častokrát, častokrát, skoro vždy formálne, že keď príde návrh zákona do parlamentu, tak predseda Národnej rady určí alebo navrhne, ktorým výborom bude zákon pridelený, kto, ktorý výbor bude gestorský a v akej lehote ho majú prerokovať. Poslanci, samozrejme, to môžu navrhnúť, navrhnúť to doplniť alebo zmeniť, obvykle to nerobia a potom sa teda hlasuje o postúpení návrhu zákona do druhého čítania, keď sa schváli, tak sa hlasuje o pridelení návrhu zákona výborom a pridelení návrhu zákona gestor... určení gestorského výboru a lehoty na prerokovanie. Na tomto hlasovaní je zaujímavé to, že bez ohľadu na to, ako to hlasovanie dopadne, tak sa postupuje podľa návrhu predsedu Národnej rady, pretože buď ten návrh je schválený, alebo keď ten návrh nie je schválený, tak v zákone o rokovacom poriadku je ustanovenie, že ak nebol návrh schválený, postupuje sa podľa návrhu predsedu Národnej rady. Čiže je to zbytočné a ak má zmysel o niečom hlasovať, tak má zmysel hlasovať v prípade, že poslanec navrhne nejakú inú, inú úpravu, resp. iné pridelenie, navrhne to doplniť ďalšiemu výboru, navrhne odobrať to niektorému výboru, navrhne nejakú inú lehotu, ako navrhol predseda Národnej rady. Ak to nikto nespraví, tak je to zbytočné a potom stačí, keď sa bude postupovať podľa návrhu predsedu Národnej rady.
Úplne posledný bod je, že navrhujeme, aby poslancom bola podpora, poskytovaná podpora v oblasti informačnej bezpečnosti a ochrany pred vyhrážaním a kybernetickým obťažovaním v súvislosti s výkonom ich funkcie a v súvislosti s politickou či inou verejnou aktivitou a aby tú podporu poskytovala Kancelária Národnej rady. Takýto návrh sme predložili s pani poslankyňou Kolíkovou, keď sa schvaľoval lex atentát, ako pozmeňujúci návrh, ale, samozrejmé, že nebol schválený, tak dávame to v rámci tohto návrhu zákona.
Na záver by som chcel povedať už iba dve veci. Jednak väčšina týchto vecí nie sú nové veci. Väčšina týchto návrhov pochádzajú z návrhov, ktoré boli poslaneckým klubom SaS v predchádzajúcom volebnom období predložené predsedovi ústavnoprávneho výboru Milanovi Vetrákovi, ktorý mal ambíciu zmeniť rokovací poriadok a nájsť na tom čo najširšiu zhodu, preto vyzval (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) všetky poslanecké kluby, aby mu doručili návrh, my sme mu tie návrhy doručili, väčšina z nich prinajmenšom vo forme téz bola obsiahnutá v tom, čo sme mu doručili, žiaľ, nestalo sa s tým nakoniec, nakoniec nič a žiadna zmena rokovacieho poriadku, na ktorej by bola zhoda, sa nepripravila. A viaceré z týchto návrhov, opäť asi väčšinu, nie úplne všetky, sme už predkladali v minulosti ako, ako menšie návrhy noviel zákona o rokovacom poriadku.
Druhá vec na záver, nemám ilúziu, ako dopadne hlasovanie o tomto, tomto návrhu zákona. Považovali sme však za potrebné dať na stôl našu predstavu o tom, ako by sa zákon o rokovacom poriadku mohol a mal zmeniť. Jednak zrejme vznikne, tak sa hovorí, nejaká pracovná skupina, ktorá by mala pripraviť jednak etický kódex, ktorý je už obsiahnutý v zákone o rokovacom poriadku, ale aj pripraviť zmenu zákona o rokovacom poriadku, tak tuto je naša predstava. A opäť nemám veľké ilúzie, koľko z týchto, z týchto bodov napríklad na sťažené využívanie a zneužívanie skráteného legislatívneho konania má šancu, aby sa dostala, dostalo do nejakého spoločného návrhu, ale myslím si, že tak prinajmenšom v rámci opozície je dobré, aby sme si povedali, že čo meniť a čo nemeniť, lebo raz tu bude možno iná parlamentná väčšina a bude tu parlamentná väčšina, ktorá bude mať záujem skvalitniť a zlepšiť predvídateľnosť legislatívneho procesu alebo podporiť a posilniť kontrolnú funkciu parlamentu voči, voči vláde a bude dobré, keď taký návrh bude nielen pripravený, ale aj prediskutovaný, hoci nejaká veľká diskusia, ako vyzerám, vidím, s výnimkou pána poslanca Pročka, ktorý sa hlási s faktickou k tomuto návrhu, asi nebude.
Ďakujem. (Potlesk.)

Legislatívneho procesu navrhujeme prísnejšie posudzovanie takzvaných prílepkov, teda situácie keď sa má pri novelizácie nejakého návrhu zákona doplniť ďalší novelizačný bod, teda novelizácia iného zákona, čo je možné, ale zákon o rokovacom poriadku dáva podmienku, že ten novelizovaný zákon, alebo to doplnenie novelizácie iného zákona má súvisieť s tým návrhom zákona. Má tam byť bezprostredná súvislosť s tým čo je obsiahnuté v návrhu zákona. Nezriedka a opäť sa to nedeje iba v tomto volebnom období sa toto pravidlo porušuje a dávajú sa schvaľovať, aj schvaľujú prílepky, teda obsahovo nesúvisiace novely iných zákonov a nájde sa tam iba nejaký hmlistá súvislosť. Tak lebo nakoniec všetko súvisí so všetkým, tak nejakú súvislosť sa tam dá preukázať. Pričom niekedy sa preukazuje súvislosť nie s návrhom zákona, ale s tým novelizovaným zákonom ako takým, čiže nie s tou novelizáciou ako to vyžaduje zákon o rokovacom poriadku, ale iba s tým novelizovaným zákonom. Opäť, ako pri skrátenom legislatívnom konaní, navrhujeme, aby tie pozmeňujúce návrhy, kde je podozrenie že by mohlo ísť o prílepok, prerokoval ústavnoprávny výbor. Tu nie je automaticky ale tu na základe návrhu niektorého z poslancov, ktorý takúto pochybnosť vysloví v rozprave.
Ako tretí bod navrhujeme vylúčiť možnosť skracovania zákonom stanovených lehôt. Je ich v zákone viac, poviem dve. Keď je predložený pozmeňujúci návrh tak podľa zákona o rokovacom poriadku sa má o predložených pozmeňujúcich návrhoch hlasovať najskôr 48 hodín po ich predložení. A keď sú v druhom čítaní schválené pozmeňujúce návrhy, tak v treťom čítaní sa má hlasovať najskôr na druhý deň po schválení pozmeňujúcich návrhov. Zákon o rokovacom poriadku však v oboch prípadoch obsahuje ustanovenie, ak Národná rada na návrh spravodajcu alebo gestorského výboru nerozhodne inak. Pričom to čo by malo byť podľa zákona o rokovacom poriadku v podstate výnimka, že Národná rada rozhodne inak, sa stáva pravidlom. Keď je návrh, pozmeňujúci návrh nejaký predložený v rámci rozpravy a ide sa hlasovať o dve hodiny, tak ak sa nestane niečo výnimočné, tak spravodajca vždycky najprv nechá hlasovať o tom, že sa skráti tá lehota. A keď sú schválené pozmeňujúce návrhy, tak skoro vždy, nieže obvykle, skoro vždy, naprieč volebnými obdobiami by sa dalo spočítať na prstoch možno jednej ruky, keď sa tá druhá lehota neskráti, keď sú schválené pozmeňujúce návrhy a nehlasuje sa hneď. A tie lehoty nie sú samoúčelné, tie lehoty majú nejaký význam, pretože keď sú predložené pozmeňujúce návrhy tak má byť čas na to, aby sa poslanci ale aj verejnosť oboznámili s tým aké zmeny sa v návrhu zákona, ktorý už prešiel prvým čítaním, rokovaním vo výboroch a teraz sa má o ňom hlasovať, aby sa mohli poslanci oboznámiť s tým, čo sa v tom zákone má zmeniť, aby to nebolo predkladané na poslednú chvíľu, preto tých 48 hodín. A rovnako keď sú schválené pozmeňujúce návrhy, tak má byť priestor na to, aby si opäť aj poslanci, aj verejnosť mohli pozrieť, že aká je finálna podoba návrhu zákona o ktorom sa hlasuje definitívne v treťom čítaní a je definitívne schválený.
Môže to predísť aj schváleniu zákona s chybami, lebo aj to sa stáva, že niekedy sa v tom zhodne, v ktorom sa tu prijímajú zákony aj mimo skráteného legislatívneho konania stane nejaká chyba, niečo neustriehne a keď sa hlasuje hneď tak je to častokrát na to, že niekto z Kancelárie Národnej rady zavolá predsedajúcemu, že bola chyba, treba odložiť hlasovanie a keď sa to nestane, tak je problém a musí to napravovať napríklad prezident, že to vetuje, alebo sa potom prijíma nejaká novela keď je schválený chybný zákon, pričom by sa to mohlo veľmi jednoducho upraviť keby sa tá lehota, že sa nehlasuje hneď, ale až na druhý deň dodržiavala.
Štvrtý bod z tohto okruhu je návrh zaviesť pripomienkové konanie k poslaneckým návrhom zákonov a zároveň predĺžiť lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch z dnešných 30 na 60 dní. K vládnym návrhom zákonov, ak nie sú v skrátenom legislatívnom konaní, tak sa koná riadne pripomienkové konanie, keď sa môžu vyjadriť iné ministerstvá, iné štátne orgány, samospráva, mimovládne organizácie, profesné združenia, odbory, zamestnávatelia, cirkvi, verejnosť, jednotlivci, odborná verejnosť. Niečo podobné vo vzťahu k poslaneckým návrhom zákonov neexistuje. Lebo poslanecké návrhy zákonov nejdú do pripomienkového konania. A to pripomienkové konanie opäť má význam pre kvalitu schvaľovanej legislatívy, lebo jednak môže upozorniť na chyby, jednak sa tam môžu prejaviť rôzne legitímne názory a záujmy a predkladateľ, ktorým je ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, nie je povinné tým pripomienkam vyhovieť, ale malo by ich vyhodnotiť, malo by sa nimi zaoberať, malo by sa k nim vyjadriť. Keď ich predkladá povinné pripomienkujúci subjekt alebo skupina aspoň 500 fyzických osôb, tak uskutočniť rozporové konanie. Je to, je to forma participácie, ktorá je dôležitá pre kvalitu legislatívneho procesu a pri poslaneckých návrhoch zákonov úplne chýba, respektíve koná sa iba v takej náhradnej forme, že ak je poslanecký návrh postúpený do druhého čítania, tak dáva k nemu stanovisko vláda a návrh stanoviska ide do pripomienkového konania. Ale to nie je pripomienkové konanie k návrhu zákona, ale k návrhu stanoviska vlády, vyhodnocuje to vláda. K tým navrhovateľom sa to dostáva iba veľmi sprostredkovane. Čiže navrhujeme, aby sa pripomienkové konanie konalo aj k poslaneckým návrhom zákonov vzhľadom na to, že poslanecké návrhy zákonov častokrát neprejdú prvým čítaním tak navrhujeme, aby sa to pripomienkové konanie konalo až vo fáze druhého čítania, teda nie k tým, ktoré sú odstrelené už v prvom čítaní, čo sa teraz zväčša stáva opozičným návrhom zákonov, ale až k tým, ktoré reálne majú šancu na to, aby boli schválené. Samozrejme tým pádom ten proces by musel byť iný. Navrhujeme, aby podrobnejšie pravidlá boli upravené v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov, ktoré uznesením schvaľuje Národná rada. Podobne ako v legislatívnych pravidlách vlády sú podrobnejšie určené pravidlá pripomienkovania pri vládnych návrhoch zákonov. A s tým súvisí s týmto bodom samozrejme aj otvorenie zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov, pretože dnes je tam z pripomienkového konania ustanovenie, že sú vylúčené, alebo nepodliehajú mu návrhy zákonov, ktoré podávajú poslanci alebo výbory a toto sa navrhuje upraviť.
Posledný piaty bod sa týka povinnosti predkladať spolu s návrhom zákonov okrem paragrafového znenia, dôvodovej správy, doložiek aj informatívne konsolidované znenie, ktoré dáva pomerne najlepší obraz o tom čo tá navrhovaná zmena obsahuje. Ako to bude vyzerať, ako bude zákon vyzerať po tom, čo bude schválený. Takáto povinnosť existuje opäť k vládnym návrhom zákonov už v súčasnosti. V zákone o tvorbe právnych predpisov k poslaneckým návrhom zákonov takáto povinnosť neexistuje.
Druhý okruh, ten je podstatne stručnejší a týka sa posilnenia kontrolnej funkcie parlamentu voči vláde a pri voľbe verejných funkcionárov. Ten obsahuje dva body. Prvý z tých bodov sa týka Hodiny otázok, kde navrhujeme aby prvé dve otázky na premiéra boli žrebované z otázok, ktoré dávajú opozičný poslanci, čím reagujeme na neblahú prax ktorú tu zažívame vždycky keď vládne SMER. Keď poslanci SMER-u hromadne kladú otázky svojmu premiérovi. Otázky sú veľmi zhodné, alebo dokonca úplne identické a kladú ich v takom množstve, že na otázky opozičných poslancov sa ani nedostane. Pričom Hodina otázok je nástroj akým parlament kontroluje vládu. Hodina otázok nemá byť niečo, že vládni poslanci poškrabkajú po brušku svojich ministrov. Hodina otázok má byť priestor preto, aby sa poslanci, pokojne aj vládni, kriticky pýtali predstaviteľov vlády na aktuálne otázky. To je prístupom poslancov SMER-u prakticky znemožnené. Preto navrhujeme, aby prvé dve otázky na premiéra, kde je to najviac zneužívané, kládli, alebo že boli vyžrebované z otázok, ktoré položili opoziční poslanci. A zároveň navrhujeme, aby členovia vlády, ktorí sa nezúčastnia na Hodine otázok, vopred informovali, že sa nezúčastnia a informovali aj o dôvodoch svojej neúčasti. Častokrát tu nesedí nastúpená celá vláda, ale je tu možno tretina členov vlády. A nie sú tu ani tí členovia vlády, ktorým boli položené otázky. Miesto nich potom prečíta tú odpoveď iný člen vlády a poslanec má možnosť položiť doplňujúcu otázku, ale aký má význam položiť doplňujúcu otázku na ministerku kultúry, keď odpoveď prečítal minister financií, no žiadny. To keby bola písomne odovzdaná tá odpoveď tak medzitým nie je žiadny veľký rozdiel.
Druhý z týchto bodov, ktorý sa týkajú kontrolnej funkcie parlamentu respektíve voľby jej verejných funkcionárov je návrh, aby sa verejná, teda verejné vypočutia konali pri všetkých voľbách verejných funkcionárov ktorých volí Národná rada, teda s výnimkou samozrejme funkcionárov Národnej rady, jej predseda, podpredsedovia Národnej rady a výborov, to je interná vec parlamentu. Ale dnes je takáto povinnosť zakotvená v rokovacom poriadku vo vzťahu k voľbe kandidátov na ústavných sudcov a k voľbe kandidáta na generálneho prokurátora. Ešte to bolo vo vzťahu k voľbe špeciálneho prokurátora, ale špeciálny prokurátor bol zrušený. A v niektorých prípadoch osobitné zákony stanovujú, že sa má konať verejné vypočutie vo výboroch pred voľbou. Ale inde je to ponechané na rozhodnutie samotného výboru, ktorý môže povedať, že dobre, zavoláme si tých kandidátov, dobre, vypočujeme ich, bude to verejné, bude tomu predchádzať zverejnenie nejakých informácií. Ale nemala by to byť len dobrá vôľa, lebo vypočutie kandidátov na funkcie, o ktorých rozhoduje parlament, by mala byť samozrejmosť. Preto navrhujeme, aby sa povinne konalo verejné vypočutie vo výboroch takým spôsobom, ako sa koná vo vzťahu ku kandidátom na generálneho prokurátora, alebo ku kandidátom na ústavných sudcov.
Posledný tretí okruh, je to viacero parciálnych praktických návrhov. Máme tu ako predsedajúceho pána podpredsedu Danka, ktorý presadil zákaz používania obrazovej prezentácie v rozprave, čo si myslím že nebol rozumný návrh. Častokrát aj vládni poslanci, alebo členovia vlády by chceli ukázať, že tu mám nejaký graf, alebo nejakú grafiku, alebo nejaký obrázok, ktorý ilustruje to čo hovorím a nemôžu to hovoriť, lebo je to zakázané zákonom o rokovacom poriadku. Samozrejme môžme sa baviť o to, že či priniesť hromadu akože peňazí, alebo nejaké figuríny je alebo nie je dôstojné parlamentu. Ale úplný zákaz používania obrazovej prezentácie je podľa mňa nie je adekvátny. Lebo ničomu neuškodí keby som tu ja teraz miesto bieleho papiera ukázal nejaký graf kde by bola štatistika, ako sa napríklad využíva obrazová prezentácia.
Navrhujeme ako ďalší z týchto bodov umožniť predsedajúcemu vystúpiť s faktickou poznámkou, lebo predsedajúci majú niekedy silné nutkanie zapojiť sa do rozpravy a oni sa môžu zapojiť do rozpravy iba tak, že odovzdajú slovo niekomu inému, prihlásia sa a vystúpia v rozprave, ale im by možno stačila faktická ...
=====

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj v rozprave povedal pár slov o našom návrhu novely zákona o rokovacom poriadku. Okrem určenia účinnosti obsahuje tento návrh dva novelizačné články. Jedným, podstatne rozsiahlejším sa novelizuje zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ten stručnejší novelizačný článok dva novelizuje zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov a ide o zmenu, ktorá je vyvolaná časťou zmien, ktoré sú obsiahnuté v novele rokovacieho poriadku. Z obsahového hľadiska možno návrh rozdeliť na tri okruhy. Jeden sa týka kvality a predvídateľnosti legislatívneho procesu, druhý kontrolnej funkcie parlamentu voči vláde a pri voľbe verejných funkcionárov a tretí praktických návrhov na zlepšenie podmienok pre výkon práce poslancov, dalo by sa povedať, že vyplývajúcich z aplikačnej praxe reálneho uplatňovania rokovacieho poriadku.
K tomu prvému okruhu, ktorý je asi najdôležitejší, a síce zvýšenie kvality a predvídateľnosti legislatívneho procesu. Vážnym a opakovaným problémom legislatívnej praxe je dlhodobé a opakované zneužívanie skráteného legislatívneho konania na situácie, ktoré nezodpovedajú jeho zákonom vymedzenému účelu. A deje sa tak naprieč volebnými obdobiami pri rôznych parlamentných väčšinách veľmi často. A tí, ktorí sú v opozícii to kritizujú a keď sú potom pri moci tak tiež používajú skrátené legislatívne konanie aj na situácie, keď nie sú naplnené dôvody pre skrátené legislatívne konanie ako ich uvádza zákon o rokovacom poriadku. Toto aj ďalšie veci, ktoré súvisia s legislatívnym procesom a s dodržiavaním pravidiel možno, možno riešiť alebo čiastočne sa pokúsiť riešiť v zásade dvoma spôsobmi právnymi a ten tretí je zvýšenie politickej kultúry, čo je ale dlhodobejšia záležitosť a vyžaduje dobrú vôľu zo strany všetkých politických aktérov. Tie právne cesty sú dve. O jednej z nich hovorila SaS vo svojom volebnom programe. Nedávno s podobným návrhom prišlo alebo s podobným nápadom prišlo aj Kresťanskodemokratické hnutie a síce, aby sa do Ústavy zakotvili nejaké zásady rokovacieho poriadku, či už vo vzťahu k skrátenému legislatívnemu konaniu, o ktorom práve hovorím, alebo aj inak a tým pádom by porušenie pravidiel legislatívneho procesu mohlo byť aj dôvodom pre označenie zákona za neústavný, za nesúladný s Ústavou. A to sa možno, to sa možno raz aj udeje, ale treba povedať, že Ústavný súd posudzuje aj proces a pristupuje k tomu veľmi zdržanlivo a zatiaľ ani v prípade tejto už dnes spomínanej novely Trestného zákona napriek tomu, že zjavne došlo k porušeniu zákona o rokovacom poriadku aj vo vzťahu k skrátenému legislatívnemu konaniu, tak podľa Ústavného súdu to nemalo takú intenzitu, aby konštatoval nesúlad s Ústavou. Druhá možnosť je dať základné pravidlá týkajúce sa či už skráteného legislatívneho konania alebo iné pravidlá legislatívneho procesu na pôde Národnej rady do Ústavy, ale nejako podrobnejšie a dôkladnejšie upraviť tie pravidlá v zákone o rokovacom poriadku. Niektoré z tých návrhov sú obsiahnuté v nami predloženom návrhu a teda, aby, dnes sa uvádza, že za mimoriadnych okolností keď sú naplnené isté dôvody, najmä keď sú ohrozené základné práva a slobody, bezpečnosť štátu, tak je možné, aby sa Národná rada na návrh vlády uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní. My navrhujeme, aby tie okolnosti neboli mimoriadne alebo neboli ukotvené len ako mimoriadne, ale aj ako vopred nepredvídateľné. Lebo nezriedka sa stáva, že sa argumentuje tým napríklad, že musíme schváliť zákon v skrátenom legislatívnom konaní z dôvodu, že nám hrozí infringement, že neplníme si záväzky voči Európskej únii, ale tie záväzky voči Európskej únii si neplníme nie z dôvodu, že by sme o nich nevedeli vopred, ale z dôvodu, že sa tak dlho otáľalo s tým, že sa napríklad transponuje nejaká smernica, až sme sa dostali do omeškania. Tak to síce je mimoriadna okolnosť, ale rozhodne nie je vopred nepredvídateľná. Navrhujeme, aby bolo pri návrhu na skrátené legislatívne konanie explicitne stanovené, že je potrebné tie dôvody, aj tú mimoriadnosť, aj tú nepredvídateľnosť zadefinovať v tom návrhu. Lebo častokrát sa stáva, že pri návrhu na skrátené legislatívne konanie sa iba opíše situácia, dá sa tam niečo z všeobecnej časti dôvodovej správy k samotnému návrhu zákona, potom sa zacituje z návrhu, teda zacituje príslušné ustanovenie zákona o rokovacom poriadku kedy možno sa uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní a potom sa vyberie jeden z tých dôvodov a povie sa, že ohrozené sú základné ľudské práva a slobody alebo hrozia značné hospodárske škody alebo je ohrozená bezpečnosť bez toho, aby sa akokoľvek vysvetlilo a zdôvodnilo v čom tie dôvody reálne spočívajú. Čiže navrhujeme, aby tie dôvody bolo potrebné pomenovať, aby bolo potrebné pri takom návrhu vysvetliť v čom spočíva mimoriadnosť a nepredvídateľnosť tých okolností, aby bolo potrebné vysvetliť či je potrebné skrátiť všetky lehoty alebo iba niektoré lehoty, lebo nie vždy je pre naplnenia účelu skráteného legislatívneho konania potrebné skrátiť úplne všetky lehoty, ktoré tam sú. Nie vždy je potrebné, aby boli zákony schvaľované zo dňa na deň. Niekedy stačí napríklad skrátiť tú lehotu na predkladanie návrhu zákona 15 dní pred začiatkom schôdze a je pokojne možné, aby ten odstup medzi prvým čítaním a druhým čítaním v pléne bol zachovaný. A ďalej navrhujeme vo vzťahu k skrátenému legislatívnemu konaniu, aby bol takýto návrh povinne prerokovaný v Ústavnoprávnom výbore, keďže to, či sú alebo nie sú naplnené dôvody pre skrátené legislatívne konanie má jednak vecný rozmer, čo asi najlepšie vie posúdiť ten gestorský výbor, ale má to predovšetkým právny, legislatívny, povedzme ústavnoprávny rozmer, kde je tým kompetentným alebo tým ktorému je posudzovanie takýchto záležitostí zverené aj zákonom o rokovacom poriadku práve Ústavnoprávny výbor. Ak by sa takáto úprava schválila, samozrejme nie je to záruka, že by v budúcnosti nedochádzalo k skracovaniu legislatívneho konania aj v situáciách, keď to nebude zodpovedať takto deklarovaným dôvodom, ale prinajmenšom by to tí, ktorí by to tak chceli robiť mali komplikovanejšie, lebo museli by viac zdôvodňovať a bolo by možné jednoduchšie prísť na to, že tie dôvody nie sú naplnené. Nebolo by to iba tak, že keď na to niekto upozorní alebo bolo by to zjavné už zo samotného návrhu.
Ako druhý bod v rámci zvýšenia a predvídateľnosti legislatívneho procesu navrhujeme prísnejšie posudzovanie takzvaných prílepkov, teda situácie, keď sa má pri novelizácii nejakého návrhu zákona doplniť ďalší novelizačný bod, teda novelizácia iného zákona, čo je možné...
=====